Videokanál klubu

...by som chcel k interpeláciám ako povedať, že považujem túto, túto odpoveď pani ministerky na moje dve interpelácie za, za neuspokojivú a teda mrzí ma, že tu nie je medzi nami, aby si to, aby si to vypočula, ale tak snáď jej to niekto bude tlmočiť a som teda veľmi zvedavý, či tí, čo budú hlasovať za to, že tá odpoveď pani ministerky bola uspokojivá, by vedeli zdôvodniť, že čo je na takejto odpovedi uspokojivé, lebo podľa môjho názoru vonkoncom nič.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená najmenej tretina členov vlády prítomná na interpeláciách v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale teraz v bode v odpovede na interpelácie.
Chcel by som sa vyjadriť k interpeláciám pod bodmi 20 a 21. Sú to dve interpelácie, ktoré som adresoval pani ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a dostal som na ne jednu spoločnú odpoveď. A teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku na najbližšiu schôdzu Národnej sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Teda neviem či je tu pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ale teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mala byť prítomná a nie je prítomná. Čiže konštatujem, že porušila, nie tam je interpelovaný je povinný byť prítomný, čiže nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku. Podľa § 130 ods. 5 interpelujúci sa vyjadrí či považuje odpoveď za uspokojivú, tak ja sa teda vyjadrujem, že odpoveď pani ministerky na moje interpelácie uvedené pod bodmi č. 20 a 21 za uspokojivé nepovažujem. A teda v zmysle ods. 6 Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivé. Takže predpokladám, že sa o tom bude hlasovať. A teda aby neostal iba pri konštatovaní, že prečo považujem odpoveď pani ministerky za neuspokojivú, tak by som rád objasnil čo som sa pýtal pani ministerky a čo mi pani ministerka odpovedala.
Moje otázky sa týkali vymenovanie členov Rady Fondu na podporu umenia ministerkou kultúru, to bol jeden balík otázok a druhý balík otázok sa týkal vymenovanie špeciálne pána Slavomíra Lopúcha do Rady Fondu na podporu umenia, ktorý mal byť vymenovaný ako zástupca samospráv. Pýtam som sa pani ministerky či by mi mohla poskytnúť štruktúrované životopisy vymenovaných členov. A pýtam som sa na doklady preukazajúce, že nimi vymenovaní členovia spĺňajú podmienky najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v zmysle zákona o Fonde na podporu umenia.
Pýtal som sa, ktoré osoby jej navrhli alebo odporučili jednotlivých vymenovaných členov Rady FPU. Spýtal som sa na písomné vyhotovenie takých návrhov pokiaľ existujú. A spýtal som sa na dôvody pre ktoré boli jednotliví členovia Rady FPU pani ministerkou kultúry vybraní a vymenovaní do funkcie.
V prípade pána Slavomíra Lopúcha a jeho vymenovanie za člena Rady na podporu umenia, ktorý zastupoval, už nezastupuje, samosprávy som sa spýtal konkrétne ktorý starostovia, ktorí primátori alebo ktorí predsedovia samosprávnych krajov alebo zástupcovia iných subjektov pani ministerke navrhli vymenovať pána Lopúcha za člena Rady, lebo mal byť vymenovaný na návrh niektorého z týchto subjektov. Rovnako som sa spýtal na personálny návrh a jeho zdôvodnenie Pýtal som sa na ďalšie personálne návrhy, ktoré prišli pani ministerke a opäť som si pýtal životopis, doklady preukazujúce splnenie podmienky v zmysle zákona , teda tej najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia a kultúry alebo kreatívneho priemyslu pánom Lopúchom.
Pýtal som sa aj na ostatných kandidátov kto ich navrhol a ako to bolo odôvodnené. Pýtam som sa pani ministerky na základe akých kritérií sa rozhodovala tých kandidátov navrhnutých starostami obcí, primátormi miest a predsedami samosprávnych krajov vymenuje za člena Rady FPU. Lebo známe, že tých návrhov bolo viacej a niektoré z tých subjektov, ktoré kandidátov navrhli to aj zverejnili. A pýtam som sa na dôvody, prečo bol vymenovaný práve pán Slavomír Lopúch.
No a pani ministerka mi v odpovedi na interpeláciu uviedla, teda zopakovala tie moje otázky a ten zvyšok je veľmi stručný, tak ho prečítam.
Dovoľujem si vás informovať, že ministerstvo kultúry zaujalo stanovisko dňa 7. a 8. januára vo forme rozhodnutí o nesprístupnení informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to listami, a teraz sú tam uvedené listy, čísla listov.
Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť' zverejňovať' dokumentáciu týkajúcu sa osobných údajov dotknutých osôb nad rámec ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rovnako zverejnenie požadovaných informácií či iných osobných údajov by bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. S pozdravom, podpísaná pani ministerka Šimkovičová.
Ja som požiadal o niektoré z týchto informácií aj vo forme žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A pani minister .., alebo teda ministerstvo, aby som bol presný, ministerstvo mi ich odmietlo sprístupniť odvolávajúc sa na to, že nemôže lebo sú tam osobné údaje. Tu by som len povedal, že dobre, osobné údaje môžu byť v životopise. Ale informácia o povedzme doklade preukazujúcom splnenie zákonnej podmienky najmenej päťročnej praxe nie je osobným údajom. Rovnako nie je osobným údajom informácia o tom, ktoré subjekty navrhli vymenovanie kandidáta. Nie je osobným údajom informácia o dôvodoch pre ktorý bol vybraný ten ktorý kandidát. Nie je osobným údajom informácia o ďalších navrhovateľoch, ktorí navrhli iných kandidátov, ktorí boli neúspešní. Nie je osobným údajom informácia o odôvodnení takýchto personálnych návrhov. Nie je osobným údajom ani informácia o kritériách na základe ktorých sa pani ministerka rozhodovala ktorého z navrhnutých kandidátov si vyberie a vymenuje. Takže to odmietnutie zo strany ministerstva bolo neodôvodnené a samozrejme že som podal rozklad proti takému rozhodnutiu.
No a zaujímavé je, že pani ministerka tomu rozkladu vyhovela. A pani ministerka, to by som teda chcel oceniť, zrušila rozhodnutie ministerstva kultúry ktorým mi bolo odmietnuté sprístupniť tie požadované informácie. Vec vrátila ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. Opäť odôvodnenie toho rozhodnutia o rozklade spočíva v tom, že teda ministerstvo vymenovalo tak dotknuté ustanovenia zákona, zrekapitulovalo čo som namietal a konštatovalo, že ministerstvo sa pri vydaní rozhodnutia o odmietnutí neriadilo zákonnými ustanoveniami alebo respektíve dôsledne sa neriadilo. Dôvodom zrušenia rozkladom napadnutého rozhodnutia ministerstva aj jeho nepreskúmateľnosť a to najmä pre nesprávnu formuláciu výroku rozhodnutia a jemu zodpovedajúcemu a naviac nedostatočnému odôvodneniu. A teda veľmi presvedčilo pani ministerka v tom rozhodnutí o rozklade argumentuje, prečo je to rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií nezákonné, nie je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám a teda ministerstvo bude rozhodovať nanovo. Čo neznamená, že tie informácie mi budú poskytnuté, ale ten výrok bude musieť byť inak formulovaný precíznejšie. A aj to odôvodnenie bude musieť byť podrobnejšie, presvedčivejšie, bude musieť byť také, aby bolo podrobiteľné preskúmaniu.
Takže, ja teraz neviem či má pravdu ministerka kultúry, ktorá logicky, správne a podľa môjho názoru zákonným spôsobom rozhodla o tom, že ruší rozhodnutie ministerstva, ktorými bolo odmietnuté sprístupniť požadované informácie. Alebo má pravdu ministerka kultúry, ktorá mi odpovedá na interpeláciu spôsobom, ktorý protirečí rozhodnutiu tej iste ministerky kultúry vo veci rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva kultúry o odmietnutí požadovaných informácií, lebo nemôže byť v poriadku jedno aj druhé. Nemôže mať pravdu ministerka odpovedajúca na interpeláciu tak, že neodpoviem na interpeláciu, lebo nie sú dôvody na sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň ministerka, ktorá tvrdí, že tie dôvody, ktoré boli dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám boli nezákonné. Buď jedno alebo druhé. Mne sa zdala oveľa presvedčivejšia pani ministerka keď na základe preskúmania v rozkladovej komisii logicky argumentuje a podrobne argumentuje v čom to rozhodnutie ministerstva kultúry nebolo v súlade so zákonom, ako ministerka kultúry, ktorá vybavuje, ešte raz, odpoveď na interpeláciu spôsobom, že sa iba odvolá na to, že tie informácie neboli sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Nemôžem v tejto veci robiť viac vo vzťahu k interpeláciám ako povedať, že považujem túto odpoveď
=====

