Videokanál klubu

Ďakujem pán predsedajúci. Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vyjadrenie sa k tým veciam ku ktorým som sa aj vyjadroval a teda pýtal som sa. Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. A malo by sa zmeniť a na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať. A ak nie sme s ním spokojný tam by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade obávam sa že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť to využili.
Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jakab, chcem sa teda pripojiť k tomu poďakovaniu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za tú robotu, ktorú si robí, ktorú som teda nestihol vo svojom vystúpení, keďže som mal na srdci viacero vecí, ktoré som chcel povedať a ani tak sa mi ich nepodarilo všetkým všetky povedať a je to ale v podstate ocenenie významu nezávislých inštitúcií ako takých, lebo o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali rokovať pôvodne v bloku, kde bola aj práva Ústavu pamäti národa, ktorá tam teda ostala, aj, aj správa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a všetky tri sú nezávislé inštitúcie, tá jedna je už papierovo zrušená, aj keď ten zákon ešte nie je podpísaný a nenadobudol účinnosť, majú iné úlohy, ale všetky tri sú dôležité pre fungovanie demokratického právneho štátu a zároveň slobodnej krajiny a slobodnej ekonomiky, lebo tak pamäť národa, historická pamäť jej budovanie, ktoré robí Ústav pamäti národa, ktorý dostal vysokú mieru dôvery, keď všetci prítomní poslanci hlasovali za zobratie jeho správy na vedomie, tak Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chránil až doteraz oznamovateľov korupcie a ďalšej protispoločenskej činnosti, ale tak aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá chráni zdravie verejných financií a chráni normálny vývoj ekonomiky, sú dôležité inštitúcie, bez ktorých by slobodná a demokratická spoločnosť nemohla normálne fungovať.

... zadlženia má štát nie samosprávy. Ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaní s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie a samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát a v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov, tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát, ale ak je schválený ústavný zákon a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona tak, ako je naformulovaný, kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu. Ďakujem.

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený. Máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. A je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde a nezodpovedné hospodárenie samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu. A ak sa stane ako v pred predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane defacto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou. A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám. Problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia. Že sa robí primárne na strane príjmov. Robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast. Nevytvára priestor pre hospodársky rast. Nerobia sa štrukturálne reformy a ne, ne, nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejaký imaginárny úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu, škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí aj inštitúcií aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje. K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj po vzťahu k Voľbe kandidátov na ústavných sudcov vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom. Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, a ktorá sa týka samospráv. Pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi, teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medzi...(Nezrozumiteľne vyslovené.) nominálny rast konsolidovaný výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajú, za predchádzajúci kalendárny rok a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť ho z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou. V parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP, je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn, nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh. A ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť na novo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie. A samosprávy v zásad...
=====

Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak hoci ten spôsob akým vystupoval pán minister Kamenický voči rade pri uvádzaní rozpočtu bol naozaj nie veľmi na mieste, aby som to povedal veľmi decentne. Tak predsa len je tam nejaký rozdiel, že aspoň na tom výbore ste dostali slovo. Teraz tu máte možnosť vystúpiť s, so správou rozpočtovej rady. Teda keď to porovnáme s tou druhou tu zmieňovanou inštitúciou aj predsedníčkou pani Zuzanou Dlugošovou, tak ona prišla na Ústavnoprávny výbor a teda chcela v rámci rôzneho vystúpiť k návrhu novely, poslaneckému návrhu novely zákona o rade, teda o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vtedy ten návrh nerušil celý úrad, ale iba znižoval mieru ochrany oznamovateľov. A teda chcela upozorniť poslancov na možný nesúlad toho návrhu zákona s, s európskou smernicou. Poslanci koaliční odhlasovali, že nemôže vystúpiť ani v rámci rôzneho povedať, povedať pár slov. Potom tu bol návrh, myslím, od pána poslanca Grendela, aby mohla vystúpiť v pléne, keď už vláda navrhovala zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, to koaliční poslanci odmietli. Tak potom prišla na Ústavnoprávny výbor, kde sme rokovali v druhom čítaní o návrhu na zrušenie úradu, že sa aspoň teda tam vyjadrí v rámci druhého čítania, čo sa úplne bežne komukoľvek relevantnému dáva slovo a ani tam koaliční poslanci nesúhlasili s tým, aby sa predsedníčka úradu vyjadrila k zrušeniu úradu.

Pán poslanec Hajko, pán poslanec Mikloško mi to teraz zobral z úst, lebo presne to mi napadlo pri vašom vystúpení, že ak by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nebola ukotvená v ústavnom zákone, tak by pán predseda to zrejme nasledoval osud pani predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej, lebo teda tie vyjadrenia, ktoré ste spomínali v úvodnom vstupe pána ministra financií pána Kamenického pri uvádzaní návrhu rozpočtu, tak voči, voči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa vymedzoval podobným spôsobom, ako sa vymedzoval voči vyjadreniam niektorých opozičných politikov, čo teba bolo zjavne neprimerané, nehovoriac o tom, že pri uvádzaní rozpočtu mal naozaj uvádzať rozpočet a nehovoriť, že za to môže Matovič, Ódor, Heger a čo zlé povedali ktorí opoziční politici, alebo ak nesedia vyjadrenia rozpočtovej rady, ale mal uvádzať rozpočet.
A súhlasím aj s tým, že spochybňovanie inštitúcií je cestou do pekla a neúcta k inštitúciám, ktorá sa prejavuje počas súčasnej vlády a teda v súčasnom období zo strany predstaviteľov vládnej koalície, je podľa môjho názoru nebezpečná, lebo bez fungujúcich inštitúcií nemôže fungovať demokracia, nemôže fungovať právny štát, ale nemôže dobre fungovať ani hospodárstvo, a teda dotkne sa to životov všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú.

Pán poslanec Kišš, je teda úplne zjavné, že vláda si inak vysvetľuje povinnosť, ktoré jej vyplývajú z ústavy a z ústavných zákonov ako bežný sedliacky rozum pri čítaní právnych textov, je to tak pri rôznych veciach už dnes prišiel na rad Ústavný súd, kde nie sú zvolení kandidáti na ústavných sudcov, a Ústavný sú nemôže fungovať v úplnom zložení, na čo nás prišiel na tejto schôdzi upozorniť pán predseda Ústavného súdu Fiačan, a podobne je to ale už s tým čo súvisí s Ústavným zákonom O rozpočtovej zodpovednosti, teda s tým, že po uplynutí dvoch rokov od schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde má vláda povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Dva roky už uplynuli a vláda nič. Vláda nežiada o vyslovenie dôvery, ale tak však veď v kontexte toho ako sa táto vládna koalícia správa to nie je nič prekvapujúce, lebo tak ako odsúva tie návrhy opozície na rokovanie o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády. Tak podobným spôsobom pristupuje aj k tomuto. Aj tam má povinnosť parlamentná väčšina umožniť, aby sa Národná rada relevantným spôsobom zaoberala návrhmi opozície, alebo teda najmenej pätiny poslancov Národnej rady na vyslovení nedôvery. Nerobí to a jasné vláda nežiada o dôveru, hoci by mala.

Ďakujem pekne, pán Čaučík. Ja som tu predtým v tom predchádzajúcom kole žiaľ nebola, ale ...pardon, ale v nadväznosti na to, čo ste hovorili vy, by ma zaujímalo, v akom stave a vlastne ako sa vyvíja debata ohľadom rekonštrukcie vlastne celého sídla ÚPN a keď tu bolo spomenuté to múzeum, viem, že súčasťou toho projektu bolo aj to, aby sa tam to múzeum v tých priestoroch vytvorilo. Naozaj takáto praktická otázka pretože okolo roku 2021, 2022, 2023 to bola taká horúca téma. Ja som dokonca niekde postrehla ja nejakú architektonickú súťaž, neviem či bola vyhodnotená, ale vlastne ako sa toto vyvíja. A pozrela som si teraz v rámci správy aj vlastne dáta o financovaní, tam žiadne financie na nejaký takýto veľký projekt nie sú vyčlenené. Naozaj je tam len na fungovanie celého ÚPN. Čiže z čoho sa to bude financovať. Bolo to v rámci Plánu obnovu. Keby ste nám to vedeli upresniť lebo priznám sa, že nemám tieto informácie . A ďakujem pánovi Čaučíkovvi, že v tejto téme je dlhodobo aktívny. Naozaj kolegovia z KDH, som veľmi rada, že ste v parlamente a že ste súčasťou ľudsko-právneho výboru pretože toto sú témy, ktorým sa my a s kolegom Dostálom dlhodobo venujeme a som rada, že sa tieto naše rady posilnili. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Pán riaditeľ, môžem povedať len tak na margo, kým a dostanem k reakcii na rečníka, že sa asi môžete považovať za privilegovaného, pretože sa vaša správa dostala na rokovanie parlamentu. Je ďalších asi 150 bodov, ktoré nebudú prerokované a budú odložené a odkladajú sa niektoré už aj vyše roka. Takže gratulujem, podarilo sa vám niečo, čo sa dokonca ani opozícii nedarí úplne a to akože sa snažíme. Ale ja by som zareagoval na rečníka. Pán Hajko, priznám sa, nebol som úplne na začiatku, keď ste začal rozprávať, ale keď ste hovoril, že ako dôležitá je táto inštitúcia, ako dôležité je, že aj po 37 rokoch ju stále máme a že ju stále potrebujeme a budeme ju potrebovať, to je naozaj čistá pravda. Odzrkadľuje to spoločnosť, ktorá sa ešte stále nedokázala vysporiadať so svojou históriou, nedokázala sa vysporiadať ani so 40 rokmi totality, teda tých generácií, ktoré možno to vyznie silne, ale ktoré sme ako keby stratili tie roky, ktoré nás držali pod pokličkou a ktoré sa vryli do našich duší a do našich myslí takým spôsobom, že dodnes sa niektorí z toho nevieme úplne zobudiť a naďalej žijeme v akomsi bludnom kruhu boľševicko-komunistickej ideológie a propagandy, ktorú sa ako keby snaží niektorá časť našej spoločnosti a našej politickej elity reprodukovať stále dookola a dookola, ako keby sa nepoučila, kam to všetko priviedlo a aké škody to spôsobilo.

...ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžeme slobodne prejavovať svoje názory, môžeme brániť svoje práva, môžeme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči a čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré preradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde. No, tak áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o Envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica.