Videokanál klubu

Dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja najprv musím zareagovať ešte na pána Ledeckého a áno, súhlasím, že človek, ktorý žije v týchto dotknutých okresoch, tak určite vie oveľa lepšie nacítiť tie problémy, ktoré tam sú, ale aj napriek tomu si myslím, že v tých zásadných veciach sa zhodujeme a chápeme ako keby že kde je tá podstata, že kde je ten problém.
Sme teda v druhom čítaní o zákone o najmenej rozvinutých okresoch a po novom teda o prioritných okresoch, začnem asi tým najpodstatnejším, čo som aj spomínala už, že si myslím, že tento zákon mal byť stiahnutý a prepracovaný tak, ako sme k tomu vyzývali teda po prvom čítaní a rovnako aj keď nás teda pán minister pozval k tomu okrúhlemu stolu, čo, samozrejme, naozaj oceňujem, aj keď teda nedospeli sme k žiadnym zásadným zmenám, ktoré by nejako výrazne ovplyvnili zmenu tohoto zákona, čo je podľa mňa zase škoda.
Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava...
=====

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoj príspevok, pán poslanec. Mne tá situácia, ktorú si popisoval aj ty v tvojom vystúpení v rozprave, pripomína tú istú, ktorá sa dnes deje na Slovenskej pošte. My sme mali na Slovensku v roku 2005 1 591 pôšt, z toho bolo vtedy 59 stratových. Dnes v roku 2025 máme na Slovensku 1 365 pôšt a po tých štrnástich rokoch vlád Fica je takmer 1 100 stratových. A veľmi podobná paralela je tu aj s týmito tzv. najmenej rozvinutými okresmi, po novom prioritnými, kupodivu po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica a spol. sa počet okresov navyšuje neustále, najnovšie teda z 19 na 25 po roku a pol tejto vlády. Okej, niektoré parametre sa tam menili, čiže tie dôvody sú aj prozaické a niečo za nimi stojí, ale kde to až môže skončiť, keď tu budeme aj naďalej takto bez dát, dokonca bez toho, aby sme zanalyzovali tie šetrenia NKÚ, ktoré sme navrhovali my na výbore a neprešlo to, dokedy budeme takto navrhovať zmeny, experimentovať, skúšať, koľko tie samosprávy, koľko tie okresy, koľko tie regióny na Slovensku ešte vydržia? Pretože ja sa obávam, že tú gumu šponujeme až dovtedy, že ona naozaj praskne, tie regióny, tie samosprávy jednoducho už ďalšie takéto experimenty nevydržia. Tých peňazí tam ide stále menej, nemá to žiadny nejaký výsledok, nikto to nemeria, tú efektivitu, viac sa k tomu vyjadrím potom asi v samotnej rozprave.

Ďakujem za slovo.
Pán Ledecký, ja som tiež chcela reagovať presne na to, keď si hovoril, že máme iný pohľad, lebo však my sme veľa rozprávali o tomto zákone aj na výbore, no veľa, tak povedzme že viac ako o iných zákonoch (povedané s pobavením). A ja si myslím, že sa zhodujeme v tom, že kde je ten problém a ty si veľmi dobre tie problémy pomenoval, že tých peňazí tam je málo, vedľa nové ministerstvo športu nás stálo viac ako smeruje ročne do týchto dotknutých okresov. Problémom je aj to, že táto novela prináša napr. že sa zvyšuje počet okresov z 19 na 25, tých peňazí podľa dôvodovej správy má byť menej, čo znamená, že tá pomoc bude menej adresná a sú tam mnohé veci, ktoré si teda aj ty vymenoval, čiže ja si myslím, že pozeráme sa na to úplne rovnako. A ja som sa aj na výbore kolegov pýtala, keďže som tu pred desiatimi rokmi nebola, tak som bola zvedavá, že či podľa nich tí ľudia, ktorí tu vtedy sedeli alebo možno boli pri tom, že či podľa nich tento zákon naplnil aspoň sčasti to, čo sa sledovalo, čo mal naplniť, a preto sme podávali aj to uznesenie, aby Najvyšší kontrolný úrad vyhodnotil, že ako efektívne boli vynakladané tieto prostriedky a že či vlastne priniesli tie požadované, či naplnili tie požadované ciele, ktoré sa očakávali, čiže kde oni vlastne tvrdili, že my vlastne týmto popierame ako keby význam toho zákona, ale naozaj že my ten zákon ako taký nepopierame, ale podľa nás je tam naozaj veľmi veľa nedostatkov, ktoré treba riešiť, a preto sme aj po prvom čítaní, aj keď teda pán minister nás pozval k okrúhlemu stolu, hovorili, že treba tento zákon stiahnuť a prepracovať a urobiť ho tak, aby tam bolo dosť peňazí, aby sme sa naozaj zamerali na kľúčové problémy daných okresov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vlado, mal si výborný príhovor a povedal si mi, že nesúhlasíš s kolegami z PS, ale veľmi si nedefinoval prečo, niečo si tam hovoril o tom, že je rozdelená krajina, východ a juh a tak ďalej. No ale však my sme stretli v tvojej obci Spišský Hrhov, kde sme pred deviatimi rokmi zakladali PS-ko nie teda v tej obci, ale v tom období, kde teda keď si ešte nebol v ZA ĽUDÍ, a sme sa bavili o tom, že ako keby najväčší problém Slovenska je práve rozdelená krajina a jedna z tých vecí, čo musíme spraviť, je, vlastne ako ju spojiť, aby proste ľudia z východu a z juhu neodchádzali do Bratislavy. Takže toto by som ťa poprosil potom vysvetliť.
Ale úplne súhlasím s tebou, že si ty vlastne urobil ako keby dobrú paralelu, že vlastne tento zákon zákon definuje rozpočty pre regióny, ktoré, ktoré majú problémy a ktoré tie rozpočty sú menšie ako nejaká priemerná nadácia na Slovensku. Že proste komerčné nadácie majú viac peňazí na pomoc ako toto ministerstvo alebo tento, tento návrh. A, samozrejme, dobre si to ilustroval aj touto vládnou korupciou, ktorá proste pobehuje po krajine a rozdáva svojim starostom peniaze.
Takže máš pravdu, mne tento zákon, a ospravedlňujem sa, pán Migaľ, prišli ste podať ruku a všetko a veľmi vám veľmi držím palce, aby ste tam uspeli, ale tento zákon mne trošku pripadá skôr ako metodická príručka a nie ako zákon, hej, lebo proste je tam metodika, ale nie je tam obsah. Nečítal som tam, že čo vlastne chcete konkrétne dosiahnuť. Ste len napísali, že akým spôsobom to budete robiť, ale nevidel som tam cieľ.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán kolega Horecký, za vysvetlenie toho, toho, prečo ste neboli viac ambiciózny. Ja tomu aj rozumiem, že netreba dráždiť hada bosou nohou a ďakujem aj za tú informáciu, že v tom UNESCU to už je schválené, lebo naozaj si myslím, že to je uznanie toho, o akú výnimočnú vec ide pri tomto značení. Ale ja by som predsa bola vždy viac ambiciózna pri financovaní, pretože naozaj tieto organizácie, Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub, oni pri svojom plánovaní potrebujú predvídateľnosť. Oni tie financie potrebujú vedieť, že ich dostanú. To, ako je to teraz financované, ide to podľa zákonu o športe, zákon 440 a ide to ako národný športový projekt. A tieto peniaze, ako národný športový projekt, sú naozaj založené na svojvôli. Čiže ak vy ste narazili na jedného ministra, ktorý rozumel tomu, prečo je to dobré, tak možno momentálne sedí na tej stoličke minister, ktorý tomu že vôbec nerozumie a môže to byť aj prípad toho, že tento rok napríklad tieto dve organizácie nedostanú žiadne zdroje. Lebo on má iné priority a jeho priority je oprava telocviční a financovanie detských táborov cez leto, hej? Čiže toto on si určil za prioritu a zhruba tri milióny v rozpočte má sekcia športu na takéto projekty a naozaj môžu sa rozhodnúť tak, ako oni chcú a čo sú ich priority.
Takže tam by som naozaj apelovala byť v budúcnosti pri takomto návrhu určite ambicióznejšia, aby sme aj tej sekcii obmedzili tie ich voľné zdroje, ktoré budú dávať na to, čo chcú a aby ich dali na to, čo je dobré a čo je vo verejnom záujme. A to určite tieto značky sú, pretože ja si naozaj ani neviem predstaviť lepší projekt, ktorý repre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

132-2
Jednou z takých naozaj zmysluplných a prospešných pre verejnosť je aj podnikateľstvo v oblasti cestovného ruchu, ochrana a rozvoj turistických trás a cyklotrás na Slovensku. Hľadajú synergie cestovného ruchu a športu? Tak tu majú naozaj krásny projekt. Stačí ho podporiť a ďalej rozvíjať. Základom tohto projektu je však kvalitná legislatíva, nastavenie systému a participatívne financovanie. Keď si otvoríte na Facebooku stránku ministerstva cestovného ruchu a športu úvodná veta znie, podporujeme rozvoj turizmu a športu na Slovensku. Odmietnutie tejto legislatívy, ktorá podporuje významnú turistickú infraštruktúru, ide logicky proti tomuto zmysluplnému cieľu jeho úradu.
Teraz sa krátko vyjadrím k predloženému návrhu, pretože si myslím, že pre náš cestovný ruch a šport je dôležitou úpravou. Turistické trasy na Slovensku sú nenahraditeľné pre cestovný ruch aj bezpečný pohyb ľudí v krajine. Sú dedičstvom našich predkov, ktorí zakladali turistické kluby a budovali tento jedinečný systém už od 19. storočia. Náš systém trás a značenia sa teší veľkej obľube pre svoju jednoduchosť, prehľadnosť, vysokú kvalitu, ktorá je najmä vďaka dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam. Turistické trasy a cyklotrasy sú prínosom pre rozvoj regiónov aj pre podporu pohybových aktivít obyvateľstva v prírode. Návrh zákona kolegov z KDH má dať turistickým trasám, značkám jednotný právny rámec, ktorý im bez najmenších pochýb prináleží. Tento zákon má priniesť jasné pravidlá pre turistické trasy, ich značenie, čím sa predíde nejasnostiam v kompetenciách. Zákon predpokladá vznik oficiálneho registra, ktorý zabezpečí, aby boli informácie o trasách dostupné a kvalitné. Zákon tiež nastavuje férové pravidla medzi turistami a vlastníkmi pozemkov, cez ktoré vedú značené trasy. Každý návštevník prírody musí rešpektovať vlastníctvo pôdy a správa trás by mala byť založená na spolupráci, nie na konfliktoch, preto je dôležité, aby boli pravidlá jasne stanovené a rešpektované všetkými stranami. Ide o krok, ktorý dlhodobo chýbal a ktorý prinesie vyššiu bezpečnosť a lepší komfort pre všetkých milovníkov turistiky a cykloturistiky.
Krátko sa vrátim aj ku genézu tohto návrhu. Obsahovo vychádza z rozpracovaného vládneho návrhu a zákona predloženého do parlamentu poslankyňou za SaS Annou Zemanovou začiatkom roku 2023. Návrh zákona bol prerokovaný na 83. schôdzi vo februári v roku 2023. Bol pridelený na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti, pôdohospodárstvo, životné prostredie, ústavnoprávneho výboru a školského výboru. Návrh zákona bol prerokovaný aj v druhom čítaní na 94. schôdzi, ktorá bola posledná schôdza v predchádzajúcom volebnom období. Návrh zákona v treťom čítaní nebol na 94. schôdzi schválený. Z prítomných 137 poslancov hlasovalo 135, za 67, proti 31, zdržalo sa 37 a nehlasovali dvaja, zákon neprešiel, pretože nemal politickú podporu. Čo tam potom, že by pomohol, že by nastavil pravidlá. Čo tam potom, že bol absolútne apolitický. Obávam sa, že sa tu schyľuje podobnému scenáru, ale dúfam, že sa mýlim.
Veľmi oceňujem, že bol tento návrh opätovne zaradený na rokovanie parlamentu v tomto volebnom období. Ochranu si turistické trasy naozaj zaslúžia. Naozaj nerozumiem, aké seriózne výhrady môže mať ministerstvo športu, ktoré samo deklaruje symbiózu turizmu a športu. Ak o tejto symbióze ospevovanej v mnohých prehnaných vyjadreniach ministerstva pochybujem, tak práve tu pri turistických trasách tú symbiózu vidím na prvú. Ak malo ministerstvo konkrétne výhrady voči povinnostiam, ktoré im zákon ukladá, malo sa s nimi vysporiadať cez pozmeňujúce návrhy či prechodné ustanovenia a nie potápať celý zákon. Ak tieto výhrady malo ministerstvo pod bývalím vedením, zjavne sa s týmito výhradami stotožnil aj nový minister Huliak, ktorého motivácia, prečo tento zákon nepodporiť môže byť úplne iná. Už som ju tu spomínala. Je možné, že demagóg ako Huliak by niečo v zákone napísal inak. Viac by to možno hral na vlastníkov pôdy, možno by zakomponoval poľovníkov. Kto vie? No ako hovorím, najviac ho štve, že zákon nenesie jeho meno. Ak chcete Slovákov a Slovenky zdvihnúť z gaučov, tak im vytvárajte podmienky na zmysluplné a bezpečné trávenie voľného času v prírode. Podporte budovanie, rozvoj a ochranu turistického značenia, pretože je základnou infraštruktúrou pre najmasovejšiu pohybovú aktivitu obyvateľstva pre turistiku, cykloturistiku, horolezectvo, vodnú turistiku aj lyžovanie. Využite turizmus aj na zvýšenie pohybovej aktivity obyvateľov, podporte vybrané aktivity spájajúce pobyt v prírode s pohybovou aktivitou a športom, ktoré sú tiež dôležitou súčasťou cestovného ruchu. Podporte projekty športovej infraštruktúry so zohľadnením dopadu športovania na životné prostredie. Príjmite opatrenia na minimalizáciu negatívnych dopadov voľnočasových pohybových a športových aktivít v prírode. Podporte znižovanie mobility v súvislosti s pohybovými aktivitami a športom vo voľnom čase. Podporte pohyb obyvateľov v prírode a ďalšie formy trávenia času v prírode. Poskytnite rovnaké šance športovať všetkým obyvateľom. Kvalitné udržiavané turistické trasy majú vplyv na rozvoj služieb a podnikania v cestovnom ruchu. Turistika je jedným z najdostupnejších spôsobov, ako tráviť voľný čas aktívne a zdravo. Slovensko má užasnú sieť turistických trás, ktorá patrí medzi najlepšie značené v Európe a posledné roky sme videli aj snahy o zápis do zoznamu UNESCO.
No ak chceme, aby sa turizmus ďalej rozvíjal a aby bol bezpečný a udržateľný, potrebujeme jasné pravidlá a systematický prístup k jeho správe.
Aj turistické trasy popri iných atrakciách prilákajú návštevníkov, ktorí v regiónoch využijú ďalšie služby. Okrem trás je možnosť systematicky rozvíjať aj ďalšiu infraštruktúru spojenú s turizmom. Pripravte lepšie výzvy na dobudovanie ubytovacích kapacít, útulní, horských chát, hotelov, penziónov, na rozšírenie a skvalitnenie reštaurácií, kaviarní či miestnych pekární, na skvalitnenie dopravy a prepravy, na rozšírenie ponuky požičovní bicyklov či elektrobicyklov, kolobežiek či na kyvadlovú dopravu. A najmä na rozšírenie ponuky turistických a športových aktivít, organizovaných výletov, adrenalínových športov, požičovní lyží a iného športového vybavenia. Tu vidíme nie len prepojenie turizmu a športu, ale aj prepojenie s kultúrou a zážitkovými službami, propagáciu miestnej produkcie, tradičných remeselných výrobkov, miestnych vinárstiev, pivovarov či fariem.
V neposlednom rade spomeniem rozvoj digitálnych a informačných služieb, rozvoj mobilných aplikácií a webov pre turistov, online mapy, audio sprievodcov, informačné centrá. Turistické trasy tak môžu výrazne podporiť miestnu ekonomiku, tým že vytvárajú dopyt po týchto službách. Nedávno vyhlásená výzva na ministerstve cestovného ruchu je veľmi chabou reakciou na potreby systémovej podpory v tejto oblasti. Na turistickú infraštruktúru ale myslia aspoň symbolicky, keď už jej nechcú dať legislatívne zastrešenie. Až 126 poslancov si myslí, že návrh ma dostať ďalšiu šancu v druhom čítaní.
Ak nás totiž niečo spája, som presvedčená, že je to láska k našej krajine, k jej prírode, k lesom a horám, pretože dovoľte mi citovať členku vlády: "We have many, many, many beautiful things, we don´t have see, but we have beautiful nature, we have mountains, we have lakes".
Táto vláda, ministerstvo športu a koaliční kolegovia zo školského výboru si myslia, že ochranu a rozvoj turistických trás a cyklotrás nepotrebujeme.
Veď doteraz to fungovalo na pleciach dobrovoľníkov, tak prečo by to nemalo fungovať takto aj ďalej. Táto vláda, táto koalícia nemá záujem podporovať občiansky sektor, dobrovoľníctvo, práve naopak, robí všetko preto, aby tento sektor rozkladala. A doplatíme na to všetci.
A na záver sa chcem poďakovať Klubu slovenských turistov a Slovenskému cykloklubu, všetkým ich značkárom a značkárkam, ktorí túto úžasnú a prospešnú aktivitu robia vo svojom voľnom čase, nezištne, za cestovné náklady, pár rukavíc, farieb a štetcov. Ďakujem vám, že prispievate k rozvoju regiónov, bezpečnému pohybu turistov v prírode, k ochrane prírody a k zmysluplnému a kvalitnému tráveniu voľného času obyvateľstva. Ďakujem vám.

Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia, nemáme zadefinovanú. Čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov.
K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča, by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti.
A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som si urobil niekoľko poznámok. Kto predkladá tento zákon? No v prvom rade by som očakával, že predložia ju strany, ktoré majú napísané sociálna demokracia. A takýto zákon neprišiel. A viete, čo je sociálna demokracia? To je to, že pomáhame tým najmenej, ktorí majú najmenej peňazí, ktorí trpia tou chudobou. A zatiaľ všetky zákony, ktorými sme sa snažili pomôcť či jednorodičom, alebo iným, prichádzajú práve z opozície a my nemáme vzadu napísané, že sme sociálna demokracia, ale my sme sociálna demokracia. My sa na ňu nehráme, to je ten rozdiel v tomto prípade. Takže absolútne s tebou súhlasím, že táto téma by nemala byť téma opozície a koalície, my už potrebujeme nájsť veľmi rýchle riešenia, tak ako si povedala.
A čo chcem podčiarknuť, že všetko, čo sme urobili a predložili ako Progresívne Slovensko tu v parlamente, bolo na základe a postavené na dátach. Ohrození chudobou, zabezpečenie základných potrieb, čo sa týka možnosti zľavy z poplatkov z daní za nehnuteľnosti alebo iných, to všetko bolo postavené na dátach, ako vieme pomôcť tým jednorodičom. Čo prišlo z koalície? Absolútne nič.
Takže ešte raz na záver podčiarkujem, niekto sa tu hrá na sociálnu demokraciu a niekto tu politiku sociálnej demokracie aj robí. Ďakujem.

108-2
Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300-tisíc detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz, nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať.
Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme, a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách, a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny.
A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach.
V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30 % zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám. Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí.