Videokanál klubu

Prajem vám krásne ráno. Vážený pán predsedajúci, dúfam teda, že ja už budem môcť bez problémov prednášať svoj príspevok, na rozdiel od Oskara Dvořáka. Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k návrhu novely zákona 355 o verejnom zdravotníctve. Vážený pán minister, možno ste si všimli, že v prvom čítaní vám tento zákon prešiel nielen hlasmi koaličných poslancov, ale aj hlasmi poslancov za SaS ako jedinej opozičnej strany, ktorá tento návrh zákona podporila. A musím povedať, že som prekvapený, že nehľadáte podporu od opozičných strán v druhom a treťom čítaní, lebo by ste ju možno aj dostali. A nemuseli by ste zbytočne teda robiť tento konský handel, že vymeníte azbest za kozmetické salóny. Neprebehla táto diskusia s nami. Neuchádzali ste sa o podporu opozičných hlasov a prišli ste teda do diskusie s koaličnou SNS s tým, že v záujme toho, aby prešla regulácia azbestu, ste ochotní rezignovať na vec, ktorú sám považujete za dôležitú a Úrad verejného zdravotníctva ju považuje za dôležitú a preto sa to dostalo do zákona. Aby sa explicitne povedalo, čo sa v kozmetických salónoch robiť nesmie. Keby ste to tam, pán minister, nechali, to ustanovenie, keby ste sa neboli bývali dohodli s pánom predsedom SNS a predsedajúcim tejto schôdze, tak... Povedali ste, že by nám hrozili nejaké sankcie kvôli azbestu z Európskej únie? Ale...

Pani poslankyňa Plaváková, môžem len teraz zopakovať, že je to také symbolické, že sa práve pri rokovaní o podrobnejších pravidlách rokovania, ktoré sa odvíjajú alebo sa majú odvíjať od novely rokovacieho poriadku, stala situácia, že bolo rokovanie prerušené a že bol poslanec svojvoľne vykázaný predsedajúcim bez toho, aby to bolo reálne o dôvode. A to je jeden z hlavných problémov celej novely rokovacieho poriadku, nie, že či sa nejako zvýšia pokuty za porušovanie disciplíny. Problém je, že predsedajúci sa nesprávajú neutrálne, ako sa správa neutrálne napríklad speaker dolnej komory britského parlamentu, ktorý aj keď je zvolený za vládnu stranu, tak vystupuje neutrálne. Správa sa tak, aby to bolo vyvážené, nie, aby nadržal tým svojim. U nás tí predsedajúci častokrát premietajú svoje politické postoje aj do spôsobu vedenia schôdze a videli sme to aj teraz pri rokovaní o podrobnejších pravidlách rokovania Národnej rady. Toto je ďaleko väčší problém ako nejaké nápisy na nálepkách alebo to, že si niekto napíše „SMER mafia nechceme“ na svoje sako. Áno.
=====

Zapierania určovania otcovstva. K čomu? Oni zrejme nebudú tí, čo sa budú vyjadrovať, keďže to nie je ich návrh. Preto navrhujem vypustiť ten, a ten môj, ten bod 3? Odôvodňujem to tak, že sa tým obmedzí možnosť riadneho prerokovania návrhu a popiera sa tým zmysel rokovania o návrhu. Na záver ho prečítam, aj keď v zásade už nemusím, lebo aj tak sa to počíta do času, keďže neviem, či bol zverejnený na webe Národnej rady, aj keď som ho odovzdal ešte pred začiatkom rokovania.
A druhý bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, sa týka interpelácií a odpovedí na interpelácie. Týka sa to § 199, § 129 ods. 4 a § 130 ods. 4. Je to bod 17 podrobnejších pravidiel, ktorý znie: „Prednes interpelácie sa považuje za vystúpenie navrhovateľa podľa § 26 ods. 1. Čas vystúpenia je najviac 10 minút. Vystúpenie interpelujúceho k odpovedi na interpeláciu sa považuje za vystúpenie navrhovateľa v rozprave podľa § 27 ods. 8. Čas vystúpenia je najviac 40 minút.“ § 129 ods. 4 hovorí o tom, že poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi Národnej rady a Národná rada interpelovanému. A § 130 ods. 4 hovorí, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Nehovorí sa tam nič o dĺžke vystúpenia poslanca.
Doteraz sa o týchto dvoch bodoch, teda odpovede na interpelácie a interpelácie samotné, rokovalo podobným spôsobom ako o iných bodoch. Teda mohli sa poslanci prihlásiť písomne a mať 20 minút a potom sa mohli prihlásiť ústne a mali 10 minút. Odlišnosťou bolo, že neboli tam faktické poznámky. Ale dnes rokovací poriadok nehovorí nič o tom, akým spôsobom sa má postupovať pri interpeláciách. Či je tam nejaká odlišná dĺžka vystúpenia ako pri inom vystúpení alebo vystúpení k inému bodu, a v podrobnejších pravidlách sa to obmedzenie zavádza. Tak zaznelo to aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru a ja túto pochybnosť zopakujem, neviem, či to pani poslankyňa Plaváková alebo kto to hovoril, či to vôbec je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, pretože podrobnejšie pravidlá rokovania môžu vysvetľovať veci, ktoré nie sú upravené v rokovacom poriadku, ale nemali by to robiť spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, čo v tomto prípade si nie som celkom istý. A opäť je to problém ten spôsob, akým sa prijímajú pravidlá narýchlo, bez nejakej predchádzajúcej diskusie, ktorá toto mohla vyjasniť, hej? Mohli sme v rýchlej debate dospieť k nejakému spoločnému názoru. Nemusela byť tá rozprava potom na ústavnoprávnom výbore taká obsiahla a nemusel som tu ja teraz o tom hovoriť, lebo možno by sme sa dohodli len na nejakej formulácii, s ktorou by všetci boli zjednotení. Takže teraz by som ešte prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Tlač 1386. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1386, sa mení takto: Bod 3 sa vypúšťa a nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Dovolím si vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aj keď si nerobím žiadne ilúzie o postoji poslancov vládnej koalície. Ďakujem.

Je teda priam symbolické, že moje vystúpenie k pravidlám rokovania Národnej rady, hej, a boli prerušené incidentom súvisiacim so svojvoľným uplatňovaním novely zákona o rokovacom poriadku s tým, že teda údajne sako pána poslanca Hlinu je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. A pričom aj teraz z toho, čo sme hovorili na grémiu, vyplynulo, že pán poslanec Gašpar si prečítal, že na tom saku je napísané „SMER je mafia“, ale na tom saku je napísané „SMER mafia nechceme“. Čo teda neviem, kto môže mať problém s tvrdením, že nechceme SMER mafiu, ale je to taký symbol, že novela rokovacieho poriadku namiesto toho, aby zabezpečila, že sa tu nebudú porušovať pravidlá legislatívneho procesu, že tu nebudú neodôvodnené skrátené legislatívne konania, že tu nebudú prílepky, že sa nebude riadny legislatívny proces obchádzať cez poslanecké návrhy, ktorými sa návrh pripravený na ministerstve vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak rieši veci typu nálepky alebo nejaký nápis na saku poslanca, ktorý si predsedajúci vyloží spôsobom, že je urážlivý, a vykáže poslanca zo sály bez toho, aby akokoľvek zdôvodnil, prečo je urážlivý. A teda ide z pozície sily, ktorú mu dáva zákon, že vedie schôdzu, môže vykázať poslanca a namiesto toho, aby ho aspoň naplnil spôsobom, ktorý by umožnil zachovať nejakú elementárnu dôveru v nestrannosť jeho rozhodovania, tak ani to nevysvetlí. Iba povie, že je to urážlivé.\n\nNo. A teraz späť k tým podrobnejším pravidlám rokovania. Hovoril som tu o bode 3, ktorý umožňuje pri zlúčenej rozprave o viacerých bodoch, aby tu neboli navrhovatelia všetkých bodov, ale aby tu boli navrhovatelia iba jedného z tých bodov. Ilustroval som to príkladom minulej schôdze, kde boli štyri návrhy, ktoré sa týkali zmeny, teda predĺženia volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov a navrhovatelia tých dvoch návrhov zo strany SNS vo veľkej časti rozpravy neboli prítomní. Teraz sa to dáva dokonca do pravidiel, že nemajú byť prítomní. Ja potom nerozumiem, prečo vôbec je tam tá podmienka, že navrhovateľ má byť prítomný, keď pre istú časť rozpráv pri zlúčených rozpravách časť navrhovateľov nemusí byť prítomná. A to nejde o situáciu, že nejaká skupina rovnakých navrhovateľov navrhuje tri body, ktoré sú podobné, navzájom súvisiace a je tu za nich iba jeden. Dobre. Toto je situácia, ktorá dáva biankošek na to, že sa zlúčia rozpravy a stačí, že tu je jeden a nemusí tu byť z inej skupiny, pri úplne inom návrhu.\n\nAby som nehovoril iba o minulej schôdzi. Táto schôdza má zlúčené body osem až desať. Všetky tri sú novely zákona o rodine, aj keď teda ten bod deväť odtiaľ vypadol, lebo pani poslankyňa Puškárová si svoj návrh nechala termínovať na nejaký iný bod, iný termín. A teraz jeden návrh sa týka minimálneho výživného. Druhý návrh sa týka zapierania určovania otcovstva a tretí návrh sa týka možnosti sobášenia poslancami Národnej rady, prezidentom a členmi vlády. Tie návrhy navzájom nesúvisia, ale v zásade podľa tých pravidiel, ktoré zrejme schválite, bude stačiť, že tu bude jeden z tých navrhovateľov a je úplne jedno, že tie dva ďalšie návrhy sú o niečom inom. Napríklad bude stačiť, že tu bude niekto zo skupiny poslancov SNS, ktorí prišli s návrhom, aby poslanci Národnej rady mohli sobášiť, a nemusí tu byť nikto, keď budeme rokovať o návrhoch, ktoré sa týkajú napríklad zvýšenia minimálneho výživného alebo zapierania určovania otcovstva, k čomu oni zrejme nebudú tí kompetentní sa vyjadrovať, keďže to nie je ich návrh. Preto navrhujem vypustiť ten môj bod 3.
=====

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vďaka novému rokovaciemu poriadku mám dve a trištvrte hodiny na svoje vystúpenie, tak dúfam, že vzhľadom na to, že ide o zlúčenú rozpravu k trom bodom, tak mi ten čas bude stačiť. Možno nechám nejaký čas aj kolegom na faktické poznámky alebo keby sa chceli prihlásiť, lebo teraz sa môžete hlásiť aj priebežne, nielen s faktickými, ale aj do rozpravy a môžete sa hlásiť aj opakovane, čiže, keď sa prihlásite, tak ja sa potom možno prihlásim a zareagujem na vás, ak by som teda nevyčerpal všetok ten čas. Rokujeme v zlúčenej rozprave o troch návrhoch pravidiel, ktoré sa odvíjajú od nového rokovacieho poriadku. Ide o pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady, pravidlá podávania a doručovania materiálov Národnej rade, podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady. Kým tie prvé dva sú viac-menej technická záležitosť, kde sa upravujú nejaké detaily toho, akým spôsobom sa doručujú materiály, zverejňujú, akým spôsobom sa presne hlasuje a tak, ten tretí materiál sú podrobnejšie pravidlá rokovania, ktoré by mali poskytnúť nejaký výklad k tomu, že zákon o rokovacom poriadku niečo hovorí, keď to nehovorí úplne jasne, tak ako je to myslené. Tie predchádzajúce pravidlá, budem sa teda venovať najmä tým podrobnejším pravidlám rokovania. Tie predchádzajúce pravidlá boli schválené 4. februára 97 a zmenené 22. marca 1999. A ja sa priznám, že som k tomu vzhliadal ako k takému nejakému materiálu, kde skupina poslancov, ktorí sa venujú rokovaciemu poriadku, sa stretne a diskutuje o nejakých veciach, ktoré nie sú upravené v rokovacom poriadku a ako majú byť vyložené v súlade s rokovacím poriadkom a po nejakej obsiahlej diskusii prídu k tomu, že toto ustanovenie treba interpretovať takýmto a takýmto spôsobom a napíšeme to do tých pravidiel. A tak som žil dlhé roky v tom, že takto vznikol tento dokument z roku 1997, ale teraz som bol vyvedený z omylu, respektíve možno som nebol vyvedený z omylu, ale teraz som zistil, že dnes sa tie pravidlá majú pripraviť a boli pripravené iným spôsobom. Boli pripravené tak, že sme o nich rokovali na ústavnoprávnom výbore, ktorý sa konal hodinu a pol pred začiatkom tejto schôdze. Je to materiál, ktorý bol zverejnený na stránke Národnej rady v piatok. V piatok sme dostali pozvánku na ústavnoprávny výbor, ktorý ale bol zvolený ako gestorský výbor, čiže mali sme na ňom rokovať o spoločných správach výborov k návrhom zákonov v druhom čítaní a o správach výborov, kde rokoval iba ústavnoprávny výbor. A teda priestor na diskusiu bol iba a iba na tom rokovaní ústavnoprávneho výboru. A teraz ja nechcem spochybňovať kvalitu toho dokumentu, lebo obsahovo všetky tie tri dokumenty v zásade sú v poriadku s dvoma výnimkami, o ktorých budem bližšie hovoriť. A hovoril som o tom podrobnejšie na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovoril, som presvedčený, že by nebol problém, keby sa o nich rokovalo na nejakej pracovnej skupine alebo na rokovaní ústavnoprávneho výboru normálnom, kde by na to bol vyhradený normálny čas, ale u nás aj takéto veci v súčasnom volebnom období sa riešia narýchlo, na poslednú chvíľu a bez normálnej diskusie. A toto nie je naozaj vec, o ktorej by sme mali viesť nejaké strašné polemiky a diskusie a mohlo sa stať, že keby sme si na hodinu sadli v rámci nejakej pracovnej skupiny v podobnom zložení, ako bola pripravovaná zmena rokovacieho poriadku, z čoho potom vychádzal aj ten koaličný návrh, tak v priebehu hodiny by sme si to všetko vydiskutovali. Buď by sme si vysvetlili, že nie, tieto obavy sú zbytočné, alebo áno, môžeme takto doprecizovať to alebo ono ustanovenie, aby vyvolávalo menšie pochybnosti alebo aby bolo presnejšie, lepšie, precíznejšie. Ale nie, to sa nestalo. Stalo sa to, že sme o tom rokovali na tom ústavnoprávnom výbore, ktorý bol hlavne venovaný spoločným správam k druhým čítaniam. A ja som si tam svoje povedal, prešiel som všetky tie tri body a nebudem teraz opakovať vystúpenie z ústavnoprávneho výboru. A nebola ani nejaká veľká polemika, len sa teda povedalo, že teraz to musí byť schválené, lebo platí nový rokovací poriadok a je potrebné, aby aj tie pravidlá, ktoré nadväzujú na nový rokovací poriadok, platili v podstate zároveň s novým rokovacím poriadkom, čo je opäť premárnená škoda, ako bola premárnenou škodou alebo premárnenou príležitosťou celý ten nový rokovací poriadok, ktorý mohol byť prijatý zhodou, lebo na 95 % jeho obsahu bola zhoda, ale koalícia si tam potrebovala ešte dosadiť nejaké veci, ktoré boli pre opozíciu neprijateľné. A nebudem teda opakovať, čo som hovoril na ústavnoprávnom výbore, ale k dvom veciam by som sa chcel vyjadriť. Teda hovorím o podrobnejších pravidlách rokovania. Mám výhradu k naformulovanému bodu č. 3, ktorý sa týka § 24 ods. 4 a § 27 ods. 1 a hovorí: Ak Národná rada rozhodla o zlúčení rozpravy o dvoch alebo viacerých bodoch programu schôdze, postačuje, ak je v rokovacej sále počas zlúčenej rozpravy prítomný jeden zástupca navrhovateľov ku všetkým bodom v zlúčenej rozprave a jeden zástupca spravodajca ku všetkým bodom v zlúčenej rozprave. Toto je podľa môjho názoru nelogické ustanovenie, ktoré síce zodpovedá doterajšej praxi, ale nemá oporu v zákone o rokovacom poriadku a rovnako nemá oporu v logike rokovania o návrhoch. O návrhoch sa má rokovať v prítomnosti navrhovateľa aj v prítomnosti spravodajcu. Aká je logika toho, že sa o návrhu rokuje bez prítomnosti navrhovateľa? Lebo my tu diskutujeme a teda očakávame, že navrhovateľ počúva naše vystúpenie, bude na ne reagovať, ak ho upozorníme na nejakú chybu v jeho návrhu, tak to zohľadní, alebo sa to aspoň bude snažiť vysvetliť, že nie, nie je to chyba. Vy tu navrhujete dať do pravidiel tú zlú prax, ktorá tu bola aj doteraz, ktorá hovorí o tom, že stačí, keď tu bude jeden. Na predchádzajúcej schôdzi sa v prvom čítaní rokovalo o štyroch návrhoch, ktoré sa týkajú predlžovania volebného obdobia samospráv. Vždy išlo o dvojičku, novela ústavy a novela zákona o obecnom zriadení. Dva tie návrhy predložili poslanci HLAS-u, dva tie návrhy predložili poslanci SNS, neboli úplne zhodné. A mali sme tu takú situáciu, že tu bol síce jeden navrhovateľ spomedzi poslancov HLAS-u, nebol tu nikto spomedzi poslancov SNS, ktorý by hájil ten návrh a počúval výhrady k ich návrhu, ktorý bol trochu odlišný. Je to v poriadku? Je v poriadku, že budeme tu mať zlúčenú rozpravu o nejakých viacerých bodoch a bude tu iba časť tých navrhovateľov? Toto podľa môjho názoru nezodpovedá riadnemu prerokovaniu veci a teda nie je v zásade rozdiel, keby tie body boli prerokované samostatne, no tak tu bude nejaký navrhovateľ z tej skupiny navrhovateľov, ale keď sú v zlúčenej rozprave, tak tu nemusí byť. Vie mi niekto vysvetliť logiku takéhoto výkladu? Lebo ja tomu úprimne nerozumiem a teda viem, že si to schválite, ale prinajmenšom by som rád tomu rozumel. A predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie, teda bod 3, vypustiť. A nemusíme hovoriť iba o odchádzajúcej schôdzi. Na tejto schôdzi nejako sa vám zapáčilo to zlučovanie rozpravy, tak viaceré body sú navrhnuté do zlúčenej rozpravy. Napríklad body 8 až 10, to sú novely zákona o rodine. Opäť dva z dielne HLAS-u, jeden z dielne SNS. A potom je tam zlúčená rozprava k bodom 15 až 17. Tam ide o novely zákona o sociálnom poistení. Potom

Navrhujem termínovať body 1 až 3, čiže tlač 1384, 1385 a 1386 na budúci týždeň, utorok 2. júna 2026 o 9.00. Ide o návrhy pravidiel hlasovania na schôdzach, pravidiel pre podávanie a doručovanie materiálov a podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady. Ide v zásade o technické dokumenty, ktoré reagujú na zmenu rokovacieho poriadku, ale podľa môjho názoru by si vyžadovali nejakú normálnu diskusiu predtým. A my sme v piatok dostali pozvánku na rokovanie ústavnoprávneho výboru. Dnes sa o tom rokovalo. A keby bol priestor, tak nejaké veci by sa tam dali doladiť. Nie sú to zásadné veci, ale myslím si, že mohli by sme veci pripravovať normálnym spôsobom, čiže o takýchto veciach, ktoré sú legislatívno-technické, by sme mohli normálne vecne diskutovať a neschvaľovať ich narýchlo.

Tretí, štvrtý štvrťrok v rade. Len za jeden týždeň rušňovodiči išli štyrikrát na červenú a vážne ohrozili vlakovú bezpečnosť. Rumunsko za rok postavilo 200 km diaľnic a u nás nové úseky ciest stoja naozaj roky čakania. A preto navrhujem, keďže vám sú tieto problémy Slovenska a našich občanov úplne ukradnuté a chystáte sa tu na začiatku schôdze riešiť riešenie voľby poštou, kajúcnikov, účelové zmeny vo vysokoškolskom zákone, aby ste predradili, aspoň takú úctu k občanom mali, a predradili naše opozičné návrhy, ktoré sa naozaj týkajú problémov ľudí, ekonomiky tejto krajiny, aby sme o nich mohli rokovať a doručovať ľuďom výsledky, ktoré si zaslúžia. Ďakujem.

V prvom štvrťroku 2026 zbankrotovalo na Slovensku 80 podnikateľských subjektov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Ide o nárast o takmer 16 %. Minulý rok na Slovensku zaniklo skoro 8000 firiem a viac ako 67 000 živnostníkov. Zamestnanosť na Slovensku sa znížila tretí štvrťrok v rade. Len za jeden týždeň rušňovodiči išli štyrikrát na červenú a vážne ohrozili vlakovú bezpečnosť. Rumunsko za rok postavilo 200 km diaľnic a u nás nové úseky ciest stoja naozaj roky.
=====

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dovoľujem si dať takýto návrh. Ak neprejde návrh pani Remišovej, čo by mi bolo ľúto, tak prípadne skúsim dať ďalší návrh. Vo svetle najnovších informácií, kde odsúdený človek pod prísahou vypovedal niektoré závažné skutočnosti. Ja tie skutočnosti samozrejme nehodnotím, ani neviem, ani nebudem. Áno, človek môže v rámci svojej procesnej obrany použiť, čo chce. Ale každopádne to spomenuté bolo. A ako som sa dozvedel, bolo aj komunikované z prostredia OČTK, že sa týmto skutočnostiam budú venovať a budú vykonané niektoré procesné úkony. Takže ten návrh by znel, že do vykonania tých nevyhnutných procesných úkonov, v zátvorke si kľudne môžeme dať výpovede aj pána Gašpara, by pán podpredseda NR SR, pán Gašpar, neviedol aspoň schôdzu. Prosím vás, aspoň toľko by sme si zaslúžili. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k úspore tepla, plynu a elektrickej energie v štátnej správe a podriadených organizáciách o 15 % v porovnaní so spotrebou za rok 2023 pre vykurovacie sezóny 2025 – 2026 a 2026 – 2027. Je to tlač 1018.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1070 z 24. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 10. októbra 2025. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma zároveň určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, podať informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.