trestných sadzieb sa týkalo aj korupčných trestných činov, s čím sa dovtedy nepočítalo. Ani návrh pani ministerky Kolíkovej, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní dvakrát, ani návrh pána ministra Karasa, ktorý sa dostal až do parlamentu, nepočítal s tým, že by sa znižovali trestné sadzby za korupčné trestné činy, s tým prišla až Ficova vláda. A samozrejmé, že zrušenie, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, to boli tie ciele, ktoré...
trestných sadzieb sa týkalo aj korupčných trestných činov, s čím sa dovtedy nepočítalo. Ani návrh pani ministerky Kolíkovej, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní dvakrát, ani návrh pána ministra Karasa, ktorý sa dostal až do parlamentu, nepočítal s tým, že by sa znižovali trestné sadzby za korupčné trestné činy, s tým prišla až Ficova vláda. A samozrejmé, že zrušenie, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, to boli tie ciele, ktoré chceli dosiahnuť. Chceli chrániť svojich ľudí. No a pritom sa im nejako stalo, že zrušili horalkový paragraf.
Pán minister Susko to vo svojej úvodnej reči aj teraz spomenul, že oni to nemali pôvodne, pôvodne v tom návrhu. Tak na jednej strane ja som absolvoval aj nejakú diskusiu s vaším štátnym tajomníkom a bol aj na ústavnoprávnom výbore, tak na jednej strane sa hovorí, že však na zrušení toho horalkového paragrafu existoval všeobecný konsenzus, všetci to chceli, a na druhej strane vy ste to nenavrhli. Tak ja si myslím, že žiadny konsenzus na zrušení horalkového paragrafu neexistoval. Boli, samozrejme, kritické názory na to, že niekto trikrát ukradne horalku a ide za to, za to sedieť do väzenia. Ale zároveň to, že ak opakovane dochádza k drobnej krádeži tým istým páchateľom, tak prvýkrát je to priestupok a druhýkrát je to už trestný čin, hoci hodnota toho nedosahuje hranicu malej škody, ktorá je definovaná ako tá úroveň, odkedy, odkedy je to už trestný čin. Áno, boli, boli názory, že je to, že je to veľmi prísne a že niečo by sa s tým mohlo robiť. Ale ak sa s tým niečo malo robiť, tak sa to malo robiť premyslene, malo to byť sprevádzané ďalšími opatreniami, ktoré by napríklad účinnejšie postihovali a odhaľovali páchanie priestupkov, lebo keď sa trestný čin zmení na priestupok, tak by sme mali byť pripravení aj na tej priestupkovej strane, ktoré by, ktoré by boli sprevádzané nejakými ďalšími opatreniami, napríklad trestami, ktoré by odrádzali, odrádzali páchateľov takejto činnosti od toho, aby keď už spáchali raz, pokračovali v tom, v tom druhýkrát. Keď sa hovorí o restoratívnej justícii, tak reálnym posilnením restoratívnej justície, nárastom počtu probačných a mediačných úradníkov a zefektívnením ich, ich činnosti, ale nič také sa nedialo.
Ak zrekapitulujeme tie tri návrhy novely Trestného zákona, ktoré sme tu mali v posledných rokoch, tak návrh novely Trestného zákona, ktorý už po predchádzajúcom pripomienkovom konaní opätovne dala do pripomienkového konania Mária Kolíková ako ministerka spravodlivosti v septembri 2022, zrušenie horalkového paragrafu neobsahoval. Čiže až taký konsenzus na tom nebol.
Je fakt, že ten ďalší návrh, s ktorým prišiel pán minister Karas, už obsahoval aj zrušenie horalkového paragrafu a teda postihovanie recidívy drobných, drobných krádeží. A je teda predpoklad, že ak by ten návrh bol schválený, tak by mal podobné dôsledky, ako mal, malo zrušenie horalkového paragrafu na základe novely, ktorú do parlamentu priniesol pán minister Susko. Ale pán minister Susko nepriniesol do parlamentu návrh na zrušenie horalkového paragrafu. A ja sa pýtam, prečo? Ak na tom existoval široký odborný konsenzus, ako teraz tvrdia, ako nám vyhadzujú na oči, však aj vy ste v prvom čítaní hlasovali za novelu Trestného zákona, kde to bolo obsiahnuté, hlasovali, ale to neznamená, že by sme nutne za to hlasovali aj, aj v treťom čítaní. Ako zákony sa schvaľujú, schvaľujú v treťom čítaní. Prvé čítanie je potvrdenie, že parlament má vôľu sa nejakým návrhom zaoberať. A zrazu pre vás to nebolo dôležité. Boli dôležité iné veci. Bolo dôležité znižovať tresty, predlžovať, skracovať premlčacie doby, zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, na horalkový paragraf neprišlo.
A až potom, asi to bolo v dôsledku rozpravy, asi to bolo v dôsledku toho, že niektorí poslanci poukazovali na to, že veľkí podvodníci, korupčníci, ľudia blízki vládnej moci zrazu vyviaznu s nejakými symbolickými trestami, úplne smiešnymi alebo alternatívnymi, alebo dokonca sa im všetko premlčí, a ľudia naďalej budú za tri horalky chodiť do väzenia, keď ich ukradnú postupne, nie naraz. Tak aby ste tento argument odbili, tak ste sa vrátili k tomu návrhu, ktorý bol obsiahnutý aj v novele pána ministra Karasa cez pozmeňovák v ústavnoprávnom výbore, predložený koaličnými poslancami a potom aj schválený koaličnými poslancami ste vypustenie horalkového paragrafu, teda trestnoprávneho postihu priestupkovej recidívy vypustili z Trestného zákona.
Podľa môjho názoru to súvisí aj s tým, teda ten nárast, že sa zvýšila hranica škody, aj keď protiargument zo strany ministerstva je, že väčšina tých krádeží podľa hlásení je na úrovni 50 až 70 eur, čiže bolo by to trestné aj podľa doterajšej právnej úpravy, bolo by to trestné aj podľa, podľa toho zvýšenia, ktoré sme navrhovali my, teda nie na 700 alebo na 500 eur. Podľa mňa tam nejaký, nejaký súvis je, že nemusím brať ohľad na to, že či je to 265 alebo, alebo 400, ale podstatný dôvod, a na tom sa, myslím, zhodnú policajti, obchodníci, ľudia, ktorí sa zdravým sedliackym rozumom pozrú na tú situáciu, podstatným dôvodom, prečo došlo k nárastu počtu krádeží, je zrušenie horalkového paragrafu, teda zrušenie postihovania opakovaných krádeží. Pretože keď opakované krádeže ak nedosiahnu určitú hodnotu v minulosti do 266 eur, teraz do 700 eur, tak opakované kradnutie nie je trestným činom, ale iba priestupkom, tak samozrejmé, že to povzbudí páchateľov takéhoto typu činnosti, už nemôžu brať trestnej činnosti, lebo v tejto chvíli to nie je trestná činnosť, ak, ak pritom nepoužijú násilie, ak sa nevlámu, ak neodcudzia vec, ktorú má iný, iný pri sebe, alebo nenaplnia niektorý z iných znakov trestného činu krádeže aj bez dosiahnutia tej hodnoty, tak samozrejmé, že ich to povzbudí. A nepotrebujú na to žiadnu kampaň zo strany médií ani dezinformácie šírené opozíciou, jednoducho samotný ten fakt, že keď opakovane ukradnem niečo, čo nedosahuje hodnotu 700 eur, tak je to len priestupok, tak pokiaľ mám úmysel kradnúť, tak ma to určite veľmi povzbudí v tom, aby som, aby som to robil, lebo za priestupok dostanem pokutu, ktorú možno ani nezaplatím, keď na to nemám a možno sa ten priestupok ani nebude, ani sa nevyšetrí, lebo proste polícia nemá kapacitu poriadne vyšetrovať trestné činy, tak kto už by mal kapacitu objasňovať priestupky? A možno to nakoniec tí obchodníci ani nenahlásia, lebo si povedia, že tak nahlásili sme a nič sa s tým nerobí, alebo nahlásili sme a príde polícia po niekoľkých hodinách, tak to vlastne ani nemá zmysel, aby sme si tým komplikovali život. Takže toto sú tie faktory, ktoré spôsobil nárast drobných krádeží, nie ako sa tvrdí v návrhu na skrátené legislatívne konanie, nejaká dezinformačná kampaň zo strany, zo strany opozície.
A ja neupodozrievam vládu, že toto spravila zámerne, že zámerom vlády bolo, aby sa viacej kradlo v obchodoch. Zámerom vlády bolo ochrániť svojich ľudí a toto sa im tam nejako, nejako priplietlo. Predpokladám, že keby ste vedeli, že to bude mať takýto následok, tak by ste to tam nedali. Ale teda dôležité bolo ochrániť svojich ľudí a toto sa tam, a toto sa tam nejako priplietlo, tak vedľajšia, vedľajšia škoda. To, čo ale vláde vyčítam, teda aj to, to jej, samozrejme, vyčítam, lebo (povedané so smiechom) nemá vláda presadzovať cez parlament zákony, ktoré chránia korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, ale, ale teda o tom sme si dosť, dosť povedali v rokoch 2023 a 2024. Ale to, čo možno vyčítať vláde vo vzťahu k tomu horalkovému paragrafu, že tak dlho a tak tvrdošijne si zakrývala pred tým problémom oči. Tvárila sa, že ten problém neexistuje. Ak aj existuje, tak nesúvisí s tým horalkovým paragrafom a až potom, ja teda neviem, ako k tomu došlo, že pán premiér Fico si povedal, že ministerstvo spravodlivosti by už malo niečo, by už malo niečo pripraviť. Opakujem, že sa to stalo v súvislosti s tým alebo v súvislosti, presne v tom istom čase, keď sme do parlamentu dali ako poslanci a poslankyne z klubu SaS dva návrhy, ktoré obnovujú horalkový paragraf, teda trestný čin krádeže založený na tom, že opakovane dochádza, dochádza k drobným krádežiam, ktoré sú spôsobenou škodou nižšie, ako hranica, hranica malej škody. Ten jeden návrh je úplne jednoduchý, je iba zatiahnutie ručnej brzdy a obnovenie horalkového, horalkového paragrafu. Ten druhý návrh je systémový a obsahuje aj návrh na trest, ktorý by mal viesť k prevýchove páchateľov a varovať ich pred tým, akým spôsobom sa môžu, môžu dopadnúť, keď si to zopakujú a teda dať im zakúsiť, možno zakúsiť si toho, aký, aké je to pobyt za mrežami, nie je to krátkodobý pobyt za mrežami, ale je to prevýchovné opatrenie. Teda navrhujeme aj doplnenie nového trestného činu.
Ale teda bez ohľadu na to, áno, konečne sa vláda zobudila a konečne aj vláda prichádza s tým, že obnoví horalkový paragraf, aj keď ho navrhuje obnoviť v takej zvláštnej forme trikrát a dosť. Podľa toho, čo viem, tak samosprávy niečo také žiadali, že takto to chcú uchopiť, ale je to také zvláštne, lebo tá zásada trikrát a dosť sa vzťahovala na mimoriadne závažné, násilné trestné činy a znamenala, že po treťom spáchaní násilného trestného činu ide páchať, a teda tým, že je tretíkrát odsúdený, ide páchateľ na, je odsúdený na doživotie. Aj o tom boli, boli diskusie, že to niekedy spôsobuje neprimeranú tvrdosť, ale takto sa to uplatňuje v niektorých krajinách a aj na Slovensku to máme takto zadefinované v Trestnom zákone, ale že by sa zásada trikrát a dosť uplatňovala na priestupkovú recidívu pri drobných krádežiach, tak to som zatiaľ nezaregistroval. Lebo oproti tej doterajšej alebo teda predchádzajúcej právnej úprave, ktorá prvýkrát je to priestupok a druhýkrát, ak už som, ak už bol niekto v priebehu posledných dvanástich mesiacov za takýto čin postihnutý na úrovni priestupku, tak už je to trestný čin, takú sme mali my, takú v zásade má Česká republika. Ale to, že dvakrát musel byť postihnutý a až tretíkrát je to, je to trestný čin, tak neviem, s takou som sa nestretol, nemám vedomosť o tom, že by, že by to niekde takto, takto fungovalo, tak možno pán minister nám vysvetlí, že akou právnou úpravou sa inšpirovali, lebo toto môže byť jeden z problémov tej navrhovanej právnej úpravy a k tomu sa asi dostaneme aj v rozprave k tomu, k tomu návrhu zákona, ak bude odsúhlasené skrátené legislatívne konanie, lebo to potenciálne môže oslabiť účinnosť, účinnosť a odstrašujúci účinok takéhoto trestu alebo takto vymedzeného trestného činu, lebo keď je to na druhý raz, tak je to jasné, pomerne rýchlo to môže, môže prísť. Ak je to zásada až trikrát a dosť , čiže musí byť dvakrát za taký majetkový delikt nejakým spôsobom postihnutý priestupkovo, tak to bude menej účinné a teraz sme v situácii, že sme sa vychýlili z normálu, ktorý tu bol daný dlhodobo platnou právnou úpravou a ktorý postihoval opakované drobné krádeže, tak je otázne, či to bude účinné a keď to nebude účinné, tak potom je otázne aj to, či, či naozaj je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie, ak bude schválená právna úprava, ktorá možnože trochu zlepší situáciu, ale nebude predstavovať reálne zatiahnutie ručnej brzdy voči tým drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v dôsledku schválenia novely Trestného zákona.
Skryt prepis