Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Bublavý, taktiež oceňujem tvoje vystúpenie. Tu si chcem, sa teda dotknúť toho, čo si povedal ohľadom toho farizejstva niektorých, ale, podotýkam, iba niektorých opozičných politikov. Tak na jednej strane hovoria, poďme riešiť úžeru a nebankovky, treba to riešiť, na druhej strane verejne podporujú takzvaného nebankového filantropa pána Kisku, ktorý len podľa výročných správ, tak ako to bolo uvedené na internete, získal so spoločníkmi za predaj Quatro, Triangel cez 1,7 mld. korún. Čiže každý, kto tvrdí, že chce bojovať proti nebankovkám a úžere, nemôže podporovať pána Kisku.
Zároveň to farizejstvo chcem ešte poukázať na inom prípade, lebo pán Brocka mal včera také krásne príspevky. On si ale nevšimol, pán Brocka, jednu takú vec, že ich bývalý hovorca pán Dyttert bol v rokoch 2006 až 2011 hovorcom nebankovky Provident Financial alebo teda Provident. Dokonca, že ešte aj ich bývalý alebo ďalší poslanec aj právne zastupoval Provident ako taký. Čiže na jednej strane, podotýkam, niektorí opoziční, lebo sú tu fakt aj opoziční poslanci, ktorí to myslia vážne, a aj to oceňujem, aj konštruktívne, ale niektorí aj opoziční poslanci, ktorí boli v bývalej koalícii, dva roky sa nerobilo nič v boji proti nebankovkám a teraz idú poukazovať na to, že keď sme konečne prišli s nejakým riešením a chceme pomôcť, že proste milión chýba a prečo to stiahnuť a tak. Ja som to čakal paradoxne od iných ľudí, že tak ako to robí banková asociácia, že proti nám teraz bojuje, že budú chcieť docieliť, aby sme stiahli tento návrh zákon, no nečakal som to paradoxne od opozície. Čiže otázka znie: Bol pán Dyttert na návšteve v KDH po dlhom čase? To je moja otázka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Tak, pán poslanec Beblavý, no, pekne ste to zakončili nepriamou vyhrážkou, no ale v každom prípade budem konštruktívny.
Čo sa týka toho RPMN, sám ste to povedali, že bol s tým v minulosti problém. Ten problém bol taký, že nakoniec, ale bolo to aj za prispenia Národnej banky Slovenska, to musíme si tu povedať, aj za prispenia Slovenskej bankovej asociácie, tak to RPMN bolo nakoniec zrušené. Čo je ale zaujímavé, že za dva roky vlády Radičovej to RPMN, lebo znova NBS nikto neobnovil, mali ste x možností to obnoviť. My sme teda prišli s iným riešením. A to stanovenie maximálnej odplaty, tá maximálna odplata sa už nebude týkať iba RPMN, ale všetkých skrytých poplatkov a poistení, a čo bude nad jej rámec, tak bude neplatné. Čo je zlé, že na základe nášho návrhu bude maximálna odplata pri všetkých typoch úverov a pôžičkách v podstate približne v hodnote 40 percent? Čo je na tom zlé? Vy sám ste povedali, že vy to vidíte až niekde pri 70 % a bežne v našej republike to RPMN bolo cez 1000 percent. Tak čo je zlé, že občan bude mať garantované nariadením vlády, že maximálne sa to dostane k sume 40 % tej celkovej odplaty? Žiadne skryté poplatky a úvery.
Čo sa týka toho, že máte problém s bezhotovostným poskytovaním pôžičiek. Však aj všetky výplaty idú bezhotovostne cez banky. Čiže ja si myslím, že týmto získa štát jasnú kontrolu nad tým, ako sa poskytujú úvery a nebudú nastávať situácie, že občan podpíše nebankovke 1000 eur, že akože dostal pôžičku, a reálne dostal 500 euro.
Ďalší problém, čo ste spomenuli, je, že ideme duplicitnou úpravou. No, vládny návrh rieši zabezpečenie záväzku. My sa zabezpečenia záväzku nedotýkame, my riešime exekúcie a dražby. A to je pekný alebo dosť veľký rozdiel.
No a čo sa týka toho ustanovenia ochrany spotrebiteľa, my sme to aj mediálne vysvetlili, že to bolo spustené na diskusiu a že jednoducho to upresníme, len samozrejme takticky ste sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská, no, tu musím povedať jednu vec, že proti úžere sa dá bojovať iba postupne. Roky sa s tou, alebo s tým komplexne nebojovalo. Vždy sa robili iba nejaké, nejaké čiastkové opatrenia a vždy tie nebankovky, dražobné spoločnosti a úžernícke spoločnosti si našli potom nejaké legislatívne diery, ako danú situáciu obchádzať. Preto myslím si, že je lepšie robiť aj čiastočné riešenia a tým im zamedzovať tie ich obchádzania zákonov ako v podstate urobiť niečo iba jedenkrát a potom to nechať tak. To sa urobilo možno v minulosti, ale hovorím, tie nebankovky a dražobné spoločnosti sú tak vysoko sofistikované v prepojení s finančnými určitými skupinami, že jednoducho nedá sa urobiť komplexná novela jedným razom, aby to potom fungovalo v praxi.
Čiže ja osobne si myslím, že to, že reaguje, či už naša vláda alebo aj my, poslanci, postupne na niektoré veci, ktoré prichádzajú, všetci sa zhodneme, že každá pomoc občanovi a spotrebiteľovi je lepšia, ako by nebola žiadna. A to, že sa to komplexne nedá riešiť, dokázali aj iné vlády, že jednoducho nikto nenašiel komplexné riešenie tak, aby tento Klondike nebankoviek a finančných určitých pôžičkární a takýchto skupín zastavil.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, vzhľadom na to, že náš návrh zákona sa dostal až v piatok na rad, tak chcel by som aspoň iba v krátkosti v priebehu dvoch, troch minút zhrnúť, že čoho sa týka, pre tých všetkých teda, čo tu neboli.
Naším návrhom chceme skupina predkladateľov za stranu SMER a strana SMER dosiahnuť to, a to je aj účelom zákona, keďže sme, sme v prvom čítaní, že štát stanoví maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru vrátane úrokov zo splácania, sankčných úrokov, poplatkov, poistenia. Čiže je to podľa nášho názoru širšie koncipované a lepšie koncipované ako RPMN. Nebankovky budú môcť na základe nášho návrhu od ľudí pýtať maximálne iba raz toľko ako banky. Konkrétnu výšku úrokov stanoví raz ročne vláda vo svojom nariadení. Na porovnanie, dnes nie sú výnimočné úroky v stovkách až tisíckach percent v rámci, keď to počítam ako RPMN. Naším návrhom chceme docieliť koniec úžery. Pri pohľadávkach do 2000 eur sa nebude môcť exekvovať ani dražiť nehnuteľnosť určená na bývanie. Ľudia by sa tak pre úvery 200 alebo 300 eur nemali dostávať do situácie, že prídu o strechu nad hlavou.
Zmluva, ktorá bude mať znaky úžery, na základe návrhu našej skupiny poslancov bude automaticky neplatná. Zároveň chceme zabrániť účelovému odležaniu pohľadávky a nárastu úrokov s tým, že do dvoch rokov bude sa, bude sa musieť podať návrh na začatie exekúcie, aby zbytočne a účelovo nerástli úroky. Nebude sa môcť požičiavať ľuďom, ktorí sú už zaťažení úvermi, za účelom získania ich majetku, čiže budú musieť nebankovky dôslednejšie skúmať bonitu klienta a nevyužívať jeho odkázanosť, finančnú odkázanosť na pôžičky.
Chceme docieliť zákaz exekúcie motorových vozidiel pre ťažko zdravotne postihnutých a zároveň v určených prípadoch chceme docieliť to, aby trovy exekúcie nemohli byť vyššie ako pohľadávka. Taktiež chceme dosiahnuť to, že pri dobrovoľnej dražbe, aby nebankovky nemohli predávať nehnuteľnosť na základe inej ceny, len na základe trhovej ceny, pričom dražobné podvody budú potrestané päťročným zákazom činnosti dražobnej spoločnosti.
Chceme docieliť aj väčšiu ochranu spotrebiteľa. V podstate hlavne, čo chceme, zrušiť poskytovanie úverov v hotovosti a teda, aby tie úvery ľudia dostávali priamo na účet a aj takú sumu, akú podpíšu, nie zníženú sumu pre rôznych sprostredkovateľov. Taktiež nebankovku bude môcť založiť len človek s vysokoškolským vzdelaním a päťročnou praxou vo finančnom sektore. No a samozrejme majiteľ nebankovky bude musieť mať aj čistý register pri sporoch so Slovenskou obchodnou inšpekciou a nebude môcť mať záznam v trestnom registri ani podlžnosti voči štátu. Čiže týmto chceme, strana SMER, pomôcť ľuďom a samozrejme, myslím si, že každý občan, ale aj každý poslanec, ktorý má naozaj úprimný pocit a pokus, že chce pomôcť ľuďom, by to mal podporiť.
V zmysle tej rozpravy, ktorá doznela, dovolím si v podstate poukázať na zopár faktov. A jeden z tých faktov je ten, že uvedomujeme si, že každý poslanecký návrh má aj svoje nedostatky, ktoré nemáme problém v druhom čítaní odstrániť. V prvom čítaní je dôležitý účel. A myslím si, že pri tomto účele nášho návrhu nikto nebude môcť spochybniť, že ten účel ako taký je dobrý. Určite sa zhodneme, vyplynulo to aj z doterajšej diskusie, že všetci chceme pomôcť slabším a teda sme všetci proobčiansky nastavení. Taktiež sa určite zhodneme, že cieľ, ktorý si stanovili aj viacerí opoziční poslanci v predchádzajúcich ich návrhoch v boji proti úžere, nemôže byť iný, len dobrý.
V podstate uznávame jednu vec a zhodli sme sa všetci na tom v diskusii, že zanedbal sa fakt, že vzniklo množstvo rozhodcovských súdov ako satelitov nebankoviek, veľa dražobných spoločností, kvôli ktorým prichádzajú tisícky ľudí ročne o strechu nad hlavou, a taktiež sa rozmohli nebankovky a aj časť úžery.
Čo chcem poukázať, je to, že to, čo tu odznelo v diskusii, ale ešte aj k predchádzajúcemu návrhu zákona, je podľa mňa nemiestne spájať návrh, vládny návrh pána ministra hospodárstva s naším návrhom. Znova to opakujem, on rieši podomový a internetový predaj, my riešime nebankovky, dražobné spoločnosti a úžeru ako takú.
Zároveň si dovolím poukázať na to, že ak niekto prišiel s taktikou akože odborne spochybniť náš zákon a vytvoriť, v úvodzovkách, nejakú pracovnú skupinu, aby sa potom vypustil proobčiansky, alebo aby dosiahol vypustenie proobčiansky orientovaných ustanovení, tak myslím si, že táto taktika je príliš priezračná. Vopred sme avizovali, že návrh nariadenia vlády, ktorý je prílohou zákona, nie je záväzný. Je to iba nejaký návrh, ktorý sme dali a ktorý ako súčasť zákona vôbec nemá žiadnu záväznosť. A to nariadenie si prijíma vláda a potom každá vláda, či bude modrá alebo červená alebo zelená, svoj.
To je v podstate na úvod tejto našej schôdze a samozrejme niektoré veci potom vysvetlím ešte v priebehu rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, v podstate budem iba konštruktívny. V podstate s tým, že tie drobné písma alebo teda ten typ písma by mal byť rovnaký pri zmluve ako takej, v podstate je pravda, že prišla pani poslankyňa Vaľová. Len ono to malo jeden nedostatok, lebo už aj teraz to nejaké obdobie aj je v tom Občianskom zákonníku, lenže nebankovky a banky prišli na to, že do zmluvy zakotvia, že tie podstatné časti tej zmluvy obsahujú potom všeobecné obchodné podmienky. A všeobecné obchodné podmienky, ktoré už nie sú priložené k tej zmluve alebo nie sú súčasťou zmluvy, tak sa na to už to nevzťahuje a tie sú, to je tá praktika, čo využívajú tú fintu tie nebankovky, že všetko podstatné odkážu alebo dajú do všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, a spotrebiteľa tým zavedú, lebo v podstate tie všeobecno-obchodné podmienky vyvesia na internet písmom päťkou - šestkou a nemá to nikto šancu už potom ani poriadne prečítať. Ani my právnici mnohokrát. To je to, čo ukázal aj pán poslanec Kadúc, že dajú všeobecno-obchodné podmienky na 80 stranách, čo je bez šance čítať. Čiže to je tá finta, ktorej chceme zamedziť, čo využívajú nebankovky. Ale vieme o tom diskutovať.

Ďakujem pekne, vzhľadom na to, že otvorilo sa viacero tém, myslím si, že je dobré urobiť na chvíľku také zosumarizovanie a aspoň dať nejaké stanovisko k tomu za predkladateľov. V prvom rade chcem poukázať na to, že to, čo tu bolo povedané, znova sa k tomu vrátim, ministerstvo hospodárstva otvorilo úplne inú problematiku, ministerstvo hospodárstva nerieši nebankovky, nerieši dražobné spoločnosti, nerieši úžerníkov, ministerstvo hospodárstva otvorilo problematiku internetového predaja a zásielkového predaja podomového, čo je úplne niečo iné ako to, čo teraz my otvárame. My riešime nebankovky, úžerníkov, exekútorov a dražobné spoločnosti, čiže to je prvý moment.
Druhý moment, že niekedy sa objavia na rokovaní parlamentu dva tie isté otvorené zákony, ktoré sa týkajú rôznych vecí, myslím si, že sa stalo viackrát aj za vašej vlády, a dokonca je aj bežné, že niekedy poslanci Národnej rady dajú novelu k tomu istému zákonu, teda dvaja alebo traja rôzni. Aj teraz sa to stalo, Exekučný poriadok dokonca máme otvorený, dá sa povedať, v troch poslaneckých návrhoch. Aj Občiansky zákonník v podstate máme otvorený v dvoch poslaneckých návrhoch, jeden predkladá dokonca, pokiaľ som dobre videl, aj pán poslanec Hlina. Exekučný poriadok predkladáte poslanci, teda bývalí poslanci SDKÚ.
Čo sa týka ale, teda k určitým už teda konkrétnym poznámkam. Poukázali ste na to, že v tom návrhu vykonávacieho predpisu máte problém s písmom ako takým, no dovolím si poukázať, že už teraz je prejudikované, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou a dokonca už aj v súčasne platnom Občianskom zákonníku sa spomína alebo pri spotrebiteľských zmluvách, že by mali byť zmluvy uzavreté, teda napísané rovnakým typom písma.
Prejdem hneď aj k druhej veci, čo sa deje, v súčasnosti sa deje tak, že zmluva je napísaná nejakým typom písma, v nej je krátky odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré občan, keď podpisuje tú zmluvu, nikdy nemá pri sebe, lebo nie sú súčasťou zmluvy, a tie všeobecne obchodné podmienky má potom tá nebankovka alebo banka, alebo ten iný subjekt nebankový niekde na internete zavesený a je písmom pomaly päťkou, že to ani ja, mladý človek, nedokážem prečítať. My čo chceme docieliť, je to, že súčasťou tej zmluvy budú musieť byť aj tie všeobecné obchodné podmienky a budú musieť byť napísané rovnakým písmom aj veľkosťou, čiže zrušíme túto fintu, kde najdôležitejšie ustanovenia zmluvy dajú nebankovky do tých všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy. Keď to takto zakotvíme, nebudú už môcť používať nebankovky takúto fintu, ale budú musieť si presne vymedziť to najdôležitejšie, čo teda je aj dôležité pre spotrebiteľa, a pekne to zakotvia do tej zmluvy. To je naša podstata a podstata toho celého. To, že určenie typu písma a veľkosti písma nechávame na vládu, to práve nechávame kvôli tomu, aby sa to v tom nariadení potom dopracovalo v zmysle praxe alebo v zmysle požiadaviek ako takých zo strany aj teda spotrebiteľov alebo aj či už teda druhej strany.
Čo sa týka; dražobník. Prečo zakotvujeme dražobníkom vysokoškolské vzdelanie? No nastal nám tu subjekt, teda problém, že pokiaľ v minulosti väčšina, dá sa povedať, predaja nehnuteľností išla cez exekútorov, ktorí v podstate musia mať päťročnú prax a vysokoškolské vzdelanie právnického stupňa, tak objavila sa nám tu znova finta nebankoviek, ktoré zistili, že pri exekútoroch, ktorí už majú aj právne vedomie, exekútori nepôjdu mnohokrát, samozrejme, sú aj výnimky, do protiprávnych vecí a zároveň ich ešte aj kontrolujú súdy. Tak idú cez dražobky, kde dražobku môže mať hocikto v súčasnosti, len musí mať stredoškolské vzdelanie a, samozrejme, tá dražobka už nie je kontrolovaná súdom. Čiže tu nastala situácia, že cez tú dražobnú spoločnosť potom nebankovky a podvodníci prichádzajú, a to je ten problém, že v 99 % prípadov sa deje predaj nehnuteľností potom cez tie dražobné spoločnosti. Tomu chceme zamedziť a, samozrejme, správne, ja uznávam, bolo aj opozíciou poukazované na to, že nie je normálne, aby za drobné pohľadávky prichádzali ľudia o strechu nad hlavou. Hovoríme o tom aj my poslanci, to uznávame za stranu SMER dlhý čas. A práve týmto tomu chceme zabrániť. Čo sa týka toho druhého čítania, samozrejme, viaceré veci sa dajú upresniť.
Chcel by som ešte v krátkosti spomenúť, k čomu vystupoval pán poslanec Kadúc. Ten čl. V Ochrana spotrebiteľa, my sme avizovali, že to ustanovenie, ako tam bolo navrhnuté, je na diskusiu. My už máme pripravený teraz v tomto momente pozmeňujúci návrh, ktorý v druhom čítaní nemáme problém dať, len to chceme ešte teda skonzultovať aj s príslušnými reprezentatívnymi skupinami či už spotrebiteľov, alebo aj obchodníkov, že v podstate nepôjdeme do vracania peňazí, ale pôjdeme do výmeny tovaru, to, čo sa aj bežne deje. Samozrejme s tým, že reagujeme aj na to, že určitého typu tovaru sa to týkať nebude.
Čo sa týka ešte pána poslanca Kadúca. Ten nápad zavedenia spojenia exekúcií pri viacerých exekúciách, myslím si, že bol dobrý. Vieme o tom diskutovať. Register veriteľov, kolegynka spolupredkladateľka to uznala taktiež. Na tom sa už pracuje a vieme o tom diskutovať. Je to dobrý nápad, ako to platí v Čechách.
Pri tých dražbách znižovanie tej hodnoty. Momentálne je problém ten, že pri dražobných spoločnostiach, dražobné spoločnosti začínajú pri predaji nehnuteľnosti určenej na bývanie pri 75 % hodnoty pri prvom kole. Exekútor, keď ide dražiť takú nehnuteľnosť, musí začínať na 100 percentách. My to upresňujeme, že budú musieť začínať aj dražobky na 90 % v tom prvom kole. Pre tie ďalšie kolá to bude tak ako doteraz, že bude sa znižovať tá vyvolávacia cena, keď bude teda nepredajná tá nehnuteľnosť. Ale chceme práve tomu zabrániť, že my pri dražobných spoločnostiach zakotvujeme to, že súčasná prax bola taká, že dražobná spoločnosť si dala nejakému znalcovi urobiť znalecký posudok na príslušnú nehnuteľnosť. Tá nehnuteľnosť bola povedzme kúpená v roku 2000. Znalec urobil znalecký posudok na hodnotu tej nehnuteľnosti, tzv. nadobúdaciu, a vôbec neprihliadal alebo neprihliadal v tom znaleckom posudku pri dražobných spoločnostiach, čo si dávali robiť, na to, že medzitým prešlo desať rokov, tá nehnuteľnosť bola opravená, zhodnotená a ďalšie tieto veci, a urobil znalecký posudok, ktorý nemal, nebol robený na trhovú hodnotu. Potom prišla dražobka a začínala dražiť tú nehnuteľnosť nie na 100 % toho znaleckého posudku hodnoty, ale už na 75 percentách. Čiže už znalec v jednom momente znížil hodnotu nehnuteľnosti a tá dražobka ešte začínala na 75 % tej zníženej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú dal znalec. A tu bol problém, že tak sa stalo, že nehnuteľnosť, ktorá mala hodnotu 200-tisíc eur, bola veľakrát vydražená, vydražená za 80-tisíc eur. A tu bol ten problém.
Pri exekútoroch je iný postup. Exekútor jednoducho musí vychádzať, tá vyvolávacia cena je zo 100 % hodnoty, trhovej hodnoty znaleckého posudku, určenej teda znaleckým posudkom a ešte ho kontroluje, samozrejme, súd, lebo mu dáva poverenie. Pri dražobkách nebankovky zistili, že to vedia takto krásne cez tie dražobky obchádzať a práve tu je problém, ktorý majú ľudia ako takí, a to chceme zmeniť.
Čo sa týka ešte jednej takej okrajovej veci, čo spomenul pán poslanec Kadúc. Dovolím si upozorniť, že tie pojmy, ktoré sme použili pri vymedzení pojmu úžera, ako je neskúsenosť, to je už judikované. Vyspelosť, dôverčivosť sú judikované. Ľahkomyseľnosť je už judikované. My teda nemeníme niečo, ako povedala pani Žitňanská, že prichádzame s niečím, kde bude problém, ako bude sa judikatúra vyvíjať. My tu definíciu úžery už vychádzame z prejudikovaných vecí, plus to ešte rozširujeme aj na pojmy, ako je finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a hrubý pomer, nepomer, ktoré sú tiež judikované nielen našou judikatúrou, ale aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Nehovoriac, že tú časť definície úžery obsahuje už aj Trestný zákon alebo Trestný zákonník, ktorý obsahuje trestný čin úžery, a pri tomto pojme z definície dokonca aj, ak to môžem tak spomenúť, v novele Občianskeho zákonníka z toho Trestného zákona vychádza aj pán poslanec Hlina. Čiže nesúhlasím s pani Žitňanskou, že by sme prichádzali s niečím, čo nebude, čo bude problém s judikatúrou ako takou. Už je to prejudikované a dokonca časť tej definície obsahuje aj Trestný zákonník. Práve aj na to sme my reflektovali. Druhú časť obsahuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň aj našich súdov.
Toľko k tomu. V podstate na upresnenie niektorých vecí s tým, že chceme poukázať, že v tom druhom čítaní, kto bude mať záujem, myslím si, že spoločne vieme urobiť tento zákon, aby bol v prospech ľudí. Na druhej strane plne chápem, že nebankové spoločnosti, dražobky a banky majú veľký vplyv a tomu vplyvu môžu podľahnúť aj ľudia, ktorí sú v opozícii, ale aj v koalícii. To uznávam. Preto ja osobne som taktiež zvedavý, kto tomu v akej miere podľahne a, samozrejme, už teraz by som vedel poukázať na niektoré zaujímavé praktiky, ktoré práve nebankovky; dám ako príklad. Ešte sme mali iba pracovnú verziu vyhotovenú z pohľadu novely Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku, ktorú sme, samozrejme, konzultovali s ministerstvom príslušným alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ospravedlňujem sa, pán kolega, chcem sa spýtať...

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Už končím. Posledná minúta.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Konzultovali sme to s nebankovkami, teda konzultovali sme to s ministerstvami a predstavte si, že už tá pracovná verzia sa objavila na právnych odboroch viacerých bánk a nebankových spoločností. To je nonsens! Preto vieme, že prichádzame s ťažkou témou, a kto má záujem, samozrejme, tento zákon vylepšiť, diskutovať, samozrejme, sme otvorení diskusii a prijímame minimálne z pohľadu poslanca Kadúca podanú ruku a nebránime sa dokonca dať aj nejaké spoločné pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, keď bude mať záujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate pri vás si myslím, že bolo to tiež odborné vystúpenie, ale ktoré už malo trošku iný nádych, ako vystúpil pán poslanec Kadúc, ktorý išiel konštruktívne. V prvom rade chcem uviesť, že s tým, čo prišlo ministerstvo hospodárstva v ochrane spotrebiteľa, je úplne niečo, idú do úplne iných oblastí ako my, aj pri tom otvorenom Občianskom zákonníku. A keď sme my robili tento návrh zákona, tak sme mali pred sebou, alebo sme teda prihliadali aj na to, do čoho vstupuje teda ministerstvo hospodárstva, aby sme nešli v obidvoch rovinách, alebo teda neriešili dvoma zákonmi to isté. Oni idú, teda riešia úplne inú oblasť. Niektoré vaše argumenty, s ktorými ste vystúpili, ale sa mi, musím, neberte to osobne, ale dosť sa podobajú na argumenty, ktoré sa objavili na určitých ministerstvách z bankovej asociácie. Dosť, netvrdím, že to je, možno máte iba rovnaký právny názor, ale v každom prípade, my nevidíme problém niektoré ustanovenia, keď ste povedali ten § 49, to upresniť práve, práve kvôli tým dražobkám, čo ste aj sama uznali, že sú problémom, že v podstate netreba to riešiť cez exekúcie, ale že dražobky sú problém a vznikal ten problém na tých rozhodcovských súdoch. Vieme ten § 49 buď upresniť, alebo ho vypustiť s tým, že ostane v platnosti tento náš § 39, ktorý upresní tú úžeru a ju rozširuje, aby sme ochránili týmto občanov. Samozrejme, nemáme problém diskutovať v druhom čítaní a hľadať dobré riešenia a opatrenia, ktoré budú v prospech ľudí.
Ale zasa na druhej strane, v podstate poukazovať na vykonávacie nariadenie, no možno bolo nešťastím z našej strany ho tam dať ako z pohľadu poslancov, len nám bolo povedané, že by to malo byť súčasťou toho. Ale podotýkam, to nariadenie si prijme vláda, aké ho bude chcieť a aké ho uzná. My sme dali iba návrh, ako by to mohlo vyzerať, ale netvrdím, že tak to bude vyzerať, to je na každej vláde, či modrej, zelenej, žltej, aké nariadenie si potom v budúcnosti prijme. Čiže ja ešte potom niektoré veci vysvetlím pri osobitnom vystúpení, ako sme mysleli, ale myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, myslím si, že bolo to dobré, a teda aj chcem poďakovať za konštruktívne odborné vystúpenie, samozrejme, podanú pomocnú ruku prijímame, nemáme problém sa potom ako predkladatelia stretnúť, vykonzultovať si niektoré veci, zapracovať poprípade, keď teda, lebo počul som aj z vašich úst zopár dobrých návrhov, tak môžeme o nich diskutovať a pokúsiť sa zapracovať. Podotýkam ale zopár vecí, že v podstate ten, tento problém, ktorý tu nevznikol za prvej Ficovej vlády, ten je tu už dlhodobo a dlhodobo sa to neporadilo vyriešiť. Čo sa týka ale vzniku tej šedej ekonomiky, myslím si, že s tou šedou ekonomikou sa vieme vysporiadať, máme tu rôzne daňové a iné kobry ako také, ktoré už teraz majú úspechy vo vzťahu k práve takýmto praktikám, čo sa dejú na čiernom alebo teda v šedom trhu. Tých dôchodcov sme spomenuli iba okrajovo ako najzraniteľnejšiu skupinu, ale dôležité je tam ten milión exekučných konaní s tým, že ten blok, čo ste dali, tak ten blok, čo ste povedali, sa týkal nášho protišmejďáckeho zákona, ale ten protišmejďácky zákon na základe najnovších štatistík má za dva mesiace platnosti perfektné výsledky, len za dva mesiace bolo znemožnených vyše 500 šmejďáckych akcií a desiatky boli aj priamo zakázané. Čiže toľko iba k tomu, že trošku to išlo inak.
Čo sa týka toho RPMN, tak podľa nášho názoru tým, že zakotvujeme odplatu do Občianskeho zákonníka za poskytnutie teda takýchto úverov, tak ideme ešte aj nad rámec RPMN, lebo pri RPMN nám bolo daných x dôvodov, prečo to nemôžeme spolu zaviesť zo strany Národnej banky Slovenska a iných odborníkov, obchádzame to cez odplatu, ktorá je širší pojem, ktorá bude zahŕňať ešte aj iné poplatky alebo poistenia úverov, ktoré nezahŕňalo v minulosti to RPMN, s tým, že tú výšku RPMN plus, ale aj to písmo a tie ďalšie veci, čo ste spomínali, nechávame potom na nariadenie vlády, ktorým si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som odôvodnil v mene skupiny predkladateľov za stranu SMER návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a taktiež aj niektoré ďalšie zákony, ktoré spolu predkladáme poslanci Národnej rady Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Číž, Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová. My poslanci Národnej rady za stranu SMER - sociálna demokracia sme návrh zákona pripravili ako reakciu na pretrvávajúcu dlhodobú problematickú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní rôznych peňažných prostriedkov nielen spotrebiteľom a občanom, ale spája sa aj najmä s činnosťou takzvaných nebankových subjektov. Táto reakcia, samozrejme, súvisela na poukázania, s ktorými prišli hlavne médiá, ale - priznávame - aj opoziční poslanci za, teda tejto Národnej rady. Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní. Väčšina ale tých exekučných konaní práve má súvis s nebankovými spoločnosťami ako takými a práve s určitými, dá sa povedať, aj bankovými spoločnosťami.
V podstate na čo sa chceme teraz sústrediť? Chceme teraz zareagovať na situáciu, kedy sa na finančnom trhu vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. Neprimeraným úrokom pristupujú, alebo dávajú rôzne početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady na pôžičku alebo úver, a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť niekedy aj viac ako 400 eur. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných rôznych zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Samozrejme, osobitne problematické sú aj niektoré exekúcie, v ktorých sa vymáhania plnia v rozpore s dobrými mravmi, dokonca často dochádza teda k vymáhaniu už premlčaných pohľadávok a tieto, samozrejme, exekúcie majú mnohokrát aj neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo sfére súkromnoprávneho výkonu práva občanov trápia však viac ako 90 % občanov, ktorí majú práve problémy a prichádzajú o strechu nad hlavou, práve neprimerané dražby ich nehnuteľností práve z titulu väčšinou nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Preto aj v tejto oblasti sme - poslanci Národnej rady - zmonitorovali a chceme poukázať aj na právne nedostatky práve v týchto oblastiach platnej právnej úpravy a práve na to aj reagujeme.
Zároveň podotýkam, chcem, alebo teda chcem upozorniť na to, že navrhovatelia sme z kontaktu s poškodenými občanmi, či už v rámci samosprávy, ale aj v bežnom styku, ale aj na základe poukázania niektorých občianskych združení a hlavne komisie na ochranu spotrebiteľa zriadenej na ministerstve spravodlivosti, sme vysledovali následky značného poškodzovania práv spotrebiteľov, ale aj občanov vo sfére požičiavania finančných prostriedkov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociálnym statusom. V praxi je potreba požičiavania peňazí spojená s nezamestnanosťou, s rôznymi neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady, zneužívaním tiesne a, samozrejme, aj spreúverovaním, kedy sa objavujú prípady až päťdesiatich úverov v jednej rodine. Uvedený stav sme ako poslanci Národnej rady snažili sa zapracovať komplexne do tohto nášho návrhu zákona, ktorým sme, alebo sa pokúsime zabrániť klondiku nebankoviek v Slovenskej republike.
Čo by som chcel zdôrazniť, že jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí hlavne novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa aj najvyššia prípustná odplata pre prípad požičania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Čo sa týka civilnoprávnej úžery pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty, naša definícia umožní kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor na ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek. Samozrejme, boli sme inšpirovaní už v minulosti aj na Slovensku platnými právnymi úpravami v oblasti teda úžery, ale aj judikatúrou či už Európskeho súdneho dvora, alebo aj právnymi úpravami v niektorých iných štátoch, kde dokonca sa už objavujú také, myslím si, v prospech občanov pozitívne veci, že vo Švajčiarsku je zakotvené, že každý úver, ktorý v podstate má úrokovú sadzbu viac ako 26 %, je už chápaný ako v rozpore s dobrými mravmi a, samozrejme, súdy takéto zmluvy potom tam spochybňujú a zamietajú.
Čo sa týka, súčasťou nášho návrhu okrem Občianskeho zákonníka vstupujeme aj do Exekučného poriadku, taktiež do zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov, taktiež do zákona o dobrovoľných dražbách, kde sme nakoniec po analýze zistili, že práve v deväťdesiatich prípadoch, kedy občania prichádzajú o strechu nad hlavou, sa to nedeje cez exekútorov, ale cez dobrovoľné dražby a cez dražobné spoločnosti, ktoré využívajú práve, práve tú možnosť, že nepodliehajú priamo kontrole súdom. Čo sa týka, ďalej vstúpili sme aj do zákona o spotrebiteľských úveroch a okrajovo aj do zákona o ochrane spotrebiteľa.
V podstate týmito našimi zmenami, ktoré navrhujeme, sme sa snažili komplexne a systematicky prepojiť spotrebiteľskú úpravu ako takú, ale aj sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov, ako aj zvýšiť ochranu pri kúpe tovarov a služieb upravením teda osobitného práva na odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka predkladaného návrhu, tak v podstate nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet, teda, alebo teda žiadne negatívne vplyvy podľa nášho názoru na rozpočet verejnej správy, taktiež na životné prostredie, na informatizáciu. Z pohľadu podnikateľského prostredia a svojím ratio legis celkovo privodzuje náš návrh pozitívne sociálne vplyvy, keďže významným spôsobom prispieva k lepšej ochrane práv občanov. Podľa nášho názoru náš návrh zákona je teda aj v súlade s ústavou a rôznymi teda medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, poukázali sme to aj v dôvodovej správe, z ktorých judikátov sme vychádzali a z ktorých, dá sa povedať, smerníc ako takých.
Čo chcem ale hneď v úvodnom slove uviesť, v podstate článok 5, ktorý sa týka ochrany spotrebiteľa a ktorý sa týka teda úpravy odstupovania od zmluvy v kamenných obchodoch, tu chceme hneď v úvode uviesť, že v podstate tá právna úprava, ktorú sme tam navrhli, bola nastolená hlavne na spustenie diskusie na túto tému s tým, že v tejto oblasti v podstate to už aj na základe stretnutia s kompetentnými to budeme upresňovať tak, aby to nemalo na jednej strane negatívne dopady na obchod, na druhej strane aby to malo pozitívne dopady na spotrebiteľa s tým, že, samozrejme, prispôsobíme to, i keď sme sa snažili vychádzať zo štandardnej európskej, alebo teda z dobrých príkladov zo Západu, prispôsobíme to na slovenské pomery, čiže tá sedemdňová lehota a ďalšie tie veci s tým spojené budú zmenené. Nepôjdeme do vracania peňazí, hneď v úvode to uvádzam, ale pôjdeme iba do výmeny tovaru tak, ako sa to aj tak v súčasnosti deje nad rámec, nad rámec zákona v súčasnosti platného.
Na druhej strane ale zrovnoprávnime zásielkový a internetový obchod, alebo sa budeme snažiť zrovnoprávniť s obchodmi kamennými, teda prevádzkami. Pokiaľ by to ale malo byť na škodu, lebo v podstate 90 percent nášho návrhu zákona je boj proti nebankovkám a dražobným spoločnostiam, ak by to malo byť problematické, samozrejme, ten článok 5 sme pripravení aj úplne okresať, nakoľko hovorím, priorita tohto zákona je boj proti nebankovkám.
V podstate čomu sa hlavne ešte chceme v krátkosti venovať, nakoľko sme tam vstúpili do viacerých oblastí? Chceme stanoviť maximálnu odplatu za poskytnutie úveru ako takého, kde už bude reagované aj na to, že nebudú sa potom skrývať, ako by som to povedal, spoločnosti poskytujúce úvery, že uvedú výšku úroku v nejakom percente a potom sa skryjú pod rôzne iné poplatky, poistenia a ďalšie náklady, ktoré s tým občan má, a nakoniec mu tie náklady - i keď má povedzme úrokovú sadzbu 30 percent - skočia potom aj na niekoľko stoviek percent. Snažíme sa vymedziť úžeru, ktorá v podstate ako taká vychádza aj z našej historickej súvislosti. Ďalej chceme zakotviť alebo teda zabránenie účelové odležaniu pohľadávku a nárastu úrokov ako takému. Taktiež zakotvujeme nový inštitút drobných exekúcií, kde, pri pohľadávkach do 2 000 eur, aby občania na základe drobných pohľadávok nemohli prísť potom o strechu nad hlavou v mieste, kde teda bývajú. Sú tam, samozrejme, nebudú tým dotknuté iné spôsoby exekúcie kvôli vymožiteľnosti práva a taktiež nedotýkame sa exekučného záložného práva, ktoré bude naďalej fungovať. V podstate chceme upresniť, aby sa nestávalo vo veľkom teda, že trovy právneho zastúpenia exekúcií mnohokrát sú vyššie ako pohľadávka. Chceme to upresniť v našom návrhu, že v niektorých prípadoch, aby k tomuto nedochádzalo, v niektorých prípadoch, aby to bol iba určitý násobok s tým zasa, aby sme neohrozili vymáhateľnosť práva na Slovensku. Dávame kompetencie aj Slovenskej obchodnej inšpekcii práve na tomto úseku, aby teda mohla prísnejšie sankcionovať. Vstupujeme do sprísnenia podmienok pre osoby, štatutárov dražobiek, kde v súčasnosti je taká situácia, že na to, aby niekto mohol mať dražobnú spoločnosť, stačí mať stredoškolské vzdelanie ako také. Čiže vôbec nemusí mať vysokoškolské vzdelanie a dokonca ani v oblasti práva, čo je problém. Kdežto pri exekútoroch každý musí mať právo skončené. Práve tu našli nebankovky spôsob, akým obchádzať zákon, že idú práve cez tie dobrovoľné dražby, kde dokonca ani poverenie na tie dobrovoľné dražby nevydáva súd, ale tie dražobné spoločnosti môžu ísť priamo. Dokonca so skreslením hodnoty nehnuteľnosti, že mnohokrát sa draží v podstate nehnuteľnosť iba v polovičnej hodnote jej trhovej teda hodnoty.
Čo sa týka záveru môjho teda úvodu, chcem poukázať na to, že nebránime sa, nakoľko sme si vedomí, že sme vstúpili do viacerých oblastí, a už sme aj priebežne mali niektoré stretnutia aj s inými teda odbornými skupinami, či už z právnických fakúlt, alebo z konkrétnych oblastí, nebránime sa niektoré ustanovenia, samozrejme, upresniť, vylepšiť tak, aby mohli pomôcť na Slovensku občanom. Zároveň chcem ale podotknúť, že nenecháme sa zastrašiť tak, ako už sú pokusy, a v podstate, myslím si, že pán poslanec Zajac to spomínal, že pri svojej poslaneckej iniciatíve, že čo sa vtedy všetko dialo. Ani my ako predkladatelia určite sa nenecháme zastrašiť určitými lobistickými skupinami, ktoré snažia sa vrátane aj bankovej asociácie cez rôznych úradníkov alebo ich ľudí zasiahnuť do tohto zákona takým spôsobom, aby sme ho stiahli. Určite nie. Môžu hrávať golf neviem s akými poradcami alebo neviem akým spôsobom môžu s nimi komunikovať, ale podotýkam, nenecháme sa zastrašiť. Za posledný, dá sa povedať, za posledné dva týždne bol na nás predkladateľov vyvinutý, myslím si, dosť enormný tlak a v každom prípade tu je priestor, aby každý dokázal, do akej miery chce pomôcť občanom na Slovensku práve v tejto oblasti ako takej. Toľko z mojej strany k úvodu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, no vystúpili ste s vystúpením, v ktorom ste sa snažili nám predniesť, ako úprimne chcete pomôcť pani ombudsmanke a ako vás to trápi, ako sa zvrhla táto schôdza. No chcem sa teda k tej vašej úprimnosti taktiež úprimne spýtať, prečo sa neporozprávate s vaším starostom miestnej časti Ružinov za KDH, či nevie dať k dispozícii nejaké priestory bezplatne, prečo sa neporozprávate so starostkou mestskej časti Staré Mesto za SDKÚ, či jej nevie dať nejaké priestory k dispozícii bezplatne napríklad alebo aj za nájom, prečo sa neporozprávate s bratislavským županom pánom Frešom, čo má veľkú budovu alebo aj iné budovy, či jej nevie nájsť nejaký priestor aj za nájom tu v Bratislave. Vy sa všetci ozývate a chcete chrániť pani ombudsmanku, ktorú si vážim, len v prípade, keď vám to vyhovuje a politicky to chcete zneužiť. Je to jedine vtedy. Keď ste jej mohli reálne pomôcť, už vyše dvoch rokov, nepohli ste doteraz ani prstom. Čiže popýtajte sa vašich kolegov na to. Inak fakt doteraz som si vás vážil, ale myslím si, že po tomto vystúpení stávate sa už iba viac politikom ako človekom, ktorý spája. Ďakujem.