Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som v tejto rozprave vystupoval v prvom čítaní a ja som teda chválil ministerstvo ešte, že prichádza teda po roku s niečím, čo, čo ide, čo má ambíciu, trošku systémovo riešime i náš systém možno aj k lepšiemu. Ja dokonca teraz tú kritiku, čo tu, čo tu prednesiem, tak nechcem, aby to ani smerované na súčasného pána ministra, dokonca ani, budem hovoriť veľa aj o dianí na výbore, nechcem, aby to bolo smerované teda ani na nášho predsedu výboru, pretože on za to nemôže do veľkej miery, ale potrebujem sa vyhradiť voči tomu, ako, ako tu prebieha, prijímanie legislatívy.
My sme tu, keď tu bola ministerka Dolinková, ja to beriem teda ako pozostatok ministerky Dolinkovej ešte, ktorý nás tu teda do veľkej miery naháňa stále, aj keď už vo funkcii nie je. My sme tu často kritizovali ministerku Dolinkovú, keď som, keď prišla s nejakou legislatívou, tak ona prichádzala výhradne s legislatívou v skrátenom legislatívnom konaní. Tie zmeny často prichádzali tak úplne náhodne, prílepkami, tesne pred výbormi, tuto prednesené, dokonca kolega Slyško by asi vedel rozprávať o tom, ako chodili aj niektoré pozmeňováky tak, že prednesené ani organizačnému odboru. Tu bol naozaj že obrovský legislatívny chaos. O tých veciach sa nedalo diskutovať, chodili sem na poslednú chvíľu, potom sa robili chyby, upozorňovali sme na ne, potom sa tie chyby niekedy opravovali, to tu sme, takto sme tu my fungovali, takto sa prijímala veľká nejaká legislatíva. Ani nieže veľká, ale dôležitá, lebo to sa robili zásadné zmeny, ale cez rôzne prílepky.
No a pani Dolinkovú sme aj kritizovali zároveň za to, že prichádza s rôznymi malými, drobnými vecami, odklad napríklad nejakých čakacích lehôt a podobné veci a dáva si to cez prílepky, ale nechodí s veľkými vecami, systémovými. Neukazuje, čo chce urobiť v ambulantnej sfére vo veľkom, v nemocniciach, častokrát kritizovala a po roku nebola schopná sem predložiť nejaké veľké zásadnejšie zmeny.
No a po roku teda som sa tešil, že prišla teda s niečím väčším, zásadnejším, predložila nejakú väčšiu legislatívu sem nám do parlamentu a je tam stále, ja súhlasím, je tam veľa dobrých vecí, ktoré ešte naštartovala minulá vláda, prípadne ja som na nich pracoval, prípadne sa už o tom tu rozpráva desať-pätnásť rokov, o tých zmenách, ktoré treba urobiť, no ale následne teda na to, že rok sa táto legislatíva pripravovala, tak ja som bol zhrozený z toho, že keď sme do nej nahliadli bližšie, že čo sa v nej nájde, aké chyby sa v nej nájdu.
No tak napríklad budem to ilustrovať na tom samotnom rokovaní výboru. My sme mali prvýkrát k tomu rokovanie nie minulý týždeň, ale predminulý týždeň. Mali sme nahlásené, teda že budeme sa baviť odborne na úrovni k týmto trom zákonom. Ja, ja teda spojujem trošku tú rozpravu, pretože ten postup pri tých troch zákonoch zdravotníckych, ktoré tu budeme prerokovávať, bol v zásade rovnaký. No a mali sme k nemu rokovať, pripravili sme sa, načítali sme si legislatívu s opozičnými poslancami, prišli sme na výbor, zistili sme, že ten zákon nie je pripravený, že nebol, nebude na tom výbore predložený, že sa predkladá o týždeň neskôr. Zistili sme, že tuto odbor legislatívy tam našiel normálne niekoľko desiatok strán chýb legislatívnych, technických, gramatických, obsahových, ako si ten zákon niekde aj rozporuje, niekde sa vylučuje, tak teda dobre, povedali sme si, že ideme o týždeň neskôr o takejto zásadnej legislatíve rokovať, následne teda mali sme rokovať v utorok, čo bol týždeň, začali chodiť pozmeňujúce návrhy, v sobotu, v nedeľu začnú chodiť pozmeňujúce návrhy. Tie pozmeňujúce návrhy potom začali chodiť tie isté, ktoré vylučovali tie prvé, začali chodiť v nedeľu večer, potom v pondelok, človek si otvorí tie pozmeňujúce návrhy, vidí, ako sa tam háda parlamentná legislatíva s ministerskou legislatívou, vidí, ako sú tam ešte neprijaté revízne nejaké rôzne zmeny. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, hovorím o všetkých troch. To bolo vo všetkých troch. Ale keď, teda keď teda chceme hovoriť o tomto konkrétnom zákone o poisťovníctve, no tak my sa pozrieme, napríklad ten tretí zákon, ktorý tu budeme prerokovávať, tak ste dali obrovský pozmeňovák, ktorý vyťal veľké veci z toho samotného zákona a veľkým pozmeňovákom, pozmeňovákom mimo, mimo pripomienkového konania to začal presúvať do tohto zákona.
Teraz napríklad vidím, že už idete predkladať ďalšie pozmeňujúce návrhy tuto v pléne zákona, ktoré napríklad spadajú do poisťovníctva, bude ich predkladať teda zase poslanec Slyško, už som si teda všimol, ktoré teda vecne napríklad zasahujú do poisťovníctva, ale tiež ich akože predkladáte k inému zákonu a tiež sa dotýkajú aj, aj legislatívne tohto zákona poisťovníckeho. Čiže ja aj z toho, ako mi to tu komentujete, pán minister, tak vidím, že aj vy vo vládnej koalícii máte trošku chaos v tom, že čo s tou legislatívou robíte, lebo vy rok pracujete na nejakej legislatíve, predložíte nám sem tri zákony, potom následne z toho jedného zákona presúvate veľkým pozmeňovákom do toho prvého zákona, ktorý tuto prerokúvame, a my vlastne, akože ja som zvedavý, že aké bude to finálne konsolidované znenie, ale ako kebyže ja vás tu nechcem len karhať, pretože, pre ten proces, ja, ten samotný proces, to keby ste urobili správne a dobre, tak teoreticky poviem, že dobre, tak prijímate niečo pre pacientov, máte tu snahu robiť nejaké zmeny, je to v poriadku do veľkej miery, bude, účel svätí prostriedok, ale problém je v tom, že, a my sme to videli ten posledný týždeň, že keď narýchlo takto prijímate tú legislatívu, a hľadáte si tam chyby a presúvate ich z jedného zákona do druhého zákona, tak sa stane to, že môžete spôsobiť nejaký chaos, nejakú nestabilitu.
Ja som si istý, že pravdepodobne zistíme nejaké chyby, nejaké, nejaké opravy, ktoré bude nutné robiť za mesiac, za dva, za tri, ešte horšie napríklad, idete sa tu, teraz tu máme napríklad zákon o poisťovníctve, ale vy idete o poisťovniach dávať pozmeňujúci návrh k tomu ďalšiemu zákonu a idete celkom zásadne napríklad zasahovať do technických rezerv, idete, idete hovoriť, ako sa budú môcť zvoliť technické rezervy. To je významná, významný zásah do, do účtovníctva, do cash flow, do celkovo hospodárenia poisťovní. Celkovo to môže ovplyvniť aj, aj to, ako budú implementované tie samotné čakacie lehoty, čiže toto nie sú malé zmeny. Vy robíte naozaj že obrovské zmeny cez pozmeňováky, ktoré môžu mať veľký dopad na ten sektor, môžu niečo pokaziť, môžu niečo otočiť.
Čiže ja by som naozaj vás chcel poprosiť, že ja som toto vnímal, že takáto prax tu bola s ministerkou Dolinkovou. Ja by som bol rád, keby sme k tomuto pristúpili trošku inak, a na tie zmeny ste nám dávali viac času, dávali ste tomu sektoru viac času, tiež nielen nám, ale tomu samotnému sektoru, pretože to medzirezortné pripomienkové konanie ono slúži nie na to, aby teda sme si tam niečo popísali úradníci a verejnosť so štátnou správou niečo, ale slúži aj na to, aby si ten sektor vedel pozrieť, že čo vy pripravujete, vedel vás na prípadné chyby upozorniť, a keď my tu budeme postupovať tak, že všetko sa bude prijímať cez výbory prípadne alebo cez pozmeňujúce návrhy v tomto pléne, tak to môže spôsobiť veľký problém. Jedna vec je, ja, ja to naozaj spojím a nebudem k tomu už, aby som, aby som teda nevystupoval s nejakým väčším potom vystúpením k tomu ďalšiemu zákonu, jedna z tých vecí napríklad, my sme na tom výbore sa nedostali ani často k tej materiálnej podstate tej diskusie. My sme chceli často diskutovať a zabralo nám, ja neviem, tri hodiny sme diskutovali na výbore a snažili sme sa pochopiť, aby nám bolo vysvetlené, niektoré tie veci, a my sme sa ani k tej materiálnej podstate napríklad nedostali, k tomu ďalšiemu zákonu, čo budeme mať, 578, my sme napríklad na výbore nemali šancu vôbec prediskutovať novú ambulantnú sieť špecialistov, a to práve preto, pretože ste tam riešili množstvo drobných vecí.
Napríklad my sme si na poslednú chvíľu všimli, že vy idete plniť míľniky plánu obnovy cez... čo sa týka starostlivosti o duševné zdravie, len nejakým pozmeňovákom a idete sa tváriť, že vlastne spĺňate tak míľniky plánu obnovy. Ja som chcel diskutovať teda o tom, že či napríklad ako, ako sa chcete starať o duševné zdravie, či toto znamená, že splníme si míľniky plánu obnovy, a toto je celá činnosť po roku, teda čo táto vláda bude venovať duševnému zdraviu, no nedostali sme odpovede. Chceli sme sa rozprávať o tom, ako majú fungovať komory.
Keby sme vedeli, že idete meniť technické rezervy, tak o tých technických rezervách by sme sa tiež chceli rozprávať. Chceli by sme vedieť, aké to má dopady na ten poistný sektor. Vieme, že s poisťovňami sú problémy, majú problémy s cash-flow, majú problémy, ide konsolidácia, majú utvoriť čakacie lehoty, čiže toto, toto naozaj nie je drobná legislatíva. Ja tuto skončím a budem, teda ak prídete s nejakými s tými samotnými pozmeňovákmi, alebo, alebo keď kolegovia budú otvárať nejaké vecnejšie témy, ja k tomu rád podiskutujem.
Ale zároveň hovorím, že toto plénum má slúžiť na to, aby sme sa strategicky rozprávali o tom, kam zdravotníctvo smeruje, a namiesto toho ten spôsob, akým vy prijímate legislatívu, dávate ju neskoro, sú tam chyby, protirečia si, vytrhávate zo zákona do zákona, obchádzate medzirezortné pripomienkové konanie, tak mne je ľúto, že toto plénum sa potom stáva nejakým ibaže takým takým technickým fórom, kde sa rozprávame o tom, že ako sa to zle robí, ale vôbec sa nemáme ani na výbore, ani tuto šancu vlastne rozprávať nejak obsahovo.
Mne tu debata chýba, ja dúfam, ja to beriem, ja na, na, na záver zopakujem, ja budem mať veľkú dilemu. Ešte uvidím, teda aké pozmeňováky prídu, ja som tento, tieto vaše zákony všetky tri chcel podporiť, pretože na konci dňa zavádzate tam aj dobré veci, ale bojím sa, teda že či keď utiahnete, niekde vyberáte skrutky, či niečomu neublížite.
Na konci dňa, teda ja som zvedavý, ako ešte budete postupovať, ale chcem aj apelovať na vás, že ja to beriem jak ešte ako pozostatok ministerky Dolinkovej, a chcem vás naozaj veľmi pekne poprosiť, aby, keď prijímame takúto zásadnú veľkú legislatívu, ktorá sa týka naozaj že stoviek miliónov eur, keď sa bavíme o technických rezervách, keď sa bavíme o pláne obnovy a o prijímaní míľnikov, tak to je tiež stovky miliónov eur časti, tak prosím vás, pristupujme k tomu zodpovedne, dávajte to poslancom načas, dávajte to, už keď je to prediskutované. Ak to, ak to nie je prediskutované, tak lepšie je ten zákon možno niekedy stiahnuť, prejsť tým medzirezortným pripomienkovým konaním ešte raz, ak to nie je pripravené.
A ja teda verím, že ďalšie zákony, čo už bude dávať priamo pán minister nový do, sem do Národnej rady, tak ten postup bude trošku iný a budeme teda mať obsahovejšiu diskusiu, menej technickú o tom, ako ten proces nastal a ako to tu ohýbame cez, cez koleno.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes pred vás predstupujem nielen ako poslankyňa Národnej rady alebo predovšetkým ako žena, matka, ako Rómka.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že v tomto volebnom období majú Rómovia historicky najväčšie zastúpenie v parlamente. A práve vďaka tomuto úspechu môžu tu v Národnej rade Slovenskej republiky zaznievať aj hlasy tých, ktorí sú dlhodobo nevypočutí, utláčaní a diskriminovaní. Spoločne s mojimi kolegami dnes opätovne predkladáme návrh zákona, ktorý je viac než len právnym aktom. Tento návrh zákona je predovšetkým o stovkách rómskych žien, ktorým bolo bezcitne a nezákonne odobraté právo byť matkami, o ženách, ktoré boli v tých najzraniteľnejších okamihoch svojho života ponížené a oklamané. Návrh zákona je snahou uznať hlboké rany, ktoré tieto ženy nosia vo svojich srdciach, a snahou dať im aj symbolické zadosťučinenie.
Aj napriek tomu, že Slovensko je dnes demokratickým štátom, sme v našej krajine roky zatvárali oči pred touto obrovskou krivdou, ktorá postihla mnoho rómskych žien. Skúste si predstaviť tú bolesť, ktorou si museli tieto ženy prejsť bez poznania, že vám bola odňatá možnosť darovať život. Bolesť matky, ktorej telo bolo zneužité systémom, ktorému mala dôverovať.
Po dlhých rokoch prehliadania a mlčania sa štát týmto ženám v roku 2021 konečne ospravedlnil. Uznal, že tieto ženy boli zranené spôsobom, ktorý presahuje hranice fyzického poškodenia. Uznal, že práva týchto žien boli pošliapané, ich dôstojnosť bola potlačená a ich sny o rodine boli nenávratne vzaté. Uznal, že dejiny nášho štátu obsahujú aj takúto čiernu kapitolu, ktorá nás núti priznať si, že ako spoločnosť máme ešte dlhú cestu k úplnému pochopeniu spravodlivosti, rovnosti a rešpektu k právam každého jednotlivca.
Je však dôležité, aby sme pochopili, že táto kapitola v našich dejinách nie je len o nejakom dávnom čine, o niečom, čo patrí do minulosti. Rany, ktoré tieto ženy utrpeli, sa nedajú vymazať. Sú to rany, ktoré sprevádzajú ich každodenný život, a potom, čo boli ich práva pošliapané, mnohé z nich sa stretli s odmietaním, opovrhovaním zo strany spoločnosti, ich partneri ich opustili, ich rodiny sa rozpadli. Stratili nielen možnosť priviesť na svet deti, ale často aj pocit vlastnej hodnoty a miesta v spoločnosti. K týmto nezákonným sterilizáciám dochádzalo v rokoch 1966 až do roku 2004 v bývalom Československu a potom aj na Slovensku. Často k nim dochádzalo pod zámienkou ochrany ich zdravia, ale v skutočnosti išlo o postup, ktorý nemal nič spoločné so zachraňovaním života. Rómky sa stali obeťami diskriminačného systému, ktorý ich vnímal ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Odhaduje sa, že počet rómskych žien, ktoré boli nezákonne sterilizované, sa pohybuje v stovkách, pričom mnohé z nich sa spravodlivosti už nikdy nedočkali.
Na základe svedectiev a vyšetrovania dnes vieme, že k sterilizáciám dochádzalo rôznymi spôsobmi, predovšetkým bez riadneho informovaného súhlasu. No existujú aj prípady, kedy bola žena vystavená manipulácii či nátlaku. Častokrát o sterilizácii sa dozvedeli až po gynekologickom zákroku či operácii. Mnoho z týchto žien čelí doživotným zdravotným a psychickým problémom. Znovu pripomínam, že podľa dostupných štatistík boli nezákonne sterilizované stovky rómskych žien. Každá z nich má svoj príbeh a každá z nich má svoju bolesť. Niektoré z týchto žien sa rozhodlo mlčať zo strachu, zo zahanbenia alebo preto, že neveria, že by im niekto bol pomohol. Ďalšie, ktoré sa odvážili hovoriť, rozprávajú o systematickom zneužívaní dôvery, o manipulácii a o tom, ako ich najhlbšie obavy boli využité proti nim. Dovolím si prečítať pár svedectiev týchto žien, ktoré sa nachádzajú v správe vypracovanou poradňou pre občianske a ľudské práva.
Oľga bola donútená k sterilizácii pred dvomi rokmi počas pôrodu druhého dieťaťa a zároveň jej druhého cisárskeho rezu. Nevie, prečo bol potrebný cisársky rez. Keď čakala pred pôrodom na operačnom stole, v novej pôrodnici v Prešove, pristúpila k nej zdravotná sestra s papierom v ruke, povedala mi: „Ak znovu otehotnieš, zomrieš! Môžeš dokonca zomrieť rovno dnes, takže toto musíš podpísať!“ Preľakla som sa a podpísala som. Oľga nerozumela tomu, čo podpisovala. Vie len, že by chcela mať viac detí, a nemôže. Jej lekár ani jej zdravotná sestra Oľge nepodali vysvetlenie o jej zdravotnom stave, o tom, čo jej plánujú urobiť, alebo aké alternatívy má k dispozícii. Vedela len, že zomrie, ak nepodpíše papier, ktorý jej podstrčili. „Povedali, že to mám podpísať, lebo inak zomriem, tak čo som mala robiť? Biele ženy majú viac práv než rómske ženy. Toto by bielej žene neurobili.“ Takže je potrebné dodať, že argumentom o potrebe vykonať sterilizáciu z dôvodu, že išlo o život zachraňujúci úkon, sa štát neúspešne bránil ešte aj pred Európskym súdom. Ten odkázal na stanovisko Medzinárodnej federácie gynekológov a pôrodníkov, že sterilizácia nikdy nie je život zachraňujúci úkon.
Dámy a páni, tieto príbehy sú však ľadovcom vrchu... len vrcholom ľadovca. Mne osobne písalo niekoľko žien, ktoré sa mi s podobnými skúsenosťami zdôverili. Je preto dôležité si uvedomiť, že tieto prípady neboli len individuálnym zlyhaním zo strany zdravotníkov, ale systémovou praktikou štátu, ktorá zasiahla značné množstvo rómskych žien. Boli to obete dlhodobých predsudkov a diskriminácie, ktoré sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.
Na záver si dovolím poznamenať, že mnohí z koaličných poslancov o sebe hovorí ako o zástancoch života a konzervatívnych hodnôt. Svojím hlasovaním, vážení páni poslanci a poslankyne, máte možnosť tieto slová potvrdiť, pretože hlasovanie o tomto návrhu je aj o vyjadrení nesúhlasu s tým, aby štát svojvoľne odoberal ženám možnosť byť matkami.
V štáte, ktorý si ctí život a jeho ochranu, čo sú hodnoty, ktoré vychádzajú aj z našej ústavy a dohovorov, ktoré boli prijaté, je nutné, aby bolo takéto konanie odsúdené a obete odškodnené. Česká republika si už svoju povinnosť splnila, no Rómky na Slovensku na spravodlivosť stále čakajú.
A pokiaľ ide o predstaviteľov vládnej koalície či ich blízkych ľudí, Robert Fico má ústa plné porušovania ľudských práv. Vláda Roberta Fica napríklad odškodnila rodinu pána Krivočenka a hovorí sa aj o odškodnení ľudí z proruských Nočných vlkov. Zatiaľ čo tzv. „naši ľudia“ dostávajú rôzne formy odškodnenia či amnestie, rómske ženy, na ktorých bola spáchaná obrovská krivda, zostávajú zabudnuté. My však opätovne predkladáme návrh na odškodnenie rómskych žien a budeme ho predkladať dovtedy, kým tieto ženy nedostanú aspoň finančnú formu zadosťučinenia. Teraz má vládna koalícia príležitosť ukázať, že jej záleží aj na právach bežných ľudí.
A rovnako vyzývam splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Daška, aby sa ozval a postavil sa za rómske ženy. Tento zákon je dôležitým krokom k tomu, aby sme sa stali lepšou spoločnosťou, kde práva každej ženy, každého občana sú rešpektované a chránené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť túto správu prerokoval, zároveň ju prerokoval aj ako výbor určený ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť však po prerokovaní tlače číslo 467 v určenej lehote neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov. Prílohu tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

V mene poslaneckých klubov PS, SaS a KDH by som požiadal o presunutie návrhu poslankyne Petrík, Plavákovej, ktorý sa týka zákona o sociálnom poistení, tlač 612, poslankyne Petrík zákona o sociálnom poistení, tlač 609, a návrhu poslankyne Jaurovej, ktorý sa týka ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, tlač 602, keby tieto body boli presunuté na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, ja osobne si tiež myslím, že je potrebné, aby sme začali hovoriť o znižovaní počtu dní pracovného pokoja. To považujem za úplne legitímnu diskusiu.
Pre mňa je však na tomto vašom návrhu zaujímavé to, čo ste práve zmienili, totiž tá otázka, alebo tá viazanosť na základnú zmluvu so Svätou stolicou, a teda celá táto téma z pohľadu náboženskej neutrality štátu. Ja si myslím, že je to oprávnený návrh.
Kladiem si ale otázku, či z legislatívnotechnického hľadiska je vôbec možné rokovať o niečom takomto. Ja si myslím, že by sme mali o tejto veci hovoriť, ale tento váš návrh vlastne prináša veľmi dôležitú otázku tej tzv. nezrušiteľnosti základnej zmluvy so Svätou stolicou. Pokiaľ rozumiem tej zmluve správne, tak je možné ju meniť, tam je tá klauzula. Vy ste aj spomínali, že by to vyžadovalo vlastne rokovanie medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a bude to veľmi zaujímavé, ako ďalej sa bude táto vec vyvíjať.
Myslím si, že v záujme lepšej ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky by bolo žiadúce, aby prípadne bola dohoda na zrušení niektorého z cirkevných sviatkov možná, a preto držím palce tomuto návrhu.