Videokanál klubu

Ďakujem pekne, že dovysvetľuješ všetkým, že tie príspevky, ktoré dostávame, že to nie je príspevok, ktorý dostáva sociálny podnik a on ho vyrobí alebo vie urobiť z toho výplatu, ale že tam musí dať aj svoj podiel práce a svoj podiel zisku, ale chcem ťa doplniť, že si pekne vysvetlil, že problém s DPH bol v tom, že ministerstvo ju znížilo z 10 % na 5 % a tie nožnice sa rozšírili, ale veľmi dôležité, veľmi dôležité ešte jedna vec tam bola a ja si myslím, že toto bol ešte väčší dôvod na využívanie tej DPH-čky, že sociálne podniky mohli dodávať len fyzickým osobám, sociálnym podnikom a subjektom verejnej správy. Ešte raz, fyzickým osobám, sociálnym podnikom a subjektom verejnej správy. Proste nikto s tou DPH-čkou nevedel z tých troch subjektov špekulovať a keď sa toto zrušilo a zvýšila sa tá DPH alebo ten rozdiel DPH sa zvýšil, to bol presne ten model pre tých, ktorí sa v tom vyznajú a nie tie sociálne podniky zneužívajú tú DPH, ale tí, tí, ktorí, ktorí vlastne sú v tom druhom kroku v tom reťazci, že berú od tých sociálnych podnikov tie subdodávky, lebo ten sociálny podnik, on nevie vystaviť nejakú budovu, keď doteraz žiadnu bodu nestaval. On len vyhrá tú súťaž a posunie ju a posunie ju ďalej a presne tak ako Malatinec hovoril, my na tej úsečke, na tej úsečke, sme urobili jednu dieru na konci s bagrom, že sme zrušili to DPH a tam je toľko možností, ktoré sme nejakým spôsobom nevyužili, lebo jednoducho toto je najjednoduchšie, toto urobme a však sociálne podniky majú dosť bodka.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Svoboda, no skutočne rokujem o zákona o dani z príjmu, hej. To že tam boli sociálne podniky, to bolo akoby v poriadku, lebo sa jednalo o DPH, hej, takže to bolo okej. Ale toto je fakt akože úplne že jasný prílepok, úplne, úplne že mimo. A už to tu bolo povedané, toto nie je nejaká malá zmena, nejaká drobnosť, niečo čo proste treba upraviť, že sa dá mávnuť rukou. Toto je podľa mňa že systémová zmena, ktorá v kombinácii so zmenami s DPH, ktorú ste tiež rubli jedným smerom a teraz ju rúbete opačne, fakt spôsobí veľké problémy sociálnym podnikom. A ďalšia vec, úplne nerozumiem, veď sedí tu minister sociálnych vecí, má tu zákon do ktorého sa to dá ďaleko že s menším, s menšou akože tou rozdielnosťou vložiť, ale proste nakoniec sa to tu nechá na pána ministra financií. Tak neviem, že či si to ministri rozdelili, že teda tie akoby že pozitívne zmeny bude v sociálnej sfére bude prezentovať minister sociálnych vecí a to také drsnejšie a problémové nechá sa na pána ministra, aj keď sa to týka sociálnych podnikov. No skutočne že vec sami ste to kritizovali keď Igor Matovič tu chodil so skrátenými, s prílepkami, s kadečím, dnes to úplne bez hanby a bez akéhokoľvek limitu proste robíte úplne že do nemlátom.
A kolegovia na to upozorňujú, ktorí teda majú bližšie k tým sociálnym podnikom. Takéto zmeny proste zo dňa na deň bez debaty, bez odsúhlasenia, bez diskusie s interes, zainteresovanými, toto skutočne môže spôsobiť veľké problémy. Ja už len doplním jednu vec, aj sociálne podniky sú súčasťou ekonomiky. Ak im bude hroziť zánik to zasa len spôsobí problémy aj ekonomike, aj verejným financiám, aj zamestnanosti.
Ďakujem.

Pán poslanec Svoboda, prečo, prečo to robíte. Však to je prílepok, to je zjavný prílepok. Vy ste ti toho určite vedomí § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Rokujeme o návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, vy ste prilepilo k tomu nový čl. 5, ktorým sa novelizuje zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Nesúvisí to s návrhom zákona. Prečo to robíte? Upozorňujem týmto pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho, že o tomto návrhu nemožno dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4, lebo nespĺňa náležitosti podľa ods. 3 keďže ide o prílepok. A meníte tým systém, toto nie je nejaká drobná zmena ktorú opravujete, že ste na niečo zabudli pri novelizácii na minulej schôdzi. Týmto spôsobom sa dotknete fungovania sociálnych podnikov a niektoré z nich možno kľaknú kvôli tomu.
To zdôvodnenie, ktoré tam dávate je nedostatočné a ak ste ho chceli predložiť, tak je tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, ktorý tu ešte ostal od predchádzajúceho bodu, tak on to mal predkladať, on sme mal prísť do parlamentu s tým návrhom, ak je to také dôležité. On to mal prísť vysvetliť. Ak je to také súrne tak mal dať návrh na skrátené legislatívne konanie, ak kvôli tomu hrozia štátu značné hospodárske škody. Ale vy už nemáte žiadne zábrany, vy pri novelizácii zákona o označeniach pôvodu výrobkov meníte zákon o cestnej premávke ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

centrá, všetci majú tento problém, a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a iné príspevky zabezpečiť, aby vôbec to krízové centrum prežili.
Takže také dva vypuklé problémy, ktoré keď riešime tento komplexný zákon, tak by bolo potrebné sa na nich pozrieť. Jeden ten problém s opatrovateľskou službou, kde som rád, že nejakým spôsobom sa to ide riešiť a druhý problém a druhý problém, ktorý sa, ktorý bol aj doteraz problém a sme to nejakým spôsobom neakceptovali na zmenu, tak sú krízové centrá hlavne neverejné, ktoré je potrebné takisto riešiť.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem len krátko, lebo v našej strane túto problematiku rieši pani poslankyňa Bajo Holečková a myslím si, že mám tu dva opatrenia, ktoré chcem predstaviť, ktoré sú problém, ktoré som zozbieral z terénu, že sú problém. A pán minister, myslím, že o jednom tom probléme hovoril, ale nie som si na sto percent istý, ale myslím, že posledný jeho príspevok bol o tomto probléme, že to ide nejakým spôsobom riešiť, samozrejme nevideli sme ešte znenie, paragrafové znenie, takže ale keď je to toto, tak vlastne som rád, že sa to bude riešiť.
Problém je súbeh opatrovateľského a pobytu v zariadení, problém je úprava týkajúca sa súbehu poberania opatrovateľského s neformálnym opatrovateľom a využívaním ambulantných služieb. Zákon v súčasnosti jasne hovorí, kedy má nárok na opatrovateľský, alebo kedy nárok na opatrovateľský príspevok vzniká a to je, že pokiaľ je v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti alebo je odkázaná na opatrovanie osobou, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba ju opatruje po návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba ju opatruje po návrate zo školského zariadenia alebo zo školy. Čiže napríklad konkrétny príklad, predstavte si, že matka, ktorá má dieťa autistu a nosí ho na osem hodín do zariadenia, teraz keď ho odniesla do tohto zariadenia, tak mala nárok na príspevok, po novom keď to zariadenie bude dlhšie ako štyri hodiny, to znamená osem hodín mesačne, tak ten príspevok nebude mať. Tam treba brať ohľad na tri veci.
Prvá vec je, že tie matky sú prípady, že majú aj dve tieto autistické deti a tým pádom akože keď ho odnesú do zariadenia na štyri hodiny, asi ťažko si budú hľadať prácu na štyri hodiny s dvomi autistickými deťmi, to znamená, že je logické, že ho musí odniesť na osem hodín do toho centra a keď ho odnesie na osem hodín do toho centra, je dôležité, aby mala, aby mala ten príspevok, lebo aj tak keď si zoberieme, že tie autistické centrá sú zvyčajne koncentrované v krajským mestách, tento, tento alebo táto pani, ktorá, ktorá nám písala, je z Myjavy a nosí deti do Bratislavy, tak keď nie sú zápchy, tak cesta trvá hodinu tam, hodinu naspäť, osem hodín má to dieťa v tom zariadení, tak mi povedzte, akú prácu si ona, ona môže nájsť a potom ešte celodennú starostlivosť o toto dieťa. Táto matka má dve deti, to znamená, že to je ďalší, ďalší problém. A pokiaľ je jednorodič alebo má naozaj manžela s nízkym príjmom, tak pýtam sa, ako takáto osoba môže žiť. A presne toto sú prípady, keď štát by mal tú záchrannú sieť nastaviť tak, aby takýchto ľudí nejakým spôsobom opatril, aby napriek tomu, že ich postihlo, postihol problém, že majú postihnuté deti, tak ešte aj ten štát ich vyčleňuje na okraj spoločnosti v sociálnej oblasti.
Táto téma, táto zmena sa týka 2,5-tisíc odkázaných, pán minister tu hovoril o 3-tisícoch, keď hovoril o tom istom, tak, tak je to také približné číslo a celá tá zmena, celá tá zmena sa dá urobiť jednoduchým spôsobom, aby číslo v zákone, tých 80 hodín sa zmenilo na 160 hodín, kde vlastne už pokryje osemhodinovú službu v tom ambulantnom zariadení. Čiže to je jeden problém, keď, keď som to dobre pochopil a pán minister rozprával o tom istom, že sa dohodol a že sa to ide riešiť, tak počkám si na paragrafové znenie, rovnako som porozumel, že sa to ide riešiť iným návrhom ako, ako som tuná predstavil, ale však treba si počkať.
A druhý problém, ktorý vnímam, je problém, ktorý aj doteraz bol a touto reformou sa nijakým spôsobom nevyriešil, a to je krízové centrá neverejné, je katastrofálne financovanie krízových služieb. Verejný poskytovateľ môže žiadať o dotáciu aj z ministerstva, sem spadajú nocľahárne, odkázanostné služby aj verejného a krízového bývania môžu žiadať od ministerstva príspevok. Pri neverejných poskytovateľoch a konkrétne pri zariadení núdzového bývania je iný režim, ich jediný príjem je dofinancovanie z vyššieho územného celku, aj suma, ktorá príde, je na mzdy zamestnancov. Príspevok, ktorý majú, nepokryje ani mzdu zamestnancov a nieto ešte réžiu zariadenia a peniaze tam musia hľadať cez zbierky a podobne. Ja som oslovil viaceré krízové centrá, všetci majú tento problém a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a ...

Kolegovia, prosím, utíšite sa, lebo ťažko bolo počuť aj tie faktické poznámky. Aj opozícia aj koalícia, prosím vás o to. Tá otázka, ktorú položil pán kolega Ondrej Dostál na začiatku, že prečo má táto vláda a vládna koalícia ambíciu zlikvidovať sociálne podnikanie je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Prečo je toto cieľom týchto zmien? Prečo vôbec vláda, ktorá sedem rokov tu dokázala, teda pred siedmimi rokmi dokázala nejakým spôsobom nastaviť tento systém, ktorý ako tak fungoval, prečo má teraz ambíciu tento systém zlikvidovať? A tiež by som bola rada, keby to niekto z vašej koalície vysvetlil. Prečo sa neprihlásite do debaty? Prečo nám to nevysvetlíte? Prečo chcete zarezať sociálne podnikanie? Keď to bola vaša vlajková loď po minulé roky. Ja by som si to rada vypočula aj od vašich bývalých reprezentantov ministerstva práce a rada by som si to vypočula aj od pána ministra Erika Tomáša. Prečo to tu teraz riešime s pánom ministrom Kamenickým? Prečo to nepočúvame od pána Erika Tomáša, aby nám to, aby nám to vysvetlil prečo takýmto spôsobom ide naozaj pristúpiť k dramatickým zmenám v sociálnom podnikaní, ktoré ako vieme z praxe, ako vieme od sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú desiatky, stovky zdravotne znevýhodnených ľudí, ktoré, ktorým hrozí zánik od 1.1., prečo toto nikoho vo vašej vláde, ktorá si naozaj hovorí sociálna, nezaujíma? Ja, ja si myslím, že tu hovoríme úplne vecne a snažíme sa o konštruktívnu debatu, ale nedostávame od vás odpovede. To sa naozaj nenájde nikto, kto by vedel vysvetliť zámery týchto zmien? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Marcinková za vaše vystúpenie a ja by som chcel naraziť alebo teda upozorniť na to, že aký tu je priepastný rozdiel medzi tým, čo táto vláda a tieto strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú sociálnou demokraciou tvrdia a aká je realita. Ono tá sociálna demokracia vo svojej podstate má niekoľko princípov, na ktorých funguje. Je to sociálna spravodlivosť a rovnosť príležitostí, silný, ale demokratický a právny štát, ochrana pracujúcich a sociálny dialóg a tak ďalej, sociálna solidarita a tieto veci. Kde je tu tá sociálna solidarita? Kde je tu tá ochrana tých pracujúcich, tých núdznych? Tá sa absolútne vytratila. Zároveň je zarážajúce, že sa tu mení zákon, ktorý vlastne ohrozí fungovanie týchto sociálnych podnikov, ktoré, povedzme si na rovinu, aký majú dopad na rozpočet, koľko to tento rozpočet stojí a čo všetko sú schopní títo akože sociálni demokrati karpatského typu nakupovať, teda obstarávať v rámci konsolidácie, keď napríklad minister obrany Robert Kaliňák chce zazmluvniť muníciu za 58 miliárd. To je tá munícia akože ani náboj na Ukrajinu, ale sociálne podniky, ktoré stoja pár miliónov, na to nemáte a zároveň je tu ďalší problém a to je, že keď už teda sa vyšetrujú podvody alebo niečo podobné, tak kde je KUFS? Kde je, kde je normálne, že finančná správa? A toto, to sú orgány, ktoré by sa tým mali zaoberať a nie, že zmením zákon a zdvihnem im DPH, aby som ich položil na kolená. Ja sa pýtam, kde je tu ten rozmer sociálny? Kde, kde sa tu vôbec riešia tie sociálne veci?

