Videokanál klubu

Dobrý deň.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť aj v druhom čítaní k tomuto konsolidačnému balíčku a transakčnej dani. Ide to naozaj ako z rýchlika a aj si to viem asi veľmi dobre sám pred sebou ospravedlniť, prečo možno ani kolegovia nevystupujú, ale asi nikoho neprekvapí, že pri tomto tempe tej diskusie je veľmi zložité si pripraviť nejaký kvalitný výstup. Veď si vezmite, že posledný výbor, gestorský výbor, na ktorom boli schvaľované posledné pozmeňováky, bol včera, alebo začal včera o šestnástej hodine. My sme mali tiež včera výbor, hospodársky výbor, prišiel nám na výbor štátny tajomník ministerstva financií pán Majerský. Padlo tam viacero otázok, asi vás neprekvapí, že sa pýtala najmä opozícia, pretože koalícii je ako sa hovorí vsjo jasno. Na niektoré paradoxne otázky odpovedať nevedel, na niektoré vedel. Ja sa najprv dotknem minimálne tých, ktoré teda boli, nepoviem, že pozitívne, ale boli zodpovedané a dostali sme odpovede, ktoré nás posunú v tých myšlienkach niekam ďalej, pretože o tomto konsolidačnom balíčku naozaj vieme veľmi málo. A keď som tento konsolidačný balíček priamo pred ním označil za šitý horúcou ihlou, tak sa voči tomu ohradil a tvrdil, že tie rokovania prebiehali od začiatku roka. Ale tiež nám prezradil, že tieto rokovania prebiehali medzi ministerstvami a medzi koaličnými partnermi, ale to akože ministerstvá a koaliční partneri sú jediní, koho sa dotkne tento konsolidačný balíček? Kde je odborná verejnosť? Kde sú odborári? A aj s tými koaličnými partnermi mám taký pocit, že trošku preháňal, pretože vidíme aj to množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré boli podané na výboroch a množstvo zmien, ktoré vzišli práve po mnohých kritikách aj od koaličných partnerov.
Takže naozaj stále som presvedčený o tom, že celý tento balíček je ušitý horúcou ihlou a nielen to, ale tento balíček je akýmsi stavaním domu od strechy. To znamená, že najprv začneme riešiť, že čo všetko by sme mohli urobiť, koľko môžme na tom vybrať a potom zisťujeme, aké to vlastne bude mať dopady na ekonomiku, na ľudí. No je asi pochopiteľné a ani pán minister Kamenický sa tým už netají, že naozaj ten dopad na ekonomiku bude negatívny.
Ja dúfam, že to nenaštartuje tú povestnú grécku cestu, ako som upozorňoval už minulý týždeň v rozprave, pretože ak škrtíte tú ekonomiku, tak môžte to robiť do nejakého, do nejakého bodu, do nejakého momentu, ale akonáhle to preženiete, tak tú ekonomiku jednoducho uškrtíte a ten ekonomický rast zabijete. Koniec koncov tie posledné prognózy aj ministerstva financií sú pomerne negatívne. Vidíme, že spomalenie rastu ekonomiky má byť iba na dve percentá, čo je z môjho pohľadu naozaj akási štatistická odchýlka, štatistická chyba. Inflácia 5,4 % a obávam sa, že toto naozaj nebude ešte konečná. A je naozaj veľmi paradoxné, keď sledujete okolité krajiny a vidíte, že tieto hlásia zlacňovanie. Hovorím napríklad o nájme, o energetike, energiách, kde v Českej republike bežia dennodenne, beží tam niekoľko reklám, kde vás poskytovatelia energií upozorňujú, alebo dávajú ponuky na to, že vám vedia dať lacnejšiu energiu.
Toto, samozrejme, súvisí aj s nejakým vývojom cien energií na trhu, a toto sme mohli zaznamenať veľmi dobre aj u nás, ale tie informácie sú absolútne protichodné. Jednak je to zvyšovanie z dôvodu cien energií, ktoré už od budúceho roku nebudú dotované, bavíme sa o distribučných poplatkoch, bavíme sa o plyne, bavíme sa o teple.
Ja verím, že tá elektrina, tak ako bola nastavená ešte na základe memoranda, ktoré uzavrel Richard Sulík so Slovenskými elektrárňami, takže naozaj táto k dispozícii za tých 61 eur bude aj na ten budúci rok, pretože toto by bolo pre všetky domácnosti naozaj katastrofické, katastrofický scenár, kde by už naozaj tá štátna kasa nemala šancu na akékoľvek kompenzácie.
No a čo sa týka energetiky, priamo v tomto konsolidačnom balíčku bolo zahrnuté aj zvýšenie tzv. osobitného odvodu. Osobitný odvod, ktorý mal stúpnuť, ktorý mal byť 30 %, v štvrtok sme sa ale dozvedeli aj od pána štátneho tajomníka, že tento sa pre energetické firmy zvyšovať nebude. Sám som to kritizoval, lebo tak ako to bolo aj v minulosti, tak by to bolo aj v budúcnosti, akékoľvek zvýšenie alebo akýkoľvek osobitný odvod, ktorý tu je od toho roku 2012, sa vždy pretavil do cien energií, a to práve z toho dôvodu, že naozaj ten regulátor nemal dôvod odstraňovať tie nedokonalosti regulácie, o ktorých sa hovorilo, že by mali byť práve tými, prečo sa takýto odvod do našej legislatívy zavádza.
Súčasne sme sa ale dozvedeli, že sa zvýši korporátna daň. Táto korporátna daň postihne všetky, všetky firmy s obratom nad 5 mil. eur a tieto budú po novom platiť 24 %. To znamená, že to, čo sa nepodarí vybrať na osobitnom odvode, pretože mnohé energetické firmy namietali a bolo úplne jasné, že napr. v prípade Slovenských elektrární by to znamenalo ohrozenie memoranda, ohrozenie zmluvy, pretože priamo v memorande sa hovorilo práve o tom, že v prípade pokiaľ dôjde k zvýšeniu daní, tak Slovenská republika bude musieť doplácať rozdiel, ktorý bol vytvorený medzi tou trhovou cenou a práve tou cenou dohodnutou v memorande. Ale pre ministerstvo financií, pre túto vládu to znamená, že keď už si nakreslili tých 2,7 mld., možnože to budú 3 mld., tak tieto aj dodržia, a teda vyzbierajú sa na to firmy, ktoré majú obrat viac ako 5 mil. eur. A takýchto firiem naozaj nie je málo. V podstate bavíme sa o obrate, to znamená, že naozaj jedna šikovnejšia firma, kľudne aj jedno, dvoj-osobová vie takýto obrat ľahko dosiahnuť, pokiaľ dovezie, alebo predá nejaký hodnotnejší tovar.
No a čo je nevýhodou, pokiaľ sa zvyšujú tieto korporátne dane v porovnaní s práve tým osobitným odvodom, spomínal som, že ten osobitný odvod bol vždy zahrnutý v tej cene nejakým spôsobom, bol akousi poistkou aj pre toho regulátora, ale nemohol byť oficiálne súčasne cenového návrhu. V prípade zvýšenej korporátnej dane to tak ale nie je. Tu naozaj tým firmám nebude nič brániť, aby si pretavili práve tie jednotlivé ceny svojich výrobkov a služieb, aby tam pretavili práve túto zvýšenú daň. No a tým pádom to bude znamenať, samozrejme, možno že aj zníženie odbytu, zníženie konkurencieschopnosti, ľudia budú možnože svoje tovary a služby viacej nakupovať v zahraničí, pretože pre ľudí je svojím spôsobom jedno, či budú platiť poplatky cez zvýšený odvod alebo práve cez zvýšenú korporátnu daň, ktorú budú mať práve firmy, u ktorých doteraz boli zvyknutí nakupovať.
Sám som upozorňoval v rozprave teda, že naozaj toto zvyšovanie odvodu nemá význam a tvrdil som tiež, že pokiaľ bude zvýšený tento odvod a opäť sa zvýšia ceny energií, tak to bude mať vplyv aj na koncové ceny aj pre domácnosti, a teda bude potrebné vyplatiť viacej na tzv. energo-pomoci. Cez víkend sme sa dozvedeli opäť iba neoficiálne, žiaľ, takto sú komunikované všetky opatrenia v rámci konsolidačného balíčka, že na energo-pomoc, napokon predsa len bude vyčlenených, a to konkrétne 100 mil. eur. Ale na energo-pomoc v roku 2023 bolo vyčlenených 1,2 mld. eur. V roku 2024, teda do septembra, resp. do konca augusta to bolo 400 mil. eur.
100 mil. eur, dobre, ceny energií na tom trhu, samozrejme, klesajú, bude tam nejaký nárast, ktorý bude spôsobený práve tým, že tieto ceny nebudú zastropované, alebo budú trhové, to znamená napr. v prípade plynu pôjdeme z 25 eur na 37 eur aj 33 centov, a teda ten nárast bude naozaj veľký. Upozornil na to už aj predseda regulačného úradu, ktorý hovoril, že iba v plyne domácnostiam môže stúpnuť cena plynu o 400 eur ročne. Možnože ste dostali rôzne nahnevané emaily, kde sa ľudia pýtajú a kde na toto majú zobrať, pokiaľ im pôjde hore DPH-čka, pokiaľ im pôjdu hore všetky ceny potravín, pokiaľ tu bude v prípade podnikateľov zavedená transakčná daň, ako oni majú zaplatiť 400 eur ročne v prípade plynu? Tou barličkou bola doteraz tá energo-pomoc, ešte minulý rok o takomto čase v októbri sme vraveli, že tá pomoc musí byť adresná. Adresná, vtedy sme hovorili o tom, že dobre, keď nie je možné okamžite prepojiť tú sociálnu poisťovňu napr. s tými dodávateľmi alebo minimálne s tým organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, tak minimálne urobte to cez tarifné triedy. V tarifných triedach vidíte veľmi jednoducho, kto má akú spotrebu, viete si tam definovať, do akého objemu viete poskytnúť zlacnenú elektrinu, zlacnený plyn v tomto prípade, lebo my sme toto navrhovali v minulosti aj v elektrine, ale nič z tohto sa nedeje. Namiesto toho sa z ministerstva hospodárstva dozvedáme, že energo-pomoc bude opäť plošná. Ale viete, čo bude znamenať 100 mil. eur v prípade plošnej pomoci?
Ak máme na Slovensku 2,4 mil. domácností, tak to bude 40 eur na domácnosť, ročne. 400 eur pôjde plyn iba hore, ale 40 eur bude to, čo táto vláda bude schopná poskytnúť domácnostiam. A teda aj z toho miesta chcem apelovať na pána ministra Kamenického, aby pri rokovaniach s ministerstvom hospodárstva veľmi dôrazne trval na adresnosti, akejkoľvek adresnosti tejto pomoci a pokiaľ sa ukáže ako nevyhnutné, tak aj na navýšení tohto balíčka tejto energo-pomoci. Napokon vy máte dnes 1 miliardu, ktorá vám visí vo vzduchu, ktorá nemá slúžiť na nejakú konsolidáciu verejných financií, ale jednoducho na nejaké rozhadzovanie, možno na nejaké kupovanie si voličov.
S energiami v rámci konsolidačného balíčka súvisí ešte jedna vec, a to je DPH na elektrinu, ktorá má klesnúť o 1 percentuálny bod. No ja neviem, akým spôsobom toto vie pomôcť tým domácnostiam alebo tým podnikateľom. Možno viete, že teda samotná elektrina, samotná komodita tvorí v koncovej cene 50 %, ale to 1 % naozaj si asi ťažko niekto všimne. Ale na druhej strane ako nám povedal aj pán štátny tajomník, DPH na všetky ostatné energie stúpne na 23 %, plyn, uhlie. Jednoducho toto všetko, bohužiaľ, pôjde hore. Takže 1 % dole, 3 % hore. No a ešte sme sa tiež dozvedeli, že výpadok, ktorý teda nastane kvôli tomu, že nebude ten energo-odvod v plnej výške, tak bude tiež kompenzovaný zmenami pri vyplácaní dividendy od energo-firiem. Tiež sme sa dozvedeli, že sú tam nejaké dividendy, ktoré si Slovenská republika v minulosti neuplatňovala. Tak ja neviem, opäť nedozvedáme sa žiadnu komplexnú informáciu, bude to forma nejakej super dividendy, alebo Slovenské elektrárne konečne od roku 2008 prvýkrát vyplatia nejakú dividendu? Táto dividenda v prípade Slovenských elektrární doteraz slúžila na dostavbu Mochoviec. Tú sa nám, chvalabohu, v prípade trojky podarilo dotiahnuť do konca, ešte kým sme boli na ministerstve hospodárstva, a to práve vďaka tomu, že sme naozaj dôsledne dohliadali na to, akým spôsobom tam tie práce prebiehajú. Naozaj sme tam dosadili skúsených ľudí.
V prípade štvorky to tak, ale, bohužiaľ, vôbec nevyzerá. Hovorí sa, že štvorka bude spustená v budúcom roku, ale teda nie som som celkom istý, či to naozaj tak bude a zrazu sa dozvedáme, že možno tu budú nejaké dividendy, možno aj od Slovenských elektrární, to znamená, že Slovenské elektrárne na dofinancovanie štvorky už nepotrebujú žiadne peniaze? Ako to by bola naozaj skvelá správa, ak by tomu tak bolo, ale obávam sa, že tomu tak nebude. Pokiaľ Slovenské elektrárne v budúcnosti prídu s požiadavkou na navýšenie rozpočtu, tak som veľmi, veľmi zvedavý, ako bude reagovať pán minister financií.
No a ešte sa dotknem tej transakčnej dane, keďže naozaj toto je tá druhá časť, alebo ten druhý balíček. Bolo to už tu viackrát spomenuté v rámci rozpravy, tiež sme to otvorili v rámci výboru. Transakčná daň je dnes platená v Maďarsku, v niektorých krajinách Latinskej Ameriky, no a v konečnom dôsledku je to nejaká forma akumulovanej dane, ktorá na konci dňa môže znamenať naozaj enormné zvýšenie cien, enormný nárast inflácie na Slovensku. Poškodí slovenských podnikateľov aj konkurencieschopnosť voči zahraničiu. Ja verím, že v okolitých krajinách rôzne firmy sa už tešia, ako prídu na náš trh a budú dodávať ich tovary a mne je naozaj iba ľúto tých, tých našich domácich podnikateľov, ktorí naozaj si mysleli, že na Slovensku sa bude dať aj nejakým normálnym spôsobom fungovať. A v rámci tejto dane, ale teda nie transakčnej, ale ešte sa vrátim možno k tomu odvodu z tých regulovaných odvetví, nám vyskočila jedna skupina. A to sú telekomunikační operátori. Títo teda budú mať tú daň zavedenú, tak ako je navrhnutá, tam sa nič nemení, akurát na výbore upozornili na to, že ministerstvo financií kdesi urobilo pre výpočte chybu. Kým mali napočítané príjmy z tejto, z tohto odvodu vo výške 25 mil., tak reálne im to vychádza, že to bude až 40 mil. Obhajoba štátneho tajomníka bola, že dobre, veď pozrime sa na to, ale neviem teda kedy, pokiaľ tento zákon má byť odhlasovaný už vo štvrtok a súčasne tam bola čosi ako výčitka, že veď vy ste najziskovejší podnikatelia na Slovensku, veď vy ste najziskovejší sektor, tak čo chcete? Čo vy chcete?
To, že musia investovať do broadbandu, to, že na budúci rok budú nakupovať nové frekvencie, kde zahučí asi 360 mil. eur, zahučí, bude na strane príjmov zo strany štátu, tak toto ministerstvo financií zrejme nezaujíma. Každopádne v prípade telekomunikačných operátorov opäť toto môže mať iba priamy vplyv na to, že ceny hovorov, esemesiek, ememesiek, dát môžu vzrásť. A teda neviem, ako vy, ale sú stránky, kde si veľmi jednoducho viete porovnať, kto, kde, koľko platí za práve tieto služby telekomunikačných operátorov a naozaj Slovensko z tohto nevychádza žiadnym spôsobom nejak lichotivo.
No a moja posledná otázka na pána štátneho tajomníka alebo predposledná bola, že ak príjem z konsolidačného balíčka je teda napočítaný na 2,7 až 4 mld., ale 1 mld. z toho nie je na znižovanie tej zadlženosti, ale naopak na nové výdavky, či by nebolo najjednoduchšie naozaj škrtnúť niektoré z tých daní na úkor práve tejto dividendy, napr. tej transakčnej dane, ktorá tu už bola spomínaná a či majú, majú nejaký prepočet, koľko by práve škrtanie daní mohlo priniesť našej ekonomike. Pretože nie je pravda, že rušenie alebo znižovanie daní nepomôže, videli sme to v prípade rovnej dane, videli sme to, ako to už dneska Marián Viskupič spomínal, v prípade krajín ako je Kanada, alebo ako je Írsko. Bohužiaľ, tento prepočet na ministerstve financií absentuje, áno, je určite potrebné nazbierať nejaké konkrétne dáta z praxe, ale minimálne, minimálne sa na ministerstve financií mohli zamyslieť aj nad touto variantou. Nielen zvyšovať, ale možnože aj zvyšovať a možnože toto by bola najlepšia cesta.
No a moja posledná, posledná otázka na pána štátneho tajomníka bola, či mi vie povedať nejaké dve, prípadne tri prorastové opatrenia, prorastové opatrenia pre našu ekonomiku, ktoré vyplývajú z tohto konsolidačného balíčka.
Čo myslíte, čo povedal pán štátny tajomník? Že on nevie, že nič ho nenapadá, že toto bude predmetom štátneho rozpočtu. Takže na jednej strane je úplne jasné, že konsolidačný balíček vyždíma našu ekonomiku a ministerstvo financií ani náznakom, ani jednou vetou sa nezmieni, akým spôsobom by tento konsolidačný balíček mohol našej ekonomike pomôcť, lebo inflácia 5,4 %, lebo rast ekonomiky spadnutý na 2 %.
Ja sa naozaj obávam, že toto je čisto čiste grécka cesta, a teda tento balíček nemožno podporiť a súčasne by som chcel požiadať vrátiť ho na dopracovanie.
Ďakujem.

vymazať

.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, kým sa teda dostanem ku konsolidačnému balíčku, teda nadviažem na tú diskusiu, ktorá tu bola vo faktických poznámkach, a predsa len by som sa ešte pána spravodajcu Svobodu spýtal, že teda čo také urobil Ľudovít Ódor, že to prispelo k zhoršeniu stavu verejných financií a že teraz musíme konsolidovať. Lebo viem si predstaviť, čo sa dá vyčítať Matovičovej vláde, viem si vyčítať, čo sa dá vyčítať Hegerovej vláde, nie na všetkom sa zhodneme, ale áno, tam nejdem polemizovať, že tam ten nárast deficitu bol výrazný, možno sa niektoré veci dali robiť inak, niektoré veci sa určite nemali robiť. Ale vyčítať Ľudovítovi Ódorovi, ako ste to teraz spravili vo faktickej poznámke, že iba navrhol a nič nespravil. No a čo mal spraviť? Jeho vláda nemala dôveru v parlamente. To bola jediná vláda, ktorá nastúpila, požiadala o dôveru a nedostala tú dôveru.
Ona nemala väčšinu v parlamente. Čo oni mohli presadiť? Čo z pozície vlády, ktorá nemá dôveru v parlamente, reálne môžete urobiť s verejnými financiami? No nič. Nič. To by musel schváliť ten parlament. My by sme hlasovali ako SaS za ich návrhy, ale toto nebola situácia, lebo z opozície Ódorovu vládu nebol ochotný podporiť nikto, teda okrem SaS, ktorá už v tom čase bola v opozícii a z tej bývalej vládnej koalície tesne pred nástupom Ódorovej vlády, takisto nebola vôľa podporovať ich návrhy, ani rozumné návrhy. Tak ja by som bol len rád, aby sme zachovali určitú mieru korektnosti, a teda keď chcete hádzať vinu na tých, čo tu boli pred vami, nepriznávate si vlastnú zodpovednosť, ktorá tiež nie je malá, tak aspoň z tých svojich predchodcov vynechajte toho, ktorý reálne nijako nezhoršil stav verejných financií.
No a teraz k samotnému konsolidačnému balíčku. Neviem, či ste si všimli, ale od volieb v tomto parlamente o skoro všetkých dôležitých návrhoch rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Či už to bola novela Trestného zákona, priorita tejto vládnej koalície alebo novela novely Trestného zákona, alebo ďalšia novela novely Trestného zákona, všetko bolo v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní išiel aj ten prvý konsolidačný alebo akože konsolidačný balíček, lebo on toho veľa nenakonsolidoval, ale teda zohnal vládnej koalícii peniaze na veľkorysú sociálnu politiku a rozdávanie peňazí cez trináste dôchodky a áno, vtedy ste sa mohli vyhovárať na to, že voľby boli neskoro, už sa blíži koniec roka, musíme to stihnúť pred rozpočtom, inak ako ako v skrátenom legislatívnom konaní to nejde. Ale teraz, čo sú tie dôvody skráteného legislatívneho konania, na čo sa chcete vyhovárať teraz, však už ste pri moci takmer rok bez pár týždňov, viete, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, hovorili ste to už pred rokom, keď sa schvaľoval ten prvý konsolidačný balíček. Mali ste na stole po predchádzajúcom premiérovi Ódorovi to lego, ktoré tak s obľubou kritizujete, kde ste mali načrtnuté opatrenia, z ktorých niektoré ste aj použili a teraz hovoríte, však to nie my, to Ódor navrhol.
Tak prečo to preboha trvalo tak dlho? Prečo to trvalo 11 mesiacov, kým ste prišli s takýmto návrhom? A to je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že naozaj to tak ponáhľa? Ja som to spomínal už aj teda v prvom čítaní, hovorili sme o tom na ústavnoprávnom výbore aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií a o 3 týždne začína októbrová schôdza. Potom bude ešte jedna schôdza na prelome novembra a decembra, čo začne, alebo teda v novembri začne a v decembri skončí. A tento návrh zákona konsolidačný má 15 článkov, 15 článok je účinnosť a z tých 14 článkov, ktorý tvoria vecný obsah zákona, článok 1 celý nadobúda účinnosť 1. januára 2025.
Takže pokojne by sa mohol schváliť napríklad na tej budúcej októbrovej schôdzi bez toho, aby sa vynechala tá tridsaťdňová lehota medzi prvým a druhým čítaním a ešte by tam bol aj čas na legisvakačnú dobu. Rovnako čl. 2 nadobúda účinnosť buď 1. januára, alebo resp. jeden jeho bod až o ďalší rok, čl. 3 1. januára, čl. 4 1. januára, čl. 5 opäť buď 1. januára, alebo až o rok 1. januára 2026, rovnako celý čl. 7, 8, 9,10, čl. 11 nadobúda účinnosť 31. decembra, čo nie je prakticky žiadny rozdiel, čl. 12 1. januára, čl. 13 31. decembra, čiže 12 zo 14 článkov nadobúda účinnosť buď 31. decembra, ale teda väčšina z nich až 1. januára, v pohode sa to dalo stihnúť aj na októbrovej schôdzi. Dva články nadobúdajú účinnosť skôr, a teda buď 30. novembra, alebo 1. decembra, to je čl. 14, ktorý je jednobodový článok a 1. decembra čl. 6, resp. štyri z jeho piatich bodov, ale aj to, čo má nadobudnúť účinnosť 30. novembra, resp. od prvého decembra, pokojne mohlo byť schválené na schôdzi, ktorá začne o tri týždne.
Lebo ja rozumiem, že je dobre, keď existuje nejaká legisvakačná doba, keď nie je to tak, že zákon vyjde v Zbierke zákonov a hneď nadobudne účinnosť, alebo o týždeň nadobudne účinnosť, aj keď sa to tak bežne robí a špeciálne v zákonoch, ktoré sa schvaľujú, ktoré sa týkajú hospodárenia štátu v nasledujúcom kalendárnom roku.
Je dobre, keď je priestor na to sa pripraviť, ale naozaj je taký rozdiel, či je niečo schválené na začiatku, alebo v druhej polovici októbra? Mali sme o tom diskusiu aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií na ústavnoprávnom výbore, ona argumentovala, že treba sa pripraviť, Finančná správa sa musí pripraviť, banky sa musia pripraviť, zamestnávatelia, podnikatelia, áno, hovorím, že je dobré, keď je tam viacej času, ale veď vy ste to vedeli, vy ste vedeli, že budete konsolidovať, že takýto balíček príde, vedeli ste to dávno vopred a vedeli ste, že tie opatrenia budú mať taký charakter, že zamestnávatelia, banky, finančná správa, sociálna poisťovňa sa musia na nich pripraviť. A je to o to viac zarážajúce, že nedávate priestor na normálne druhé čítanie, normálnym druhým čítaním myslím tých niekoľko týždňov, ktoré sú medzi rokovaním pléna v 1. čítaní a 2. čítaní, lebo ste vynechali aj medzirezortné pripomienkové konanie. Tripartitu, rokovanie so sociálnymi partnermi ste spravili až potom, čo ten balíček schválila vláda. Zamestnávatelia nemali možnosť reálne uplatniť svoje pripomienky, niektorí si teraz niečo, na niečo vás upozornili, čo sa týka energetických podnikov. Odbory, opora sociálno-demokratickej vlády sú nespokojní a ešte aj teraz vás vyzývajú konfederácie odborových zväzov, aby ste to nerobili, aby ste prehodnotili ten návrh.
A pán poslanec Huliak cez obednú prestávku vystúpil so zásadným vyhlásením Národnej koalície, ja využijem túto rozpravu, aby som vystúpil so zásadným vyhlásením Občianskej konzervatívnej strany, nebudem žiadať premenovanie klubu SaS na klub SaS - OKS, aj keď ja som predsedom a členom Občianskej konzervatívnej strany a teraz už tretie volebné obdobie pôsobím ako jeden z poslancov klubu SaS. A dôležitejšie ako rozprávať sa o názve klubu, považujem hovoriť o konsolidácii a chcel by som povedať niečo o tom, ako konsolidačný balíček vidíme my v OKS. Keď dnes k tomu zaujalo stanovisko predsedníctvo v OKS, takže sa budem oňho opierať, keďže odráža aj môj pohľad na vec. Ficov konsolidačný balíček podľa názoru OKS poškodí Slovensko. OKS dlhodobo považuje konsolidáciu verejných financií za nevyhnutný, avšak pre budúcnosť krajiny za nepostačujúci krok.
Ficove vlády dlhé roky žili z reforiem, ktoré boli realizované za Dzurindových vlád. Efekty reforiem sa však už dávno prejedli a keďže žiadne ďalšie sa neurobili, Slovensko dlhodobo stráca konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky upadá. Vo všetkých krajinách, ktoré spoločne s nami vstúpili do Európskej únie, rastú ľuďom čisté platy rýchlejšie ako u nás. Slovensko chudobnie a hlavnú zodpovednosť majú Ficove vlády, ktoré vládnu už 14. rok z ostatných 20. Žiadnej z členských krajín Európskej únie, v ktorých v ostatných 15. rokoch realizovali konsolidáciu verejných financií, neboli ozdravné plány postavené výlučne tak, že ich zaplatia len obyvatelia a firmy v úlohe daňovníkov. Aj Slovensko nutne potrebuje takú konsolidáciu verejných financií, ktorá by znižovala výdavky na strane štátu. Treba znížiť počet ministerstiev a redukovať ich úlohy, treba pokračovať v decentralizácii, treba zaviesť adresnú sociálnu politiku len pre tých, ktorí pomoc potrebujú, treba pokračovať v privatizácii v štátnom sektore a treba prestať klamať ľudí, že existujú obedy či vlaky zadarmo. OKS kategoricky odmieta zavedenie novej dane z finančných transakcií, považujeme ju za deštruktívny krok pre slovenské hospodárstvo, ktorý spoločne s rastom sadzieb ďalších daní znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
Zaväzujeme sa, že v budúcnosti budeme presadzovať, aby daň z finančných transakcií bola zrušená úplne a veríme, že k tomuto verejnému prísľubu sa prihlásia aj ďalšie dnešné opozičné strany z demokratického spektra.
Ak má Slovensko nastúpiť na cestu ekonomického rastu, potrebuje reformy kľúčových verejných politík. Ficov konsolidačný balíček podľa OKS poškodí Slovensko, uškodí rastu našej ekonomiky, zvýši infláciu a všetko to nakoniec ako vždy zaplatia ľudia vo vyšších daniach a drahších tovaroch a službách.
Hlavný problém konsolidačného balíčka je, že konsoliduje takmer výlučne na príjmovej stránke. Viac daní, viac odvodov, je to približne v pomere 4:1, 82 % na strane zvyšovania daní a len 18 % je úspora verejných výdavkov a aj z tej úspory väčšina je šetrenie verejných výdavkov na ľudí a menšina, možno 4,6 z celého balíčka, sú úspory na štáte. Ale dobre, ostaňme pri tom pomere 4:1, lebo aj tie transfery sú problém, neadresné, sociálne transfery sú problém. A jeden z hlavných problémov verejných financií na Slovensku.
Pán minister Kamenický tu opakovane hovorí, že neexistujú žiadne alternatívy. Existujú a opakovane sa o nich hovorí, hovorím teraz o alternatívach - úspory verejných výdavkov. Spomeniem dve vyjadrenia z think-tankov, ktoré prišli nedávno, ktoré analyzovali a dlhodobo sa venujú analýze verejných financií a hovoria o možných úsporách. Vyjdem z toho, čo zverejnil inštitút INES, 13. dôchodok, jeho úplne zrušenie by ušetrilo 828 miliónov eur ročne, návrh k tej jeho skromnejšej verzii by ušetril 500 miliónov eur. Keby prídavky na deti boli adresnou dávkou, ktorú by nedostávali všetci rodičia, aj tí rodičia, ktorí to nepotrebujú, ale povedzme by sa to zúžilo odhadom na 2/3 poberovateľov, tak by tá úspora predstavovala 272 miliónov eur. Skrátenie poberania rodičovského príspevku na dva roky, pretože u nás rodičovský príspevok sa poberá nadštandardne dlho v porovnaní s inými krajinami európskymi, ale aj svetovými, by znamenalo 354 miliónov eur úsporu, zrušenie tehotenskej dávky 47 miliónov eur, obedy zadarmo, nie ich zrušenie, ale návrat k adresnosti a k tomu, že ich budú dostávať tí, ktorí sú v núdzi, by ušetril 160 miliónov. Zrušenie vlakov zadarmo 30 miliónov, zrušenie štátnej podpory hypoték 50 miliónov, zrušenie rodičovského dôchodku 343 miliónov. Ale možné sú úspory aj v spotrebe štátu, tu budem zasa vychádzať z toho, čo zverejnil Konzervatívny inštitút, resp. jeho riaditeľ Peter Gonda. Budem citovať: "Významný priestor je v znížení prezamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Spolu s Martinom Linekom sme identifikovali napríklad úspory v prvom roku vo výške 1,4 miliardy eur z diferencovaného prepustenia zamestnancov ústrednej štátnej správy vo vybraných kategóriách okrem školstva, zdravotníctva a vojska od 5-25%, nenahrádzania polovice zamestnancov verejnej správy, ktorí budú postupne odchádzať do starobného dôchodku novými zamestnancami a dočasného zmrazenia valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy. Výdavky na mzdy týchto zamestnancov výrazne narástli v ostatných rokoch, čo je spôsobené aj prílišným rastom ich miezd, v priemere rýchlejším ako v súkromnom sektore. V minulom roku bola priemerná mesačná mzda vo verejnom sektore o 254 eur a v tomto roku má byť až 270 eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý ho z daní financuje. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na kompenzácie zamestnancov ústrednej správy a aj celkovo verejnej správy zvýšili o približne 90 %. Výdavky na odmeny zamestnancov verejnej správy boli pritom v pomere k hrubému domácemu produktu v roku 2023 vyššie oproti priemeru v Európskej únii ako aj proti ostatným krajinám V4 - Poľsku, Česku a Maďarsku.
Okrem toho je opodstatnené znižovať objem nákupov na tovary a služby vrátane predražených a neefektívnych verejných obstarávaní. Zníženie výdavkov na ne iba v ústrednej správe by prinieslo ďalšiu úsporu u 0,9 miliardy eur, teda spolu 2,3 miliardy eur. Ústredná a celkovo verejná správa na Slovensku nakupuje veľa tovarov a služieb neefektívne a draho. Verejné výdavky významne dvíhajú nedostatočne transparentné a predražené verejné obstarávanie a iné nákupy tovarov a služieb rôznymi zložkami štátnej a verejnej správy. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na nákupy tovarov a služieb zvýšili v celej verejnej správe až o 71 %. Napriek čiastočnej elektronizácii a digitalizácii pretrváva pri verejných obstarávaniach veľká miera netransparentnosti, nedostatočného zverejňovania, čo stále bráni hospodárskej súťaži a vytvára veľký priestor na plytvanie a korupciu. A ja len dodávam, že po posledných zmenách zákonov týkajúcich sa verejného obstarávania to bude iba horšie, iba menej transparentné, iba menej hospodárskej súťaže. Máte tu opatrenia za stovky miliónov eur, mohli by sme ísť do miliárd a ja nevravím, že by to bolo jednoduché, nevravím, že sa to dá spraviť zo dňa na deň bez zmeny legislatívy, bez auditov, analýz, bez zmeny úloh štátu, ale priestor pre šetrenie a výrazné šetrenie na strane štátu tu nepochybne je a, samozrejme, že by to chcelo aj politickú odvahu, lebo tie opatrenia by neboli bezbolestné a niekto by ich pocítil, mnohí by s nimi boli nespokojní a ja ani netvrdím, že keby dnes vládla opozícia, tak sa hneď dohodneme na úsporách v tom rozsahu, o akom som hovoril. Ale nepochybne priestor na úspory, priestor na konsolidovanie na výdavkovej strane tu je a je mnohonásobne väčší ako ten, ktorý je obsiahnutý konsolidačnom balíčku. Prichádzate s vyššími daňami, ktoré budú brzdiť ekonomický rast, budú brzdiť prílev zahraničných investícií a v konečnom dôsledku budú brzdiť rast životnej úrovne. Konsolidačný balíček poškodí Slovensko, toto nie je správna cesta, toto nie je správny smer, správny smer je viac šetriť, zamerať sa na úsporu výdavkov, smerovať k vyrovnanému a prebytkovému rozpočtu.
Je fajn, že tu hovoríme o smerovaní deficitu 3 %, ale ten cieľ by mal byť vyrovnaný a prebytkový rozpočet.
Ďakujem.

Pán poslanec Svoboda, ja sa chcem spýtať, to vyhováranie sa na Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré bolo v manuáli pre prvé čítanie, zostalo aj v manuáli pre druhé čítanie? Lebo som myslel, že teraz sme sa posunuli a už by sme mali viacej hovoriť o obsahu toho zákona, než sa vyhovárať na to, kto za to môže. A nielen vy, ale teda celá koalícia v rámci tohto manuálového postupu úplne ignorujete, že krajina sa niekedy ocitne v kríze a v tej kríze je potrebné vynakladať väčšie prostriedky. Tak to bolo vo finančnej kríze okolo roku 2009, 2010, tak to bolo počas pandemickej krízy. A ja tu nechcem obhajovať všetky veci, s ktorými napríklad Igor Matovič prišiel, však veď my sme ich kritizovali, my sme ako SaS odišli z vládnej koalície práve z tohto dôvodu.
Ale teda skúste mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom zaťažil verejné financie Ľudovít Ódor ako premiér a jeho vláda? Čo konkrétne oni urobili také, že to zaťažilo verejné financie a dnes vy musíte preto konsolidovať.
Lebo, áno, bolo Ódorovo lego, oni niečo navrhli, oni dali na stôl paletu možností, čo sa dá robiť, niektoré sa vám páčili, niektoré sa mohli mne páčiť, ale čo konkrétne oni urobili také, že to zhoršilo stav verejných financií?
Tak buď povedzte, alebo teda prestaňte, vypustite zo svojho manuálu Ľudovíta Ódora, lebo ja naozaj neviem, akým spôsobom by on prispel reálne k zhoršeniu stavu verejných financií.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no práve sa začala rozprava v druhom čítaní a po včerajšom finančnom výbore sa zase raz bavíme o výrazne zmenenom návrhu s kopou zmien v podstate v hodnote stoviek miliónov. No to prvé hodnotenie je, bohužiaľ, len málo z nich je skutočnou zmenou k lepšiemu, ale aj tie zmeny, ktoré sú zmenou k lepšiemu, sú vlastne len oprava chýb, fatálnych chýb toho pôvodného zdražovacieho balíčka. No čo v ňom zostalo, je, bohužiaľ, nulový ozdravovací potenciál tohto konsolidačného balíka, nulový rastový potenciál, a, bohužiaľ, zostalo aj minimálne šetrenie na strane štátu.
A teda, bohužiaľ, tým pádom zostali aj ďalšie parametre a to je vysoký inflačný potenciál tohto balíka a, bohužiaľ, práve teda naopak, je to extrémne brzdiaci vplyv na rast ekonomiky.
No čo sa týka toho vývoja, rieši sa to v skrátenom legislatívnom konaní a, bohužiaľ, tak to vyzerá. Niekedy mi to pripadá fakt, že jak keby sa hádzali kocky, hej, taká korporátna daň, daň z príjmu právnických osôb, tá sa včera na finančnom výbore vlastne zmenila už tretíkrát, tak teraz tam padlo číslo 24. Akože len aby sme vnímali, že to je úplne že desivé, my budeme mať najvyššiu korporátnu daň zo všetkých okolitých krajín, už dnes sme poslední, výrazne poslední v lákaní priamych zahraničných investícií. Kto sem príde, ak tu bude treba štvrtinu odovzdať toho, keď človek alebo firma celý rok pracuje, robí všetko pre to, zarobí nejaký, má nejaký zisk, to je inak základný ekonomický parameter, to nie je nič, nič, čo by proste nebolo normálne. Podnikanie je kvôli zisku, tak keď už majú nejaký zisk, tak im štát z toho zoberie 24 %, štvrtinu. To je fakt akoby, fakt desivé.
Dobré, pán minister sa chváli, že teda knihy budú v 5 % DPH, súhlasím, ak má niečo byť v 5 %, v zníženej sadzbe všeobecne poviem, tak sú to skutočne knihy, pretože čo je najväčšou hodnotou pre štát? Vzdelaný, sčítaný, rozhľadený človek, ktorý je ochotný čítať, vzdelávať sa celý život a vlastne posúvať sa ďalej. Takýto občan je najhodnotnejší, no ale, okej, veď teda tie knihy boli v desiatke, takže vlastne zase sa najprv niečo pokazilo, dali sa do 23 v prvej verzii a teraz sa to slávnostne opravuje. Ale dobre, vďakabohu aspoň za to. To isté cestovný ruch.
Veď okej, veď mal teda 10 % s tým sa žiť dalo, s tým fungovali, ale boli preradení do 23 %, tak len aby sa nezabudlo, že vlastne teraz nevylepšuje sa hrdinsky vlastne podmienky pre cestovný ruch, no opravuje sa to, čo bolo v prvom kroku dané tak, že by to znamenalo automaticky kolaps, normálne že kolaps. Aj na to sa stačí pozrieť do sveta. Lotyšom sa z nejakého neznámeho dôvodu toto podarilo, že výrazne zdvihli DPH na cestovný ruch o 30 %, medziročne proste stratili 30%, čiže ja som veľmi rád za tých 5 %, veľmi rád, že sa to zjednotilo, či gastro, či cestovný ruch, či športová infraštruktúra, áno, toto pomôže cestovnému ruchu. Len si uvedomme, že opravuje sa to, čo bolo v tej prvej verzii proste úplne že pokazené, hej, to je daň za tú celú rýchlosť. Poviem ďalej, tie vyššie stropy na sociálne odvody pre lepšie zarábajúcich, to malo byť od 1. 1. 2026 v podstate s tým, že možno by sa dovtedy pochopilo, aká je to hlúposť, hej, a že by od toho vláda ustúpila. No nie, ešte sa to "vylepšilo" včera na výbore, pretože sa to predsunulo a už to bude od 1. 1. 2025 platiť. Viete, čo to znamená, ak zvyšujeme hranicu sociálnych odvodov pre tých veľmi dobre zarábajúcich zo 7-násobku priemernej mzdy na 11-násobok? No hlásime, že táto krajina proste vyháňa tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších, najskúsenejších, tých, ktorí skutočne sú pôvodcami inovácií, proste pôvodcami fakt toho, čo posúva to Slovensko dopredu. Toto je správa, Slovensko vyháňa tých najšikovnejších z nás do zahraničia. A ešte to ide urobiť teda o rok skôr.
Ďalej ústupky pri mzdách zdravotníkom, okej, samozrejme, tu sa asi zhodneme, tie sestričky, máme ich málo, tie platy majú zlé, tak teda ide sa tam to navýšenie trošku lepšie, ale zasa v podstate je to zlepšenie toho zhoršenia, ktoré proste prišlo v tom konsolidačnom balíčku. Takisto ďalšia vec, a to tu som teda veľmi rád, lebo tu si myslím, že som pôvodcom toho, že sa škrtla tá povinnosť prijímať platby kartou alebo bezhotovostné platby, tak tu si dokážem teda pochváliť pána ministra, že okej, toto je v poriadku. No každopádne ten balíček je, je stále iný, proste mieša sa, ale stále všetky tie negatíva zostávajú.
Zároveň treba sa tu fakt baviť o tom, že to sú peniaze ľudí, vláda na jednej strane hovorí, že nevie ušetriť ani nič, proste 100 miliónov dokáže ušetriť na 14,5 miliardovom aparáte. No ale veď to je, normálne ja to slovo použijem, že farizejské, no a veď tie firmy a tí ľudia, tí musia teda ušetriť, veď tým dáva štát vyššie povinnosti a ani sa ich nepýta, či majú z čoho, hej? Tak štát vie, že nemá z čoho, tak na sebe nešetrí, ale ľudom ordinuje, tí asi majú z čoho z čoho, tak tí teda šetriť majú, ale keby si šetrili sebe. Nie, majú to hodiť štátu. A štát zasa to proste niekde, niekde minie. Vláda tu rozprávala, že teda sociálny dialóg a tieto veci, viete, ako to bolo? Dobre, zobrali tú prvú verziu balíčka, ktorá už aj tak je iná a tú doniesli a ukázali ju na tripartitu. Normálne ju ukázali aj odborárom, aj zamestnávateľom v čase, keď to bolo v podstate "hotové", schválené na vláde. Ako to, takto to nemôže byť, proste tu sa nediskutovalo so všetkými zamestnávateľmi, či je to automobilový priemysel, či je to energetický priemysel, či je to čokoľvek a poviem vám prečo, pretože vidíme, že už teda ako to začalo, tak už sa troška diskutovalo, pretože zrazu teda už je zrušený osobitný odvod z energetických firiem, no konečne ste s nimi diskutovali a úplne správne, že je zrušený. A tu ešte poďakujme vlastne Richardovi Sulíkovi, pretože ak niečo fungovalo, tak to boli ceny energie pre občanov, 2 roky zastropované, vie to fungovať aj naďalej, stačí to nepokaziť. A áno, je normálne, že súčasťou tej dohody bolo, že vláda nebude mirnixdirnix zo dňa na deň vyrábať ďalšie vyššie odvody. Však veď zo 4,4 % na 30. Dámy a páni, na 30 to chcelo byť zvýšené, to proste kde sme. Takže toto, áno, toto je správne riešenie, ten energetický sektor nemá čo platiť ďalšiu sektorovú daň, tak ako ju nemajú platiť napríklad ani telekomunikácie a teda platí stále to memorandum, ktoré zabezpečuje, stále zabezpečuje možno hádam asi aj najlepšie ceny v Európskej únii pre súkromných, proste pre fyzické osoby, pre občanov. No čiže vláda fakt akože nekomunikovala ani na tej Tripartite a je to vidieť v tých ďalších a ďalších zmenách, ktoré tam pribúdajú.
No to, že vláda chce teda pretlačiť balík parlamentom čo najskôr, okej, to sme videli hlavne minulý týždeň, teraz to už vlastne až tak nesúri lebo však až budúci, teda túto stredu je koaličná rada a hlasovať sa bude vo štvrtok, ale dobre, však ja som rád, aspoň bude diskusia, aspoň tu môžme o tom debatovať. No, samozrejme, vidím tam proste tie koaličné handrkovačky a akože ono to celé zasa začalo tým, že proste minister financií si tam fakt naplánoval miliardu navyše, veď keby ste si ho vypočuli takto pred dvomi, tromi týždňami, veď hovoril, áno, 1,6 – 1,7 miliardy potrebujeme konsolidovať. A súhlasím, tu sa všetci zhodneme, potrebujeme, keď už pre nič iné, tak preto, že nás k tomu tlačí Európska únia, keď už pre nič iné, tak keby sme to neplnili, tak nedostaneme platby, či už eurofondov, alebo plánu obnovy a odolnosti a bez toho Slovensko neprežije. Dneska my neprežijeme bez európskych peňazí, takže toto by bolo okej.
No ale minister si tam naplánoval ďalšiu miliardu navyše. A ja teraz nebudem hovoriť moje slová, lebo on ju nejak odôvodnil, pán minister, áno, a ja hovorím, že ju odôvodnil zle, ale použime na to rozpočtovú radu. No a tá teda nejak to celé porátala a im vyšlo to, že teda 360 mil. eur sú nejaké zmysluplné výdavky, ktoré nie sú pokryté súčasnou legislatívou, a tým pádom pokryté v aktuálnom rozpočte, ale teda nejaké nové a povedzme, dobre, bavme sa, že sú to nejaké priority, ktoré vedia byť dôležité. 360 mil., no tak nám ešte 640 do miliardy chýba.
No a toto, že to tam, ono to tam nevidím len ja alebo my z opozície, ono to tam vidia vlastne aj tie koaličné strany a proste snažia sa si z toho akože uchmatnúť a to je potom tá dohoda, ktorá neni dohoda, taká podmienka, hentaká podmienka, ale zasa, toto je že nečestné k občanom. Je férové sa tu postaviť a tuto ako minister financií povedať, že áno, žiadny obed nie je zadarmo, proste treba platiť dlhy a 1,6 mld. musíme sa nejak zložiť. Za jedno by to mala byť hlavne, hlavne štát, hlavne vláda a potom nejak aj občania. To všetko by bolo férové. Ale nie povedať, že vážení občania, my chceme po vás 2,7 mld., lebo ešte máme naprojektovaných miliardu ďalších výdavkov.
No a potom keď sa vrátim zase ešte k tej päťpercentnej DPH, fakt si myslíme, že tie základné potraviny, to inak viete, ako vzniklo, kolegovci, niekedy? To vznikol ako zvýhodnený súbor zdravých potravín, na ktoré sa znížila DPH. To nie je niečo kompaktné, že je to zoznam, ktorý, ktorý proste dáva zmysel, je to, je to proste nejaký balík, hej?
No a teraz teda sa niečo z toho znížilo o päť percentuálnych bodov a tu sa teda debatuje, že či to bude lacnejšie. No ja sa veľmi obávam, že nebude, pretože taký rožok, hej, je tlak proste na vyššiu minimálnu mzdu, ale veď okej, proste do toho sú vyššie príplatky. Do toho každý ten výrobca bude platiť transakčnú daň, zvyšuje sa mýto, takže sa zdražia všetky, všetky dodávky či už povedzme múky, alebo zrna, alebo teda rozvoz toho hotového pečiva do obchodov. Jednoducho ten balík má toľko toxických častí a to sa takto na seba vrství, proste vyrába to taký kokteil, že jednoducho ešte aj tie veci, kde skutočne prichádza k zníženiu DPH, ani tie nezdražejú. A to je ale stále viac úzka alebo menej úzka časť, ale stále to gro a tá správa pre občanov je, že všetko zdražie. Pretože ten výsledok, pán minister tu hovorí len o tom, kde sa znížilo a tak ani dneska nespomenul, že ale 95 % všetkého sa zvýši na 23 % a že výsledok tej časti konsolidačného balíka, ktorá hovorí o zvýšení DPH v jednom bode a o znížení v dvadsiatich bodoch, bude že miliardu navyše vybratých od ľudí. Takže toto je, toto je tá realita.
No a takto by sa dalo hovoriť o každej jednej časti, ja poviem teraz chvíľku zasa všeobecne, ten konsolidačný balíček má dva základné problémy. Jeden je teda, že štát nijak nešetrí na sebe. Šetrí možno päť percent, ale akože to je fakt že veľmi, veľmi málo. No ale teraz, kolegovci, to keby tu sedel pán Kaliňák, viete, čo je skratka ESO? Kedysi v roku 2013 sa práve vláda SMER-u snažila o efektívnu, spoľahlivú, otvorenú verejnú správu, to je to ESO, hej? No bol to projekt vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, cieľ bol úplne perfektný, hej, bolo zefektívniť štátnu správu natoľko, aby sa počet úradníkov mohol razantne znížiť. Ja si už nespomeniem to percento, o čo sa znížiť mali, ale by som povedal, že dneska je to úplne nepodstatné, proste to ESO vzniklo v roku 2013 a do roku 2019 stúpol výrazne počet zamestnancov verejnej správy, úradníkov, fakt výrazne. (Reakcia z pléna.)
Pani kolegyňa, pozrite si, čo to malo znamenať, malo to znamenať zníženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále, prosím, poslanci, využívajte faktickú. Nech sa páči, faktickú využívajte.
Nech sa páči, pán poslanec.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Malo to byť zníženie, výsledok je zvýšenie. Ale veď nepozerajme len rok 2019, viete, o koľko sa zvýšil počet verejných zamestnancov štátu tento rok? Asi o 14,5-tisíca. Za jeden jediný rok, prosím pekne, v čase, keď už sme všetci vedeli, že jedného dňa bude treba šetriť. Však veď už vlani bol nejaký balíček. O skoro 15-tisíc, hej? To je inak viac, ako sa podarilo predchádzajúcej vláde za tri roky. No, dobre. Tak budeme sledovať, ako vyzerá nejaké šetrenie vo verejnej správe aktuálne, ale ja to poviem, no asi sa od pani Vaľovej poučili kolegovci, lebo teraz už nemajú ambíciu takmer žiadnu, hej, pretože asi 120 mil. je, to je nič oproti tomu, čo ste naordinovali ľuďom, je to smiešne nič.
Dobre, druhý obrovský problém balíka je, že vôbec nie je prorastový a zabíja ekonomický rast. Bez ekonomického rastu nemôžeme sa ani vôbec baviť o nejakom ozdravovaní verejných financií. Keď nie je ekonomický rast, nastupujú všetky parametre, ktoré zhoršujú verejné financie, aj keby sme že nerobili žiadny takýto zabíjací balíček a z akéhokoľvek iného dôvodu, napríklad z dôvodu problémov v Nemecku alebo nečerpania plánu obnovy a odolnosti by Slovensko stagnovalo, aj tak by sa zhoršovalo zdravie verejných financií. No teraz sa bude zhoršovať ešte výrazne, výrazne viac. No ale ja poviem, že veď vidím, že ste sa inšpirovali, alebo pán minister, že sa inšpiroval proste u Viktora Orbána, inak aj on, keď sa v roku 2010 dostal k moci, tak tie verejné financie maďarské boli už vtedy v zlom stave, a teda aj on robil nejakú reformu, hej? A teda poviem, čo spravil. Razantne zvýšil dépeháčku, hej, dnes je v podstate najvyššia v Európskej únii, uhm, tak to sme sa akože, teda ste sa hodne inšpirovali, no ale on razantne znížil korporátne dane a celkovo proste daňovo-odvodové zaťaženie práce a tieto dve daňové položky, on ich má, no hádam pomaly aj najnižšie v celej, v celej Európskej únii. Čiže viete, že už keď, tak sa treba inšpirovať v nejakej celosti. Pretože vy ste teda zvýšili dépeháčku, ale zároveň zvyšujete korporátne dane, zvyšujete, to gro je zvýšenie. A ja viem, že je tam aj parameter pre tie malé firmy, ale to je, to je kvapka v mori oproti tomu, ako to zvyšujete. Takže už, prosím, že keď už sa teda v tom Maďarsku inšpirujeme, tak skúsme sa inšpirovať aj z toho, čo sa im podarilo, podarilo dobre.
No ďalší, čo ja viem, či zamýšľaný, alebo nezamýšľaný dôsledok konsolidačného balíčka, bude nárast špekulantov. Viete, už je sadzba nula, 5 %, 10 %, 19, 24, proste čím viacej je daňových pásiem v akejkoľvek dani, teraz teda hovorím o dani z príjmov, tak proste takýto rozdrobený systém prináša vždy viacej možností na optimalizáciu.
A jednoducho buďte si istí, akonáhle sa toto niekoho dotkne a ono sa to tie zmeny dotýkajú každého, tie firmy budú hľadať cestu, ako optimalizovať, proste budú, budú hľadať cestu, ako to posunúť do šedej zóny, budú hľadať cestu, ako uniknúť s platbami do zahraničia, ako v kombinácii s tým, že aj finančná správa funguje ďaleko horšie, proste štát na tomto môže ďaleko viac stratiť ako získať. A už keď nič iné, tak zložitejší systém vyžaduje väčšiu, vyššiu kontrolu s väčším počtom zamestnancov, s väčším nasadením a to je zase nie nič iné než rast nákladov štátu.
Takže my sme to, my sme to videli, hej, ten rok 2004, proste sa tie daňové sadzby zjednotili, už to pomáha, čím jednoduchší systém, tým ťažšie sa obchádza. A, samozrejme, potom je tam ešte ten ďalší parameter. Čím nižšie sú daňové sadzby, tým menej sa vám optimalizácia oplatí. Toto sú všetko parametre, ktoré tú vašu lineárnu, že hurá, zvýšili sme z 21 na 24, lineárne nám to prináša 300 mil. navyše, nebude to tak. Nebude to tak.
No a už teda keď nejaká tá inšpirácia v Maďarsku bola, okej, ono sa dalo inšpirovať aj niekde inde a výrazne, výrazne lepšie. No možno sa dalo inšpirovať povedzme napríklad Kanadou, hej, ktorá medzi rokmi ´94 – ´98 konsolidovala a výrazne, mali 38-miliardový ročný rozpočtový deficit a do štyroch rokov sa dostali do 3,5-miliardového prebytku. Toto sa nám nemôže stať, tento náš balíček nemá žiadny takýto potenciál, ktorý by takéto niečo pomohol spôsobiť. No ale čo tí Kanaďania urobili? No nehľadali by ste tam teda zvyšovanie korporátnych daní, ani žiadnu transakčnú daň nezavádzali, ani dépeháčku nezavádzali, viete, čo spravili? Razantne škrtli výdavky, dotácie pre podniky sa znížili o 60 %, niektoré sektory ako dopravy zaznamenali zníženie o 97 %, niektoré programy proste zrušili, zrušili dotácie na prepravu obilia, sprivatizovali niektoré neefektívne štátne podniky.
No nič z tohto proste v tom našom balíčku nie je. Proste ten náš balíček nemá žiadny ozdravný ani rastový potenciál. Takisto, ja neviem, tak nedalo sa pozrieť proste na efektívnosť grantov či dotácií zo štátneho rozpočtu? Dnešná hodnota je, teraz využijem teda inštitút ekonomických a sociálnych analýz, oni spočítali, ich dnešná hodnota je 1,1 mld. s medziročným nárastom pre rok ´24, už teda aktuálnou vládou, o 15 %. Ja tu nehovorím, že treba zoškrtať všetky granty, všetky dotácie, ale akože ja som presvedčený, že nejakým efektívnym šetrením by sa proste dalo niečo nájsť, by sa dalo niečo škrtnúť. Otázka je, prečo tam bol 15-percentný nárast. Čo z parametrov vlaňajšieho, vlaňajšieho výberu daní alebo výberu odvodov, alebo vývoja ekonomiky nám hovorilo, že sa to má o 15 % zvýšiť? Nič. Nič, taký parameter nie je, ktorý by obhajoval 15-percentné zvýšenie akýchkoľvek výdavkov.
No, opäť sa pýtam, vidíte, kolegovia, nejakú proste reformu v tomto balíčku? Proste nie, je tam, je tam jedine cesta skratiek, cesta, cesta, nazvime to, že rýchlych peňazí, že ich vláda sa bude snažiť zobrať, zobrať ľuďom, hej, cez navýšenie a zavádzanie nových daní. Toto možnože z krátkodobého pohľadu nejak môže pomôcť, ale proste reálne nepomôže.
No a inak ešte návrat k tej Kanade. Viete, čo spravili, keď sa im už zlepšila tá fiškálna situácia? Potom ešte pekne znížili dane z príjmu fyzických osôb, aj z príjmu právnických osôb, jednoducho tým sa stal aj ich daňový systém neutrálnejší a viac orientovaný na rast. No, takto napríklad to fungovalo v Kanade. Dobre, možno Kanada je ďaleko, Írsko je o niečo bližšie. Írsko ešte v roku 2011 malo výrazne vyššie náklady fungovania štátu ako Slovensko. Proste takisto sa pustili do reforiem, urobili aj svoj daňový systém efektívnym, dnes, dnes je írska veľkosť štátu polovičná oproti Slovensku, my máme nejakých štyridsať už hádam aj sedem, oni majú dvadsaťtri a majú, viete, aký má Írsko problém? Má rozpočtový prebytok a u nich ekonómovia a minister financií riešia, viete čo? Ako s tým prebytkom efektívne hospodáriť, pretože to, samozrejme, tiež nemôžte vrhnúť do zvýšenia, ja neviem, dôchodkov alebo čoho, lebo aj to by potom zase len rozvrátilo to ekonomické prostredie. Takže jednoducho, jednoducho dokázali, dokázali to výrazne vylepšiť. Ešte raz, v našom balíčku nič z tej írskej cesty nevidím.
No ale mám ešte sedem minút, rád by som sa venoval transakčnej dani, ktorú teda považujem za, no spolu so zvýšením DPH jednoznačne najväčšou, ale aj najškodlivejšou časťou toho balíka. Je tu len jediné správne riešenie, jednoducho tú transakčnú daň škrtnúť, zrušiť, nezaviesť a normálne tých 650 mil., ktoré tým očakávate, dať voči tým neexistujúcim výdavkom. Čiže normálne že zmenšiť veľkosť konsolidačného balíčka na cca 2 mld. a nemusíte zavádzať transakčnú daň. A teraz prečo? Minister tu hovorí, že pomáha malým firmám. Ale to, čo im trošku pomôže, už len táto samotná transakčná daň výrazne zhorší. Uvedomme si, že dosah tejto dane je práve na najmenšie firmy najvyšší. Najvyššia, aj to minister spomínal, za desaťtisícovú faktúru keď zaplatíte za jeden, čo ja viem, tepelné čerpadlo svojmu dodávateľovi, tak tá firma musí poslať nie 10-tisíc, ale 10 040. To je tá sadzba 0,4 % a strop 40 euro. Keď veľká firma bude platiť tých kotlov desať v jednej faktúre, tak zaplatí rovnakých 40. Toto je pomoc malým firmám? Proste toto je normálne že ďalší kamienok na rakvu malých firiem. Toto si fakt treba uvedomiť. To je, to je daň, ktorá je úplne že nezmyselná. A potom sú firmy z rôznych odvetví. Niekto zaplatí jednu stotisícovú faktúru za mesiac, niekto musí zaplatiť desať desaťtisícových desiatim rôznym dodávateľom. Daňové zaťaženie je úplne, úplne iné.
Ďalšia veci, si zoberte daňové... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále, ešte pán poslanec nech to dokončí.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Keď si zoberiete, keď si zoberiete, čím dlhší je reťazec na Slovensku, tým viac je zaťažený. Chleba, ak pečie slovenská pekáreň chleba zo slovenského obilia, zo slovenskej múky so slovenským droždím a ja neviem, všetkým týmto, a zároveň to teda ešte posiela do predajne, v každej časti tohto reťazca, každá debetná platba, každé, každého účastníka toho reťazca je zaťažená touto daňou.
Keď si porovnáte, že teraz si ten obchodník, hej, ten obchodník, to je jedno, v Trstenej, kúpi chleba z Poľska, tak tú daň zaplatí len raz.
Už len o toto bude ten poľský chleba proste lacnejší. My sme, vy ste výrazne zhoršili konkurencieschopnosť práve ešte hlavne malých firiem týmto. Akože celé zle. Táto daň inak nie je nikde, než v Maďarsku a potom ešte v krajinách Latinskej Ameriky. Ako už len to by malo byť akoby nejakým takým tým výkričníkom, že takto nie. Táto daň bude vyháňať peniaze zo Slovenska do zahraničia, pretože to prvé, čo si každý napadne, veď ja si spravím účet v zahraničí a budem to riešiť... (Šum v sále.)
Pán predseda, môžme chvíľočku ešte? Aha.
No. Bude vyháňať financie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem poprosiť všetkých poslancov, utíšte sa, prosím vás, a normálne majte úctu k poslancovi, ktorý vystupuje, nech dokončí svoj príspevok. Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Čiže firma povie si, že okej, ja si teda tie svoje účty dám do zahraničia a vyhnem sa tejto dani. No nevyhne sa, pretože ten zákon hovorí, že v takomto prípade, ak je účet v zahraničí, ale peniaze, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na Slovensku, sú tiež zdaňované, akurát to musí odviesť ten daňovník sám, hej? Takže vlastne z každého robíme už potenciálneho daňového podvodníka, ale to, že to budú skúšať firmy, budú, normálne že budú, to je normálne. Ale už keď nič iné, no tak tie financie, tie voľné zdroje nebudú v slovenských bankách, ktoré ich inak môžu použiť napríklad na financovanie Slovenska, ale budú v zahraničí. Ja sa pýtam, že komu sme tým prospeli? Komu sme tým prospeli?
No. Ďalej, táto daň bude nútiť pod hrozbou pokuty, aby teda poskytovali firmy bezhotovostné formy platenia. No, našťastie, teda po, ja si myslím, že mojom tlaku sa zobudila aj strana SNS a toto sa zrušilo. Ďakujem pánovi ministrovi.
No ale potom je tu ešte jedna vec. Čo je to platba kartou 2 eurá ročne? Tak teraz keby, tam je taká možnosť, ak budú firmy platiť svoje výdavky kartou, tak neplatia žiadnu transakčnú daň. A ja sa teraz pýtam pána ministra, ktorý ma, samozrejme, zase raz nepočúva, keď sa všetky firmy rozhodnú a všetky svoje výdavky zaplatia kartou, tak, páni, nebudete mať 650 miliónov, budete mať že 300-tisíc firiem krát 2 eurá, budete mať 600-tisíc euro. Nie 600 miliónov, ale 600-tisíc euro. Tak toto proste ja nerozumiem, keď do toho zákona je zabudovaná odchodová klauzula takýmto štýlom. Akože ja, teraz ja sa pýtam, že či je toto len akoby že neschopnosťou vlády, že si to neuvedomila? Alebo je to šikovnosťou bánk, že si to tam dokázali vložiť? Alebo je to ocenená šikovnosť niekoho? Pretože na tých platbách kartou, samozrejme, zase raz vo finále nezíska ten malý podnikateľ. Viete, kto získa? Získa banka a získajú dve veľké kartové spoločnosti, ktoré sú inak americké obidve. Čiže vo finále aj toto akože nepomôže, pretože to zasa raz proste niekto zaplatí, ale výsledok, že to ani neskončia tie peniaze v štátnom rozpočte. Neskončia. Ja, ja fakt proste nerozumiem. Nerozumiem.
Ďalšia vec je, máme tu kopu malých živnostníkov, ktorých tento zákon núti, aby si otvorili podnikateľský účet. Týka sa to asi 190-tisíc živnostníkov, ktorí vedeli fungovať s jedným účtom pre svoje súkromné bytie a aj firemné, lebo však teda sú malí živnostníci. No dobre.
Tak cca 10 euro je tak mesačný poplatok za podnikateľský účet, krát dvanásť mesiacov je 120 euro nových nákladov pre malého živnostníka. A ja sa teraz pýtam, či ten malý živnostník bude mať len z tohoto, ale aj z kopu ďalších vecí, čo ho postihne, lacnejšie bude predávať svoje služby? Alebo drahšie? No, samozrejme, že bude predávať drahšie, lebo ste mu zvýšili náklady.
A ďalšia vec je tá, že teraz pán minister hovorí, že sa to netýka fyzických osôb. No ale ten prvý návrh sa týkal. Tie prvé debaty boli, že sa to dá aj fyzickým osobám. A v Maďarsku to aj je aj pre fyzické osoby.
Pán minister, páliť vás prsty budú a budúcoročná konsolidácia bude znamenať, že to dáte platiť aj fyzickým osobám.
Občania a voliči, uvedomte si toto! Bude sa to týkať aj vás. Budeme zase raz ako Maďarsko.
No a ja už len uvediem za posledných tridsať sekúnd, že budem, v ústnej rozprave predložím pozmeňujúci návrh, ktorý teda sa bude snažiť akoby vypustiť túto daň, resp. ju znefunkčniť alebo ďalší krok ešte, to by možnože mohlo mať význam, posunúť jej účinnosť o rok, aby ste si mohli spraviť analýzy, aby sa zistilo, čo to prináša a čo to berie, aby bol priestor to normálne že štandardne tento návrh zákona zrušiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

chcem veriť, že nás je dosť na to, ktorí chápeme, že systém parlamentnej demokracie aj s tými rizikami čo obnáša je stále ten najlepší, ako evolučne ľudstvo dokázalo na svoje riadenie si vecí a procesov vyvinúť. Ďakujem pekne.

By som ako sa k tomu postaviť. Ja nie som nejaký veľký priateľ týchto vizuálnych záležitostí, ale ja ten krížik skôr nosím srdci ako na notebooku, ale som si ho teraz prilepil na tento notebook a je tam aj znak tradičnej rodiny. Pán predsedajúci, práve ste vykázali z rokovacej sály kríže a znaky tradičnej rodiny. (Rečník odchádza od rečníckeho pultu.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Práve som postupoval úplne rovnakým spôsobom a neposudzoval som obsah, (reakcie z pléna) ani som vás nevykázal. Nechal som vám slovo, upozornil som vás, že porušujete rokovací poriadok tým že ste vniesol do sály iné vizuálne zobrazenie. Tentokrát nálepku na vašom notebooku. Nech sa páči. Chcete naspäť slovo, alebo ste ukončil svoje vystúpenie?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
(Poslanec sa vrátil za rečnícky pult.) Úprimne, nie som si celkom istý, či tomu rozumiem. Čiže čo sa stalo?

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ešte pozastavím vám čas, aby ste oň neprišiel. Ja vám to ešte raz vysvetlím a prečítam. Dobre?
V § 32 sa hovorí, že do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia. Čo sa týka zbraní, výbušnín, to nebudem ďalej čítať. Ústavnoprávny výbor sa zaoberal zatiaľ otázkou, či nálepky na vašom notebooku, ktoré sú viditeľné na kamere pri vašom vystúpení, sú alebo nie sú obdobné vizuálne zobrazenia, bez nutnosti posudzovania ich obsahu. Ja som ani raz neposudzoval obsah týchto zobrazení, či už pani poslankyni Plavákovej, tentokrát pri vás, ale konštatujem, že ste vniesol a používate viditeľne iné obdobné vizuálne zobrazenia, čo je porušenie rokovacieho poriadku. Za to vás nevykazujem zo sály, dávam vám slovo, môžte dokončiť svoje vystúpenie, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Vytvárame nebezpečný precedens, lebo ak porušujem niečo, tak treba postupovať striktne podľa tých nariadení, lebo pokiaľ viem dvakrát za toto isté bola kolegyňa vykázaná zo sály. A my naozaj musíme dať veľký pozor, pán predsedajúci, práve od nás by to malo ísť, že sme spravodlivý. Spravodlivý voči všetkým. A teraz očakávam, že budete spravodlivý aj v tomto prípade. Akože ak porušujem, máte o tomto vedomie a presvedčenie, konajte, prosím vás, v zmysle rokovacieho poriadku. Teraz prísne vzaté som mierne popletený, že čo mám vlastne robiť. Lebo porušujem rokovací poriadok, napriek tomu tu môžem byť? Potom sa to celé nejakým spôsobom asi rozsype a od to je dôležitejšie mať nejakého predsedu. Nuž tak neviem, či ideme počkať na rozklad ústavnoprávneho výboru, ale nevychádza mi to. Ak niečo porušujem, tak by ste mali, lebo ste to skonštatovali dokonca teraz už aj druhýkrát, tak je podľa mňa už nie že vašou možnosťou, ale vašou povinnosťou postupovať v zmysle rokovacieho poriadku. No ak nebudete, vytvárame nebezpečný precedens. Očakávam prípadne vašu reakciu na to.
(Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu: "Môžte pokračovať v rozprave, máte času, ale beží vám čas.")
Čiže vytvárame precedens v tom, že pokiaľ tu má niekto nálepky, ktoré nie sú nejak, by som povedal, že komfortné s tým s nejakým presvedčením niekoho a nejakými politickými deklaráciami, tak postupujete striktne podľa rokovacieho poriadku a pokiaľ máte politický rešpekt a máte obavu vykázať kríž a znak rodiny, tak síce skonštatujete, že porušujem rokovací poriadok a ma nevykážete? Naozaj to je dosť, by som povedal, z pohľadu toho, že akým spôsobom sa aplikuje ustanovenia rokovacieho poriadku dosť nebezpečný precedens. Takže ak porušujem rokovací poriadok, očakávam výzvu na neporušovanie, keď napriek tomu zotrvám v tom porušovaní, tak očakávam výzvu na vykázanie. Ja neviem, podľa mňa, tak je to napísané v tom rokovacom poriadku. Rád sa nechám opraviť, prípadne ... Takže mali by ste postupovať spravodlivo z pohľadu toho, že pri jednom prípade áno, v druhom prípade nie. Takže ja môžem, áno tak? Pán predsedajúci?
(Reakcia predsedajúceho mimo mikrofónu: "Beží vám vystúpenie, takže nech sa páči.")

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Ja vás môžem akurát vyzvať, že začnite už vystupovať k téme. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre. Takže budem k tomu, čo vlastne je meritom bodu a tomuto sa možno niekedy niekde vrátime.
Ako veriaci človek poviem, že pomaly na úrovni znamenia, že takto v piatok úplne na konci v tejto dobe a za týchto okolností. A ja mám rád také veci, ktoré nejakým spôsobom určitý moment sadnú, hej? Tak toto mi tiež určitým spôsobom sadlo. Samotný návrh uznesenia hovorí o tom, že je čas a je to svojim spôsobom paradox, že vás vyzýva opozičná strana návrhom uznesenia, aby Národná rada konala a mala svojho predsedu. Ja som v živote už aj niečo riadil, bol som už na veľa miestach, a kde som nebol, ako ten múdry hovorí, sa chystám, hej? Ale v zásade nikto nepopiera taký systém toho riadenia v tom, že musí byť niekto za niečo zodpovedný. To sa vyvinulo proste historicky, evolučne s ľudským rodom. Čiže nepopierajme ten princíp. V niečom je nespochybniteľný. Tak ma zaráža, že kvôli vašej politickej neschopnosti, my aplikujeme systém, že popierame princíp toho, že riadiť sa musí. Aj orgán ako je Národná rad, je nevyhnutné nielen preto, že to má v zákone, nielen preto, ale preto, že to je z princípu dôležité, aby taký orgán ako je Národná rada riadenie mal. Takže neviem, ako hlboko mám ísť do toho, do analýzy toho, že je nevyhnutné,a lebo že je dôležité mať predsedu. Ak vy usudzujete, že tento stav môže pretrvávať dlhodobo, dokonca som začul nejaké úvahy typu - však nevadí, až do konca roka, či vlastne do konca volebného obdobia. Tak si skúsme prípadne porozprávať, že či sú s tým alebo nie sú s tým spojené nejaké riziká, a že či to je nejaký stav, ktorý vlastne vykazuje o tom, že sme plnokrvný a plnoplatný člen demokratických národov a demokratických spoločností, že či si vlastne my tie tradície ctíme. To slobodomurári hovoria, že čo z krvi nie je zrodené, nie je pevné. Viete, a častokrát tie hrdé národy, tie veľké silné národy ako Nemci, Francúzi, Taliani proste za to bojovali. Za to, že majú ten luxus, že môžu mať parlament. Za to, že môžu proste tvoriť zákony v parlamente, prelievali krv. Oni to chceli.
Bojím sa to až povedať, mám pocit, že keby to bolo na nás, my by sme sa zmierili to je jedno, či chanátom, či sultanátom, či s kráľom, či s vajdom , či s neviem s kým, úplne jedno, hej? Čiže nás, my sme za túto výsadu ... (Rušivé zvuky v sále.)
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zabezpečte, aby vám nehralo zariadenie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
My sme za túto výsadu, veľkú výsadu, byť v rodine demokratických štátov, teda veľa, veľa krvi nepreronili, možno aj preto máme k tomu taký vzťah. Možno aj preto nekričíme až tak, keď o to prichádzame. A to je napr. to, čo bolo včera. Hej? Čo mňa dostalo o hladinu vyššie, by sa dalo povedať z pohľadu tóniny, hej? Že vlastne načo som tu? Alebo načo je vlas ... načo sme to stvorili? Parlare. Parlare to je z toho nie, že rozprávame. Načo sme to stvorili, keď to popierame? Načo to vôbec platíme, keď to popierame? Od toho to vzniklo, aby sme sa rozprávali. Tu mal nejaký kultivovaný priebeh, aby to malo nejakú fazónu, aby to malo nejaké nastavenia a my ten princíp poprieme, že netreba sa rozprávať. Takže a zdá sa, že nám to zachutilo. Zdá sa, že tým, že skúsili sme raz, skúsime druhýkrát, to neni až taký veľký krik, tak bude na tretíkrát a nakoniec skončíme možno tak, že budeme sedieť doma a príde nám mailom nejaké, že ako máme hlasovať. Ja viem, že niektorí kolegovia by s tým boli úplne komfortní, len mne sa potom stráca význam tej preliatej krvi. Tých potokov preliatej krvi za tú výsadu byť členom demokratickej rodiny. A čo tí, vlastne tí ľudia padlí, načo tí ľudia sa obetovali, keď je tu nejaký národ, krajina v srdci strednej Európy, ktorá si povie: "Nač, pošlite mi to mailom.". A ešte môžte veľkoryso, keby ste chceli niečo povedať, tak včera bolo povedané, nie, jak pán Žiga povedal, však dajte mi to písomne. Načo sa cibrilo rečnícke umenie? Načo čítame Cicera? Načo rozprávame o tom, že niekto niekedy niečo povedal a malo to význam? Načo? Mi pošlite to mailom.
Viete, a my naozaj my prichádzame o tom, čo parlamentarizmus vlastne je a ide strach z toho, ako ľahko. Ide strach z toho, ako nám nevadí, že nemáme predsedu a ideme sa rozprávať o tom, že nevadí, že nebude predseda možno až do konca volebného obdobia. Nikomu nebliká, že proste je to stav neúnosný? Už aj čisto, by som povedal, cez fazónu? Ja som to tu už nie raz povedal. Anglickú kráľovnú, teraz už máme kráľa, ale pri Alžbete som to hovoril, anglickú kráľovnú utiahnu dva kone, vám garantujem, aj jeden by utiahol ten koč v ktorom by sedela. A prečo ju ťahá šesť? Prečo? Prečo ťahá anglickú kráľovnú šesť párov koní? Viete, čo to je zvládnuť šesť párov koní? Viete, aké je to náročné? Lebo je to niečo. Lebo je to nejaký signál. Je to nejaké, nejaká fazóna, niečo, čo robí veci symbolicky. Koho prijímajú, pán predsedajúci, kto prijíma návštevy, keď sem príde nejaká návšteva parlamentná, kto ich prijíma? Pani z bufetu? Alebo jak to máte tam podelené? Viete, že to je, pri všetkej úcte k pani z bufetu, hej? Že proste lebo to je neúcta voči tým ľuďom, ktorí sem prídu. Pred tisíc rokmi sa očakávalo, že vyslanca príjme niekto a mal tam byť koberec, buď červený koberec alebo dýka, hej? Proste to, áno, vývoj bol zložitý a my ako realizujeme ten parlamentarizmus? Ako riešime to, že príde nejaká delegácia, kto ich príjme? Zastupujúci predseda, ktorý dostal to poverenie za takých podivných okolností? Že vlastne radšej o tom nehovorte, lebo keby sme sa do toho moc vŕtali, tak by sme zistili, že to poverenie prísne vzaté možno ani neplatilo, čisto ani teoreticky to nebolo možné. Nie je to urážajúce voči tým ľuďom, ktorí sem prídu a očakávajú prijatie nejakej parlamentnej delegácie? Aký je to výraz úcty k tým ľuďom, čo k nám prídu? To nepotrebujeme riešiť? Ten váš vnútorný žabomyší boj, ktorý vy tu zvádzate. Prečo vy proste dávate do rizika, do zlého mena, do zlého obrazu našu krajinu? Čo my stým máme? Čo my s tým máme, že neviete vládnuť? Že neviete riadiť. Nikto nehovorí, tu bol taký politický pokus, ale však máte väčšinu.
Viete, viete si odhlasovať skrátenie rozpravy na hodinu a pol, Viete si odhlasovať vykázanie poslankyne za to, že si nalepí nejaké nálepky na počítač. Však a prečo neviete odhlasovať, že potrebujete mať predsedu? Veď nebláznite. Nikto nikdy spochybnil princíp, že riadiť treba. Niekto veci musí ri... (pozn. prepis: nezrozumiteľne povedané). Proste je nejaká štruktúra, ide to s nami cez evolúciu až kým neprišla vláda SMER-u, HLAS-u a SNS. Má to veľa, veľa by som povedal, že rovín toho, že prečo je návrh tohto uznesenia na mieste. Je to vaša smutná vizitka, že to dáva opozičná strana, vaša hanba. Ale prosím vás, že poďme to konečne vyriešiť. Však sa už tam na niekom dohodnite. Nebláznite. Však vás je koľko je, 79, to nenájdete jedného, kto by to mohol robiť? Na ktorom sa zhodnete?
A áno, tá skutočnosť je o to by som povedal dôvodnejšia po tom všetkom, čo mi tu teraz zažívame. Jednak cez tie procedúry procesné aj toho, ako tu tápeme v hmlách. Tým, že mám kríž na počítači, porušujem rokovací poriadok a vykázaný som nebol len a len preto, lebo sa bojí. Lebo sa bojí ma vykázať. Ale nebál sa pani Plavákovej. Viete, lebo politicky to obhája, toto by bolo náročné obhajovať. Viete, tak aký máme meter a čo sa očakáva od poslancov Národnej rady? Čo sa očakáva od toho orgánu, ktorý sa stvoril stáročiami, evolúciou? Čo sa od nej očakáva? Spravodlivosť. A to už ani parlament nebude spravodlivý? To už aj tu budeme mať dvojaký meter? Aj tu budeme pozerať na veci cez prizmu čo? Aký signál ideme vyslať?
Úprimne poviem, že som nemal pripravené toto vystúpenie, lebo som očakával, že budem vylúčený. Tak som išiel takú freestyle trošku to, ale také že zo srdca možno viacej, že čo som vám chcel povedať. Je čas začať konať, aby sme o tú demokraciu neprišli. Ja viem, že niektorí z vás, možno aj tu, čo sedíte, alebo my čo sme, čo ste tu členovia vám to je jedno. Ale ja stále chcem veriť, ono si ho treba zaslúžiť to je pravda, tú demokraciu a stále chcem veriť, že nás je dosť na to, ktorí chápeme, že systém parlamentnej demokracie aj s tými rizikami čo obnáša je stále ten najlepší, ako evolučne ľudstvo dokázalo na svoje riadenie si vecí a procesov vyvinúť.
Ďakujem pekne.

Rozmýšľam ako sa k tomu
=====

Pani poslankyňa Plaváková, ja úplne súhlasím s tým, čo ste teda povedali vo svojom vystúpení, a chcem podporiť tento návrh za seba aj za poslanecký klub SaS, my ho podporíme, budeme, budeme zaňho hlasovať, považujeme ho za dobrý a užitočný. A podobne ako vy si myslím, že je to o rovnosti a je to o rešpekte k menšinám. A rovnosť a rešpekt k menšinám sú v demokratickej spoločnosti veľmi dôležité hodnoty. A nie je podstatné, či tými menšinami sú menšiny národnostné alebo náboženské, ako v tomto prípade, alebo sexuálne, dôležité je, že väčšina sa má správať rešpektujúco k menšine, má rešpektovať jej práva, má rešpektovať odlišnosť ľudí, ktorí sú v menšinovom postavení, opäť bez ohľadu na to, aký typ menšinovosti to je. A je teda až fascinujúce, že pri zákone, ktorý rieši rovnosť rôznych cirkví a náboženských spoločností... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Musím pozastaviť na chvíľku vašu faktickú. Pán Pročko, porušujete rokovací poriadok, natáčate si záznam na mobilný telefón, chcem, aby to bolo zaznamenané, ak sa to bude opakovať, budem postupovať tak, ako hovorí rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Považujem za fascinujúce, že pri zákone, ktorý rieši rovnosť rôznych cirkví a náboženských presvedčení a ktorý rieši rešpekt k menšinovým náboženským presvedčeniam, sa tu opakovane pani poslankyňa Plaváková stáva terčom útokov kvôli svojej sexuálnej orientácii. Je to hanba, je to hanba to, čo povedal pán poslanec Huliak, aj to, akým predsedajúci pristupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)