Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, avizoval som, že budem vystupovať, tak vystupujem aj v druhom čítaní. Skúsim sa v niečom posunúť, len zopakujem jednu vec, ktorú pán minister tu vtedy nebol a keďže on má k tomu blízko, tak to zopakujem. Hovorí sa taký príbeh a pán minister má vzťah k maliarstvu a mne to je veľmi sympatické a mám rád maliarov a výtvarné umenie a je taký príbeh, ktorý hovorí, že bohatý kupec sa šiel pozrieť do chrámu a tí ľudia okolo toho chrámu boli veľmi chudobní proste a ten kupec hovorí, no pozri ich, chudobní jak kostolné myši, ale od Tintoretta si vymaľovať fresky dajú.
A toto je presne náš príbeh, pán minister. Neviem teda, za čo vy predávate tie obrazy, že či by sme si mohli dovoliť od vás nechať vymaľovať niečo, ale to je presne to a treba to korektne povedať a teraz to len zopakujem, ale už rýchlejšie ako v prvom čítaní, že nemáme na to. Nemáme na to, ako sme si nastavili tie výdaje. Proste to nevychádza. Nevychádza to. Nevieme to vyrobiť, nemáme tú ekonomiku, nemáme tú efektivitu, nemáme tie zdroje, proste na to nemáme. Ľudí treba posielať do roboty, kým vládzu a keď nevládzu, tak musia si oni myslieť, teda vytvoriť taký štát, ktorý sa dokáže o nich postarať. Viete, pokiaľ preformátujeme štát a budeme hovoriť ľuďom, že štát sa postará, počkajte pri telke, čo bude zadarmo, tak hráme veľmi nebezpečnú hru s krvavým koncom na konci. Lebo to sa uplatniť nedá, hej? Štát nemôže platiť tých, čo sa vládzu o seba postarať. Lebo keď to bude robiť, chvíľku to potrvá, ale keď to skončí, tak sa nebude mať kto postarať o tých, čo sa nevládzu o seba postarať. Tí čo sa vládzu, však dobre už to skončilo, lukulské hody, musíme ísť do roboty, ale tí čo nevládzu, tí čo budú robiť?
A keď sa ten štát zrúti, keď proste nebudú zdroje, čo budú robiť? Viete, že hazardujete, naozaj ten hazard je obrovský. Nemáme na 13. dôchodok. Mne je ľúto všetkých tých dôchodcov, všetkých tých ľudí, ktorí musia ťažko prežiť. A možno máme na to, aby sme vyextrahovali tú najzraniteľnejšiu skupinu nejakého počtu dôchodcov, ktorí naozaj majú problém, ale my nemáme na to. Ja poznám iks ľudí, ktorí majú dôchodky a však dajú, zoberem, hej? Ale nič by sa nestalo, keby ich nedostali. Viete, 13. dôchodok, aj v práci dostávate 13. výplatu, tam je niečo, hej, že proste ekonomika, štát, vlastne tá firma sa rozbehne. Má, dá. Neviem, kde sme nabrali to presvedčenie, že máme toľko, že dáme. Ako ja viem, že to nedopadne dobre politicky pre mňa, ale však ja som ľudí posielal do roboty, aj keď som bol predseda KDH, ale že ľudia by mali chodiť do roboty, kým vládzu. Keď už nevládzu, tak by sme mali dávať pozor, aby štát mal na to, aby im vedel platiť. A vy hazardujete. A zdá sa, že to zachutilo. 13. dôchodok nebude. Nemal by byť. Teraz ho možno ešte horko-ťažko vyplatíte, ja neviem, z čoho chcete vyplatiť na budúci rok. Nemáme na to. My nemáme na to ani, ja neviem, koľko je tých všelijakých a teraz znova idem na tenký ľad, ja si to uvedomujem, čiže berte ma s veľkou rezervou. Nemáme ani tých niekoľko 100-tisíc invalidných dôchodkov, kde medzi tými sú 10-tisíce ľudí, ktorí ani nie sú tak invalidi, ako poznali tých, čo dávajú tie posudky na to, aby boli invalidi. A, žiaľ, to je fenomén, ktorý, zdá sa, že sa veľmi rozrástol. Tak jak si viete vybaviť maródku, hej, tak si viete vybaviť všetko možné. A viete, že pomer tých invalidných dôchodkov k celkovému množstvu obyvateľstva, neviem, či také štatistiky existujú, ale možno by nedopadli dobre. Možno by ukazovali, fíha, niečo nie je dobre. A tie prípady sa množia. Nemáme na to. Nemáme na to. Proste treba v tom urobiť rázny a tvrdý sek. Nehovorím, že nemáme na to, aby sme platili invalidné dôchodky. Ale nemáme na to, aby sme platili invalidné dôchodky tým, ktorí nie sú invalidi, ale sú tí, ktorí poznajú posudkových lekárov. Toto je dôležité. Nemáme na to. Hazardujete naozaj veľa. Nemáme na to, aby sme platili toľko úradníkov. Ja som to tu minule hovoril, alebo kde, aj tu som to hovoril, aj v televízii, že keby polka z nich, z ministerstiev a teraz ma neberte, a že čo policajti. Ja nehovorím o policajtoch.
Ja hovorím o úradníkoch na ministerstvách, všetkých. Keby polka z nich neprišla, tak si to všimne iba bufetárka, lebo by mala nižšiu tržbu. Možno trošku hyperbolizujem, ale nie som ďaleko od pravdy. A vám garantujem, že tie peniaze, ktoré by ste ušetrili, časť toho by ste dali na nejaké rezervy, na odmeny, tak tá kvalita, ktorá vám tam zostane, tí kvalitní úradníci vám vyrobia aj za tých, čo sa tam motajú po tých chodbách. A ešte by boli viac motivovaní. A v TA3 som to povedal a sa ma pýtali, no a že čo by tí ľudia robili? Ježiš Mária, čo by robili. Keby tu bola 20 % nezamestnanosť, nepoviem pol slova. Však tu nemá kto robiť. Nieže čo by oni robili. Ak sa niekomu chce robiť, na druhý deň je zamestnaný. Na druhý deň je zamestnaný. Do dvoch týždňov rekvalifikovaný. O čom rozprávame? To neni problém, že by boli, ja neviem čo, že chudáci by pomreli od hladu. Nie. Dá sa to. Len treba byť odvážny. Treba byť tvrdý a treba ľuďom povedať pravdu. Nemáte žiadnu ambíciu to povedať.
Je ešte relatívne ďaleko pred voľbami, i keď teraz neviem, lebo koľko je 97-3? Či nie, pardon, 79-3? 76. Zdá sa, že máme štvrtú stranu v koalícii. Je už to vlastne štvorkoalícia. Viete, ja rozmýšľam, čo taký Rudolf Huliak, bude jeho programovým cieľom. Všetko vystrieľať, všetko vyrúbať, potom kde ďalej ešte zájdeme.
Čiže, dobre, za normálnych okolností by tie voľby mali byť za tri roky, ešte stále čas na odvahu. Stále čas na odvahu. Ale aj na férovosť a zodpovednosť voči našim deťom a vnukom, ktorým musíte povedať, okej, prepískli sme to, nevládzeme, nemáme na to, ekonomika, tí, čo mali robiť, poutekali. Peniaze pobrali v kufroch do Dubaja, do Dominikánskej, kade-tade. Minule som tu hovoril, že koho ste stvorili ako z podnikateľského sveta. Akú legendu, akého áčkového podnikateľa ste vytvorili. Koľko dane z príjmu zaplatil taký Počiatek, Výboh, Kočner, Baštrnák. Dočkal som sa odpovede faktickej od pána Muňka, ktorý povedal, že čo ten Hlina rozpráva, však oni tu nemajú ani firmy. No však to je ešte horšie. Viete, to je presne to, že oni tu ani nemajú firmy. To je presne ten príbeh investora v Afrike. Viete, jak sa podniká v Afrike? Rob tak, aby si do pol hodiny vedel byť na letisku. Rob tak, aby si do pol hodiny vedel byť na letisku. A to sú presne tie vaše podnikateľské príbehy. Čiže on to povie, úplne mu to išlo úprimne z úst, však oni tu nemajú ani firmy. Však tu mali mať firmy. Na to, čo Počiatek nabral, čo k nemu zgravitovalo skrz schopností a všetkých tých ľudí, čo sa mu. Oni tu práveže mali mať firmy a mali platiť dane z príjmu. Či čo sú tu hrdinovia, že tu nemajú firmy? To je presne aj tá daňová medzera, o ktorej som, by som teda ešte rozprával, že treba. Nemáte odvahu. Nastavili ste vysoké výdaje, príjmy nepostačujú, ale vy máte príjmy na to, aby ste znova mohli robiť výdaje. Viete, štát je z tohto pohľadu len taký prietok, hej, že, vlastne nevychádza vám to. Proste tie výdaje sú veľké, príjmy nestačia, aby ste tie ďalšie výdaje mohli z tých príjmov, čiže vy čo urobíte? Vy musíte v prvom rade, podľa mňa, ja neviem, tak neštudoval som atómovú fyziku, ale podľa mňa to nie je atómová fyzika. Osekať tie výdaje, osekať tie výdaje. A keď už to nepôjde, keď už to pôjde na dreň, keď už to pôjde do bielkoviny, keď už to pôjde do krvi, tak už potom prípadne skúsiť zaťažiť inde, ale najskôr by som ja sekal výdaje. Neviem, to neni úplne rovnaké, že štát a firma, ale na tomto princípe by sme sa mohli zhodnúť, že rozumný človek oseká výdaje. Vy nesekáte, proste nerozpúšťate, neprepúšťate, nerušíte zadarmo. Zadarmo je najdrahšie, pán minister. Ja som sa to v Číne naučil. V origináli to hovoria Číňania, hej? V origináli to hovoria Číňania a naozaj to platí. Ja mám veľa takých poučiek z Číny, kľudne niekedy vám poviem (poslanec použil čínštinu), že jednodolárová cena, jednodolárový tovar. Na veľa vecí si treba dávať pozor. Majú veľkú múdrosť podnikateľskú. Politicky nehodnotím. Zadarmo je najdrahšie. Prečo ste sa odvážne nepustili do tohto, že nepoviete ľuďom korektne, viete čo, však niečo dajte za tie vlaky. To mi niekto hovoril, že ľudia z Michaloviec chodia do Košíc do Lidlu. Dôchodcovia. Však im ujde celý deň, sa prevezú. Ja nezávidím, že sa prevezú. Ale veci musia dávať logiku, hej, aj z pohľadu štátu. Že proste zrušil by som to. Ja viem, že to bolí, viem, že asi voličské hlasy to, ale je to podľa mňa fér, je to poctivé aj voči tým ľuďom, že to také akože zodpovedné. Prečo to nezrušíte? Vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Nemáme na to. My nie sme Brunej, my nie sme Líbya, veď to Kaddáfí mal niečo, nie, tam bolo niečo zadarmo alebo úplne že neštandardná cena. Čo my máme s Líbyou? My nemáme ropu. Kaddáfího možno máme, ale ropu nemáme. Viete, tam mali akože aj jedno, aj druhé. Nič.
Namiesto toho, aby ste toto urobili, ešte ste to zamaskovali, že ste vlastne v jednom šupe, potrebujeme, ako tu kolega pekne povedal, pán Hargaš, že potrebujeme konsolidovať na úrovni 1,7, ale dávate to o jednom vrze na 2,7, miliardu teda bokom. Samozrejme, máte určite vysvetlenie, že prečo. Ale čísla sú čísla a proste ak potrebujeme konsolidovať 1,7, tak teda poďme konsolidovať 1,7. Nie, vy konsolidujete 2,7. Z toho, čo som vám tu ja povedal, tých 1,7 by ste naškrabali. Z toho čo som vám ja povedal, lebo furt sa pýtate, že aké opatrenie.
Ja nepoviem, že opatrenie je, že zmrazte platy politikov. Zas idem na tenký ľad, že niekto povie, že Hlina si nechce zmraziť. Pre mňa za mňa, kľudne. Mne to je úplne jedno, len je to smiešne hovoriť, že riešením na konsolidáciu, že zmrazíme platy politikom. Prepáčte, kolegovia z OĽANO, to fakt nie je riešenie, hej? To je, ja neviem, to niekto vypočítal 2 milióny. To je nič. Nič. Hej? Proste 0,00 neviem koľko.
Takže tá konsolidácia by vám vyšla z toho, čo som vám povedal a nešli by ste do toho, že by ste zaťažili všetkých a všetko. Lebo vy zaťažíte všetkých a všetko. Na Slovensku v zásade neexistuje človek, ktorý neplatí DPH, alebo ktorý neni platcom DPH. To neznamená, že iba keď máš DIČO platíš DPH. Nie, stále platíš DPH. Všetci platíme DPH. 5,5 milióna ľudí platí DPH, hej? To znamená, všetci budeme sanovať ten výdaj. Ale kedy bol nevyhnutný, alebo už nastal ten čas, že bol nevyhnutný? A toto je presne ten kľúčový pohyb. Lebo áno, je to možno riešením, ja ho teda ako pravičiar, mne to, by ma museli riadne dusiť, by som už musel riadne lapať po dychu, keby som povedal, že to je riešením, ale stále ja tu vidím veľké množstvo iných riešení a toto ešte kľudne mohlo byť v šuflíku. Ešte to budete... (reakcia predkladateľa) ...budete ešte potrebovať, pán minister. Ešte budete potrebovať. Ale vy ste začali hneď s tým. A ešte, viete, nastavujete tu komunikáciu, ktorá je veľmi necitlivá voči ľuďom, lebo ako keby kalkuluje s tým, že sú jednoduchší a že im to teda že povieme, pán Hazucha sa chytí, hej, aj tu prečíta, že veď ale potraviny zlacňujeme. To vám ešte takto nejako skúsim povedať. Však potraviny idú z 10 na 5. Viete, to je tak nekorektné, že už viac pomaly nič nekorektnejšie nemôže byť. Základné potraviny ako vec sama o sebe má nízky nominál. Základná potravina nestojí 900 euro, kde by ste ten nárast, alebo pokles spozorovali jak pri chladničke, hej? Základná potravina stojí, ja neviem, 13 centov ako rožok, chlieb, ja neviem, euro, 1,50, ako čo. Proste tam je nízky nominál, hej, to znamená to, že sa to z 10 spustí, napríklad pri tom rožku, tých 5 % je 0,07, jak som to dobre vypočítal. To je nič, hej? To nemá ani šancu sa odraziť v nejakom že v nákupnom, spotrebnom koši. To úplne celé samo skonzumuje, tá manipulácia, ktorá vlastne narastie, lebo keď máte nízky nominál, tak ale stále aj ten nízky nominál musíte doviezť. Musíte niektorý zachladiť, musíte ho preložiť. Musíte ho niekto do tých regálov dať.
A to všetko skonzumuje proste ten proces, kým to z toho pultu niekto zobere. Čiže vy nemôžte povedať, že ste zlacneli a budete zlacniť potraviny. Vy môžte povedať, maximálne, čo môžte povedať, že menej zdražejú. Viete, že to by bolo korektnejšie. Povedzte, že viete čo, menej zdražejú tie potraviny. Skrz toho, o tých 5 %. Niekde v tom nejakom mili-promile sa to možno objaví. To je korektná komunikácia. Ale nie, vy idete tvrdo bez tohto, bez kúska hanby, potraviny zlacnejú. Nezlacnejú. Neexistuje. Nezlacnejú. Nastavujete korporátnu daň. Viete, jak sa v politike hovorí, že nie je dôležité, ako veci sú, ale ako sa javia. A toto čo robíte? Tu zase druhý kolega, Marián Viskupič, to pekne povedal. Šupete to na 24, korporátna daň. To neznie lákavo. Pán minister, my sa bez toho, že keď už tí všetci vaši poutekali do Dubaja kade-tade s tými kuframi, podvodníci podvodnícki, dúfam, že nepôjdem na disciplinárku. Tak my naozaj potrebujeme, aby sem niekto prišiel s peniazmi a povedal, ešte verí tomuto štátu a ja vám poviem, keby boli a sú niekde tie boardy v Hong Kongu, ja neviem kde, v Pekingu, v Osake, v New Yorku, neviem, kde, rozhodujú sa, robia si nejaký obraz a to v tom listingu, základnom listingu je korporátna daň, je koľko? 24.
Wau, to je veľa. To neznie lákavo. Viete, že ten výnos, výnos toho nárastu bude možno malý skrz to, aké reputačné škody to spôsobí, že ako sa to bude javiť z pohľadu toho, z toho boardu to takto hodí naspäť, tí investori. Povie, to je nič, to je veľa. Hej, to je vlastne také, akože vizuálna stránka. To je, naozaj hazardujete s tým, čo my obrovským spôsobom potrebujeme. Nemáme ropu, nemáme zlato, nemáme nič. Ešte tých pár ľudí, čo tu chce robiť, ešte tých si chráňme. Ale musí sem niekto prísť s novými peniazmi, s novým impulzom, s novou investíciou. A ak ich odradíte tým, že nastavíte korporátnu daň, jak ste ju nastavili, neprídu. Či mýlim sa? Neviem. Viete, to, hej, lebo vy nemôžte, tak ako rečnícky to hovorím, hej, že nemôžte nikoho prinútiť, aby sem šiel, hej. A ja neviem, v tom obrovskom trhu ekonomík, ktoré sa ponúkajú, hej, tak máme čo robiť. A viete čo, ja si dovolím tvrdiť, že mám právo možno aj o niečom takom hovoriť, hej, že by som. Pán minister, keby nejaké metále ste dali, tak nejaké, jeden mi dajte. Fakt. Vymyslite nejaký metál, lebo pred 30 rokmi tu boli traja chlapci, ktorí zarobili na perových bundách a to čo zarobili na perových bundách, poslali letecky do Číny Mercedes 600 S a Volkswagen Passat, ešte sme ho v hotovosti takto zaplatili Uhríkovi.
A viete, čo sa vtedy stalo? Že vtedy sa otvoril ten kanál, z ktorého doteraz čerpáme. Vtedy sa do, šéf obchodu z Nemecka prišiel ku nám, v Luxorke sme sedeli. Kukal, že to kde sedíte, čo to je za firma? Nevedel pochopiť, ako je to vôbec možné. Niekedy je proste šťastie, niekedy proste šťastie sa usmeje, hej, na niekoho a proste šťastím sa, zhodou šťastných náhod sa vytvorí to, že sa otvoril kanál a zo Slovenska sa stala automobilová veľmoc. To bolo super. Pre Slovensko super, pre nás nie, lebo nám blokli potom autá v prístave, lebo sa boľševici medzi sebou pohádali, že kto ich bude voziť. My sme denne platili milión, koruny boli, milión korún sme platili pokutu za to stojné. Čiže všetko, čo sme zarobili, všetko sme prerobili. To len hovorím na ilustráciu toho. Hej, hej, že proste máme to šťastie, že v daný moment to takto dopadlo. A čiže mám aj tu právo určitým spôsobom dávať pozor, že či robíte dobre, či tá atraktivita zostáva. Či to, čo sa nám podarilo, že teraz nabaľujeme k sebe, že lebo malá kopa pýta viac, presne to, čo robili Číňania. Naťahali sem niekoho a potom už tu zgravitovalo ďalších. Teraz sa nám to darí. Začali sme dobre s tými autami a zgravituvávame aj tie ďalšie, ďalšie firmy k tomu, čo chcú byť dodávateľmi. Ale nemáte pocit, že tam príde taký break point, kde povedia moment. Už to prestáva byť atraktívne, už to je nejaké čudné tam. Trestný zákon, kradnú tam, neviem čo, rozpadá sa to, krik je tam, nejak tam ženám nadávajú v parlamente. Ten obraz je dosť desivý, hej a ešte, že keď to pustíte cez čísla, tak čísla neklamú. Čísla hovoria, korporátna daň vysoká, dépeháčka vysoká, sociálna nestabilita veľká. Zle. Na čo? Toľko možností, kde môžete ísť investovať. Nestihnem to, čiže budem sa musieť prihlásiť do ústnej, lebo chcel som vám, pán minister, (smiech), chcel som vám ešte povedať o tej Hilti vŕtačke. Lebo to je, to je to, čo sme sa tu sekli na tej transakčnej dani. Ja som si, preto som nevystúpil, lebo som si overoval cez banku jeden údaj a budete prekvapený, čo vám poviem, že aké efekty môže, môže a keď môže, tak treba pripustiť, že aj nastanú. Efekt, že vy vlastne prídete s transakčnou daňou a vy vlastne dovolíte bankám zarobiť 1 a pol miliardy. 1 a pol miliardy im umožníte zarobiť. Vysvetlím v ústnej rozprave.
Ďakujem pekne.
