Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.6.2025 o 18:35 hod.

PaedDr.

Viera Kalmárová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2025 15:37 - 15:50 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Aj tebe Beáta za tvoj veľmi dobrý príspevok do debaty. A ja som veľmi rada, že tu dnes na stole máme túto tému umožniť mladým ľuďom od 16 rokov sa zúčastniť teda komunálnych a regionálnych volieb. Podľa mňa podporiť možnosť voliť od 16 rokov je naozaj veľmi dôležité, pretože mladí ľudia už v tomto veku aktívne žijú vo svojich komunitách a sú ovplyvňovaní rozhodnutiami miestnych samospráv. A presne ako si povedala umožnenie im voliť zvyšuje ich občiansku angažovanosť. Motivuje ich k záujmu o verejné dianie a rozvíja u nich aj zodpovedný prístup k spoločnosti a týmto spôsobom sa podľa mňa tiež buduje silnejšia demokracia, kde sú zastúpené aj hlasy teda mladšej generácie a ja preto dúfam, že a verím, že naše argumenty presvedčia aj kolegov a kolegyne z koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2025 11:21 - 11:21 hod.

Kalmárová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Aj mňa nesmierne mrzí, že som nemohla reagovať na záverečné slovo pána ministra, osobne ma to mrzí, pretože vyslovil názor, že nemáme dostatočne preštudovaný návrh zákona o ktorom sme teda včera rokovali, ale nemám pocit, že by vecne uviedol s čím konkrétne nesúhlasil, ktorý som fakt som uviedla chybne, alebo s nejakým zvláštnym zámerom. Takže toto vadilo aj mne. A teraz teda k veci. Rokujeme o návrhu novely školského zákona, ktorá je reakciou na zvýšenú mieru absencie žiakov v čase plnenia povinnej školskej dochádzky, najmä teda v čase plnenia povinnej školskej dochádzky. Je viac ako isté, že vysoká miera vymeškaných hodín veľmi často a hovorím veľmi často, podotýkam že nie vždy, ale o tom inokedy, úzko súvisí s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. A čo sa u nás naozaj stalo vážnym problémom, respektíve časovanou náložou. Už včera som povedala, že ak niekto predčasne vypadne zo školského systému, znamená to, že je ťažko zamestnateľný, alebo nezamestnateľný. A okrem toho teda, túto skupinu ľudí postihuje sociálne vylúčenie, problémy so zdravým, chudoba a mnohé ďalšie sociálne neduhy. Čiže naozaj je to vážny problém. Nie je to len slovenský problém, za problém to uznali mnohé krajiny Európskej únie a uvediem tú slovenskú situáciu do európskeho kontextu. V roku 2011 sa krajiny Európskej únie zaviazali znížiť priemerný podiel osôb z predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 percent do roku 2020. Teraz je rok 2025. V čase, keď Slovenská republika prijímala tento záväzok, tak relatívne náš problém bol oveľa menší, lebo takéto osoby tvorili iba šesť percent. Ale postupne sa situácia začala zhoršovať, podľa údajov Štatistického úradu, najvyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola teda v roku 2018, odtiaľ je ten predposledný údaj, ktorý mám a to bolo dva roky pred splnením záväzku, ktorý sme si dohodli s Európskou úniou a teraz pôjdem po krajoch. V košickom kraji to bolo 17,5 percenta, čo je viac oproti roku 2014 o 9,4 percenta. Čiže to bol prudký nárast. V tom istom roku, teda v roku 2018 nad desiatimi percentami bolo takýchto osôb identifikovaných v prešovskom kraji 10,7 percenta a v banskobystrickom kraji 10,3 desatiny percenta. Treba povedať, že ide o kraje, kde je v rámci Slovenska vysoký podiel osôb patriacich k marginalizovaným rómskym komunitám. A mimochodom napríklad v bratislavskom alebo žilinskom kraji v tomto istom roku, teda v roku 2018 miera zastúpenia takýchto osôb bola na úrovni 2,8 desatín percenta. A to je ešte potrebné povedať, že podiel osôb tejto kategórie, v rámci slovenského priemeru, medzi rokmi 2014 a 2018 vzrástol takmer o dve percentá, teda zo šesť, o viac ako dve percentá, zo šesť percent na začiatku na 8,5 percenta. Teda počet takýchto osôb neklesal ale stúpal. Dokonca z materiálu Ministerstva školstva z roku 2023 vyplýva, že dnes tak evidujeme takýchto osôb na úrovni desiatich percent. V roku 2022 Rada Európy vo svojom odporúčaní sa zaviazala do roku 2030 znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako deväť percent. Hovorím to preto a zopakujem to, že nejde len o problém Slovenskej republiky, ale o celoeurópsky problém. A čo sa konštatuje v odporúčaní. V odporúčaní sa konštatuje, že aj keď sa miera predčasného ukončenia vzdelávania na európskej úrovni výrazne zlepšila, v rozmedzí rokov 2010 až 2011 klesla o 3,9 percentuálneho bodu a tu vidíme, že to nebolo zásluhou Slovenska, lebo tu ten podiel rástol. Tak mnohí študenti aj tak naďalej predčasne ukončujú vzdelávanie. Dnes je dnes. V roku 2021 podiel takýchto osôb celej Európskej únii bol na priemere 9,7 desatín percenta, čo je tesne pod stanoveným cieľom. A napriek tomu viac ako 3 milióny mladých ľudí v Európskej únii vo veku 18 až 24 rokov predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu. A medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, pričom tie rozdiely sa týkajú jednotlivých skupín obyvateľov. Zvýšená miera je u migrantov, zvýšená miera je u mladých mužov, zvýšená miera predčasného ukončovania je u etnických skupín, ako sú napríklad rómovia, alebo mladí ľudia vo vidieckych a odľahlých oblastiach. V uvedenom odporúčaní sú uvedené aj návrhy na to, akým spôsobom krajiny majú s týmto fenoménom bojovať. Ako riešiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a tie riešenia majú preventívny, intervenčný a kombinovaný charakter. Ani jedno z odporúčaní, nemá administratívny charakter na rozdiel od toho o ktorom tu dnes rokujeme. V tomto kontexte otázka znie tak, či sme si istí, že pritvrdenie pravidiel ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní, prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu, ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 18:35 - 18:35 hod.

Kalmárová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto bude v niečom taká variácia na to, čo sme už počuli, a niečo bude úplne originálne, to si nechám na záver. Faktom je, že vzdelávací systém našej krajiny je v kríze. To nemôže poprieť nikto, kto sa aspoň trochu pohybuje v prostredí škôl. Tuná samotný pán minister školstva označil výsledky v medzinárodnom testovaní PISA za náročnú, náročnú, aj náročnú, ale aj národnú tragédiu. Ja veľmi dobre rozumiem, prečo tak urobil a súhlasím s ním. Toto meranie totiž odráža výkonnosť vzdelávacieho systému pre dôležitú vekovú skupinu pätnásťročných, ktorí majú časť vzdelávania už za sebou, a medzinárodné meranie ukázalo vážne nedostatky v ich kompetenciách. A zároveň táto populácia má časť vzdelávacej cesty aj pred sebou a výsledky tohto merania naznačujú aj kvalitu budúcej pracovnej sily. A je nesporné, že kontext tohoto, o čom hovorím, s úrovňou ekonomického života krajiny je zrejmý. A teraz, prečo to hovorím? Lebo jedným z faktorov, ktorý toto ovplyvňuje, je kvalita a dostatok tých, ktorí vzdelávajú, a mám na mysli učiteľov. A budem hovoriť predovšetkým o nich, aj keď zákon sa týka aj iných kategórií zamestnancov ako pedagogických a teda aj iných kategórií ako učiteľov.
Najprv pár viet k nedostatku učiteľov a čiastočne aj k tomu, prečo nie všetci, ktorí v školách pôsobia, majú potenciál byť kvalitnými učiteľmi. Ide o paradoxný vzťah medzi prestížou učiteľského povolania a atraktivitou učiteľského povolania. Hovorím to preto, lebo značná časť ľudí považuje tieto dva termíny za synonymné a pritom nie sú. Podľa výskumov povolanie učiteľa patrí k tým prestížnym spolu s lekármi a spolu s vedcami. Prestíž totiž odráža spoločenskú dôležitosť toho povolania a nikto na Slovensku hádam si nedovolí povedať, že vzdelanie nie je všeobecne uznávaná hodnota. Problém je ale s atraktivitou učiteľského povolania, teda v príťažlivosti pracovať ako učiteľ. Treba povedať, že miera atraktivity je ovplyvnená mnohými faktormi ako kvalita pracovného prostredia, možnosť kariérneho rastu, ale najmä mzdami. A toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo máme nedostatok učiteľov a nedostatok kvalitných učiteľov. Záver tejto časti je teda taký, že povolanie učiteľa je síce prestížne, ale neatraktívne. A na odľahčenie si dovolím uviesť ešte jednu časť z tohoto výskumu, z ktorého vyplýva, že k najmenej prestížnym povolaniam patrí povolanie alebo práca poslanca národného parlamentu, ale zároveň je aj veľmi atraktívne. Tu je ten pomer obrátený.
A teraz späť k téme. K súčasnému mzdovému ohodnoteniu učiteľov mám iba pár poznámok, lebo už tu mnohé podstatné veci odzneli. Z asymetrického vzťahu pomedzi prestížou a atraktivitou vyplýva jediné. Kým platy učiteľov nenarastú skokovo do tej miery, aby boli príťažlivé pre viac uchádzačov o prácu v školách, než je ich skutočná potreba, tak národná tragédia, ja to tak vidím, bude mať ďalšie dejstvá.
Dobrým príkladom je Poľsko, kde sa pred mnohými rokmi uskutočnila reforma vzdelávania v regionálnom školstve a jej súčasťou v tom čase bolo výrazné navýšenie platov, čo spôsobilo prílev kvalitných zamestnancov do škôl a tlak na zvýšenie tých učiteľov, ktorí už v školách boli a ktorí mali potenciál sa rozvíjať. Lebo v opačnom prípade by dopadli ako veľká časť tých, ktorí boli zo škôl vytlačení. A u nás o personálnej konkurencii nemôže byť ani reči. Školy sú v mnohých prípadoch nútené zamestnať aj uchádzača, pri ktorom je už v prijímacom pohovore zrejmé, že nie je nositeľom kvalitného riadenia vzdelávania na úrovni žiaka a triedy. A napokon musím poznamenať, že ani o post riaditeľov nie je dostatočný záujem.
Výberových konaní sa často zúčastňuje jeden uchádzač a sú prípady, kedy sa ho nezúčastní nikto. A je to nepochybne preto, lebo ak si niekto zváži vzťah medzi náročnosťou práce učiteľa na jednej strane a benefitom na strane druhej, tak to rozhodnutie je jednoznačné. A budem to ilustrovať tohoročnou analýzou portálu platy.sk. Priemerný ponúkaný plat v profesiách, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a sú vhodné pre absolventov, čiže hovorím o začínajúcich, je tento rok 1 940 eur. Mladí pedagógovia nastupujú do škôl s tabuľkovým platom 1 161 eur, čo je o 800 eur menej než priemer ponúkaný absolventom s rovnakým vzdelaním. Priznávam úplne otvorene, že toto porovnanie nie je korektné podľa môjho názoru preto, lebo nemožno ani v rámci absolventov vysokých škôl porovnávať neporovnateľné, napríklad komerčnú a verejnú sféru, technické, netechnické odbory, ale tie ďalšie údaje, ktoré poviem, sú trochu zdvihnutým prstom.
Pedagógovia sa musia uspokojiť s platom porovnateľným s profesiami ako cukrár, chyžná či kontrolór kvality. Paradoxne aj záhradníci, robotníci, sekretárky či pracovníci pneuservisu môžu očakávať lepšie finančné ohodnotenie. A povedzte mi, prečo by niekto mal za týchto okolností niesť zodpovednosť za bezpečnosť detí, za ich výchovu a vzdelávanie, za plnenie požiadaviek na neustále vzdelávanie sa, za to, že nie je pánom svojho času, za to, že je pod tlakom vedenia školy, že je pod tlakom rodičov, že je pod tlakom žiakov a mať honorár ako chyžná. Tak to je naozaj zdvihnutý prst. Otázka v kontexte toho, o čom sa teraz rokuje, znie, či zvýšenie v tomto roku o 800 eur, čo je teda mimoriadna odmena, a 7 % od septembra, teda na štyri mesiace, a v budúcom roku o 5 plus 2 % niečo na veci zmení. No ja som presvedčená, že nezmení. Bavili sme sa o tom na stretnutí s reprezentáciou učiteľských asociácií a na otázku, ako vnímajú výsledok dohody odborov s vládou, tam nepadali výroky plné hnevu alebo sklamania. Zo slov prítomných bolo cítiť pocit hanby, poníženia, dokonca rezignácie, že sú každoročne nedôstojným predmetom alebo objektom handrkovania o drobné, ktoré v konečnom dôsledku ich situáciu zásadným spôsobom nezmenia. Čiže takto to je.
No a teraz to, čomu sa chcem venovať ako poslednej veci. Budem hovoriť o vplyve hodnotenia pedagogického zamestnanca na jeho funkčný plat. Je fakt, že vedúci pedagogickí zamestnanci majú už pomerne dávno povinnosť každoročne hodnotiť svojich pedagogických aj odborných zamestnancov. Podľa zákona 138/2019, to je o tých pedagogických odborných zamestnancoch, okrem iného mal výsledok slúžiť ako podklad pre odmeňovanie. Doposiaľ však malá časť škôl výsledok hodnotenia reflektovala buď v osobnom príplatku, možno ešte menšia časť v odmene a veľká časť v ničom, lebo nemali na to zdroje. Návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, výsledok hodnotenia, ak sú dosiahnuté prvé dve úrovne, premieta do nejakej obligatórnej časti funkčného platu v nejakom rozpätí. Samostatný komentár si zaslúži naozaj podľa mňa nie veľmi racionálny nápad odvodiť výšku príplatku za hodnotenie od príslušného platového, od príslušnej platovej triedy a platového stupňa pedagogického zamestnanca. Ako tu už bolo povedané, pán kolega Horecký hovoril, že zrejme sa autori inšpirovali zákonom o štátnej službe a ten bol trochu ešte rozumnejší v tom, že sa zamestnancovi poskytovala jednorazová odmena bez ohľadu na jeho zaradenie do platovej triedy a bez ohľadu na jeho služobnú prax. Čiže v podstate dvaja zamestnanci v rôznych platových triedach, s rôznou dĺžkou služobnej praxe mohli sa dopracovať k tomu istému výsledku. Tuná to tak úplne nie je.
Nechcem komentovať, či 2 % sú dostatočné, už to tu odznelo, na to, aby teda bolo motiváciou. Samozrejme, že okrem výške tejto sumy problém spočíva aj v objeme finančných prostriedkov, ktoré majú školy k dispozícii na osobné príplatky. Treba povedať, že tie sa v značnej miere priznávajú, alebo môžu priznať podľa tých istých kritérií, ktoré sa používajú pri hodnotení pedagogického zamestnanca. Z toho, čo som teraz povedala, jasne vyplýva, v čom vidím problém. Ja osobne nie som proti tomu, aby sa výkon zamestnanca odrazil v jeho plate. Stotožňujem sa s kľúčovou časťou obsahu výroku Miltona Friedmana, ktorý povedal, časť z neho musím odkomentovať, povedal toto: „S úctou k platom učiteľov, hlavný problém nespočíva v tom, že by v priemere boli príliš nízke," s tým sa nestotožňujem, to je iná realita ako slovenská, „ale v ich prílišnej uniformite a strnulosti. Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon byť uniformné a určované podstatne viac vekom, získanými titulmi a certifikátmi než zásluhami." S týmto sa ja do bodky stotožňujem.
To potvrdili aj moje pracovné skúsenosti, kedy som zaznamenávala priepastné rozdiely v kvalite učiteľov nielen medzi školami, ale aj v rámci tej istej školy. Napriek tomu sa výsledky periodického hodnotenia pedagogických zamestnancov vo väčšine škôl u všetkých učiteľov viazali na najvyššie úrovne podľa odporúčania vzorového pracovného poriadku, teda na úroveň mimoriadne dobre a úroveň veľmi dobre. Hodnotitelia takto vysoko hodnotili všetkých možno preto, lebo za výsledok väčšinou nikto nedostal nič, tak čo by si tam robili nepriateľov. Ak by hodnotitelia hodnotili rovnako učiteľov aj po prijatí novely zákona, tak by to znamenalo, že každý dostane príplatok za hodnotenie na úrovni svojej platovej triedy a platového stupňa v tej minimálnej podobe, ktorá tam je.
Ak by to teda malo pokračovať tak, ako to dnes v mnohých školách chodí, tak sa očakávaný účinok nedostaví a rovnostársky systém odmeňovania ostane zachovaný. Ak by to malo byť inak, tak je potrebné školské prostredie pripraviť na zmenu. A koho konkrétne? No hodnotiteľov aj hodnotených. A nehovorím to len tak. V roku 2020/´21 som iniciovala prieskum v základných školách, cieľom ktorého bolo zistiť, ako vnímajú pedagogickí zamestnanci význam a kvalitu ročného hodnotenia ich činnosti a zároveň aj ich pripravenosť premietnuť do ich odmeňovania výsledky hodnotenia a nahradiť tak príplatok za profesijný rozvoj, lebo to raz skončí. Napriek tomu, že prerušenie prezenčného vzdelávania v dôsledku covidu neumožnilo získať plánovanú vzorku, čiastkové výsledky zberu viedli k týmto záverom.
Iba 43 % respondentov by súhlasilo s tým, keby príplatok za profesijný rozvoj bol nahradený príplatkom, ktorý bude odrážať mieru rozvíjania kompetencie žiakov, teda kvalitu ich výchovnovzdelávacej práce. 78 % respondentov by dôverovalo, ten kondicionál podčiarkujem, by dôverovalo výsledkom hodnotenia, keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí pristupujú k svojim kolegom bez predpojatosti. A 65 % respondentov by dôverovalo výsledkom hodnotenia, keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí absolvovali dôslednú prípravu v oblasti hodnotenia ľudských zdrojov a získali tak schopnosť zvládať objektívne hodnotiace procesy. A po tomto všetkom na záver v tom dotazníku 74 % respondentov sa stotožnila s nasledovným výrokom: „Nech by sa akýmkoľvek spôsobom zdokonalil systém hodnotenia pedagogických zamestnancov, prajem si, aby príplatok za profesionálny rozvoj zohrával tú istú úlohu v odmeňovaní ako v súčasnosti."
Čo teda tieto zistenia znamenajú? Po prvé, učitelia nedôverujú hodnotiteľom ako ľuďom a ani ako profesionálom, ktorí vedia hodnotiť. A, po druhé, učitelia nechcú byť hodnotení za to, ako vedia zužitkovať v triedach to, čo sa naučili v rámci aktivít spojených s ich profesionálnym rozvojom, ale prajú si odmeňovanie odvodené od získaných vzdelávacích certifikátov. Jednoducho je to presne tak, ako to povedal Milton Friedman. Ale chcem povedať, že im to nemám za zlé, lebo majú svoje skúsenosti. A čo sa malo stať, aby bola šanca na stotožnenie sa so systémom odmeňovania založeného na výsledkoch hodnotenia? Nemusí to byť také, ako je teraz v našich predstavách podľa vzorového pracovného poriadku, lebo každá škola si môže ten systém kritérií upraviť, ako len chce. Ale čo sa malo stať? Možno by bolo dobré, keby školy získali nejaký vzorový prepracovaný systém hodnotenia, ktorý by si upravili na svoj obraz. Po druhé, ministerstvo možno malo zabezpečiť, aby všetci hodnotitelia získali potrebné kompetencie na to, aby vedeli objektívne, s nadhľadom hodnotiť všetky prvky toho zložitého pracovného systému, v ktorom sa učitelia pohybujú. Možno ministerstvo malo pilotne nechať zbehnúť jeden až dva roky hodnotenia a potom zaviesť príplatok. Ale najmä je treba urobiť osvetu, v rámci ktorej sa dosiahne stav, kedy sa zmenia nálady a názory učiteľov v tejto veci.
A na záver chcem povedať, že to nie je prvý raz, kedy ministerstvo prijíma zmeny, ktoré sú vo svojej podstate alebo z istého uhla pohľadu racionálne a možno to aj dobre myslí, ale nedomýšľa dôsledky, lebo o nich nerozmýšľa, respektíve nepozná aktuálny stav v danej oblasti. A potom sa akýkoľvek dobrý zámer minie účinku a tak je to aj v tomto prípade.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 18:08 - 18:32 hod.

Kosová Ingrid
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.6.2025 17:28 - 17:28 hod.

Plaváková Lucia
Ľudskoprávny výbor zasadne niekedy po 19.05 h, keď skončí ústavnoprávny výbor. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.6.2025 17:00 - 17:09 hod.

Jurík Beáta
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o natermínovanie bodu č. 34, jedná sa o volebné právo ľudí od 16 rokov, zajtra po vládnych návrhoch. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 16:45 - 16:45 hod.

Kalmárová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
V súvislosti s otázkou stanovovania nesegregovaných školských obvodov je úplne legitímna aj otázka, či ich tvorba má ostať v rukách obcí a samosprávnych krajov. V Českej republike, ktorá takisto čelí infringementu, je na túto tému momentálne veľmi živá debata. V Českej republike je ministerstvo vnútra dozorovým orgánom nad stanovovaním všeobecne záväzných vyhlášok, to je obdoba našich VZN-iek, a zohľadňujú, či je dodržiavaný zákon, vrátane ako sa uplatňuje kritérium zákazu segregácie. Napriek tejto kompetencii bolo pre české ministerstvo vnútra veľmi komplikované vykonávať túto svoju dozorovú povinnosť, pretože ako mali vykonávať nejakú abstraktnú kontrolu, keď nemali dáta a nepoznali miestne súvislosti? Ale situácia sa zmenila. Minulý mesiac, áno, už je jún, čiže v máji bol novelizovaný český školský zákon, kde sa urobil k riešeniu tohto problému prvý zásadný krok. Podľa uvedenej novely sa spádové obvody budú zakresľovať do systému RÚIAN, čo je register územnej identifikácie adries a nehnuteľností, podobne ako volebné obvody. A bude teda verejne k dispozícii mapa spádových obvodov a bude možné s ňou pracovať. A tento systém potom aj ministerstvu vnútra umožní identifikovať problematické školské obvody, ak sa ukáže ich segregačný charakter. A odtiaľ je už iba krok, aby tú činnosť robil štát a nie obce. Čiže možno aj toto je nejaká inšpirácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 14:26 - 14:26 hod.

Gažovičová Tina Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem za reakciu. Ale my sme sa nie úplne pochopili v mojej kritike. Moja kritika nebola zameraná na to, že sa zvyšujú platy od septembra, lebo by som to považovala za nekoncepčné. Moja kritika smerovala k tomu, že posledné zvyšovanie tabuľkových platov bolo v septembri 2023, ešte pred zvolením tejto vládnej koalície, a trvalo dva roky, kým táto vládna koalícia schválila ďalšie zvyšovanie tabuľkových platov. V tom je tá kritika, že na jednej strane ste si tu schválili programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorilo o každoročnom zvyšovaní, a na druhej strane ale trvalo dva roky, kým sa to naplnilo a aj to až pod hrozbou štrajku. A ja viem, že môžte spomínať 800-eurový jednorazový alebo regionálne príplatky, ja viem, že aj tá priemerná mzda tým pádom nejakým spôsobom sa navyšovala.
Problém je v tom, že všetky tieto jednorazové príspevky sú, za prvé, nepredvídateľné, to znamená, že učitelia sa na ne nemôžu spoľahnúť, a to vidíme presne na tom, že v decembri ešte regionálne príplatky dostali a v januári mnohí už nedostali, pretože sa to menilo. A za druhé, tá valorizácia, pardon, tá valorizácia ide percentuálne aj teraz, ide sa zvyšovať o 7 % a potom o ďalších v priemere 7 %. Tie jednorazové príspevky sa do tej valorizácie nezapočítajú. Rovnako ako keď mladý učiteľ príde do banky s tým, že potrebuje hypotéku a má vo svojej pracovnej zmluve nejakú sumu, tak tá sa tiež odvíja od tabuľkových platov.
To znamená, že všetky tieto jednorazové príspevky v konečnom dôsledku nejako zvýšia priemer, ale nezabezpečia tú finančnú istotu, ktorú učitelia potrebujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.6.2025 11:13 - 11:13 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – žiadam o zaradenie nového bodu do programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky – uznesenie o situácii v Gaze. Odôvodnenie: Je našou morálnou povinnosťou ako členského štátu EÚ a OSN dôrazne odsúdiť pretrvávajúce smrteľné útoky na civilné obyvateľstvo a vyjadriť jednoznačné stanovisko Slovenskej republiky v súlade s medzinárodným právom a hodnotou ľudskosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

3.6.2025 10:41 - 10:41 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, vraciame sa do rozpravy k nášmu návrhu zákona, ktorý sa týka zabezpečenia detstva bez násilia pre všetky deti. Predvčerom bol Medzinárodný deň detí a všade všetky sociálne siete zaplavili želania pre deti, aby mali pekný život a tak ďalej, a tu máme konkrétny návrh zákona, ktorý môže deťom pomôcť v niečom tak kľúčovom, ako je zabezpečenie ich bezpečného rodinného prostredia.
Každé dieťa by podľa nás malo vyrastať bez násilia a myslím si, že to je niečo, na čom by sme sa mali naozaj všetci zhodnúť. Malo by žiť a byť vychovávané s láskou a prijatím. A my vieme, že nie vždy tomu tak je a, žiaľ, teda aj na Slovensku to nie je zachované. Dennodenne sa stávajú prípady násilia na deťoch. A zákon na to nemyslí ani v roku 2025 a dostatočne ich nechráni pred rôznymi formami násilia. Slovensko a ešte aj Česká republika sú posledné zo štyroch členských krajín Európskej únie, v ktorých je prípustné fyzicky trestať deti. Kým v Česku už rokujú o zmene Občianskeho zákonníka, na Slovensku sme sa zatiaľ v tejto téme takmer vôbec nepohli. K tomu sa vlani pridal ešte dokonca aj komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý opakovane v podstate podporil telesné tresty. Zákazom telesných trestov by sme vraj rodičom zobrali nástroje, ktoré ich rodine nemusia ubližovať. Neviem si predstaviť, ako môžu neubližovať telesné tresty. Obzvlášť smutné je, že toto hovorí človek, ktorý má chrániť najlepší záujem detí a nie chrániť rodičov, ktorí si pri výchove nevedia poradiť inak ako použitím telesných trestov. Odborníci a odborníčky sa pritom na základe výskumov, dlhoročných výskumov na deťoch zhodujú, že neexistuje žiadny argument, ani jeden, v prospech telesných trestov. A je hanbou, že komisár pre deti nekoná v tejto otázke v najlepšom záujme detí. Ale dosť teda o komisárovi pre deti, to je len taká smutná vsuvka, teraz by som sa zamerala aj na pár dát.
Násilie na deťoch a fyzické tresty nie sú ničím výnimočným, žiaľ. Dáta zo psychiatrickej kliniky prvej lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe o telesných trestoch sú naozaj alarmujúce. Teraz počúvajte. Viac ako 57 % rodičov v nej uviedlo, že na deťoch používajú fyzické tresty. Päťdesiatsedem percent rodičov. Pre viac ako tretinu rodičov je to bežný spôsob výchovy. Tretina rodičov, bežný spôsob výchovy. Viac ako 60 % rodičov, ktorí dnes sami telesné tresty používajú, ich zažívali ako deti. Tu vidíme taký ten klasický cyklus násilia, ako ho poznáme aj z iných prípadov domáceho násilia. V 21. storočí sa fyzické násilie na deťoch stále používa ako bežný výchovný prostriedok. V 21. storočí v krajine, členskej krajine Európskej únie. Podľa mňa to je naozaj absolútne neakceptovateľné.
Nedávno vyšli v médiách príbehy už dospelých ľudí, ktorí ako deti zažili domáce násilie a fyzické tresty. Vyberiem len niektoré z nich. Anežka, dnes 35-ročná, sa narodila s pomerne ťažkou vrodenou chybou, v detstve mala aj úraz chrbtice a trpela neznesiteľnými migrénami. Mama ju mlátila učebnicou a kričala, že sa jej učenie aspoň takto dostane do hlavy. Horší bol však permanentný psychický nátlak. Domáce skúšanie bolo horšie ako v škole. Keď nevedela, mama ju zamkla do spálne, kde trávila zatvorená aj hodiny. Magdaléna, dnes 46 rokov, uviedla, že ako dieťa ju dosť často bili. Myslela si, že si trest zaslúžila. Raz na nej mama zlomila tenisovú raketu a zranila si pri tom palec. Inokedy ju vyťahala za vlasy, pretože sa Magda pokúšala v žiackej knižke vygumovať trojku. V ruke jej zostal chumáč vlasov. Inokedy ju otec zmlátil obuvákom. Vanda, dnes 49-ročná, zažívala fyzické tresty pravidelne. Ona si myslí, že ak ho naštvalo niečo, odniesli si to deti. Bil ju napríklad, keď povedala, že niečo nechce urobiť. Nechcela ísť na výlet počas dovolenky, on sa naštval a dal jej pár rán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musím váš prerušiť. Ja som sa vás pýtal, či už ste ako spravodajkyňa vystúpila v rámci tohto prejednávania, už ste vystúpila podľa záznamu, takže nemôžte ako spravodajkyňa vystúpiť. Takže vás... (reakcia poslankyne Plavákovej), mňa upozornil technik.


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ale ja som nevystupovala. (Povedané mimo mikrofón.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže vám dávam šancu teraz technicky, ostaňte pri pulte (reakcia poslankyne Plavákovej). Ja sa spýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne a ako druhýkrát sa môžte prihlásiť už len do rozpravy ústne ako poslankyňa. Nemôžte ako spravodajkyňa dvakrát vystupovať pri pulte.


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ale ja som mala len to úvodné slovo. (Povedané mimo mikrofón.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nehádajme sa. Veď tam je oné... úvodné... už ste v rámci rozpravy vystupovala, treba to dodržiavať, takže...


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ondrej, vystupovala som v rozprave? Nie.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán technik, máme to zaznamenané?


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ale toto je moje vystúpenie v rozprave.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale v rozprave nemôžte takisto. Môžte raz vystúpiť ako spravodajkyňa, dobre? To v rámci rozpravy môže navrhovateľ, dobre? Takže...


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ja som sa prihlásila do rozpravy a toto je môj príspevok v rozprave.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Počúvajte, péeskári, počúvajte mňa, dobre? Budete rozprávať, ale desať minút. Takže... (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.)


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Mám doniesť asi nálepky. (Rozhovor poslankyne mimo mikrofón s podpredsedom Tiborom Gašparom.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, takže, páni technici, môžeme pokračovať napriek tomu, to bol analogicky iný prípad. Takže, nech sa páči, pokračujte. (Smiech a potlesk poslanca Pročka v rokovacej sále.)


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pokračujem v mojom prvom príspevku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Počúvaj, ty šialenec, dakedy ťa mám plné zuby, správaj sa slušne v tejto sále, dobre? (Reakcia poslanca Pročka.) Ja dbám o to, aby sme neporušovali... rokovali. (Reakcie z pléna.)


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Dobre, však chyby sa stávajú. Ja by som rada teda pokračovala. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Budem ti tykať, ty šialenec, dobre?
Nech sa páči, pokračujte.


Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR
Je krásne, že táto výmena prebieha práve pri téme násilí na deťoch, pretože myslím si, že to tak podčiarkuje naozaj, že máme s tým v našej spoločnosti problém.
Detstvo Kamily, dnes 36-ročná, bolo ako normalizácia bitia. Každodenné bytie, krik a ponižovanie boli spojené s jej bezradnosťou a stresom. Raz po nej mama hodila nožnice z manikúry. Hádzala vtedy veci na hromadu s tým, že ich nemá upratané, ako hodila aj nožnice, leteli a zabodli sa jej do stehna.
Toto bolo zopár príkladov toho, čo deti zažívajú v rodinách a, žiaľ, teda naozaj tá miera násilia a fyzických trestov je alarmujúca. Veľmi dôležitý je prípad českej novinárky Jany Ustohalovej, ktorá teda zaznamenávala tieto príbehy dospelých ľudí, ktorí v detstve práve tieto telesné tresty zažili, lebo ona sa teda vyznáva z toho, že v jednom zo svojich textov napísala, že sama je jednou z nich a že keď sa stala matkou, tento vzorec prebrala a rovnako používala telesné tresty na svojich deťoch. Po čase si však uvedomila, že to nie je spôsob, ktorým by chcela vychovávať svoje štyri deti. V jednej chvíli si totižto uvedomila, že sa jej jej deti boja. A to je aj klasický príklad toho, akým spôsobom spoznáte deti, ktoré sú fyzicky trestané. A prinútilo ju to položiť si otázku, či chce, aby to tak bolo a pýtala sa sama seba, aký vzťah chce mať teda so svojimi vlastnými deťmi. Nechcela, aby sa jej báli a aby jej neverili, že to s nimi myslí dobre. Chcela, ako sama hovorí, chcela som vzťah so vzájomnou dôverou a blízkosťou. Toto je podľa mňa naozaj veľmi dôležité svedectvo matky, ktorá sama na vlastnom prežívaní a prežívaní jej detí pochopila škodlivosť telesných trestov. A práve dôvera a blízkosť sú základnými hodnotami, na ktorých má byť postavená rešpektujúca výchova.
Deti naozaj rozumejú oveľa viac, ako si často my dospelí myslíme, a v tomto celom je komunikácia úplný základ. Keď do nej investujeme a deťom napríklad namiesto strohých zákazov vysvetlíme, prečo je niečo dôležité dodržiavať, môže to mať úplne zásadne iný dopad aj na ich samotné správanie. Rešpektujúcou výchovou si vieme s deťmi budovať hlbšie vzťahy a nie len to, vytvárame im do budúcna úplne iný základ pre ich ďalšie vzťahy v porovnaní s tým, ako keď niekto uplatňuje výchovu spojenú s trestami fyzickými aj. A myslím si, teda pevne verím, že sa zhodneme, že používať akékoľvek formy fyzického násilia nie je v poriadku v akýchkoľvek vzťahoch. Prečo by to malo byť teda v poriadku v prípade detí, tých najzraniteľnejších spomedzi nás? Telesné tresty pritom majú obrovský vplyv na psychiku detí, vrátane porúch správania, úzkosti, depresie a stavov bezmocnosti. Kvôli telesným trestom dokonca zomierajú na celom svete tisícky detí každý jeden rok. Ešte častejšie však zostávajú so zraneniami na duši. A je smutné, že napriek všetkému, čo vieme o škodlivosti telesných trestov, sme na Slovensku stále nepristúpili k tomu, aby sme deti pred nimi lepšie chránili a povedali im jasné nie. Pritom aj výbor OSN pre práva dieťaťa Slovenskej republike opakovane odporučil výslovne zakázať telesné tresty v domácom prostredí.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, je naozaj v najlepšom záujme detí. Podľa nás si každé dieťa zaslúži detstvo bez násilia a to najlepšie možné láskyplné a rešpektujúce prostredie. Tak to deťom k tomu prostrediu pomôžme jednoduchým zákonom, ktorý prinášame. A ja vás touto cestou žiadam o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis