Videokanál poslanca

Ďakujem vám za faktickú poznámku. A v mojej reakcii by som povedal, že bodaj by prezidentské voľby boli každý mesiac. To by sa tu podnikalo, to by tu vláda počúvala pripomienky zamestnávateľov, živnostníkov a podobne. Bolo by dobré, keby tak prezidentské voľby boli ešte ďalší mesiac. A, povedzme, by potom prišli živnostníci, ktorí by povedali, že tie odvody sú privysoké. A tak ako ich vláda dva roky vôbec nepočúvala, tak tu by zrazu pán Fico vyhlásil: „Áno, máte pravdu, ešte aj odbory to potvrdili, že tie odvody sú naozaj privysoké.“ A, šup, o takých 30 % by šli dole. Potom by prišli ďalší mesiac pri ďalších prezidentských voľbách dohodári, rôzne neziskové organizácie, športové kluby, kultúrne spolky a povedali by, že tak sú tu tie centrá voľného času, tak bolo by dobré niečo urobiť s tými dohodami, s tými odvodmi. A pán premiér by povedal: „Tak to máte fakt pravdu, to niekde nejaký úradník na ministerstve pekne pokašľal. Samozrejme, zmeníme to, v skrátenom legislatívnom konaní, aby to platilo už pozajtra.“ Bodaj by boli prezidentské voľby každý mesiac.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoríte, pán kolega, o smernicu, ja s tým nesúhlasím. Mám stanovisko odborníkov viacerých, ktorí tvrdia, že smernica nám neukladá povinnosť mať všetky pokuty, respektíve pokuty obligatórne. Preto sme navrhli s plnou vážnosťou a s plnou zodpovednosťou, aby nielen poriadkové pokuty a nielen niektoré pokuty, ale aby všetky pokuty boli obligatórne.
A zdôrazňujem ešte raz, myslím si, že ten priestor na zníženie tej hornej hranice ste nevyužili vo vládnom návrhu. A preto sme prišli s našou verziou razantnejšieho zvýšenia tej hornej hranice. Zákon je nový, nepovažujeme za správne podnikateľov tlačiť hrozbou vysokých sankcií a dokonca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v tom chvate si človek nestihne ani prečítať svoje obľúbené ranné noviny, tak dovoľte, aby som začal tým, že spolu s vami zacitujem, prečítam pár zaujímavých viet z tohto nemenovaného denníka, ktorý sa zhodou okolností práve dnes venuje téme novely zákona na ochranu osobných údajov. (Ukázanie novín.)
Tak napríklad čítam vyjadrenie pána Antona Molnára zo spoločnosti Slovnaft, asi túto spoločnosť poznáte: „Aplikácia povinností vyplývajúcich zo zákona vyjde spoločnosť v tomto roku na niekoľko desiatok tisíc eur. Z problematických alebo sporných oblastí, s ktorými sme sa stretli, sú termíny určené zákonom a celkový rozsah povinností. Dôvodom je, že má veľmi široký rozsah činností s desiatkami informačných systémov, ktorých sa nové povinnosti týkajú.“
Napríklad ďalej pán Ján Bača z US Steel Košice, takisto je to vcelku známa spoločnosť z východného Slovenska, má vyjadrenie: „US Steel pri implementácii nového zákona postupuje v súlade so zákonom stanoveným časovým rámcom. Obsah novely nie je aj vzhľadom na viaceré úpravy presne známy, nebudeme ho preto komentovať. Avšak vítame akékoľvek zníženie administratívnej záťaže, respektíve pokút.“
A napríklad pani Alena Walterová z VÚB má vyjadrenie: „Jednoznačne je to pozitívny trend. Nemalo by to však skončiť kozmetickými úpravami zákona, ale smerovať k nastaveniu efektívnych a finančne administratívne primerane náročných opatrení. Najvhodnejšie by bolo, keby ďalšie zmeny korešpondovali s pripravovanými požiadavkami legislatívy EÚ.“
A tu dovoľte, aby som sa pristavil.
Ja viem, že poslanci Národnej rady nemajú kapacitu na to, aby sledovali všetko to, čo sa deje nielen u nás, ale aj v Európe. Takže pripomeniem, že pripravuje sa nová smernica, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Už je to dosť ďaleko v legislatívnom procese. A z tohto pohľadu sa treba jednoducho pripraviť, vážené kolegyne, kolegovia, že tá nová smernica tu bude a o krátky čas by sme ju mali znova zapracovať do zákona na ochranu osobných údajov. Čiže dnešným dňom určite nekončíme, ale budeme sa týmto zákonom v relatívne krátkej dobe znova zapodievať. Ale v každom prípade je tu teda príležitosť, hoci sme v skrátenom legislatívnom konaní a pod značným časovým stresom. Ja osobne som do jednej v noci strávil čas nad pozmeňovákom. A netvrdím, že je dobrý, naozaj netvrdím, že je dobrý, pretože takto by sa legislatíva robiť nemala a takto by sa nemala robiť ani spoločná správa, ktorú sme dostali v podstate v priebehu už dnešného rokovania, čo je v podstate porušenie procesov a pravidiel rokovaní. Ale, tak dobre, prižmúrme oko.
Ale podstata veci je tá, že veľmi narýchlo sa tu niečo robí. Robí sa novela, ktorá je v zásade dobrá, len je mi ľúto, že diskusia, ktorú by si takáto novela zaslúžila, je zúžená, keď sa tak pozerám na vystúpenie nás dvoch, teda tým myslím kolegu Martina Poliačika, formálne uvedenie, ukončenie rozpravy zo strany pána ministra a pána spravodajcu. A tým sme celý legislatívny proces v podstate vybavili. Ľudia na Slovensku si nezaslúžia takýto prístup. Podnikatelia, ktorí oprávnene namietajú proti zákonu na ochranu osobných údajov a vítajú túto novelu, by si zaslúžili, aby tá legislatívna práca, ten proces bol serióznejší a nerobený na kolene a nerobený s istým úmyslom, ktorý je motivovaný sobotňajšími udalosťami, ktoré sa tu budú na Slovensku odohrávať. Takže to je negatívne a zároveň pozitívne ťažko povedať, svet nie je čierno-biely.
Poďme k veci, k spoločnej správe.
V spoločnej správe je množstvo dobrých zmien. Vítam tieto zmeny a rád by som ich podporil. Niektoré drobnosti mi tam možno vadia. A mohlo by tam byť toho viac. Toho viac vlastne zaznelo v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je náš spoločný s kolegom Martinom Poliačikom. Už ho tu Martin pred pár minútami predniesol. Ja sa k nemu ešte trošku vrátim. V spoločnej správe, ako som už povedal pred sekundou, je množstvo dobrých vecí, ale sú v nej aj možno drobnosti, pre niekoho, ktoré mi vadia.
Konkrétne bod dva. S úmyslom príkladného výpočtu prípadov, kedy dochádza k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany sa do tých príkladných výpočtov prípadov, kedy je možné spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, zdôrazňujem, bez súhlasu dotknutej osoby, dostal aj príklad, citujem, osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb, oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu a tak ďalej. Toto je čo za bonzácky zase nový paragraf? Čo to tam má znamenať? Čiže my tu budeme takýmto spôsobom podporovať to, aby zamestnávateľ si bez akýchkoľvek problémov monitoroval dotknuté osoby. No, neviem, niečo o tom viem, pretože v Zákonníku práce sa to rieši. Ale toto sa mi jednoducho nepozdáva.
A, pán spravodajca, z tohto dôvodu navrhujem vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ešte raz poprosím vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ja budem hlasovať proti tomuto bodu.
Ďalej, v spoločnej správe máme bod 13, veľmi rozsiahly bod, ktorého súčasťou je doplnenie bodu 37 do vládneho návrhu, ktorý teda hovorí, v § 46 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie, teda ten úrad „zverejňuje na svojom webovom sídle vzory poučení oprávnenej osoby podľa § 21". Toto ustanovenie je dobré aj zlé. Dobré je preto, pretože podnikateľská sféra bude mať k dispozícii vzor, podľa ktorého môže postupovať. Nemusí si vymýšľať vlastné vzory. Zlé je však preto, že to, čo tam bolo zavesené doteraz, respektíve naposledy, malo osem strán. Bol to osemstranový, veľmi rozsiahly dokument. Čiže to možno pre niekoho, kto si to raz vytlačí, pre jedného zamestnanca nie je nejaká prekážka. Ale ak má niekto sto zamestnancov, ktorí sú v postavení oprávnenej osoby, a musí stokrát tlačiť osem strán, no tak to už tie naše lesy pocítia. Čiže tu je môj názor taký, že jednak bolo by vhodné nedefinovať tie vzory za záväzné vzory, ono to tam síce nie je, ale prax je zatiaľ taká, že ten vzor sa skutočne považuje z hľadiska výkladu tohto zákona za záväzný vzor, respektíve bolo by dobré hľadať možnosť, povedzme, nejakej elektronickej komunikácie a elektronických poučení, aby sme tým papierom skutočne trošku viac šetrili.
A keď sme už pri tom, keď máme teda vzory poučení, tak podnikatelia volajú po tom, aby existovali aj vzory tých bezpečnostných projektov, aby za to nemuseli dávať nehorázne peniaze, keď by to nemuseli, a keby vychádzajúc z takýchto vzorov po nejakej relatívne jednoduchej nenáročnej úprave bezpečnostný projekt si mohli urobiť a neinvestovať ťažké peniaze do tých, ktorí takéto služby ponúkajú. Čiže toto mi na druhej strane chýba. No z časového hľadiska ja by som veľmi rád do toho pozmeňujúceho návrhu takéto niečo dal, ale kapacitne sa to jednoducho nedalo urobiť. Za to sa ospravedlňujem všetkým, ktorých sa to týka. Ale v tom strese sa to nedalo stihnúť. Prepáčte. A mrzí ma, že pán kolega Martvoň, ktorý si tú námahu dal a pripravil tých tridsať alebo koľko bodov v spoločnej správe, v spolupráci s ľuďmi z úradu na toto buď zabudli alebo to tam úmyselne dať nechceli. Neviem.
Ďalej je bod 30 spoločnej správy, ktorý definuje prechodné ustanovenia. Áno, prechodné ustanovenia sú nesmierne potrebné, pretože musíme vedieť, ako pri tom prechode zo starého na nové čo bude fungovať. Myslím si, že tie prechodné ustanovenia nie sú vyprecizované tak, ako by mohli byť, pretože sú tam určité diery.
Napríklad hneď v § 77a ods. 1 registrácie informačných systémov vykonané do 31. marca 2014 sa považujú za oznámenia informačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014. To som citoval zo spoločnej správy. No otázkou je, ktorým úkonom je vykonaná registrácia. Je to samotná podaná žiadosť podnikateľom? Alebo je to teda to podanie samotné alebo až keď dostane odpoveď z úradu, že informačný systém bol zaregistrovaný? Pýtam sa a komentujem to preto, pretože úrad nevybavil tisíce žiadostí o registráciu. Tým nechcem sa dotknúť nejako práce úradu. Jednoducho je toho veľa aj pre koňa, nieže ešte pre Úrad na ochranu osobných údajov, aby sa to všetko stihlo. Ale bolo by dobré to precíznejšie zadefinovať, ako sa to má vlastne chápať, aby sme mali princíp právnej istoty v tom prechodnom ustanovení skutočne zapracovaný.
Odsek 4: „Konania podľa § 68 a 69 začaté pred 15. aprílom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.“ Tu je zase trošku tá formulácia vágna, nepresná. Podnikateľská sféra a ani úrad samotný nemôžu vychádzať z takéhoto ustanovenia so stopercentnou presnosťou, respektíve garanciou toho, čo nebude. Napríklad úrad pôjde na kontrolu 14. apríla, podľa novely zákona nie je potrebné, aby mal podnikateľ smernicu, ale 14. apríla podľa zákona ešte ju má mať. Čiže teraz vniká otázka, čo tá kontrola urobí. Dá mu pokutu, a to ešte k tomu pokutu po starom, tú potenciálne vyššiu, hoci ide o skutočnosť, ktorá od účinnosti novely jednoducho potrebná nie je? Čiže toto sú nevyjasnené veci. A škoda, že sa s tým pán Martvoň, ktorý tieto body predložil na včerajšom výbore, trošku viac nepohral.
Ale vrátim sa ešte k tým našim pozmeňujúcim návrhom. Tým myslím pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom. A Martin ich už pred pár minútami tu prečítal.
Z dôvodu kolízie našich bodov s bodom 28 spoločnej správy chcem požiadať o vyňatie bodu 28 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Čiže ak si to dovolím zhrnúť, pokiaľ ide o spoločnú správu, žiadam o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 2 a bodu 28. Dobre? O tých ďalších bodoch je možné hlasovať spoločne.
Rád by som ešte zdôraznil, že pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spoločne s kolegom Martinom Poliačikom, pokiaľ ide o pokuty, či už pokuty alebo poriadkové pokuty, sme toho názoru, že všetky tieto pokuty a poriadkové pokuty by mali byť fakultatívne. To znamená, úrad ich môže ale nemusí udeliť.
Myslíme si, že to odôvodnenie, ktoré sme našli vo vládnom návrhu, vo veci zníženia hornej hranice pokút a zavedenia fakultatívnosti niektorých pokút s odvolaním na smernicu, nie je celkom správne, pretože podľa nášho názoru smernica a memorandum k nej nedefinuje jednoznačne povinnosť ukladania obligatórnych pokút. A preto si myslíme, že pokuty, všetky pokuty a poriadkové pokuty, by mali byť fakultatívne. Čiže, ešte raz, úrad vo všetkých prípadoch, kedy sa pokuty definujú nejakým spôsobom v zákone, tieto pokuty môže, ale nemusí udeliť. Nevidíme dôvod, aby podľa vládneho návrhu § 68 napríklad ods. 3 tam zostala povinnosť uložiť pokutu. Myslíme si, že napríklad aj v tomto prípade je možné, aby tam bola len možnosť udelenia pokuty.
A ďalej si myslíme, že maximálna výška pokút by mala byť zásadným spôsobom znížená. To zníženie, ktoré obsahuje vládny návrh, je síce zníženie, ale nepovažujeme toto zníženie za dostatočné. Myslíme si, že z pohľadu toho, že je to nový zákon, ktorý skutočne veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a aj naďalej ho bude zaťažovať, aj po týchto úpravách, nie je dobré ísť cestou vysokých pokút, lebo vysoká hranica pokuty znamená aj potenciálne vysokú pokutu. Myslíme si, že v týchto úvodných rokoch, a uvidíme, čo prinesie tá nová smernica, to chcem ešte zdôrazniť, by sme nemali nastavovať horné hranice pokút takým radikálnym spôsobom, ako to je v súčasnom zákone a ako to v ňom bude aj po prijatí vládneho návrhu. Čiže navrhujeme zníženie tej hornej hranice, zásadné zníženie.
A, samozrejme, navrhujeme aj zníženie tej dolnej hranice pokuty, pretože pri fakultatívne stanovených pokutách, ktoré môžu, ale nemusia byť, je dosť nezmyselné pri možnej pokute stanovovať jej v zákone dolnú hranicu, či už je to ja neviem 300 eur alebo tisíc eur. Veď keď môže byť nulová pokuta, tak potom prečo, ak pokuta teda je udelená, to musí byť najmenej tisíc eur? To nedáva logiku. Čiže tak je to napríklad pri poriadkových pokutách, kde už ani teraz dolná hranica stanovená nie je, pretože tie poriadkové pokuty sú jednoducho fakultatívne, úrad ich môže, nemusí udeliť. Čiže keď sa úrad rozhodne udeliť jedno euro, nazvem to, veľmi, veľmi výchovnú pokutu, tak môže tak urobiť, prečo by tam mala byť nejaká spodná hranica, ak celkovo tá pokuta je fakultatívna?
Čo je dôležité a z pohľadu tých, ktorí tomuto zákonu rozumejú, nepochybne sporné, to je náš návrh, ktorý hovorí o vypustení povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ten náš návrh, samozrejme, myslíme vážne, pretože považujeme z hľadiska reakcie podnikateľskej sféry tie skúšky zodpovedných osôb za príliš zaťažujúce a vo svojej podstate nepotrebné. Aj v kontexte vládneho návrhu zákona, kedy sa, čo je pozitívne, vypúšťa povinnosť stanoviť zodpovednú osobu, to znamená, podnikateľský subjekt nemusí stanoviť zodpovednú osobu, ak ju stanoví, tak urobí tak vlastne dobrovoľne, preto, lebo to chce, tak prečo by mal v takomto prípade povinne ten zodpovedný absolvovať skúšku? Veď nech tá skúška je takisto fakultatívna. To znamená, ak chcem, tak tam toho zamestnanca pošlem. Ak to nepovažujem za potrebné, pretože ten zamestnanec, povedzme, nejaké know-how má, respektíve si to naštuduje sám, tak prečo by mal na tie skúšky chodiť?
Znova, nemali sme príliš veľa času tento návrh podrobnejšie rozpracovať prípadne v alternatívach, alternatívou by mohlo byť, keby teda bol priestor na diskusiu, alternatívou by mohol byť, povedzme, taký úzus, podľa ktorého by tá skúška bola povinná, ale boli by k dispozícii študijné materiály, testy, otázky, odpovede tak, aby nemuseli tí, ktorí na tú skúšku pôjdu, absolvovať drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje.
A keď som teda otvoril túto tému, drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje, tak ma na internete zaujala webová stránka eseročky EDOS-PEM, inštitútu vzdelávania so sídlom v Bratislave, ktorý vo veľkom ponúka školenia k zákonu o ochrane osobných údajov. Ak by ste, kolegyne, kolegovia, sa chceli zúčastniť takéhoto školenia, tak napríklad 8. apríla bude takéto školenie, kde toto školenie bude zamerané na prípravu na skúšku pre zodpovedné osoby a lektorom bude člen lektorského zboru Úradu na ochranu osobných údajov. Na webovej stránke Úradu na ochranu osobných údajov si nájdeme informácie, čo to je, kto to je ten lektorský zbor úradu, predseda lektorského zboru PhDr. Jozef Dudáš, pokiaľ viem podpredseda úradu, tajomník lektorského zboru JUDr. Zuzana Valková, pokiaľ viem, šéfka právneho odboru či právnej sekcie. A sú tam ďalej štyria ďalší členovia. Predpokladám, teda sú to všetko zrejme zamestnanci Úradu na ochranu osobných údajov. Čiže pán Dudáš a spol. si vymysleli celkom peknú vedľajšiu zárobkovú činnosť popri platoch, ktoré, predpokladám, asi zodpovedajú ich pozíciám na úrade, si pekne privyrábajú ešte školeniami, napríklad na preškoľovanie, na prípravu na skúšku zodpovedných osôb. No a keďže pán Martvoň túto novelu nepripravoval sám, ale pripravoval ju v spolupráci s týmito osobami, tak je tu niečo, čo sa volá konflikt záujmov ako vyšitý. A ja sa vôbec nečudujem, že vo vládnej novele nie je ani slovíčko o nejakom zrušení skúšok alebo o nejakom zmiernení, alebo o nejakom inom postupe, pretože, dámy a páni z Úradu na ochranu osobných údajov si z tohto urobili celkom slušnú živnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne za stranu SMER, vážený pán minister, dávam vám tento fakt do pozornosti. A tým, ktorých trápi, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov, ak je to v ich kompetencii, v mojej to, bohužiaľ, nie je, keby to v mojej bolo, tak by som konal, odporúčam, aby si tak trošku pozreli, ako to na úrade funguje, akým spôsobom napríklad chodí do zamestnania samotná pani predsedníčka tohto úradu, ktorá tú pracovnú dobu rieši veľmi zaujímavým spôsobom, akým spôsobom funguje pán podpredseda samotný a čo to je a akým spôsobom ten lektorský zbor funguje.
Čiže nemôžeme sa diviť, že kvalita legislatívnej práce, pokiaľ ide o zákon na ochranu osobných údajov, je taká, aká je, pretože kapry si predsa samé rybník nevypustia. To, že podnikatelia sa sťažujú, to, že podnikatelia by chceli jednoduchší zákon, keď už tu máme tú nešťastnú európsku smernicu, mimochodom, z roku 1995, to tu akosi málokoho zaujíma, pán minister. Odporúčam vám zamyslieť sa nad tým, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov a prečo táto novela je taká, aká je.
Zároveň vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám ponúkli spolu s kolegom Martinom Poliačikom, a zároveň vás vyzývam, aby ste pri hlasovaní o spoločnej správe pri bodoch 2 a 28 hlasovali proti týmto dvom bodom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán kolega Martvoň, dobre sa bavím, musím priznať. Ďakujem za príjemné spestrenie dnešného dopoludnia, ktoré by bolo inak nesporne nudné. Takže našli ste vinníka, ktorým je jednak vedúca Úradu na ochranu osobných údajov, výborne, tak poprosím, ukrižovať alebo rozštvrtiť, alebo nejaký podobný trest jej treba navrhnúť. Je tu pán minister spravodlivosti, on určite pomôže s hľadaním vhodných, vhodných sankcií voči vedúcej ochrany, na ochranu osobných údajov. To je pekné.
Ďalším vinníkom je celá Národná rada, lebo celá Národná rada je predsa kolektívne zodpovedná za nezmyselné zákony, ktoré tu nosí vláda a ktoré, ktorých 83 Kolesíkov na pokyn pani podpredsedníčky Lakato... Laššákovej veselo schvaľuje, aj keď my tu kričíme ostošesť, hoci sme v drvivej menšine, a robíte si z nás srandu, že akí sme tu, čo my sme, prehrali sme voľby a tak ďalej, hoci my tu kričíme, že sme proti takýmto nezmyselným zákonom.
Mám tu výpis z hlasovania, pán poslanec Martvoň, ktoré teda prebehlo 19. 3. 2013 k tomuto zákonu, a vidím tu, že za hlasovalo 79 poslancov. Medzi nimi ste tu aj vy, ja medzi tými, ktorí podporili zákon, jednoducho nie som. Pozrite si, prosím vás, hlasovanie č. 90.
A ešte k tomu, k tým sobotným voľbám. Prosím vás, pán kolega, veď berte tie poslan... parlament... tie prezidentské voľby trošku vážne, a keď pôjdete k tej urne, tak si, prosím vás, všimnite ten hlasovací lístok, tam je dole drobným písmom napísané, pán Fico sa krúžkuje, pán Kiska sa krížikuje. Takže treba to dodržať, aby ste to nepokazili. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďakujem pekne znovu za slovo. Trošku nadviažem na svoj predchádzajúci príspevok a posuniem to trošku ďalej a chcem pripomenúť, že my sa tu teraz bavíme o zákone na ochranu osobných údajov, o ktorom dokonca samotná vláda tvrdí, že môže spôsobiť značné škody hospodárskym subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike. Ja som k tomu vo svojom predchádzajúcom príspevku podotkol, že podstata celého návrhu, ktorý vláda priniesla tu do parlamentu, a teda pán kolega Martvoň povedal, že v druhom čítaní tam určite budú rozsiahle zmeny, tak teda sa teším na to, ako za 2-3 hodiny tohto zrýchleného legislatívneho procesu sa dočkáme smerákmi podporených závažných, podstatných zmien. To som teda skutočne zvedavý, že aké zmeny to budú a čo vlastne podporíte, čo to bude za divadielko, ktoré nás tu čaká. A napríklad tam uvádzate v odôvodnení, že tá oprávnená osoba, tá kľudne môže byť aj dohodár. No ja neviem, veď pánovi ministrovi Richterovi sa musí nožík vo vrecku obracať, ak jeden minister hovorí, že kľudne zamestnávajte dohodára, veď dohodárov by sa zamestnávať malo len v absolútne vo výnimočných prípadoch a len vtedy, keď je to naozaj nejakým spôsobom odôvodnené, ale veď predsa zákon o ochrane osobných údajov je nesmierne vážna vec. Veď ste ho presadili v návrhu, je smernica Európskej únie a tu zrazu nejaký dohodár bude tou oprávnenou osobou, ktorá bude manipulovať s osobnými údajmi zamestnancov veľkej firmy? No to hádam nemyslíte vážne? Prosím vás, dohodnite sa vo vláde trošku serióznejšie, že čo vlastne hovorí jeden minister, čo hovorí druhý, a vytvorte si naozaj konzistentný názor, kam chcete tento štát dostať, či v tomto štáte budeme preferovať zamestnávanie dohodárov alebo či v tomto štáte budeme preferovať zamestnávanie v riadnom pracovnom pomere dajme tomu na kratší pracovný úväzok. Veď to pán minister sám Richter tu neustále kol dookola hovorí. Pán minister Malatinský torpéduje tieto jeho krásne a zaslúžilé snahy takýmito návrhmi zákonov. Tomu teda naozaj ja nerozumiem a nerozumiem ani tomu, keď pán premiér Fico chce vyjsť v ústrety podnikateľom, lebo na poslednú chvíľku, no tak teda vôbec neprebieha žiadna prezidentská kampaň. Prepáčte, pán kolega Martvoň, ja som sa zmýlil, beriem to späť, beží normálny život, žiadne prezidentské voľby nie sú. Občania nechoďte voliť v sobotu, a keď teda náhodou aj pôjdete a budete voliť pána premiéra, tak ho zakrúžkujte, čiže ak sa tu hovorí niečo o tom, že sú zákony, ktoré škodia podnikateľskému prostrediu, tak potom nerozumiem, prečo vláda prijala a vy ste to podporili napríklad zákon o automatickom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktorý je podobne škodlivý ako je škodlivý tento zákon o ochrane osobných údajov, pretože spôsobuje škody podnikateľským subjektom. A to dokonca na rozdiel od tohto zákona vy priamo ste aj odôvodnili, aj keď inými, iným slovníkom, takým tým sociálnejším, by som to povedal.
A čo mňa osobne najviac neteší, resp. hnevá, je to, čo sa sem znova valí. Do tejto snemovne ide znova zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého sa má znova zaviesť povinná pracovná zdravotná služba. To je pre mňa jednoznačný kandidát na byrokratický nezmysel roka 2014, ak to sem naozaj príde a ak to naozaj schválite. Vlani ministerka Zvolenská už tento pokus urobila. Na náš krik sa zľakla a zákon stiahla. Ale vidím, že je vytrvalá a lobisti v pozadí pracujú naďalej potichučku, je to ich biznis a znovu tu ide o zákon o ochrane verejného zdravia, to krásne znie, ochrana verejného zdravia, že pod touto krásnou nálepkou sa skrýva ďalší byrokratický nezmysel, povinná pracovná zdravotná služba. Áno, to už bude po prezidentských voľbách, čiže po mne potopa, ako sa hovorí, nech už tie voľby dopadnú ako dopadnú, ale ten zákon tu príde a znova to bude znamenať ďalšie nezmyselné byrokratické zaťaženie firiem, ďalšie desiatky miliónov eur, ktoré ročne budú musieť nezmyselne vynaložiť plod pláštikom toho, že smernica Európskej únie nás do toho núti. Pozrite sa, smerníc Európskej únie je veľa a v drvivej väčšine prípadov umožňujú veľmi voľný výklad jednotlivými členskými krajinami. To nie je tak, že jedna a jedna sú dve. To je tak v tých európskych smerniciach, že jedna a jedna sú možno jedna, možno dva a možno tri, kto si to ako povie. Ja viem, že teraz trošku zveličujem, ale vo svojej podstate je to tak, a ak tá smernica Európskej únie naozaj je taká, ako tvrdíte, tak potom sa treba snažiť na európskej úrovni o jej zmenu a nie o mechanické aplikovanie nezmyslov, ktoré si ktosi, nejakí úradníci v Bruseli vymysleli. Čiže varujem pred tým, čo sa sem valí a verím, že tu zdravý rozum zavládne a že odmietnete tú chystanú novelu zákona o ochrane verejného zdravia. Ak nie, tak budem si, bohužiaľ, musieť myslieť o vás aj naďalej to, čo si myslím, že ide o čisté pokrytectvo a čistú kampaň premiéra v prezidentských voľbách, ktoré sa naozaj v sobotu budú konať.
A ešte chcem povedať jednu pripomienku, či už ide zákon o ochrane verejného zdravia, či ide o zákon o ochrane osobných údajov a ďalšie takéto nezmyselné zákony, týkajú sa podnikateľskej sféry, ale oni sa týkajú aj štátnej správy. Týkajú sa aj samosprávy, to sú státisíce ľudí, ktorí sú takto zamestnaní a desaťtisíce subjektov, či už sú to obecné úrady, rôzne štátne inštitúcie, ktoré takisto si musia plniť tieto povinnosti. A takisto ich to stojí desiatky miliónov eur ročne. Ja pripomeniem napríklad príklad, prípad Slovenskej pošty, ktorá vyslovene nadštandardným a rozhadzovačným spôsobom uplatnila zákon o pracovnej zdravotnej službe vo svojej praxi a veľmi nadštandardným spôsobom, skrátka vyhadzovala peniaze do vzduchu z titulu, lebo musíme rešpektovať tento zákon, a tam šli naozaj milióny eur zo štátneho rozpočtu! Čiže zo štátneho rozpočtu tí, čo platia dane, platia aj takéto nezmysly, ako je zákon o ochrane osobných údajov a tie značné hospodárske škody teda hrozia nielen podnikateľskej sfére, ale svojím spôsobom nepriamo spôsobujú to, že dane, ktoré ľudia platia a tie dane nie sú práve malé, idú aj na takéto hlúposti, lebo tieto povinnosti si musia plniť, opakujem ešte raz, aj zamestnávatelia v štátnej sfére, samospráve a podobne.
Čiže, pán kolega Martvoň, som zvedavý, na tie pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Naozaj som zvedavý, ako to celé dopadne, ale opakujem ešte raz to, čo som už povedal v tej faktickej poznámke. Mlieko je už rozliate a tie desiatky miliónov eur, ktoré museli firmy, ale aj štátna správa vynaložiť na bezpečnostné projekty a podobne, na zaškoľovanie, to im už nikto nevráti. Alebo nebodaj siahnete vy do vašej kešene?

V kontexte príspevku pána kolegu Kadúca, ja by som ešte zdôraznil, že veľmi úsmevné je, že v samotnej tej prvotnej, v tom prvotnom návrhu zákona 122 o ochrane osobných údajov, ktorý bol tu schválený vlani, sa v dôvodovej správe, resp. v tom dopade, v tej doložke dopadov, hovorí, že podnikateľská sféra nebude nijakým spôsobom mať nejaké zvýšené zaťaženie, že skrátka podnikateľov to nebude nič stáť. No a v tom kontexte ako veľmi komicky vyznieva terajšie tvrdenie tej istej vlády, že tento zákon môže spôsobovať značné hospodárske škody. Čiže prosím vás, vráťte sa v čase o rok dozadu a urobte si poriadok v konzistencii svojich názorov, či tento zákon spôsobuje alebo nespôsobuje značné hospodárske škody.
Pokiaľ ide o mňa, ja svoj názor mám vytvorený už veľmi dávno a nepotrebujem ho meniť. Jednoznačne tento zákon spôsobil značné hospodárske škody podnikateľským subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike, o tom nemôže byť žiadna diskusia.

Pán kolega Martvoň, ak by ste pozorne počúvali to, čo som povedal, tak vám nemohlo uniknúť, že som hovoril o podstate veci, a to o tom, že vo vládnej novele je len jedna zásadná zmena, a to zníženie pokút podnikateľom, ktorí si neplnia tie nezmyselné povinnosti, ktoré im ukladá zákon o ochrane osobných údajov v dnešnej podobe. To som niekoľkokrát zdôraznil, a ak ste to nezachytili, tak potom sa pýtam, za čo beriete váš poslanecký plat. A pýtam sa to aj preto, lebo vy ste bol jeden z tých, ktorý tento zákon stlačením tlačítka vlani odsúhlasili, čiže tá zodpovednosť za tie desiatky miliónov škôd, ktoré už nepriznáte naspäť podnikateľskej sfére, to je druhý bod môjho príspevku, ktorý som zdôrazňoval, že tie hospodárske škody sa už stali. To mlieko je už rozliate a do fľaše ho už naspäť nedáte. A za to rozliate mlieko môžete aj vy, pán poslanec Martvoň, a uvidíme, komu čo kto a ako zráta, či v sobotu, či v roku 2016 v parlamentných voľbách.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, práve sme sa dozvedeli, že vláda Slovenskej republiky svojím konaním spôsobuje značné hospodárske škody podnikateľským subjektom v Slovenskej republike.
Samotná vláda to otvorene priznáva v odôvodnení na skrátené legislatívne konanie, kedy uvádza, že pri tomto zákone, tak ako bol navrhnutý vlani vládou, tak ako bol vami, vážené kolegyne a kolegovia zo SMER-u, vlani tu schválený napriek našim pripomienkam a protestom.
Sama vláda priznáva, že tento zákon spôsobuje značné hospodárske škody podnikateľom v Slovenskej republike. Podnikatelia, to sú zamestnávatelia, zamestnávatelia, to sú zamestnanci a, žiaľ, keď pokračujem v tých implikáciách, zamestnancov máme málo, máme veľa nezamestnaných. Prečo máme veľa nezamestnaných? Napríklad aj preto, pretože podnikateľská sféra v Slovenskej republike je zaťažovaná nezmyselnými a škodlivými zákonmi, čo my tu hovoríme už dva roky, a teraz sme sa dočkali verejného doznania tohto stavu, kedy sama vláda hovorí v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že tento zákon - a ja tvrdím, že nielen tento zákon - spôsobuje značné hospodárske škody podnikateľským subjektom v Slovenskej republike. Vysoká nezamestnanosť, to je vaša vizitka, tých plus-mínus 14 %, ktoré neviete stlačiť nižšie, ani keď robíte, čo robíte. Nalievate obrovské peniaze do podivuhodných projektov, tunelujete eurofondy, zneužívate peniaze daňových poplatníkov, nielen slovenských, ale aj európskych, tak napriek tomu všetkému je nezamestnanosť na 14 % a môžu za to takéto hlúpe zákony, ako je zákon o ochrane osobných údajov. To ste vyslovene pokašlali a teraz to priznávate. Priznávate to preto, pretože v sobotu je druhé kolo prezidentských volieb. Pán premiér, pán predseda politickej strany SMER - sociálna demokracia zistil, že mu tečie do topánok. Zistil, že to má nahnuté. Tých niečo len, len vyše 500-tisíc hlasov z pôvodného vyše milióna, ktoré dostal v druhom kole, je vážny signál, že vašej politiky už majú ľudia dosť. A vy sami sa priznávate, že robíte prúsery.
Zákon o ochrane osobných údajov je taká blbosť, akú Slovensko ešte nezažilo! Sami to doznávate, čo je vaša česť, ale je to jednoducho tak. Nech sa spýtate akéhokoľvek podnikateľa na Slovensku, tak vám povie, že za minulý rok toho bolo naozaj veľa, ale keby si mal z tých hlúpostí vybrať, tak tou čerešničkou na torte je skutočne zákon o ochrane osobných údajov. Spôsobili, nieže môže spôsobiť, ale tento zákon už spôsobil značné škody podnikateľskej sfére v Slovenskej republike, pretože už platí. To nie je zákon, ktorý bude v účinnosti niekedy o mesiac, o pol roka, o rok. To je zákon, ktorý už platí. A podľa tohto zákona si museli zamestnávatelia preškoliť svojich zamestnancov, investovať do bezpečnostných projektov. A to sú nemalé peniaze. Keď to spočítame, tak ja to spočítané nemám. Nemám k tomu presné údaje. Ale jednoducho určite sú to desiatky miliónov eur za všetkých podnikateľov, podnikateľské subjekty, zamestnávateľov v Slovenskej republike, ktoré mohli ísť napríklad do zvyšovania platov zamestnancov, do zlepšovania pracovných podmienok alebo možno do vyššieho výberu daní, pretože z každých desiatich miliónov eur má štátny rozpočet 23 %. Tak si to spočítajte, o koľko ste obrali takýmto zákonom samotný štátny rozpočet na úkor ľudí, ktorí sa ako lobisti pričinili, že takýto hlúpy zákon bol vašou zásluhou prijatý. A vy to teraz otvorene doznávate. Tie škody už nikto nezoberie späť, darmo teraz zákon novelizujete. A ešte k tomu, keď si čítam tú novelu, veď tam nič nie je! Tam nejdete k podstate veci, tam idete len do toho, že znížite pokuty, aby sa nepovedalo, veď to je úplná blbosť. Ak niekto si plní svoje povinnosti a investuje tie tisíce eur do bezpečnostných projektov, do zamestnancov, ktorí sa tým zapodievajú, tak ich jednoducho bude musieť investovať aj naďalej. Tie hospodárske škody, o ktorých hovoríte, ak majú byť spôsobené pokutami, ktoré zaplatí ten, ktorý si neplní svoje povinnosti, tak to je úplne, pán minister, ale úplne postavené na hlavu. Čiže značné hospodárske škody má ten, kto neplní zákon a musí platiť vysoké pokuty? To je vaša logika? Potom znížte pokuty vo všetkých zákonoch, kde sa nejaké pokuty vyskytujú! Vo všetkých! Nielen v tomto jednom! A tých pokút, ktoré ste nazvyšovali, keby sme sa mali o tom baviť a pitvať to, tak tých je dosť. Pripomeniem napríklad, pokiaľ ide o podnikateľov, pán minister, možno viete, možno nie, skúste sa informovať, ak vás to zaujíma, že podľa zákona o inšpekcii práce a podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní, ak sa stane, že zamestnávateľ prihlási dohodára 5 sekúnd neskôr, ako začne pracovať, tak musí - zdôrazňujem, musí, nie je žiadna výnimka - dostať pokutu najmenej 2-tisíc eur. Ak znižujete pokuty, pretože pokuty spôsobujú značné hospodárske škody podnikateľom v Slovenskej republike, tak vás veľmi pekne poprosím, a to platí aj pre vás kolegyne, kolegovia zo strany SMER, ktorá tu vládne a ktorá má zodpovednosť za to, ako to tu vyzerá, znížte pokuty aj v zákone o inšpekcií práce za 5-sekundové neskoré omeškanie, omeškané prihlásenie dohodára do Sociálnej poisťovne. Obrovský ďalší nezmysel, pod ktorý ste sa vlani podpísali a veľmi to zaťažuje podnikateľskú sféru v Slovenskej republike.
Takže tento zákon, zákon o ochrane osobných údajov spôsobuje značné hospodárske škody v podnikateľskej sfére v Slovenskej republike, ako to sami tvrdíte. Ja sa vás pýtam, pán minister, kto ponesie zodpovednosť za tie značné hospodárske škody, ktoré ste týmto zákonom spôsobili. Kto? Vy? Pán minister hospodárstva Malatinský, pod ktorého rezort to patrí? Vy? 83 poslancov za stranu SMER? Odpoveď je jasná, zodpovednosti sa vyhnete a budete sa pozerať dolu pod poslanecké lavice a hľadať tam chrobáčikov. Ale jedno vám garantujem, túto zodpovednosť za to, čo tu robíte, si odskáče váš premiér. V sobotu večer o 22.00 hodine sa veľmi teším na to, ako začne nabiehať to počítadlo, ktoré odpočíta vášmu premiérovi koniec jeho politickej kariéry.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo svojom príspevku v rozprave k zákonu o, k zákonu, k novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Hovoril som o tom, že považujem hranicu pre vyplácanie úspor formou programového výberu danú podľa vládneho návrhu tak, že musí mať ten dôchodca dôchodok najmenej vo výške 800 eur mesačne, za príliš vysokú, a hovoril som o tom, že argumenty, ktoré som počul na obhajobu takéhoto návrhu, sú nie že nepriestrelné, ale práve naopak, sú, majú silu teplého vzduchu doslova. Čiže keď tvrdíte, že za takéhoto sporiteľa možno bude musieť štát alebo samospráva v budúcnosti doplácať, keď bude v zariadení sociálnych služieb, ja ešte raz hovorím, že dôchodca, ktorý má dôchodok 800 eur, ho má preto, lebo predtým mal v priemere príjem okolo 1 600 eur, čiže platil v prepočte 200-eurové dane mesačne. Za celý svoj aktívny život zaplatil štátu len na dani z príjmov skoro 100-tisíc eur, len na dani z príjmov, nehovoriac o nejakej tej dépéháčke a podobne. Čiže takémuto dôchodcovi vy ste nie ochotní z tých jeho zaplatených daní prispieť zo štátneho rozpočtu, keď teda bude mať tú potrebu a bude zaradený do sociálnych služieb? Jedna vec je, akým spôsobom je nastavené financovanie sociálnych služieb, ale to je iná téma, dobre, ale teda tvrdíte, že takýto dôchodca by nemal mať príspevok alebo mal by ho mať nižší z tých jeho zaplatených daní?
Keby sme sa bavili o hranici dvojnásobku životného minima, to znamená 400-eurový dôchodok, čo je v podstate priemerný novopriznávaný dnes dôchodok, ktorý vychádza dôchodcovi vtedy, keď mal priemerný plat 800 eur mesačne, tak podobne, ako som hovoril pred chvíľou, ak má niekto 800 eur mesačne hrubý príjem, tak to znamená, že za svoj aktívny život zaplatil okolo 35-tisíc eur na daniach z príjmu, keď beriem len dane z príjmu. Čiže tam tá hranica je stále nastavená tak, že tento dôchodca tomu štátu veľmi veľa dal. Nie je to žiadny bezdomovec, nie je to žiadny nešťastník, ktorý z rôznych dôvodov je nezamestnaný častokrát preto, lebo si za to môže sám, a žiadne dane neplatí a tomu štát dopláca naozaj 300 - 400 eur mesačne v zariadení sociálnych služieb. Je to človek, ktorý tomuto štátu veľa dal v podobe zaplatených daní, vychovaných detí a podobne.
Jednoducho tvrdím, že uprednostnili ste záujem životných poisťovní, aby dostali čo najviac tých dôchodkových úspor pod svoju kuratelu práve ony a tým ste obmedzili možnosti samotného sporiteľa, ako so svojimi úsporami naložiť. Takéto riešenie je nesprávne, pretože je na neprospech občanov. A pokiaľ aj ide o to, aby ten teda sporiteľ po dosiahnutí dôchodkového veku tie úspory, ako sa hovorí, neprejedol, vždy sa dali nájsť také riešenia, keby bola ochota ich hľadať, aby povedzme ten programový výber bol nastavený nie na rok, na dva alebo okamžite vyberie, ale aby to bolo nastavené povedzme tak, že to bude 15 rokov pre ten programový výber v závislosti možno od výšky nasporených úspor. Tie riešenia by tam boli. A všetci vieme, ktorí máme nejakých tých ľudí v dôchodkovom veku vo svojom okolí, a to sme všetci, všetci máme rodičov alebo známych príbuzných v dôchodkovom veku a vieme, ako to je. Dôchodca, pokiaľ je v tom nižšom dôchodkovom veku, má povedzme 65, 68 rokov, tak naozaj si ešte ten dôchodok užíva v tom správnom slova zmysle, chodí na dovolenky, kupuje si oblečenie, zariadenie do bytu, do domu, investuje do seba a je vcelku normálne, že má vyššiu potrebu príjmu, ktorý by mu ten programový výber takto rozložený na dlhší počet rokov zabezpečil, kdežto už v tých sedemdesiatich piatich, osemdesiatich tak to jednoducho je - a nehovorme, že nie je - v tých sedemdesiatich piatich, osemdesiatich to už o nejakom chodení po svete moc nie je, to už nie je o tom, že si kúpim šaty, v ktorých pôjdem večer na ples.
Žiaľ, ten dôchodkový, ten vyšší vek už človeka núti rozmýšľať inak a tie náklady na jeho život sú už nižšie. Samozrejme, tam potom prichádza potom ten zlom, kedy možno už ten dôchodca potrebuje čerpať nejakú tú službu, ktorú nazývame sociálnou službou, ktorú zväčša financuje štát alebo samospráva. Ale opakujem, to je možno tri, štyri roky a je to občan, ktorý si zaplatil nemalú sumu na daniach, kde má právo žiadať od štátu alebo od samosprávy, aby mu to bolo touto formou vrátené, keď tú sociálnu službu potrebuje. Mimochodom, aby bolo jasné, o čom sa bavíme, poberateľov dôchodkov, starobných dôchodkov je plus-mínus milión ľudí na Slovensku, ale v zariadeniach sociálnych služieb máme len niekoľko desaťtisíc ľudí, čiže ten pomer, že koľko dôchodcov je v zariadení sociálnych služieb, no hovorím to z hlavy, v najlepšom možnom prípade je to jedna desatina, jedna pätnástina z celkového počtu dôchodcov. Čiže kvôli tomuto neargumentujme, že ako si potom zaplatí sociálnu službu.
Zaujímavé napríklad je, že pokiaľ ide o dobrovoľné príspevky do druhého piliera, lebo pripomínam, že aj taká možnosť existuje, čiže okrem tých povinných štyroch percent sa sporiteľ môže rozhodnúť aj pre dobrovoľné prispievanie do druhého piliera, tak tam už ste boli benevolentní z tohto môjho kritického pohľadu a tam ste povedali v návrhu zákona, že tú nasporenú sumu, ktorú má z dobrovoľných príspevkov, tú si môže celú vyčerpať cez programový výber, ako len chce. No ak teda je nejaká filozofia, ktorá má mať nejaké ratio a ktorá je konzistentná vo svojej argumentácii, tak ak dobrovoľné príspevky si môžem vyčerpať všetky bez akejkoľvek podmienky a povinné príspevky si fakticky vyčerpať nemôžem, ale musím ich dať na doživotný dôchodok, tak to je veľmi nevyvážené nastavenie.
Pripomínam ešte, že máme tu tretí dôchodkový pilier. Po prvé, pripomínam, že sumu z tretieho dôchodkového piliera ste nedali do toho, do tej podmienky 800 eur a to ste neviem, či zabudli, ja som to hovoril už niekoľkokrát, neviem, či ste zabudli, alebo je to úmysel, lebo dôchodok to je, podobne ako je výsluhový dôchodok dôchodkom, podobne ako je invalidný dôchodok dôchodkom, a druhá vec je, že keď si trošku spomeniem, ja som ten zákon veľmi vychválil, ale dnes, dnes mi práve zapínajú tie dôsledky, že čo ste vlastne spravili aj v treťom pilieri. Tým, že ste v treťom pilieri zvýšili hranicu, vekovú hranicu, odkedy je možné čerpať dôchodok z tretieho piliera na 60, resp. 62 rokov, tak ste neurobili nič iné ako to, že ste finančnej inštitúcii, to znamená tej správcovskej spoločnosti, dali darček v podobe, že tie dôchodkové úspory občana bude môcť mať vo svojej správe o päť rokov alebo o sedem rokov dlhšie, ako by to bola podľa, ako by to bolo podľa starého zákona, kedy si mohol doplnkový dôchodok čerpať už v päťdesiatich piatich rokoch. Toto je jednoznačne proti záujmu občana, keď si chce dôchodca čerpať doplnkový dôchodok v sedemdesiatich rokoch až, nech si ho čerpá v sedemdesiatich, keď v šesťdesiatich, nech si ho čerpá v šesťdesiatich, keď v päťdesiatich piatich, pretože napr. prišiel o zamestnanie a tie peniaze potrebuje, tak mu dajme tú možnosť v päťdesiatich piatich. Toto vám v podstate prešlo, lebo vtedy, to bolo na jeseň minulého roka, keď sme ešte nevedeli, čo chystáte v tejto anuitnej novele, a teraz sa to vlastne prejavuje v celej nahote, všetko do seba zapadá, všetky tieto súvislosti.
Nemáte žiadny záujem o budúci dôchodok občana, máte záujem o to, aby príslušné finančné inštitúcie mali z toho čo najlepší profit. Pripomínam ešte raz to, čo som hovoril pred prestávkou, z výnosu, z technickej, z tých, zhodnotenia technických rezerv si bude môcť životná poisťovňa ponechať až 20 percent. To už ani nehovorím o tom, neviem, či to bude dobré alebo zlé, ale šípim čertovinu, že nie sú vôbec stanovené nejaké poplatky, ktoré si bude môcť tá životná poisťovňa ponechať pri vyplácaní doživotného dôchodku z tej nasporenej sumy, pretože to vygeneruje trh. No trh môže vygenerovať nízke poplatky, ale ten trh pri možno, možno, nechcem nikoho dopredu obviňovať, možno nejakej dohodičke troch, štyroch, piatich, šiestich životných poisťovní, ktoré tu budú, vygeneruje tie poplatky možno aj vcelku vysoké. Čiže je to čierna skrinka, do ktorej nikto nevidí, ale táto hrozba tu jednoducho je. Veď keď tie poplatky vygeneruje trh, tak potom zrušme poplatky v samotnom druhom pilieri vo fáze sporenia, veď tiež ich vygeneruje trh, čo keby sme sa zamysleli nad takouto filozofiou, že tu to smrdí ďalšou čertovinou. Mám obavy, že toto nebude kóšer a takisto to nebude na prospech, na prospech samotných sporiteľov budúcich dôchodkov, budúcich dôchodcov.
Nezostáva mi nič iné, ako konštatovať, že takýto zákon ja podporiť nemôžem a priniesli ste ďalší dôkaz toho, ako vám záleží na občanovi, keď pripomeniem históriu, tak ako to už pripomínal úvodný rečník Ivan Švejna, že tu bola Madejova novela, ktorá výrazne poškodila sporiteľov, pretože ich investície boli znehodnotené, nemohli, nemohli správcovské spoločnosti tak investovať, ako by mohli, čo znamená podľa mojich prepočtov stratu pre sporiteľov, ktorí tam vtedy boli, minimálne 100 mil. eur v súčte na ich dôchodkových úsporách a zhodnotení, ktoré nebolo, hoci mohlo byť, keď už začali trhy po tom páde v roku 2008 postupne rásť.
Ďalej vážne poškodenie sporiteľov, samozrejme, znamenala vaša novela z roku 2012, kedy ste znížili výšku príspevkov z deviatich percentuálnych bodov na štyri percentuálne body, to netreba hádam ani komentovať. Zároveň ste v tejto novele zvýšili poplatky, ktoré musia sporitelia platiť, podľa mojich prepočtov zhruba 18 mil. ročne naviac to stojí sporiteľov, ktoré inak mohli mať na svojich účtoch, napr. pokiaľ ide o poplatky pri indexových fondoch. A teraz ste tu priniesli anuitnú novelu, čo je priehľadná hra, ktorú tu hráte proti občanovi, to treba jasne povedať. Tu sa nesleduje záujem občana, ale niekoho iného a čudujem sa, že takýto zákon dáva práve strana, ktorá o sebe hovorí, že je sociálnodemokratická.
Ja tu verejne prehlasujem na tomto mieste, že ak to bude možné, ak sa zmení vláda a budem môcť ja osobne tento zákon inak ovplyvňovať ako z pozície opozičného poslanca, tak budem presadzovať, aby sa tieto pravidlá, ktoré si tu dnes schválite, štvornásobok životného minima, programový výber a ďalšie nezmysly, aby tieto, tieto ťažké chyby, ktoré podľa môjho názoru sú tu urobené úmyselne a nie z neznalosti, že tieto ťažké chyby budú v tejto anuitnej novele opravené tak, aby svoje úspory mohli sporitelia čerpať slobodnejšie, v súlade so svojimi oprávnenými záujmami a tak, aby to čerpanie bolo na ich prospech a nie niekoho iného.
Už tu moji predrečníci hovorili o tom, že na túto schôdzu sme predložili ústavný zákon o ochrane dôchodkov, a tak ako počúvam, neoficiálne zatiaľ, vraj strana SMER túto, tento zákon, ktorý je veľmi dôležitý takisto pre budúcnosť dôchodkového systému a pre budúcnosť občanov, vraj tento ústavný zákon nepodporí. Ak tak urobíte, čiže tento ústavný zákon nepodporíte, urobíte hrubú chybu nielen, čo sa týka záujmov občanov, ale aj čo sa týka záujmu vás ako politikov, bude to vaša hrubá politická chyba a vystríham vás pred tým, aby ste šmahom ruky tento ústavný zákon, na ktorom sme mimochodom spoločne aj s vami dva roky robili, ak ho odmietnete, pretože v tomto ústavnom zákone nie je nič iné ako to, čo sme si predbežne vyrokovali a čo sme si predbežne schválili. Ak ho nepodporíte pod zámienkou, že sa Ivan Švejna, resp. strana MOST k tomuto ústavnému zákonu nehlási, pretože si predstavuje pritvrdenie, pokiaľ ide o sadzbu príspevkov do druhého piliera, tak táto zámienka je veľmi priehľadná a verím, že vám to všetci občania vo voľbách, nielen prezidentských, o necelé dva týždne, ale aj v parlamentných v roku 2016 dostatočne jasne spočítajú, tak ako si to užíval váš predseda túto volebnú sobotu.
Pokiaľ ide o ďalšie zmeny, ktoré sú v tejto novele, pretože pripomínam, táto novela má viac článkov, je tu ešte aj novela Zákonníka práce, to, čo robíte, pokiaľ ide o dohodárov, je smiešne. Riešiť problém platenia poistného do Sociálnej poisťovne pri nepravidelných príjmoch z dohôd tým, že sa novelizuje Zákonník práce, to je fakt vizitka kvality práce na ministerstve a vášho vedenia ministerstva, pán minister, to je nekompetentné, to, čo robíte, pretože riešiť problém toho, že pri dohode s nepravidelným príjmom sa podľa súčasného vami navrhnutého a presadeného zákona platia až po skončení takejto dohody tým, že zaviažete zamestnávateľov a dohodárov po 12 mesiacoch dohodu tvrdo ukončiť, je úplný nezmysel. Veď predsa ak máme problém v zákone o sociálnom poistení, tak ho riešme v zákone o sociálnom poistení. Tam napíšte, že najneskôr po 12 mesiacoch sa musia tie odvody vypočítať a zaplatiť, veď to je úplne jednoduché, to vám tu mám ja chodiť s pozmeňujúcimi návrhmi stále dookola, to nemáte trošku vlastného rozumu, resp. vaši zamestnanci na príslušnom odbore, veď to je úplne jedna a jedna sú dve! A vy týmto spôsobom chcete riešiť problém dohodárov?
Takže čo sa bude diať? U zamestnávateľa zamestnajú dohodára, napr. na dohodu o vykonaní práce, kde dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na nejakú konkrétnu vec, ktorú treba urobiť, a keď do 12 mesiacov tá konkrétna vec urobená nie je, pretože ide o niečo komplikovanejšie, tak vy poviete tomu zamestnávateľovi, že bohužiaľ, ale dohoda musí skončiť, aj keď tá práca nie je urobená. Pri dohode o pracovnej činnosti, pri dohode o brigádnickej práci študentov takisto, po 12 mesiacoch sa musí skončiť. No a čo sa bude diať? Tak zamestnávateľ bude musieť tú dohodu ukončiť, pošle odhlášku do Sociálnej poisťovne, pošle odhlášku do zdravotnej poisťovne a keďže má záujem s tým dohodárom spolupracovať aj naďalej, tak na druhý deň uzatvorí presne tú istú dohodu, ale už akože novú, pošle zase prihlášku do Sociálnej poisťovne, pošle prihlášku do zdravotnej poisťovne, medzi tým, samozrejme, ešte som zabudol na evidenčný list dôchodkového poistenia a dohodár veselo robí to isté, čo robil včera, ale už na novú dohodu; veď to je, ja neviem, čo mám na to povedať, je úplný nezmysel, úplné babráctvo, úplné babráctvo. A keď si ešte pozrieme také detaily, ako ste napísali do tejto novely, že pri odmeňovaní, pri výplate odmeny sa dodržiavajú paragrafy 129, 132 Zákonníka práce, pričom duplicitne potom ešte napíšete do ďalšieho paragrafu, že odmena pri dohode o pracovnej činnosti musí byť vyplatená do konca nasledujúceho mesiaca, no jednoducho míňate písmenká, takto to poviem, to je naozaj maličkosť, ale tiež to svedčí o kvalite predloženého návrhu.
Čiže, ešte raz na záver, pripájam sa k návrhu kolegu Ivana Švejnu, ako som už povedal v úvode, pán spravodajca, túto novelu považujem za zlú, aj keď v sebe obsahuje mnoho dobrého, ale to zlé, toho zlého je tam omnoho viac, je to proti záujmu ľudí. Obavám sa, že nejaký ďalší Madej príde v druhom čítaní z vašej strany a príde s tým, že druhý pilier treba otvoriť, pretože sa zásadne zmenili podmienky na vyplácanie dôchodkov, obávam sa, že sa tak stane a rád by som počul od vás, pán minister, v záverečnej reči, či sa tak stane, alebo či sa tak nestane, a netvrďte mi, že vaši poslanci sú v tomto samostatní, že vy o ničom neviete. Ak niečo chystáte a kujete pikle, takéto niečo si žiaden z vašich poslancov len tak nedovolí, veď vidíme, koľko z vašich poslancov sa napr. prihlásilo dnes do rozpravy, možnože sa ešte prihlási, uvidíme a, samozrejme, budem sa snažiť v druhom čítaní minimálne rozčeriť vodu - aj keď bez väčšieho úspechu - svojimi pozmeňovacími návrhmi, ktorými sa pokúsim aspoň čo-to opraviť z toho zlého, čo ste sem priniesli.
Ďakujem všetkým za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi v rozprave vyjadriť sa k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a ďalších zákonov a dovoľte na úvod, pán spravodajca, aby som sa pridal k návrhu, ktorý tu už zaznel z úst predrečníka Ivana Švejnu, a tak isto pridávam sa k jeho návrhu, aby bol zákon v zmysle rokovacieho poriadku vrátený predkladateľovi a ak to nezíska podporu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Súhlasím s predrečníkmi, teda najmä s Ivanom Švejnom, ktorý dosť jasne pomenoval, že ide o veľmi, veľmi dôležitý zákon, pretože rozhoduje o budúcnosti miliónov ľudí na Slovensku, ako sa budú mať na dôchodku, aké budú mať dôchodky a čo budú môcť alebo nemôcť urobiť zo svojimi dôchodkovými úsporami, na ktoré si niekto šetril 10 rokov, niekto si bude šetriť 40 rokov a možno aj viac. Je to veľmi dôležitý zákon a je našou veľkou zodpovednosťou, aby sme prijali zákon dobrý. Áno, už 9 rokov sa čaká na túto novelu, je konečne tu, čím vyjadrujem uznanie všetkým, ktorí na nej robili, najmä zamestnancom príslušných odborov na ministerstve práce, sociálnych vecí a ďalším, ktorí sa spolupodieľali na príprave tohto zákona. A zároveň vyjadrujem ľútosť, že v tých pracovných skupinách, resp. v riadiacom výbore, ktorý spomínal aj pán minister vo svojej úvodnej reči, neboli prizvaní zástupcovia opozičných strán, resp. ďalší, iní odborníci, ktorí by mali pravdepodobne, a pokiaľ ide o moju osobu, povedzme určite iný názor ako názor, ktorý sa dostal v paragrafovej podobe do návrhu zákona, a tu najmä ide o kontroverznú možnosť programového výberu, k čomu sa hneď dostaneme.
Je mi veľmi ľúto, že v mnohých veciach dobrá novela stráca svoj glanc, keď sa pozrieme práve na možnosť, akým spôsobom môžu naložiť sporitelia so svojimi úsporami, a tie možnosti sú značne, značne obmedzené oproti tomu, čo by tam mohlo všetko byť. Je mi to veľmi ľúto, pretože som zástancom filozofie, aby sporiteľ, aby občan v rámci možností, v rámci toho zdravého rozumu mohol so svojimi peniazmi robiť, čo on uzná za vhodné, a nie to, čo mu diktuje zákon, vláda, resp. možno v niektorých prípadoch ho drží v hrsti spoločnosť, ktorá jeho peniaze spravuje. A preto mi je veľmi ľúto, že do tejto novely sa nedostalo viac variability, viac možností, ako naložiť s úsporami, či už je to programový výber, či už sú to možnosti nejakého inštitucionalizovaného spravovania týchto úspor vo fáze ich výplaty.
Uprednostnili ste jednoducho záujem životných poisťovní, treba to jasne povedať, pred záujmom sporiteľov, pred záujmom ľudí. Je to jasne vidieť z predloženého návrhu a najmä pokiaľ ide, opakujem ešte raz to kontroverzné stanovenie, programový výber nie je možný, ak sporiteľ nemá celkový dôchodok, prvý, druhý pilier v úhrne najmenej vo výške 4-násobku životného minima, čo fakticky znamená sumu 800 eur, resp. predtým príjem, vymeriavací základ v priemere 1 600 eur mesačne. Tá hranica je postavená príliš, ale príliš vysoko, naozaj neprimerane vysoko a všetky argumenty, ktoré som doteraz počul, či oficiálne, či neoficiálne vrátane toho, ktorý som teraz počul od pána štátneho tajomníka na chodbe, jednoducho neprijímam, pretože sú falošné a nemajú žiadne reálne opodstatnenie.
Zdôrazňujem, že hranica 4-násobku životného minima znamená sumu 800-eurového dôchodku a znamená to predošlý príjem v priemere 1 600 eur mesačne. Takéto podmienky spĺňa možno dve, možno päť, ale určite nie viac percent slovenskej populácie a tak to bude pravdepodobne aj naďalej. Keď aj sa bude zvyšovať životná úroveň, tak sa bude zvyšovať životné minimum, to znamená, že táto filozofia a tieto pravidlá sa budú týkať naozaj stále toho istého malého okruhu sporiteľov, ktorí sú v tej najvyššej príjmovej skupine.
Aké máte argumenty, keď hovoríte, že to musí byť najmenej 4-násobok životného minima, pán minister? Hovoríte o tom, že aby takýto dôchodca nespadol do hmotnej núdze. No ak to niekto myslí vážne, že dôchodca s dôchodkom 799 eur by mal byť v hmotnej núdzi, tak tomu teda naozaj nerozumiem a ten človek je pravdepodobne v duševnej núdzi, ak takéto niečo tvrdí. Pretože hmotná núdza je dnes stav, keď jednotlivec má príjem nižší ako životné minimum, to znamená nižšie ako 200 eur, s tým, že pokiaľ ide o dôchodcov, tak sa započítava 75 % ich dôchodku, čiže znamená to približne 260-, 270-eurový dôchodok.
Ešte raz, aby som to zaokrúhlil hore. Ak má dôchodca dôchodok pod 270 eur, vtedy ako jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak sú to dvaja, ak je to manželský pár alebo sú tam ešte povedzme deti, tak tá hranica je ešte menšia vo svojom, vo svojom praktickom aplikovaní. To znamená, keby sme sa mali na túto požiadavku programového výberu pozerať cez to, aby ten dôchodca nespadol do hmotnej núdze, tak potom by tá hranica mala byť nie 4-násobok životného minima, ale nejaký 1,2-, 1,3-násobok životného minima a vtedy by to argumentačne sedelo.
Ďalší argument, ktorý používate, prečo to musí byť aspoň 800-eurový dôchodok a až potom je možný programový výber, je ten, že ak ten dôchodca vo vyššom veku bude v situácii, kedy bude čerpať sociálne služby, či už tie terénne, že za ním bude chodiť nejaký opatrovateľ, alebo tie kamenné zariadenia, to znamená, že pôjde do zariadenia sociálnych služieb, ľudovo povedané do domova dôchodcov, a tam tie náklady sú vysoké. Tieto náklady na sociálne služby sú hradené zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv, v konečnom dôsledku z daní občanov. Z daní občanov, to nie sú peniaze ani ministra práce, ani ministra financií, to sú peniaze, ktoré platia občania vo forme daní, daní z príjmu, daní z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej. Ak má niekto dôchodok 800 eur mesačne, znamená to, že mal predtým príjem 1 600 eur mesačne hrubého. Viete, koľko platí daní občan zamestnanec, ktorý zarába 1 600 eur hrubého? Ak si dáte tú prácu a prepočítate to, odrátate odvody, odrátate nezdaniteľnú čiastku, vyjde vám základ z toho 19 %, tak zistíte, že tá daň je vyše 200 eur mesačne. Čiže ten, kto má 799-eurový dôchodok a platí teda stále tých 200 eur mesačne na daniach, tak vy tvrdíte, ktorý si zaplatí, spočítal som to za 40 rokov, zaplatí sa za 40 rokov skoro 100-tisíc eur len na dani z príjmov, tak vy takémuto občanovi odmietnete prispievať zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu samosprávy na jeho potenciálny pobyt v zariadení sociálnych služieb? Ten, kto si zaplatí 100-tisíc eur počas svojho života na daniach, nemá dostať ani euro, keď je v zariadení sociálnych služieb? Lebo si dovolil zobrať časť svojich úspor cez programový výber? To myslíte vážne?
S takýmto argumentom sa ja nemôžem stotožniť, a preto si myslím, že táto hranica by mala byť nižšia. Aj v kontexte toho, čo je zatiaľ v platnom zákone, kde keby sme aj teda špekulovali tak, ako to robil Julo Brocka, teraz to myslím v dobrom, že ako to porovnať medzi sebou, tak mne z toho vychádza zhruba 2-násobok životného minima ako hranica, od ktorej by si mohol poberateľ dôchodku zvyšok úspor zobrať vo forme programového výberu.
Veľmi dobre hovoril Ivan Švejna, keď hovoril, že ak by sme nútili prakticky všetkých budúcich dôchodcov čerpať doživotný dôchodok a nemal by iné možnosti len doživotný dôchodok, tak jednoducho sú ľudia, ktorí už vedia, ktorí jednoducho vedia, že nedožijú vysokého veku, pre nich je čerpanie doživotného dôchodku extrémne nevýhodné, pretože vedia, a tak to jednoducho je, že ten doživotný dôchodok budú mať možno mesiac, možno dva, možno tri. Ja poviem úplne extrémny príklad, ale úplne extrémny. Dôchodca, teda občan v dôchodkovom veku, dožije sa 62 rokov, ale leží na smrteľnej posteli. Má ťažké onkologické ochorenie, vie, že dožije možno dva, možno tri mesiace, vy ho nútite, aby si tie úspory vybral, resp. nevybral cez doživotný dôchodok, kde je každému jasné, že ich bude čerpať, v úvodzovkách, tie dva mesiace, možno, možno tri a to je všetko. To znamená v takomto prípade, samozrejme, životná poisťovňa, je to poistný produkt, ja to rešpektujem, je to poistný produkt, ale keby som sa mohol slobodne rozhodnúť, tak takýto poistný produkt si, samozrejme, nekúpim, pretože viem, že je to pre mňa extrémne, extrémne nevýhodné, extrémne. Ak niekto má nejaké dedičné ochorenie a dožije možno tri, možno štyri roky, tak je to možno trošku v inej rovine, ale stále je to o tom istom. Takí ľudia vedia, že ten doživotný dôchodok, tie úspory si prakticky neužijú a keďže tam už nie je možnosť dedenia, tak je to pre nich a pre ich rodinu extrémne nevýhodné. Vy takýmto zákonom takýchto ľudí nútite, aby sa fakticky zriekli svojich dôchodkových úspor a dali ich životnej poisťovni. To nie je poistný produkt, to je nezmysel, to je hazard. V živote, keď viem, že ten poistný produkt nevyužijem, tak si ho nekúpim. Zaplatili by ste si vy sami na vaše autá, ktoré sú v garáži, extrémne nevýhodnú poistku? Samozrejme, že nie, hľadáte možnosť, ako ušetriť. Nikto z vás nie je blázon, ale navrhujete bláznivý zákon, ktorý takto poškodí ľudí. A častokrát veľmi chudobných ľudí, ktorí ten dôchodok majú tak či tak nízky, ale tie úspory by aspoň trošku pomohli v tej záverečnej fáze života, resp. potomkom, keď iný majetok po sebe ten nešťastník nenechá. Toto je veľmi nespravodlivé a veľmi nesociálne; že to musím práve ja povedať na vašu adresu.
Myslím si teda, že hranica 4-násobku životného minima na strane dôchodku a až potom možnosť čerpať programový výber je nastavená veľmi prísne, malo by to ísť nižšie na 2-násobok, resp. možno aj na nižšiu hranicu, a myslím si, že možnosti čerpania dôchodkových úspor by mali byť značne variabilnejšie a nemalo by to byť ľahké sústo pre životné poisťovne. Vy ste sa jednoducho v rámci rokovaní dohodli so životnými poisťovňami, že to bude takto, počúvali ste veľmi pozorne argumenty životných poisťovní a to bolo pre vás rozhodujúce, čo ma prekvapuje, sociálna demokracia! Záujem ľudí je vám úplne vedľajší!
Príkladom je aj to, že pokiaľ ide o prebytok zo zhodnotenia technických rezerv, to znamená, ak je tam nejaká ďalšia suma, ktorá sa vygeneruje nejakou investíciou, nejakým zhodnotením, tak životná poisťovňa si z toho zhodnotenia môže nechať až 20 percent. To je historicky najvyšší poplatok, ktorý v systéme dôchodkového sporenia zaznamenávame, pretože to dvojnásobne prevyšuje možné 10-percentné poplatky, ktoré si môže zobrať DSS-ka zo zhodnotenia. Čiže aj tu je vidieť, akí ste neuveriteľne štedrí voči životným poisťovniam, čo znova opakujem. Pri vašej rétorike sociálnych demokratov takéto štedré výnosy pre životnú poisťovňu, je to veľmi zvláštne a budú to len životné poisťovne. Budú to tak, ako tu je len šesť správcovských spoločností, čo kazí trh, pretože je tu isté podozrenie, že sa niekedy vedia medzi sebou dohodnúť a tá konkurencia nie je taká, ako by mala byť. Tak teraz to bude päť alebo šesť životných poisťovní, ktoré v konečnom dôsledku dostanú všetky dôchodkové úspory až na malú výnimku sporiteľov, kde dnes máme 5,7 miliardy eur a bude tých miliárd ešte viac...

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte je po jedenástej hodine. Zrejme budete pokračovať.

Mihál Jozef, poslanec NR SR
(Reakcia mimo mikrofónu.)

Ja chcem oceniť vystúpenie kolegu Ivana Švejnu, pretože bolo naozaj veľmi dobré a vystihol tú podstatu, prečo je tento zákon zlý, aj keď sú v ňom dobré veci. Ja, samozrejme, sa budem venovať podrobnejšiemu rozboru vo svojom príspevku v rozprave. Chcem zareagovať, že doterajšie vlády nepripravili anuitnú novelu. No tak pokiaľ ide o vládu Ivety Radičovej a moje pôsobenie na pozícii ministra práce, sociálnych vecí, bol som rád, že pri všetkých tých problémoch, ktoré s tým boli spojené, sa mi podarilo urobiť zásadné nápravy v druhom pilieri, pokiaľ ide o napr. zníženie poplatkov, zavedenie indexového fondu, pokiaľ ide o logiku garancií, negarancií v dôchodkových fondoch. Bol som rád, že sa mi to podarilo presadiť napriek obrovskému odporu, takto to poviem, či už dôchodkových správcovských spoločností, či vtedajšej opozície, to znamená strany SMER, ale musím byť kritický aj do vlastných radov vtedajšej koalície, pretože mnohé veci, ktoré sa nakoniec podarilo presadiť, boli presadené napriek odporu určitým, určitých kolegov z vtedajšej koalície, ale podarilo sa to urobiť a bol som rád a som hrdý na to, že sa to podarilo. Samozrejme, ak tento zákon bol schválený v októbri 2011, kedy už vláda Ivety Radičovej bola pomaly na odchode, tak nebol čas na prípravu anuitnej novely a je mi ľúto, že tí, ktorí v tejto práci pokračovali, sa nechali doslova zneužiť v tejto práci, ale k tomu sa ešte vyjadrím vo svojom príspevku v rozprave.