Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Spomínal si, že bude to mať zásah pre sociálne podniky, ale aj pre samosprávy. No ja si myslím, že hlavne pre samosprávy. Tu si treba uvedomiť, že tie služby tým samosprávam neposkytujú len obecné sociálne podniky, ale všetky sociálne podniky a tým, že sa tá dépeháčka zvýšila a v každej zmluve je tam jeden taký článok, že keď sa zmení legislatíva, že pôjde to na úkor odberateľa nie dodávateľa. To znamená, že keď troška tú zmluvu robil nejaký človek, čo ovláda obchodné právo, tak je jasné, že túto podmienku tam dal. To znamená, že tá zvýšená DPH pôjde, jasné že pôjde na vrub miest a obcí. A teraz si predstavte, že tá toto mesto alebo tá obec, alebo tá samospráva, alebo vyšší územný celok má financovanie toho daného projektu z Európskej únii, má 5 % spolufinancovanie no a teraz zistí, že to nebude 5 % spolufinancovanie, teraz zistí, že to spolufinancovanie bude 5 % plus ten rozdiel medzi 19 a 5 % a plus ešte samozrejme vždy nejaké náklady, ktoré vyjdú. Čiže naozaj my môžme dostať niektoré samosprávy do problémov finančných a môžme to dostať kvôli tomu, lebo štát, štát to dopustil. Lebo to, že, že tá DPH sa zneužívala, tak sa nezneužívala nie preto, že niekto kradol, ale preto, že tie parametre boli nastavené tak a on tie parametre využíval namiesto toho, aby rozvíjal ten sociálny aspekt, ktorý v tých sociálnych podnikoch je, tak dal tú zákazku normálnemu podnikateľskému subjektu a vlastne na tom, na tom jeden alebo obidvaja zarobili.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci a ospravedlňujem sa za vyrušovanie takto a každopádne, pán kolega, určite áno. Ja som to povedal pred chvíľkou v mojom vystúpení, zopakujem to. Samozrejme sociálne podniky majú svoj význam, pomáhajú aj na tej obecnej úrovni. Určite áno. Ale jedna vec je tá, že ako 5-percentná dépeháčka to, to takto nemôže byť, akože nemôže byť akože daň tou výhodou sociálnych podnikov. Jednoducho už len z princípu. Dane by nikdy nemali slúžiť na riešenie vlastne sociálnych parametrov. Hej. Na to máme iné ministerstvo, na to máme iný systém, proste na to máme, povedzme, že zdravotné odvody, čokoľvek, ale, ale toto skutočne nebolo férové. Ten, ten rozdiel proste tej dépeháčky určite nebola férová výhoda. Dá sa asi povedať, že tých 19 a 23 povedzme, že je znesiteľné, ale treba povedať, že jasne veď tie sociálne podniky majú, majú nejaké tie iné výhody, kde to dáva zmysel. Hej. Platia, ak si dobre pamätám, polovičné zdravotné odvody. Hej. Oproti iným firmám. Proste majú kopu iných výhod a vedia sa zapojiť do ďalších vecí, kde teda vedia získať financie. Čiže skutočne som presvedčený, že je správne riešenie tú dépeháčku zrušiť aj napriek tomu, že viem si predstaviť, že to môže spôsobiť v rozpočtoch obcí samozrejme nejaký problém. To určite áno, ak rátali s nejakou cenou a teraz bude vyššia však jasné. Ale fakt dane nemajú slúžiť na riešenie sociálnych parametrov. To skutočne nie je, nie je ich úloha. Ale nakoniec to ešte raz zopakujem. Samozrejme sociálne podniky majú svoj zmysel, ale treba to riešiť na tej sociálnej úrovni. Ďakujem pekne.

...daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať tiež v súlade so zákonom a skutočne, tá 5 % dépéháčka, to bolo za hranou. A ja nehovorím, že každý jeden pohyb bol daňový podvod, ale jednoducho diali sa tam veci, to vlastne si začal o tom skutočne rozprávať ty, ako hovoríš, a asi to najrozumnejšie riešenie je to riešenie skutočne tej 19 % dépéháčky. A asi, asi toľko. Každopádne, určite tu budem sedieť a budem počúvať, vlastne celý, celý ako ten svet je farebný ohľadne týchto sociálnych podnikov, určite áno. Tak ešte raz, ďakujem za tvoju faktickú.

Pán kolega Ledecký, ďakujem. Ďakujem, Vladino, za tvoju faktickú. Preto som k tomu uviedol, že ja to, pozriem sa na to, len z toho pohľadu štátu a možných proste možno daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať...
=====

Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť.
Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával.
Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo.

proste jedno A a operujú tým, že jasné, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenia zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná dňa je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten check toll, proste si tú, za tú aplikáciu vo svojich systémoch zaplatí, alebo teda nechá, nechá ju proste zaplatiť 90-tisíc. Jedna jediná firma, hej? Čiže toto, toto si treba uvedomovať, že koľko to vlastne celé akože stojí, hej? Toto proste nie je sranda, fakt to nie je sranda.
No a ako z toho, ako z toho von? No niekedy, niekedy je skutočne že menej viacej. My sme tu fakt mali dnes sedieť a hľadať cesty, ako to uľahčiť firmám. Akože možno skutočne raz aj tá elektronická faktúra proste nejaké benefity prinesie, hej? Ale proste nie takto. Nie takto skoro, nie takto všetko naraz. Čiže my sme tu skutočne mali sedieť a hľadať, kde tým firmám proste niečo uľaviť, hej, kde im niečo zjednodušiť, kde zrušiť nejakú povinnosť, hej, kde im nejaký existujúci papier, ktorý musia mať zavesený na prevádzke a opečiatkovaný, povedať, že a už ho nemusíte mať. Nie. Napriek tomu vyrobíme nový papier, ktorý si musia od 1. januára zavesiť, alebo od 1. 3., teraz neviem úplne presne, aby som, aby som teda proste hovoril presne. Takže toto, toto mi tu chýba.
Možno sa dotknem ešte jednej veci, než teda predložím pozmeňujúci návrh, a to budem zasa asi skôr, asi skôr chváliť. Ďalšou vecou, ktorú teda prináša tento zákon, je, že skutočne existujú, existujú firmy, ktoré teda robia jednu činnosť a vyhýbajú sa plateniu DPH, a teda robia to tak, častokrát to vidíte, že, teraz kecám, že firma Park Service 1 a Park Service 2, Park Service 3, Park Service Y, hej, a každá má, samozrejme, tržby tesne pod hornou hranicou, kedy človek sa stáva povinným platcom a vykonáva tú istú činnosť. Čiže áno, tento návrh zákona alebo teda táto novela prináša noty, ako sa s týmto nejak vysporiadať. Nedokážem to vyhodnotiť, či to bude dobré-zlé, lebo však ono tiež to nie je jednoduché, ale som presvedčený, že toto je správna cesta, aby sa jednoducho s takýmto niečím riešilo, aby sa proste takto akoby nevyhýbalo plateniu, plateniu daní, lebo predchádzajúce vysvetlenie som tým začal, teraz to poviem tuná, pretože skutočne dane platiť treba a to proste, to je fakt a to aj ja teda, čo sa venujem verejným financiám, vždy budem hovoriť proste. Áno, treba. Štát potom z toho financuje verejné statky, verejné služby, ale zároveň aj ten druhý dôvod je dôležitý.
Ak zoberiete poctivého podnikateľa platiaceho dane a nepoctivého neplatiaceho, samozrejmé, že má nekalú konkurenčnú výhodu a samozrejmé, že je úlohou štátu vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, a to znamená robiť zle tým podvodníkom a zjednodušovať situáciu tým poctivým. Tak, aby proste tá nevýhoda toho poctivého ideálne nebola žiadna, alebo teda reálne čo najmenšia. Takže toto si myslím, že toto je kľúčové.
Pán predsedajúci, ja len na sekundu, idem si zobrať na miesto pozmeňujúci návrh, keďže som si ho nezobral.
No, takže odôvodnenie ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda v tejto súvislosti predkladám a teda následne ho prečítam. Čiže veľmi jednoducho. Tento návrh zákona prináša teda povinnosť e-faktúry teda pre všetky firmy od 1. 1. 2027. To, čo ako opozičný poslanec akoby vieme s tým zákonom urobiť a navrhnúť, je teda to, aby sa tá účinnosť tohto zákona posunula k tomu dátumu, ktorý chce po nás Európska únia. To, čo je proste absolútne zmysluplné. Teda vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom presúvame účinnosť tých bodov, vlastne ktoré teda zapájajú do systému e-faktúru až teda ku tomu, ku tomu dátumu v roku 2030. Takže takto, takto to je akoby jedno, jedno z riešení. Bodaj by teda, asi ten dôvod je ten, že bodaj by sme vo všetkých prípadoch, vo všetkých oblastiach boli na tom tak, že teda plníme povinnosti, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii, teda v ten termín. Nemá význam hnať sa dopredu a robiť to proste tri a pol roka dopredu, pretože máme niekde zase oblasti, kde sme tri roky pozadu, kde sú proste už rôzne konania voči nám, čiže najzmysluplnejšie je teda to, aby sa tá povinná účinnosť dala, dala od toho, od toho 30. 6. 2030 a, samozrejme, proste je plne v moci predkladateľa, aby keď teda akoby chce pripraviť ten svet, tak dá sa to urobiť skôr, dá sa to urobiť dobrovoľne, proste tieto možnosti tu stále sú. Bolo by to presne to, čo by mohlo pomôcť, pretože v týchto fakt ťažkých časoch, tak firma, ktorá to chce, dáva im to zmysel, má na to prostriedky, mohla by ísť do toho systému skôr, bude lepšie pripravená v roku 2030, možno jej to prinesie konkurenčnú výhodu, a firma, ktorá bojuje o prežitie, ktorá rozmýšľa, či zavrie, alebo či bude investovať, alebo či nebude investovať, alebo či odíde, proste tej jednoducho uľahčíme to, že nebude musieť mať tam ďalší Damaklov meč k 1. januáru 2027.
Fakt, pán minister, to, čo sa im tu už celé pripravilo či od vás, či z ostatných oblastí, majú toho firmy fakt plné zuby, plné kecky a skúsme im skôr uľahčovať, ako prinášať nové povinnosti.
Takže skončil som s vystúpením a idem prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1023.
1. V čl. I bod 59 znie:
„59. Za § 85n sa vkladá § 85o, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠85o
Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu
(1) Na zápis osoby ako certifikovaného poisťovateľa (poskytovateľa, pozn. prepis.) doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(2) Finančné riaditeľstvo vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(3) Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.
(4) V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté
a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a
b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu.^28s)
(5) Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71a ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovateľskou službou, vyžaduje súhlas príjemcu.
(6) Ak sa po 30. júni 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 30. júna 2030 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 a odsekov 4 až 8 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení.".".
2. Článok VI znie:
„Čl. VI
Tento článok (zákon, pozn. prepis.) nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem čl. I bodov 7 až 13, 18, 19, 21 až 28, bodu 29 § 71 ods. 4 až 6, bodov 30 až 32, bodu 33 § 72 ods. 9 až 12, bodov 34 až 45, 47 až 58, bodu 59 § 85o ods. 3 a 6 a bodu 60, čl. II druhého bodu a štvrtého bodu, čl. III tretieho bodu až piateho bodu a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.".
Pána spravodajcu v tejto súvislosti žiadam, aby body 17 až 20 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH.
To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu.
Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo.
Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme.
No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým.
Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej.
A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste....

ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci.
Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
V čl. 1, § 3 ods. 2 písm. b) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem platených parkovísk a samoobslužných umývacích liniek pre motorové vozidlá”.
To je jeden návrh a druhý návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
1. V čl. 1, § 15 sa vypúšťajú odseky 1 a 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3.
2. V čl. 1, § 16 sa vypúšťa písmeno v).
3. V čl. 1, § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).
4. V čl. 1, § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „g), u) a v)” nahrádzajú slovami „g) a u)".
5. V čl. 1, § 17 ods. 5 a 6 sa slová „r), s) a v)” nahrádzajú slovami „r) a s)".
6. V čl. 1, § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 9.
Zároveň pána spravodajcu žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 22 a 34 zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Takže ďakujem pekne, pokračujem vo vystúpení. Už len veľmi rýchlo. Trošku sa nám obmenilo obecenstvo, takže idem podať dva pozmeňujúce návrhy. V jednom pozmeňujúcom návrhu chcem vlastne doplniť do zákona, aby aj tam, kde sú automaty a teda konkrétne proste parkoviská a samoobslužné linky museli mať povinnosť platenia teda cez E-kasu, takže to bude jeden pozmeňujúci návrh. No a ďalší pozmeňujúci návrh je o tom, že navrhujem zrušenie povinnosti obmedziť zákazníkovi, pardon, umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, ktorú vlastne túto povinnosť dáva aktuálny zákon každému, každému podnikateľovi. Som presvedčený, že jednoducho tá doba sa posúva a je úplne prirodzené, že každý podnikateľ, ktorý sa chce rozvíjať, ktorý chce fungovať dobrovoľne samozrejme poskytuje, poskytuje zákazníkovi možnosť zaplatiť aj bezhotovostne. Nakoniec to ukazuje aj štatistika, ktorú spomínal pán minister, kde hovoril, že 86 % všetkých podnikateľov automaticky dáva možnosť bezhotovostnej platby a považuje to za dôležité. Takže preto si myslím, že nie je vôbec potrebné, aby sa takáto povinnosť podnikateľom dávala, pretože samozrejme každá povinnosť má potom aj ďalšie následnosti a to je vymáhanie, ak ju človek neplní a dostalo sa to alebo dostáva sa to v tomto zákone až do takej absurdnosti, že teda každý podnikateľ bude musieť mať nápis, teda svojej prevádzke, že teda je povinný poskytovať bezhotovostné platby a teda takto informovať o tom zákazníkov a samozrejme ak to nebude mať, zasa je to tam sankcia, zasa je tam pokuta atď. atď., všetko ako to poznáme, čiže kopu nových povinností tento zákon teda prináša a nejaké sa snažím teda vlastne vyradiť. Takže začnem, v tomto momente ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022.

to je, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto, na toto pozrieť.
Poďme, poďme ďalšími, ďalšími oblasťami. QR-kódy. Zasa, je to niečo nové, nech to je, v poriadku, je to ďalšia možnosť, čiže neprotestujem proti QR-kódom, je to niečo. Za prvé, už to dnes, to už pán minister povedal presnejšie, bude to za určitých okolností zadarmo, hej? Nie za každých a môžete platiť aj tomu poskytovateľovi QR-kódu a aj banky, už som počul, že aj banky chcú za prijatie platby cez QR-kód nejaký poplatok, hej? Takže aj tu treba jasne povedať, že tak ako úplne prirodzene teda kartové služby, hej, Mastercard, Visa, čokoľvek, si nejaké poplatky účtujú, bohužiaľ, ani toto nebude zadarmo, hej? Nebude. Bude mať podnikateľ nejaký ďalší náklad s tým. Bude.
Prečo to spomínam? Spomínam to, lebo teda teraz som sa posunul k ďalšej oblasti, ktorú tento zákon rieši, a to je zavedenie povinnosti, pán minister to dobre povedal, zavedenie povinnosti podnikateľa poskytovať bezhotovostnú formu platenia, hej? Nie je to, že úplne že odstránenie hotovosti, ale jednoducho je to určitá forma tlačenia do bezhotovostného styku. Veď v poriadku, rozumiem, taká doba je, a ten argument, ktorý pán minister povedal v úvodnom slove, ja som si to aj zapísal, ešte keby som to videl, že asi osemde... aha, tu je to, 86 % podnikateľov považuje bezhotovostné platby za dôležité. Veď samozrejme. Ja som, ale, ale toto je argument, že netreba to dávať ako povinnosť, že musia, že musia toto. Ja som presvedčený, že každý, tak ako aj ten prieskum, hovorí, že 86 % podnikateľov úplne prirodzene, samozrejme, poskytuje svojim zákazníkom bezhotovostnú formu platenia, ale proste nerozumiem, prečo to má byť v tejto ťažkej dobe dané ako povinnosť úplne každému.
Tak v prvom rade sa asi bavíme len už o malom percente tých, ktorým to neposkytujú, lebo však väčšina to poskytuje, dokonca tvrdí, že to považuje za dôležité, však jasné, takže jednoducho nebolo to, nebolo to treba, pretože zasa to môže byť, áno, pre toho nejakého malého ďalší náklad alebo má nejaké špecifické veci. Ja som presvedčený, že je lepšie niekedy veci robiť ťahom, nie tlakom. Čiže nemala tu byť vyrobená pre podnikateľov nová povinnosť poskytovania bezhotovostnej platby. Aj tak to takmer všetci dodržiavajú, kľudne kto to nemá, môže tam ísť finančná správa na kontrolu, ešte raz, platiť dane treba, to akože to platí stále, ale jednoducho, lebo viete, to, to nie je len že povinnosť. Tam sú, samozrejme, ďalšie asi tri alebo štyri vlastne už odrážky a že čo, čo keď to nemajú, hej? Proste je to správny delikt, musí to niekto prešetriť, proste zasa ten podnikateľ, zasa mu tam visí nejaký Damoklov meč, zasa mu pribudli nové, nové povinnosti v situácii, kde, kde, veď by to samo, mohol, samozrejme, tú bezhotovosť dávať úplne dobrovoľne, možnosť platenia, hej? Proste načo, načo je to dobré, hej?
A ja poviem ešte jednu vec predtým. Všetci to vnímame, že veď dlhé roky sa ozaj to posúvalo, že stále viacej platieb bolo bezhotovostných. A všetci asi cítime, že teraz sa to akoby tak trochu zaseklo, že áno, nájdete prevádzky, ktorá teda mala, mala ten post terminál hore, ona ho má stále, ale už ho nemajú na pulte, ale už ho majú skovaný a vytiahnu ho, keď poviete, že chcete platiť bezhotovostne. Aleže prečo to je, kde je tá prvotná príčina? A tá prvotná príčina je zavedenie transakčnej dane. Proste v situácii, kedy úplne prirodzene všetci prechádzali na bezhotovosť, lebo však to bolo akoby efektívnejšie, jednoduchšie, zaviedol štát vec, ktorá automaticky tlačí podnikateľov, aby preferovali hotovosť. Prečo? Pretože akákoľvek platba, ktorú, ktorú oni svojmu dodávateľovi ten podnikateľ zaplatí bezhotovostne, musí platiť daň. No, samozrejme, vyhne sa tomu legálne podnikateľ tak, že ak vyberie vlastne viacej hotovosti, hotovosť neznamená automaticky daňový únik, hej, to tiež treba hovoriť, hotovosť vie byť rovnako zaevidovaná e-kasou a všetkým týmto, hej, áno rozumiem, že zvyšuje mieru možných daňových únikov, ale jednoducho proste neni to tak, takže podnikateľ má záujem mať viac hotovosti, zaplatí za faktúru svojmu dodávateľovi v hotovosti a vyhne sa plateniu nezmyselnej transakčnej dane, to je daň z finančného dýchania.
Čiže toto je tá príčina, ten začiatok toho celého a teraz ministerstvo už proste druhým, tretím zákonom sa snažia teda vtesnať ľudí naspäť do tej bezhotovosti, lebo tým prvým zákonom ich z tej bezhotovosti vyháňali do hotovosti, hej? Čiže tu by bolo ďaleko lepšie to proste riešiť opačne.
No. Čas letí. Takže ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý viac-menej som akoby teraz už odôvodnil a na konci ho prečítam, sa teda týka toho, že z tohto návrhu zákona vlastne vyraďujem to, to ustanovenie o povinnosti, povinnosti, hej, podnikateľa, tak ako som ho definoval na začiatku, poskytovať za každých okolností bezhotovostnú formu platenia. Som presvedčený, že 90 %, tak ako hovoria aj prieskumy, to poskytujú aj dnes, preto to nebolo potrebné, preto to vyraďujem, ušetrí to podnikateľom potom, samozrejme, ďalšie sankcie. Napríklad keď nemajú v ten deň internet, veď oni musia informovať finančnú správu, že mi nejde internet, nemôžem poskytovať bezhotovostné. Keď to nespravia, bum! Správny delikt. Proste už aj môžu mať proste pokutu, hej?
Toto všetko je posledné, čo potrebujú v dnešnej ťažkej dobe, keď zasa nastane konsolidácia, keď zasa bude aj domáca spotreba klesať, lebo ľudia nebudú mať peniaze, posledná takáto morová rana fakt že špeciálne pre, pre malých podnikateľov. No tak, takže takto. Dobre.
