Videokanál klubu

Vážený pán minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý v pozícii predkladateľa neočakávane nahradil ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa, ktorý tento návrh priniesol na vládu a mal ho priniesť aj do parlamentu. Rokujeme o návrhu zákona, ktorý patrí do vecnej pôsobnosti ministerstva informatizácie, regionálneho rozvoja a informatizácie a prednáša a uvádza nám ho minister pôdohospodárstva. Vláda v novembri schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, v novembri minister investícií, regionálneho rozvoja, informatizácie Migaľ tvrdil vláde, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, lebo inak hrozia značné hospodárske škody. V novembri minulého roku. Ale odvtedy si vládna koalícia nenašla čas až do tejto schôdze, aby o tomto návrhu rokovala. A mali sme schôdzu november, december, mali sme schôdzu január, február a až na aprílovej schôdzi prišiel rad na návrh pána ministra Migaľa. A keď pán minister Migaľ stál pri tomto pulte a uvádzal návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, respektíve mal záverečné slovo k tomu návrhu, a to bol tiež návrh, ktorý sa ťahal od decembra minulého roku, tak povedal, že ten nasledujúci bod, ktorým je novela zákona o verejnom obstarávaní, alebo návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom neuvedie. A odišiel od tohto pultíku a ten bod prepadol až na koniec. Bolo to v ten istý deň, keď minister Taraba tiež svoje neobvykle dlhé od októbra trvajúce skrátené legislatívne konanie k novele zákona alebo k návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde takisto nechal prepadnúť, ale to už malo byť, alebo je v druhom čítaní. Toto bol iba návrh na skrátené legislatívne konanie a ten návrh prepadol. A pán minister Migaľ vtedy povedal, že sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, o ktorých ja neviem teda, či nevie alebo má s nimi problém, ale to bolo to zdôvodnenie, ktoré použil pri uvádzaní alebo pri vysvetlení, že prečo ten návrh neuvedie. To je veľmi zvláštna situácia, že minister, ktorý uvádza vládny návrh, stojí pri pultíku a odíde a neuvedie ho. Stane sa, že poslanec nejako nechá svoj bod prepadnúť a niekde sa stratí v kuloároch, ale minister a vládny návrh, tak to bolo zvláštne. A potom sa stalo to, že vláda zmenila svoje rozhodnutie, kto má uvádzať návrh na skrátené legislatívne konanie aj samotný návrh zákona. A zákon, ktorý, opakujem, je vo vecnej pôsobnosti MIRRI, má v parlamente uvádzať minister pôdohospodárstva. Ja som vystúpil aj v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie a upozornil som na túto skutočnosť, vtedy sa mi zdalo, že tým dôvodom, prečo vláda pristúpila k tomuto neobvyklému kroku, teda že zmenila predkladateľa, je, sú tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravili koaliční poslanci a s ktorými má pán minister Migaľ problém, a tak som si hovoril, že pán minister Takáč má silnejší žalúdok ako pán minister Migaľ, že to je ten dôvod, prečo to vláda zmenila. Aj keď teda myslím si, že pán minister Migaľ tiež má veľmi silný žalúdok. Takže som veľmi zvedavý, čo budú tie pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní.
Ale medzičasom sa ku mne dostalo aj ďalšie vysvetlenie, a to vysvetlenie je také, že nejaká časť koalície má problém s pánom ministrom Migaľom, a teraz neviem, či SNS alebo Strana vidieka, alebo ktorá z tých skupín až taký veľký problém má s ministrom Migaľom, že nebude hlasovať za žiadny návrh, ktorý v parlamente bude uvádzať pán minister Migaľ. Čo by teda bolo iné vysvetlenie tej istej skutočnosti. Ja myslím si, že možno by bolo korektné verejnosti povedať, čo sú tie dôvody, lebo doteraz žiadne zdôvodnenie nezaznelo, neobjavilo sa v písomnom materiáli, ktorým sa vláda uzniesla, že zmení svojho člena, ktorý má uvádzať tento návrh. Nesporne ale budú zaujímavé aj tie pozmeňujúce návrhy.
Keď sme v prvom čítaní, lebo parlament usúdil, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a hoci tu ten návrh zákona trčal, doslova trčal od novembra minulého roku, tak teraz na tejto schôdzi bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, lebo koaličná väčšina parlamentu rozhodla, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Hoci tie dôvody zjavne neexistujú, keďže od novembra, kedy bol tento návrh zákona spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie o ňom doručený, sa nič také nestalo, čo by spôsobilo značné hospodárske škody. Prinajmenšom to nie je známe, pán minister Migaľ sa k tomu nepriznal.
No a rokujeme o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, pričom dôležité ustanovenie, ktoré sa použilo aj ako zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania, sa týka bodu, ktorým sa § 2 ods. 5 zákona vypúšťa písm. r) a mení sa alebo vypúšťa sa aj poznámka pod čiarou s takýmto odôvodnením: „Túto výnimku je potrebné interpretovať striktne reštriktívne a dôkazné bremeno je na tom, kto sa na túto výnimku odvoláva. V preambule 16 smernice 2009/81/ES sa uvádza: „V článkoch 36, 51, 52, 62 a 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovujú konkrétne výnimky z uplatňovania zásad uvedených v zmluve a tým aj z uplatňovania práva odvodeného od týchto zásad." Z toho vyplýva, že žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo byť v uložení alebo uplatnení opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na ochranu záujmov uznaných za oprávnené týmito ustanoveniami zmluvy. Aj s ohľadom na upozornenie Európskej komisie je preto potrebné definíciu bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písm. r) zo zákona o verejnom obstarávaní vypustiť." Čiže § 2 písm. r), výnimka týkajúca sa bezpečnostného záujmu je definovaná príliš široko a je potrebné ho zo zákona o verejnom obstarávaní vypustiť. Tvrdí ministerstvo informatizácie, investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, tvrdí pán minister Migaľ a tvrdí aj vláda. Uvidíme, či bude vypustená, ale tak je to v návrhu a tak je to na základe upozornenia Európskej komisie aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a takto sa dôvodí aj v dôvodovej správe.
Podľa predkladacej správy, prečo má byť skrátené legislatívne konanie: „Návrhom zákona súčasne rieši prísľub Slovenskej republiky vysporiadať sa s námietkami nesúladu definície základného bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní s európskym rámcom. Prijatie novej právnej úpravy pravidiel v čo najskoršom termíne je tak nevyhnutné na zníženie rizika, respektíve zamedzenie vzniku možných finančných strát štátu." A toto bol, povedal by som, že jediný konkrétny dôvod, ktorý teoreticky, keby to takto platilo, odôvodňoval skrátené legislatívne konanie, lebo tie ostatné dôvody boli také vylepšovanie, aplikačná prax a podobne, toto bol konkrétny dôvod, že s nejakým ustanovením zákona má problém Európska komisia a teda teoreticky by mohli štátu hroziť značné hospodárske škody. Samozrejme, že žiadne značné hospodárske škody nenastali, žiadne značné hospodárske škody nehrozili, lebo tam neprebieha žiadne konanie. A teda samozrejme, že to išlo vyriešiť aj riadnym legislatívnym procesom, napokon už sa blížime ku koncu apríla, toto prišlo do parlamentu v polovici novembra, čiže odvtedy sme na tretej schôdzi, už na tej druhej to mohlo byť schválené v riadnom legislatívnom procese. Čiže usvedčuje to predkladateľov z toho, že neboli dôvody na skrátené legislatívne konanie, napriek tomu teraz rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale čo je ešte zaujímavejšie, je exkurz do minulosti, keď sa pozrieme na to, ako ten problém vznikol. Lebo ten problém vznikol za súčasnej vlády. To nie je niečo, čo súčasná vláda zdedila po predchádzajúcej vláde. To nie je nejaká prírodná katastrofa, ktorá vyvolala potrebu skráteného legislatívneho konania. Toto sa do zákona o verejnom obstarávaní dostalo veľkou novelou, ktorú iniciovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením ešte vtedy ministra Richarda Rašiho, ktorý je dnes predsedom Národnej rady, tá novela bola s účinnosťou od prvého augusta 2024. Práve táto novela zaviedla do zákona tú príliš širokú definíciu základného bezpečnostného záujmu pre uplatnenie výnimky zo zákona podľa § 1 ods. 2 písm. a), a to v § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní. Tá výnimka je definovaná tak, že: „Základným bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky je zachovanie stavu bezpečnosti na území Slovenskej republiky a na tento účel zabezpečenie obrany štátu a vnútorného poriadku, ochrany života a zdravia osôb, ochrany majetku, ochrany životného prostredia, dodržiavania základných práv a slobôd, odvrátenia ohrozenia hospodárstva alebo obnovy narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb a zabezpečenie riadneho fungovania ústavných orgánov a ochrany jadrových zariadení.“ Naozaj široká výnimka, ale keby to urobili vládna koalícia, vláda, ministerstvo v dobrej viere, dobre, keby ich na to nikto neupozornil, že môže s tým byť problém, dobre, to sa stane, že niečo sa schváli a až potom dodatočne sa príde na to, že je to protiústavné, je to v rozpore s právom Európskej únie, je s tým nejaký problém, hrozí nám konanie zo strany Európskej únie. Ale ministerstvo túto definíciu pretlačilo, vláda ju schválila a po nej aj parlament ju schválil napriek tomu, že práve v tejto veci boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania predložené pripomienky, ktoré upozorňovali, že s týmto bude problém, s týmto môže byť problém. Ale tak ako obvykle, keď koalíciu upozorňuje opozícia, keď sa ozývajú odborné inštitúcie, keď v rámci pripomienkového konania niekto upozorní, že môže byť problém z hľadiska európskeho práva, z hľadiska ústavy, tak boli tie pripomienky ignorované.
A ja by som teraz prečítal dve pripomienky, ktoré presne na tento problém upozorňovali, ktoré boli uplatnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Jednu ako zásadnú pripomienku uplatnil Úrad pre verejné obstarávanie, druhú ako obyčajnú pripomienku uplatnila Právnická fakulta Univerzity Komenského. Tá zásadná pripomienka od Úradu pre verejné obstarávanie znela: „Siedmy bod žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Navrhujeme definíciu „základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“ vypustiť. Zavedením definície existuje dôvodný predpoklad, že dôjde k zneužívaniu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Táto výnimka sa nemá vzťahovať na zákazky, pri ktorých by uplatnenie ustanovených pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní zaväzovalo verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie sa považuje za odporujúce základným záujmom bezpečnosti Slovenskej republiky. Táto výnimka je založená na čl. 346 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého žiadny členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. A právnická fakulta upozornila, že takto definovaná výnimka ide nad rámec čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a predstavuje nesprávnu transpozíciu čl. 1 ods. 5 a čl. 15 až 17 smernice 2014/24/EÚ. Návrh: Vzhľadom na uvedené navrhujeme novelizačný bod vypustiť, keďže ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) je postačujúce na uplatňovanie výnimky v kombinácii s piatou časťou zákona obsahujúcou špecifické ustanovenia."
Takže návrh novely zákona bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, návrh novely zákona chcel zaviesť do zákona o verejnom obstarávaní širokú definíciu bezpečnostného záujmu, ktorá išla nad rámec smernice. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania upozornené na to, že tá definícia bezpečnostného záujmu, alebo definícia výnimky o bezpečnostnom záujme je príliš široká. Bolo upozornené na to, že tak, ako je to napísané v návrhu zákona, je to nad rámec smernice a teda bude to pravdepodobne v rozpore s právom Európskej únie. Napriek tomu upozorneniu ministerstvo investícií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, už si málokto tú rozpravu pamätá, lebo fakt je to týždeň, ale teda bol som viackrát vyzvaný, aby som reagoval, tak budem aj ja reagovať a teda tiež poviem pár slov.
No, v prvom rade s veľa vecami, čo bolo povedané špeciálne teraz, lebo pán navrhovateľ to teda ako vcelku zahrnul tak globálnejšie, sa dá súhlasiť. Áno, jednoznačne proste Slovenská ekonomika trpí, rast nemáme žiadny a, bohužiaľ, môžu za to jasne vládne opatrenia. Môžu za to neúspešné konsolidácie, môže za to zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, zvyšovanie byrokracie, nových povinností. Absolútne súhlasím, hej, tentokrát teda s pánom Jakabom.
No, druhá vec už je k tej samotnej debate, že teraz sa rozpráva, á, zdaňte ešte viacej Slovnaft, a zdaňte ešte viacej zbrojárov, a zdaňte toho. No, tuto nemôžem súhlasiť s kolegami, pretože ani daňový bonus samotný nevyrieši tú situáciu a vôbec nie už ďalšie zdaňovanie kohokoľvek. Veď to robí táto vládna koalícia tri roky. Zvyšujú sa dane, vyrábajú sa nové dane, samozrejme, že to spomalilo ekonomiku. Ja proste to musím povedať, jednoducho nie je cesta vytvoriť ešte nejaké iné dane, ešte zvýšiť dane a myslieť si, že sa vyberie viacej a potom že sa to niekomu rozdá a že sa tým pomôže ekonomike. Rozumiem, kritika je dôležitá, ale mala by nasledovať aj nejaká cesta, že ako to spraviť. Nie, nepôjde to spraviť vyššími daňami pre zbrojárov, vyššími daňami pre Slovnaft, vyššími daňami pre, ja neviem koho, proste takto to jednoducho nepôjde. Čo potrebujeme, čo potrebujeme, je skutočne zväčšiť koláč, hej. O tom vo finále Julo povedal, v tom sa asi zhodneme, potrebujeme zväčšiť ekonomiku, potrebujeme byť konkurencieschopnejší, potrebujeme, aby jednoducho Slovensko znova začalo fungovať. Len tie cesty sú iné, hej. Dnes v tej zastavenej ekonomike, dnes, keď odchádzajú firmy, dnes, keď ľudia strácajú prácu a, áno, ak si nejakú nájdu, tak bude za menej peňazí, proste nie je tým riešením, že nejaký daňový bonus a pre niekoho, hej. Inak je to akože branie peňazí obciam a teda dávanie rodinám, ale toto nevyrieši tie problémy. Skutočne nie. Ako to nie je cesta, cesta je, musíme sa pozrieť, čo s tou ekonomikou. Súhlasím s daňovým bonusom, veď je to znižovanie daní. Generálne áno, ale prečo si vyberieme niekoho, komu tie dane znížime a potom je zvyšok vystúpení o tom, že komu ich zvýšime? To nie je cesta. Cesta je skutočne zníženie daní, je, rovná daň z príjmu fyzických osôb nižšia ako doteraz, samozrejme, že na tom bude profitovať každá jedna mamina, každý jeden tatino a každý jeden ďalší pracujúci a každý jeden ekonomický subjekt, to je cesta. Jednoduchá rovná daň, znížiť dane všetkým, nie si niekoho vybrať, tým znížiť a iným samozrejme zvýšiť, hej. Zároveň to isté potrebujeme pre daň z príjmu právnických osôb, pre firmy. Fakt si myslíme, že 24-percentná daň, inak najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín, je to, čo bude lákať firmy na Slovensko? Nie, nebude to nikoho lákať, práve že to bude, a to zase súhlasím aj s Julom, to povedal, aj tie existujúce proste bude vyháňať. Zasa, potrebujeme nižšie dane pre všetkých. Pre všetkých, ktorí sa v tomto našom, v našej podnikateľskej džungli proste stále snažia vytvárať hodnoty. Aj ten Slovnaft ich vytvára, skutočne aj tí zbrojári ich vytvárajú, aj Slovnaft zamestnáva ľudí a platí dane, aj zbrojári zamestnávajú ľudí a platia dane. A jednoducho možno ich budú zamestnávať presne tých, ktorých stratíme, pretože aj európsky, ale aj slovenský atómový priemysel bude mať problém. To sa nedá takto si vybrať niekoho a zvyšovať mu dane. Je to to isté, čo robí aktuálna koalícia, len si teda vybrali niekoho iného, ale nakoniec aj tým zbrojárom aj oni zvýšili. Proste jednoducho aj zbrojársky priemysel je súčasťou ekonomiky a ja rozumiem, a ja to tu poviem, že je lepšie vyrábať niečo, čo, ja neviem, zdravotnícke prístroje než zbrane alebo muníciu. Ale bohužiaľ, ten svet je taký a tá bezpečnosť je dôležitá. A my, sakra, buďme radi, že slovenský zbrojársky priemysel vytvorí a vyvezie hodnotu tri miliardy tento rok, pretože bez toho by tu bolo ešte horšie, hej. Takže toto si treba stále uvedomovať.
Ja sa vrátim k tomu Slovnaftu. Nie, žiadne zvyšovanie daní pre Slovnaft. Ja hovorím, a obraciam sa na koalíciu, a aj taký návrh tu máme, hej, ako SaS-ka v parlamente, znížme spotrebnú daň pre ten Slovnaft, hej, pre akéhokoľvek výrobcu palív, hej? Prečo? Pretože to funguje, pretože keď po dvoch rokoch najvyšších cien v regióne sme ich mali tri týždne nižšie, tak sem chodilo celé južné Poľsko. Chodili sem, nakupovali u nás a všetka dépeháčka, všetka spotrebná daň skončila v štátnom rozpočte. Toto je cesta. Dobre, Slovnaft už teraz to má diverzifikované, vie doviesť ropu aj z Ruska, aj cez Adriu, vie vyrábať proste naplno, hej, dajme tie dane nižšie, urobme to zaujímavé, aby ten Rakúšan si išiel kúpiť k nám palivo. Nech si ide Čech ku nám kúpiť palivo. Nech Poliaci robia to, čo sa naučili za posledné tri týždne, kúpiť si u nás palivo. A budeme profitovať z toho, že aj pri nižších daniach ten Slovnaft vo finále zarobí viac a samozrejme odvedie aj štátu nielen tú spotrebnú daň, nielen tú dépeháčku, ale aj nejakú daň zo zisku, hej. Rozprávať, že keď sa dala windfall tax 70 %, čo bolo riešenie OĽANA, že to je správne, ne, to nie je správne, to je drakonické a nakoniec ten Slovnaft našiel cestu, ako sa tomu vyhnúť. Ale riešenie bolo zlé. Dávať komukoľvek, kto sa snaží, kto robí, 70 % daň, je zdieranie. A budem to hovoriť bez ohľadu na to, kto také riešenia robí, hej.
Takže cesta je skutočne nižšie dane, rozvoj ekonomiky a potom sa bude mať každý jeden otec, každá jedna mamina lepšie, pretože budú mať vyššie platy, lebo budú firmy prosperovať, ich zamestnávatelia, nižšie dane, takže im viacej zostane v čistom. Toto je, toto je, kolegovia, cesta. Ospravedlním sa, tiež to bolo trošku širšie, ale nedalo sa, nedalo sa zostať ticho.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa Plaváková, sme v treťom čítaní a teda je primerané, aby sme hovorili o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený v druhom čítaní. A ako si správne konštatovala, ten pozmeňujúci návrh v podstate neguje obsah toho zákona. Pretože ten zákon nemá zmysel bez toho, aby Národná rada, väčšina Národnej rady sa stotožnila s tézou, že ak sú cudzinci príslušníkmi obecných polícií, tak to je nejaký problém, tak im to zarazíme. To je filozofia toho zákona. Nedozvedeli sme sa, že aký problém je, okrem toho, že pán poslanec Lučanský by bol nerád, keby ho kontroloval alebo pokutoval nejaký cudzinec, obecný policajt, ale to nie je objektívny problém. Práve naopak, zazneli v rozprave, že to môže byť problém, lebo pri nedostatku obecných policajtov môže nastať problém, ak dáme ďalšiu obmedzujúcu podmienku a napríklad občania iných členských krajín Európskej únie nebudú môcť vykonávať toto povolanie. Môže to spôsobiť problém aj z hľadiska európskeho práva, na čo nás upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva. Teda nedostali sme vysvetlenie, prečo robiť takúto zmenu, prečo to zakázať cudzincom, aby boli obecnými policajtmi, naopak, dostali sme viacero argumentov, prečo by to bol problém aj z hľadiska ústavnosti, aj z hľadiska praktických dopadov. A pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli predkladatelia, ktorý bol schválený, hovorí iba o tom, že bude sa to týkať iba tých budúcich cudzincov a záujemcov o prácu, ktorí až po 31. 12. tohto roku budú chcieť byť príslušníkmi obecnej polície. Tí, čo tam sú, sú v poriadku, s tými netreba nič robiť. Je to problém a potom by sa malo robiť aj niečo s tými, ktorí tam sú, alebo to nie je problém?

Pán poslanec Ledecký, ja úplne súhlasím a teda až nerozumiem tomu, že nemáme tu žiadnu reakciu od predkladateľov. Čo by sme asi mali, keby, keby bol ten participatívny proces, keby bolo pripomienkové konanie, keby v prvom čítaní bol už ten návrh, keby sme vo výboroch mohli o tom diskutovať, že čo je v tom návrhu, tak by sme sa pýtali, že prečo dávate do návrhu zákona niečo, čo je podľa ombudsmana pravdepodobne v rozpore s ústavou. A tu si dovolím zopakovať, ja som to hovoril už v tej minulej rozprave, že pán verejný ochranca práv má pomerne úspešnú bilanciu a myslím si, že všetky podnety, ktoré dával na Ústavný súd, skončili tým, že mu Ústavný súd dal za pravdu. Tak vychádzajúc z tejto skúsenosti si myslím, že bude úspešný aj v tomto prípade. A vy dávate do zákona o Košiciach niečo, čo je v zákone o Bratislave a pravdepodobne je to v rozpore s ústavou. A teda dobre, tak bude vyjadrenie pána poslanca Šimka v záverečnom slove, na ktoré sa už ani nebude dať reagovať, alebo možno sa ešte prihlási teraz do rozpravy rýchle, ale to nie je normálna diskusia, to malo byť naozaj diskutované v košickej verejnosti, v mestskom zastupiteľstve Košice, v mestských častiach a v oficiálnych orgánoch, malo to byť diskutované vo výboroch, malo byť k tomu riadne pripomienkové konanie, nič z toho sa nestalo. A opakujem, navrhujete niečo, čo je pravdepodobne v rozpore s ústavou, v prípade toho ustanovenia o zastúpení miestnych častí v zastupiteľstve a niečo, čo je veľmi ústavne diskutabilné v prípade toho referenda.

Pán poslanec Dostál, som rád, že si pripomenul protiústavnosť tohto zákona, lebo ja si myslím, že to je najväčší problém. Doteraz ombudsman upozorňoval na mesto Bratislava, tak just urobíme aj v Košiciach tento problém. Chcem upozorniť, že tento návrh, pozmeňujúci návrh nebol v ústavnoprávnom výbore, lebo prejednal ho len výbor pre verejnú správu, lebo ten zákon bol taký, že sa naozaj podalo pár viet a potom sa doplnil, doplnil pozmeňujúci návrh, ktorý to celé menil.
Ďalší problém, ktorý si len tak okrajovo spomenul, bol participatívny proces. Ten participatívny proces, my si naozaj na Slovensku z toho robíme srandu, že tu niečo prijímame bez toho, alebo ideme robiť nejaké obrovské zásahy bez toho, aby sme o tom dôkladne a dôsledne informovali ľudí, ktorých sa to týka. Ja by som očakával, že skôr než to príde do parlamentu, minimálne ako informatívny bod to príde na mestské zastupiteľstvo mesta Košice, aby sa mohli príslušní volení poslanci, ktorých sa to týka, vyjadriť a nejakým spôsobom na to reagovať.
Ďalej, pre mesto Košice sa pripravuje nejaká odborná štúdia, kde odborníci majú určiť, ktorý je najlepší model. Samozrejme sa nepočká za tou štúdiou, nerozoberie sa tá štúdia, nerobí sa to na základe nejakej odbornej analýzy.
Ďalší problém je, že voľby máme tu, voľby máme tu za pár mesiacov do samosprávy a my napriek tomu, že vieme, že pred voľbami nemáme nič také robiť, nemáme komplikovať to tým ľuďom, ktorí idú kandidovať aj v Košiciach do jednotlivých mestských častí a za primátora a neviem čo, tak just my to skomplikujeme, aby na poslednú chvíľu sa to menilo. Mal by som k tomu ešte ďalšie a ďalšie pripomienky, ale, žiaľbohu, môj čas je obmedzený, takže tuná dám bodku.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní, ja som sa prihlásil aj do ústnej rozpravy, hovoríme o novele zákona o Košiciach, ktorá má zásadným spôsobom zmeniť štruktúru samosprávy v meste Košice. Rokujeme o poslaneckom návrhu, nie o vládnom návrhu, ktorý by prešiel riadnym pripomienkovým konaním. Navyše o poslaneckom návrhu, ktorý sa predkladá tzv. Michelkovou fintou, že sa dajú dva-tri bodíky neškodné do prvého čítania a potom zásadným pozmeňujúcim návrhom sa vlastne ten zásadný obsah prinesie až v druhom čítaní a krátko pred tým, ako sa začne vôbec rokovať, a diskusia sa odohráva niekde v hoteloch a teda nie je to riadny legislatívny proces, na tom trvám.
A teraz skúsim to demonštrovať aj na prípade dvoch bodov z toho pozmeňujúceho návrhu, ktoré sú pomerne zásadné v tej konštrukcii a ktoré sú problematické z ústavného hľadiska.
Prvým je bod 2 pozmeňujúceho návrhu, teda tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktorý v podbode 3 hovorí, že: „Každá mestská časť má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Pre účely určovania volebných obvodov vo voľbách do mestského zastupiteľstva sa na miestnu časť hľadí ako na mestskú časť.“ A ako to už aj viackrát zaznelo aj od pána poslanca Ledeckého, inšpirácia je v zákone o Bratislave, o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava, kde existuje obdobná formulácia. A keby to bolo pred rokom, možno by sme tu teraz o tom nediskutovali, lebo keď to môže byť v zákone o Bratislave, prečo by to nemohlo byť v zákone o Košiciach? Ale už niekoľko mesiacov, nieže týždňov, niekoľko mesiacov je všeobecne známe, že verejný ochranca práv namieta spochybnenie rovnosti hlasovacieho práva v komunálnych voľbách vo viacerých mestách, najmä kde existuje viac volebných obvodov, že teda nie je zachovaná rovnosť hlasovania, lebo tie volebné obvody, počet obyvateľov verzus počet zvolených poslancov spôsobujú, že hlas voliča nemá rovnakú váhu. A kým inde, v iných mestách a obciach, kde je viac volebných obvodov, je to spôsobené rozhodnutím zastupiteľstva, ktoré tak nastavilo volebné obvody a teda je to aj opraviteľné rozhodnutím zastupiteľstva, v prípade Bratislavy presne toto ustanovenie, § 11 ods. 2, na ktoré sa odvolávate, je to napísané priamo v zákone. Čiže Bratislava aj keby chcela, tak nemôže inak nastaviť volebné obvody, musí ich nastaviť spôsobom, ktorý podľa názoru verejného ochrancu práv nezodpovedá zásade rovnosti. A vy tu na tejto schôdzi pod vyfabulovanými zámienkami, že nie je pri voľbe poštou zachovaná tajnosť a priamosť a rovnosť a všeobecnosť hlasovacieho práva, idete rušiť voľbu poštou z čisto účelových dôvodov, zároveň na tej istej schôdzi idete do zákona o Košiciach zakomponovať ustanovenie, ktoré je v zákone o Bratislave a zároveň od verejného ochrancu práv vieme, že podľa jeho pomerne presvedčivej argumentácie, podľa jeho podania na Ústavný súd je toto ustanovenie, ktoré je v zákone o Bratislave protiústavné, lebo nerešpektuje rovnosť hlasovacieho práva. Tak trochu si odporujete. Na jednej strane veľmi málo presvedčivá argumentácia pre rušenie voľby poštou pod vymyslenými zámienkami, že sa tam nerešpektuje tajnosť a priamosť hlasovania, a na druhej strane chcete do iného zákona dostať ustanovenie, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné. Je dnes v zákone o Bratislave, musí sa podľa neho postupovať, ak sa to nezruší, a vy ho chcete dať do zákona o Košiciach. Keby išiel tento návrh zákona v riadnom legislatívnom procese, nepochybne by sa k nemu verejný ochranca práv vyjadril a vzniesol by k nemu pripomienku a vy by ste sa s ním museli nejako vysporiadať, teda ministerstvo vnútra, lebo ministerstvo vnútra malo prísť s takýmto návrhom zákona. Ale keďže nie je to návrh vládny, je to návrh poslanecký, tak nebolo pripomienkové konanie, respektíve bolo pripomienkové konanie iba k návrhu stanoviska vlády a to stanovisko vlády bolo iba k tomu návrhu, ktorý bol v prvom čítaní, ktorý toto ustanovenie neobsahoval. Čiže aj na tomto príklade, že chcete dať do zákona o Košiciach ustanovenie, ktoré je s veľkou pravdepodobnosťou protiústavné, ktoré sa rieši na Ústavnom súde, ktoré verejný ochranca práv sa obrátil aj na poslancov, aby ho zmenili, v riadnom legislatívnom procese by o tom bola diskusia, takto si tu my môžeme dať ešte pár faktických poznámok, predpokladám, že pán poslanec Ledecký sa vyjadrí.
A druhé ustanovenie sa týka toho referenda, to je bod 11. Nie, je to bod 4, je to bod 4, navrhovaný nový § 27f, prechodné ustanovenia, odsek 8, ktorý hovorí o tom, že ak mestské zastupiteľstvo väčšinou všetkých poslancov do 31. marca ´27 schváli návrh odlišného územného členenia od toho vášho so štyrmi mestskými časťami, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v tretej vete, tam ich obmedzujete, a rada starostov nadpolovičnou väčšinou všetkých členov so schváleným návrhom do 30 dní od dňa jeho schválenia vysloví súhlas, mestské zastupiteľstvo vyhlási referendum mesta o územnom členení mesta podľa schváleného návrhu mestského zastupiteľstva. Referendum mesta sa uskutoční v dni konania najbližších volieb do Národnej rady nasledujúcich po vyhlásení referenda a tak ďalej. A teraz: V prípade platnosti výsledkov referenda mesta vláda Slovenskej republiky do jedného roka od konania referenda mesta predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu zákona, ktorým sa s účinnosťou od dňa konania nasledujúcich volieb po roku 2026 ustanoví územné členenie mesta v súlade s výsledkami referenda. Povedzte mi, preboha, ako toto chcete dosiahnuť? Z uznesenia alebo z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že referendom nemožno zaviazať vládu, aby podala demisiu, ako to navrhoval SMER v minulom volebnom období. Rovnako nemožno zaviazať parlament, aby schválil uznesenie o tom, že si skracuje volebné obdobie. Aj o tieto rozhodnutia Ústavného súdu sa čiastočne opieralo rozhodnutie pána prezidenta nevyhlásiť referendum s otázkou o skrátení predčasného obdobia, ktoré iniciovali Demokrati. Tak keď celoštátne referendum nemôže zaviazať vládu, aby niečo schválila, keď celoštátne referendum nemôže zaviazať parlament, aby niečo schválil, tak ako referendum, mestské referendum na území mesta Košice zaviazať vládu, aby predložila Národnej rade návrh na zmenu zákona, ktorý niečo zmení, teda tú prílohu a štruktúru, štruktúru prílohy mesta Košice, a ako môže zaviazať výsledok mestského referenda parlament, aby tú zmenu schválil? Však poslanci vykonávajú svoj mandát podľa svojho vedomia a svedomia, a ako prinútite poslancov, aby schválili zmenu v zákone o Košiciach, keď si napríklad myslia, že to nie je dobré, že ten váš návrh na štyri mestské časti je to, čo Košice potrebujú? Tak budú štyri.
Čiže vy dávate do pozmeňujúceho návrhu, a tým pádom do zákona, niečo, čo je nevykonateľné, lebo mestské referendum nemôže zaviazať vládu, aby niečo predložila parlamentu, a už vôbec nemôže zaviazať parlament, aby niečo schválil. A opäť je to dôsledok toho, akým spôsobom to predkladáte. Lebo keby to bol návrh vlády a toto by sa objavilo v pripomienkovom konaní, tak by o tom bola aj rozsiahla diskusia. Nepochybne by to bolo pripomienkované, nepochybne by niekto upozornil na to, ako ja teraz na to upozorňujem, nepochybne by legislatívna rada vlády s tým mala nejaký problém a povedala, že toto musíte upraviť inak, lebo takto to nejde, toto je problém z hľadiska ústavy, že mestské referendum má zaväzovať vládu a parlament. No ale tým, že ste vynechali pripomienkové konanie, respektíve pripomienkové konanie bolo k návrhu stanoviska vlády k tomu krátkemu trojbodovému návrhu, vášmu pôvodnému, tak nič z toho sa neriešilo. A možno sa mohla nájsť konštrukcia, ako sa to vyrieši, ale teraz sa už nevyrieši, lebo teraz už končí rozprava, bude jedna faktická poznámka na moje vystúpenie a tým rozprava končí a nič sa nebude meniť a schválite si to v tejto zlej podobe.

Ďakujem veľmi pekne. Tak je na čo reagovať, ale ja budem reagovať len na jednu vec, že v bode spoločnej správy predkladatelia poslanci Šimko a Sitkár vkladajú do § 10 vetu: „Každá mestská časť má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.“ Predkladatelia v odôvodnení sami otvorene uvádzajú, odkiaľ toto ustanovenie preberajú. Predkladatelia kopírujú bratislavský model. A práve tento model je v tom istom čase predmetom konania pred Ústavným súdom, kde ho verejný ochranca práv napadá ako protiústavný. Pozmeňujúci návrh túto skutočnosť ani len nespomína a už vôbec ju nevysvetľuje. To znamená, ak Ústavný súd rozhodne, že protiústavná norma schválená dnes v Bratislave je protiústavná, Košice dopadnú rovnako. Rozumným riešením je počkať na rozhodnutie Ústavného súdu a potom prijať úpravu, ktorá bude preukázateľne v súlade s ústavou. Pri tejto úprave sú naopak veľké pochybnosti o protiústavnosti. To znamená, pokiaľ Ústavný súd prijal o meste Bratislava na rokovanie tento návrh, to znamená, že minimálne na tom návrhu je niečo zlé a vy ste ho odkopírovali, tak pravdepodobne prijme aj tento váš návrh, tak osobne si myslím, že to skončí na Ústavnom súde a miesto toho, aby ste urobili rýchlu reformu, ako hovoríte, lebo reformy nie sú dobré rýchle, reformy sú dobré pripravené a odkomunikované s tými, ktorých sa to týka, tak len si myslím, že zablokujete ten stav, ktorý tam je, a nič sa nebude na tom meniť.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, kolegyniam, za obe faktické pripomienky. Súhlasím, skutočne tie zákony, ktoré tu prijímame, nie sú tu o nás, o našom pohodlí alebo nepohodlí, ale o občanoch a o ich pohodlí alebo nepohodlí, o tom, či ten zákon je kvalitný, či prešiel legislatívnym procesom, či bolo možné dať pripomienky. Jednoducho áno, všetci, koalícia, aj my, opozícia, máme morálnu povinnosť vytvárať tu čo najlepšie, najspravodlivejšie a najrozumnejšie zákony. A jednoducho máme takúto tú poistku, keď sa to teda koalícii nepodarí, tak áno, skutočne je tam pán prezident, ktorého teda ešte raz pochválim a ďakujem, že tieto zákony s prílepkami vrátil. A som rád aj na tú polovicu, že teda na polovicu koalícia tie prílepky odstránila a ešte raz sa uchádzam vlastne akoby v záverečnom slove k tomuto, k tomuto vrátenému návrhu zákona, aby to koalícia ešte raz zvážila a odstránila prílepky aj zo zákona o kolektívnom investovaní, aby odstránila článok dva, článok tri a vyhovela tak vetu prezidenta a vyčistila aj tento zákon od prílepkov.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slovami sa teda vyjadril k týmto viac-menej obom návrhom zákonov, ktoré vrátil pán prezident. V prvom rade, a veľmi rád to tu poviem, som rád, že pán prezident si teda stojí za svojimi slovami, čo nedávno povedal, že nebude tolerovať prílepky a teda vrátil tieto dva zákony. Čiže skutočne som rád, že aspoň teda sa nasvietilo trochu na to, že jednoducho tvorba prílepkov nie je v súlade ani so zákonom o rokovacom poriadku, ani so zákonom o tvorbe legislatívnych predpisov, že jednoducho sa to robiť nemá, že je to jednoducho zneužívanie, zneužívanie povedzme legislatívneho procesu, zabraňuje to verejnosti sa vyjadriť, zabraňuje to štandardnému procesu a jednoducho bolo to v poslednom, alebo je to v poslednom období skutočne zneužívanie už ani nieže akože skrátený legislatívny proces, ale nazvime to že superrýchly legislatívny proces, pretože prílepok, pozmeňovací návrh v druhom čítaní, či už v pléne alebo ešte predtým na výbore, je skutočne expresné menenie právnych predpisov na Slovensku bez toho, aby nieže že verejnosť, hej, ale ani proste verejnosť, ktorá je odborná, ktorých sa to týka, jednoducho nemajú žiadnu šancu ani si len všimnúť a už vôbec nie reagovať, respektíve pripomienkovať.
Takže ešte raz, ja ďakujem pánovi prezidentovi, že si teda za svojimi slovami stál, že tieto dva návrhy zákonov, alebo teda schválené zákony boli vrátené. Očakávam vrátenie ešte ďalších, lebo minimálne ešte jeden ďalší zákon tu je, kde rovnakým spôsobom boli teda dávané prílepky, takže toto je okej.
Okej, zákon o posudzovaní zhody výrobku. Tam, ak som teda správne počúval, tak skutočne tam na výbore boli schválené pripomienky pána prezidenta, boli odstránené tieto prílepky a teda mal by byť prijatý zákon tak, ako prešiel legislatívnym procesom. Čiže tu sa skutočne vyhovelo, alebo vyhovie, však samozrejme ešte sa bude hlasovať v pléne, pánovi prezidentovi, takže aj tu som rád, že pomohlo to skutočne, aby sa teda aspoň v tomto konkrétnom prípade vyčistil ten proces, zlepšil ten zákon a teda neboli tam prijaté prílepky. Čiže tuto celé okej, pochvala teda v tomto momente aj pre vládnu koalíciu.
No teraz tu máme ale opačnú situáciu. V tomto momente sme vlastne v zákone o kolektívnom investovaní, teda v návrhu, ktorý sem poslal pán prezident. No a tu sa teda finančný výbor rozhodol neakceptovať pripomienky prezidenta. A teda to znenie aj spoločnej správy je, že sa teda má schváliť zákon v pôvodnom znení, aj s tými prílepkami, a teda nevyhovie pripomienkam pána prezidenta. Mrzí ma to, lebo sú to vlastne dve veľmi podobné situácie, v podstate rovnaké analogické situácie, kde teda raz sa prezidentovi vyhovie, druhý raz sa pánovi prezidentovi nevyhovie. Vystúpil som hlavne za to, že ešte stále vlastne koalícia môže toto akoby zmeniť a chcem vás teda požiadať, poprosiť akokoľvek, myslím si, že aj v tomto prípade pri zákone o kolektívnom investovaní by bolo správnym riešením odstrániť aj druhý, aj tretí článok, čo sú dva prílepky, ktoré tam boli pridané pri rokovaní finančného výboru, a schváliť ten zákon v pôvodnom znení tak, ako prešiel legislatívnym procesom, celým, celým, celým. Takže toto by bolo správne riešenie, ak by sa pripomienky pána prezidenta akceptovali aj v tomto prípade zákona o kolektívnom investovaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k úspore tepla, plynu a elektrickej energie v štátnej správe a podriadených organizáciách o 15 % v porovnaní so spotrebou za rok 2023 pre vykurovacie sezóny 2025 – 2026 a 2026 – 2027. Je to tlač 1018.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1070 z 24. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 10. októbra 2025. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma zároveň určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, podať informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.