Videokanál klubu

Vážené kolegyne, kolegovia. Predávajúci je povinný na každom predajnom mieste umiestniť oznámenie o povinnostiach ustanovených týmto zákonom tak, aby bolo pre kupujúceho ľahko prístupné, čitateľné a vzor oznámenia a podrobnosti o umiestnení oznámenia na predajnom mieste určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na webovom sídle a toto je obsah, obsah návrhu, obsah novely alebo obsah ustanovenia, ktoré navrhujeme vypustiť zo zákona. V zákone priamo to nie je ustanovené, ale zákonom bola zavedená povinnosť, aby predávajúci mali na predajných miestach na viditeľnom mieste to ustanovenie o tom, že predávajúci je povinný vytlačiť bloček a je povinný odovzdať ho kupujúcemu alebo teda zákazníkovi. Je to, je to povinnosť, ktorá bola zavedená zákonom od 1. januára 2026 a bola zavedená vo vzťahu k všetkým predávajúcim a je to povinnosť, ktorá zbytočne administratívne zaťažuje predávajúcich a nemá žiadny praktický význam a neprispieva k zvýšeniu finančnej disciplíny a samotná povinnosť tu nikto nespochybňuje, že predávajúci je povinný vystaviť, vystaviť bloček, teda vytlačiť bloček a odovzdať ho kupujúcemu, ale skutočnosť, že to bude na vyditeľnom mieste prevádzky v prípade napríklad gastro zariadení, kde sa platí pri stoloch, to znamená, malo by to byť na každom stole, lebo sa neplatí iba pri pokladni, tak to zbytočne zaťažuje podnikateľov. My tvrdíme, že vypustenie tejto povinnosti nebude mať žiadny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Je stanovisko ministerstva financií, ktoré to nijako nerozporuje, nekomentuje. Rovnako tvrdíme, že bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, máme stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré to nerozporuje. Upozorním iba na jednu vec. Navrhuje sa vypustiť, navrhujeme zo zákona vypustiť aj to prechodné ustanovenie, ktoré je zaujímavé tým, že predávajúci majú túto povinnosť iba do konca tohto roka. Čiže, ak je to také dôležité, že všetci podnikatelia si museli vytlačiť tú tabuľku a umiestniť ju vo viditeľnom rozlíšení na predajných miestach, ak je to také dôležité pre finančnú disciplínu, no tak prečo je to prechodne iba na obdobie jedného roku, že za ten jeden rok sa to všetci naučia a potom to už budú dodržiavať. Je to administratívna záťaž, ktorá nemá žiadny pozitívny prínos pre štátny rozpočet, ale zaťažuje podnikateľské subjekty a preto navrhujeme vypustiť zo zákona túto povinnosť. Ďakujem za pozornosť.

Návrh novely zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s pánmi poslancami a pani poslankyňami Mariánom Viskupičom, Karolom Galekom, Máriou Kolíkovou, Martinou Bajo Holečkovou a Vladimírom Ledeckým. Obsahom návrhu zákona je vypustenie jednej podľa názoru nás predkladateľov zbytočnej administratívnej povinnosti z tohto zákona. Viac o obsahu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dušenka a je to veľmi zaujímavá pripomienka aj rozšíriť vlastne túto podmienku medzi, medzi predstaviteľov, štatutárov vlastnej štátnej inštitúcii s celoslovenskou pôsobnosťou. Ďakujem veľmi pekne. Áno sa nám tu nejak rozmohol taký nejaký nešvár, že osoby s korupčnou minulosťou ako keby mali osobitnú spôsobilosť zastávať vyššie funkcie a už odsúdené či už právoplatne alebo neprávoplatne aj to sa nám rozmohlo. Takže zjavne treba k tomu niečo povedať v zákone, ale áno s ohľadom na súčasný stav je na úvahu aj to, či je v poriadku, aby aj riaditelia bánk už odsúdení za korupciu, mohli byť ďalej štatutármi týchto inštitúcií. To tiež je pre mňa, musím povedať, že skutočnosť, ktorej čelím a teda ma nikdy nenapadlo, že by som tomuto mohla, že by som to mohla sledovať v priamom prenose na Slovensku. Veď prezumpcia neviny je jedna vec, ale mať odsúdenie za korupciu už nielen trestný rozkaz, ale už v prvostupňovom riadnom konaní Petra Kažimíra ako guvernéra Národnej banky Slovenska to nie je v poriadku a treba spomenúť aj Radka Kuruca, ktorý pôsobí ako štatutár ďalšej štátnej banky, tak to tiež je veľmi zarážajúce, že toto takto nechá vládna koalícia, ale je možné, že je to nejaký nový trend, keď nakoniec aj parlament nám riadi podpredseda parlamentu obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. Opakujeme to, je to pravda a opakujeme to tu preto z radov opozície, že to nevieme prijať, že to nie je v poriadku. Prezumpcia neviny je jedna vec, ale tomuto by sme sa nemali prizerať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja už iba prebehnem teraz v konkrétnostiach trošku vlastne celý návrh, ak by sa niekto k tomu chcel prihlásiť a možno niečo ešte k tomu okomentovať alebo niečím prispieť do diskusie. S ohľadom na obsah návrhu, návrhu a respektíve cieľov, ktoré má samotný návrh, tak novelizujeme Trestný poriadok, do ktorých vkladáme osobitne tie, tie inštitút, tie inštitúty, ktoré súvisia s, so spolupracujúcim obvineným, potom obmedzujeme niektoré oprávnenia generálneho prokurátora. Ako som už povedala, tak priestor pre dovolanie, minister spravodlivosti, samozrejme, má ako predtým aj spolu generálnym prokurátorom, ale vlastne dávame priestor na to, aby bolo odložený a bol prerušený výkon rozhodnutia iba na základe súdu. To znamená, cez súd by išiel takýto návrh, takže takáto možnosť tu bude, ale bude musieť o nej rozhodnúť súd. Myslíme aj na naliehavé prípady, je tu k tomu krátka lehota 10 dní, takže máme vyriešenú aj túto situáciu. Ako som už povedala v Trestnom poriadku sa vraciame späť k právnej úprave, ktorá tu bola ohľadom spolupracujúcich obvinených spred poslednej novely Trestného poriadku. Generálnemu prokurátorovi v zásade obmedzujeme jeho oprávnenie v § 363 spôsobom, že nechávame mu priestor, ktorým môže vrátiť, keď to tak poviem v jednoduchosti, vrátiť vec do trestného konania, to znamená, zruší právoplatné rozhodnutie prokurátorov alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení, o prerušení trestného stíhania. Ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal bol porušený zákon. To znamená, že v zásade mu dávame priestor, aby veci otváral a nie ich zatváral. To si, sa domnievam, že je priestor, ktorý je tu dostatočný, nakoniec, súd je ten, ktorý vie vrátiť aj samotnú obžalobu, takže naozaj, je tu priestor v rámci toho celého trestného konania na to, aby v tých prípadoch, kedy tá obžaloba nie je dostatočne pripravená, aby sa s tým vysporiadal súd a nakoniec, ak by sa toto malo opakovať nejakého prokurátora, tak dá sa baviť aj o tom, že sa jedná potom o nejaké hrubé neplnenie si odborných povinností, odborného výkonu svojho prokurátorského povolania, poslania a dá sa tu vyvodiť prípadne aj disciplinárna zodpovednosť. Takže domnievam sa, že sú tu iné nástroje na to, ako to nechávať na generálnom prokurátorovi a bude to transparentnejšie a aj toto by mohlo byť cestou k tomu, aby sa trestné konanie vlastne mohlo zrýchliť. Potom, meníme aj zákon aj prokuratúre tým, že tu vkladáme ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry s právomocou, ktorú mal tak ako predtým Úrad špeciálnej prokuratúry. V zásade sú to veci, ktoré spadajú do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nejde o veci, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Vkladáme do zákona prokuratúry aj to, že navrhujeme, aby sa náhodným výberom prideľoval prokurátor. Bolo by dobré, aby tomu, aby to bolo v súčinnosti alebo tomu predchádzala aj určitá reforma na prokuratúre, aby tu bol väčší priestor pre špecializáciu prokurátorov, o to viac by dávala zmysel takýto náhodný výber, ale už aj zavedenie tohto inštitútu možno by práve viedlo prokuratúru na lepšie usporiadanie a efektívnejší výkon práce prokurátorov. Ďalej je to, čo považujem za dôležité možno ešte osobitne spomenúť v konkrétnostiach, je potom, samozrejme, právna úprava, ktorá je v zákone o Policajnom zbore, čo je dá sa povedať istým spôsobom novinka, pretože priamo navrhujeme do zákona o Policajnom zbore vložiť ustanovenie o tom, že Osobitný útvar Policajného zboru je Národná kriminálna agentúra a vlastne ju kopírujeme podobne ako pri Úrade špeciálnej prokuratúry tým, že jej by spadalo vlastne všetko čo je v pôsobnosti Špecializované trestného súdu.
Následne novelizujeme v čl. 4 aj zákon o podmienkach výkonu volebného práva, to sú tie vlastne nové podmienky, ktoré dávame pre, pre výkon volebného práva, kde by sa vlastne doplnilo aj, aj odsúdenie nie len za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale práve, lebo taká podmienka vlastne už teraz je, teda prekážka pre výkon volebného práva, ale vlastne my by sme doplnili novú prekážku, a to je, právoplatné odsúdenie za trestné činy, ktoré dnes spadajú vlastne pod trestné činy korupcie do ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, a to po dobu šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia, čo znamená, ak by bol niekto odsúdený za takéto trestné činy korupcie, tak do šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia nemôže byť volený a rovnako takáto istá prekážky by podľa nás mala platiť aj pre člena vlády a štátneho tajomníka, že takáto osoba by nemala byť vymenovaná, u ktorej je takáto prekážka. To znamená, jednak, že bola odsúdená za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale ak aj bolo zahladené, tak pri trestnom čine korupcie aspoň šesť rokov od takéhoto zahladenia by sa o takéto funkcie nemala uchádzať. Ak sa teda uchádza, tak jej to zákonom zamedzíme. To si dovolím v stručnosti, v krátkosti povedať k samotnému návrhu. Ak by bol priestor na diskusiu, budem veľmi rada, ale myslím si, že to, čo je podstatné z toho návrhu vnímať, tak som uviedla. Naozaj si myslím, že sú to opatrenia, ktoré sú pomerne jednoduché a preto sme vlastne aj navrhli účinnosť od 1. apríla 2026. Jedná sa v zásade o vôľu, o vôli štátu vládnej väčšiny, či chce účinne bojovať s korupciou, s organizovanou zločinnosťou osobitne aj pri daňových podvodoch, alebo nechce. Toto sú veľmi jednoduché, ľahké opatrenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo zaviesť. Ľudí zjavne v systéme na to máme, takže stačí len tomu vytvoriť podmienky. My na to pripravení sme, máme na to ľahké riešenia, ak bude vôľa, tak možno dôjde aj k podpore.
Ďakujem pekne.