Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán kolega Hajko, ja som veľmi rada, že ste hovorili o adresnosti pomoci a rovnako aj dávok pre dôchodcov, pretože systém dôchodcovského vyplácania dávok je momentálne naozaj neudržateľný a o tom hovorí aj mnoho odborníkov a mnoho analytikov, rovnako aj NKÚ, ktoré povedalo, že z hľadiska udržateľnosti verejných financií považuje za významné riziko práve aktuálnu dôchodcovskú politiku. My chodíme do regiónov a rozprávame sa s dôchodcami aj v regiónoch a mnohí dôchodcovia, ktorí žijú dvaja v domácnosti a ktorí majú slušné dôchodky, tak chápu, že výška ich dôchodkov ohrozuje budúcnosť ich detí a ich vnúčat a že je neudržateľné to, že sú dôchodky takéto štedré. Ja rozumiem tomu, že existujú ale dôchodcovia, ktorí to naozaj potrebujú. Keď si predstavíte dôchodcu, ktorý žije sám v byte a má problém vôbec uhradiť náklady za bývanie, náklady za energie, tak ten naozaj tú pomoc potrebuje. Neuvažujete náhodou nad adresnou pomocou s príspevkom na bývanie, tak ako ho my navrhujeme, ktorá by naozaj pomohla tým, ktorí to najviac potrebujú, a nedávala tým, ktorí sa vedia bez vysokých dôchodkov alebo 13. dôchodku, ktorý je naozaj veľmi štedrý, zaobísť?
Ďakujem.

Ďakujem. Julo, ty si hovoril o tom, že tie potraviny naozaj za tejto vlády nezlacneli za ten posledný rok a to nie je niečo, čo hovoria štatistiky, nielen štatistiky, Eurostat, štatistický úrad, ale ja si myslím, že už to vidia aj tí vaši voliči. Aj tí vaši voliči vidia, že ste im nasľubovali niečo, čo neviete splniť. A v prvom čítaní som citoval niektoré, niektoré komentáre, ktoré vaši voliči dali vášmu predsedovi pánovi Ficovi pod jedno video, v ktorom zase hovoril o nejakých lacnejších potravinách, tak to odcitujem, odcitujem opäť. Ja neviem, pán Vladimír: „Za mňa treba s tým konečne urobiť poriadok, keď si nepomôžu." Tak to vidia vaši voliči vaše snahy za posledný rok. Pani Ružena: „Ja uverím, až to zistím po novom roku, aké budú potraviny lacnejšie." Je mi ľúto, že ju musím sklamať, lebo pán Kamenický sám priznáva, že lacnejšie budúci rok nebudú. Pani Anka: „Ja nechápem, chodím pravidelne kupovať potraviny, ale sú zo dňa na deň drahšie. Čo chodím do zlých obchodov?" Nie, nechodíte do zlých do obchodov, jednoducho bol to sľub, ktorý táto vláda nevie splniť, a to nehovorím teraz pretože máme nejaký zázračný prútik na zníženie cien potravín. Jednoducho ja to hovorím preto, že ste ľudí pred voľbami obalamutili, že ste si vybrali tému, ktorú v skutočnosti neviete doručiť, neviete ľuďom dať tie lacnejšie potraviny a budeme vám to pripomínať, že ste pred voľbami sľubovali niečo, čo za ten rok neviete splniť a teraz tu imitujete aktivitu cez nejaké smiešne porovnávače, vládne letáky gov.sk alebo cez zníženú DPH, ktorá tiež neprinesie ten efekt, ktorý si od toho sľubujete, a sám pán Fico to hovoril, ako si správne poznamenal, ešte v roku 2014. Tak buď zmenil nejakú svoju ekonomickú filozofiu, alebo naozaj tu len predstierate aktivitu. A proste budeme vám to pripomínať, pretože ste ľudí oklamali a tí ľudia to čím ďalej tým viac vidia a dávajú vám to najavo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak sa tu stretávame po, čo to bolo? Päť-šesť týždňov od prvého čítania k tomuto úžasnému nápadu porovnávača, porovnávača cien. Veľa z tých argumentov, prečo je to hlúposť, zaznelo už v prvom čítaní, na tom sa medzičasom nič nezmenilo. Jediné, čo sa zmenilo, je, že ministerstvo financií dalo do pripomienkovania vyhlášku k tomuto zákonu, ktorá nejak presnejšie určuje, že ako to bude stavať, teda ako to bude fungovať. V praxi to len potvrdilo, že to bude fungovať tak, ako sme hovorili už v prvom čítaní, čiže, čiže zbytočne. No ale ja dám k tomu aj teda ten širší kontext, že prečo tu dnes sme.
