Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú predkladáme s kolegom Brixim.
V podstate cieľom našej novely, ktorú predkladáme, je v podstate zakotviť do súčasného § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa novú zákazovú normu, podľa ktorej nesmú výrobca, dovozca, dodávateľ, predávajúci upraviť výrobok tak, že v dôsledku jeho používania, plynutím času alebo iným vonkajším zásahom dôjde mimo obvyklého opotrebenia k cielenému zníženiu kvality, použiteľnosti alebo skráteniu životnosti výrobku. Ide o takzvané plánované zastarávanie. V tejto súvislosti sa rovnako zakazuje výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi a predávajúcemu do výrobku vložiť súčasť, ktorá povedie alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť.
Týmto návrhom chceme postihnúť praktiky evidované už aktuálne v niektorých členských štátoch Európskej únie, hlavne vo Francúzsku, v Nemecku a v Českej republike a založené na zakomponovaní takzvaných kazítok do výrobkov, ktoré majú spôsobiť, že výrobok po istom čase alebo inom zásahu, napríklad softvérom, stratí vlastnosti a stane sa vadným spravidla v čase krátko po uplynutí záručnej doby. Z obavy pred takýmto úmyselným cieleným konaním navrhujeme už teraz, aby bolo možné na takéto konanie reagovať, sankcionovať výrobcu, dovozcu, dodávateľa, predávajúceho na administratívnej báze.
Samozrejme, v súčasnosti slovenská právna úprava takúto normu neobsahuje. V súčasnosti slovenská právna úprava nemohla na to reagovať, ani to nemohli kontrolovať, nakoľko nemali na základe čoho to kontrolovať, na základe akých dôvodov a hlavne neboli na to ani nie sú ešte upravené technické normy.
Čo sa ale týka tohto, samozrejme, prichádzame s preventívnym ustanovením, ktoré vychádza, samozrejme, z určitých okolností. Začnem teda v krátkosti s krátkym historickým exkurzom.
Plánované zastarávanie alebo takzvané kazítka nie sú výmyslom 21. storočia, ale v určitých formách už existujú vyše sto rokov. Spomeniem žiarovkový kartel Phoebus z roku 1924, ktorý je ako jedným z prvých príkladov toho, ako výrobcovia zámerne skracovali životnosť svojich produktov. Vtedy poprední výrobcovia žiaroviek, medzi nich patrili napríklad spoločnosť Philips, Osram, General Electric Company a Compagnie des Lampes, sa dohodli všetci, že skrátia životnosť svojich výrobkov z 2 500 na 1 000 hodín. Čiže životnosť žiaroviek vtedy sa, bola dohodnutá najväčšími výrobcami, že sa skráti z 2 500 na 1 000 hodín.
Kartel dokázateľne existoval až do roku 1942, kedy americká vláda General Electric a ďalších zažalovala kvôli nekalej súťaži. Čiže dostalo sa to do roviny nekalej súťaže a, samozrejme, boli potrestaní.
V roku 1932 publikoval Američan Bernard London pozoruhodný spis nazvaný Koniec hospodárskej krízy pomocou plánovaného zastarávania. London sa v ňom zasadzoval o to, aby trvanlivosť všetkých výrobkov, od automobilov, cez obuv až po budovy, bola určená vopred a aby občania boli pod vysokými pokutami nútení tento tovar po jeho uplynutí trvanlivosti odovzdať späť k likvidácii. Kúpou nového výrobku sa tak má zaručiť kolobeh výroby a udržania pracovných miest.
Aj keď v danom čase ten návrh nebol prijatý, koncept plánovaného zastarávania sa po vojne stal znova základom boomu svetovej ekonomiky, založenej na rýchlej spotrebe. Spoľahlivé výrobky s dlhou životnosťou začali postupne nahradzovať šmejdami na krátke alebo dokonca jediné použitie, pričom výrobcovia naprieč viacerými odvetviami zistili, že najviac zarobia na modeli "čím je horšia kvalita výrobku, tým sú nižšie náklady, vyšší predaj a, samozrejme, vyššie tržby".
V roku 1954 rozšíril americký priemyslový, alebo začal zverejňovať americký priemyslový inžinier Brooks Stevens koncept plánovaného zastarávania, pričom ho rozšíril o novú takzvanú morálnu dimenziu, ktorá spočívala v tom, že zákazníkov je nutné motivovať k tomu, aby sami v podstate prestali používať ešte funkčné výrobky, teda ich niekde odložili a kupovali si nové výrobky, samozrejme pod taktikou neustále meniaceho sa dizajnu. Stevensova v podstate dodnes platná marketingová stratégia bola v duchu, v podstate nalomiť zákazníka alebo ho naviesť na túhu alebo teda pocit, že musí vlastniť vždy niečo novšie a samozrejme vždy o trošku skôr, ako by to bolo potrebné. Toto bol, dá sa povedať, začiatok, ktorý v podstate, alebo ako to funguje v svetovej ekonomike až doteraz, no ale tým to všetko, samozrejme, nekončí.
V roku 2000, trošku posunieme sa ďalej, v roku 2000 televízna stanica, jedna z najväčších televíznych staníc CDF v Nemecku, samozrejme neskôr aj CT Magazine, rakúsky, nachytali a primäli k tomu, aby sa firma Canon priznala k tomu, že montuje do svojich tlačiarní takzvané počítadlá, ktoré po určitom čase alebo teda po dosiahnutí vytlačenia 15-tisíc strán proste zabránia ďalej používaniu daného toneru alebo danej tlačiarne. Samozrejme, v rámci tohto museli nejakým spôsobom sa vyhnúť potom hromadnej žalobe a v podstate bolo uvedené, že daný problém sa akože odstránil. Samozrejme, neodstránil sa. Prídem ešte ďalej k tomu. Začala sa ďalej objavovať v Canonoch MPS 40 chybová hláška B 200. V príručke, ktorá bola dodávaná k týmto tlačiarňam, bolo pri chybe uvedenej B 200 napísané jediné: "navštívte servis". Samozrejme, v podstate, keď sa ľudia na to dotazovali, objavovalo sa, aj sa v podstate, bola odosielaná správa z firmy podľa webových zdrojov, že ide o nejakú základnú poruchu alebo nejakú nešpecifikovanú hardvérovú poruchu, ale začalo sa to zrazu objavovať aj pri tlačiarňach Canon MG 5250, aj pri ďalších.
V roku 2003, v roku 2003 nastal ďalší posun, konkrétne, v podstate dá sa povedať, že bol to jeden z najväčších mediálnych škandálov v tomto zmysle, o ktorý sa postarala spoločnosť Apple. Kalifornský gigant svoje MP3 prehrávače iPady zostrojil tak, aby nebolo možné vymeniť batériu a ich životnosť najviac, teda naviac v MP3 prehrávači alebo teda iPade palo outu umele obmedzil softvérovo teda na 18 mesiacov. V roku 2003 nasledovala v Spojených štátoch amerických hromadná žaloba, ktorá vyvrcholila mimosúdnym vyrovnaním, a Apple musel sľúbiť, že batérie bezplatne vymení a zároveň predĺži záruku z 18 mesiacov na dva roky.
V podstate, čo je dôležité spomenúť, že na predmetný problém reagovali už aj poprední dizajnéri, napríklad priemyslový inžinier Darren Blum, ktorý sa v denníku Wall Street Journal vyjadril, že v podstate navrhuje sa dizajn budúcich skládok a že samozrejme, čo sa týka plánovaného zastarávania, tak to mu napomáha.
Taktiež objavila sa nemecká, v roku 2014 objavila sa nemecká štúdia Geplante Obsoleszenz, ktorá rámuje dokonca ten jav plánovaného zastarávania do konkrétnych čísiel, citujem: "Za šmejdy, ktoré kvôli zlej kvalite a krátkej životnosti náhle končia na skládke, podľa tejto štúdie Nemci zaplatili 101 mld. eur, teda 7 % celkových výdajov nemeckých domácností. Vyjadrené ešte inak, kúpou nekvalitného, predčasne vyhodeného a samozrejme plánovane zastarávaného tovaru vyprodukoval každý Nemec 120 kg." Samozrejme, túto správu potvrdil, alebo teda citoval túto štúdiu časopis Týden.
Ďalej by som chcel spomenúť plánované podoby, alebo ako tie podoby toho plánovaného zastarávania vyzerajú. V podstate okrem toho, že kovové súčiastky sa vymieňajú za umelohmotné, alebo sa vyrábajú batérie takým spôsobom, že umelo je skrátená ich životnosť, teda softvérovo, a nedajú sa vymeniť v niektorých zariadeniach, alebo objavujú sa formy, ktoré súvisia s tým, že dátové karty sú nastavené iba na určitý počet prepísaní bez toho, že by bol o tom informovaný spotrebiteľ, a potom, samozrejme, prestanú fungovať, alebo sa objavuje u niektorých typov kávovarov počítadlo, ktoré pri určitom počte pripravených káv zablokuje celý kávovar alebo kávomat, tak to sú jedny z podôb, ktoré sa objavujú pri použití takzvaných kazítok. Taktiež sa objavujú kazítka typu, že určitá súčiastka sa dá, teda plánovane k tepelnému zdroju, kde sa predpokladá, že pri materiáli, z ktorého je tá súčiastka vyrobená, že je povedzme z umeliny alebo z plastu, odíde skôr ako železná súčiastka.
