Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, zareagujem na pána predsedajúceho. Áno, ja budem hovoriť k téme, mám a budem predkladať päť pozmeňujúcich návrhov, takže moje vystúpenie teda bude skutočne k téme a budem sa snažiť, aby sme tento balík opatrení nahradili, alebo teda aspoň v rámci možnosti vylepšili.
No, ja si dovolím obrátiť sa priamo na vážených členov koalície. Možno ste presvedčení, že robíte dobre pre občanov, možno ste presvedčení, že robíte dobre pre firmy, možno ste na 100 % presvedčení, že robíte dobre pre živnostníkov. Možno si tak myslíte, že skonsolidujete verejné financie a pomôžete Slovensku. No, ale pritom sa ale že vôbec neinšpirujete úspešnými krajinami. Máte úplne rovnaký prístup, ako mal aj Igor Matovič, a, bohužiaľ, rovnaký bude aj výsledok. Zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce a budú platiť vyššie dane. Budeme mať vysokú infláciu, budeme mať nízky rast, možno žiadny rast ekonomiky. Budeme mať viac nezamestnaných, ale vyššiu minimálnu mzdu, deficity zostanú, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ktorý otočí každé druhé euro, ktoré sa tu vytvorí v tejto krajine, ale budeme mať chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, odídu naši mladí ľudia, odídu naše talenty do zahraničia. Spôsobíte úpadok, spôsobíte biedu, a toto všetko si chcete expresne odhlasovať.
Dámy a páni z koalície, urobte to! Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás. My sme jednoznačne proti, proti takémuto balíčku. Skutočne ste babráci a zničíte Slovensko! Urobíte z našej krásnej, v minulosti úspešnej krajiny, skanzen. A je mi to veľmi ľúto za každého jedného občana, za každú jednu firmu, za každého jedného mladého človeka, pre ktorého bude práve prijatie tohto balíčka opatrení tou poslednou kvapkou v jeho rozhodnutí opustiť krajinu, odísť zo Slovenska.
Je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách, ktorí riešia umiestnenie svojej investície a práve teraz vyškrtli Slovensko z možných umiestnení. Takto to, bohužiaľ, je a ja si teda dovolím po dohode s pánom predsedajúcim predložiť päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem teda postupne, vždy najprv jeden odôvodním a prečítam a takto budem pokračovať, aby to teda dávalo zmysel, aby sa to dalo ľahšie pochopiť. A poprosím fakt, keby sa možno aj kolegovia z koalície skúsili zamyslieť, ešte stále máte priestor z tohto balíka opatrení, ktorý je veľmi škodlivý, urobiť niečo, čo by dávalo aspoň nejaký zmysel.
Takže poďme, prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, poprosím zastaviť čas. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
V čl. II sa vypúšťa 10. bod. Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
V súvislosti s tým navrhujem 1. bod bodu IV spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, o čom teda práve informujem pána spravodajcu.
Na vysvetlenie, tento pozmeňujúci návrh ruší to zvýšenie sociálnych odvodov zo sedemnásobku priemernej mzdy na jedenásťnásobok priemernej mzdy, pričom sa, samozrejme nijak nezvyšujú náhrady, ktoré takto platiaci človek z tohto systému má, tie končia pri trojnásobku. Čiže človek, ktorý doteraz platil sedemnásobok, áno, ten, ktorý mal vyššiu mzdu, sa aj tak výrazne podieľal viacej, než z toho systému vie dostať naspäť. Teraz to posúvate na jedenásťnásobok a áno, toto je presne k tým mojim predchádzajúcim slovám. Aj toto, takéto zvýšenie bude vyháňať tých najskúsenejších, najšikovnejších, najrozumnejších zamestnancov do zahraničia, pretože im toto opatrenie nič nedáva, len im zásadné zvyšuje ich odvodové zaťaženie.
Ďalší pozmeňujúci návrh najprv odôvodním, ale teda len veľmi rýchlo, lebo toho času mám málo.
Konsolidačné opatrenie, ktoré by som chcel doplniť do tohto zdražovacieho balíčka, je znížiť zdaňovanie kryptomien, viacejkrát to tu už bolo spomínané, dnes z zdaňovania, z toho drakonického, ktoré tu máme, sa nedostane do verejných financií nič, jednoducho ľudia to tu nezdaňujú. Ak takéto niečo dáte do balíčka, tak vlastne namiesto nulových príjmov je šanca na vyššie príjmy, čiže toto je klasické konsolidačné opatrenie, ktoré by za prvé pomohlo verejným financiám a za druhé pomohlo by ekonomike.
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím, vždy povedzte, kedy ste dočítali pozmeňovák. Teraz už odôvodňujete ďalší?
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, teraz odôvodňujem ďalší.
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže čas pustite, nech sa páči.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, čiže zároveň by to teda pomohlo aj ekonomike, je to opatrenie, ktoré nič nestojí, prináša financie do štátneho rozpočtu, zároveň proste uvoľní, urobí ekonomiku slobodnejšou a proste tento sektor by sa mohol rozvíjať.
Takže toľko odôvodnenie a v tomto momente opäť poprosím o zastavenie času a idem čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
1 . V čl. III sa pred 1. bod vkladajú nový 1. a 2. bod, ktoré znejú:
”1. V § 2 písmeno ai) znie:
„ai) virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať,”
2. § 2 sa dopĺňa písmenami aj) až al), ktoré znejú:
„aj) stablecoinom akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu,
ak) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby, odplatný prevod virtuálnej meny alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin; výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa za predaj virtuálnej meny nepovažuje,
al) stakingom prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. III sa za 1. bod vkladajú nový 2. a 3. bod, ktoré znejú:
V § 8 odsek 17 znie:
"(17) Príjem podľa ods. 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou alebo stakingom sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin pri použití ocenenia podľa § 17 ods. 43; to neplatí pre príjmy podľa odseku 1 písm. t), ktoré sa zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 5 a 6.”
3. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo poskytnutie služby, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavky podľa § 8 ods. 2 nepresiahne v zdaňovacom období 2 400 eur; ak takto vymedzený podiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 2 400 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.”.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. III sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
"5. V §15 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
"7. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 6."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. III sa za 7. bod vkladajú nový 8. a 9. bod, ktoré znejú:
"8. § 17 ods. 3 písm. n) sa za slová „nadobudnutej ťažbou” vkladajú slová „alebo stakingom”.
9. V § 17 odsek 43 znie:
"(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
10. § 25b sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) reálna hodnota,119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
6. V čl. III sa za 15. bod vkladajú nový 16. a 17. bod, ktoré znejú:
"16. Nadpis 51e znie: "Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a z predaja virtuálnej meny."
17. § 51e sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t), ak k predaju virtuálnej meny došlo po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia; to neplatí pre príjem z predaja virtuálnej meny, ktorá bola obchodným majetkom daňovníka. Ustanovenie § 8 ods. 17 sa použije primerane.
(6) Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) vyplácané daňovníkovi za podmienok podľa odseku 5 sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
7. V čl. III 16. bode § 52zzzb dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:
"(8) Ustanovenie § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2024.
(9) Ustanovenia § 2 písm. ai) až al), § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. q), § 15 písm. a) siedmeho bodu, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 43, § 25b ods. 1 písm. c), § 51e ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2024.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Zasa informujem pána spravodajcu. V tejto súvislosti navrhujem vyňať 10. bod bodu IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
8. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie:
"Čl. X
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 256/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 87/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10b ods. I písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,23aa) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"23aa) § 2 písm. ai) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
§ 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.”
2. V § 29b ods. 1 sa za slová "osobitného predpisu23)" vkladajú slová "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,23a) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,
Novovložený článok X nadobúda účinnosť' 1. januára 2025.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Pán predsedajúci, skončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pustite čas.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
A pokračujem v odôvodnení ďalšieho. Takže, no, teraz sa budem teda chvíľku venovať odôvodneniu ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh vlastne sa snaží o, nazvime to že znefunkčnenie asi najhoršieho jednotlivého bodu, ktorý je v tom celom balíčku a to je teda tá transakčná daň. My sme sa ako SaS-ka pokúsili, dali sme teda aj návrh na dopracovanie celého balíčka, aj jedného a teda aj transakčnej dane, ale teda zároveň vlastne to chceme aj takto pomocou pozmeňujúcich návrhov. Čiže v podstate ten môj návrh vypúšťa z návrhu zákona o dani z finančných transakcií ten paragraf, ktorý obsahuje sadzby, tým pádom vlastne by sa ten návrh stal takým, že teda žiadnu transakčnú daň nezavádza.
Ja možno len veľmi, veľmi krátko poviem, že, už to tu viackrát padlo, proste poškodí to všetky firmy na Slovensku. Prinesie to 650 mil. nových nákladov, poškodí to ale najviac malé firmy, pretože tá efektívna sadzba dane vlastne je maximálna do výšky, alebo je maximálna v bode výšky faktúry 10-tisíc euro, ďalej sa už nezvyšuje, čiže malé firmy sú zásadne viacej postihnuté touto daňou ako veľké firmy. Spomeniem to, že tá inšpirácia je len v Maďarsku, ktoré je jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto daň funguje. Potom už len krajiny Latinskej Ameriky. Zároveň, a to hovorím aj občanom Slovenskej republiky, politikov budú páliť prsty, aby zvyšovali sadzby a aby túto daň natiahli aj na fyzické osoby, čo by bolo že úplne že ďalší, ďalší škodlivý krok.
Ďalej táto daň prináša normálne že zabudovaný paragraf, ako sa tomu dá vyhnúť, keď ministerstvo financií dáva možnosť neplatiť túto daň, ak firma platí svoje záväzky, ak ich platí teda kartou. Tu sa ja pýtam, že veď je to konsolidačný návrh zákona, ak takéto niečo vlastne umožníte, a teraz sa všetky, všetky firmy rozhodnú to takto urobiť, tak vám bude v konsolidácii chýbať 650 miliónov, to je ten jeden pohľad na vec.
Druhý pohľad na vec je, že ono to vo finále firmy neušetria, pretože to teda zaplatia bankám a kartovým spoločnostiam. A vlastne, ja to úplne poviem, že týmto návrhom zákona sa stáva ministerstvo financií najväčším donorom bánk a kartových spoločností, proste im prinesie veľké množstvo ďalšieho biznisu, ďalšieho zisku. Ja teda neviem, že či je toto len neželaná náhoda, alebo je to teda šikovnosť bánk, že si takéto niečo dokázali prelobovať, alebo či tam je aj nejaká forma "motivácie". Veľmi dobre sa na toto pozrite. Toto je úplne že veľmi-veľmi škodlivé ustanovenie veľmi-veľmi škodlivého zákona, ktorý by bolo teda treba jednoznačne zrušiť a o tom sú moje pozmeňujúce návrhy.
Takže zasa, prosím, zastaviť čas, skončil som s odôvodnením a prečítam samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485)
V čl. I sa vypúšťa § 6.
Nasledujúce paragrafy sa primerane preznačia.
Ďakujem pekne. Skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, a teda pokračujem v odôvodnení ďalšieho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pustíme vám čas.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, takže ďalšou z možností, rozumiem teda, keď je vládna koalícia presvedčená o kvalite svojich zákonov a že teda sú dobré, tak dávam ešte jednu možnosť. Pretože pri tej dani z finančných transakcií jednoducho nemáte, nemáte žiadne analýzy, je to postavené na vode, proste dávam ďalšiu možnosť, aby sa posunula účinnosť tohto zákona o rok, a tým pádom aby teda sa dalo zanalyzovať, čo by to všetko prinieslo. A zároveň tak nejak dúfam, že by sa za ten rok zistilo, že je to fakt že celé zlé, že by to pochopila aj vládna koalícia a mala by slušný zákonný priestor ten zákon zrušiť. Takže o tomto bude ďalší pozmeňujúcich návrh. Poprosím zastaviť čas. Dobre.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485).
1. V čl. I § 13 ods. 1 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „31. marca 2026".
2. V čl. I § 13 ods. 2 sa slová „apríl 2025" nahrádzajú slovami „apríl 2026".
3. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. júla 2026", slová „apríl až máj 2025" sa nahrádzajú slovami „apríl až máj 2026" a slová „31. mája 2025" sa nahrádzajú slovami „31. mája 2026".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025" nahrádzajú slovami „od 1. apríla 2026 do 31. mája 2026".
5. V čl. IV nadpise § 18ch sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
6. V čl. VI, pardon, v čl. IV § 18ch sa slová „1. júla 2025" nahrádzajú slovami „1. júla 2026".
7. V čl. V sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
Ďakujem pekne, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu a môžme teda pustiť znovu čas, pán predsedajúci.
Tak a ešte odôvodním posledný návrh zákona, ktorým mierne pochválim vládnu koalíciu. Vlani vo vlaňajšom balíčku zvyšovala daň z dividend zo 7 na 10 %. Za rok sa jasne ukázalo, že to neprinieslo žiadny nárast výberu, žiadne vyššie príjmy štátneho rozpočtu, tak teraz to vláda dáva, alebo teda vláda dáva naspäť na 7 %. Je tam asi 3,5 mil. výpadok. Čiže skutočne to vlastne nič neprinieslo, čiže toto jedno chválim. Akurát že stále je to stratená príležitosť, pretože to správne riešenie by bolo dať daň z dividend na nulu. Je to jednoducho dvojité zdaňovanie. Je to niečo, čo zasa raz brzdí ekonomický rozvoj, brzdí to, presne to, čo Slovensko zúfalo potrebuje. Takže toto by bolo zasa jasne konsolidačné opatrenie, ktoré by fakt pomohlo. A teda môj návrh, môj pozmeňujúci návrh vlastne posúva tú daň z dividend zo 7 %, ako navrhuje koalícia, na 0 %, čo by bolo skutočne to najrozumnejšie riešenie, ktoré by pomohlo aj ekonomike a vo finále by pomohlo aj verejným financiám.
Nemám, bohužiaľ, viacej času bližšie to odôvodňovať. Takže v podstate ho, pán predsedajúci, ten čas môžte znovu stopnúť a ja už len prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483.
V čl. III 4. bode sa číslo "7" nahrádza číslom "0".
Ďakujem pekne, skončil som. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 2.10.2024 18:12 - 18:12 hod.
Hlina AlojzAká je situácia teraz? Dneska sa s kartou platí, poväčšine koncový zákazník v obchode realizuje svoje nákupy niekde na úrovni, banky hovoria, päťdesiat na päťdesiat. To znamená, všetky transakcie, ktoré občan niekde realizuje, na úrovni pol na pol, čím väčšie mesto, čím bližšie k Bratislave, tým viac. V Bratislave, v meste je to viac, v Bratislave je to už dokonca dve tretiny, hej, čiže je vysoký podiel platieb kartou. To znamená, že dajme tomu, že keď je tá suma, ktorou sa zaplatí kartou za rok, nech sa nám ľahko počíta, 50 mld., čo plus-mínus možno aj môže byť, neviem to úplne posúdiť, tak cirka 1 % z celého toho objemu si berú banky za sprostredkovanie tej platby kartou, hej? To je 500 mil. To je situácia pri platbe, keď bežný občan platí.
Aká je situácia pri platbe kartou, keď platia firmy? Úplne opačná, firmy platia niekde na úrovni zlomkov percent, 3 %, 2 %. To znamená, firmy neplatia kartou. Firmy neplatia kartou. Koniec-koncov, prečo by platili firmy kartou, keď platia cez účet? Nalogujú sa na internet banking a uhrádzajú faktúry prostredníctvom internet bankingu, kde prevoďákom poplatok za odoslanie, pohyb na účte je 20 centov. Dvadsať centov. Je jedno, či platíte tisíceurovú faktúru, alebo miliónovú faktúru, je úplne jedno, cez internet banking platíte 20 centov.
Čo by chceli banky alebo čo by sa páčilo bankám? Že keby štát vytvoril systém, ktorý by dokázal vytvoriť nejakú motiváciu na to, aby firmy začali platiť kartou. Lebo akonáhle firmy začnú platiť kartou, tak sa ide z 20 centov za to je jedno akú platbu, idú na jedna celá, a teraz pozor, B2B business, to je business to business, sú poplatky vyššie ako pri tom koncovom zákazníkovi, 1,5 %, overené z banky. Takže z 20 centov pri prevoďáku idú na 1,5 % zo sumy. Teraz poďme odhadnúť, koľko urobia prevodov také firmy B2B, hej, medzi sebou, koľko je to miliárd. To sú obrovské miliardy. Všetko, čo pomôže zvýšiť, že firmy budú platiť kartou z týchto existujúcich terajších troch alebo piatich percent na hocičo, sú milióny, milióny a milióny. Obrovské milióny.
Čo vytvára táto vláda? Vláda vytvára sofistikovaný mechanizmus na to, aby motivovala firmy platiť kartou. Viete, prečo budú firmy platiť kartou? Lebo keď budú platiť kartou, tak nebudú platiť 0,4 transakčnú daň. (Reakcia z pléna.) Pozor, firma, ktorá, nie, neprerušujte ma, firma, ktorá odosiela platbu (reakcia z pléna), platí transakčnú daň. Ja pokračujem. Nie, kľudne. Firma, ktorá odosiela platbu, v terajšom návrhu platí transakčnú daň vo výške 0,4 % z tej sumy do desaťtisíc. Nad desaťtisíc už to je iba 40 euro. (Reakcia z pléna.) Pozor... Vidíte (povedané s pobavením), idú ma rušiť, aby ma rozrušili. (Reakcia na to, že navrhovateľ išiel k predsedajúcemu.)
Takže ja vám to... tá firma, ktorá odosiela tú platbu, podľa tohto návrhu to bude platiť. Firma to môže neplatiť za predpokladu, že bude realizovať tú platbu cez kartu. Viete, s čím nerátal navrhovateľ? Lebo pán minister ma posielal do Hilti tú vŕtačku ísť zaplatiť kartou na terminál. Pozor, chyba lávky je v tom, že vy dneska viete realizovať platbu cez internetbanking doma, v kancelárii, alebo v kancelárii sa nalogujete a tú platbu urobíte kartou. Vy nemusíte ísť ku niekomu do jeho kamennej predajne a pípnuť mu na terminál. Vy túto platbu urobíte na termináli cez svoj internetbanking, len si požiadate svojho dodávateľa, nech si urobí platobnú bránu. Poväčšine všetci už majú platobnú bránu. A kto nemá, to je mimoriadne jednoduchá funkcionalita, kde vlastne poviete, viete čo, budem od vás brať tovar, ale urobte si platobnú bránu, lebo ja vám chcem platiť kartou. Čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka? Aj za cenu toho, čo pán Žiga ma tu ako oslavne opravil, nie, nebude platiť ten, kto posiela platbu, áno, ten, čo prijíma platbu, toho "začardžuje" tá banka 1,5 percentami. Ale čo urobí tá firma, ktorá si chce udržať zákazníka, ktorý povedal, vytvorte si platobnú bránu, chcem vám uhrádzať kartou? Zriadi si platobnú bránu. Zriadi si platobnú bránu. Možno mu nenapadne zvýšiť tú cenu o 1,5 % a zaplatí banke. Štát nedostane nič, ničovaté nič, nič, nič. Ja neviem ešte, ako, či to viem ešte jednoduchšie vysvetliť. Vy hocijaké percento dostanete z firemnej platby do priestoru, tak pomáhate bankám. Ak ste odhadli, že z transakčnej dane dostanete 600 mil. euro, to znamená, to bola asi nejaká verifikovaná suma, o niečo sa opierala a bolo to 0,4 %, tak ak hovoríme, že poplatok je 11,5 pri B2B, tak to kľudne vynásobme troma, hej, lebo 1,5 a 0,4, máme 1,8 miliardy. Asi to toľko nebude. Môj kvalifikovaný narýchlo odhad je niekde na úrovni miliardy. Niekde na úrovni miliardy. Vy dostanete obeh, ktorý teraz prebiehal na bankových účtoch cez internetbanking pri poplatkoch 20 centov za transakciu, vy dostanete všetko pod systém platobných kariet. Bankám pošlete miliardu, z tej miliardy, pozor, pre korektnosť treba povedať, 0,2 % idú VISA a Mastercard, čiže Slovensko pošle z tejto biedy, čo vytlčie, tak pošle 200 mil. do Ameriky alebo ja neviem, skade sú, kde majú domicil, tam pošle 200 mil., a 800 mil. zostane tu bankám! Rozumiete?! Čiže 5,5 milióna ľudí na tom, že im zvýšite akýkoľvek, aj ten rožok, všetko im zvýšite, tak sa proste poskladá na konsolidáciu a medzitým potichučky, nikto nepovedal, pošlete miliardu bankám. Tým bankám, ktorým vravíte, že s nimi bojujete.
Dáva vám to nejakú logiku? Treba to skúsiť vysvetliť ešte raz? Pán minister sa bude brániť, že 1,5 % nie, tie firmy, ktoré budú si chcieť udržať zákazníka, zriadia si tú platobnú bránu. Ony už aj majú tú platobnú bránu a budú ju mať. To bola situácia obdobná, keď boli gastráče. Niekedy, keď ste chceli, chceli platiť gastráčmi, tak vám povedali, môžte zaplatiť gastráčmi, ale vám zrazíme skonto tri percentá. Potom si chceli udržať zákazníka, tak brali gastráče jedna k jednej, nezrážali skonto, lebo chceli zákazníka. A toto presne bude. Chceš zaplatiť? Zaplatím ti, urob si platobnú bránu. Účtovníčke čo poviete? Prosím ťa, plať. Možno to bude robiť o päť minút dlhšie, ale vám ušetrí koľko? Lebo bude to robiť cez platobnú kartu. Štát nedostane nič, banky dostanú 1,5 %.
Tak mi povedzte, prosím vás, v čom je tá logika tej transakčnej dane? A to je presne to, čo robíte. Vy sem niečo donesiete, s nikým to neodkonzultujete, nikoho sa nespýtate, ste bohurovní, všetkému rozumiete, všade ste boli a kde ste neboli, idete zajtra, ale nakoniec zistíte, že tam máte chyby. A máte tam chyby! Lebo Maďarom to možno v niečom funguje, lebo oni zaťažili aj koncového zákazníka, aj to, tú fyzickú osobu. Vy ste mali byť chytrí, ktorí iba firmy. Ale firmy sa vysporiadajú s tým takýmto spôsobom, ako som vám povedal. A možno ste to chceli. Možno to bol zámer.
Pán minister, ja budem férový. Ja vás považujem za korektného človeka. Ja si nemyslím, že ste to vedeli, nemyslím, že ste to robili s tým zámerom, ale viete čo? Teraz to už viete. Teraz to už viete. Prijatím tohto zákona naženiete slovenským bankám a ich zahraničným dcéram – nieže by som im nedoprial, ale podľa majú dosť, možno ja už teraz po tomto vystúpení nedostanem úver – miliardu. A otázka stojí: Toto je ono?
Robert Fico má v kancelárii Jánošíka, ale Jánošík vraj chudobným, či bohatým bral, chudobným dával. A vy čo robíte? Chudobným, tej chudobe, päť a... všetkým možným beriete od rožka, si vyzbierate na to, čo nechcete šetriť inde, a dávate bankám.
Mám ešte štyridsať sekúnd. Rozmýšľam, že ešte ako zdôrazniť to, že vám to v žiadnom prípade nedáva absolútne žiadnu logiku. To by ani pravičiari neurobili. (Povedané so smiechom.) Jak by som ešte akcentoval tú absurdnosť, pán Žiga? Vy ste podnikateľ. Skôr ako ma chcete, máte záujem v niečom prerušiť, ma vypočujte. To je tiež dôležité, počúvať ľudí. Doniesli ste opatrenie, ktoré na úkor biedy našich ľudí, od nich to vymámite po euríčku, po centíčku, pošlete bankám miliardu. Toto robia socialisti? Karpatskí áno.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 18:12 - 18:22 hod.
Dostál OndrejVystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 17:46 - 17:59 hod.
Dostál OndrejNo ale to čo chcem povedať a vy ste to veľmi pekne ukázali na príklade športu, je, že aj tak to tí ľudia zaplatia, lebo však kto zaplatí tú vyššiu DPH, kto zaplatí tú daň z finančných transakcií, to sa len tak tvári, že to budú platiť trebárs tie firmy alebo tie organizácie, ale veď ak 2,7 mld. 80 % sa má nájsť na vyšších príjmoch štátu, tak štát musí zobrať 80 % z 2,7 miliardy eur od ľudí, lebo nikto iný ako ľudia to nemôže zaplatiť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 14:50 - 15:00 hod.
Viskupič MariánNo, Štefan, ako si povedal, žijeme postfaktuálnu dobu, no vôbec nezáleží na faktoch, ale pritom aj koalícia mimo kamier cíti a aj povie, že to takto nemôže a nebude fungovať, že dosahy tohto balíčka môžu byť tak fatálne, že sa jednoducho ich smelé plány na viac peňazí do rozpočtu môžu rozpadnúť. No a že v situácii, keď sa na Slovensku od roku 2015 zvýšilo daňovo-odvodové zaťaženie najviac zo...
No, Štefan, ako si povedal, žijeme postfaktuálnu dobu, no vôbec nezáleží na faktoch, ale pritom aj koalícia mimo kamier cíti a aj povie, že to takto nemôže a nebude fungovať, že dosahy tohto balíčka môžu byť tak fatálne, že sa jednoducho ich smelé plány na viac peňazí do rozpočtu môžu rozpadnúť. No a že v situácii, keď sa na Slovensku od roku 2015 zvýšilo daňovo-odvodové zaťaženie najviac zo všetkých okolitých krajín, to sú údaje OECD, že asi nebude správnym liekom znovu a ešte viacej zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie.
No a že prečo? Ja použijem, a asi to stihnem, jeden konkrétny príklad. Jedna pani podniká ako živnostník, poobede učí, doučuje, teda mimo prázdnin, takže nejak sezónne, príjem v roku 2023 mala 8-tisíc euro a teraz jej odvody: sociálne odvody 216 euro mesačne, zdravotné 98, to je spolu 314 euro mesačne, ročne je to 3 768 eur, čo je 47 % z jej príjmu. No a teraz ja sa pýtam, že bude ešte aj v budúcom roku takto podnikať? No jednoducho nebude. Nemôžte polovicu toho, čo zarobíte, odovzdať len na odvodoch. Jednoducho budúci rok, a keď sa to ešte zvýši, nebude odvádzať nič. Proste buď bude trochu učiť už v šedej zóne, mimo, alebo sa vykašle na to. Toto je to, čo hrozí, že sa nepodarí vybrať ani to, čo tu už bolo, pretože to presiahlo tú únosnú hranicu. Presiahlo to únosnú hranicu a nebude to ďalej takto fungovať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 2.10.2024 10:59 - 11:14 hod.
Viskupič Marián2. V čl. I § 13 ods. 2 sa slová „apríl 2025" nahrádzajú slovami „apríl 2026".
3. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. júla 2026", slová „apríl až máj 2025" sa nahrádzajú slovami „apríl až máj 2026" a slová „31. mája 2025" sa nahrádzajú slovami „31. mája 2026".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „od 1. apríla 2025...
2. V čl. I § 13 ods. 2 sa slová „apríl 2025" nahrádzajú slovami „apríl 2026".
3. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. júla 2026", slová „apríl až máj 2025" sa nahrádzajú slovami „apríl až máj 2026" a slová „31. mája 2025" sa nahrádzajú slovami „31. mája 2026".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025" nahrádzajú slovami „od 1. apríla 2026 do 31. mája 2026".
5. V čl. IV nadpise § 18ch sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
6. V čl. VI, pardon, v čl. IV § 18ch sa slová „1. júla 2025" nahrádzajú slovami „1. júla 2026".
7. V čl. V sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
Ďakujem pekne, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu a môžme teda pustiť znovu čas, pán predsedajúci.
Tak a ešte odôvodním posledný návrh zákona, ktorým mierne pochválim vládnu koalíciu. Vlani vo vlaňajšom balíčku zvyšovala daň z dividend zo 7 na 10 %. Za rok sa jasne ukázalo, že to neprinieslo žiadny nárast výberu, žiadne vyššie príjmy štátneho rozpočtu, tak teraz to vláda dáva, alebo teda vláda dáva naspäť na 7 %. Je tam asi 3,5 mil. výpadok. Čiže skutočne to vlastne nič neprinieslo, čiže toto jedno chválim. Akurát že stále je to stratená príležitosť, pretože to správne riešenie by bolo dať daň z dividend na nulu. Je to jednoducho dvojité zdaňovanie. Je to niečo, čo zasa raz brzdí ekonomický rozvoj, brzdí to, presne to, čo Slovensko zúfalo potrebuje. Takže toto by bolo zasa jasne konsolidačné opatrenie, ktoré by fakt pomohlo. A teda môj návrh, môj pozmeňujúci návrh vlastne posúva tú daň z dividend zo 7 %, ako navrhuje koalícia, na 0 %, čo by bolo skutočne to najrozumnejšie riešenie, ktoré by pomohlo aj ekonomike a vo finále by pomohlo aj verejným financiám.
Nemám, bohužiaľ, viacej času bližšie to odôvodňovať. Takže v podstate ho, pán predsedajúci, ten čas môžte znovu stopnúť a ja už len prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483.
V čl. III 4. bode sa číslo "7" nahrádza číslom "0".
Ďakujem pekne, skončil som. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
"16. Nadpis 51e znie: "Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a z predaja virtuálnej meny."
17. § 51e sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"16. Nadpis 51e znie: "Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a z predaja virtuálnej meny."
17. § 51e sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t), ak k predaju virtuálnej meny došlo po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia; to neplatí pre príjem z predaja virtuálnej meny, ktorá bola obchodným majetkom daňovníka. Ustanovenie § 8 ods. 17 sa použije primerane.
(6) Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) vyplácané daňovníkovi za podmienok podľa odseku 5 sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
7. V čl. III 16. bode § 52zzzb dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:
"(8) Ustanovenie § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2024.
(9) Ustanovenia § 2 písm. ai) až al), § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. q), § 15 písm. a) siedmeho bodu, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 43, § 25b ods. 1 písm. c), § 51e ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2024.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Zasa informujem pána spravodajcu. V tejto súvislosti navrhujem vyňať 10. bod bodu IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
8. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie:
"Čl. X
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 256/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 87/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10b ods. I písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,23aa) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"23aa) § 2 písm. ai) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
§ 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.”
2. V § 29b ods. 1 sa za slová "osobitného predpisu23)" vkladajú slová "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,23a) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,
Novovložený článok X nadobúda účinnosť' 1. januára 2025.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Pán predsedajúci, skončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pustite čas.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
A pokračujem v odôvodnení ďalšieho. Takže, no, teraz sa budem teda chvíľku venovať odôvodneniu ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh vlastne sa snaží o, nazvime to že znefunkčnenie asi najhoršieho jednotlivého bodu, ktorý je v tom celom balíčku a to je teda tá transakčná daň. My sme sa ako SaS-ka pokúsili, dali sme teda aj návrh na dopracovanie celého balíčka, aj jedného a teda aj transakčnej dane, ale teda zároveň vlastne to chceme aj takto pomocou pozmeňujúcich návrhov. Čiže v podstate ten môj návrh vypúšťa z návrhu zákona o dani z finančných transakcií ten paragraf, ktorý obsahuje sadzby, tým pádom vlastne by sa ten návrh stal takým, že teda žiadnu transakčnú daň nezavádza.
Ja možno len veľmi, veľmi krátko poviem, že, už to tu viackrát padlo, proste poškodí to všetky firmy na Slovensku. Prinesie to 650 mil. nových nákladov, poškodí to ale najviac malé firmy, pretože tá efektívna sadzba dane vlastne je maximálna do výšky, alebo je maximálna v bode výšky faktúry 10-tisíc euro, ďalej sa už nezvyšuje, čiže malé firmy sú zásadne viacej postihnuté touto daňou ako veľké firmy. Spomeniem to, že tá inšpirácia je len v Maďarsku, ktoré je jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto daň funguje. Potom už len krajiny Latinskej Ameriky. Zároveň, a to hovorím aj občanom Slovenskej republiky, politikov budú páliť prsty, aby zvyšovali sadzby a aby túto daň natiahli aj na fyzické osoby, čo by bolo že úplne že ďalší, ďalší škodlivý krok.
Ďalej táto daň prináša normálne že zabudovaný paragraf, ako sa tomu dá vyhnúť, keď ministerstvo financií dáva možnosť neplatiť túto daň, ak firma platí svoje záväzky, ak ich platí teda kartou. Tu sa ja pýtam, že veď je to konsolidačný návrh zákona, ak takéto niečo vlastne umožníte, a teraz sa všetky, všetky firmy rozhodnú to takto urobiť, tak vám bude v konsolidácii chýbať 650 miliónov, to je ten jeden pohľad na vec.
Druhý pohľad na vec je, že ono to vo finále firmy neušetria, pretože to teda zaplatia bankám a kartovým spoločnostiam. A vlastne, ja to úplne poviem, že týmto návrhom zákona sa stáva ministerstvo financií najväčším donorom bánk a kartových spoločností, proste im prinesie veľké množstvo ďalšieho biznisu, ďalšieho zisku. Ja teda neviem, že či je toto len neželaná náhoda, alebo je to teda šikovnosť bánk, že si takéto niečo dokázali prelobovať, alebo či tam je aj nejaká forma "motivácie". Veľmi dobre sa na toto pozrite. Toto je úplne že veľmi-veľmi škodlivé ustanovenie veľmi-veľmi škodlivého zákona, ktorý by bolo teda treba jednoznačne zrušiť a o tom sú moje pozmeňujúce návrhy.
Takže zasa, prosím, zastaviť čas, skončil som s odôvodnením a prečítam samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485)
V čl. I sa vypúšťa § 6.
Nasledujúce paragrafy sa primerane preznačia.
Ďakujem pekne. Skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, a teda pokračujem v odôvodnení ďalšieho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pustíme vám čas.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, takže ďalšou z možností, rozumiem teda, keď je vládna koalícia presvedčená o kvalite svojich zákonov a že teda sú dobré, tak dávam ešte jednu možnosť. Pretože pri tej dani z finančných transakcií jednoducho nemáte, nemáte žiadne analýzy, je to postavené na vode, proste dávam ďalšiu možnosť, aby sa posunula účinnosť tohto zákona o rok, a tým pádom aby teda sa dalo zanalyzovať, čo by to všetko prinieslo. A zároveň tak nejak dúfam, že by sa za ten rok zistilo, že je to fakt že celé zlé, že by to pochopila aj vládna koalícia a mala by slušný zákonný priestor ten zákon zrušiť. Takže o tomto bude ďalší pozmeňujúcich návrh. Poprosím zastaviť čas. Dobre.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485).
No, ja si dovolím obrátiť sa priamo na vážených členov koalície. Možno...
No, ja si dovolím obrátiť sa priamo na vážených členov koalície. Možno ste presvedčení, že robíte dobre pre občanov, možno ste presvedčení, že robíte dobre pre firmy, možno ste na 100 % presvedčení, že robíte dobre pre živnostníkov. Možno si tak myslíte, že skonsolidujete verejné financie a pomôžete Slovensku. No, ale pritom sa ale že vôbec neinšpirujete úspešnými krajinami. Máte úplne rovnaký prístup, ako mal aj Igor Matovič, a, bohužiaľ, rovnaký bude aj výsledok. Zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce a budú platiť vyššie dane. Budeme mať vysokú infláciu, budeme mať nízky rast, možno žiadny rast ekonomiky. Budeme mať viac nezamestnaných, ale vyššiu minimálnu mzdu, deficity zostanú, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ktorý otočí každé druhé euro, ktoré sa tu vytvorí v tejto krajine, ale budeme mať chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, odídu naši mladí ľudia, odídu naše talenty do zahraničia. Spôsobíte úpadok, spôsobíte biedu, a toto všetko si chcete expresne odhlasovať.
Dámy a páni z koalície, urobte to! Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás. My sme jednoznačne proti, proti takémuto balíčku. Skutočne ste babráci a zničíte Slovensko! Urobíte z našej krásnej, v minulosti úspešnej krajiny, skanzen. A je mi to veľmi ľúto za každého jedného občana, za každú jednu firmu, za každého jedného mladého človeka, pre ktorého bude práve prijatie tohto balíčka opatrení tou poslednou kvapkou v jeho rozhodnutí opustiť krajinu, odísť zo Slovenska.
Je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách, ktorí riešia umiestnenie svojej investície a práve teraz vyškrtli Slovensko z možných umiestnení. Takto to, bohužiaľ, je a ja si teda dovolím po dohode s pánom predsedajúcim predložiť päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem teda postupne, vždy najprv jeden odôvodním a prečítam a takto budem pokračovať, aby to teda dávalo zmysel, aby sa to dalo ľahšie pochopiť. A poprosím fakt, keby sa možno aj kolegovia z koalície skúsili zamyslieť, ešte stále máte priestor z tohto balíka opatrení, ktorý je veľmi škodlivý, urobiť niečo, čo by dávalo aspoň nejaký zmysel.
Takže poďme, prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, poprosím zastaviť čas. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
V čl. II sa vypúšťa 10. bod. Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
V súvislosti s tým navrhujem 1. bod bodu IV spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, o čom teda práve informujem pána spravodajcu.
Na vysvetlenie, tento pozmeňujúci návrh ruší to zvýšenie sociálnych odvodov zo sedemnásobku priemernej mzdy na jedenásťnásobok priemernej mzdy, pričom sa, samozrejme nijak nezvyšujú náhrady, ktoré takto platiaci človek z tohto systému má, tie končia pri trojnásobku. Čiže človek, ktorý doteraz platil sedemnásobok, áno, ten, ktorý mal vyššiu mzdu, sa aj tak výrazne podieľal viacej, než z toho systému vie dostať naspäť. Teraz to posúvate na jedenásťnásobok a áno, toto je presne k tým mojim predchádzajúcim slovám. Aj toto, takéto zvýšenie bude vyháňať tých najskúsenejších, najšikovnejších, najrozumnejších zamestnancov do zahraničia, pretože im toto opatrenie nič nedáva, len im zásadné zvyšuje ich odvodové zaťaženie.
Ďalší pozmeňujúci návrh najprv odôvodním, ale teda len veľmi rýchlo, lebo toho času mám málo.
Konsolidačné opatrenie, ktoré by som chcel doplniť do tohto zdražovacieho balíčka, je znížiť zdaňovanie kryptomien, viacejkrát to tu už bolo spomínané, dnes z zdaňovania, z toho drakonického, ktoré tu máme, sa nedostane do verejných financií nič, jednoducho ľudia to tu nezdaňujú. Ak takéto niečo dáte do balíčka, tak vlastne namiesto nulových príjmov je šanca na vyššie príjmy, čiže toto je klasické konsolidačné opatrenie, ktoré by za prvé pomohlo verejným financiám a za druhé pomohlo by ekonomike.
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím, vždy povedzte, kedy ste dočítali pozmeňovák. Teraz už odôvodňujete ďalší?
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, teraz odôvodňujem ďalší.
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže čas pustite, nech sa páči.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, čiže zároveň by to teda pomohlo aj ekonomike, je to opatrenie, ktoré nič nestojí, prináša financie do štátneho rozpočtu, zároveň proste uvoľní, urobí ekonomiku slobodnejšou a proste tento sektor by sa mohol rozvíjať.
Takže toľko odôvodnenie a v tomto momente opäť poprosím o zastavenie času a idem čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
1 . V čl. III sa pred 1. bod vkladajú nový 1. a 2. bod, ktoré znejú:
”1. V § 2 písmeno ai) znie:
„ai) virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať,”
2. § 2 sa dopĺňa písmenami aj) až al), ktoré znejú:
„aj) stablecoinom akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu,
ak) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby, odplatný prevod virtuálnej meny alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin; výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa za predaj virtuálnej meny nepovažuje,
al) stakingom prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. III sa za 1. bod vkladajú nový 2. a 3. bod, ktoré znejú:
V § 8 odsek 17 znie:
"(17) Príjem podľa ods. 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou alebo stakingom sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin pri použití ocenenia podľa § 17 ods. 43; to neplatí pre príjmy podľa odseku 1 písm. t), ktoré sa zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 5 a 6.”
3. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo poskytnutie služby, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavky podľa § 8 ods. 2 nepresiahne v zdaňovacom období 2 400 eur; ak takto vymedzený podiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 2 400 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.”.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. III sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
"5. V §15 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
"7. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 6."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. III sa za 7. bod vkladajú nový 8. a 9. bod, ktoré znejú:
"8. § 17 ods. 3 písm. n) sa za slová „nadobudnutej ťažbou” vkladajú slová „alebo stakingom”.
9. V § 17 odsek 43 znie:
"(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
10. § 25b sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) reálna hodnota,119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
6. V čl. III sa za 15. bod vkladajú nový 16. a 17. bod, ktoré znejú:
"16. Nadpis 51e znie: "Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a z predaja virtuálnej meny."
17. § 51e sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t), ak k predaju virtuálnej meny došlo po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia; to neplatí pre príjem z predaja virtuálnej meny, ktorá bola obchodným majetkom daňovníka. Ustanovenie § 8 ods. 17 sa použije primerane.
(6) Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) vyplácané daňovníkovi za podmienok podľa odseku 5 sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
7. V čl. III 16. bode § 52zzzb dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:
"(8) Ustanovenie § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2024.
(9) Ustanovenia § 2 písm. ai) až al), § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. q), § 15 písm. a) siedmeho bodu, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 43, § 25b ods. 1 písm. c), § 51e ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2024.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Zasa informujem pána spravodajcu. V tejto súvislosti navrhujem vyňať 10. bod bodu IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
8. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie:
"Čl. X
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 256/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 87/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10b ods. I písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,23aa) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"23aa) § 2 písm. ai) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
§ 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.”
2. V § 29b ods. 1 sa za slová "osobitného predpisu23)" vkladajú slová "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,23a) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,
Novovložený článok X nadobúda účinnosť' 1. januára 2025.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Pán predsedajúci, skončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pustite čas.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
A pokračujem v odôvodnení ďalšieho. Takže, no, teraz sa budem teda chvíľku venovať odôvodneniu ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh vlastne sa snaží o, nazvime to že znefunkčnenie asi najhoršieho jednotlivého bodu, ktorý je v tom celom balíčku a to je teda tá transakčná daň. My sme sa ako SaS-ka pokúsili, dali sme teda aj návrh na dopracovanie celého balíčka, aj jedného a teda aj transakčnej dane, ale teda zároveň vlastne to chceme aj takto pomocou pozmeňujúcich návrhov. Čiže v podstate ten môj návrh vypúšťa z návrhu zákona o dani z finančných transakcií ten paragraf, ktorý obsahuje sadzby, tým pádom vlastne by sa ten návrh stal takým, že teda žiadnu transakčnú daň nezavádza.
Ja možno len veľmi, veľmi krátko poviem, že, už to tu viackrát padlo, proste poškodí to všetky firmy na Slovensku. Prinesie to 650 mil. nových nákladov, poškodí to ale najviac malé firmy, pretože tá efektívna sadzba dane vlastne je maximálna do výšky, alebo je maximálna v bode výšky faktúry 10-tisíc euro, ďalej sa už nezvyšuje, čiže malé firmy sú zásadne viacej postihnuté touto daňou ako veľké firmy. Spomeniem to, že tá inšpirácia je len v Maďarsku, ktoré je jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto daň funguje. Potom už len krajiny Latinskej Ameriky. Zároveň, a to hovorím aj občanom Slovenskej republiky, politikov budú páliť prsty, aby zvyšovali sadzby a aby túto daň natiahli aj na fyzické osoby, čo by bolo že úplne že ďalší, ďalší škodlivý krok.
Ďalej táto daň prináša normálne že zabudovaný paragraf, ako sa tomu dá vyhnúť, keď ministerstvo financií dáva možnosť neplatiť túto daň, ak firma platí svoje záväzky, ak ich platí teda kartou. Tu sa ja pýtam, že veď je to konsolidačný návrh zákona, ak takéto niečo vlastne umožníte, a teraz sa všetky, všetky firmy rozhodnú to takto urobiť, tak vám bude v konsolidácii chýbať 650 miliónov, to je ten jeden pohľad na vec.
Druhý pohľad na vec je, že ono to vo finále firmy neušetria, pretože to teda zaplatia bankám a kartovým spoločnostiam. A vlastne, ja to úplne poviem, že týmto návrhom zákona sa stáva ministerstvo financií najväčším donorom bánk a kartových spoločností, proste im prinesie veľké množstvo ďalšieho biznisu, ďalšieho zisku. Ja teda neviem, že či je toto len neželaná náhoda, alebo je to teda šikovnosť bánk, že si takéto niečo dokázali prelobovať, alebo či tam je aj nejaká forma "motivácie". Veľmi dobre sa na toto pozrite. Toto je úplne že veľmi-veľmi škodlivé ustanovenie veľmi-veľmi škodlivého zákona, ktorý by bolo teda treba jednoznačne zrušiť a o tom sú moje pozmeňujúce návrhy.
Takže zasa, prosím, zastaviť čas, skončil som s odôvodnením a prečítam samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485)
V čl. I sa vypúšťa § 6.
Nasledujúce paragrafy sa primerane preznačia.
Ďakujem pekne. Skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, a teda pokračujem v odôvodnení ďalšieho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pustíme vám čas.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, takže ďalšou z možností, rozumiem teda, keď je vládna koalícia presvedčená o kvalite svojich zákonov a že teda sú dobré, tak dávam ešte jednu možnosť. Pretože pri tej dani z finančných transakcií jednoducho nemáte, nemáte žiadne analýzy, je to postavené na vode, proste dávam ďalšiu možnosť, aby sa posunula účinnosť tohto zákona o rok, a tým pádom aby teda sa dalo zanalyzovať, čo by to všetko prinieslo. A zároveň tak nejak dúfam, že by sa za ten rok zistilo, že je to fakt že celé zlé, že by to pochopila aj vládna koalícia a mala by slušný zákonný priestor ten zákon zrušiť. Takže o tomto bude ďalší pozmeňujúcich návrh. Poprosím zastaviť čas. Dobre.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485).
1. V čl. I § 13 ods. 1 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „31. marca 2026".
2. V čl. I § 13 ods. 2 sa slová „apríl 2025" nahrádzajú slovami „apríl 2026".
3. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. júla 2026", slová „apríl až máj 2025" sa nahrádzajú slovami „apríl až máj 2026" a slová „31. mája 2025" sa nahrádzajú slovami „31. mája 2026".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025" nahrádzajú slovami „od 1. apríla 2026 do 31. mája 2026".
5. V čl. IV nadpise § 18ch sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
6. V čl. VI, pardon, v čl. IV § 18ch sa slová „1. júla 2025" nahrádzajú slovami „1. júla 2026".
7. V čl. V sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
Ďakujem pekne, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu a môžme teda pustiť znovu čas, pán predsedajúci.
Tak a ešte odôvodním posledný návrh zákona, ktorým mierne pochválim vládnu koalíciu. Vlani vo vlaňajšom balíčku zvyšovala daň z dividend zo 7 na 10 %. Za rok sa jasne ukázalo, že to neprinieslo žiadny nárast výberu, žiadne vyššie príjmy štátneho rozpočtu, tak teraz to vláda dáva, alebo teda vláda dáva naspäť na 7 %. Je tam asi 3,5 mil. výpadok. Čiže skutočne to vlastne nič neprinieslo, čiže toto jedno chválim. Akurát že stále je to stratená príležitosť, pretože to správne riešenie by bolo dať daň z dividend na nulu. Je to jednoducho dvojité zdaňovanie. Je to niečo, čo zasa raz brzdí ekonomický rozvoj, brzdí to, presne to, čo Slovensko zúfalo potrebuje. Takže toto by bolo zasa jasne konsolidačné opatrenie, ktoré by fakt pomohlo. A teda môj návrh, môj pozmeňujúci návrh vlastne posúva tú daň z dividend zo 7 %, ako navrhuje koalícia, na 0 %, čo by bolo skutočne to najrozumnejšie riešenie, ktoré by pomohlo aj ekonomike a vo finále by pomohlo aj verejným financiám.
Nemám, bohužiaľ, viacej času bližšie to odôvodňovať. Takže v podstate ho, pán predsedajúci, ten čas môžte znovu stopnúť a ja už len prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483.
V čl. III 4. bode sa číslo "7" nahrádza číslom "0".
Ďakujem pekne, skončil som. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 2.10.2024 9:29 - 9:44 hod.
Ledecký VladimírŠtátna služba má pravidelne 10 % tabuľkových miest neobsadených, ale tých 10 % tabuľkových miest, tie peniaze idú na tie ministerstvá a tie peniaze sa minú. Ja si myslím, že to je tiež zámer tých úradníkov neobsadiť celé tie miesta, hoci, hoci, samozrejme, prebiehajú výberové konania, na niektoré miesta je problém obsadiť ľudí, ale celé sa dodržuje tak, aby naozaj ten balík tých 10 % peňazí sa potom mohol rozdeliť na tých úradníkov, ktorí sú tam.
Vy ste presadili možnosť mať viac štátnych tajomníkov a, samozrejme, k tomu štátnemu tajomníkovi je potrebný nejaký stuff ľudí a tiež si myslím, že ste týmto veľmi prispeli k navyšovaniu v štátnej správe, čo, naopak, by sme ju mali znižovať. A pokiaľ chodia štátni tajomníci z ministerstva životného prostredia do výboru, v ktorom som ja, tak musím konštatovať, že nevedel povedať na odborné otázky, vždy majú tam toho človeka. Ja ako štátny tajomník som si nevedel predstaviť, že keď som prišiel, keď som prišiel na výbor, aby som nevedel v zákone, na ktorom som pracoval, všetko vysvetliť a povedať na otázky poslancov alebo verejnosti, ktorá tam bola. Teraz je to pravidlom.
777 úradníkov má osobitný plat. Ten osobitný plat je vo výške 5-tisíc až 20-tisíc euro, spravidla je to nad 5-tisíc euro a musím povedať, že také zaujímavé je ministerstvo zdravotníctva, kde každý štvrtý tajomník má osobitný plat, je tam viac dohodárov na tom ministerstve zdravotníctva ako skutočných zamestnancov a čo je ešte paradoxom, že nemajú naplnené tie tabuľkové miesta. Že tí, čo nemajú ten osobitný plat, ešte majú, ešte majú ten balík peňazí z nenaplnených tabuľkových miest, ktorý predpokladám, že si rozdelia. Na to som upozornil ako predseda výboru NKÚ, kde urobil kontrolu, a v momente, keď sa NKÚ začalo zaujímať o to, prečo je tam toľko osobitných platov, tak počet, počet osobitných platov klesol o 25 %. To len hovorí o tom, že asi, asi nejaký problém tam je.
Na Slovensku v štátnej správe máme 10 800 dohodárov. To znamená, na troch úradníkov je jeden, jeden dohodár.
Vo verejnej správe za posledných desať rokov, to bola štátna správa, teraz poviem o verejnej správe, vo verejnej správe za posledných desať rokov bol nárast o 47-tisíc zamestnancov. A za vlády Ódora, Matoviča a Hegera ten počet narástol o 10-tisíc. Čiže za tri a pol roka vlád terajšej opozície alebo vlády, ktorá nemala podporu, to bol nárast 10-tisíc a za šesť a pol roka to bolo 37-tisíc. Čiže musíme si priznať, že ani jedna vláda, ani jedna vláda nie je schopná zadržať ten rast úradníkov, kdežto vlády terajšej koalície ten rast dvojnásobným tempom navyšovali. Mzdové náklady na verejnú správu za posledný, za posledných desať rokov vzrástli o 100 %. To znamená, že áno, je to aj nárastom platov, infláciou, ale hlavný činiteľ, ktorý za to môže, je nárast úradníkov. Podľa INESS táto vláda pokračuje v navyšovaní úradníkov a za rok 2024 o 14-tisíc úradníkov vo verejnej správe.
My sme, alebo vy ste, keď ste nastúpili nová vláda, tak ste v priebehu jednej schôdze rozbili jednu miliardu eur. Ako keby, ako keby žiadna konsolidácia nás nečakala, ako keby sme tie peniaze nepotrebovali. Bolo to na trináste dôchodky, na nové ministerstvo, navyšovanie zamestnancov na iných ministerstvách a na proces bonifikácie hypoték, kde bolo naplánovaných 300 ľudí, ktoré, ktoré skončili neúspešne. Ale už ste nikde nepovedali, že idete rušiť rodičovské dôchodky, a takisto ste nikde nepovedali, že idete rušiť dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Tuná 19.10 h sa podal pozmeňovák, čo už dávno mala byť schôdza skončená, a v tichosti ste zrušili alebo zmenili podmienky na trinásty, pardon, zmenili podmienky na to, že by po 40 rokoch odpracovaných ľudia nemohli ísť do dôchodku. V tichosti. Však to povedzte, že na to nemáme, že to musíme rušiť. Prečo, prečo to robíte v tichosti? Ale keď idete rozdávať 13. dôchodok, na ktorý tiež nemáme, hej, tak to robíte s veľkou slávou.
Všetci vieme, že samosprávy sú v kríze, že nemajú peniaze. Vieme, prečo nemajú peniaze, lebo z podielových daní sa, podielové dane sa znížili vďaka benefitom v daniach pre fyzické osoby, ale na to, že plánujete zrušiť rodičovské dôchodky, ste si vymysleli, ako že nahradíte to 2 % dane pre otca, 2 % dane pre matku. To zase oberáte samosprávy o peniaze. Tá cifra pre tých rodičov bude malá, ale pre samosprávy dosť výrazná, aby si to všimli.
Národná banka konštatovala, že celá kampaň na skokové zvýšenie úrokov hypoték bolo falošné strašenie, lebo nárast splátky o viac ako 15 % príjmu sa týka len 4 % úverov. Len 7 % poberateľov hypoték využíva túto pomoc. A viete, pre mňa, pre mňa to bolo paradoxné, už keď sa to prijímalo, že my ideme 15 % najbohatším ľuďom, ktorí si môžu dovoliť hypotéky, prispievať na úroky a robíme to ako sociálnu pomoc. Nevedel som si predstaviť, jak tí ľudia, ktorí sú naozaj vyťažení, pracujú alebo keďže majú hypotéku, musia ju splácať a tie príjmy majú, majú dostatočné, sa posadia na úrad práce a budú žiadať o podporu štátu ako sociálnu pomoc.
Najvyšší kontrolný úrad kritizuje dohodárov a kontroly, ktoré prebehli, hovoria o tom, že dohodári takisto sú problémom našej spoločnosti. A treba si uvedomiť, že dohodári nie sú platení z mzdových prostriedkov, ale z bežných výdavkov, to znamená, tie ministerstvá nemajú až taký problém, alebo úrady nemajú až taký problém si tých dohodárov zaplatiť a nejakým spôsobom ich obmedzovať. Hoci mzda je vyplatená, v mnohých prípadoch nevedia tí zamestnávatelia povedať, čo ten dohodár robil. A dohodár by mal mať svoju prácu zdokumentovanú a ministerstvo musí vedieť preukázať, za čo dohodár peniaze dostal. No vo väčšine prípadov, a to ešte raz zdôrazňujem, vo väčšine prípadov toto nebolo možné. To znamená, dohodár sa zamestnal a pri kontrole ministerstvo nevedelo vo väčšine prípadov povedať, na čom ten dohodár pracoval.
A nakoniec by som ešte odcitoval predsedu NKÚ, ktorý povedal: "Vo viac ako polovici prípadov nemali výkazy prác, nevedeli sme posúdiť, či človek, ktorý si mesačne zarobil päťsto, tisíc alebo dvetisíc eur, aj reálne nejakú prácu vykonal, alebo to bola fiktívna mŕtva duša, ktorá dostala peniaze, lebo na ministerstve pracoval jeho kamarát." To sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Tak tak my si tu teda gazdujeme.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 2.10.2024 9:14 - 9:29 hod.
Ledecký VladimírMali sme tuná ešte v minulom období Radu pre štátnu službu, bolo to, myslím, päť alebo šesť ľudí, ktorí boli nominovaní z rôznych oblastí, ktorí bdeli nad tou štátnou službou, garantovali nejakú jej odbornosť, ale vypracovali aj dôležitú správu, ako tá štátna služba funguje, a táto koalícia ju zrušila. A bol to taký analyzačný alebo analytický útvar, ktorý nám dával každý rok jasnú správu o tom, kde stojíme. A tá jasná správa bola o tom, že nás to stojí každý rok viacej peňazí, že keď to nebudeme schopní zastaviť, tak že štát bude vyberať dane len na úradníkoch.
Premiér povedal, nepovedal to raz, hovoril to niekoľkokrát v rôznych reláciách, že keby štát znížil 30 % úradníkov, on to konkrétne hovoril o úrade vlády, že keby na úrade vlády zo dňa na deň klesol počet úradníkov o 30 %, nikto by si to nevšimol. On to síce povedal, ale zaujímavé, že o týždeň nato sme na výbore pre sociálne veci schvaľovali navyšovanie úradníkov na úrad vlády. Čiže, panebože, jeden týždeň hovorím v reláciách, že 30 % zníženie by si nikto nevšimol, a druhý týždeň pripravím materiál, že mi treba desiatky úradníkov navyše. Nepochopiteľné!
Štátna služba má pravidelne 10 % tabuľkových miest neobsadených, ale tých 10 % tabuľkových miest, tie peniaze idú na tie ministerstvá a tie peniaze sa minú. Ja si myslím, že to je tiež zámer tých úradníkov neobsadiť celé tie miesta, hoci, hoci, samozrejme, prebiehajú výberové konania, na niektoré miesta je problém obsadiť ľudí, ale celé sa dodržuje tak, aby naozaj ten balík tých 10 % peňazí sa potom mohol rozdeliť na tých úradníkov, ktorí sú tam.
Vy ste presadili možnosť mať viac štátnych tajomníkov a, samozrejme, k tomu štátnemu tajomníkovi je potrebný nejaký stuff ľudí a tiež si myslím, že ste týmto veľmi prispeli k navyšovaniu v štátnej správe, čo, naopak, by sme ju mali znižovať. A pokiaľ chodia štátni tajomníci z ministerstva životného prostredia do výboru, v ktorom som ja, tak musím konštatovať, že nevedel povedať na odborné otázky, vždy majú tam toho človeka. Ja ako štátny tajomník som si nevedel predstaviť, že keď som prišiel, keď som prišiel na výbor, aby som nevedel v zákone, na ktorom som pracoval, všetko vysvetliť a povedať na otázky poslancov alebo verejnosti, ktorá tam bola. Teraz je to pravidlom.
777 úradníkov má osobitný plat. Ten osobitný plat je vo výške 5-tisíc až 20-tisíc euro, spravidla je to nad 5-tisíc euro a musím povedať, že také zaujímavé je ministerstvo zdravotníctva, kde každý štvrtý tajomník má osobitný plat, je tam viac dohodárov na tom ministerstve zdravotníctva ako skutočných zamestnancov a čo je ešte paradoxom, že nemajú naplnené tie tabuľkové miesta. Že tí, čo nemajú ten osobitný plat, ešte majú, ešte majú ten balík peňazí z nenaplnených tabuľkových miest, ktorý predpokladám, že si rozdelia. Na to som upozornil ako predseda výboru NKÚ, kde urobil kontrolu, a v momente, keď sa NKÚ začalo zaujímať o to, prečo je tam toľko osobitných platov, tak počet, počet osobitných platov klesol o 25 %. To len hovorí o tom, že asi, asi nejaký problém tam je.
Na Slovensku v štátnej správe máme 10 800 dohodárov. To znamená, na troch úradníkov je jeden, jeden dohodár.
Vo verejnej správe za posledných desať rokov, to bola štátna správa, teraz poviem o verejnej správe, vo verejnej správe za posledných desať rokov bol nárast o 47-tisíc zamestnancov. A za vlády Ódora, Matoviča a Hegera ten počet narástol o 10-tisíc. Čiže za tri a pol roka vlád terajšej opozície alebo vlády, ktorá nemala podporu, to bol nárast 10-tisíc a za šesť a pol roka to bolo 37-tisíc. Čiže musíme si priznať, že ani jedna vláda, ani jedna vláda nie je schopná zadržať ten rast úradníkov, kdežto vlády terajšej koalície ten rast dvojnásobným tempom navyšovali. Mzdové náklady na verejnú správu za posledný, za posledných desať rokov vzrástli o 100 %. To znamená, že áno, je to aj nárastom platov, infláciou, ale hlavný činiteľ, ktorý za to môže, je nárast úradníkov. Podľa INESS táto vláda pokračuje v navyšovaní úradníkov a za rok 2024 o 14-tisíc úradníkov vo verejnej správe.
My sme, alebo vy ste, keď ste nastúpili nová vláda, tak ste v priebehu jednej schôdze rozbili jednu miliardu eur. Ako keby, ako keby žiadna konsolidácia nás nečakala, ako keby sme tie peniaze nepotrebovali. Bolo to na trináste dôchodky, na nové ministerstvo, navyšovanie zamestnancov na iných ministerstvách a na proces bonifikácie hypoték, kde bolo naplánovaných 300 ľudí, ktoré, ktoré skončili neúspešne. Ale už ste nikde nepovedali, že idete rušiť rodičovské dôchodky, a takisto ste nikde nepovedali, že idete rušiť dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Tuná 19.10 h sa podal pozmeňovák, čo už dávno mala byť schôdza skončená, a v tichosti ste zrušili alebo zmenili podmienky na trinásty, pardon, zmenili podmienky na to, že by po 40 rokoch odpracovaných ľudia nemohli ísť do dôchodku. V tichosti. Však to povedzte, že na to nemáme, že to musíme rušiť. Prečo, prečo to robíte v tichosti? Ale keď idete rozdávať 13. dôchodok, na ktorý tiež nemáme, hej, tak to robíte s veľkou slávou.
Všetci vieme, že samosprávy sú v kríze, že nemajú peniaze. Vieme, prečo nemajú peniaze, lebo z podielových daní sa, podielové dane sa znížili vďaka benefitom v daniach pre fyzické osoby, ale na to, že plánujete zrušiť rodičovské dôchodky, ste si vymysleli, ako že nahradíte to 2 % dane pre otca, 2 % dane pre matku. To zase oberáte samosprávy o peniaze. Tá cifra pre tých rodičov bude malá, ale pre samosprávy dosť výrazná, aby si to všimli.
Národná banka konštatovala, že celá kampaň na skokové zvýšenie úrokov hypoték bolo falošné strašenie, lebo nárast splátky o viac ako 15 % príjmu sa týka len 4 % úverov. Len 7 % poberateľov hypoték využíva túto pomoc. A viete, pre mňa, pre mňa to bolo paradoxné, už keď sa to prijímalo, že my ideme 15 % najbohatším ľuďom, ktorí si môžu dovoliť hypotéky, prispievať na úroky a robíme to ako sociálnu pomoc. Nevedel som si predstaviť, jak tí ľudia, ktorí sú naozaj vyťažení, pracujú alebo keďže majú hypotéku, musia ju splácať a tie príjmy majú, majú dostatočné, sa posadia na úrad práce a budú žiadať o podporu štátu ako sociálnu pomoc.
Najvyšší kontrolný úrad kritizuje dohodárov a kontroly, ktoré prebehli, hovoria o tom, že dohodári takisto sú problémom našej spoločnosti. A treba si uvedomiť, že dohodári nie sú platení z mzdových prostriedkov, ale z bežných výdavkov, to znamená, tie ministerstvá nemajú až taký problém, alebo úrady nemajú až taký problém si tých dohodárov zaplatiť a nejakým spôsobom ich obmedzovať. Hoci mzda je vyplatená, v mnohých prípadoch nevedia tí zamestnávatelia povedať, čo ten dohodár robil. A dohodár by mal mať svoju prácu zdokumentovanú a ministerstvo musí vedieť preukázať, za čo dohodár peniaze dostal. No vo väčšine prípadov, a to ešte raz zdôrazňujem, vo väčšine prípadov toto nebolo možné. To znamená, dohodár sa zamestnal a pri kontrole ministerstvo nevedelo vo väčšine prípadov povedať, na čom ten dohodár pracoval.
A nakoniec by som ešte odcitoval predsedu NKÚ, ktorý povedal: "Vo viac ako polovici prípadov nemali výkazy prác, nevedeli sme posúdiť, či človek, ktorý si mesačne zarobil päťsto, tisíc alebo dvetisíc eur, aj reálne nejakú prácu vykonal, alebo to bola fiktívna mŕtva duša, ktorá dostala peniaze, lebo na ministerstve pracoval jeho kamarát." To sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Tak tak my si tu teda gazdujeme.
Ďakujem.