A poďme, poďme ďalšiu vec. Ja som teda presvedčený, že skutočne by potrebovali podnikatelia skôr viacej akoby slobody, nie milión takých ďalších povinností. Už len ad absurdum, tento zákon prináša zasa povinnosť, že podnikateľ musí mať zákonom stanovený oznam, ktorý musí mať vyvesený vo svojej prevádzke, myslím, že ho ale bude vyhláška alebo nariadenie vlády, či jak je to, že to samotné znenie v zákone nie je. Ak sa mýlim, tak však ma opraví niekto. A toto zasa bude musieť mať. Ak si pamätáte, prevádzka, ktorá všetko mala, nemala žiadnu možnosť dostať pokutu, viete, čo jej chýbalo alebo chýba? Označenie o zákaze fajčenia. Toto bude ďalšia povinnosť, ktorú proste musia mať niekde vycapený odkaz o tom, že povinne poskytujú bezhotovostnú platbu a, samozrejme, na to je zasa naviazaná ďalšia nová sankcia, ktorú tento zákon určuje.
Akože ja neviem, že či takto proste chceme. Ja rozumiem, že je to v súlade s teraz akoby do nejakej miery s tým, čo vláda robí, ale, a teraz sa vrátim kúsok ďalej, viete, s čím je to úplne v nesúlade? Že všetky veľké ekonomické trestné činy majú teda od schválenia úpravy trestných kódexov nižšie sadzby, trestné, nižšiu dobu premlčateľnosti a ja neviem teda, od väčšej hodnoty to vôbec je nejaký trestný čin, že, že ako toto proste ide, že tým veľkým sa akoby uľahčuje, podvodníkom, a každý malý proste sa, sa dostane vlastne do stále väčších a väčších problémov, väčších a väčších povinností. Toto nie je dobré v štáte dánskom. Toto, hej? Že proste čím menší podnikateľ, ktorý proste nemá žiadnu silu, tým viacej morových rán, tým viacej povinností naňho padá a padá a padá a nejak to tie, hovienka - to slušne poviem, nejak nechcú prestať padať furt, hej?
No dobre. Tretia oblasť, viac už toho asi nestihnem, potom možno ešte v ústnej rozprave. Takisto som rád, že to pán minister spomenul, pretože zavádza tento návrh zákona, zas to bolo, ak si dobre spomínam a dobre si spomínam, prijaté na výbore pozmeňujúcim návrhom, že to zavádza obmedzenie hotovosti, hej? Ďalší parameter, kde tá vláda proste vháňa ľudí do tých bezhotovostných vecí, a aj firmy, a ja vám inak poviem, prečo, že mám, až tak tá vláda nebojuje proti daňovým únikom, skôr chce urobiť všetko pre to, aby väčšina, väčšina vecí bola bezhotovostných a z toho potom dá daň z finančného dýchania, to už je, hej, transakčná pre firmy. Nuž ale veľký vzor Maďarsko má inak transakčnú daň aj pre obyvateľov, pre bežnú fyzickú osobu. Teraz si predstavte, že pošlete vreckové svojmu synovi a štát vám z toho strhne proste niečo, lebo, lebo však transakčná daň pre fyzickú osobu. To všetko nám hrozí, to, toto je celé za tým, čo, čo zasa sa tu snaží akoby štát dosiahnuť. Ešte raz hovorím, proti daňovým únikom bojovať treba, ale neviem, či sa to úplne takto dobre deje.
No a teraz teda, dobre, máme infláciu, máme všetko, tak tých 15-tisíc dnes platných ako hranica, hej, keď dokedy sa dá platiť hotovostne, sa ide znižovať na päť. To je že úplne zlé. A teraz akože, aby ma niekto neoznačil za, teraz že chcem, aby sa tu chodilo s taškami hotovosti, hej, aby tam Kaliňák znova mal milión euro na stole a proste s nejakým strážcami, to nechcem, hej? Ja som autorom návrhu zákona, ktorý tu prešiel v minulom volebnom období, kde sa teda stanovilo, že 15-tisíc euro je tá hranica používania, že môžete zaplatiť v hotovosti, a to tak pre fyzické osoby, to zostáva, hej, ale aj pre právnické. Pätnásťtisíc, hej? To je podľa mňa tá hranica, ktorá je akoby taká nejaká normálna, zmysluplná. Nie, že sa to teraz znižuje na päťtisíc.
Inak ono sa to týka aj fyzickej osoby, lebo ak vy idete zaplatiť za auto, opravu auta, čo je