V podstate čo je dôležité uviesť, čo je dôležité uviesť, je aj, že na predmetný problém zareagovali vo Francúzskej republike, kde viacerí poslanci Národnej rady sú v skupine priateľstva s Francúzskom a všetci vedia teda, čo sú tam, že Francúzi sú v mnohých veciach stále ešte popredu pred Slovenskou republikou, kde Francúzi na tieto kazítka zareagovali právnou úpravou, ktorá samozrejme dáva pokutu takýmto výrobcom alebo predajcom, ktorí montujú kazítka, ktoré umelo skracujú životnosť, im ukladá pokuty do 300-tisíc eur a dokonca dali to, ako to povedal aj pán minister Kažimír na hodine otázok, dokonca, dokonca dali to do roviny trestno-právnej, kde môže takýto výrobca alebo teda jeho zamestnanec dostať až dva roky väzenia.
Čo ale chcem povedať, aj Európska únia sa chystá zareagovať na daný problém. Zámerné znižovanie životnosti výrobkov ako takých teda vníma už aj Európska komisia ako problém. Podľa nej negatívne dopady na spotrebiteľa, životné prostredie a férovú súťaž sú zjavné. V podstate z toho dôvodu sú už niektoré európske legislatívne prostriedky, ktoré majú podobné praktiky potlačiť, napríklad smernica o ekodizajne, ktorá obsahuje požiadavky na dlhšiu životnosť výrobkov, a tie sú zároveň obsiahnuté aj v pravidlách pre elektrické a elektronické odpady. V podstate taktiež legislatíva Európskej únie zároveň dáva spotrebiteľom právo najmenej na polročnú lehotu k uplatneniu, samozrejme, chýb tovarov. Zároveň však obsahuje ustanovenie, že pokiaľ je preukázané, že došlo u výrobku k zámernému obmedzeniu jeho životnosti a spotrebiteľ nie je o tomto fakte informovaný, tak to môže byť považované za neférovú obchodnú prax. Úrady a súdy niektorých členských štátov Európskej únie dokonca už tieto pravidlá začali vynucovať, uviedla to konkrétne Česká televízia.
V rámci globálneho hodnotenia európskej legislatívy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa sa pripravujú v roku 2016 dve smernice, ktoré budú sa teda dotýkať podľa, citujem, Eduarda Holiciusa, ktorý má v kabinete českej komisárky pre spravedlnosť, ochranu spotrebiteľov a rovných príležitostí Věry Jourovej na starosti spotrebiteľskú politiku, pripravujú sa dve smernice, smernica o neférových obchodných praktikách a smernica o spotrebiteľskom obchode a zárukách, ktoré sú plánované na rok 2016. Čiže aj Európska únia samozrejme na tento problém reflektuje a samozrejme Francúzi boli prví, ktorí tento problém už aj riešia.
Znova by som chcel ešte spomenúť jeden príklad, konkrétne, na čo poukázala agentúra Reuters. Agentúra Reuters natočila video, reportáž, ktorá je ešte aj doteraz na YouTube, ktorá poukazuje na skutočnosť, že v severnej Kalifornii majú na hasičskej stanici žiarovku, ktorá svieti bez prestávky už od roku 1901. Je to v mestečku Livermore, ktoré sa môže popýšiť žiarovkou, ktorá stále svieti. A vec je tá, že je neustále monitorovaná kamerou, čím sa to priamo na webe preukazuje, že v určitom momente táto žiarovka bola vyrobená ešte v období pred kartelovou dohodou, ktorú som spomenul, na začiatku toho žiarovkového kartelu Phoebus v roku 1924, a je dôkazom toho, že niektoré výrobky dokážu fungovať dlhodobo aj bez takýchto kazítok.
V rámci internetu a rôznych diskusií mnohí občania poukázali na to, že mnoho výrobkov, ktoré boli vyrobené v minulosti, boli to či už výrobky Tesla alebo Tatramat, fungovali aj 10 alebo 15 rokov, v súčasnosti mnohé výrobky sú nefunkčné už po dvoch, troch rokoch, alebo niekedy skôr. V podstate pri niektorých reportážach, ktoré sa objavili nielen na internete, ale už aj v našich televíziách, konkrétne v televízii Markíza, bolo jasne preukázané softvérové kazítko na toneroch, kedy priamo redaktor za asistencie odborníka na IT technológie prelepil softvérové kazítko pri toneri, ktorý už údajne nemal byť použiteľný, a začala tlačiareň normálne ďalej tlačiť.
Sú množstvá iných prípadov. Samozrejme, môže argument typu, že čím viac sa, teda čím skôr sa pokazí výrobok, tým viac výrobkov sa vyrobí, viac sa bude podporovať trh a samozrejme viac ľudí sa zamestná, ale nie je to celkom na mieste, lebo v podstate aj pri iných kvalitných výrobkoch, ktoré majú mnohé firmy aj teraz v súčasnosti a nie sú až tak drahé, tak jednoducho ich prosperita, tých firiem, ide ďalej a zamestnávajú viac a viac ľudí. Určite v podstate vieme si to porovnať pri niektorých kvalitných výrobkoch z Nemecka, keď to porovnávame s niektorými výrobkami, ktoré obsahujú kazítka, z Číny napríklad.
Čo chcem spomenúť a čo je dôležité spomenúť ešte, je, že naše ustanovenia majú mať preventívny charakter, teda ako vo Francúzsku. To znamená, že majú reagovať do budúcnosti, keď sa niečo takéto objaví a preukáže a dokáže. V podstate v súčasnosti už aj niektoré iné naše právne normy tieto preventívne ustanovenia majú, je to napríklad aj Trestný zákon, ktorý obsahuje niektoré trestné činy, ktoré v podstate sa teraz v tomto momente nemôžu stať, ale v budúcnosti sa môžu stať, je to napríklad trestný čin vojnovej zrady, kedy v podstate tento trestný čin je možné spáchať iba za vojnového stavu, a, samozrejme, je to preventívne ustanovenie.
Čo sa týka našej právnej úpravy, tak samozrejme prerokovávali sme ju aj so Slovenskou obchodnou inšpekciou, s ministerstvom hospodárstva, kde do budúcnosti sa na otázky, akým spôsobom sa to preukazovať, máme na to riešenie: jednoducho, tak ako je to aj pri iných vadných výrobkoch, bude sa to má preukazovať samozrejme znaleckými posudkami. Ten znalecký posudok si buď dá urobiť priamo Slovenská obchodná inšpekcia, alebo priamo spotrebiteľ. Je to využívané už aj teraz vo viacerých prípadoch v zahraničí, ktorými samozrejme reagujú spotrebitelia cez hromadné žaloby, tak ako to bolo v Spojených štátoch amerických, na niektoré teda výrobky, ktoré obsahujú takéto súčasti s názvom teda kazítka alebo súčiastkami, ktoré pomáhajú k tzv. plánovanému zastarávaniu.
V podstate čo by som ešte na záver uviedol, po Francúzsku a Slovenskej republike, kde sme my zareagovali na francúzsku úpravu, už sa touto myšlienkou, okrem samozrejme Európskej únie, zaoberajú aj v Českej republike, kde viaceré médiá na to poukázali, na tento problém. A tak ako mi to bolo aj dnes potvrdené zo strany jedného nášho europoslanca a tak ako som uviedol, tie navrhované smernice aj Európska únia plánuje na toto do budúcnosti zareagovať.
Čo je pre mňa dôležité, aj pre kolegu Brixiho, povedať je to, že my a poslanci za stranu SMER v prvom rade snažíme sa hájiť záujmy spotrebiteľov. Pre nás je dôležité, aby občan-spotrebiteľ mal výrobok, ktorý si kúpi, aby mal ten výrobok dostatočnú kvalitu a slúžil hlavne na to, na čo je určený, a aby skončil svoju životnosť na základe objektívnych príčin, nie na základe nejakého plánovaného zastarnutia alebo dokonca softvérovej úpravy, že nejaký výrobok má vypovedať svoju funkčnosť v nejakom čase alebo pri napočítaní nejakého počtu hodín alebo pri napočítaní nejakého počtu prepisov.
Toľko v krátkosti k uvedeniu tohto návrhu zákona. Na záver, je v súlade podľa nášho názoru tento návrh s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. A na základe tejto úpravy, keď sa prijme, bude môcť aj Slovenská obchodná inšpekcia, aj súdy už postihovať tzv. kazítka, ktoré napomáhajú plánovanému zastarávaniu do budúcnosti, i keď zatiaľ v súčasnosti nebola na to právna úprava. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.