Sme tu preto, lebo vládne strany tejto koalície pred voľbami ľudí balamutili tým, že budú lacnejšie potraviny. Celé Slovensko oblepené bilbordami, kde sa ich pýtali, či chcú lacnejšie potraviny, samozrejme ľudia chceli lacnejšie potraviny. Pán Danko sa fotil v hypermarkete alebo kde to bol, v obchode s maslom, ktoré vtedy stálo nejakých 3,30, ak si správne pamätám, 3,30, to isté maslo dnes stojí takmer 4 eurá, presne to isté, presne ten istý výrobok 4 eurá. Tak preto tu sme, lebo nasľubovali ľuďom, že potraviny budú lacnejšie a, žiaľ, potraviny lacnejšie nie sú. A čo dnes už vieme jednoducho povedať, a nehovoríme to my, hovorí to ministerstvo financií, pretože zhodou okolností tu máme aj návrh štátneho rozpočtu, o ktorom sme rokovali, a v samotnom návrhu rozpočtu ministerstvo financií priznáva, že potraviny lacnejšie nebudú ani budúci rok, ani ten ďalší, ani ten po ňom. Taká je jednoducho realita. Budúci rok budú potraviny o 4 % drahšie, ako sú dnes, to hovorím nie ja poslanec Hargaš, ani opozícia, to hovorí ministerstvo financií.
Čiže, milí ľudia, potraviny lacnejšie nebudú budúci rok, je mi to ľúto, že táto vláda vás obalamutila, ale sami priznávajú, že budúci rok budú o 4 % lacnejšie. Aby som to ilustroval, ak robíte týždenný nákup potravín za približne 50 eur, tak celoročne to znamená, že zaplatíte za celý budúci rok o 100 eur viac na potravinách. Hej, čiže toľko k sľubu o lacnejších potravinách, asi by bolo treba povedať.
No a čo nám toto nasľubovala táto koalícia, potom dostali dôveru ľudí. S tou dôverou naložili tak, že prvá priorita neboli ceny potravín, prvá priorita bolo amnestie pre seba a svojich kamarátov. Dnes to vidíme v praxi, ako sa jedno trestné stíhanie a jeden súd ukončuje za druhým pre premlčania. Takže to bola priorita, nie riešiť drahé ceny potravín. No, ale keďže ľudia si to nejak zapamätali, keďže niektoré z tých bilbordov ešte stále visia, ešte na ceste, na ceste domov niekedy stretávam usmiateho pána prezidenta už medzičasom, ako sa ma pýta, že teda tie lacnejšie potraviny. Takže tie bilbordy tam stále visia, tí ľudia si ten sľub zapamätali o tých lacnejších potravinách, aj keď to bola od začiatku hlúposť, že ste takéto niečo sľubovali v kampani. My sme nič také nehovorili, pretože vieme, že to je hlúposť sľubovať lacnejšie potraviny ľuďom. Tak sme tu preto, že vláda potrebuje aspoň predstierať nejakú aktivitu, že v tejto téme teda niečo robí. Predstierajú viacerými spôsobmi, predstierajú znížením dépeháčky na takzvané základné potraviny na 5 %, čo je hlúposť, pretože popritom zvyšuje náklady tých subjektov, ktoré tú 5-percentnú dépeháčku budú platiť. A ja som to už vysvetľoval v prvom čítaní, ak zvýšite náklady, tak ani to zníženie tej dépeháčky to jednoducho nepomôže, pretože tie zvýšené náklady na vstupe, to znamená mzdové výdavky, to znamená transakčná daň, to znamená daň z príjmu právnických osôb, tie vám zožerú celé to zníženie dépeháčky. Čiže na výstupe budeme na tom rovnako, respektíve, ako sama vláda priznáva v rozpočte, budeme na tom horšie pokiaľ ide o ceny potravín, budeme o 4 % na tom horšie. Čiže to je prvé riešenie, ktoré predstiera nejakú aktivitu.
Druhé riešenie, ktoré predstiera aktivitu, je práve tento porovnávač a je to naozaj hlúposť. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, že pre koho to naozaj robíte, že povedzte mi, pán minister, ale dneska nemáte úplne náladu na odpovedania na otázky, lebo aj pri rozpočtovej rozprave sme sa nedostali k odpovedi na to, že kde, prečo teda nešetríte na sebe, keď sme vám tu dali konkrétne premrštené výdavky, ktoré táto vláda bude budúci rok rozhadzovať z daní, ktoré zaplatia ľudia, tak nedostal som odpoveď na to, že prečo tieto výdavky idete vyplácať, prečo nešetríte. Tak neviem, či aj dnes sa dostanem k tejto odpovedi na túto druhú otázku, že kto to podľa vás bude reálne používať. Povedzte mi nejaký reálne že príklad, ja neviem, ráno sa človek zobudí, povie si, mám prázdnu chladničku, musím ísť niečo nakúpiť. A teraz čo? Že on si bude v tej aplikácii vyhľadávať spomedzi tých dvadsiatich výrobkov? Ja neviem. Neviem ako, ja kupujem napríklad aj jogurty, keď idem do obchodu. Neviem, koľko ľudí kupuje jogurty, ale jogurty tam nebudú. Čiže podľa toho sa nebudete, budete sa rozhodovať podľa toho, že kde majú lacnejší chlieb, aj keď tam majú drahšie jogurty? Asi nie. Jednoducho ten nákup ľudia nerobia tak, ako to máte vy napísané v tom zákone alebo v tej vyhláške. Ľudia si nekupujú tých 20 vybraných položiek, ktoré ste tam dali. Ľudia robia oveľa širšie nákupy a kľudne sa im môže stať, že podľa vášho porovnávača sa rozhodnú, že idú do odchodu A, ale tie zvyšné položky, ktoré v tom porovnávači nie sú, nakúpia drahšie, takže vlastne celá úspora, ktorú dosiahli tým, že išli do obchodu A, bude vlastne k ničomu.
Čiže je to nedomyslené, že naozaj by ma zaujímalo, že ako si teda predstavujete, že kto to bude používať. Dôchodcovia, rodičia, manažéri, neviem, povedzte mi, prosím vás. Rád by som počul na toto odpoveď, lebo v návrhu zákona sa to nedočítate. Ani keď prišla tá vyhláška, nedočítate sa, nedočítate sa k tomu a tým, že to je projekt, ku ktorému sa nerobila taká veľká dokumentácia, tak ani v nejakej štúdii realizovateľnosti alebo nejakej analytickej dokumentácii sa k tomu nedopracujete. Čiže to je prvý dôvod, prečo je to hlúposť, lebo vlastne neviete ani povedať, že pre koho to robíte. Hocijakej komerčnej firme, keby ste prišli a povedali, že chcem 200-tisíc na nový produkt, bude sa volať porovnávač cien, tak prvá otázka by bola, že pre koho to bude. Kto je cieľová skupina, ako to bude používať a vyzvŕtali by vás teda riadne na tom, na tom, na tom predstavenstve v tej komerčnej firme. Ale teda nemáme odpoveď na túto otázku, že pre koho to robíte.
Druhá otázka je, koľko to bude stáť. Na tú odpoveď máme, to je dobré, že aspoň vieme. Že na strane štátu táto, táto, tento výmysel bude stáť nejakých 230-tisíc, ak to správne rátam, to sú výdavky na vývoj a na prevádzku do konca tohto volebného obdobia, lebo predpokladám, že to necháte pustené až do roku 2027. Čiže 200-tisíc, čo v celom akoby že rámci toho rozpočtu zanedbateľný výdavok, to vám akoby, to vám, to vám beriem, aj kolega Viskupič to hovoril, že nemusíme sa tu hádzať o zem, lebo je to nejaká miliónová položka, je to 200-tisíc, ale tá 200-tísíc je hlúposť. A pokiaľ ide o tie náklady, ktoré to vyvolá, tak tie tiež sa dajú vyčítať z dôvodovej správy a náklady na podnikateľov budú približne ďalších 200-, 250-tisíc, pretože to bude musieť vypĺňať šesť hlavných veľkých reťazcov, ktoré spadnú do tej definícia, ako ste ju nadstavili, plus ak nechcú byť diskriminovaní tí malí obchodníci, tak aj oni to budú musieť vypĺňať, takže aj pri nich to vyvolá nejaké náklady. Čiže vieme naisto, že to vyvolá náklady okolo 200-, 250-tisíc, plus všetky ďalšie náklady, ktoré to vyvolá u malých obchodníkov, ak nebudú chcieť byť diskriminovaní. A prečo by mali byť diskriminovaní? No práve preto, že to, čo vy tu v skutočnosti robíte, je, že tu robíte štátnu verziu letákov. Možno by ste to mohli aj nazvať potom že letáky.sk alebo letáky.gov.sk, to by bolo ešte lepšie, aby to bolo jasné, že to sú akože vládne letáky. Lebo dnes do schránky ľudia dostávajú všelijaké možné ponuky, na základe ktorých sa rozhodujú, kam pôjdu obchodu, a vy ste vlastne vymysleli štátny leták. Štátneletáky.gov.sk, to bude podľa mňa adekvátne, neviem, či tá doména, keďže je to gov.sk, tak mala by byť voľná, že? Tak, tak skúste také niečo. No a diskriminovaní budú práve preto tí malí obchodníci, že primárne to budú napĺňať tie veľké reťazce. A teraz som nejaký malý obchodník niekde na sídlisku, no ako ja zabránim tomu, že všetci pôjdu do tých veľkých reťazcov? No budem sa tam musieť tiež zapojiť do toho porovnávača, aby som tam tie svoje produkty tiež vedel nejak, nejak ukázať a možno ukázať, že ja mám lacnejší chlieb alebo lacnejšie mlieko ako v tom veľkom reťazci a prilákať k sebe nejakých zákazníkov. A toto bude proste stáť peniaze malých obchodníkov. Takže voči nim je to diskriminačné, upozorňovali vás na to aj v medzirezortnom, medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Čiže pokiaľ ide o náklady, tak hovorme tu o nákladoch celkových nejakých, nejakého pol milióna eur, ktoré tento váš geniálny nápad bude stáť. No a teda dalo by sa aspoň veriť tomu, že to niečo prinesie, tak, žiaľ, nedá, nedá sa tomu veriť. Na tej makroúrovni som to už povedal, že prečo, pretože vy sami v štátnom rozpočte priznávate, že potraviny budúci rok, aj keď zavediete tento úžasný výmysel, potraviny budúci rok budú drahšie, nebudú lacnejšie, budú drahšie, aj keď pol milióna vyhodíte na takúto hlúposť, tak budú drahšie. No a aby to nestačilo, že teda dávame slovenský príklad, tak môžme si dať, ja neviem, Maďarsko. Maďarsko zaviedlo tento porovnávač cien v roku 2021, ak sa nemýlim, mám to tu niekde v podkladoch, nepamätám si presný rok, ale zaviedli ho niekoľko rokov dozadu a čo je zaujímavé, je to, že nielenže ho zaviedli, v júli 2023, nielenže ho zaviedli, ale teda aký to prinieslo efekt. To je skôr zaujímavejšie a nemôžem ukázať tuná ten graf, ale v zásade to neprinieslo žiaden zásadný efekt. Jednoducho inflácia v Maďarsku potravinová tam naďalej bola, začala klesať, to znamená, že nielenže potraviny boli lacnejšie, ale že boli, že stále boli drahšie, len boli teda menej drahšie, ako by mohli byť. Neviem, ako to mám vysvetliť, hej. Že stále boli drahšie. Potraviny v Maďarsku boli stále drahšie, aj keď sa zaviedol tento porovnávač. A tá krivka mala nejaký dlhodobý trend a v tom momente, ako zaviedli ten porovnávač, tá krivka, hádajte, čo spravila. Nič. Pokračovala v rovnakom trende ďalej. Čiže ten porovnávač tam nespravil žiaden skok, že zrazu teda tá inflácia potravinová, aby išla brutálne dole o tri percentuálne body alebo neviem čo. Proste inflácia potravinová si žila ďalej svojím životom a tento porovnávač nič zásadné v Maďarsku, v Maďarsku nezmenil.
Takže asi toľkoto by som povedal k tomuto, k tomuto návrhu z dielne tejto koalície. Stále platí, je to, je to hlúposť, je to hlúposť za pol milióna a je to jediný dôvod, prečo robíte tento porovnávač, je, že potrebujete vykazovať nejakú aktivitu, že sa nejakým spôsobom snažíte vymotať z toho sľubu, ktorý ste ľuďom dali pred voľbami, aj keď bol nereálny a ľudia to vidia, že bol nereálny a, žiaľ, návrh vášho štátneho rozpočtu vás usvedčuje v tom, že ceny potravín ani po zavedení tohto porovnávača za pol milióna eur nebudú nižšie, budú vyššie a budú vyššie aj ďalšie roky, tak ako to sami priznávate v štátnom rozpočte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vraciam požičané, tak aj ja sa si dovolím doplniť vaše vystúpenie jednou korekciou. Ja by som možno povedal, že podľa mňa netreba úplne skákať na tú hru, ktorú sa snaží koalícia tu masírovať, masírovať ľudí na Slovensku, aj bilbordami a všetkou tou možnou kampaňou, že za všetko môže minulá vláda. Akože treba to dvoma vetami nejak okomentovať a vysvetliť, ale ja si myslím, že oveľa dôležitejšie je pripomínať ľuďom aj voličom tejto koalície, že jednoducho máme tu vládu, ktorá prišla v nejakej situácii a v tej situácii sa mohli rozhodnúť, že buď hodia to šetrenie na ľudí a budú sa vyhovárať na minulú vládu, to je to, čo spravili, alebo zamaká táto vláda, reálne bude hľadať nejaké úspory na strane štátu a keď už naozaj vyžmýka z toho, čo sa len dá, že už viac úspor nevie nájsť, tak potom povie, milí ľudia, my sme spravili, čo sme mohli a teraz musíte už šetriť aj vy. A toto tá vláda jednoducho nerobí. A myslím, že to treba dookola opakovať a pripomínať, že sú tu hmatateľné dôkazy. O tomto, jednoducho čo tie tryskáče. Tryskáče na ministerstvo obrany. Za to môže minulá vláda? Osemdesiat miliónov eur na to idete vyvaliť. Predražené IT projekty. Za to môže minulá vláda? Veď vy idete za to vyvaliť tie peniaze. Dvojité platy. Ja chápem, že to sú smietky akoby v tom veľkom rozpočte, ale je to symbolika. Za to môže minulá vláda, že vy ste si zdvihli platy? Veď ako nežartujte. Veď aj tí ľudia, veď to vidia a počúvajú. Zbytočné kamery na školy, predražený nákup hasičských áut. Za to môže minulá vláda? Veď vy ste tieto projekty naštartovali a sú predražené. Jednoducho toto je realita a keby ste na týchto položkách šetrili, tak ľudia by nemuseli platiť vyššie dane a vyššie poplatky. Tak to proste je.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. Ja som bol možno konzervatívnejší pri tej miliarde, pretože mám pocit, že koaličný pán minister už rozporuje, že pokiaľ tie opatrenia nie sú za pol miliardy, tak sa ani o nich nebude baviť. (Reakcia navrhovateľa.) Štyri? Neviem prečo... nerozumel som vám teraz, ale ak môžete reagovať, ak môžete reagovať v rámci rozpravy, aby sme mohli na vás reagovať, tak bol by som veľmi rád, ale takže budem za to veľmi vďačný. A naozaj, naozaj by ma to zaujímalo, že skúste možno rozviesť trochu tú vetu, lebo keď ste reagovali prvýkrát v piatok, tak ste len mávli nad tými úsporami, tak ja by som sa veľmi konkrétne chcel spýtať. Toto sú informácie z oficiálnych dokumentov ministerstva financií, hej, predražené IT projekty. Národný integrovaný cestovný lístok, potenciálna úspora 8 mil. Tlačíte na ministra dopravy, aby tam tých 8 mil. našiel, tú úsporu? Vaši analytici to našli. Projekt IS Farmár, potenciálna úspora 10 mil. Opäť z vášho ministerského dokumentu to vyplýva. Centrálna rámcová zmluva na licencie SAP, potenciálna úspora 7 mil. Rozširovanie IT aktív, to je projekt ITAM, potenciálna úspora 10 mil. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, potenciálna úspora 5 mil. To máte dohromady 40 mil., to som len pri projektoch. Na prevádzke, štát míňa 300 mil. ročne na prevádzke IT. Vaši analytici na vzorke projektov vypočítali, že potenciálna úspora by tam mohla byť 30 %, keby ste optimalizovali využívanie konzultantov a tak ďalej. Môžete si to prečítať. Čiže to je pri 30 % z 300 mil., 100 mil. ročne. Prosím, povedzte mi, tlačíte na ministrov, aby tam tie úspory našli? A ešte tu máme predražený nákup konzultantov. Ja som vám tu v rozprave písomnej vypočítal, že každý konzultant je vlastne o 30 až 60 % drahší, ako keby ste si toho istého človeka najali ako interného zamestnanca. Čiže nakúpili ste konzultantov za 50 mil., tak potenciálne tam mohla byť úspora 25 mil. Opäť, tlačíte na tých ministrov, aby šetrili?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Musím oceniť kolegu Kišša, že opätovne rozprával o tom, ako vláda nešetrí na sebe, pretože to naozaj treba sústavne pripomínať. Nešetrí na sebe a nešetrí na výdavkoch, úplne nezmyselných niektorých výdavkoch, ktoré občanom tejto krajiny vôbec nepomôžu. A paradoxne to, čo by našej krajine pomohlo, je to naštartovať ekonomický rast, aby sa darilo podnikateľom, aby sa darilo firmám, aby v budúcnosti tieto firmy mohli platiť vyššie dane, nie z vyššej sadzby, ale z toho, že im dokáže rásť zisk. A toto vôbec nerobíte, pretože nie sú v tejto konsolidácii žiadne prorastové opatrenia, aj keď pán minister spomínal, že sú tam prorastové opatrenia. Ak myslíte prorastovými opatreniami to, že ste uľahčili trošičku život firmám a podnikateľom s obratom do 100-tisíc eur, tak to nie je systematické, efektívne opatrenie, ktoré by do budúcnosti pomohlo štátu inovovať, modernizovať. Tento rozpočet je naozaj bez vízie, bez vízie modernej krajiny, bez vízie rastu podnikateľov a nepomáha občanom tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, áno, konsolidovať musíme, ale vy nekonsolidujete, vy ste iba zvýšili dane, zaviedli ste nové dane, tak nevyzerá konsolidácia, tak vyzerá Ficova drahota. Spravili ste to, že, respektíve keby ste chceli konsolidovať, tak by ste museli v prvom rade šetriť na sebe, ale vy ste to celé hodili na ľudí, nech si nejakým spôsobom poradia a vy ste v pohode, lebo máte aj zvýšené platy a svoje funkcie, takže, takže nemáte problém. Ale toto naozaj takto konsolidácia nevyzerá, lebo tá musí byť v prvom rade na výdavkovej strane a nie zvyšovanie daní, tTo vie každý. Zvýšiť dane ľuďom, to vie naozaj každý a to je 95 % vašej takzvanej konsolidácie. Je to iba zvyšovanie daní a zavádzanie nových daní.
Posledná vec, pokiaľ ide o tých Nemcov, ja som pomerne pozorne sledoval tú diskusiu, je to demagógia, že hovoríte, že to je kvôli zelenému prístupu. V prvom rade tam išlo o bezpečnostné riziká. V roku 2011 bola tragédia, havária vo Fukušime, ktorá zanechala veľmi veľký negatívny dojem v Nemecku vzhľadom na to, že tých jadrových elektrární tam mali veľa a jednoducho, jednoducho nastal verejný tlak z bezpečnostných dôvodov, aby zavreli tie jadrové elektrárne. To sú, to sú fakty. Čiže nehádžte to na zelený prístup alebo, alebo na Green Deal, alebo na čokoľvek. To bolo, to bolo o bezpečnostných rizikách, ktoré si oni uvedomovali alebo sa báli, a preto to urobili.

Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, myslím si, že k tomuto rozpočtu už bolo povedané strašne veľa. Poslanecký klub Progresívneho Slovenska poprevracal celý tento rozpočet sprava, zľava, zo všetkých oblastí. Myslím si, že tam chýbajú dve, ku ktorým by som prispel ja.
Začnem energetikou, energetika, ako viete, sa dotýka každého, každej jednej domácnosti, každej jednej firmy. Dotýka sa aj štátu, ktorý je vlastníkom, akcionárom mnohých energetických spoločností a sám štát platí energie, a dokonca v dnešnej dobe sa energetika dotýka aj zahraničnej politiky, keďže žijeme vo veľmi turbulentnom čase. Dodám, že energetika si zaslúži priestor a vašu pozornosť, teda nielen vašej, čo ste v tejto sále, ale aj pozornosť verejnosti.
Ja sa venujem tejto téme relatívne dlho. Ešte predtým, ako som vôbec začal nejaký politický život a priznám sa, že aj už keď som v tomto politickom živote, neviem úplne presne, aká je energetická politika alebo energetická stratégia tejto vlády. Prečítal som si programy strán, prečítal som si dokonca aj programové vyhlásenie vlády, o ktorom som sa už vyjadroval. Ale nemám pocit, že by som nedával pozor, ale dostávam nejaké zmätočné signály lebo v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o nejakom mixe medzi jadrovou energiou a napríklad obnoviteľnými zdrojmi, a zároveň sa aj hovorí o tom, že energetika by mala byť cenovo dostupná, resp. by ľudia nemali doplácať životným štandardom na vysoké ceny energií.
Zmätočné signály sú teda v prvom rade aj v tom, že teda na akú energetiku sa ideme sústrediť.
Na jednej strane sme tu mali pred dvoma týždňami taký uvoľnený elektrón od SMER-u, pána Vážneho, ktorý vlastne presadil radikálny návrh, ktorý podporil obnoviteľné zdroje, a na druhej strane tu máme pána Holjenčíka, nominanta tejto vlády, ktorý robí všetko pre to, aby tu obnoviteľné zdroje neboli a aby sa proste nevyužívali. A medzi tým je niekde pani Saková, ktorá vlastne už radšej aj mlčí a už sa nevyjadruje ku energetike, lebo možno ona by aj ako kebyže s tými napríklad dotačnými schémami urobila aj niečo adresnejšie, ale na druhej strane tu máte populistu premiéra, ktorý skrátka si povie, že ide dotovať všetko a všetkým, dokonca aj tým najbohatším v tejto, v tejto krajine.
Ako som povedal, v programovom vyhlásení vlády sa hovorilo, že sa budú podporovať aj obnoviteľné zdroje a v zásade týmto smerom sa uberá celý svet. Ale v skutočnosti v tomto rozpočte má ísť na energetiku dokopy 233 mil. eur, z toho 180 mil. eur, teda 76 %, teda tri štvrtiny je nie na rozvoj jadrového potenciálu, ale na uskladňovanie jadrového odpadu, na vyraďovanie starých zariadení a, mimochodom, vlastne tieto dodávky a zákazky vláda ešte bude aj utajovať. To znamená, že presne úplne nebudeme vedieť, kto z tohoto bude profitovať, máme svoju teóriu, ale na to sa budeme pozerať inokedy.
No a 54 mil. vďaka Európskej únii, tej zlej Európskej únii máme, máme na to, aby sme rozdelili na budovanie zdrojov z obnoviteľných zdrojov. Je to fakt veľmi, veľmi smutné aj v kontexte národného energetického a klimatického plánu, kde máme cieľ vytýčený do roku 2030, aby bolo 25 % našej energetiky, alebo nášho energetického mixu boli z obnoviteľných zdrojov. Mimochodom, tí vaši oslavovaní Maďari majú teda 30 %, aspoň toto by ste od nich mohli odpísať. Dnes my máme 17 % z obnoviteľných zdrojov, čo je vlastne hlboko pod náš cieľ, ku ktorému sme sa zaviazali.
No a ja som taký naučený na to, že keď sa vytýčia nejaké ciele a nastaví jasný plán, tak by som chcel vedieť, ako sa tam dostaneme a mne v tomto rozpočte aj vôbec z diskusie v médiách alebo, alebo z tlačoviek strašne chýba, že ako sa teda ideme aj týmto rozpočtom dostať ku cieľu, ku ktorému sme sa zaviazali, teda 25 % energetiky alebo teda energie z obnoviteľných zdrojov. Takže toľko ku energetike.
Venujem sa, som novým členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a teda vyjadrím sa aj k tomu. Pán minister Takáč stále hovorí, ako pôjdu do pôdohospodárstva tie isté peniaze, ako boli predtým, resp. hovorí, že nebude menej peňazí. Teda ja by som si na toto tvrdenie veľmi rád posvietil, lebo ako som to preberal, tak som preberal, v skutočnosti pôjde o 200 mil. menej ako tento rok. Opakujem, 200 mil., čo je dosť veľký peniaz, a o ktorom by sme sa mali rozprávať. Ja uznávam, že treba šetriť, poďme si stanoviť priority, kde treba šetriť, ale potom netreba klamať ľudí a už vôbec nie farmárov, ktorí sú naozaj na kolenách, že ideme im dať toľko peňazí, koľko mali minulý rok. Špeciálne v kontexte toho, že na Slovensku alebo Slovensko má v pôdohospodárstve tretinovú produktivitu oproti Európskej únii. Tretinovú, to znamená, že 33 % z priemernej produktivity v rámci EÚ. Potravinárstvo, na tom nie je o nič lepšie, je to 40 %, to znamená znova, je to niečo veľmi vážne, a na techniku a na inovácie dávame jednu pätinu oproti našim európskym susedom.
Prečo hovorím tieto tri čísla? Tieto tri čísla hovorím preto, lebo v skutočnosti my stále dotujeme plošne, špeciálne vlastne ten prvý pilier a na inovácie, resp. na tie projektové podpory dávame veľmi málo. A vlastne tým pádom sa deje to, že máme nízku produktivitu, naši pôdohospodári zarábajú oveľa menej ako všetci ostatní a tento rozpočet nijako tento fakt nemení, naopak, ho smutne prehlbuje.
Ako si pamätám vo vašej kampani, aj prezidentskej, aj parlamentnej, hovorili ste, že budú lacnejšie potraviny.
No lacnejšie potraviny nie sú, naopak, pripomínam, že maslo stojí oveľa viac eur, ako stálo predtým. A to maslo by bolo lacnejšie, keby naši poľnohospodári boli produktívnejší, keby mali techniku na to, aby si zlacnili cenu výroby, a tým pádom by boli konkurencieschopnejší so všetkými ostatnými krajinami alebo teda s ich susedmi.
Teda vláda si strašne málo vytyčuje ciele, ktoré by boli strategické, premyslené, mám pocit, že sa to robí len v nejakom exceli, bez toho, aby sa to konzultovalo s odbornou verejnosťou. No a v zásade mám pocit, že keď je to tak a neviete si vytyčovať ciele, tak proste choďte od toho, lebo, lebo ten rozpočet, ako som si ho pozeral, je v skutočnosti taký ako kebyže, ako keby mediálny manažér alebo teda stredný manažér z firmy, ktorý si povie len svoju malú časť a potom to posunie ďalej. Ale v skutočnosti ja mám pocit, že ten, ktorý určil tie strategické priority vlády, tu ako keby nebol. A ministerstvo financií nerobí nič preto, aby poľnohospodárom sme pomohli napríklad takým spôsobom, že ich biblicky teda budeme učiť, ako chytať tie ryby, z času na čas im nejaké tie ryby dáme, keď protestujú alebo keď je nejaká, nejaká mediálna kampaň, ale v skutočnosti poľnohospodársky sektor na Slovensku je vo vážnej kríze a tento rozpočet, aj keď má menej peňazí, nijako mne nepomáha k vyššej konkurencieschopnosti, a teda nižším cenám potravín na Slovensku.
Úplne na záver, myslím si, že tento rozpočet všeobecne Slovensko neposúva vpred, proste konzervuje problémy a tie problémy sa budú veľmi vážne prejavovať na budúcnosti života našich detí a vôbec aj budúcnosti Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne.

(Rečníčka má problém s mikrofónom.) Áno, už ide. Mám.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, v rámci témy návrhu rozpočtu na 2025 by som sa tu krátko chcela venovať téme z kapitoly kultúra. Rámcovo ju už dnes vysvetlila moja kolegyňa Zora Jaurová. Ten rámec je vlastne veľmi jasný, je v troch bodoch, kde bod jedna je, že sa berie samotnej kultúre a radikálne sa pridáva na aparát ministerstva. Bod dva je, že konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a na vyškrtávanie a likvidovanie nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. A bod tri je, že je to návrh, ktorý už teraz skrýva položky pod úplne iným textom, ako má byť reálny obsah, čo bude priestor pre SNS a túto vládu na bezbrehé šafárenie s našimi peniazmi, a to sa rozprávame o miliónoch. Pár vecí považujem za potrebné nasvietiť vo väčšom detaile. Ten ilustruje ten prístup súčasného vedenia ministerstva kultúry ku tomuto rezortu. Napríklad dotačná schéma obnovme si svoj dom ide opäť raz v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády z minulého roka, 14,7 milióna alokovaných peňazí, tento rok je to iba 9 a z toho iba 4,5 milióna sú kapitálové výdavky. A všetci vieme dokonca, akou fraškou dopadla táto dotačná výzva tento rok. V tejto kapitole je ale aj nová položka a tá sa volá podpora tradičnej kultúry na školách. Pozor, tá položka má 1,5 milióna ročne rozpočtované, na tri roky je to 4,5 milióna, ale nikto nevie, čo to je. Dokonca ani teda nie že ministerka, ktorá sa ani len neunúva chodiť na výbory, ale nevie to ani generálna riaditeľka úseku ekonomiky ministerstva kultúry, ani pán štátny tajomník Bernaťák. Nevedia, ako bude výzva vyzerať, čo je jej konkrétnym cieľom. Stavila by som sa, že nemajú ani žiadnu analýzu prostredia, potreby v tejto téme a nebodaj nejaké merateľné ukazovatele. Nevedia znenie výzvy, ale už si naprojektovali a narozpočtovali 1,5 milióna ročne.
Zároveň máme v parlamente poslanecký návrh pána Michelka a spol. zákona k tejto položke. A teraz je zaujímavá vec, že v rámci MPK ho úrad vlády, úrad tejto vlády pripomienkoval. A ten tie pripomienky, akoby boli vystrihnuté z našich pripomienok, nielen na výbore pre kultúru a médiá, sami by sme to lepšie nepovedali, v súhrne úrad vlády pripomienkuje, že predmetný zákon nebol prerokovaný s ministerstvom školstva.
Zámer zákona je vágny, nejasne definovaný bez konkretizácie zámeru, špecifikácie cieľových skupín, okruhov podpory, odlíšenia sa od podpory v rámci verejnoprávnych fondov bez určenia finančného balíka, aký bude na tento účel určený. Úrad vlády sa aj pýta, kto bude o dotáciách rozhodovať. Či to bude vyžadovať schému de minimis, alebo schému štátnej pomoci, či bude personálne posilnenie výkonu na ministerstve kultúry pri konsolidácii. Absentuje mapovanie východiskového stavu, nastavenie merateľných ukazovateľov, čo sa tým chce dosiahnuť.
A ešte je tu jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí úrad vlády, že v prípade, že má novela poslúžiť realizácii zámeru pripravovaného projektu kroje do škôl, obsah je v takomto prípade v rozpore s definíciu nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle dohovoru s UNESCO. Presne toto sme hovorili aj na ostatnom výbore pre kultúru pánovi Bernaťákovi.
A za mňa je dôležité povedať, že nehmotné kultúrne dedičstvo sa robí úplne, jeho akoby podpora sa robí úplne presne opačne, ako to robí slovenská národná strana, a dokonca už aj úrad vlády to Slovenskej národnej strane hovorí. Lebo ono nemôžte ísť proste s uniformitou, s nášivkami či potlačou. Je tu veľmi dôležitý ten proces pre budovanie vzťahu s nehmotným kultúrnym dedičstvom. Čiže k tomu folklóru nie je dôležitý, je dôležitý obsah a nie sú dôležité umelé kostýmy. Zámer žiadnym spôsobom nereflektuje potreby verejnosti a nie je možné nastaviť jasné ukazovatele úspešnosti. Prinesie to skôr opačný efekt, to znamená odcudzenie a stratu záujmu. A to bola veta pripomienok úradu vlády. Sami by sme to teda lepšie nenapísali a tu je dôležité pozrieť sa na spôsob, ako a kam a komu dáva ministerstvo kultúry zákazky a dôležité je to pripomenúť v kontexte tohto návrhu rozpočtu. V lete si dalo ministerstvo kultúry vypracovať asi k spomínanému pripravovanému projektu kroje do škôl za takmer 40-tisíc eur grafický návrh a krajčírske strihy na tanečné kroje s folklórnym dizajnom. Nikto nevie, načo to je dobré, to už som hovorila vyššie. Ale najmä túto zákazku získala stavebná firma, ktorá sa teda okrem stavieb pýši aj tým, že má výborné antikorózne nátery na železo. Takéto zadávanie zákazok či dotácií spriazneným ľuďom už vidíme rok.
A to niektoré tak babrácky, že zmluva je uzavretá s neskorším dátumom, ako je termín dodania, čiže koniec júna a s výsledkom ešte v novembri úplne nulovým. Hádajme, o čom hovorím? Hovorím o neexistujúcom logu pre STVR.
Už to platíme z našich peňazí, ale stále to logo nikto nevidel. Alebo platíme z našich peňazí rôzne audity, napríklad Slovenskej národnej galérii, ktorú tiež verejnosť ešte nevidela, ale už teda sme to mohli všetci zaplatiť. No a s takýmto prístupom ministerstva kultúry máme na stole rozpočet, ktorý nekonsoliduje, za to však presúva obrovské financie pod svoje centralizované rozhodovanie.
Potom je tu ešte jedna vec, napríklad taká položka za 1,7 milióna eur ročne, ktorá sa teda nazýva, tá kapitola koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. To by sme si aj povedali, že fíha, to je aké super, 1,7 milióna krát tri roky, ako sme to tam videli narozpočtované na koncepciu, že tak to by sme sa na to chceli pozrieť. Lenže koncepcia za 1,7 milióna v skutočnosti nie je koncepciou. Potom investigatívou prídete na to, že vlastne je to kapitola k múzeu vysťahovalectva, o ktoré sa tu príslušné orgány a najmä krajania, žijúci v zahraničí, ktorým záleží na Slovensku, snažia už štvrťstoročie. Ale následne sa teda dozviete, že teda tým ďalším hľadaním, že teda nejde ani len o to múzeum vysťahovalectva, ale o ministerkou novovymysleným múzeom národného obrodenia. Čítali sme v médiách, že pani ministerka si myslí, že vieme o tom málo. Ja si myslím, že naozaj pre nás všetkých by bolo lacnejšie, keby si ona o tom niečo naštudovala a nemusíme kvôli tomu vytvárať múzeum, a zároveň neurobiť iné múzeum, o ktoré sa tu snažíme štvrť storočia. A to sa teda tu rozprávame o zákone roka a ja si naozaj myslím, že tento prístup z ministerstva kultúry, ako to narozpočtovalo, nie je ani normálny a ani korektný.
Takže ešte raz teda v súhrne. Berieme samotnej kultúre a radikálne pridávame na aparát ministerstva, čiže pán Machala bude opäť rozhodovať. Konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných odborníkov v kultúre, a zároveň na likvidáciu nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Rozpočet skrýva skutočný ideologický obsah položiek pod úplne iné názvy a rozpočtuje už vopred avizované neexistujúce položky, ktoré im po odsúhlasení rozpočtu ostanú na svojvoľné použitie v súčasnosti bez akéhokoľvek definovania. Aj mediálna výchova napríklad, je tam 500-tisíc eur ročne, ale teda už nám na výbore povedali, že to je iba taký bonus, že vy to už teraz viete. Ono tam vlastne bude nula. A dokonca ani minister školstva o tom vôbec nevedel. Nezdá sa vám to naozaj že čudné, že my tu máme o niečom hlasovať, čo už teraz vopred nám niekto avizuje ako bonus, že vlastne nebude tak? Za mňa je to naozaj že teda vrchol, neviem, či amaterizmu alebo cynizmu alebo neprofesionality, ale každopádne takto sa to nemá robiť. No a ja si teda myslím, že žiadna zodpovedná politička a žiaden zodpovedný politik nemôže takýto návrh rozpočtu podporiť a ako sme to už viackrát povedali pri rôznych návrhoch zákona, ktorými sa tu trápime a týrame Slovenskú republiku už vyše roka, je, že história si aj tento krok zapamätá. Ďakujem.