Pani poslankyňa Marcinková, no naozaj škoda, že medzi tými prihlásenými do rozpravy nie je aj bývalý pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter, na ktorého si sa vo svojom vystúpení obracala ako na človeka, ktorý nastavoval ten systém fungovania sociálnych podnikov a pretože to, čo tu počúvam v rozprave je, že súčasná vláda sa snaží tak zmeniť podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov, že pre mnohé alebo niektoré z nich prinajmenšom to môže byť až, až likvidačné a teda naozaj je otázka, že prečo to idú robiť, prečo to ide robiť vláda, kde dve z troch koaličných strán majú priamo v názve slová sociálna demokracia. Teraz ako nechajme bokom, že či naozaj alebo je to len, len taká nálepka, ale čo je vlastne dôvod pre ktorý takéto zmeny a tak narýchlo idú urobiť, lebo tak to je asi jeden z najväčších problémov tých zmien, že naraz a narýchlo a sociálne podniky nie sú na to, na to pripravené, že prečo to idú robiť, prečo to idú robiť pozmeňujúcim návrhom a prílepkami v druhom čítaní. Prečo tu nie je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby teda to vysvetlil, aj keď on tu zrejme bude o chvíľu, lebo o 17-tej po hlasovaní asi bude prerušená rozprava a podľa schváleného programu budeme jeho iným návrhom zákona, zákona pokračovať, ale teda naozaj by bolo na mieste, aby sa k tomu vyjadrili aj predstavitelia koalície, nielen prečítali pozmeňujúci návrh.

...vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania a takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz počujem, že ste prijali zmenu, ktorá veľkým spôsobom zasiahne práve sociálne podniky, ktoré zamestnávajú tých 4-tisíc zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku a to sú presne také typy, ktoré som vám popísala, ktoré si nenájdu len tak inde nejaké zástupné zamestnanie, ktoré majú problém na tom našom pracovnom trhu, naozaj nájsť priestor, kde by si vedeli privyrobiť popri tej svojej diagnóze alebo zlej životnej situácii. Doteraz sme to mali tak, že vlastne podnik preplácal tých desať dní PN-ky. Teraz, keď to zmeníme, teda už ste zmenili na tých 14 dní, ktoré musí preplácať, napríklad pri podnikoch, kde je 100% zamestnancov zdravotne znevýhodnených, ako jeden podnik v Michalovciach, s ktorým sme sa bavili, sociálny podnik. Pre nich to je konečná. Jednoducho toto je opatrenie, s ktorým si nevedia rady, lebo samozrejme, že keď je niekto zdravotne znevýhodnený, že tá absencia je častá. Veď aj ja som to zažila, pri covide napríklad nemohli vôbec prísť do práce, pretože sa báli, že sa nakazia. Pre nich by to bola proste smrteľná rana. Takže toto sú veci, na ktoré by sociálny štát, ktorý reprezentujete, mal myslieť, ale nemyslel a dobre, keď ste spravili chybu v tom 2024 roku, keď ste zmenili tú DPH-čku na 5%, aj keď mnohí to chvália a tak ďalej, ale vieme, že tam došlo ku podvodom, k nejakým okrádačkám, tak zmeňte tých 5%, ale ostatné veci prispôsobte tak, aby mohli tie sociálne podniky naďalej fungovať a aby nezanikli. Ja nechápem, že odkiaľ beriete vlastne tú takú drzosť, že tu 3. decembra, dnes je 3. decembra? Nemýlim sa? Tretieho, že 3. decembra vlastne rokujeme o zmene, ktorá má platiť 1.1. Viete, toto je na tom najväčšia drzosť, že tí ľudia s niečím rátajú, nejakým spôsobom si plánujú to svoje podnikanie, ktoré naozaj ich z biedy proste nedostane, ledva prežívajú a takýmto spôsobom, keď prijmeme v decembri zmenu, ktorá má byť od 1.1., tak im automaticky hovoríme, že zatvorte dvere, nesnažte sa v tejto krajine nič robiť a tí ľudia prídu o prácu. Keď sme sa bavili vlastne s jednou pani, ktorá vedie sociálny podnik, myslím, že 120 ľudí so zdravotným znevýhodnením v Michalovciach zamestnáva a robia nejaké káblové zväzky alebo niečo také podobné. Pozerám, či tu nevidím aj bývalého pána primátora z Michaloviec, možno vie aj o koho ide. Naozaj, táto pani povedala, že po prijatí týchto zmien oni nebudú schopní fungovať ďalej a 120 ľudí zdravotne znevýhodnených v takom regióne, ako je Zemplín zamestnať, to je frajerina. To vôbec nie je ľahké a my jej takýmto spôsobom ideme povedať, že štát si neváži takúto pomoc v tom sociálnom systéme, lebo tých ľudí potom bude musieť živiť štát a v konečnom dôsledku, keď budú odkázaní na pomoc štátu a nebudú schopní si vyrobiť nejakú tú korunu sami na seba, tak nás to bude stáť ešte viac. Nechápem, prečo máme takéto klapky na očiach a takýmto spôsobom sa skratkovito pozeráme na tento problém. Práve to, čo tu zaznelo, že sociálne podnikanie je takým pilierom zdravých vyvíjajúcich sa ekonomík na západe, to je to o čo by sme sa mali snažiť tiež a vám to išlo. Veď sme tu aj pochválili verejne pána bývalého ministra Richtera, ktorý priniesol zmeny v zákone o sociálnom podnikaní, ktorej, ktoré sedem rokov, vlastne v tom spektre ľudí, ktorí v tom pracovali, boli vysoko hodnotené, bol to funkčný model a ja nechápem, že tí istí ľudia, ktorí to funkčne nastavili, to teraz idú vlastne lusknutím prsta zmeniť do podoby, ktorá to sociálne podnikanie úplne zadusí. Prečo? To mi vôbec nedáva zmysel, že fakt, že tí istí ľudia, ktorí to dobre nastavili, pýtali sa v praxi ako to riešiť, to teraz idú proste celé zahatiť. Prečo? Lebo pán Erik Tomáš proste nerozumie tomu, aké dôležité je sociálne podnikanie pre našu ekonomiku, kde máme naozaj veľké percento zdravotne znevýhodnených, kde máme veľké percento ťažko zamestnateľných ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách a tak ďalej. Tu akože sa snažíme o konštruktívnu debatu a ja by som bola veľmi rada, keby sa do nej zapojil aj pán Richter, ktorého teraz ho tu nevidím, ale o tejto téme vie veľa, je v nej veľmi hlboko a my sme kontinuálne počas posledných rokov vysoko hodnotili to, ako prispel k tomu, aby sa sociálne podnikanie na Slovensku dostalo z tej krízy, v ktorej bolo za pani Tomanovej. Takže už asi len taká posledná vec, ktorú z praxe spomeniem, lebo vidím, že mám ešte nejaký čas. Tie úrady práce, s ktorými tie sociálne podniky musia vlastne podpísať zmluvu, aby, aby dokázali mať tie lepšie podmienky pre svojich zamestnancov, ani tie nevychádzajú v ústrety a snažia sa naozaj testovať a skúšať odolnosť tých sociálnych podnikov. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby tie úrady práce podpísali zmluvy na budúci rok niekedy v decembri, aby to naozaj mali tie sociálne podniky, napríklad pri stovke a viac zamestnancov kryté od januára, tak bežne sa stáva, čo vieme z praxe, že tie úrady práce to podpíšu tie zmluvy až niekedy v marci. To znamená, že január, február, marec musia tie podniky nejakým spôsobom to sanovať zo svojich zdrojov, čo pri týchto sociálnych podnikoch je naozaj ťažké, lebo nebudete veriť, ale naozaj veľká časť z nich funguje tak, že to, čo získa, ide priamo vlastne tým zamestnancom, pretože tam nemáte veľké zisky, tam sa nemôžeme baviť o nejakých peniazoch, ktoré tie sociálne podniky vyrobia. Veď to, to je proste len taký kolobeh, kde sa to prerozdeľuje to, čo sa na tých zopár zákazkách získa. No a štát im takýmto spôsobom kládol doteraz