Videokanál klubu

Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, myslím si, že k tomuto rozpočtu už bolo povedané strašne veľa. Poslanecký klub Progresívneho Slovenska poprevracal celý tento rozpočet sprava, zľava, zo všetkých oblastí. Myslím si, že tam chýbajú dve, ku ktorým by som prispel ja.
Začnem energetikou, energetika, ako viete, sa dotýka každého, každej jednej domácnosti, každej jednej firmy. Dotýka sa aj štátu, ktorý je vlastníkom, akcionárom mnohých energetických spoločností a sám štát platí energie, a dokonca v dnešnej dobe sa energetika dotýka aj zahraničnej politiky, keďže žijeme vo veľmi turbulentnom čase. Dodám, že energetika si zaslúži priestor a vašu pozornosť, teda nielen vašej, čo ste v tejto sále, ale aj pozornosť verejnosti.
Ja sa venujem tejto téme relatívne dlho. Ešte predtým, ako som vôbec začal nejaký politický život a priznám sa, že aj už keď som v tomto politickom živote, neviem úplne presne, aká je energetická politika alebo energetická stratégia tejto vlády. Prečítal som si programy strán, prečítal som si dokonca aj programové vyhlásenie vlády, o ktorom som sa už vyjadroval. Ale nemám pocit, že by som nedával pozor, ale dostávam nejaké zmätočné signály lebo v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o nejakom mixe medzi jadrovou energiou a napríklad obnoviteľnými zdrojmi, a zároveň sa aj hovorí o tom, že energetika by mala byť cenovo dostupná, resp. by ľudia nemali doplácať životným štandardom na vysoké ceny energií.
Zmätočné signály sú teda v prvom rade aj v tom, že teda na akú energetiku sa ideme sústrediť.
Na jednej strane sme tu mali pred dvoma týždňami taký uvoľnený elektrón od SMER-u, pána Vážneho, ktorý vlastne presadil radikálny návrh, ktorý podporil obnoviteľné zdroje, a na druhej strane tu máme pána Holjenčíka, nominanta tejto vlády, ktorý robí všetko pre to, aby tu obnoviteľné zdroje neboli a aby sa proste nevyužívali. A medzi tým je niekde pani Saková, ktorá vlastne už radšej aj mlčí a už sa nevyjadruje ku energetike, lebo možno ona by aj ako kebyže s tými napríklad dotačnými schémami urobila aj niečo adresnejšie, ale na druhej strane tu máte populistu premiéra, ktorý skrátka si povie, že ide dotovať všetko a všetkým, dokonca aj tým najbohatším v tejto, v tejto krajine.
Ako som povedal, v programovom vyhlásení vlády sa hovorilo, že sa budú podporovať aj obnoviteľné zdroje a v zásade týmto smerom sa uberá celý svet. Ale v skutočnosti v tomto rozpočte má ísť na energetiku dokopy 233 mil. eur, z toho 180 mil. eur, teda 76 %, teda tri štvrtiny je nie na rozvoj jadrového potenciálu, ale na uskladňovanie jadrového odpadu, na vyraďovanie starých zariadení a, mimochodom, vlastne tieto dodávky a zákazky vláda ešte bude aj utajovať. To znamená, že presne úplne nebudeme vedieť, kto z tohoto bude profitovať, máme svoju teóriu, ale na to sa budeme pozerať inokedy.
No a 54 mil. vďaka Európskej únii, tej zlej Európskej únii máme, máme na to, aby sme rozdelili na budovanie zdrojov z obnoviteľných zdrojov. Je to fakt veľmi, veľmi smutné aj v kontexte národného energetického a klimatického plánu, kde máme cieľ vytýčený do roku 2030, aby bolo 25 % našej energetiky, alebo nášho energetického mixu boli z obnoviteľných zdrojov. Mimochodom, tí vaši oslavovaní Maďari majú teda 30 %, aspoň toto by ste od nich mohli odpísať. Dnes my máme 17 % z obnoviteľných zdrojov, čo je vlastne hlboko pod náš cieľ, ku ktorému sme sa zaviazali.
No a ja som taký naučený na to, že keď sa vytýčia nejaké ciele a nastaví jasný plán, tak by som chcel vedieť, ako sa tam dostaneme a mne v tomto rozpočte aj vôbec z diskusie v médiách alebo, alebo z tlačoviek strašne chýba, že ako sa teda ideme aj týmto rozpočtom dostať ku cieľu, ku ktorému sme sa zaviazali, teda 25 % energetiky alebo teda energie z obnoviteľných zdrojov. Takže toľko ku energetike.
Venujem sa, som novým členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a teda vyjadrím sa aj k tomu. Pán minister Takáč stále hovorí, ako pôjdu do pôdohospodárstva tie isté peniaze, ako boli predtým, resp. hovorí, že nebude menej peňazí. Teda ja by som si na toto tvrdenie veľmi rád posvietil, lebo ako som to preberal, tak som preberal, v skutočnosti pôjde o 200 mil. menej ako tento rok. Opakujem, 200 mil., čo je dosť veľký peniaz, a o ktorom by sme sa mali rozprávať. Ja uznávam, že treba šetriť, poďme si stanoviť priority, kde treba šetriť, ale potom netreba klamať ľudí a už vôbec nie farmárov, ktorí sú naozaj na kolenách, že ideme im dať toľko peňazí, koľko mali minulý rok. Špeciálne v kontexte toho, že na Slovensku alebo Slovensko má v pôdohospodárstve tretinovú produktivitu oproti Európskej únii. Tretinovú, to znamená, že 33 % z priemernej produktivity v rámci EÚ. Potravinárstvo, na tom nie je o nič lepšie, je to 40 %, to znamená znova, je to niečo veľmi vážne, a na techniku a na inovácie dávame jednu pätinu oproti našim európskym susedom.
Prečo hovorím tieto tri čísla? Tieto tri čísla hovorím preto, lebo v skutočnosti my stále dotujeme plošne, špeciálne vlastne ten prvý pilier a na inovácie, resp. na tie projektové podpory dávame veľmi málo. A vlastne tým pádom sa deje to, že máme nízku produktivitu, naši pôdohospodári zarábajú oveľa menej ako všetci ostatní a tento rozpočet nijako tento fakt nemení, naopak, ho smutne prehlbuje.
Ako si pamätám vo vašej kampani, aj prezidentskej, aj parlamentnej, hovorili ste, že budú lacnejšie potraviny.
No lacnejšie potraviny nie sú, naopak, pripomínam, že maslo stojí oveľa viac eur, ako stálo predtým. A to maslo by bolo lacnejšie, keby naši poľnohospodári boli produktívnejší, keby mali techniku na to, aby si zlacnili cenu výroby, a tým pádom by boli konkurencieschopnejší so všetkými ostatnými krajinami alebo teda s ich susedmi.
Teda vláda si strašne málo vytyčuje ciele, ktoré by boli strategické, premyslené, mám pocit, že sa to robí len v nejakom exceli, bez toho, aby sa to konzultovalo s odbornou verejnosťou. No a v zásade mám pocit, že keď je to tak a neviete si vytyčovať ciele, tak proste choďte od toho, lebo, lebo ten rozpočet, ako som si ho pozeral, je v skutočnosti taký ako kebyže, ako keby mediálny manažér alebo teda stredný manažér z firmy, ktorý si povie len svoju malú časť a potom to posunie ďalej. Ale v skutočnosti ja mám pocit, že ten, ktorý určil tie strategické priority vlády, tu ako keby nebol. A ministerstvo financií nerobí nič preto, aby poľnohospodárom sme pomohli napríklad takým spôsobom, že ich biblicky teda budeme učiť, ako chytať tie ryby, z času na čas im nejaké tie ryby dáme, keď protestujú alebo keď je nejaká, nejaká mediálna kampaň, ale v skutočnosti poľnohospodársky sektor na Slovensku je vo vážnej kríze a tento rozpočet, aj keď má menej peňazí, nijako mne nepomáha k vyššej konkurencieschopnosti, a teda nižším cenám potravín na Slovensku.
Úplne na záver, myslím si, že tento rozpočet všeobecne Slovensko neposúva vpred, proste konzervuje problémy a tie problémy sa budú veľmi vážne prejavovať na budúcnosti života našich detí a vôbec aj budúcnosti Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne.

(Rečníčka má problém s mikrofónom.) Áno, už ide. Mám.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, v rámci témy návrhu rozpočtu na 2025 by som sa tu krátko chcela venovať téme z kapitoly kultúra. Rámcovo ju už dnes vysvetlila moja kolegyňa Zora Jaurová. Ten rámec je vlastne veľmi jasný, je v troch bodoch, kde bod jedna je, že sa berie samotnej kultúre a radikálne sa pridáva na aparát ministerstva. Bod dva je, že konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a na vyškrtávanie a likvidovanie nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. A bod tri je, že je to návrh, ktorý už teraz skrýva položky pod úplne iným textom, ako má byť reálny obsah, čo bude priestor pre SNS a túto vládu na bezbrehé šafárenie s našimi peniazmi, a to sa rozprávame o miliónoch. Pár vecí považujem za potrebné nasvietiť vo väčšom detaile. Ten ilustruje ten prístup súčasného vedenia ministerstva kultúry ku tomuto rezortu. Napríklad dotačná schéma obnovme si svoj dom ide opäť raz v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády z minulého roka, 14,7 milióna alokovaných peňazí, tento rok je to iba 9 a z toho iba 4,5 milióna sú kapitálové výdavky. A všetci vieme dokonca, akou fraškou dopadla táto dotačná výzva tento rok. V tejto kapitole je ale aj nová položka a tá sa volá podpora tradičnej kultúry na školách. Pozor, tá položka má 1,5 milióna ročne rozpočtované, na tri roky je to 4,5 milióna, ale nikto nevie, čo to je. Dokonca ani teda nie že ministerka, ktorá sa ani len neunúva chodiť na výbory, ale nevie to ani generálna riaditeľka úseku ekonomiky ministerstva kultúry, ani pán štátny tajomník Bernaťák. Nevedia, ako bude výzva vyzerať, čo je jej konkrétnym cieľom. Stavila by som sa, že nemajú ani žiadnu analýzu prostredia, potreby v tejto téme a nebodaj nejaké merateľné ukazovatele. Nevedia znenie výzvy, ale už si naprojektovali a narozpočtovali 1,5 milióna ročne.
Zároveň máme v parlamente poslanecký návrh pána Michelka a spol. zákona k tejto položke. A teraz je zaujímavá vec, že v rámci MPK ho úrad vlády, úrad tejto vlády pripomienkoval. A ten tie pripomienky, akoby boli vystrihnuté z našich pripomienok, nielen na výbore pre kultúru a médiá, sami by sme to lepšie nepovedali, v súhrne úrad vlády pripomienkuje, že predmetný zákon nebol prerokovaný s ministerstvom školstva.
Zámer zákona je vágny, nejasne definovaný bez konkretizácie zámeru, špecifikácie cieľových skupín, okruhov podpory, odlíšenia sa od podpory v rámci verejnoprávnych fondov bez určenia finančného balíka, aký bude na tento účel určený. Úrad vlády sa aj pýta, kto bude o dotáciách rozhodovať. Či to bude vyžadovať schému de minimis, alebo schému štátnej pomoci, či bude personálne posilnenie výkonu na ministerstve kultúry pri konsolidácii. Absentuje mapovanie východiskového stavu, nastavenie merateľných ukazovateľov, čo sa tým chce dosiahnuť.
A ešte je tu jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí úrad vlády, že v prípade, že má novela poslúžiť realizácii zámeru pripravovaného projektu kroje do škôl, obsah je v takomto prípade v rozpore s definíciu nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle dohovoru s UNESCO. Presne toto sme hovorili aj na ostatnom výbore pre kultúru pánovi Bernaťákovi.
A za mňa je dôležité povedať, že nehmotné kultúrne dedičstvo sa robí úplne, jeho akoby podpora sa robí úplne presne opačne, ako to robí slovenská národná strana, a dokonca už aj úrad vlády to Slovenskej národnej strane hovorí. Lebo ono nemôžte ísť proste s uniformitou, s nášivkami či potlačou. Je tu veľmi dôležitý ten proces pre budovanie vzťahu s nehmotným kultúrnym dedičstvom. Čiže k tomu folklóru nie je dôležitý, je dôležitý obsah a nie sú dôležité umelé kostýmy. Zámer žiadnym spôsobom nereflektuje potreby verejnosti a nie je možné nastaviť jasné ukazovatele úspešnosti. Prinesie to skôr opačný efekt, to znamená odcudzenie a stratu záujmu. A to bola veta pripomienok úradu vlády. Sami by sme to teda lepšie nenapísali a tu je dôležité pozrieť sa na spôsob, ako a kam a komu dáva ministerstvo kultúry zákazky a dôležité je to pripomenúť v kontexte tohto návrhu rozpočtu. V lete si dalo ministerstvo kultúry vypracovať asi k spomínanému pripravovanému projektu kroje do škôl za takmer 40-tisíc eur grafický návrh a krajčírske strihy na tanečné kroje s folklórnym dizajnom. Nikto nevie, načo to je dobré, to už som hovorila vyššie. Ale najmä túto zákazku získala stavebná firma, ktorá sa teda okrem stavieb pýši aj tým, že má výborné antikorózne nátery na železo. Takéto zadávanie zákazok či dotácií spriazneným ľuďom už vidíme rok.
A to niektoré tak babrácky, že zmluva je uzavretá s neskorším dátumom, ako je termín dodania, čiže koniec júna a s výsledkom ešte v novembri úplne nulovým. Hádajme, o čom hovorím? Hovorím o neexistujúcom logu pre STVR.
Už to platíme z našich peňazí, ale stále to logo nikto nevidel. Alebo platíme z našich peňazí rôzne audity, napríklad Slovenskej národnej galérii, ktorú tiež verejnosť ešte nevidela, ale už teda sme to mohli všetci zaplatiť. No a s takýmto prístupom ministerstva kultúry máme na stole rozpočet, ktorý nekonsoliduje, za to však presúva obrovské financie pod svoje centralizované rozhodovanie.
Potom je tu ešte jedna vec, napríklad taká položka za 1,7 milióna eur ročne, ktorá sa teda nazýva, tá kapitola koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. To by sme si aj povedali, že fíha, to je aké super, 1,7 milióna krát tri roky, ako sme to tam videli narozpočtované na koncepciu, že tak to by sme sa na to chceli pozrieť. Lenže koncepcia za 1,7 milióna v skutočnosti nie je koncepciou. Potom investigatívou prídete na to, že vlastne je to kapitola k múzeu vysťahovalectva, o ktoré sa tu príslušné orgány a najmä krajania, žijúci v zahraničí, ktorým záleží na Slovensku, snažia už štvrťstoročie. Ale následne sa teda dozviete, že teda tým ďalším hľadaním, že teda nejde ani len o to múzeum vysťahovalectva, ale o ministerkou novovymysleným múzeom národného obrodenia. Čítali sme v médiách, že pani ministerka si myslí, že vieme o tom málo. Ja si myslím, že naozaj pre nás všetkých by bolo lacnejšie, keby si ona o tom niečo naštudovala a nemusíme kvôli tomu vytvárať múzeum, a zároveň neurobiť iné múzeum, o ktoré sa tu snažíme štvrť storočia. A to sa teda tu rozprávame o zákone roka a ja si naozaj myslím, že tento prístup z ministerstva kultúry, ako to narozpočtovalo, nie je ani normálny a ani korektný.
Takže ešte raz teda v súhrne. Berieme samotnej kultúre a radikálne pridávame na aparát ministerstva, čiže pán Machala bude opäť rozhodovať. Konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných odborníkov v kultúre, a zároveň na likvidáciu nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Rozpočet skrýva skutočný ideologický obsah položiek pod úplne iné názvy a rozpočtuje už vopred avizované neexistujúce položky, ktoré im po odsúhlasení rozpočtu ostanú na svojvoľné použitie v súčasnosti bez akéhokoľvek definovania. Aj mediálna výchova napríklad, je tam 500-tisíc eur ročne, ale teda už nám na výbore povedali, že to je iba taký bonus, že vy to už teraz viete. Ono tam vlastne bude nula. A dokonca ani minister školstva o tom vôbec nevedel. Nezdá sa vám to naozaj že čudné, že my tu máme o niečom hlasovať, čo už teraz vopred nám niekto avizuje ako bonus, že vlastne nebude tak? Za mňa je to naozaj že teda vrchol, neviem, či amaterizmu alebo cynizmu alebo neprofesionality, ale každopádne takto sa to nemá robiť. No a ja si teda myslím, že žiadna zodpovedná politička a žiaden zodpovedný politik nemôže takýto návrh rozpočtu podporiť a ako sme to už viackrát povedali pri rôznych návrhoch zákona, ktorými sa tu trápime a týrame Slovenskú republiku už vyše roka, je, že história si aj tento krok zapamätá. Ďakujem.

Ďakujem za vaše reakcie.
Doplním ich len jedným postrehom, že pravidelne sa stretávame s absolútne netransparentným rozdávaním v rámci výjazdových rokovaní a musíme to opakovať. Máme tu aj najnovší príklad, v stredu vláda rokovala v Topoľčiankach. Zamerali sa na okresy Topoľčany a Zlaté Moravce. Obciam ste rozdelili 1,7 milióna. V okrese Topoľčany dostali koaliční 4,06 eura na hlavu, opoziční len 2,01 eura na hlavu, čiže dvojnásobne menej. V okrese Zlaté Moravce je pomer podobný, 9,2 verzus 4,8 eur na hlavu. Koalícia stále, opakovane, pravidelne, rad radom na každom jednom výjazdovom rokovaní uprednostňuje svojich starostov, starostky, svojich primátorov, primátorky. Opäť šikanuje opozičných a nezávislých. Vy sa už tú spravodlivosť nesnažíte ani len na tých výjazdových rokovaniach predstierať. A dokonca to minule povedal pán premiér aj na Markíze, keď bola táto reportáž, vtedy z toho výjazdového rokovania Rimavská Sobota, keď sme upozornili na ten babinec, na tú 60-obyvateľovú osadu, ktorá dostala 60-tisíc na hádzanársku arénu, že čo sa čudujeme, že však to je snáď normálne, že dajú peniaze hlavne svojim, že čo sa zavzdušňujeme vôbec nad tým. No my sa budeme nad tým zavzdušňovať, lebo však toto nie je, preboha, normálne, že toto povie premiér krajiny v priamom prenose, že čo sa čudujeme, že však to je normálne, že dáte svojim.
Takto sa to robiť nesmie. A vy s tým normálne pokračujete každé jedno výjazdové rokovanie s takýmto flagrantným rozhadzovaním peňazí nás všetkým. Len svojim, len svojim. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ja svoju pozornosť pri téme rozpočtu zúžim výlučne na problematiku miest a obcí a na problémy, ktoré čakajú, žiaľ, ľudí v našich regiónoch. Na niekoľkých bodoch budem plasticky ilustrovať, aké problémy si dedia naše samosprávy z tohto roka do roka 2025 a aké nové hrozby ich bezpochyby čakajú. Pokúsim sa ku každej z nich interpretovať, ako ste mohli reflektovať na tieto problémy pri tvorbe tohto nešťastného rozpočtu.
Po prvé, daňový bonus. Naše mestá a obce sú kvôli tomuto rozhodnutiu po celý rok v krízovej situácii. Počúvame to niekoľko mesiacov, že mnohým z nich hrozí nútená správa. Majú veľký problém financovať rozbehnuté projekty a, žiaľ, aj vo viacerých dokonca kúriť či svietiť. Zastupiteľské združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8, celý rok apelovali na ministra financií, aby sa s nimi stretol a našiel riešenie vzniknutej situácie. Už v januári totiž bolo jasné, že výpadky podielovej dane spôsobia mnohomiliónové straty a najmä malé obce, malé samosprávy potrebovali okamžité riešenie. Minister financií sa s nimi na začiatku nielenže nestretol, ale úmyselne odkladal dofinancovanie na druhú polovicu roka. Naozaj veľmi dobrý taktický výkon, pretože práve vtedy na konci roka samosprávy zaznamenávali najnižšie výpadky, ono to tak vždy býva vzhľadom na rast platov a minister preto mal najlepšiu vyjednávaciu pozíciu na to, aby im na konci dňa, na konci roka mohol dať čo najmenej peňazí. Pričom argument o tom, že výpadky na dani z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí gro príjmov samospráv, sa majú porovnávať s predchádzajúcim príjmovým rokom, tento argument je od začiatku falošný. Mestá a obce majú dostávať každoročne viac peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku, pretože jednoducho im rastú všetky náklady. Takže bolo veľmi, naozaj nedôstojné to, ako sa k nim minister financií zachoval. A to, že im potom na konci roka dofinancoval len 50 mil., ktoré zodpovedali úrovni predchádzajúceho roku, bolo naozaj málo. Lebo sme to potom aj videli, že na konci tá strata bola nie 50 mil. ale 81 miliónov.
Pán minister, neodpustím si, ale vy ste si zvýšili mzdy, pretože vám nestačili tie z minulého roka, prečo majú zamestnanci miest a obcí dostávať rovnakú mzdu, ako dostávali v predchádzajúcom roku? To používam len ako príklad, keďže mzdy tvoria najvyšší výdavok samospráv a každý starosta či primátor, starostka či primátorka sa snaží buď valorizovať platy, alebo aspoň uvoľniť jednorazové odmeny zamestnancom, keď má tú možnosť, pretože im taktiež rastú náklady na život. Tu premostím na rozpočet budúceho roka.
Všetci veľmi dobre vieme, že situácia sa zopakuje totižto aj v budúcom roku. A my to už aj dnes vidíme, že je to aj pán poslanec Ferenčák a je to strana HLAS, ktorá už pravidelne predkladá sem do Národnej rady zákony, s cieľom rozpustiť rezervné fondy miest a obcí. Nebolo to inak ani pred pár dňami, myslím, že to bolo v utorok, kedy sme o tom rokovali a hlasovali. Čiže vy sami priznávate, že tá situácia je katastrofická, pretože ak by nebola, tak by ste tým mestám a obciam nekázali roztápať si vlastné rezervné fondy.
Vy ste síce rodinný balíček okresali, ale samosprávam ste tie peniaze nevrátili, pretože druhou rukou ste im upravili podiel na dani z príjmu. Takže samosprávy budú zažívať opäť výpadky príjmu, aj budúci rok. To vy ste im s Robertom Ficom sľubovali , že im výpadky v budúcom roku opäť dofinancujete alebo nie? Môžem sa opýtať, kde v rozpočte sa tieto prostriedky nachádzajú? Pretože ja som tam takú položku nenašiel. Poďme ďalej.
V úvode svojej vlády ste mali plné ruky práce s presadzovaním amnestie na svoje trestné činy, potom boli prezidentské voľby, dali ste si tam prázdniny mesiac a pol, pretože Peter Pellegrini chcel mať kľud a až potom prišiel čas na riešenie reálnych problémov. Novelu, ktorá upravovala pôsobenie materských škôl, ste prijali pomerne neskoro s ohľadom na to, že platí už od nového roka a dnes nikto nevie presne určiť, že aké peniaze obce dostanú, a preto ste pokojne do rozpočtu mohli, ale neurobili ste to, mohli ste tam ukotviť prostriedky, ktoré by slúžili rizikovým obciam, pretože také dnes máme a sú aj identifikované, mohli by im slúžiť na prípadnú pomoc. Takéto zásadné zmeny, kedy v jednom roku stratia obce milióny na dani z príjmu, plus im niečo navyše zoberie konsolidačný balíček, nehovoriac o vyššej dépeháčke, nie sú bežné, takže možno by bolo legitímne od vás očakávať, že na prípadné krízové situácie sa rozpočtovo pripravíte. Nepripravili ste sa, čo už.
Po tretie by ma zaujímalo, akým spôsobom vysvetlíte samosprávam schválenie jednorazovej odmeny 800 eur bez ich súhlasu. Pretože podkopnúť samosprávam nohy tým, že im nenápadne zoberiete časť ich príjmu, je jedna vec, ale doraziť ich tým, že im prikážete vyplatiť odmeny, na ktoré kvôli tomu naozaj nemajú, je už alebo chce už iný žalúdok. A tu musíme prízvukovať, že pre svojich zamestnancov ste v rozpočte peniaze našli, prečo ste ich nenašli aj pre zamestnancov samospráv? Pretože v kapitole všeobecná pokladničná správa, pardon, verejná, sa uvádza len toľko, že tie prostriedky sú rozpočtové na zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu, to znamená len zamestnancov štátnej správy v tomto ponímaní. Ale budem rád, ak ma prekvapíte a ak poviete, že to tak nie je alebo je to len preklep. A základná otázka teda znie, či im pomôžete s úhradou 800 eur na zamestnanca alebo nie, či pomôžete mestám a obciam s úhradou tejto odmeny 800 eur pre zamestnancov alebo nie. Ono to na konci dňa bude až cirka 1 100 eur, lebo keď rátame super hrubú mzdu, tak to nebude len, samozrejme, 800 v hrubom. Vo všeobecnosti sa tak dá povedať, že pri príprave rozpočtu ste zameranie na samosprávy a regionálny rozvoj ako taký dosť podcenili. Nemyslím si, že niekto z predstaviteľov samospráv očakával zázraky, to určite nie, ale aspoň menšiu pozornosť v ich ťažkej situácii ste im naozaj venovať mohli. Z tohto miesta teda môžeme predpokladať, že krízová situácia v mestách a obciach bude pokračovať a rovnaký chaos, aký sprevádzal tento rok, bude aj v tom budúcom. Len s tým rozdielom, že ich čakajú nové opatrenia ako dépeháčka zvýšená na 23 %, ktorá ohrozí, zvýši všetky náklady, ktoré samosprávy majú, ale najmä ohrozí už schválené eurofondové projekty, kde zrazu budú musieť samosprávy hľadať nové veľké peniaze. A oni ich dnes, bohužiaľ, naozaj nemajú.
Zároveň transakčná daň postihne mestské podniky, či už teda údržby, resp. tie ako ich poznáme technické služby, ktoré nakupujú tovary, ale tiež napríklad dopravné podniky, ktoré nakupujú množstvo energií, materiálov, služieb a podobne. Takže zlá situáciu bude nie len pokračovať, ale určite sa zhorší. Takto, žiaľ, vládnu strany SMER, HLAS a SNS, ktoré nám vyčítajú, že my sme tí, ktorí nepoznajú problémy ľudí, ale keď majú v rukách moc, tak pomáhajú výlučne tým svojim ľuďom.
A kým ešte úplne to ukončím, možno minútka ešte na záver. My už dnes dokonca vidíme, že za ten istý čas na začiatku vládnutia, ktorý mal Igor Matovič vtedy v roku 2020, tá vláda Roberta Fica zatína do miest a obcí ešte vyššiu sekeru. Lebo za ten istý čas, čo mal Igor Matovič vtedy, tak tu už je tá sekera 327 miliónov, resp. bude zaťatá v tejto výške v tých najbližších mesiacoch. Je tam 60 miliónov na podielových daniach, to je prvé mínus.
Ďalšie je, 180 miliónov je odhad ZMOS-u, tie vezmete cez vyššiu 23 % dépeháčku a 87 miliónov bude tá jednorazová 800-eurová odmena. A to tu ešte nerátam tú transakčnú daň ako inšpiráciu z Venezuely a Maďarska a už teraz to máme 327 miliónov. Potom v 2026 tam bude mínus stovka za rodičovské dôchodky. Čiže naozaj toto naše obce, mestá a kraje nezvládnu, pán minister. Ja od vás očakávam a, prosím vás, naozaj o konštruktívnu diskusiu, konštruktívnu debatu, o možno odborné stretnutie za účelom hľadať prieniky, že ako s tou reformou a tak ďalej. Nestíha sa to.

Rovnaká otázka, pán predsedajúci. Ja som sa venoval téme rozpočtu a piatim miliónom eur, ktoré z neho unikli minulý týždeň cez ŠFRB. Bol som veľmi k veci, bol som normálny, slušný, príčetný. Z vašej strany ako nechápem naozaj, že prečo ste ma vypli, lebo nebol dôvod. (Potlesk.)

Je to skôr procedurálna otázka, že mňa by naozaj z hľadiska procedúry zaujímalo, že prečo ste vypli pána Lackoviča a nechali ste hovoriť pána Kalivodu, že či vám vadí, keď hovorí o kauzách tejto vlády, ale nevadí vám, keď pán Kalivoda hovorí presne to isté, že nerozumiem tomu, pán predsedajúci. Ďakujem.

vymazať

Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde.
Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať.
A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií.
Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu.
Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy.
Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu.
Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje.
A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT.
MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku.
No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách.
Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií.
Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty.
Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť.
Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá.
Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT.
Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet.
Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur.
Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze.
Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického.
A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn.
No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta.
Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy.
Tak sme sa pozreli, že ako vláda vyhlasuje výzvy. Tak vlastný plán vyhlasovania výziev táto vláda splnila, prosím pekne, na 50 %, na polovicu. Čiže ministri za dvojnásobné platy robia polovičný výkon pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Niežeby viac výziev vyhlasovali, aby viac eurofondov sa dostalo medzi podnikateľov, medzi žiadateľov, aby sme to čerpanie rozbehli, presný opak sa deje. To sú vlastné ciele tejto vlády, to nie sú ciele minulej vlády, to tu naozaj nie je že Hegerov, Ódorov, Matovičov problém. Táto vláda povedala, že urýchli čerpanie, dali si nejaký cieľ a podľa vlastného dokumentu ten istý cieľ splnili na 50 %. Neviem, dokedy sa plánujú ešte vyhovárať na bývalú vládu, ale teda po roku vládnutia tento cieľ mal svietiť na zeleno, krikľavo zeleno ako splnený, pritom svieti na červeno ako nesplnený, splnený na polovicu. A toto je naozaj problém a pamätajte na moje slová, že na konci budúceho roka to bude naozaj problém, pretože čo sa stane? Buď nám tie peniaze prepadnú, alebo sa tu budú vymýšľať kadejaké podivné spôsoby, ako rýchlo ich niekde prečerpať, s prepáčením, na hlúposti. Hej, že zase začne panika, že kto dokáže čerpať, rýchlo, kto vie čerpať? Ideme liať do betónu, tak to nalejeme do betónu tie peniaze namiesto toho, aby sme ich investoval tam, kam sme si predsavzali, len preto, aby sa čerpalo. Je to zlý prístup, je to nekoncepčný prístup a myslím si, že žiadne výhovorky v tejto oblasti na bývalú vládu už naozaj neobstoja. Áno, možno ste zdedili slabé čerpanie, ale pokiaľ ide o vašu snahu urýchliť to čerpanie, tak vaša snaha je polovičatá za dvojnásobné platy a myslím si, že je to problém.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, a teda len pre kompletnosť dodám, že tento rozpočet nepodporíme. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a aj teba, Tamara, za to, že si pripomenula ten bizarný výbor, na ktorom bol prezentovať rozpočet, teda návrh rozpočtu pán Kuffa starší. A ja pri tejto príležitosti chcem tak zosumarizovať, že minister Taraba má pod sebou troch štátnych tajomníkov, hej? Prvý je Kuffa starší, ktorý teda v rámci svojej agendy má potrebu vysväcovať chodby na ministerstve a pasienky, druhý, Kuffa mladší, ten si plní svoj chlapčenský mokrý sen a chodí sa preháňať na štvorkolke alebo na vrtuľníku, či čo to bolo ponad národný park. A potom je tam pani Matečná, ktorá väčšinou, keď sa jej niečo spýtate, tak je prekvapená, že sa jej niečo pýtate. No a pri tomto chcem pripomenúť, že pán Taraba pri tomto mozgovom truste, ktorým už teda disponuje na ministerstve, lebo veď odborníkov vyhodil a odborníčky tiež, tak si nabrnkne poradcu pre odkanalizovanie Žitného ostrova, ktorý po nástupe do funkcie, hovoril som to aj vo svojom vystúpení, je prekvapený z toho, že Žitný ostrov nie je odkanalizovaný.
Tak ja sa naozaj aj na základe toto, čo si povedala, na základe všetkých tých bodov, kde Taraba fatálne zlyháva pri vedení ministerstva, ktoré nikdy v živote viesť nemal, tak čakám, že kedy premiérovi tejto krajiny zabliká kontrolka a kedy si uvedomí, že je asi lepšie ísť od toho.