Videokanál klubu

Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za reakcie. Nestihnem zareagovať na všetkých. Ale teda pani poslankyňa Jurík verím, že aj pán poslanec Horecký a ďalší povedia niečo na čo bude možné reagovať pokračovaním tej analýzy, lebo má to ten európsky rozmer. Pani poslankyňa Biháriová. Ja si myslím, že štát môže povedať nejakým subjektom, ktorý dáva povedzme peniaze, že majú niečo robiť. Ale to už dnes robí, že keď dáva nejaké peniaze štát alebo samospráva tak tie subjekty sú povinné zdokladovať ako použijú tie finančné prostriedky či, či boli použité na ten účel na ktoré boli poskytnuté. Má to zdokumentovať, vyúčtovať ale nie robiť zo súkromných subjektov povinné osoby podľa info zákona. Ani z mimovládnych organizácií ani zo súkromných firiem bez účasti štátu. Ani z cirkvi ani z politických strán. A, keď už tak potom zo všetkých. Nie len z mimovládok. No a viacerý ste hovorili o tom, že, že účelom tohto je škodiť a sťažovať život tretiemu sektoru. A ja by som okrem toho info zákona doplnil, že aj to vykazovanie a kontrola toho vykazovania má šikanózny charakter. Napríklad je tam formulácia, že ak sa po zverejnení výkazu zistia skutočnosti, ktoré sú dôvodom na jeho opravu, je nadácia povinná túto opravu bezodkladne vykonať. Ak sa zistia. Čo je to sa zistia? Veď to je vágne ustanovanie. A potom je tam, že ministerstvo je oprávnené vyhodnocovať obsah výkazu. Ale tých výkazov budú stovky alebo možno, možno tisíce. A ktorých výkazov bude ministerstvo vyhodnocovať všetkých? Na to nemá kapacitu. Bude si vyberať organizácie, ktoré sú nepohodlné tejto vláde. Tie bude šikanovať. Lebo všetky nebude schopné vykazovať. To jednoducho nie je v súčasných silách registrových úradov.

Ďakujem ti Ondro veľmi pekne za tvoju prácu a tú analýzu, ktorú si spracoval k tomuto paškvilu, ktorý tu dnes vidíme. Úplne krásne obnažuje aká babrácka je táto vládna koalícia. Ako nevie pracovať. Ako si nevie ani nastaviť veci a dohodnúť sa na tých, o ktorých celý čas hovorila, že ich chce. Že chce dosiahnuť nejaký výsledok a ten výsledok ani nedosiahla. Je to fakt nejaký paškvil. Úplne niečo medzi čo v podstate s čím nemôžu byť ani vo vládnej koalícii úplne spokojní. A zároveň si obnažil to, že keby išli aspoň normálnym legislatívnym procesom. Keby sa aspoň rozprávali s tými mimovládkami. Keby napríklad neodignorovali radu vlády pre mimovládne organizácie, ktorá sa s nimi chcela stretnúť. Ktorá chcela upozorniť na nedostatky a chyby v tom zákone, tak by sa mohli vyhnúť všetkým týmto babráctvam a tej hanbe, ktorú si tu sami robia. A ktorú celý národ vidí. Pretože toto nie je len mimo návrh zákona, ktorým pôjdu proti takzvaným tým politickým mimovládkam, ale pôjdu proti bežným občanom. Ľuďom, ktorí doma, že pomáhajú. Ktorí pomáhajú nezištne, ktorí pomáhajú tak, že ani nepotrebujú, aby boli nejakým spôsobom zverejňované ich mená alebo niečo podobné. A budú komplikovať všetkým ľuďom alebo drvivej väčšine ľudí na Slovensku život. Či už sú to rôzne sociálne zariadenia, hospice a podobné. Tak týmto sťažia život v tejto už ťažkej sociálnej ekonomickej situácii. A zároveň som veľmi zvedavý, že akým spôsobom sa potom vysporiadajú práve s týmto tretím čítaním, keď sa to dá napríklad na Ústavný súd, že porušujú tu zákony pri prijímaní takýchto legislatívnych opatrení. Takže babráci. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel poprosiť pani poslankyňu Jurík, či by mohla reagovať na moje vystúpenie a pokračovať v tej argumentácii o rozpore s európskym právom pretože teda ja by som sa chcel toho tiež dotknúť, ale teda nebudem to tak rozvíjať a považujem to za dôležité. A sme v treťom čítaní a tretie čítanie sa podľa rokovacieho poriadku má obmedziť len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Konštatujem, že my môžme diskutovať k úplne všetkému pretože nie je tam ani jeden, ani jeden jediný bod, ku ktorému by nebol schválený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Doslova, že ani jeden. Niektoré z tých pôvodných bodov sú vypustené, iné sú zmenené a ďalšie sú nahradené nejakým úplne novým znením, prípadne sú tam doplnené úplne iné texty a iné pasáže, ktoré vôbec neboli predmetom toho pôvodného návrhu. Keby sme si to vyfarbili a povedzme červeným by sme dali tie pasáže, tie textové, tie časti textu, ktoré boli vypustené, a zeleným tie, ktoré boli doplnené a neboli v tom pôvodnom a belasým by sme dali tie, ktoré boli aj v pôvodnom a ostávajú aj v tom pozmenenom, tak výsledok by bol taký, že by to bolo zeleno-červené more a tu belasú by sme tam museli hľadať Kotlárovým mikroskopom lebo skoro by sme to tam nenašli. Nemôžem používať vizuálne pomôcky, takže jedine konsolidované znenie po schválení pozmeňujúcich návrhov vyzerá zhruba takto. A keď to mám ale opísať, tak v celom znení ako je teraz po druhom čítaní, je iba desať bodov, v ktorých sa nachádzajú slová, ktoré tam boli na začiatku. Všetko ostatné je buď úplne nové, že to nebolo v pôvodnom znení a je to v tom novom alebo je vypustené. A celkovo v tom zákone je 72 slov, ktoré boli v pôvodnom zákone a sú aj v tom súčasnom texte. Sú v desiatich bodoch, každý z tých desiatich bodov bol aspoň nejako zmenený alebo upravený, ale sú to tie slová z pôvodného návrhu. Väčšinou ide o predložky, číslovky, spojky a uvádzacie slovesá. Aby som bol spravodlivý, nepočítam do toho vymenovanie tých zákonov, ktoré sa menia, ale samotný text. A ja by som teraz rád prečítal tie slová, ktoré tam ostávajú. Za § 37a sa § 37ae, ktorý vrátane nadpisu znie: V § 15 odsek 1 písm. b) sa slová, nie, pardon, to už nie, to už je zmenené. § 38 sa vypúšťa, za § 42d sa § 42e, ktorý vrátane nadpisu znie, § 27 sa vypúšťa, za § 32a sa § 32b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 20a sa § 20b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 6a sa znejú, za § 7a sa § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie, tento zákon nadobúda účinnosť. Tieto slová boli v pôvodnom návrhu zákona a budú aj v tom schválenom lebo tam ostali aj po schválení tých pozmeňovákov. Nič iné, nič iné. Už tu zaznelo, že rok rokuje parlament o tomto návrhu zákona. Pred rokom v marci, ešte viac ako rokom, predložili poslanci SNS do parlamentu tento návrh zákona. Za ten čas sa mohlo stihnúť pohodlne medzirezortné pripomienkové konanie. Ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním sa mohla stihnúť diskusia s mimovládkami, za ich účasti sa mohol pripraviť ten návrh zákona. Nie. Chceli sa ponáhľať, aj tak im to trvalo viac ako rok. Samozrejme, rok je krátko, tak spravili chyby. Lebo pozmeňujúce návrhy predkladali vždy na poslednú chvíľu. Najprv na ústavnoprávnom výbore, hoci máme pravidlo, že majú sa pozmeňujúce návrhy doručiť členom ústavnoprávneho výboru najmenej 24 hodín pred rokovaním výboru, tak ten definitívny návrh, o ktorom sme hlasovali a ktorý si koaliční poslanci schválili na ústavnoprávnom výbore bol doručený nejaké dve hodiny pred začiatkom výboru. A samozrejme, že si povedali, že môže byť výnimka. Teraz, napriek tomu, že pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár nám prisľúbil, že dopredu dostaneme ten návrh, ktorým bude HLAS opravovať tú verziu z ústavnoprávneho výboru, objavila sa tá verzia na webe Národnej rady až potom čo začalo rokovanie o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. A samozrejme, že v tomto zhone sa objavili aj chyby. Jedna z tých chýb je, že iba pasívne bolo skopírované z prvého článku slovné spojenie neziskové organizácie pretože článok 1 sa týka zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, legislatívna skratka neziskové organizácie a v jednej pasáži, ktorá sa týka výkazu bolo použité toto slovné spojenie a v tých ďalších článkoch malo byť nahradené slovami nadácia, združenie alebo občianske združenie, neinvestičný fond alebo fond a organizácia s medzinárodným prvkom, ale nebolo, ostala tam nezisková organizácia. Keďže pani poslankyňa Plaváková dobromyseľne upozornila predkladateľov, že tam majú chybu, tak si ju teraz môžu opraviť. Ja by som ich nechal v tom, nech si to schvália aj s tou chybou, ale dobre, už to je. A teraz to idú opraviť a zasa to idú opraviť zle. Lebo toto nie je legislatívno-technická chyba.
Podľa § 85 ods. 2 v treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. A tak som sa spýtal umelej inteligencie, chatu GPT, že či toto je legislatívno-technická chyba a nie, nie je. Hoci nie je zákonná definícia, v praxi a v právnej teórii sa tým zvyčajne rozumie chyba, ktorá sa týka formálnej stránky právneho predpisu, nie jeho obsahu. Ide napríklad o nesprávne označenie paragrafov, písmen alebo odsekov, nesprávne odkazy, napríklad na § 10 namiesto správneho § 11, duplicity alebo vynechania slov v legislatívnom texte, ktoré vznikli technickým prepisom alebo redakciou návrhu alebo chyby v číslovaní článkov, príloh a bodov. Dôležitým znakom je, že opravou legislatívno-technickej chyby sa nesmie meniť vecný alebo právny obsah ustanovenia. Tak som si urobil ten test, ktorý chatGPT odporúča, že zmení navrhovaná oprava právny význam alebo aplikáciu zákona? Ak áno, nejde o legislatívno-technickú opravu. Mne ten test vyšiel tak, že nejde o legislatívno-technickú opravu pretože ak sa zmení slovo nezisková organizácia za slovo nadácia, tak sa zmení význam toho slova. V tom prípade je ten text neaplikovateľný, nie je možné ho použiť. Ale teda, povedal som si, že spýtam sa chatu GPT. Robil som to s takým malým srdcom lebo som sa bál, že dostanem odpovedať, že je to legislatívno-technická oprava, ale našťastie chatGPT konštatoval, že ten môj pohľad je úplne správny a korektne odôvodnený a ide o vecnú zmenu, a teda neprípustnú zmenu v treťom čítaní. Čiže keď to chcete urobiť správne, tak máte vrátiť návrh zákona do druhého čítania a tam predložiť túto vecnú zmenu. A veľmi telegraficky by som sa vyjadril aj k tomu, že sa mimovládne organizácie majú stať povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa čl. 26 Ústavy ods. 5, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Čiže orgány verejnej moci. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje povinné osoby širšie. Zahŕňa tam štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, potom také, ktoré sú zriadené alebo zriadené niektorým z týchto orgánov alebo také, v ktorých majú účasť a kontrolu tieto osoby, ale nie subjekty čisto súkromného práva, ktoré nemajú žiadnu väzbu. A ak by sa tam už mali zahrnúť, podľa mňa by sa tam nemali zahrnúť ako povinné osoby takéto subjekty súkromného práva, potom je tam zjavná diskriminácia, nie len voči súkromným firmám, ktoré dostávajú buď verejné zákazky alebo aj dotácie a eurofondy, však to dostávajú aj súkromné firmy, politické strany, cirkvi. Však tie sú normálne financované z verejných zdrojov a tie tam nemajú byť zahrnuté. Čiže, bude to menej zlé ako hrozilo, že to bude, ale naďalej to bude zlé a treba hlasovať proti. Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, povedala si, že je to typický esenesácky zákon. No tak na jednej strane je z hľadiska toho ako je to babrácke, ako je to ideologické, ako je to nepriateľské voči občianskej spoločnosti a boj voči nepriateľom vlády. To je také typicky esenesácke, ale nie je to celkom esenesácky návrh, aj keď ho do parlamentu priniesli poslanci Slovenskej národnej strany. V skutočnosti je to návrh, ktorý bol pripravený na úrade vlády, potom bol menený na úrade vlády tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore. Takže je to aj typický smerácky návrh alebo vyzeralo to miestami pri prerokúvaní toho, že SMER-u na tom záleží oveľa viac ako Slovenskej národnej strane. Pán poslanec Lučanský iba prečítal na úvod nejakých pár slov a potom sa nezapojil do rozpravy, nesedel tu, nevyjadroval sa k tomu. Naopak poslanci SMER-u boli veľmi aktívni. No a žiaľ, je to aj typický hlasácky návrh, lebo tá výsledná podoba bude najviac ovplyvnená tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý včera prečítal pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár, čo je síce možno dobre oproti tej pôvodnej verzii, ale aj oproti tej verzii, ktorá bola schválená na ústavnoprávnom výbore je to menej zlé, ale naďalej je zo zlé, naďalej je to príliš zasahujúce do mimovládneho sektora, naďalej sú tam možné aj problémy z hľadiska nejakých ústavných práv a naďalej je to zamerané proti mimovládkam a bude to spôsobovať problémy. Takže typický esenesácky, smerácky a hlasácky produkt.

Stanovisko poslaneckého klubu SaS k ruskému zákonu.
Poslanci SaS budú hlasovať proti tomuto hanebnému zákonu, ktorý je namierený proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Pripomínam, že návrh zákona bol do Národnej rady predložený v marci minulého roka ako poslanecký návrh zákona. Odvtedy uplynul už viac ako jeden rok. Za ten jeden rok sa mohol stihnúť normálny legislatívny proces s diskusiou s dotknutými subjektami, s normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním a s pokojnými troma čítaniami na pôde parlamentu. Vy ste sa miesto toho rozhodli pre obchádzku. Návrh zákona bol síce predložený ako návrh skupiny poslancov za SNS, v skutočnosti je to však návrh SMER-u, ktorý bol pripravený na úrade vlády, aj ten pôvodný návrh, aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Napriek tomu, že ten proces trvá viac ako rok, tak dôležité pozmeňujúce návrhy sa predkladajú tesne pred tým, ako sa má o nich hlasovať. Ten návrh, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore, sme dostali tesne pred rokovaním ústavnoprávneho výboru. Ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý tu včera prečítal pán poslanec Čellár, bol zverejnený až potom, ako sa začalo rokovanie o tom návrhu zákona. Takto sa dobrá a kvalitná legislatíva nepripravuje.
Mali ste čas, viac ako rok trval ten proces a napriek tomu ste včera obmedzili rozpravu na 12 hodín, lebo sa bojíte diskusie. Ten zákon, ako bol navrhnutý, bol zlý, pozmeňujúce návrhy, ktoré boli schválené na ústavnoprávnom výbore, boli zlé, návrh pána poslanca Čellára z neho niektoré zlé veci vypúšťa, ale aj po ňom ostane celý návrh zlý, je to ruský zákon a SaS bude hlasovať proti. (Potlesk.)

Obmedzovanie rozpravy je prejavom zbabelosti. Za celé volebné obdobie minulé, bolo raz skrátená rozprava, keď tu pán poslanec Mizík púšťal, púšťal sirénu, počas nočného rokovania. Vy obmedzujete rozpravu ako na bežiacom páse. Je to zbabelé, ale zodpovedá to tomu obsahu. Aký obsah, taká forma. Miesto toho, aby ste normálne išli do diskusie, tak nám obmedzíte rozpravu do takej miery, že teraz vy tu môžete rozprávať ešte dve hodiny, a my by sme vás mohli iba počúvať. Takže nie, opozícia vyčerpala čas, môžete teraz medzi sebou diskutovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja než som vstúpil do politiky, tak dosť výrazný čas mojich príjmov bolo z motivačných prednášok a daakých motivačných školení. A rozmýšľal som, že aj tento môj príspevok by vlastne mal byť o tom, aby presvedčil ľudí čo to počúvajú, čo tu sedia, že prečo sú tie neziskové organizácie také dôležité. Ale akože 22:17 asi ťažko sa motivujú ľudia, ale pokúsim sa poňať môj príspevok troška odlišne ako tu bola väčšina príspevkov. Tak najprv, prečo sa vlastne ľudia združujú? Ľudia sa združujú, aby ochránili nejakú rastlinu alebo nejakého živočícha. Rozvíjali kultúru, chránili demokraciu. Upozorňovali na korupciu alebo poprípade pomáhali, pomáhali deťom, pomáhali starším, pomáhali chorým, pomáhali umierajúcim a preto vlastne aj tie neziskové organizácie vznikajú, aby sa mohli inštitucionalizovať a vlastne čerpať, čerpať na to peniaze. Ja veľmi rád čerpám z praxe a preto vám poviem tri krátke príbehy ako nám pomohli neziskové organizácie. Pred 30-timi rokmi, kedy ešte neziskový sektor bol v plienkach a ja som prebral obec Spišský Hrhov, tak som sa veľmi zaujímal ako a čo máme robiť, aby, aby to bolo nejaké zmysluplné, systematické a aby boli do toho zapojení aj občania. Tak sme narazili na neziskovú organizáciu, ktorá bola platená zo zahraničia, ktorá nám vysvetlila, že existujú plány rozvoja vo vyspelom svete v rôznych komunitách a že ten plán rozvoja by sme mali urobiť tak, že veľkú časť komunity obce do toho zapojíme a že ony, ony sú nás schopní naučiť tieto plány rozvoja robiť a zároveň ten plán rozvoja, aby sme v tej našej obci urobili. Tak sme výraznú časť tej komunity zvolali, motivovali a vlastne v obci Spišský Hrhov vznikol prvý plán rozvoja v obci na Slovensku. Vtedy to ešte nebolo uzákonené. Dneska už vieme, že tie plány rozvoja sú zo zákona v každej obci, v každom meste, v každom regióne dokonca v štáte. A ten plán rozvoja ani nebol tak dôležitý. Ten plán rozvoja ako tá, ako ten proces do ktorého sa ľudia zapojili a vlastne potom po skončení toho plánu rozvoja vnikli v našej obci 10 neziskových organizácii, lebo tí ľudia jednak dostali návod ako si presadzovať svoje záujmy. Boli motivovaní a sa im ako keby otvorili oči. A ja som, a ja som rád, že dneska tí ľudia, ktorí vlastne tam vtedy sa naučili ako, ako plánovať alebo to bol ten základ, ktorý dostali tak neskôr plánovali plány rozvoja v rôznych miest, regiónov a dokonca aj na vízii a stratégii Slovenska 2030 sa podieľali a boli a organizovali ľudia, ktorí, ktorí boli na začiatku pri tom procese. Takže áno. Neziskové organizácie, ktoré boli financované zo sveta môžu za to, že na Slovensku máme systematický plán rozvoja, lebo stále to presadzujú, stále to robia. Uzákonilo sa to. A aj keď tie plány rozvoja moc nevyužívame, napriek tomu ešte vďaka bohu, že sú a hlavne Európska únia tlačí na to, že každý projekt musí byť v súlade s tým plánom rozvoja. Druhú takú aktivitu, ktorú si pamätám, že nám veľmi pomohli neziskové organizácie sme mali školu, do ktorej chodili spádovú školu, do ktorej chodili rôzne obce. Jedna obca mal výraznú Rómsku komunitu a v tej Rómskej komunite sa nedialo nič. Proste nefungovala. Celé to bolo zabité. Deti nechodili do materskej školy. Nikto tam nepôsobil. A ony, keď prišli do školy tak miesto toho, aby, aby naozaj sa učili tie základné veci tak neovládali jazyk, nevedeli záchod spláchnuť a tie základné veci sa, sa sme ich museli učiť a bol to obrovský problém. A ja som vtedy presvedčil organizáciu, neziskovú organizáciu Človeka v tísni, ktorým bola Česká organizácia z Prahy, ktorí boli financovaní z rôznych zdrojov z celého sveta, aby prišli do tých Roškoviec, aby tam urobili komunitné centrum. My sme urobili materskú škôlku a ony začali ako jedny z prvých na Slovensku organizovať a viesť komunitné centrum v Roškovciach. Neskôr to rozšírili do ďalších desiatich obcí, kde vždy si tie zdroje vedeli zabezpečiť zo zahraničia a táto organizácia bola jedna z organizácii, ktorá dala základ tomu, že dneska hovoríme, že v každej obci musia mať komunitné centrum. Financujeme to zo štátnych zdrojov, financujeme to z Európskej únie, financujeme tu celú činnosť ale vlastne tie neziskové organizácie boli na začiatku, ktorí to naštartovali, ktorí to ukázali ako sa to má robiť a ktorí presvedčili našich vládnych predstaviteľov a dneska už mi je jedno, ktorých, aby, že to má naozaj zmysel. A dovolím si tvrdiť, že bez nich by sme dneska robili úplne iné aktivity a nebolo by také efektívne. A posledný príklad, posledný príklad. Prišiel raz za mnou jeden študent z vysokej školy záhradníckej z Ledníc. Od nás z dediny a mi hovorí, že či mi nevadí, že máme národnú pamiatku v Hrhove parciem nás hektárový a ten je zanedbaný ako brovčák ký ho nechal tak ho v tejto zarastalo. A nič sa s tým nedeje. Tak vravím však ma to trápi, ale organizuje alebo a bo stará sa o ne o redukačné centrum, ktoré je 100 % štátna organizácia a proste a, a tým pádom, že nie je to v mojej moci tak, tak nejak sa nemôžem tomu venovať. Tak vraví, že on by sa chcel tomu venovať. Tak som mu vysvetlil ako sa zakladá nezisková organizácia a som mu povedať a presvedčím riaditeľa, aby ti nejaký kúsok toho parku dal, aby si sa tam mohol realizovať. Tak aj sa tak stalo. Ten kúsoček parku vyčistil a prišiel za nami, že na vysokej škole sa rozprával s profesorkami, že vie zohnať peniaze z neziskových organizácii, aby urobili akúsi pasportizáciu celého parku, ktoré stromy sú už vyschnuté a treba ich vyrezať. Ktoré sú pôvodné, ktoré sú nepôvodné, lebo bez tej pasportizácie toho parku, nedá sa v tom parku nič robiť a tie príslušní profesori alebo profesorky v tých Ledniciach mali príslušné pečiatky, ktoré to mohli všetko aj vypracovať ten projekt aj posveti. Tak sa tak stalo. Keď sme mali tú pasportizáciu, tak prišiel ten študent za mnou a hovorí, že máme park, máme projekt obnovy hradov. Pokiaľ pôjdeme na ministerstvo a presvedčíme ich, že tam dopíšu aj parkov tak môžeme odtiaľ čerpať peniaze. Ja som mu povedal, že to síce také jednoduché nie je, ale išli sme to skúsiť na tom ministerstve a keďže vtedy na ministerstve kultúry neboli ľudia, ktorí verili v plochú zem, ale naozaj verili, že zem je guľatá tak títo ľudia tam naozaj doplnili tých parkov a verte či neverte v priebehu pár rokov ten park sa dostal do takej podoby ako ho gróf Čaky nechal. Čiže to sú tie tri príklady toho ako tie neziskové organizácie nám pomáhali. A viete, prečo nám pomáhali? No pomáhali nám preto, že to bolo niekedy dávno a neboli ničím zviazané. Boli tie pravidlá voľné, ľudia sa združovali, hľadali spôsoby pokiaľ by tie pravidlá boli komplikovanejšie tak ja verím, že nie všetky by prekonali tie papierovačky a by sa na to asi vykašlali. Každá prekážka, každé skomplikovanie činnosti neziskového sektora je brzdou rozvoja. Naozaj, keď chceme robiť rozvoj je potrebné vytvárať príležitosti, aby sa ľudia stretávali. Vytvárať príležitosti, aby sa rozprávali a mohli plánovať spoločné projekty. To je participácia. Rušenie bariér, aby sa rušili bariéry. Aby naozaj tí ľudia mohli spokojne bez akýchkoľvek prekážok sa stretávať, rokovať, komunikovať a vytvárať spoločné projekty. Súdržnosť. Robíte presný opak. Vy rúcate súdržnosť. Bez súdržnosti nie je žiadny rozvoj. Ani v obci, ani v regióne, ani v republike. Vy ste príkladom toho ako tú súdržnosť zbúrate. Ako sa snažíte všetkými možnými spôsobmi rozbiť túto spoločnosť. Každý človek, ktorý sa venuje rozvoju vám povie, že tí ľudia čo vládnu, čo, čo niečo chcú rozvíjať bez tej súdržnosti to nepôjde. Tak dneska vládnete, tak nerozumiem prečo, prečo rozbíjate stále tú súdržnosť. Lebo iniciatívni ľudia sú miazgou tejto spoločnosti. A keď nebudeme mať tých iniciatívnych ľudí, tak bude tu trvalý úpadok. Trvalý úpadok regiónov a trvalý úpadok nášho, nášho štátu. Ďakujem.

Je perfídne obmedziť opozícii čas na rozpravu a potom sa tu pohoršovať nad tým, že dáva málo faktických poznámok. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Plevíková, ruský zákon to nie je preto, že by to jeho znenie bolo zhodné s ruským zákonom o zahraničných agentoch. Ruský zákon je to preto, lebo ruské zákony presadzujú vlády, ktoré v občianskej spoločnosti vidia nepriateľa, ktoré legitímnu kritiku vlády označujú za snahu zvrátiť výsledky demokratických volieb, ktoré pokojné a nenásilné zhromaždenia a protesty označujú za snahu spraviť násilný prevrat. Vy ste tu hovorili, že pán poslanec Fico bol odvedený alebo sa ho pokúsili odviesť pred protestom, že nám sa také niečo nestalo. No tak ja vám poviem, že mne sa presne také niečo stalo nie pred protestom, ale na proteste za vlády SMER-u v roku 2009 som bol odvedený do cely policajného zadržania, za vašej vlády. Návrh zákona, tvrdíte, je v súlade s európskymi štandardami, úplný nezmysel. V žiadnej európskej krajine, v demokratickej európskej krajine nie je zákon, ktorý by mimovládky označoval za zahraničných agentov. Teda bol v jednej, v Maďarsku, a aj tam ho museli zrušiť, lebo nebolo to v súlade s právom Európskej únie. V žiadnej demokratickej európskej krajine nie je upravený lobing iba pre mimovládky tak, ako ste to navrhovali vo vašom pozmeňujúcom návrhu. A nie je pravda, že my by sme spochybňovali závery Európskeho dvora audítorov, vy ich prekrúcate, vy ich dezinterpretujete. Tie správy a závery kritizujú to, čo robí Európska komisia, že nie je dostatočne transparentné. Nie, nekritizujú mimovládky. A teda obmedzovať rozpravu, my sme to robili tak raz za volebné obdobie, vy to robíte každý druhý mesiac.

Ďakujem pekne. Ja, ja si dovolím zareagovať iba na pani poslankyňu Kramplovú. Nie, nikto tu nemá z ničoho strach. Je nepochopiteľné, keď pred rokom sem prišiel návrh s tým, že majú byť organizácie označované za zahraničného agenta a teraz my sa vlastne pár hodín dozadu dozvieme, že vlastne všetko sa to mení a kľúčové sú rôzne výkazy, ani nemáme priestor a nikto nemá priestor si to poriadne pozrieť. Ani tí, ktorí to budú vyhodnocovať, nemajú priestor si to poriadne pozrieť. A preto ešte raz, tu nikto nemá problém s transparentnosťou. Nikto. Ale prečo ste pred rokom neprišli s návrhom zákona, ak ste tú transparentnosť chceli? A ak vám záleží na nejakých mimovládnych organizáciách, aspoň teda na tých, ktoré sú tu pre tých najzraniteľnejších, tak prečo ste sa s nimi nestretli, keď vás o to požiadali? Toto je vyjadrenie rešpektu? Že vás žiadajú o stretnutie a vy tam neprídete? Toto je vyjadrenie rešpektu? Vy ste tam neprišli na to stretnutie. Oni vás volali a neprišli ste. Nepochopiteľne. Možno ste neprišli preto, lebo sami neviete presne, čo chcete, len chcete útok. Lebo inak sa tomu nedá rozumieť. Že možno sami poriadne neviete, čo presne chcete, len proste potrebujete na niekoho tu zaútočiť. Tak ako ste to chceli pred rokom. Ale jednoducho ten návrh stále meníte. Neviete, čo poriadne chcete. Ale viete, že proste má to byť útok a má to byť zastrašovanie. Nijako inak sa tomu nedá chápať. Lebo keby ste naozaj chceli mať nejaké transparentné financovanie, ktoré je podľa vás nedostatočné, tak by nebol problém pred rokom ho dať do normálneho legislatívneho procesu, mať k nemu normálnu debatu so všetkými, s kým sa to, koho sa to týka a s takýmto návrhom zákona sem prísť. Ale takto to zjavne nebolo.