kolená pod nohy, že vlastne nebol proaktívny, tie zmluvy uzatváral neskoro. Spätne potom to doplatil, ale naozaj tie podniky mali veľký problém tie prvé mesiace v roku nejako ustať. No ale tento problém už azda ani nebudú musieť riešiť, 1.1 sa im naozaj neoplatí sociálne podnikanie na Slovensku nejakým spôsobom vykonávať. Aj ten malý sociálny podnik, o ktorom som ja hovorila, že sme ho mali s kamarátkou v obci, kde boli naozaj štyri ženy zamestnané, za takýchto podmienok, ktoré teraz schvaľujete, by sme si ho nikdy nemohli dovoliť otvoriť, pretože by sme neboli schopné vlastne tým ženám ani len pomôcť a teraz ženy, ktoré vďaka tomu mohli mať nejakú prácu, nejakú korunu na žive, navyše, tak už za dnešných podmienok nemajú šancu nikde sa zamestnať, lebo tu nemajú šancu sa zamestnať ani len zdravé ženy, ktoré skončia materskú, rodičovskú dovolenku a chcú nejaký flexibilný pracovný pomer. Nie to ženy, ktoré chodia trikrát týždenne na dialýzu alebo musia chodiť ráno na chemoterapiu a potom chcú niekde fungovať, aby naozaj uživili deti, čiže, prosím, ak je tu nejaká vôľa pozrieť sa na to kriticky, tak sa teraz postavte, urobte čosi v rámci tej vašej koalície, aby ste nezlikvidovali od toho 1. januára všetkých ľudí, ktorí tu naozaj aj sanujú štát predtým, aby títo ľudia nepadli do absolútnej diery chudoby a dávajú im aspoň čosi, aby boli samostatní vo svojej ťažkej životnej situácii a mali robotu. Toto je podľa mňa veľmi kľúčové, keď si hovoríte sociálna demokracia. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, bolo tu veľa kvalifikovaných príspevkov, k tejto téme aj v predchádzajúcej časti rozpravy. Ale chcem sa pridať, lebo mám naozaj osobnú skúsenosť so sociálnym podnikom, ktorý som viedla a ktorý som založila. Bol síce úplne maličký, naozaj tam pracovali štyri ženy, ale ani jedna z tých žien pred tým nebola schopná nájsť si prácu. Popíšem to, akej skupine obyvateľov je schopný sociálny podnik prácu dať. Napr. jedna z našich terajších zamestnankýň bola žena, ktorá chodila trikrát týždenne na dialýzu. Čakala na transplantáciu obličky, bola v zozname darcov, čakala tri roky a vlastne nemohla sa zamestnať. Lebo kto vás zamestná, keď trikrát týždenne na 5 hodín idete na dialýzu a ste schopný pracovať naozaj menšiu časť toho týždňa. Ale to neznamená, že nechcela pracovať. Chcela. Zamestnali sme ju, vedeli sme, že tam bude menej, ale bola taká produktívna, taká vďačná, že dostala aspoň naozaj nejaký malý peniaz, niekde sa mohla realizovať. Mala konečne nejaký zmysel života, pretože mala tri deti, ktoré chceli ísť na vysokú školu a kvôli tomu, že bola takto ťažko chorá, jej manžel sa o ňu musel často aj starať, tak tie decká nemohli ísť na vysokú školu. A začali študovať potom, čo sa zamestnala, že mala aspoň tých pár 100 eur navyše a mohla im čosi dať. Čiže naozaj akože v takýchto regiónoch ako je napr. Spiš, kde sme to realizovali my, tak boli tieto sociálne podniky takou záchrannou sieťou pre ľudí v mimoriadne ťažkých životných situáciách.
Ďalší prípad ženy, ktorú sme mali zamestnanú. Starala sa o svoju ťažko chorú matku. Tiež, bola šičkou, vyhodili ju zo závodu, pretože často meškala atď., potrebovala ráno ísť do iného mesta tu mamu obstarať, atď., prísť do práce, potom utekala, aby znova tú mamu nakŕmila atď. Potom sme ju zobrali my, mala flexibilnú pracovnú dobu, dokázali sme ju aj nejako zafinancovať vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania. A takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz ...
=====