Videokanál klubu

Pani poslankyňa Števulová, hovorila si o noci mafie. Neviem prečo, ale vždy sa mi pritom vybavila tvár Tibora Gašpara v okamihu, keď bola v treťom čítaní schválená novela Trestného zákona, ktorá vyraďuje z hry spolupracujúcich obvinených. Niekoho tak šťastného a spokojného som už veľmi dávno nevidel. A Tibor Gašpar podľa mojich skúseností nepatrí medzi ľudí, ktorí by nedokázali ovládať svoje emócie, ale teraz to šťastie a spokojnosť boli na ňom doslova vidieť. Bolo to silnejšie ako on. Neviem, kto ste sa v tej chvíli na neho pozerali, ale takto som to vnímal. Ďalej si hovorila o tisíckach malých ziel, bez ktorých by nebolo veľké zlo. Hovorila si o motiváciách typu dotácia pre moju obec, alebo presadenie nejakej malej zmeny zákona. No neviem, či to nie sú z tvojej strany až príliš zhovievavé hodnotenia, či tie motivácie v skutočnosti nie sú oveľa prízemnejšie a menej ušľachtilé. Ale predovšetkým na rozdiel od drvivej väčšiny poslancov a poslankýň v tej našej časti rokovacej sály, mám za sebou aj skúsenosť nielen opozičného ale aj koaličného poslanca a viem, že koaličný poslanec niekedy zahlasuje aj za veci, s ktorými nie je úplne stotožnený, s ktorými má problém. Tak to jednoducho je, bez toho by asi žiadna koalícia nemohla fungovať. Napriek tomu si neviem predstaviť aký je to pocit zahlasovať za zákon, ktorý môže pomôcť mafiánom a vrahom dostať sa z rúk spravodlivosti. V snahe pomôcť jednému z koaličných politikov vyhnúť sa súdu a trestu a ohroziť tým životy ľudí nie je tovar v obchodoch. Životy ľudí. Naozaj si neviem predstaviť aký je to pocit a ako sa s tým dá žiť.