Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem len krátko, lebo v našej strane túto problematiku rieši pani poslankyňa Bajo Holečková a myslím si, že mám tu dva opatrenia, ktoré chcem predstaviť, ktoré sú problém, ktoré som zozbieral z terénu, že sú problém. A pán minister, myslím, že o jednom tom probléme hovoril, ale nie som si na sto percent istý, ale myslím, že posledný jeho príspevok bol o tomto probléme, že to ide nejakým spôsobom riešiť, samozrejme nevideli sme ešte znenie, paragrafové znenie, takže ale keď je to toto, tak vlastne som rád, že sa to bude riešiť.
Problém je súbeh opatrovateľského a pobytu v zariadení, problém je úprava týkajúca sa súbehu poberania opatrovateľského s neformálnym opatrovateľom a využívaním ambulantných služieb. Zákon v súčasnosti jasne hovorí, kedy má nárok na opatrovateľský, alebo kedy nárok na opatrovateľský príspevok vzniká a to je, že pokiaľ je v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti alebo je odkázaná na opatrovanie osobou, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba ju opatruje po návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba ju opatruje po návrate zo školského zariadenia alebo zo školy. Čiže napríklad konkrétny príklad, predstavte si, že matka, ktorá má dieťa autistu a nosí ho na osem hodín do zariadenia, teraz keď ho odniesla do tohto zariadenia, tak mala nárok na príspevok, po novom keď to zariadenie bude dlhšie ako štyri hodiny, to znamená osem hodín mesačne, tak ten príspevok nebude mať. Tam treba brať ohľad na tri veci.
Prvá vec je, že tie matky sú prípady, že majú aj dve tieto autistické deti a tým pádom akože keď ho odnesú do zariadenia na štyri hodiny, asi ťažko si budú hľadať prácu na štyri hodiny s dvomi autistickými deťmi, to znamená, že je logické, že ho musí odniesť na osem hodín do toho centra a keď ho odnesie na osem hodín do toho centra, je dôležité, aby mala, aby mala ten príspevok, lebo aj tak keď si zoberieme, že tie autistické centrá sú zvyčajne koncentrované v krajským mestách, tento, tento alebo táto pani, ktorá, ktorá nám písala, je z Myjavy a nosí deti do Bratislavy, tak keď nie sú zápchy, tak cesta trvá hodinu tam, hodinu naspäť, osem hodín má to dieťa v tom zariadení, tak mi povedzte, akú prácu si ona, ona môže nájsť a potom ešte celodennú starostlivosť o toto dieťa. Táto matka má dve deti, to znamená, že to je ďalší, ďalší problém. A pokiaľ je jednorodič alebo má naozaj manžela s nízkym príjmom, tak pýtam sa, ako takáto osoba môže žiť. A presne toto sú prípady, keď štát by mal tú záchrannú sieť nastaviť tak, aby takýchto ľudí nejakým spôsobom opatril, aby napriek tomu, že ich postihlo, postihol problém, že majú postihnuté deti, tak ešte aj ten štát ich vyčleňuje na okraj spoločnosti v sociálnej oblasti.
Táto téma, táto zmena sa týka 2,5-tisíc odkázaných, pán minister tu hovoril o 3-tisícoch, keď hovoril o tom istom, tak, tak je to také približné číslo a celá tá zmena, celá tá zmena sa dá urobiť jednoduchým spôsobom, aby číslo v zákone, tých 80 hodín sa zmenilo na 160 hodín, kde vlastne už pokryje osemhodinovú službu v tom ambulantnom zariadení. Čiže to je jeden problém, keď, keď som to dobre pochopil a pán minister rozprával o tom istom, že sa dohodol a že sa to ide riešiť, tak počkám si na paragrafové znenie, rovnako som porozumel, že sa to ide riešiť iným návrhom ako, ako som tuná predstavil, ale však treba si počkať.
A druhý problém, ktorý vnímam, je problém, ktorý aj doteraz bol a touto reformou sa nijakým spôsobom nevyriešil, a to je krízové centrá neverejné, je katastrofálne financovanie krízových služieb. Verejný poskytovateľ môže žiadať o dotáciu aj z ministerstva, sem spadajú nocľahárne, odkázanostné služby aj verejného a krízového bývania môžu žiadať od ministerstva príspevok. Pri neverejných poskytovateľoch a konkrétne pri zariadení núdzového bývania je iný režim, ich jediný príjem je dofinancovanie z vyššieho územného celku, aj suma, ktorá príde, je na mzdy zamestnancov. Príspevok, ktorý majú, nepokryje ani mzdu zamestnancov a nieto ešte réžiu zariadenia a peniaze tam musia hľadať cez zbierky a podobne. Ja som oslovil viaceré krízové centrá, všetci majú tento problém a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a ...

Kolegovia, prosím, utíšite sa, lebo ťažko bolo počuť aj tie faktické poznámky. Aj opozícia aj koalícia, prosím vás o to. Tá otázka, ktorú položil pán kolega Ondrej Dostál na začiatku, že prečo má táto vláda a vládna koalícia ambíciu zlikvidovať sociálne podnikanie je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Prečo je toto cieľom týchto zmien? Prečo vôbec vláda, ktorá sedem rokov tu dokázala, teda pred siedmimi rokmi dokázala nejakým spôsobom nastaviť tento systém, ktorý ako tak fungoval, prečo má teraz ambíciu tento systém zlikvidovať? A tiež by som bola rada, keby to niekto z vašej koalície vysvetlil. Prečo sa neprihlásite do debaty? Prečo nám to nevysvetlíte? Prečo chcete zarezať sociálne podnikanie? Keď to bola vaša vlajková loď po minulé roky. Ja by som si to rada vypočula aj od vašich bývalých reprezentantov ministerstva práce a rada by som si to vypočula aj od pána ministra Erika Tomáša. Prečo to tu teraz riešime s pánom ministrom Kamenickým? Prečo to nepočúvame od pána Erika Tomáša, aby nám to, aby nám to vysvetlil prečo takýmto spôsobom ide naozaj pristúpiť k dramatickým zmenám v sociálnom podnikaní, ktoré ako vieme z praxe, ako vieme od sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú desiatky, stovky zdravotne znevýhodnených ľudí, ktoré, ktorým hrozí zánik od 1.1., prečo toto nikoho vo vašej vláde, ktorá si naozaj hovorí sociálna, nezaujíma? Ja, ja si myslím, že tu hovoríme úplne vecne a snažíme sa o konštruktívnu debatu, ale nedostávame od vás odpovede. To sa naozaj nenájde nikto, kto by vedel vysvetliť zámery týchto zmien? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Marcinková za vaše vystúpenie a ja by som chcel naraziť alebo teda upozorniť na to, že aký tu je priepastný rozdiel medzi tým, čo táto vláda a tieto strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú sociálnou demokraciou tvrdia a aká je realita. Ono tá sociálna demokracia vo svojej podstate má niekoľko princípov, na ktorých funguje. Je to sociálna spravodlivosť a rovnosť príležitostí, silný, ale demokratický a právny štát, ochrana pracujúcich a sociálny dialóg a tak ďalej, sociálna solidarita a tieto veci. Kde je tu tá sociálna solidarita? Kde je tu tá ochrana tých pracujúcich, tých núdznych? Tá sa absolútne vytratila. Zároveň je zarážajúce, že sa tu mení zákon, ktorý vlastne ohrozí fungovanie týchto sociálnych podnikov, ktoré, povedzme si na rovinu, aký majú dopad na rozpočet, koľko to tento rozpočet stojí a čo všetko sú schopní títo akože sociálni demokrati karpatského typu nakupovať, teda obstarávať v rámci konsolidácie, keď napríklad minister obrany Robert Kaliňák chce zazmluvniť muníciu za 58 miliárd. To je tá munícia akože ani náboj na Ukrajinu, ale sociálne podniky, ktoré stoja pár miliónov, na to nemáte a zároveň je tu ďalší problém a to je, že keď už teda sa vyšetrujú podvody alebo niečo podobné, tak kde je KUFS? Kde je, kde je normálne, že finančná správa? A toto, to sú orgány, ktoré by sa tým mali zaoberať a nie, že zmením zákon a zdvihnem im DPH, aby som ich položil na kolená. Ja sa pýtam, kde je tu ten rozmer sociálny? Kde, kde sa tu vôbec riešia tie sociálne veci?

Pani poslankyňa Marcinková, no naozaj škoda, že medzi tými prihlásenými do rozpravy nie je aj bývalý pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter, na ktorého si sa vo svojom vystúpení obracala ako na človeka, ktorý nastavoval ten systém fungovania sociálnych podnikov a pretože to, čo tu počúvam v rozprave je, že súčasná vláda sa snaží tak zmeniť podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov, že pre mnohé alebo niektoré z nich prinajmenšom to môže byť až, až likvidačné a teda naozaj je otázka, že prečo to idú robiť, prečo to ide robiť vláda, kde dve z troch koaličných strán majú priamo v názve slová sociálna demokracia. Teraz ako nechajme bokom, že či naozaj alebo je to len, len taká nálepka, ale čo je vlastne dôvod pre ktorý takéto zmeny a tak narýchlo idú urobiť, lebo tak to je asi jeden z najväčších problémov tých zmien, že naraz a narýchlo a sociálne podniky nie sú na to, na to pripravené, že prečo to idú robiť, prečo to idú robiť pozmeňujúcim návrhom a prílepkami v druhom čítaní. Prečo tu nie je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby teda to vysvetlil, aj keď on tu zrejme bude o chvíľu, lebo o 17-tej po hlasovaní asi bude prerušená rozprava a podľa schváleného programu budeme jeho iným návrhom zákona, zákona pokračovať, ale teda naozaj by bolo na mieste, aby sa k tomu vyjadrili aj predstavitelia koalície, nielen prečítali pozmeňujúci návrh.

...vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania a takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz počujem, že ste prijali zmenu, ktorá veľkým spôsobom zasiahne práve sociálne podniky, ktoré zamestnávajú tých 4-tisíc zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku a to sú presne také typy, ktoré som vám popísala, ktoré si nenájdu len tak inde nejaké zástupné zamestnanie, ktoré majú problém na tom našom pracovnom trhu, naozaj nájsť priestor, kde by si vedeli privyrobiť popri tej svojej diagnóze alebo zlej životnej situácii. Doteraz sme to mali tak, že vlastne podnik preplácal tých desať dní PN-ky. Teraz, keď to zmeníme, teda už ste zmenili na tých 14 dní, ktoré musí preplácať, napríklad pri podnikoch, kde je 100% zamestnancov zdravotne znevýhodnených, ako jeden podnik v Michalovciach, s ktorým sme sa bavili, sociálny podnik. Pre nich to je konečná. Jednoducho toto je opatrenie, s ktorým si nevedia rady, lebo samozrejme, že keď je niekto zdravotne znevýhodnený, že tá absencia je častá. Veď aj ja som to zažila, pri covide napríklad nemohli vôbec prísť do práce, pretože sa báli, že sa nakazia. Pre nich by to bola proste smrteľná rana. Takže toto sú veci, na ktoré by sociálny štát, ktorý reprezentujete, mal myslieť, ale nemyslel a dobre, keď ste spravili chybu v tom 2024 roku, keď ste zmenili tú DPH-čku na 5%, aj keď mnohí to chvália a tak ďalej, ale vieme, že tam došlo ku podvodom, k nejakým okrádačkám, tak zmeňte tých 5%, ale ostatné veci prispôsobte tak, aby mohli tie sociálne podniky naďalej fungovať a aby nezanikli. Ja nechápem, že odkiaľ beriete vlastne tú takú drzosť, že tu 3. decembra, dnes je 3. decembra? Nemýlim sa? Tretieho, že 3. decembra vlastne rokujeme o zmene, ktorá má platiť 1.1. Viete, toto je na tom najväčšia drzosť, že tí ľudia s niečím rátajú, nejakým spôsobom si plánujú to svoje podnikanie, ktoré naozaj ich z biedy proste nedostane, ledva prežívajú a takýmto spôsobom, keď prijmeme v decembri zmenu, ktorá má byť od 1.1., tak im automaticky hovoríme, že zatvorte dvere, nesnažte sa v tejto krajine nič robiť a tí ľudia prídu o prácu. Keď sme sa bavili vlastne s jednou pani, ktorá vedie sociálny podnik, myslím, že 120 ľudí so zdravotným znevýhodnením v Michalovciach zamestnáva a robia nejaké káblové zväzky alebo niečo také podobné. Pozerám, či tu nevidím aj bývalého pána primátora z Michaloviec, možno vie aj o koho ide. Naozaj, táto pani povedala, že po prijatí týchto zmien oni nebudú schopní fungovať ďalej a 120 ľudí zdravotne znevýhodnených v takom regióne, ako je Zemplín zamestnať, to je frajerina. To vôbec nie je ľahké a my jej takýmto spôsobom ideme povedať, že štát si neváži takúto pomoc v tom sociálnom systéme, lebo tých ľudí potom bude musieť živiť štát a v konečnom dôsledku, keď budú odkázaní na pomoc štátu a nebudú schopní si vyrobiť nejakú tú korunu sami na seba, tak nás to bude stáť ešte viac. Nechápem, prečo máme takéto klapky na očiach a takýmto spôsobom sa skratkovito pozeráme na tento problém. Práve to, čo tu zaznelo, že sociálne podnikanie je takým pilierom zdravých vyvíjajúcich sa ekonomík na západe, to je to o čo by sme sa mali snažiť tiež a vám to išlo. Veď sme tu aj pochválili verejne pána bývalého ministra Richtera, ktorý priniesol zmeny v zákone o sociálnom podnikaní, ktorej, ktoré sedem rokov, vlastne v tom spektre ľudí, ktorí v tom pracovali, boli vysoko hodnotené, bol to funkčný model a ja nechápem, že tí istí ľudia, ktorí to funkčne nastavili, to teraz idú vlastne lusknutím prsta zmeniť do podoby, ktorá to sociálne podnikanie úplne zadusí. Prečo? To mi vôbec nedáva zmysel, že fakt, že tí istí ľudia, ktorí to dobre nastavili, pýtali sa v praxi ako to riešiť, to teraz idú proste celé zahatiť. Prečo? Lebo pán Erik Tomáš proste nerozumie tomu, aké dôležité je sociálne podnikanie pre našu ekonomiku, kde máme naozaj veľké percento zdravotne znevýhodnených, kde máme veľké percento ťažko zamestnateľných ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách a tak ďalej. Tu akože sa snažíme o konštruktívnu debatu a ja by som bola veľmi rada, keby sa do nej zapojil aj pán Richter, ktorého teraz ho tu nevidím, ale o tejto téme vie veľa, je v nej veľmi hlboko a my sme kontinuálne počas posledných rokov vysoko hodnotili to, ako prispel k tomu, aby sa sociálne podnikanie na Slovensku dostalo z tej krízy, v ktorej bolo za pani Tomanovej. Takže už asi len taká posledná vec, ktorú z praxe spomeniem, lebo vidím, že mám ešte nejaký čas. Tie úrady práce, s ktorými tie sociálne podniky musia vlastne podpísať zmluvu, aby, aby dokázali mať tie lepšie podmienky pre svojich zamestnancov, ani tie nevychádzajú v ústrety a snažia sa naozaj testovať a skúšať odolnosť tých sociálnych podnikov. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby tie úrady práce podpísali zmluvy na budúci rok niekedy v decembri, aby to naozaj mali tie sociálne podniky, napríklad pri stovke a viac zamestnancov kryté od januára, tak bežne sa stáva, čo vieme z praxe, že tie úrady práce to podpíšu tie zmluvy až niekedy v marci. To znamená, že január, február, marec musia tie podniky nejakým spôsobom to sanovať zo svojich zdrojov, čo pri týchto sociálnych podnikoch je naozaj ťažké, lebo nebudete veriť, ale naozaj veľká časť z nich funguje tak, že to, čo získa, ide priamo vlastne tým zamestnancom, pretože tam nemáte veľké zisky, tam sa nemôžeme baviť o nejakých peniazoch, ktoré tie sociálne podniky vyrobia. Veď to, to je proste len taký kolobeh, kde sa to prerozdeľuje to, čo sa na tých zopár zákazkách získa. No a štát im takýmto spôsobom kládol doteraz kolená pod nohy, že vlastne nebol proaktívny, tie zmluvy uzatváral neskoro. Spätne potom to doplatil, ale naozaj tie podniky mali veľký problém tie prvé mesiace v roku nejako ustať. No ale tento problém už azda ani nebudú musieť riešiť, 1.1 sa im naozaj neoplatí sociálne podnikanie na Slovensku nejakým spôsobom vykonávať. Aj ten malý sociálny podnik, o ktorom som ja hovorila, že sme ho mali s kamarátkou v obci, kde boli naozaj štyri ženy zamestnané, za takýchto podmienok, ktoré teraz schvaľujete, by sme si ho nikdy nemohli dovoliť otvoriť, pretože by sme neboli schopné vlastne tým ženám ani len pomôcť a teraz ženy, ktoré vďaka tomu mohli mať nejakú prácu, nejakú korunu na žive, navyše, tak už za dnešných podmienok nemajú šancu nikde sa zamestnať, lebo tu nemajú šancu sa zamestnať ani len zdravé ženy, ktoré skončia materskú, rodičovskú dovolenku a chcú nejaký flexibilný pracovný pomer. Nie to ženy, ktoré chodia trikrát týždenne na dialýzu alebo musia chodiť ráno na chemoterapiu a potom chcú niekde fungovať, aby naozaj uživili deti, čiže, prosím, ak je tu nejaká vôľa pozrieť sa na to kriticky, tak sa teraz postavte, urobte čosi v rámci tej vašej koalície, aby ste nezlikvidovali od toho 1. januára všetkých ľudí, ktorí tu naozaj aj sanujú štát predtým, aby títo ľudia nepadli do absolútnej diery chudoby a dávajú im aspoň čosi, aby boli samostatní vo svojej ťažkej životnej situácii a mali robotu. Toto je podľa mňa veľmi kľúčové, keď si hovoríte sociálna demokracia. Ďakujem.

tak keď ma presvedčí, tak poviem okej, ale zatiaľ ma nikto o tom nepresvedčil a keby to naozaj bolo také výhodné odhliadnuc od tých pár jedincov alebo pár podnikov, ktorí, ktorí to nejakým spôsobom sa snažia zničiť alebo rozkradnúť, tak tí ostatní naozaj robia svoju poctivú prácu. A nie je to až také výhodné, keď za sedem rokov máme len 600 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú štyritisíc zdravotne znevýhodnených.
Ja si osobne myslím, že tento, táto oblasť sociálneho podnikania by mala na Slovensku expandovať a všade v zahraničí, vo vyspelej Európe to pokladajú za základný pilier jednak v sociálnej a jednak v ekonomickej oblasti.

Ďakujem veľmi pekne za zapnutie mikrofónu. Ja len chcem kolegom, povedať vám za faktické poznámky, ja len chcem o ..., že ide ešte ústna rozprava, že máme cca viac ako 600 sociálnych podnikov, ktoré sú funkčné a ktoré zamestnávajú ľudí a ktorí robia naozaj sociálne podnikanie. A zamestnávame tam 4 tisíc, cca 4 tisíc zdravotne znevýhodnených. Na Slovensku samozrejme máme výrazne väčšie percento zdravotne znevýhodnených, ale tie sociálne podniky vznikli pred zákonom, pred 7 rokmi v roku 2018. A je taká filozofická otázka, je to veľa, alebo je to málo. Naozaj nám, chceme to ďalej rozvíjať, alebo chceme to utlmiť, chceme zničiť, lebo to je dôležitá otázka. Až následne je, že či dáme na to peniaze, odkiaľ dáme peniaze. No keď si niekto myslí a mi to vysvetlí a zdôvodní že to je dosť, že to sociálne podnikanie treba na Slovensku utlmovať, tak keď ma presvedčí, tak poviem okej. Ale zatiaľ ma nikto o tom nepresvedčil a keby to naozaj bolo také výhodné, odhliadnuť od tých pár jedincov, alebo pár podnikov, ktorí to nejakým spôsobom sa snažia zničiť alebo rozkradnúť, tak tí ostatní naozaj robia svoju poctivú ...
=====

Pán poslanec Ledecký, no ja som taký trochu prekvapený, lebo tak som si myslel, že po tej divočine, ktorú tu od začiatku schôdze zažívame a teda lámanie legislatívneho procesu cez koleno, skrátené legislatívne konanie k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov pri ktorom nie sú žiadne dôvody ani na ten zákon, ani na to skrátené legislatívne konanie, teda keď nehovoríme o procese. Potom skrátené legislatívne konanie k "horalkovému" paragrafu na ktoré možno aj by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale sú naformulované tak, že sa každý príčetný človek musí chytiť za hlavu, tak som si myslel, že konečne ideme rokovať o nejakých vecných zákonoch z dielne ministerstva hospodárstva, ministerstva financií a teda tá debata, že sa upokojí a sú to návrhy, ktoré nie sú v skrátenom legislatívnom procese. No ale ešte aj k nim prichádzajú prílepky, ktoré tu budú predložené v ústnej rozprave a opäť sa bude lámať cez koleno legislatívny proces. A navyše to nie sú nejaké drobnosti. Lebo niekedy tie prílepky sú také, že lepia nejaký problém, ktorý sa vyskytol a treba ho urýchlene riešiť, ale toto ak dobre rozumiem tej diskusii, ktorá tu prebieha, bude mať ďalekosiahle dôsledky na sociálne podniky. A je to vec, ktorá, ak by sa mala urobiť, tak určite nie takým spôsobom, že sa to zlomí cez koleno prílepkom v druhom čítaní, dokonca v ústnej rozprave podaným sa budú meniť zásadným spôsobom podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov. No takže, ani teraz oddych od ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela využiť, že je tu pán bývalý minister Richter, aj keď teraz je v debate s iným pánom minister, ale pán Richter, k vám idem prehovárať, môžeš si sadnúť, aby som mohla pokračovať, prosím, vo faktickej. Pán minister Richter, k vám idem prehovárať, pretože keď je niečo čo ste naozaj urobili dobre, tak to bol zákon o sociálnych podnikoch. Už vtedy som (Reakcia z pléna.) áno, som rada že ste to počuli, už vtedy sme vlastne to hodnotili veľmi pozitívne, že po tom ..., ktorý spravila pani Tomanová, že ste k tomu pristúpili konštruktívne. Zavolali ste tam odborníkov, ten zákon 6, 7 rokov fungoval a naozaj pomáhal. Sama som mala maličký sociálny podnik krajčírsku dielňu, kde boli štyri onkopacientky, ktoré síce naozaj tri dni v týždni neboli schopné prísť do práce, ale aj tak sme vedeli vygenerovať aký taký zisk aby sme mohli im aspoň prilepšiť k tomu, k tomu čo zažívali. A mňa veľmi mrzí, že vlastne touto novelou ideme to dobré čo sa spravilo zničiť, lebo prakticky týmito zmenami pochováme tie sociálne podniky, ktoré tu fungovali, naozaj boli poctivé a zamestnávali ľudí, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tie ženy predtým, nech pracovali vlastne v našej krajčírskej dielni dvadsať rokov nepracovali, nebolo kde, keď vedeli že vlastne ako onkopacientky, ako pacientky na dialýze vlastne dva, trikrát do týždňa nebudú schopné prísť do práce. Nikto ich nechcel zamestnať. A napriek tomu v takom sociálnom podniku dokázali generovať maličký ale zisk, ktorý sa im potom odrazil na zlepšení životnej úrovne. Čiže úplne úprimne vás, chcem vysloviť voči vám, ktorý ste asi mali k tomu nejaký pozitívny zámer, aby ste neprispievali k takejto zmene, ktorá tu prišla cez pána Erika Tomáša a naozaj poškodí sociálne podnikanie na Slovensku, kde máme veľkú skupinu ťažko zamestnateľných ľudí a potrebujeme ich riešiť.

Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec.
Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole.