Videokanál klubu

poučili. Aby sme mali poučenie z tohto vývoja, že keď príde ďalšia pandémia, alebo ďalšia krízová situácia, aby sme neopakovali tie isté chyby. Pokiaľ sa nepozrieme kritickým pohľadom aj naše vlastné skutky, aj na moje skutky, aj skutky pána ministra Krajčího a tak ďalej, tak dovtedy neodídeme z tohto boja poučení, múdrejší. A tie chyby boli urobené. Niektoré viem identifikovať aj ja, pretože som sa nad nimi rozčuľoval, ako krajský lekár, a komunikoval som o nich. Absolvoval som možno 20, alebo 30 veľkých rokovaní pandemickej komisie vlády, ktoré trvali vždy minimálne štyri hodiny, každé jedno z tých stretnutí. Ale mňa sa pán Kotlár nepýtal na moje skúsenosti. Ani mojich kolegov z iných žúp sa pán Kotlár nepýtal na skúsenosti, čo by sme boli bývali zmenili, aby to fungovalo nabudúce lepšie. Nikto sa nezaujíma o moju skúsenosť, ktorú som mal pri budovaní očkovacieho centra, čo by mohlo fungovať lepšie. Ja som len každý týždeň horel v televízii za to, ako nefunguje Národné centrum zdravotníckych informácií, ako zmrštilo všetky pozvánky na očkovania, ako zmrštilo všetky tie certifikáty, ktoré na očkovania ľudia dostali, lebo ich nevedeli sa k nim doklikať, lebo ten systém nefungoval. Lebo sme neboli partneri pre to Národné centrum zdravotníckych informácií. Je tu bambilión takýchto drobností o ktorých sa dá rozprávať. O štátnych hmotných rezervách, ako je možné, že v štátnych hmotných rezervách sa v deň D, keď niekto povedal, že je pandémia, nenachádzali lieky a zdravotnícke pomôcky. A štátne hmotné rezervy povedali, no lebo nám ministerstvo zdravotníctva nepovedalo, čo máme nakúpiť. Ako je to možné, že ministerstvo zdravotníctva a to mi je teraz jedno, či červené, modré, zelené, alebo žlté ministerstvo, či pod vedením SMER-u, alebo koho, alebo koho nenakúpilo, neobjednalo. Ale povedzme si, že sa to tak má stať aspoň od-te-raz. Nemusí za to ísť niekto sedieť do basy, ale prosím vás pekne, najbližšie keď príde pandémia, aby v tých štátnych hmotných rezervách tie rukavice boli. Aby som nevyzeral ako chudobný príbuzný, ktorý 8 kusov rukavíc, teda 4 páry dal lekárovi, že týmto bojujte najbližší mesiac proti pandémii. Však to minul za prvých 20 minút na prvých štyroch pacientov.
Mobilné odberové miesta, brutálna pravda, vznikli nie že stovky, tisícky MOM-iek, kde sa vyšparchávali sople a na týchto MOM-kách si naozaj desiatky podnikateľov vybudovali miliónové majetky, pretože jedno mobilne odberové miesto z rozhodnutia ministerstva zdravotníctva dostávalo mesačný paušál 30-tisíc eur. 30-tisíc eur za každé jedno miesto. Vážne.
Pohotovosť, ambulantná pohotovosť, ktorá nám tu krachuje a kvôli ktorej sme tu skracovali o dve hodiny ordinačný čas, aby pre Boha živého, pediatri nepadli na ústa, tie ambulantné pohotovosti dostávajú mesačne 14-tisíc eur. Polovičku z toho, čo dostávala nekvalifikovaná pracovná sila v MOM-kách, kde nemusel byť lekár. Tu chceme mať vysokovzdelaného lekára aj so sestrou. Tam mohli byť v zásade akýkoľvek zdravotníci, teda aspoň jeden zdravotník. Ostatní mohli byť ktokoľvek, v tých MOM-kách.