Ďakujem za prečítanie odpovede. Ale teda obvykle, keď sú nejaké vyšetrovania také, ktoré sú predmetom širšieho záujmu verejnosti, tak aspoň nejaké informácie sa poskytujú. Napríklad, keď hrozil puč v krajine, tak boli sme informovaní aj na utajenej schôdzi Národnej rady, aj potom verejnosť bola na niekoľkých tlačových besedách informovaná o tom ako tu hrozí prevrat, aké temné sily zo zahraničia tu pripravujú, pripravujú puč a násilné obsadenie budov. A teda opakovane sa k tomu aj verejne vyjadrovali viacerí ústavní činitelia. Takže tak závažná vec ako je vyšetrovanie útoku na kataster, ktorý znefunkčnil ten kataster a dodnes nie je plne funkčný, si myslím, že aspoň nejaké informácie by si verejnosť zaslúžila aj o tom, že kto to spôsobil. Ja rozumiem, že nie je možné zverejniť, zverejniť všetky detaily, ale teda, že či to vyšetrovanie už nejako pokročilo a či sa už vedie nejaké trestné stíhanie voči konkrétnej osobe alebo aspoň aký je odhad, že kedy by mohli byť výsledky, tak to si myslím, že to by verejnosť uvítala a uvítala by to oveľa viac ako informácie o nejakých vyfabulovaných obvineniach z pripravovaného prevratu a pripravovaného puču.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď aj za ten doplnok z vašej strany, pán minister. V podstate ja som sa aj podobnú otázku aj vás pýtala, potom ďalej, takže ste mi odpovedali na dve. Myslím si, že je to veľmi dôležité, že aby sme naozaj spoločne bojovali proti, proti takémuto šíreniu týchto informácií, lebo nám to naozaj nikomu, nikomu nepomáha, takže ďakujem veľmi pekne.

Chcela by som sa vlastne dopýtať, že, že v akom stave je vlastne tá vec, že či už je to trestné konanie alebo začalo sa, alebo vlastne v akom je to stave.

Pán poslanec Glück, rozumiem teda dôvodu predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, len sa chcem spýtať, že či je to dostačujúce, že či napríklad obdobná úprava by nemala byť aj vo vzťahu k vojenskému spravodajstvu alebo k iným orgánom, kde by mohol nastať podobný problém ako pri Slovenskej informačnej službe?

Pán poslanec Hargaš, chcem podporiť oba prednesené pozmeňujúce návrhy. Smerujú k tomu, o čom sme hovorili aj v rozprave v prvom čítaní, a teda k naplneniu zásady minimalizácie osobných údajov, teda aby štát zberal, spracúval iba tie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre naplnenie účelu, pre ktorý sa tieto osobné údaje zhromažďujú a spracúvajú. A nie som si teda úplne istý, že či tá zásada minimalizácie osobných údajov bude v prípade schválenia alebo by bola v prípade schválenia lebo teda nevieme ako dopadnú tie pozmeňujúce návrhy naplnená, ale teda určite to bude krok správnym smerom, aj z hľadiska toho, aké údaje sa zberajú. Tým myslím tú národnosť, ktorá určite nie je potrebná, ani si nemožno predstaviť svet, v ktorom by bola potrebná pre posúdenie adresnej energopomoci, teda údaje o národnosti a ide aj o citlivý údaj. A teda aj pokiaľ ide i ten rozsah, tá možnosť vystúpenia (nezrozumiteľne povedané.)alebo aj ten spôsobom spracovania, ktorý by bol citlivejší voči osobným údajov konkrétnych fyzických osôb. Ale tým, kto by sa mal k tomu vyjadriť alebo kto to má v gescii je Úrad na ochranu osobných údajov a teda mňa by v celku zaujímalo, že ako sa na to pozerá Úrad na ochranu osobných údajov lebo teda ani v dôvodovej správe, ani inde som nenašiel, možno som len nepozorne pozeral, že by Úrad na ochranu na ochranu osobných údajov s na to pozrel a povedal, že je to takto v poriadku.

niečo urobiť, udržať, som, som veľmi silno chápal. Tak to bol jeden z dôvodov, prečo som z toho projektu vystúpil.
A druhý dôvod, z toho projektu prečo som vystúpil, lebo okresní prednostovia sa sťažovali, že majú malý vplyv na tieto projekty a mali sme pripraviť materiál, ako hlbšie zapojiť toho okresného prednostu do toho projektu. Tak môj názor bol, že eliminovať tých okresných prednostov, lebo sú to politicky dané osoby, každá vláda ich vymení a vlastne tým pádom budú presadzovať veci politicky, čo je prirodzené. No. A stalo sa to, že naozaj tí okresní prednostovia dostali takú právomoc, že aj menovali tie komisie, ktoré neskôr vyberali tie projekty, to znamená, že politický predstaviteľ menoval svojich ľudí a povedal im, aké projekty majú vybrať a celé to bolo, celé to bolo netransparentné. Takže ja som, ja som z toho projektu vystúpil a poctivo som to sledoval.
Keď som sa stal, keď som sa stal štátnym tajomníkom, tak prvú vec, čo som urobil, tak som to celé zjednodušil a stransparentnil a bolo to tak, že tí okresní prednostovia už nemenovali tie komisie, ale zástupcovia VÚC-ky tam mali svojho zástupcu, MIRRI malo jedného svojho zástupcu tam, boli tam zástupcovia samosprávy a zástupcovia ďalších významných organizácií, ktoré v tom danom okrese boli, to znamená, že títo ľudia si sakra dobre dávali, komu tie, sakra dávali pozor, komu tie peniaze dajú, a to je kvôli tomu, lebo ZMOS určil, ktorý zástupca ten regionálny, ZMOS určil, ktorý zástupca ich bude zastupovať a on sa potom, musel na tom regionálnom ZMOS-e povedať, prečo dali tomu starostovi a nie tomu. Čiže naozaj sa snažil tie peniaze rozdeliť transparentne.
Teraz, teraz vlastne je nová vláda a ja mám pocit, že celá tá zmena zákona je len kvôli tomu, aby sa zase tá politická moc, to rozhodovanie, dostala do rúk ministra, jemu podriadených ľudí a, samozrejme, aby to bolo, aby to bolo politicky, politicky možné rozdeľovať tie peniaze. Naozaj, naozaj všetky tieto parametre, ktoré sú tuná, hovoria o tom, že aby sme to plne v rukách mali my a hovoria o tom, že transparentnosť škrtáme, participatívnosť škrtáme. My o tom len, len hovoríme. Dobre. Tak toľko k nejakému historickému okienku. No a teraz k jednotlivým veciam.
Máme tu, menia sa parametre. Ja nebudem každý jeden parameter, parameter hodnotiť, že aký je problém v tom parametri, lebo na konci poviem, na konci poviem prečo, prečo ten jeden parameter, ktorý bol, ktorý bol merateľný a jasný, tá nezamestnanosť tam bola a si myslím, že je, že naozaj je najlepší parameter, ale jednu vec vyberiem, hej, že je tu navrhnutý podiel nevyhovených žiadostí o prijatie do materskej školy. No tak viete, navštívil som niekoľko obcí v našom regióne. Poviem konkrétne, Letanovce. Určite poznáte tú obec. To je tá, kde zrovnali rómsku osadu so zemou a postavili ju na inom mieste, novú rómsku osadu. Nemajú tam materskú škôlku, deti nechodia, nechodia vôbec do škôlky, lebo fyzicky tam nemajú materskú. Starosta má projekty pripravené, dával žiadosti, výzvu, jednu zrušili, druhú, druhá nebola ešte vyhlásená, alebo tiež, myslím, že ju vyhlásili. Proste má to v stolíku a to znamená, tá škôlka nebude najbližšie 3-4 roky. Tak mi povedzte, kto dá žiadosť z rodičov, aby mohol chodiť do materskej škôlky, keď fyzicky nie sú priestory a neexistuje tá materská škôlka. A my tu máme parameter, podiel nevyhovených žiadostí o prijatie do materskej školy. Panebože, jako rozumiete tej logike?! No žiadne žiadosti tam nie sú, ale nie preto, že všetky deti chodia do materskej školy. Nikto tam nechodí do materskej školy.
To je to isté, jak keď som ja začal v obci stavať byty a sa ma pýtali starostovia, no koľko žiadostí máš na byty, že staviaš byty? Hej? No ani, ani jednu. No ale jak mi ten človek môže dať žiadosť na byt, keď on žije v danej obci a vie, že žiadny byt tá obec tam nemá. No to je jasné, že nedá. Ale v momente, keď sme začali tú výstavbu a ešte som nič nevyhlásil, tak naraz začali chodiť a kým, kým sme dostavali tie byty, tak ich tam bolo, ich tam bolo desiatky. Čiže len na tom jednom parametri naozaj nemám chuť ani čas rozoberať tu každý jeden parameter, ale na tom jednom parametri chcem vám povedať, že to je hlúposť, hej?
Každému okresu sa spraví skrz projektový manažment trojročný plán rozvoja. Teraz bolo päť rokov, je na tri roky. Viete, každý rok sa ten plán vyhodnocuje, ale keď my meníme počet okresov z 19 na 25, keď v roku, nasledujúci rok alebo v roku 2027, myslím, že 6 mil. sa tam plánuje na tento projekt a rozdelíte to deleno 25 podľa veľkosti okresu, tak zistíte, že na jeden okres, na tie najmenšie okresy pôjde stotisíc, 100-tisíc euro. Povedzte mi, aký zmysel, keď vy chcete dať okresu 100-tisíc euro, aký očakávať, pani poslankyňa, aký očakávať rozvoj za 100-tisíc euro na daný okres? My tu z eurofondov teraz sme schválili, vláda z eurofondov, lebo ja sa k tomu nehlásim, vláda z eurofondov schválila teraz akčný plán, kde dala 20 mil., 20 mil. na rómsky mediálny dom. Tak 20 mil. na jeden rómsky mediálny dom dáme a my na najmenej 25 rozvinutých okresov dáme 6 mil. na celý rok. No tak aký chcete, preboha, efekt z toho očakávať? No tak akože si povedzme, že za málo peňazí je vždycky málo muziky.
Takisto medzi tými kritériami chýbajú marginalizované rómske komunity a to je kvôli tomu, lebo viete, lebo reťaz je taká silná, ako je najslabšie ohnivko a to, že tie najmenej rozvinuté okresy sú tie, ktoré sú najmenej, no všetky sú tou rómskou komunitou, lebo jednoducho oni to ťahajú k zemi. A my kým tento problém na Slovensku nevyriešime, tak jednoducho nás to bude stále ťahať k zemi. Ale viete, tam potrebujú peniaze, aby deti chodili do materskej škôlky, aby nebola dvojzmenná prevádzka, aby dostávali teplé jedlo. To, čo majú normálne všetky deti, čo by mali mať, aby mali, aby mali teplú vodu doma, aby mali vôbec vodu doma. To je celé, hej? A my toto nevieme vyriešiť? A my dáme peniaze na rómsky mediálny dom 20 mil. Za 20 mil. by desať obcí mal poriešený vodovod, lebo teraz máme pravidlá, že keď sa rieši lokalita rómska, musí sa riešiť celý, celá obec, čo je super, hej, ale tým pádom to stojí oveľa, oveľa viacej zdrojov z toho rozpočtu. A my sme tam dali na celé Slovensku, na túto problematiku myslím, že 95 alebo 98 mil., tak my za to vyriešime kanál a vodu v dajakých desiatich obciach. A keby sme tých 20 mil. pridali, tak minimálne dve-tri obce máme poriešené navyše, hej, a nie tam mediálny dom. Ešte to niekto ide obhajovať.
A viete čo? Ja som nahnevaný na ten mediálny dom, lebo má to byť v Banskej Bystrici. Mne to niekto povedal, ja som to len tak pustil do éteru, ale nikto to nespochybňuje, to znamená, že má to byť v Banskej Bystrici. A my tu máme splnomocnenca Rómov, ten, kto ľudí zamestnáva, v Bratislave sídlia, hej? V Bratislave, ďaleko úplne od Rómov. A potom ideme stavať rómsky mediálny dom v Banskej Bystrici a keď sa pozriete na mapu tých, tých lokalít, kde žijú vylúčení Rómovia, tak okolo Banskej Bystrice široko-ďaleko nikto, okolo Bratislavy nikto. Tak prečo v tej Banskej Bystrici? Čo? Že splnomocnenec vlády odtiaľ pochádza, tak len od dostane pre svojich blízkych alebo známych? To čo má znamenať? (Potlesk.)
K tomu zákonu, k tomu zákonu boli aj nejaké pripomienky. V MPK, samozrejme, samozrejme neboli zapracované. Je potreba si ich pozrieť, lebo si myslím, že aj Generálna prokuratúra, aj Klub 500, aj ministerstvo dopravy, aj ministerstvo práce, dokonca aj splnomocnenec vlády pre rómsku komunitu dali pripomienky, nad ktorými sa treba minimálne zamyslieť. A ja sa, a ja sa vôbec zamýšľam nad tým, že prečo sa tu tak bijem o tento projekt, lebo naozaj keď ten projekt vznikol a vlastne vznikol na podnet a z iniciatívy Roberta Fica, tak predpokladám, že bude podporovať tento projekt a bude to také jeho dieťa, ale on sa správa naozaj k tomu, ako k nechcenému dieťaťu, lebo výrazne viacej zdrojov, a teraz tie čísla celkom nemám v hlave, ale výrazne viacej zdrojov išlo v minulosti, ako ide teraz a do budúcnosti ten trend je klesajúci.
Takže ja sa naozaj pýtam, stojí za to zamestnať na dvadsiatich piatich úradoch, na každom jednom úrade sa dvaja ľudia tomu venujú, zamestnať jedno oddelenie na MIRRI, aby sme sprocesovali 5 mil. alebo 6 mil. euro. Stojí to nám za to? A my vlastne rozdeľujeme, minulý rok sme rozdelili 12,5 mil. na výjazdových rokovaniach vlády bez pravidiel, bez všetkého, len tak sa to rozdelilo. Tak akože viete, to vyvoláva také otázky, že ako to je efektívne, keď tam sa to rozdelí, nejakým spôsobom sprocesuje a tu na tom desiatky, desiatky ľudí pracujú, má to mať nejaký systém a v podstate je to také celé pochybné.
Určite si pamätáte na projekt v Modre Pamätník Ľudovíta Štúra, kde išlo 170-tisíc a potom 122-tisíc na projektovú dokumentáciu na výjazdových zasadnutiach vlády. Tri týždne do toho bila opozícia a tri týždne tá vláda hovorila, že proste, že je to okej, že to toľko stojí a tak ďalej. Po troch týždňoch alebo po dvoch týždňoch proste povedali, že sa zmýlili, že to vlastne nie je na projektovú dokumentáciu, ale na celý projekt. Toto keby bolo systémové rozdeľovanie peňazí, keby sa na to naozaj pozerala Komisia, keby to prešlo cez, cez ďalších ľudí, toto sa v živote také niečo nemôže stať. A aj keď sa tie peniaze rozdeľovali všelijak na tom projekte najmenej rozvinutých okresov, nikdy k takejto chybe, nikdy k takejto chybe nedošlo. Preto hovorím, že toto rozdeľovanie je veľmi pochybné.
Keď sme nastúpili na MIRRI, tak vlastne celý ten projekt najmenej rozvinutých okresov rozbiehal pán Marcinčin, tak dal som dokopy ten starý tím, ktorý už medzitým sa rozbil, a na čele s pánom Marcinčinom, a som ho poprosil, aby, aby urobil, čo sa za tých päť rokov s tými najmenej rozvinutými okresmi urobilo, tá štúdia, myslím, že je verejná, kdesi pobehuje na internete, takže dá sa nájsť, ale ja by som len pár vecí spomenul, keď mám ešte troška času, čo vlastne sa vyhodnotilo vtedy.
Takže dôvodom pomalého rastu v Slovenskej republike sú chýbajúce štrukturálne reformy, pomalé rekonštrukcie výstavby infraštruktúry modelu verejnej správy. Slovensko je v regionálnych disparitách jedna z najhorších krajín EÚ, keď NRO vzniklo v roku 2015, tak žilo 13 % populácie, ale až 1/4 nezamestnaných, 13 % populácie, ale až štvrtina nezamestnaných, a toto je hlavný znak všetkých okresov, ktoré sa titulujú "najmenej rozvinutý okres". Ďalej, po finančnej kríze OECD identifikovalo tri najväčšie priority, ktorým by sa malo Slovensko venovať: fiškálna konsolidácia, reforma verejného sektora a rast zaostávajúcich regiónov.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol pripravený expresne ako iniciatíva predsedu vlády, bol schválený 26. augusta 2015 vládnym uznesením, ktoré obsahuje aj 36 úloh pre ministrov a dve odporúčania. Tu je možno otázka, keď na tom vtedy Ficovi tak záležalo, tak prečo dnes na to kašle a už tretíkrát o tom hovorím, ale naozaj tieto otázky si kladiem.
No a teraz by som, teraz by som ešte odcitoval, prečo jediným kritériom bola miera nezamestnanosti. Vhodnosť miery nezamestnanosti ako jediného kritéria na zaradenie okresu do programu podpory bola daná jej koreláciou s chudobou, veľkosťou domácností, koncentráciou nízko kvalifikovanej pracovnej sily a konkrétnymi regiónmi. Tieto informácie sú zo Svetovej banky z roku 2005. Významnú pozitívnu koreláciu medzi nezamestnanosťou a vzdialenosťou fyzickej infraštruktúry preukázala aj ďalšia štúdia IFP z roku 2017. Chudoba je zároveň veľmi dobre korelovaná s úrovňou vzdelávania, ako ukázali testy OECD. Výber miery nezamestnanosti bol podmienený aj konkrétnym politickým cieľom v oblasti zotavovania hospodárstva po globálnej kríze. Situácia sa vo všeobecnosti radikálne zlepšila v roku 2019 a do popredia vystúpili iné priority, to však kvôli hospodárskemu prepadu v roku 2020 opäť sa zmenilo a v roku 2021 môžme očakávať, že hospodársky rast a tvorba pracovných miest bude zase na prvom mieste. To bolo napísané v tom roku, takže sa ešte nevedela, ako tá kríza covid na to nám zanechá, aké stopy nám zanechá na hospodárstve kríza covid.
A teraz máme aktuálnu tému tie Trumpove clá, to znamená, že zase nemôžme očakávať, že tá nezamestnanosť je vyriešený problém, ale naozaj, naozaj mali by sme...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážení páni a dámy, ja možno som tu taký človek, ktorý do tohto projektu najviac vidí a to kvôli tomu, lebo bol som pri jeho vzniku, bol som v expertnej skupine na vznik, na vznik najmenej rozvinutých okresov, potom som bol ako štátny tajomník, kde sme ten zákon menili a teraz sedím tu v Národnej rade a tento, tento projekt pozorne sledujem tým, že to pokladám, že som bol jeho jedným spolutvorcom, takže ho pozorne sledujem a akýkoľvek neefektívny zásah veľmi silno kritizujem. A ja si myslím, že zodpoviem aj na niektoré tvoje otázky. Ja osobne nemám pocit, že mal by ten projekt kontrolovať NKÚ, lebo, ale možno preto, lebo naozaj poznám de facto všetky projekty, ktoré boli pridelené, však o nich tu možno niečo poviem, ale pre mňa neviem, čo nové by NKÚ v tomto prinieslo. Ale nikdy to nepoškodí, keď nejaká kontrola ide a naozaj to NKÚ v poslednom období robí tie kontroly tak, že dáva odporúčania, čiže to je dobre.
Takže nejaký historický kontext k tomu. Tento projekt vznikol v roku 2015 a priamo vraj na podnet predsedu vlády, terajšieho predsedu vlády, a to je, to bol Robert Fico, s tým, že najmenej zaostalé regióny povedal, že treba s tým niečo robiť. Poverili Antona Martinčina, aby dal dokopy expertný tím a aby navrhli nejakú stratégiu a nejaký systém, kde by sa systematicky niekto venoval tým najmenej rozvinutým okresom. Pán Martinčin vybral si asi sedem-osem expertov, tým, že my sme v našej obci mali niekoľko už aj medzinárodných ocenení, aj slovenských ocenení, boli sme dedina roka, európska dedina roka, akože tam sme získali dve ocenenia a ďalšie a ďalšie veci a robili sme na rôznych aj našich rozvojových projektoch, ale aj medzi, do rôznych medzinárodných sme boli zapojení, tak z toho dôvodu oslovil aj mňa, aj z môjho tímu dvoch ľudí a vlastne sme sa stretli, sme sa stretli ľudia pri, na tom projekte všetci, ktorí sme sa vzájomne z rôznych rozvojových projektov poznali, aj toto, aj toto hovorí o tom, že na Slovensku nie je až také množstvo ľudí, ktorí sa systematicky venujú, venujú rozvoju, a preto si myslím, že by sme ich mali počúvať.
Keď sme prišli, prvý okres bol okres Kežmarok. Kežmarok bol okres s najvyššou nezamestnanosťou, súvisí to s tým, že je tam najväčší podiel Rómov, takže bola automaticky najväčšia nezamestnanosť. A keď sme prišli do toho okresu, tak sme si povedali, že naozaj to musí byť silne participatívne, to znamená, že od Kežmarku po jednotlivých okresoch sme prišli, vysvetlili sme im, že sa musia stretnúť, dať dokopy lídrov, čo v tom okrese ešte ostalo, významných podnikateľov, riaditeľov škôl a tak ďalej, čo, čo, čo, primátorov, starostov, ktorí niečo v tom okrese vedia robiť, no a aby si urobili akčný plán v každom okrese. Niektorí, my sme im, samozrejme, najjednoduchšie bolo im ministerstvo nadiktovať, poslal tam úradníkov a urobiť to. No ale keďže sme si povedali, že naozaj dole v regióne najlepšie vedia, čo treba robiť, tak sme vytvorili podmienky a naozaj v každom jednom okrese to bolo inak. V jednom okrese sa chytil to primátor okresného mesta, v ďalšom okrese ten neformálny líder bol prednosta okresného úradu, v ďalšom okrese bol nejaký významný podnikateľ, no a si museli nejak vyskladať zdroje, priestory, ľudí, aby si urobili ten plán rozvoja a aby neskôr podľa toho plánu rozvoja išli. Pravdupovediac aj my keď sme začínali, tak ešte sme nemali ujasnené veci, nám sa tie veci vyskladávali o tých slovenských podmienkach, aké sú, vlastne až keď sme prišli do okresu a musím povedať, že každý jeden ten okres bol iný, všade riešili nejaké, nejaké iné, iné problémy a niektoré problémy boli spoločné. Napríklad taká zaujímavosť, že v Kežmarku sme riešili, že prečo všetci ľudia chodia nakupovať do Poľska a tie poľnohospodárske výrobky sa predávajú na Slovensku a prečo to nie je naopak. A na tých, v Rimavskej Sobote alebo na tých územiach, ktoré sú s maďarskou hranicou spojené, tak sme riešili, prečo všetci Slováci chodia do Maďarska nakupovať tie potraviny a prečo to nie je naopak. No tak prišiel nejaký expert, ktorý nám vypracoval štúdiu a zistili sme, že naozaj na pestovanie zeleniny máme najhoršie podmienky a pre tých poľnohospodárov máme najhoršie podmienky. A tým, že Poliaci majú výhodnejšie podmienky, Maďari majú výhodnejšie podmienky, tak sa nedeje to, čo sa dialo za socializmu, že išli ste po maďarských dedinách a všade boli veľké skleníky a tie, a tie, a tá zelenina sa naozaj pestovala a predávala. No dneska keď na Slovensku chodia predávať zeleninu, tak to nie sú naši Maďari, ale to sú naozaj, tá zelenina je dopestovaná na tých maďarských územiach. Ale to je len taká perlička.
Takže vlastne celé sa to spustilo s tým, že prvé, čo sme zistili v tých regiónoch, že najväčší problém, že tie regióny zaostávajú, sú to, že schopní, odvážni ľudia, ktorí by mohli byť nositeľmi, riešiteľmi tých projektov, odišli. Odišli do Bratislavy alebo ešte ďalej do zahraničia. Naozaj v niektorých okresoch, nevravím, že vo všetkých, ale v niektorých okresoch som si nevedel predstaviť, že niekomu dáte milión euro alebo stotisíc euro, a aby si napísal nejaký projekt a ho realizoval. Naozaj kapacita tých ľudí bola, bola, tých, ktorí boli tí lídri okresu, nebola taká, ako sme si predstavovali.
Tiež ma prekvapilo, keď sme prišli do okresu a sme im povedali, že fajn, napíšte si na jednu A4 normálne, nemusí to mať žiadny formát, čo je pre váš okres najdôležitejšie a čo prinesie dajaké dlhodobé efekty. No, ja keď som si zobral z nemenovaného okresu sto projektov, tak som nevybral ani jeden, lebo tie projekty boli že nákup krojov do súboru, podpora speváckeho zboru v kostole a podobné, podobné veci, z ktorých vám je jasné, že žiadny dlhodobý efekt na rozvoj toho okresu to nemôže priniesť. Tak neskôr sme im do každého okresu, keď sme prišli, tak sme im dávali typy fungujúcich vecí v projektoch, ktoré fungujú na Slovensku, propagovali sme obecné podnikanie, ako si tá obec môže, ako si tá obec môže pomôcť podnikaním, neskôr aj na základe toho bol väčší tlak, aby vznikli sociálne podniky a tak ďalej. Čiže toto, toto je moja taká, taký hist... hist... historická skúsenosť, ako to celé začalo.
Musím povedať, že v tom období už boli, samozrejme, výjazdové zasadnutia vlády a ja som si stále myslel, že tým, že my urobíme systém, lebo tie výjazdové zasadnutia vlády boli také, ako sú teraz, bez pravidiel, rozdeľovanie peniaze podľa politických tričiek a tak ďalej, tak som mal predstavu, že keď sa urobí ten systém, že naozaj sa urobí zákon, urobí sa transparentné pravidlá, tak tie výjazdové rokovania budú rozdeľovať tie peniaze, ktoré si vlastne ten región transparentne rozdelí, aj kvôli tomu som do toho išiel. A prvá moja vec, čo ma odradilo, že napriek tomu, že vznikli tie, tie okresy a sa to nejak inštitucionalizovalo, napriek tomu aj popritom sa ešte rozdeľovali peniaze výjazdové vlády. No a teraz si viete predstaviť, že prišli tí starostovia a teraz povedali, fajn, ja si založím sociálny podnik, vy mi dáte 20-tisíc euro, nakúpim si stroje a budem sa tomu venovať, zamestnám nejakých ľudí, čo je, čo je spojené naozaj s nejakou prácou. A potom príde vláda do tohto okresu a ona jednoducho dá susednému starostovi, ktorý nerobí nič, žiadnu aktivitu nemá, 40-tisíc na opravu chodníkov, ktorý jednoducho tie peniaze zoberie, dá nejakej firme, žiadna starosť, len efekty z toho. Tak to znechutenie toho starostu, ktorý naozaj mal tú snahu trvalo niečo urobiť, udržať, som veľmi silno chápal...
=====