Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia.
Rozmohol sa nám tu taký nešvár, že máme také dynamické výklady pojmov a dojmov a tu sa sporíme s tým, že čo je bezodkladne. Podľa môjho názoru je nelegitímna vláda, lebo nemá vyslovenú dôveru, ale to tu nikoho netrápi. Ja si pomôžem rokovacím poriadkom, ktorý hovorí, že v prvom čítaní sa o návrhu zákona, sa tak, aj to tak úzus je, tak sa objíma politicky, hej, ale pôjdem aj čisto formalisticky do znenia a textu o návrhu zákona, najmä o jeho podstate sa koná všeobecná rozprava, čiže najmä o jeho podstate, nie iba. A najmä môžeme dynamicky rozviesť, že koľko z toho času. Ja mám desať minút, takže najmä by mohla možno, že teda väčšia polovica a ja sľubujem, že tri minúty budem hovoriť teda o aj skutočnostiach, ktoré sú tiež dôležité pre samotný, by som povedal, rituál toho, že ako tu pracujeme. Teda tri minúty mi úplne stačia na to, takže by som poprosil, keby som nebol prerušovaný, lebo naozaj zákon hovorí jasne. Ja nemusím hovoriť iba o podstate, ale najmä o podstate. Čiže ja tých zostávajúcich šesť minút budem určite hovoriť o podstate.
Takže ja aj o osobe predkladateľa, osoba predkladateľa sa tiež vyskytuje v návrhu, teda v rokovacom poriadku, a je tiež dôležitá, lebo z toho sa vlastne, dáva taký akože poriadok systému a veciam. A mne naozaj nejde na rozum, že prečo ten minister nám tu pobehuje v lesníckom, prečo minister, ktorý teda vieme, čo vieme, predkladá zákon, ktorý v zásade predkladať nemal. Nedáva mi to tú logiku. Mne to tá logika neberie a neviem teda, že či existuje na to nejaké rozumné vysvetlenie, bojím sa, že nie. Mali ste tu jedného ministra na takú špinavú robotu, to bol pán Kmec, ani neviem, kde skončil, on je ešte poslanec? Neviem, teraz priznám, som to už prestal sledovať. On tiež tu takto poctivo sedel za každého, aj ho tu posielali, aj sa na mňa tak nahneval, že prečo hovorím, že ono to tak chodieval si odsedieť za každého. Ale teraz je procesne pán Takáč, ešte by som povedal, že o stupeň vyššie, on už nie je len, že zaskakuje, on už predkladá. Z toho dedukujem, že to má procesne vyššie postavenie, čiže on to môže aj stiahnuť, čo zastupujúci asi nemôže, prípadne ma opravte, keď nehovorím správne. Čiže minister to má v ruke, má kľúče od miešačky od celého zákona. A ja sa pýtam, prečo minister pôdohospodárstva má kľúče od miešačky pri zákone o verejnom obstarávaní. Ja tomu rozumiem, že pán minister je najlojálnejší, lebo musí, však on si tam na to ministerstvo dotiahol všetkých, koho mu tam ukázali, oni mu povedali, Riško, tuná dvíhaj činky, dobre sa foť a daj tam našich ľudí. On všetko splnil, všetko, čo od neho chceli. Takže áno, jasné, teraz si zaslúžil veľkú poctu, hej, že byť tu poctivo a držať zákon, o ktorom nevieme, že vlastne o čo tam ide, lebo niečo už tu v náznakoch odznelo, že ste tam urobili, ale ešte stále, stále máme čarovné druhé čítanie, kde do druhého čítania nahádžete všetko, čo budete v daný moment potrebovať. A z toho ide trošku strach, že kde vás vlastne máme pustiť, lebo dnu nás tu všetkých zmagoríte, teda nás nie, ale vašich poslancov, lebo žiaľ, páni kolegovia, trošku úcty by to chcelo. To sa volá, že sebeúcta, k sebe. Viete, že úcta k sebe samému. Hej? Mám úctu k sebe samému a nie som ochotný zo seba robiť handru. Ergo, aspoň procesne by som potreboval nejaký status. Hej? Takže keď odo mňa chcete, že zahlasujem, tak aspoň, prosím vás, mi neberte tvár, aspoň mi dajte to dopredu, aspoň viem o čom. Som prežil roky v Číne. V Číne sa to volá, tam je základný rituál, keď tam chcete uspieť, je mianzi, to je tvár. Nesmiete stratiť tvár. Prosím vás, že kde vy máte tvár? Kolegovia, kde vy máte vašu tvár, keď s vami rozprávajú, ako rozprávajú? Majú vás za takých, tu seďte, seďte tu tichučko, donesieme. Čo donesie taký Riško v druhom čítaní? Čo tu príde v druhom čítaní? Má to plne pod kontrolou. Keď sa to vymkne spod kontroly, nastúpi. Keď sa to nevymkne, pôjdete a zahlasujete. Jak také teliatka. Možno aj v tom je tá symbolika, že prečo vlastne to robí minister pôdohospodárstva, preto a vidíte, dedukciou som sa k tomu dostal, že vlastne a už tomu rozumiem. Už viem, že prečo je minister zahraničných vecí. Áno, lebo ako také teliatka, že proste k tomu pristúpite a zahlasujete. Ide z toho obava, ide obava aj z toho, ešte stále som si nevyčerpal tie tri minúty k osobe predkladateľa, že (reakcia z pléna), prosím? Nie, lebo to tak prelínam s telom zákona, a tak vlastne ide z toho obava, aj čo tu spomínala pani kolegyňa, že zajtra budú hlasovať, že čo a ako, ide z toho obava, že vlastne aký risk vydali naše poľnohospodárstvo, ľudia, ktorých proste nič neni sväté. Je z veľa vecí obava a ide aj obava zo samotného zákona. Lebo verejné obstarávanie vie byť problémom.
Takže myslím, že sa ešte k tomu budeme baviť v druhom čítaní, kolegovia to tu budú prizerať. Ja to tipujem, zatiaľ môj odhad tej situácie je, že teda dávať pozor, aby prešlo, čo má prejsť, dať tam, čo nám ešte treba tam dať a držať to plne pod kontrolou. Migaľ je nestabilný, je nespoľahlivý, hej? Nemáme ho plne v rukách. Chlapcovi šibe, sem Hongkong, tam župan, neviem čo, kto by sa v tom vyznal, hej? Ale proste Richard sa vyoblieka do lesníckeho a proste na neho sa môžete spoľahnúť, že keď nepredal sedačky, tak predá zákon a doručí to, čo vláda chcela, a vláda chcela proste mať nejakú predstavu.
A, kolegovia, končím s tým, že dajte pozor, mianzi. Ja nepredpokladám, že pôjdete do Číny podnikať, nepredpokladám, ale ono tá čínska kultúra v niečom svoju silu má, je to predsa len stará civilizácia a tam sa to vlastne vníma strašne silno. U nás to stráca, ako keby sa už neprikladá tomu dôležitosť. Ale je to dôležité nestratiť vlastnú tvár. Nenechať sa pokoriť. Alebo Clausewitz to poznal. Neviem, či poznáte Clausewitza, bol veľký vojenský stratég, napísal také veľké dielo že O vojne. A povedal nikdy sa nesnaž vyhrať tak, že pokoríš, a keď už pokoríš, tak ho radšej doraz, lebo keď ho nedorazíš, máš veľký problém, chlapče. Takže, viete, ja naozaj, že viete, že sila osobnosti, sila človeka by mala byť aj v tom, že odtiaľ–potiaľ. A ja sa pozerám na vás a je vás tu celkom dosť prekvapivo, že odkiaľ-pokiaľ môžu s vami rátať. Odkiaľ-pokiaľ ešte máte, ste pripravení, dajte, čo, za čo treba zahlasovať. Dajte, povedzte. Mali by ste mať vlastnú sebaúctu, ja vám ju prajem a bol by som rád, keby ste ju mali.
Ďakujem veľmi pekne.