Je to neefektívne míňanie peňazí, ale týmto sa nikto pri prešetrovaní pandémie pod vedením pána Kotlára nezaoberal. Ja by som chcel, aby ste sa tým zaoberali, pretože aj ja chcem byť poučený. Aj ja chcem ako lekár bratislavského kraja vedieť nabudúce, čo mám robiť. Aby som si otvoril manuál na strane 35, možno ste videli to vyšetrovanie leteckých nešťastí. Že keď vám nejdú klapky, tak čo máte urobiť, akým postupom máte postupovať. Nič také sme v roku 2020 nemali, napriek tomu, že sme tu 30 rokov budovali krízové riadenie. Tu máme odbory krízového riadenia na každom jednom úrade, ale to sú len starí páprdovia, ktorí pijú kávu, ale keď príde na lámanie chleba, sa pozerajú jeden na druhého, kto teraz zasiahne, kto príde pracovať, kto tu bude nosiť vrecia s pieskom. Jaj, no to sa nedá, to by nám mali poslať niekde zhora, nejakých ufónov, ktorí nám s tým pomôžu.
A v tomto sa ale nič nezmenilo. Ja sa bojím. Prišla kríza ukrajinská a sme sa dostali úplne do rovnakých problémov, ako sme boli pri kríze pandemickej. Ja sa bojím, že keď príde ďalšia kríza, že čo budeme potom robiť. Máme napísať ten manuál. Ja som dúfal, že pod tým názvom, že prešetrovanie pandémie, že pod tým názvom sa dá skryť takýto manuál a že na tomto sa bude robiť. A nie, že budeme skúmať, či sú tam čipy, či to je bioteroristická zbraň dovezená v kufríku z Číny, lebo to sú veci, ktoré nedelia a nenásobia. Či už to bola biologická zbraň, alebo nie, to tých 20-tisíc životov nevráti. A keď nabudúce, pri ďalšej pandémii povieme, že je to biologická zbraň, akým spôsobom tým pomôžeme pacientom pri distribúcii liekov, pomôcok, štandardov.
Ďalší príbeh, asi ste si možno všimli, že počas pandémie bolo mnoho ambulancií zatvorených. Lekári sa takisto báli, pokiaľ neboli zaočkovaní, sa báli toho prvého kontaktu. Vyšetrovali pacientov na diaľku, cez telefón, cez okno, cez zatvorené dvere, posúvali výsledky popod dvere. Je to dobre? Nie je to dobre. Nemalo by to takto byť. Keď príde ďalšia pandémia, čo sme urobili pre to, aby to fungovalo lepšie. Zadefinovali sme vôbec, čo je to telemedicína, aby sme vedeli tých pacientov riešiť na diaľku? Zadefinovali sme nejaké odmeny, ktoré budú prítomní, lebo boli lekári, ktorí ošetrovali, hej? Nehádžme ich všetkých do jedného vreca. Ale boli takí, ktorí neošetrovali.
Ďalší príbeh, rozhodnutím ministerstva zdravotníctva sa rozhodlo, že nemocnice budú biele, alebo červené. Biele, kde nie sú covidový pacienti, červené, ktorí scovidovatelí, hej, že sú tam tí pacienti. A prišiel rozkaz, príkaz, jedného, aj nasledujúceho ministra, aj pána Krajčího a neskôr aj pána Lengvarského, aby sa v týchto nemocniciach na Slovensku nerobila, takzvaná biela medicína. Teda plánované výkony na necovidovými zdravými pacientami, teda neinfekčnými pacientami. Prečo? Lebo majú byť kapacity nemocníc dostupné a prístupné pre covidových pacientov. Takže sa prestala robiť, takzvaná elektívna operatíva, teda výkony, ktoré nie sú nevyhnutné, sú plánované. Nie je akútna starostlivosť, že vás dovezie záchranka v ohrození života, ale nerobili sa plánované výkony na "zdravými pacientami". Za ten čas covidový, za tých dva a pol roka sa nám predĺžili šialeným spôsobom čakacie lehoty. Či už na výmenu bedrového kĺba, na operáciu žlčníka, vymenujte si akúkoľvek takto plánovanú operáciu, si spomeniete. Ale, ale tí lekári tu boli. A tí lekári z tých nemocníc nie všetci boli na covidových oddeleniach, nie všetci boli na akútných JIS-kách, na urgentoch. Časť lekárov, ktorí boli predtým operatéri týchto výkonov, ktoré im zakázali robiť, náhle nemala čo robiť, lebo pacienti takí neboli, nových prijímať nesmeli, ministerstvo zakázalo. Pacienti čakali na tú operáciu, lekári boli k dispozícii, akurát nemali priestor, kde by to robili. Tak čo sa stalo? Od roku 2020 sme svedkami v slovenskom zdravotníctve klondajku, eldoráda, vzniku jednodňových kliník, jednodňovej medicíny, kde tí lekári, ktorí v nemocniciach boli zamestnaní, keďže nemali čo robiť, odišli do jednodňoviek a za hotovosť si nechali zaplatiť teda za tú operáciu, ktorú tomu pacientovi urobili. Tie jednodňovky zažili najlepšie dva roky svojho života, vďaka súčinnosti regulátora, ktorý zakázal lekárom operovať v nemocniciach. Možno sa mýlim v tejto interpretácii toho, čo sa stalo, ale to by som čakal, že sa bude pri prešetrovaní pandémie pozerať, aby sme nabudúce neurobili tým našim slovenským pacientom to isté, že budú dneska dva, alebo tri roky čakať na výmenu bedrového kĺbu. Ale nie, prešetrujeme, či tam boli čipy, či je to génová manipulácia.
Pamätám si na situáciu, situácie, keď myslím bol to vtedy štátny tajomník Peťo Stachura, na dennej báze komunikoval so všetkými nemocnicami a možno poznáte takú tú hru, že 15 políčok musíte presúvať a jedno máte voľné. Tak takýmto spôsobom sa presúvali pacienti po Slovensku, lebo toľko sme mali obmedzenia na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na umelých pľúcnych ventiláciách. To bolo také, že ja vám pošlem jedného pacienta, tam pošleme dvoch, lebo viac nemáme kapacitu a hold, na ďalších už nemáme, tí asi zomrú, lebo ich nebudeme vedieť pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. To nemôže, prosím vás pekne, robiť štátny tajomník, takýto mikromanažment presúvania pacientov. Ako sme sa poučili z pandémie, aby sa toto nabudúce nedialo. Aby medzi sebou tie nemocnice mohli priamo komunikovať nejakým systémom, nejakým softvérom, s nejakým iným moderátorom, ako je najvyšší štátny úradník. Toto nemá čo riešiť minister zdravotníctva, že sa z Dolného Kubína prekladá pacient do Nitra a naspäť.
Ale nie, o tomto pán Kotlár v tom svojom vyšetrovaní nehovorí ani slovo. Preto tvrdím, že to vyšetrovanie je zbytočné, som veľmi zvedavý, aké výsledky predloží, ale takto som si to nepredstavoval. Pevne verím, že ani vy ste si to takto nepredstavovali, lebo ten výsledok bude na nič. Ak bude výsledkom odporúčania pána Kotlára, že neočkujem ...(Nezrozumiteľne vyslovené)... vakcínami, to som zvedaví, kto si to z vás vezme na triko, že zakáže očkovanie ...(Nezrozumiteľne vyslovené).. a vakcínami. Pretože ...(Nezrozumiteľne vyslovené)... a vakcíny, teda to je ten, najčastejšie u nás spomínaný Pfizer, majú brutálny potenciál. Skúma sa ich využitie v prevencii rakoviny, HIV infekcie. Ako je to obrovský vedecký prevratný objav. Nie nadarmo tá Katalin Kariko za to dostala nobelovú cenu, ale nie, tu pán Kotlár sa rozhodne, že to je génová manipulácia, čo je v priamom rozpore, inak s názorom Európskej liekovej agentúry EMA. A to je prosím pekne regulátor, ktorý má za sebou niekoľko stoviek zamestnancov vysoko kvalifikovaných. Dokonca svojho času sme chceli, aby EMA sídlila v Bratislave, keď Veľká Británia odchádzal z Európskej únie, tak sa to malo sťahovať niekam inam, do iného členského štátu a my sme chceli, aby EMA sídlila na Slovensku. A táto EMA hovorí jasne, že o ...(Nezrozumiteľne vyslovené)... vakcíny nie sú génová terapia. Teraz príde splnomocnenec, politik, podľa mňa už nie je dávno lekár, ale politik, ktorý povie, že on to tak nevidí. Prosím vás pekne, rozhodujme sa na základe faktov, na základe veci, nie za základe pocitov, hoaxov a konšpirácií.
Tak toto som ešte chcel povedať. Ďakujem
(Potlesk.)