Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.6.2025 o 10:29 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 12.6.2025 10:59 - 11:14 hod.

Kosová Ingrid
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2025 10:44 - 10:59 hod.

Kosová Ingrid Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa váženému pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho správu, pretože pre Progresívne Slovensko je, samozrejme, oblasť ľudských práv jedna z najdôležitejších priorít, o to viac si ceníme vaše správy a, ako vidíte, tak sa im teda aj intenzívne venujeme. A zároveň chcem povedať, že tá debata, ktorú sme tu mali pred chvíľou o segregácii, ma inšpirovala k tomu, aby som nakoniec vystúpila aj ja, aj napriek tomu, že som to najprv vôbec nemala v úmysle. A je to najmä aj kvôli tej téme segregácie, nielen ktorá momentálne na Slovensku je, ale aj k tomu, ako sa staviame, a aj k rizikám, ktoré v budúcnosti, ktorým budeme musieť čeliť, a chcem vás týmto aj v podstate požiadať o spoluprácu na tejto dôležitej téme, ktorá sa týka, samozrejme, v prvom rade tých národnostných škôl.
My všetci veľmi dobre vieme, ja som to tu už niekoľkokrát spomínala, že Slovensko čelí infringementu od roku 2015 za vlastne segregáciu rómskych detí. A obrazne povedané, odvtedy sme mali už takmer jednu celú generáciu detí, aby sme na tomto stave niečo zmenili, ale práve naopak, ja musím povedať, že tento trend sa dokonca stále zhoršuje. Ako som už spomínala aj vo faktickej poznámke, tak máme v súčasnosti podľa posledných údajov z roku 2024 až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácii v hlavnom vzdelávacom prúde, podotýkam, nie v špeciálnom školstve. Ale zároveň máme aj 65 % detí, ktoré navštevujú školy, kde väčšina ich spolužiakov sú deti z tej istej menšiny, čiže Rómovia. A, bohužiaľ, v týchto prípadoch výskumy poukazujú na to, že často ide o školy, kde nie každý pedagóg chce pracovať, kde teda majú učitelia na deti omnoho menšie požiadavky a tieto deti dosahujú naozaj veľmi zlé výsledky, často testy z monitoringu sú na úrovni 20 %. A je potrebné povedať aj to, že inšpekcia často poukazuje na to, že v oblasti kvality vzdelávania a používaných metód vzdelávania je to teda katastrofálne.
To znamená, že v podstate my tu nehovoríme len o nejakých problémoch, ale ja by som to nazvala že až chudobou toho systému, ktorá nakoniec tieto deti v konečnom dôsledku absolútne vyčleňuje zo spoločnosti a bez nejakej vízie lepšej budúcnosti. No a teraz namiesto toho, aby sme naozaj razantne začali robiť politiku desegregácie, tak vytvárame niečo, čo sa má tváriť ako národnostné školstvo. A ja som už aj tu niekoľkokrát hovorila o tom, že to v podstate len v skutočnosti legitimizuje pokračovanie a konzervovanie segregácie, len, bohužiaľ, s inou nálepkou a pod iným názvom. Minister školstva tento projekt označuje ako pilotný, ale povedzme si pravdu, morálne a právne ho treba pomenovať úplne inak, je to zámer, ktorý ohrozuje základné práva detí a riskuje, že Slovenská republika ešte viacej uviazne v systéme segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, pretože podľa medzinárodnej judikatúry platí, že teda národnostné školstvo nie je považované za segregáciu. Takže z môjho pohľadu je tento zámer zmeny nálepky na segregované školy za národnostnú jediný, a to legitimizovať segregáciu na území Slovenskej republiky.
Čiže aj keď sa to tvári tak, že ide o krok v ústrety národnostnému školstvu, tak to tak v konečnom dôsledku nebude, pretože to daný stav existujúcej segregácie nejako nezmení. Tento zámer bol oznámený už v júni roku 2024, teda pred rokom, a na základe memoranda, ktoré bolo podpísané medzi prešovskou univerzitou, asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka a ministerstvom a, samozrejme, bola tam aj samospráva, obec Rakúsy, a už prvá vec, ktorá tam je, ktorá je alarmujúca, tak je, že toto memorandum bolo podpísané bez účasti zástupcov rómskej menšiny. Ja si nespomínam, žeby sa ktokoľvek teda pýtal jednotlivých lídrov z rómskej národnostnej menšiny alebo samotnej komunity, či vôbec majú záujem o takéto národnostné vzdelávanie. Je pravda, že až potom, po vyhlásení tohto memoranda, bola zvolaná nejaká pracovná skupina na ministerstve školstva, ale to už tá kritika teda jednoznačne zaznievala od rôznych asociácií, takže bolo jasné, že je to len také akože pro forma pracovné stretnutie na odobrenie toho, čo už bolo vlastne podpísané.
Tak ako vnímam vlastne snahy alebo kroky Slovenska za posledné obdobie v oblasti nejakej rómskej participácie, tak musím povedať, že to vôbec nie je nejaké náhodné opomenutie, ale je to fakt že vzorec, ktorý už desaťročia vedie k porušovaniu práv rómskych detí, a preto je mojou povinnosťou, ale aj povinnosťou všetkých nás, ktorí sa zaoberáme v oblasti vzdelávania alebo ľudskými právami, aby sme vyzvali aj nezávislé inštitúcie, aj všetkých ľudí na Slovensku, aby sme venovali väčšiu pozornosť týmto témam, pretože segregácia je problém spoločnosti, je problém celého systému a je jedno, či táto segregácia vzniká nevedome alebo vedome, je potrebné, aby sme sa k tomu nejakým spôsobom postavili.
Pripomeňme si, že Európsky súd pre ľudské práva jasne hovorí, že segregácia na základe etnicity je porušením práva na vzdelanie podľa čl. 2 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a je to najmä prax, ktorá štiepi spoločnosť, ktorá deti stigmatizuje a ktorá im znemožňuje vstup do plnohodnotného života, aby sa vôbec uplatnili či už na trhu práce, alebo celkovo v živote. Ale my máme aj slovenské zákony, ktoré proste segregáciu vyslovene odmietajú – je to Ústava Slovenskej republiky a, samozrejme, aj antidiskriminačný zákon, ktorý v § 2 odsek 3 nehovorí len o pasívnom zákaze segregácie a diskriminácie teda, ale kladie štátu aktívnu povinnosť prijímať také opatrenia, aby bola diskriminácia odstraňovaná.
A čo sa týka Rakús, tak toto je pre mňa absolútnym príklad manipulácie s týmto ľudskoprávnym diskurzom, ktorý na Slovensku máme, pretože my transformujeme vlastne už existujúcu segregovanú na národnostnú. A pritom vieme, že základná škola v Rakúsoch je typickým príkladom dlhodobej priestorovej aj inštitucionálnej segregácie. Minister Drucker tvrdí, že ide o nejaký modelový príklad podpory výučby v materinskom jazyku a že toto má prispieť k segregácii. Tak ja nerozumiem tomuto naratívu. Po prvé, ani nepovedal, akým spôsobom, ale, po druhé, tento naratív je úplne v priamom rozpore s realitou, ale aj s medzinárodnými, aj s našimi slovenskými záväzkami. Ja len podotýkam a pripomínam, že Slovenská republika sa nikdy nezaviazla k tomu, že by mala poskytovať vzdelávanie v rómskom jazyku, podobne ako je to napríklad v prípade maďarskej či rusínskej menšiny. My sme sa zaviazali len k tomu, že rómsky jazyk má byť síce súčasťou učebných osnov, ale ako podporný jazyk na to, aby sa deti naučili slovenský jazyk, v ktorom sa potom môžu uplatniť. Zároveň, a to je najkľúčovejšie, tento vznik národnostnej školy musí vychádzať z vôle samotnej komunity. To je základný predpoklad. Má to byť dobrovoľná voľba rodičov a nie rozhodnutie nejakej samosprávy, obecného úradu alebo ministerstva.
Ja len podotýkam, že v prípade maďarskej alebo rusínskej národnostnej menšiny by toto bolo nemysliteľné, aby sme zriadili nejakú národnostnú školu bez toho, aby sme to konzultovali s komunitou a aby to bolo ich vlastné želanie. Ale v prípade Rómov sa to deje už niekoľkokrát. Ak si spomínate, mali sme tu ďalší výnimočný experiment – internátne školy a podobné veci, ktoré nikdy nevychádzali z vôle Rómov a oni, chudáci, ani nevedia často, najchudobnejší, tí segregovaní, že sa vôbec dejú na tej základnej školy nejaké zmeny a vôbec ani nerozumejú tomu, že čo musia často podpísať, len to jednoducho podpíšu, pretože o tom nie sú ani dostatočne informovaní.
To dôležité je ale povedať, že tento zámer kritizovali nielen slovenské organizácie, ale už aj medzinárodné organizácie, ja spomeniem, samozrejme, Eduromu, aj Poradňu pre občianske a ľudské práva, takisto Rómske advokačné a výskumné stredisko, ale aj, ako som spomínala, medzinárodné subjekty ako je Amnesty International, alebo bolo to aj European Roma Grassroots Organisations, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2025 10:29 - 10:44 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegyniam a kolegom za všetky faktické poznámky.
Pán predsedajúci, najskôr, áno, slušne, ale predsa ste to urobili, takže na to som iba nadviazala.
No ale budem sa venovať hlavne pani kolegyni Matejičkovej, lebo vlastne ako jediná z koalície zareagovala. Viete, pani kolegyňa, ako sa hovorí, že za dobrotu na žobrotu. No tak ja som si to teraz opäť raz potvrdila, lebo ja vás tu s kolegyňou pochválim, že vlastne som zaregistrovala vašu aktivitu v oblasti ľudských práv, že ste sa teda aj stretli s pánom verejným ochrancom práv a vy ako mi to opätujete? No bum! Pasívna agresivita, komentujete môj tón, no nie aby ste boli rada, že teda takýmto spôsobom som vyzdvihla, že na rozdiel od vašich kolegov niečo v tejto oblasti robíte, tak nabudúce si to asi rozmyslím.
Ale teda zareagujem aj na to, čo ste povedali ohľadom pána Chovanca. No ja neviem, vy ste pravdepodobne teda tú správu pána verejného ochrancu práv nečítali, pretože tam sa o nej nehovorilo, a preto som to ja ani nespomínala, lebo moja rozprava bola rozprava k tej správe. Tak možno si to prečítajte a namiesto toho, aby ste teda venovali tú svoju faktickú poznámku tomu, že potom si spravíte nejaký strih na sociálne siete, ako vy ste sa opäť raz zastali slovenského občana, zatiaľ čo ja som tu spomínala rómske deti, ktoré podľa vás majú obedy zadarmo, no tak to je teda veľmi smutné a len to potvrdzuje, že som ani nemala teda vás pochváliť za to, za tú aktivitu, ktorú ste spravili.
A ja budem rada, keď teda vystúpite, však kľudne sa prihláste do ústnej rozpravy a povedzte nám o tom prípade pána Chovanca, pretože ja ho mám celkom dobre naštudovaný, a boli tam už aj rozhodnutia aj belgických orgánov, aj ďalších, takže môžme kľudne o tom podiskutovať, hoci to nie je téma dnešného dňa, ale ak nám to pán predsedajúci dovolí, tak možno vás nezastaví, ale tak poďme sa o tom baviť, máte rovnako ten priestor ako všetci ostatní.
A ešte by som poprosila z tej druhej strany, že aspoň aby ste nemumlali, keď už k tomu nemáte čo povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2025 10:29 - 10:44 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Vďaka a súzniem s tým tvrdením, že stačí si tú správu prečítať a nájsť si tam, pretože každý si tam nájde niečo, čo zaujme, prípadne môže byť inšpiráciou pre ďalšiu poslaneckú prácu. Okrem toho akustického smogu, ktorý som už spomínal v predchádzajúcom svojom príspevku, vo svojej správe sa verejný ochranca práv venuje aj environmentálnym záťažiam, čím pán Dobrovodský nadväzuje na monitoring, ktorý započala už jeho predchodkyňa pani Patakyová. Tých environmentálnych záťaží sú stovky. Podľa správy VOP s vysokou prioritou je ich cez 140. A zhodou okolností včera dvaja ministri, nazvime ich pracovne Jajo a Pajo, si urobili tlačovku v Strážskom kvôli PCB-čkám, boli to, samozrejme, Matúš Šutaj Eštok a Tomáš Taraba. Tomáš Taraba, ten, ktorý napríklad spomalil riešenie, resp. zastavil riešenie vrakunskej skládky, ale práve tú tlačovku v Strážskom využil na to, aby opäť šíril svoje nezmysly a neinformované bludy, ktoré neustále opakuje a podľa rôznych možností ich, samozrejme, aj formuje, bez dát a bez analýz stále rozpráva o tom, že Slovensko potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je, akože to je extrém. Tri alebo štyri. Lebo to nie je jedno a to isté, hej? Lebo nehovoríme o nejakej piecke za pár stovák eur, hej, tu hovoríme o projekte za desiatky až stovky miliónov eur, ktoré nevznikajú na jeden, dva, tri, ale na desiatky rokov, ktoré sú, samozrejme, keď si urobíte test hierarchiou zákonov, hierarchiou odpadového hospodárstva, tak tam tiež nenájdete súlad. Ale Taraba stále rozpráva o tom, že potrebujeme tri alebo štyri nové spaľovne. Najskôr sme ich mali mať na komunálny odpad, potom na nebezpečný, potom na spaľovanie kadáverov, čiže on v tom sám nemá isto, hej?
Čiže otázne je, že či toto tiež nie je na podanie pre pána ombudsmana, lebo mám taký pocit, že aj pánovi ministrovi životného prostredia je zjavne upierané právo na prístup k informáciám o životnom prostredí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2025 10:29 - 10:44 hod.

Hanuliaková Jana
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2025 10:14 - 10:29 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa rovnako chcela poďakovať úradu Verejného ochrancu práv, pretože je naozaj veľmi dôležité, aby sme tu o tých problémoch hovorili, a zároveň by som sa chcela veľmi rázne ohradiť voči tomu obmedzovaniu času. Je to v poriadku, však môžete to povedať, len podľa mňa je vrcholne neslušné vstupovať do tej rozpravy počas. Ak teda máte takú potrebu, tak to treba povedať podľa mňa predtým a nie vstupovať takto, takýmto spôsobom, ako ste to urobil.
Ty si, Bei, hovorila, že každý si vie nájsť niečo v tej správe, kde by sa mohol chytiť toho, aby sa tie problémy riešili, a oceňujem teda, že si aj spomenula nejaké svetlé príklady kolegýň zo strany SMER, len ja si myslím, že strana SMER, aj keď sa im nechcem teda motať do ich straníckych vecí, ale by musela najprv zmeniť vedenie, aby sme im niečo uverili, pretože je smutné, ak oni priamo častokrát útočia na tie demokratické princípy našej krajiny a častokrát naozaj dochádza z ich strany k zastrašovaniu a rôznym útokom aj priamo od teda premiéra našej krajiny, ak my poukazujeme na rôzne chyby a zlyhania. A ja si teda aj spomínam, keď tu pán minister spravodlivosti priniesol takú brožúrku o porušovaní práv osôb a teda bolo to naozaj dosť, dosť paradoxné. A myslím si, že poslanci a poslankyne vládnych strán by si naozaj mali v prvom rade prečítať túto správu a držať sa tých odporúčaní, ktoré v nich nájdu.
A ešte raz teda poviem, že nemali by sme obmedzovať ten čas, ktorý tu k týmto správam máme, pretože už minulý rok sa to stalo a naozaj je to maximálne neslušné a myslím si, že jedenkrát za rok by sme si mali vedieť vypočuť to, to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2025 10:14 - 10:29 hod.

Kosová Ingrid Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Beáta, že si otvorila tak závažnú tému ako je diskriminácia v oblasti vzdelávania. A pán verejný ochranca práv sa vo svojej správe zaoberal najmä teda segregáciou v špeciálnych školách, v špeciálnom školstve, ale povedzme si pravdu, že my máme závažný problém so segregáciou aj v hlavnom vzdelávacom prúde. A napriek tomu, pani Matejičková, že tieto deti majú obedy zadarmo, tak, bohužiaľ, ich stále segregujeme do samostatných tried alebo majú dokonca samostatné pavilóny, kde chodia samostatným vchodom bez toho, aby sa stýkali s deťmi s majority, a predstavte si, že dokonca im nedávame ani teplé jedlo, ale len nejaké suché balíčky. Takže úplne to asi tak v poriadku nie je, žeby tento štát robil všetko, čo sa dá pre rómske deti.
A ja len k dátam by som povedala, napríklad z roku 2024 vieme, že na Slovensku máme až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácie, a alarmujúce je, že 65 % rómskych detí, a možno je to aj viac, lebo toto je starší údaj, navštevuje školu, kde väčšina zo spolužiakov sú rómskeho pôvodu. To znamená, že tieto deti chodia do absolútne homogénneho prostredia, sociálne znevýhodneného, s ostatnými chudobnými deťmi, ktoré sú rómskeho pôvodu, a nestretávajú sa vôbec s deťmi z väčšinovej populácie, čo im, samozrejme, určuje nejakú negatívnu životnú trajektóriu. To asi sa teda zhodneme.
No a čo teda robí štát? Tak ja osobne si myslím, že skôr volíme pasivitu alebo len nejaké kozmetické úpravy, ako tu už bolo spomínané národnostné školstvo a podobne, pretože povedzme si pravdu, štát okrem toho, že definoval segregáciu v školskom zákone a dal povinnosť školám od 1. septembra, aby prijali nejaké desegregačné štandardy, ktoré vôbec učitelia nevedia, ako majú uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2025 10:14 - 10:29 hod.

Gažovičová Tina Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
V prvom rade by som sa aj ja chcela veľmi pekne poďakovať verejnému ochrancovi práv za jeho dlhodobú prácu aj za túto správu. Hovorilo sa tu veľa o školstve a naozaj, žiaľ, stále aj v oblasti školstva a vzdelávania máme dlhodobé problémy, ktoré sa týkajú nedodržiavania ľudských práv. A väčšinou sú to problémy, ktoré v konečnom dôsledku majú najhorší dopad na tie deti, ktoré už sú aj tak znevýhodnené, a najčastejšie sú to u nás deti z generačnej chudoby a sú to rómske deti z marginalizovaných rómskych komunít. A tu sa vôbec nemusíme baviť o tom, že koľko peňazí celkovo ide na nejaké pomyselné riešenie témy, ale môžme sa naozaj baviť o veľmi konkrétnych situáciách. Veľa sa tu hovorilo o tom, že práve tieto deti dodnes často napríklad nesprávne sú diagnostikované, dostanú diagnózu ľahké mentálne postihnutie, čo znamená, že potom naozaj nabehnú na dráhu špeciálnej školy a už nikdy nezískajú také vzdelanie, ktoré by im umožnilo sa do budúcnosti plnohodnotne zamestnať. Taktiež sa tu hovorilo o segregácii. Taktiež by sme mohli hovoriť o tom, o práve detí so zdravotným znevýhodnením na navštevovanie bežnej školy, ktoré tiež aj naše súdy opakovane poukazujú na to, že nie sú dodržiavané. A som veľmi rada, že tu zaznela aj téma reedukačných centier a práve aj v týchto centrách často sú deti z generačnej chudoby, ktoré už tak či tak im bol teda dosť ťažký osud naložený a ešte keď sa stretávajú s násilím priamo v týchto centrách, tak je to obrovský problém. A pevne verím, že tá reforma, ktorá mešká už naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2025 10:14 - 10:29 hod.

Jurík Beáta
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2025 9:59 - 10:14 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No, kolegovia a kolegyne, ja začnem tým, že ma tak trochu mrzí, že my tu máme raz ročne ľudskoprávne orgány a ešte aj v tom momente tu je akoby pokus o nejaké obmedzenie toho, že ako dlho môžu hovoriť. Minulý rok (potlesk), ďakujem, minulý rok sme sa, sme si prehadzovali tieto správy z mesiaca na mesiac ako také vrece zemiakov a pritom to sú všetko prípady porušenia práv ľudí, tie konkrétne situácie ľudí na Slovensku, a už minulý rok sme teda, respektíve táto koalícia, lebo však my sme za to vtedy nehlasovali, za tie procedurálne návrhy, ale už vtedy proste sme ukázali, ako sa staviame k ľudským právam a teraz opäť, že či teda pán verejný ochranca práv môže skrátiť svoju diskusiu. No, viete, on ten svoj príspevok, ja by som ho počúvala ešte dlhšie, hoci som tú správu čítala, ona má 212 strán, ak sa nemýlim, do 220 teda, a ja by som sa tak možno aj spýtala kontrolne, že teda kto si ju celú prečítal. Pán Hazucha, vás chválila pani predsedníčka výboru, že vy zvyknete čítať dokumenty, takže to je fajn, ale kto iný? A práve preto je tá jeho prezentácia taká dôležitá, no, na nás sa nedívam, že práve preto je tá prezentácia taká dôležitá, aby to tu zaznelo jednoducho v skratke, že čo tam je a potom už každý si môže tú danú časť, ktorej sa venuje, alebo tú oblasť, ktorá ho zaujíma, tak si to tam potom pozrie, ale akékoľvek obmedzovanie toho času, mne to príde ako veľmi nešťastné a nedôstojné, hlavne teda čo sa týka ľudskoprávnych tém.
Ja by som sa chcela aj poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv nielen teda za tú správu, ale aj za to, že akým spôsobom ste sa chopili toho úradu, ako si vykonávate svoju prácu, pretože skutočne je vidno, že to robíte, nielen teda, že pracujete, lebo to považujete za svoju prácu, aleže vám na tom skutočne záleží, a to si myslím, že je veľmi dôležité a robíte to nezávisle od akejkoľvek politickej farby a tiež bez akejkoľvek ideológie, čisto na základe právnych argumentov a myslím si, že hlavne teda v súčasnej situácii demokracie a právneho štátu na Slovensku je toto veľmi dôležité. Nadviazali ste tým teda aj na prácu či už teda pani Dubovcovej alebo pani Patakyovej, ktoré si rovnako vynikajúco vykonávali tú svoju funkciu a, žiaľ, aj v tomto pléne sa im dostalo ešte v tých minulých volebných obdobiach nie zadosťučinenia, ktoré by si zaslúžili, tak to nazvem.
Tá vaša správa, ako som už spomínala, má cez 200 strán a niekto ju tu vraj nazval beletriou. No, ja by som ju nazvala skôr manuálom, pretože ona obsahuje skutočne toľko oblastí, pokrýva toľko životných situácií, že tu každý, ja verím, že skutočne každý a každá z nás si tam vie nájsť niečo, čomu sa venuje alebo čo ho zaujíma, vypichnúť si to a napríklad sem prísť aj s nejakým návrhom zákona alebo iným spôsobom sa snažiť vyriešiť tú situáciu, pretože to je skutočne založené na konkrétnych porušeniach práv ľudí. To nie je žiadna, žiadny teoretický manuál pre právnikov prvého ročníka alebo niečo také, to sú skutočné prípady, ktoré sa u nás dejú. Ak sa už týmto nemáme zaoberať, tak ja potom neviem, že čím. Máte tam policajné, policajnú brutalitu alebo vôbec policajné postupy, právo na informácie, volebné právo, vlastnícke práva, stavebné, práva dôchodcov, práva detí, ZŤP, zdravotnícke rôzne porušenia a skutočne si myslím, že či už teda z opozície, alebo aj z koalície sa v tom každý nájde. A ja tu vidím kolegyne zo SMER-u, pani Čavojovú a Matejičkovú, a budete prekvapené možno, ale ja vyzdvihnem to, že vy ste sa stretli s pánom verejným ochrancom práv, že vás zaujímala jedna konkrétna vec, išli ste za ním a riešite to a presne preto hovorím, že aj toto je manuál a je jedno, že či pre koalíciu alebo opozíciu, ale takto sa to má robiť. Proste vidíte, že sa niekde porušujú práva, vidíte, že ľuďom sa zle žije, lebo sa im stalo toto, toto, no tak poďme to riešiť a nie dve pohlavia do ústavy a podobne.
Mňa len mrzí, že teda potom príde k hlasovaniu, a ja verím tomu, že rovnako ako minulý rok, tak aj tento rok dúfam, že toto plénum vezme na vedomie správu pána verejného ochranu práv, ale podľa mňa je to málo iba zobrať na vedomie. Alebo keď teda to chceme nazvať, že berie na vedomie, nakoľko sa jedná o správu o činnosti, tak to vezmime na vedomie tak, že sa skutočne tými prípadmi, ktoré sú tam opísané, budeme zaujímať, budeme zaoberať. Lebo to je že zobrať na vedomie a nielen, že neprečítali sme si to, pán verejný ochranca práv nám to tu odprezentoval aj to teda v relatívne krátkom čase a tým to skončí.
Ja by som ale chcela vyzdvihnúť jednu konkrétnu vec z tej správy, a síce historicky druhé podanie, písomné podanie na Európsky súd pre ľudské práva, ktoré ste vy urobili v marci 2024 a ktoré podľa mňa aj dopomohlo, samozrejme, k rozhodnutiu, ktoré Európsky súd pre ľudské práva vydal vo februári ´25. A toto sa týkalo prípadu, ktorý, ja som už dúfala, že, aj keď vieme, aká je tá situácia, aleže teda Slovensko sa nedostane do obdobnej situácie, no, no, žiaľ, a týkalo sa teda prípadu toho, ako zaobchádzame s rómskymi deťmi vo vzdelávacom systéme, ale dostanem sa k tomu.
Najskôr taká možno osobná odbočka. Ja som teda predtým študovala práva menšín na univerzite v Štrasburgu a jednou z takých mojich tém v piatom ročníku bolo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2004 D. H. proti Českej republike. A pamätám si, že vtedy keď som to prezentovala mojim spolužiakom a spolužiačkam, tak oni tak nechápavo pozerali, že to čo v tej Českej republike robíte, lebo však pre nich, no, Česká republika, Slovenská republika, to, čo robíte s tými deťmi, že to ako môžete, ako sa toto môže diať? A bolo ťažké im to vysvetliť a ono je to svojím spôsobom aj nevysvetliteľné, povedzme si. A teraz sme v roku 2025 a na Slovensku máme v podstate obdobný problém ešte stále. Čiže my sme neboli za dvadsať rokov schopní, pretože sme sa mali z toho rozhodnutia týkajúceho sa Českej republiky inšpirovať a taktiež prestať umiestňovať rómske deti takýmto spôsobom do špeciálnych škôl. Ale o tých segregovaných školách, však tomu sa venuje moja kolegyňa Ingrid Kosová, tak to už ani nehovorím. Ale za dvadsať rokov sme teda neboli schopní nejakým spôsobom tú ich situáciu zmeniť.
A ja som sa týmto, týmito prípadmi venovala teda aj keď som potom neskôr učila a taktiež to bolo veľmi ťažké vysvetliť študentom a študentkám, že prečo vlastne niečo takéto robíme, prečo v tom pretrvávame. A oni sami sa vždy tak nechápavo pozerali, že veď ale vy sami si tým ubližujete, že tie deti nie sú zakomponované alebo teda zapojené do tej spoločnosti. Nuž, keď to chápali vtedy študenti, tak ja nechápem, že prečo to, prečo to nechápu tu zákonodarci alebo aj rôzni ministri, ktorí sa vystriedali na stoličke ministra školstva.
Konkrétne tento príklad bol teda prípad pána Salay, ktorý v roku 2022 podal sťažnosť na európsky súd ľudských práv, pretože bol zaradený najskôr do takzvanej prípravnej triedy namiesto prvého ročníka a potom preložený do špeciálnej triedy určenej pre deti so zdravotným znevýhodnením na základe diagnostiky ľahkého mentálneho postihnutia. A tento príklad práve poukázal na veľmi dôležité veci, a síce na nadmerné zastúpenie práve rómskych žiakov a žiačok v týchto špeciálnych zariadeniach. Tiež na to, aké vlastne kultúrne a jazykovo zaujaté hodnotenia a diagnostika sa robí týmto deťom a to je niečo, čo v iných členských krajinách už dávno upravili, pretože chápu, že tie deti majú špecifické potreby a že keď ich chceme diagnostikovať a určiť, že či teda potrebujú nejaký špeciálny prístup alebo že či napríklad len doteraz nehovorili dostatočne po slovensky, alebo že či kultúrne, čo je, samozrejme, špeciálne teda pre deti vo vylúčených komunitách veľmi dôležité, že či vlastne vôbec vedia na tie otázky odpovedať, ale nie preto, že by mali akýkoľvek mentálny deficit alebo že jednoducho tie deti potrebujú ten špeciálny prístup, ony možno len potrebujú, aby im na začiatku niekto pomohol. A toto, žiaľ, doteraz nebolo nastavené.
Zároveň to poukazuje aj na ďalší problém, a to je nedostatok alebo teda porušovanie informovaného súhlasu rodičov, pretože často tí rodičia, keď podpisujú súhlas s tým, že tie deti pôjdu do špeciálnej školy, tak oni nevedia, že čo podpisujú. Nevedia, im je to niekedy aj predané akože však to je dobrá vec pre vaše dieťa, lebo, a pritom nie, pretože to dieťa vlastne uzatvoria do jednej kategórie, ktorá mu už nedáva právo teda na rovnakú budúcnosť. A jedná sa skutočne, a to konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva, o mimoriadne závažné porušenie práv týchto detí, hovorím, vo veľkej miere rómskych detí, ich práva na vzdelanie a tiež práva na nediskrimináciu. A odhaľuje to aj tú systémovú diskrimináciu rómskej menšiny, ktorú u nás teda na Slovensku zažíva. Európsky súd ľudských práv to aj niekoľkokrát zdôraznil, že, viete, tá diskriminácia to nie je o tom, že do zákona niekto napíše, že a rómske deti budú toto, toto. Tá diskriminácia je nepriama. Ten zákon sa tvári neutrálne, ale pritom do veľkej miery sa dotkne alebo niekedy aj je špeciálne vytvorený práve pre tú menšinu, hoci to tam nie je napísané. A toto je presne to, o čom sme hovorili napríklad aj v prípade toho zákona, ktorý teda pán prezident momentálne podpísal, a síce práca namiesto dávok. To je tiež niečo, čo sa tvári neutrálne, ale čo sa dotkne špeciálne rómskej menšiny.
A taktiež je to aj v prípade týchto zákonov, ktoré dovoľujú takéto umiestňovanie, pretože, áno, ony sa tvária neutrálne, že na základe takých a takých predpokladov dávame deti buď do klasického vzdelávacieho systému, alebo naopak do toho špeciálneho. No ale to, že nám tam padne väčšina tých rómskych detí, tak to je len výsledkom toho, že ten systém je skutočne zle nastavený a že teda sa jedná o tú systémovú diskrimináciu, ktorú často nie je vidieť.
Toto, že teda deti umiestňujeme buď do špeciálneho systému, alebo do segregovaných škôl, tak má skutočne negatívne dôsledky na ich budúcnosť, pretože, a to je aj zdôraznené či už teda vo vašej správe, alebo aj v tom rozhodnutí európskeho súdu ľudských práv, že keď idú do toho systému špeciálneho vzdelávacieho školstva alebo teda, neviem, kolegyne ma upravia, že ako to presne nazývame odborne, tak získajú iba primárne vzdelanie a ony tým pádom nemôžu ísť ďalej na školy, ktoré vlastne v tej, na tie stredné školy, ktoré sú ukončené maturitou, čiže buď odborné školy alebo gymnáziá. Pretože keď raz ste z tej špeciálnej školy, tak môžete ísť iba na praktickú školu alebo odborné učilište. Čiže my už od začiatku proste tým deťom povieme, že raz ste boli otestovaní, diagnostikovaní, často tam tá diagnostika ani nie je povolená počas toho štúdia, že by sa zopakovala napríklad, a jednoducho poviete im, toto je váš smer a bodka. Uzavriete ich v tom kruhu viacgeneračnej chudoby.
To rozhodnutie európskeho súdu ľudských práv teda konštatovalo, že Slovenská republika porušila právo na vzdelanie a zároveň teda aj právo na nediskrimináciu a pán Salay sa tak dočkal v podstate spravodlivosti, aj keď ono je to veľmi smutné, lebo na tej jeho situácii to nič nezmenilo, aj tá peňažná kompenzácia bola podľa môjho názoru úplne smiešna, pretože keď vám systém takýmto spôsobom zničí život, tak na to sa vlastne ani nedá žiadna finančná nálepka nalepiť, ale tak je to aspoň o tom zadosťučinení alebo teda o tom uznaní, že, áno, skutočne boli porušené jeho práva. On, žiaľ, musel čakať na toto rozhodnutie, na to uznanie, že boli jeho práva porušené, viac ako desať rokov. A nemohol sa domôcť spravodlivosti pred našimi súdmi. Musel to docieliť až pred európskym súdom ľudských práv. A toto je veľmi smutné a, žiaľ, to nie je ani prvý prípad, pretože rovnako sa to deje v prípade násilne sterilizovaných rómskych žien, rovnako sa to deje napríklad v prípade použitia násilia alebo policajnej brutality na rómskych deťoch. Taktiež sa nevedia domôcť spravodlivosti pred našimi súdmi a konštatuje to, žiaľ, neskoro až európsky súd ľudských práv.
No otázka je, ako na to potom reflektujeme, pretože tu vidíme, že teda pán verejný ochranca práv na to poukázal aj vo svojej správe, no však je to čierne na bielom, ale čo s tým? Čo s tým budeme robiť? Aké možnosti ideme dať tým rómskym deťom na to, aby sme ich nielenže teda začlenili, ale aby sme im dali skutočne to právo na budúcnosť, ktoré im prináleží rovnako ako všetkým ostatným deťom? Rieši sa tu dochádzka, rieši sa napríklad, že prečo tie deti nechodia, a to je zase, chápem, že iný problém, ale keď tak globálne sa pozrieme na tú situáciu rómskych detí vo vzdelávaní, rieši sa, prečo tie deti nechodia do tej školy? Rieši sa to, že prečo teda sú zaraďované do týchto špeciálnych škôl? Desegregujeme skutočne? My tu máme z Komisie infringement procedure, čo je vlastne procedúra o porušení práva EÚ, konkrétne o smernici o rasovej nediskriminácii, ktorú porušujeme práve preto, že u nás stále existujú tie segregované školy. A o tom by vedela kolegyňa Kosová rozprávať, že čo je naša odpoveď ako Slovenska na to? To, že ich premenujeme na národnostné školy a vyhneme sa tak pokute zo strany Európskej komisie, a pritom tie deti naďalej budú v tom systéme segregovanom, ktorý im nedáva rovnakú štartovaciu čiaru, ako majú naše deti. A upozorňujú na to už dlhodobo či už teda medzinárodné orgány, Rada Európy, OSN, verejní ochrancovia práv, ako sa striedajú vo funkcii, každý na to apeluje a čo sa s tým robí? No ja mám pocit, že keď sa pozrieme na tú reálnu situáciu, tak asi nie veľa, žiaľ.
A viete, jedna vec je uznanie porušenia práv, a to sa teda udialo aj v prípade pána Salaya, ja vravím, samozrejme, že vítam to rozhodnutie, ale ešte raz, čo s tým? Tie rómske deti si absolútne rovnako ako naše, a sedíme tu rodičia, starí rodičia, zaslúžia, ani nieže zaslúžia, lebo ja nemám rada ten pojem zásluhovosť, ale majú právo na rovnako kvalitné, aj keď môžeme sa baviť o tom, že ako kvalitné je teda naše školstvo, ale na rovnaké vzdelanie ako naše deti. A len toto im skutočne zabezpečí budúcnosť a len toto ich vie vytrhnúť z toho bludného kruhu viacgeneračnej chudoby. A my sa tu potom môžeme zaoberať tým, že kto má aké vzdelanie, či potom môže pracovať tam alebo hentam, či chce či nechce pracovať, ak nezačneme pracovať práve s týmito deťmi, ak im nedáme rovnaké možnosti, no tak potom sa nemôžme čudovať, že tu máme situáciu, akú máme. A všetko toto, to sa nedá vyriešiť jedným zákonom takto, ale si to vyžaduje politickú vôľu a, samozrejme, štrukturálne a systémové zmeny. Treba skutočne pracovať s tým, že v akej situácii tie deti žijú a čo s tým. Hľadať tie dôvody, prečo sú v situácii, v akej sú, a potom nastaviť tie potrebné riešenia. A skutočne im zabezpečiť, opakujem, rovnaké možnosti vzdelávať sa, ako majú deti z majority.
A viete, na záver, ja mám taký pocit, a často sa mi to tu stáva, že my vieme čo, ale nevieme ako. A keď aj vieme ako, tak vtedy chýba politická vôľa, lebo tá daná téma môže byť pre niekoho vraj kontroverzná, pre niekoho nedodáva dostatočné politické body, naopak môže uberať, lebo komu sa tu zase venujete, tej alebo tej menšine. Takto by sme vôbec nemali rozmýšľať a my skutočne vieme, že čo máme robiť, pretože, hovorím, aj v iných členských štátoch mali obdobné problémy, riešili to, môžeme sa inšpirovať, však keď sa jedná o odpísanie nejakej diplomovky, tak na to tu máme celkom profesionálov, tak môžeme odpísať podľa mňa aj tie dobré riešenia z iných krajín, ale hlavne, a ja skutočne neznášam jednu vec, ten naratív, že toto všetko je vlastne dobré pre celú spoločnosť. No áno, je to tak, aj s tým súhlasím, ale poďme už konečne hovoriť, že my kvôli empatii, vďaka tomu, že máme sociálne cítenie, vďaka tomu, že sme ľudia a tým pádom máme všetci za to, že práva iných ľudí by nemali byť porušované, že by sme nemali nechávať ľudí v katastrofálnych životných situáciách, tak poďme im kvôli tomu pomôcť. Nie kvôli tomu, že to je dobré pre majoritu, že to je dobré pre elitu, že to prináša politické body. Proste myslime už konečne aj na ľudí z menšín len preto, že sme ľudia a že im máme pomôcť. Ja si myslím, že toto nás skutočne veľa nestojí, a práve naopak.
Takže ja ešte raz vám ďakujem, pán verejný ochranca práv, že sa zaoberáte všetkými týmito konkrétnymi a skutočnými problémami ľudí a mrzí ma, že vám nevieme zatiaľ z parlamentu poskytnúť dostatočnú oporu na to, aby sme ich efektívne vyriešili. A ja dúfam, že sa to zmení.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis