...vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania a takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz počujem, že ste prijali zmenu, ktorá veľkým spôsobom zasiahne práve sociálne podniky, ktoré zamestnávajú tých 4-tisíc zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku a to sú presne také typy, ktoré som vám popísala, ktoré si nenájdu len tak inde nejaké zástupné zamestnanie, ktoré majú problém na tom našom pracovnom trhu, naozaj nájsť priestor, kde by si vedeli privyrobiť popri tej svojej diagnóze alebo zlej životnej situácii. Doteraz sme to mali tak, že vlastne podnik preplácal tých desať dní PN-ky. Teraz, keď to zmeníme, teda už ste zmenili na tých 14 dní, ktoré musí preplácať, napríklad pri podnikoch, kde je 100% zamestnancov zdravotne znevýhodnených, ako jeden podnik v Michalovciach, s ktorým sme sa bavili, sociálny podnik. Pre nich to je konečná. Jednoducho toto je opatrenie, s ktorým si nevedia rady, lebo samozrejme, že keď je niekto zdravotne znevýhodnený, že tá absencia je častá. Veď aj ja som to zažila, pri covide napríklad nemohli vôbec prísť do práce, pretože sa báli, že sa nakazia. Pre nich by to bola proste smrteľná rana. Takže toto sú veci, na ktoré by sociálny štát, ktorý reprezentujete, mal myslieť, ale nemyslel a dobre, keď ste spravili chybu v tom 2024 roku, keď ste zmenili tú DPH-čku na 5%, aj keď mnohí to chvália a tak ďalej, ale vieme, že tam došlo ku podvodom, k nejakým okrádačkám, tak zmeňte tých 5%, ale ostatné veci prispôsobte tak, aby mohli tie sociálne podniky naďalej fungovať a aby nezanikli. Ja nechápem, že odkiaľ beriete vlastne tú takú drzosť, že tu 3. decembra, dnes je 3. decembra? Nemýlim sa? Tretieho, že 3. decembra vlastne rokujeme o zmene, ktorá má platiť 1.1. Viete, toto je na tom najväčšia drzosť, že tí ľudia s niečím rátajú, nejakým spôsobom si plánujú to svoje podnikanie, ktoré naozaj ich z biedy proste nedostane, ledva prežívajú a takýmto spôsobom, keď prijmeme v decembri zmenu, ktorá má byť od 1.1., tak im automaticky hovoríme, že zatvorte dvere, nesnažte sa v tejto krajine nič robiť a tí ľudia prídu o prácu. Keď sme sa bavili vlastne s jednou pani, ktorá vedie sociálny podnik, myslím, že 120 ľudí so zdravotným znevýhodnením v Michalovciach zamestnáva a robia nejaké káblové zväzky alebo niečo také podobné. Pozerám, či tu nevidím aj bývalého pána primátora z Michaloviec, možno vie aj o koho ide. Naozaj, táto pani povedala, že po prijatí týchto zmien oni nebudú schopní fungovať ďalej a 120 ľudí zdravotne znevýhodnených v takom regióne, ako je Zemplín zamestnať, to je frajerina. To vôbec nie je ľahké a my jej takýmto spôsobom ideme povedať, že štát si neváži takúto pomoc v tom sociálnom systéme, lebo tých ľudí potom bude musieť živiť štát a v konečnom dôsledku, keď budú odkázaní na pomoc štátu a nebudú schopní si vyrobiť nejakú tú korunu sami na seba, tak nás to bude stáť ešte viac. Nechápem, prečo máme takéto klapky na očiach a takýmto spôsobom sa skratkovito pozeráme na tento problém. Práve to, čo tu zaznelo, že sociálne podnikanie je takým pilierom zdravých vyvíjajúcich sa ekonomík na západe, to je to o čo by sme sa mali snažiť tiež a vám to išlo. Veď sme tu aj pochválili verejne pána bývalého ministra Richtera, ktorý priniesol zmeny v zákone o sociálnom podnikaní, ktorej, ktoré sedem rokov, vlastne v tom spektre ľudí, ktorí v tom pracovali, boli vysoko hodnotené, bol to funkčný model a ja nechápem, že tí istí ľudia, ktorí to funkčne nastavili, to teraz idú vlastne lusknutím prsta zmeniť do podoby, ktorá to sociálne podnikanie úplne zadusí. Prečo? To mi vôbec nedáva zmysel, že fakt, že tí istí ľudia, ktorí to dobre nastavili, pýtali sa v praxi ako to riešiť, to teraz idú proste celé zahatiť. Prečo? Lebo pán Erik Tomáš proste nerozumie tomu, aké dôležité je sociálne podnikanie pre našu ekonomiku, kde máme naozaj veľké percento zdravotne znevýhodnených, kde máme veľké percento ťažko zamestnateľných ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách a tak ďalej. Tu akože sa snažíme o konštruktívnu debatu a ja by som bola veľmi rada, keby sa do nej zapojil aj pán Richter, ktorého teraz ho tu nevidím, ale o tejto téme vie veľa, je v nej veľmi hlboko a my sme kontinuálne počas posledných rokov vysoko hodnotili to, ako prispel k tomu, aby sa sociálne podnikanie na Slovensku dostalo z tej krízy, v ktorej bolo za pani Tomanovej. Takže už asi len taká posledná vec, ktorú z praxe spomeniem, lebo vidím, že mám ešte nejaký čas. Tie úrady práce, s ktorými tie sociálne podniky musia vlastne podpísať zmluvu, aby, aby dokázali mať tie lepšie podmienky pre svojich zamestnancov, ani tie nevychádzajú v ústrety a snažia sa naozaj testovať a skúšať odolnosť tých sociálnych podnikov. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby tie úrady práce podpísali zmluvy na budúci rok niekedy v decembri, aby to naozaj mali tie sociálne podniky, napríklad pri stovke a viac zamestnancov kryté od januára, tak bežne sa stáva, čo vieme z praxe, že tie úrady práce to podpíšu tie zmluvy až niekedy v marci. To znamená, že január, február, marec musia tie podniky nejakým spôsobom to sanovať zo svojich zdrojov, čo pri týchto sociálnych podnikoch je naozaj ťažké, lebo nebudete veriť, ale naozaj veľká časť z nich funguje tak, že to, čo získa, ide priamo vlastne tým zamestnancom, pretože tam nemáte veľké zisky, tam sa nemôžeme baviť o nejakých peniazoch, ktoré tie sociálne podniky vyrobia. Veď to, to je proste len taký kolobeh, kde sa to prerozdeľuje to, čo sa na tých zopár zákazkách získa. No a štát im takýmto spôsobom kládol doteraz kolená pod nohy, že vlastne nebol proaktívny, tie zmluvy uzatváral neskoro. Spätne potom to doplatil, ale naozaj tie podniky mali veľký problém tie prvé mesiace v roku nejako ustať. No ale tento problém už azda ani nebudú musieť riešiť, 1.1 sa im naozaj neoplatí sociálne podnikanie na Slovensku nejakým spôsobom vykonávať. Aj ten malý sociálny podnik, o ktorom som ja hovorila, že sme ho mali s kamarátkou v obci, kde boli naozaj štyri ženy zamestnané, za takýchto podmienok, ktoré teraz schvaľujete, by sme si ho nikdy nemohli dovoliť otvoriť, pretože by sme neboli schopné vlastne tým ženám ani len pomôcť a teraz ženy, ktoré vďaka tomu mohli mať nejakú prácu, nejakú korunu na žive, navyše, tak už za dnešných podmienok nemajú šancu nikde sa zamestnať, lebo tu nemajú šancu sa zamestnať ani len zdravé ženy, ktoré skončia materskú, rodičovskú dovolenku a chcú nejaký flexibilný pracovný pomer. Nie to ženy, ktoré chodia trikrát týždenne na dialýzu alebo musia chodiť ráno na chemoterapiu a potom chcú niekde fungovať, aby naozaj uživili deti, čiže, prosím, ak je tu nejaká vôľa pozrieť sa na to kriticky, tak sa teraz postavte, urobte čosi v rámci tej vašej koalície, aby ste nezlikvidovali od toho 1. januára všetkých ľudí, ktorí tu naozaj aj sanujú štát predtým, aby títo ľudia nepadli do absolútnej diery chudoby a dávajú im aspoň čosi, aby boli samostatní vo svojej ťažkej životnej situácii a mali robotu. Toto je podľa mňa veľmi kľúčové, keď si hovoríte sociálna demokracia. Ďakujem.
