Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, presne tak, ako sme predpokladali, skrátené konanie sa schválilo, takže ideme rokovať v prvom čítaní o novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Dovoľte mi teda vyjadriť svoj názor na túto novelu, ktorá je predkladaná ministerstvom. Na viacerých miestach by som poukázal na niektoré fakty, ktoré sa môžu stať, čo sme už spomínali aj s ostatnými kolegami, že tento návrh mal prísť v normálnom konaní a nie v skrátenom konaní, aby sme sa mohli k nemu vyjadriť, aby mohol byť dokončený.
Ja musím opätovne ale povedať to, čo som už opakoval, že pri tejto novele sa ministerstvo nezamýšľa na to, že či balík financií, ktorý je, a to je tá 1 miliarda - budem hovoriť - 300 miliónov je dostačujúci a že či ho navýšiť, či ho netreba navýšiť, alebo či netreba naozaj urobiť optimalizáciu siete alebo zefektívniť fungovanie byrokratických organizácií ministerstva školstva a urobiť ostatné opatrenia, ktoré by priniesli omnoho väčší balík financií, lebo mi príde, že teraz iba akceptujete fakt, ktorý je a že máte určitý balík peňazí, ktorý vlastne prerozdeľujete a hovoríte, že ho budete prerozdeľovať poctivejšie alebo pravdivejšie. A stále budem opakovať tú istú vetu, že veď to nejako funguje, nejako to bude fungovať aj potom a vy by ste v prvom rade touto novelou mali tento balík financií naozaj navýšiť a nehovoriť iba o tom, že ho prerozdelíte presnejšie, že financie dáte sem alebo tam a že jasne vlastne vyriešite nedostatok financií v školstve, a že konečne dáte školám možnosť nakupovať, ako som spomínal už učebnice, alebo že pokryjete veci všetkých asistentov alebo jednotlivé alebo platy.
Keď sa zavádzalo normatívne financovanie aj v dôsledku vyššieho počtu žiakov, tento systém bol veľmi funkčný. Objem financií bol naozaj relatívne dostačujúci, čo zabezpečovalo aj dostatočný počet žiakov v celom tomto systéme. Avšak v poslednom období počet žiakov nám klesá, školy sú čoraz menšie, a to naozaj môže spôsobovať problémy v normatívnom financovaní.
Váš návrh na presnejší výpočet mzdového normatívu je vlastne úprava, že škola dostane presnejšiu sumu financií. Na to, aby ste prerozdeľovali presnejšie túto sumu financií, potrebujete údaje, o ktorých hovoríte, že v rámci zberu, samozrejme, že to nemôže byť zber, čo sa týka edu-zberu, ale musí to byť rezortný informačný systém. Ja opätovne musím povedať, že my už, čo sa týka výboru pre vzdelávanie, čakáme 30 dní na to, aby sme dostali výpočet funkcií rezortného informačného systému, že čo dokáže vygenerovať a aké informácie nám dokáže dať a stále sa nevieme k tomu dopátrať. Takže neviem, ako tento systém bude fungovať, ako ho budete využívať a možno preto sa posúvajú jednotlivé opatrenia až na tú dobu.
Ja by som ešte z toho literu zákona, keďže musím čítať s porozumením, ako mi pán predseda povedal v predchádzajúcom, že tento zákon nadobúda účinnosť od 1. septembra 2017 okrem čl. 1 bodov 2, 17, 20, 24 a tak ďalej, budem vymenovávať, až prídeme k tomu, že čl. 1 bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. A práve tento bod, tento čl. 1 bod 11 je práve to, že sa zohľadňuje mzdový normatív, ktorý zohľadní prax pedagógov na škole. Teraz ma to tak núti vysloviť, že čítajte s porozumením vy, pán predseda, a prečítajte si aj návrh od vašich koaličných partnerov, za ktorý potom budete aj hlasovať.
Ale vráťme sa naspäť teda k rezortnému informačnému systému, ktorý je naozaj nefunkčný a ja som pred niekoľkými mesiacmi už interpeláciou vás, pán minister, žiadal, aby ste mi poskytli transfer platov po 50 euro vo veci pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré som žiadal, keďže sme chceli vypočítať určitým spôsobom navýšenie platov učiteľov a vy ste mi odpovedali, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nesleduje údaje o platoch pedagogických a odborných zamestnancov. Teraz mi budete tvrdiť, že vlastne preto to chcete robiť, aby ste mohli sledovať tieto platy, ale vy nemáte ani základné informácie, pretože rezortný informačný systém reálne nefunguje a preto aj tá platnosť je až od 1. januára 2019, pretože všetci budeme v určitom pohľade v očakávaní, že ako tento systém sa bude napĺňať, keďže nám neviete dať ani základné informácie, že čo tento systém vlastne plní.
Keď budeme prechádzať, čo sa týka jednotlivých opatrení tejto novely, asi kolegyňa sa bude venovať tomu viacej, ale podobným krokom vlastne nemeníte, čo sa týka oblasti alebo problému asistentov. Sú to prostriedky prideľované na asistentov učiteľov a v tejto oblasti vlastne v novele nemeníte nič. Príspevok na asistenta sa bude prideľovať na školský a nie kalendárny rok. Takže keď si budeme mať odpovedať na otázky, že či je to systémová zmena, alebo že či pomôže školám, alebo či pomôže žiakom, je to naozaj úprava, ktorá nič nemení, lebo ten balík financií nezvyšujete a nie je stále nárokovateľný, pretože niečo také sme tam naozaj nenašli. Naposledy ste dostali žiadosti a budem opäť opakovať, 3 903 úväzkov pre 14 399 žiakov a vyhoveli ste len 43 percentám žiadostí. Zvyšní žiaci ostali bez asistentov, teda aj bez nároku na vhodné podmienky na vzdelávanie. Pridelenie financovať alebo opatrenie prideľovať financie na školský a nie kalendárny rok je naozaj technická úprava, ktorá v minimálnom množstve pomôže tým, ktorí dostávajú tento objem financií, ale tých ďalších 57 % je naozaj nevykrytých.
Príspevok na dopravu, to bolo veľmi zaujímavé pre mňa čítať. Ja som si to prenášal, že do praxe, že čl. 1 bod 14, ktorý sa venuje teda príspevku na dopravu. Vytvára takú aj nezrozumiteľnú situáciu. Ja neviem, že či nie je úplne dotiahnutý, alebo tá rovnosť jednotlivých šancí tam nie je. Na Slovensku len v podstate môže vzniknúť situácia, keď človek žije v obci, v ktorej nie je základná škola a v blízkosti je obec so základnou školou, teda vaším návrhom je, že ak žiak chodí do školy do inej obce, tak štát mu zabezpečí príspevok na dopravu, čo dáva absolútny zmysel.
Ďalšie vylepšenie, ktoré prinášate, je, že ak v obci máte verejnú školu, ale nie s vyučovacím jazykom menšín, napríklad s jazykom maďarským, a rodičia chcú, aby navštevoval maďarskú školu, tiež sa zaplatí cesta do najbližšej maďarskej školy. Môžeme súhlasiť, nemusíme, je to pochopiteľné.
Rovnako to platí aj v prípade, ak vaše dieťa má špeciálne potreby a potrebuje navštevovať špeciálnu školu, ktorá nie je v dedine, a teda v obci. Ministerstvo tiež zaplatí príspevok na dopravu. Ale keď si prečítate ods. 3 v písm. a) a b), ktorý hovorí, že zákonný zástupca žiaka verejnej školy alebo cirkevnej školy má právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu žiaka v odseku, tak v písm. b) hovoríte, že "najbližšej cirkevnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola". Teda ak máme obec, v ktorej nie je žiadna základná škola a rodič chce, aby jeho dieťa chodilo na cirkevnú školu, tak mu ju zaplatíme, tak mu zaplatíme cestu do nej. Ak však v obci je nejaká škola, a to už je jedno, že aká škola, tak tú cestu mu už nezaplatíte. Teda ak v obci je verejná škola a ja chcem, aby moje dieťa chodilo do cirkevnej, tak mám školu, lebo proste už v obci je nejaká škola a už tá rovnosť šancí, ktorú ste aj prezentovali, tak tá tu nie je. Teda chcete, aby dieťa navštevovalo cirkevnú školu, základnú, ale v obci je už nejaká iná základná škola, pokojne aj verejná, nemáte nárok na tento prípravok.
Rovnako ak chcete, aby vaše dieťa navštevovalo verejnú školu, ale v obci je len cirkevná, tak tiež nedostanete tento príspevok. Dokonca znenie zákona ani neupresňuje, že aká základná škola má byť v obci, aby ste v tomto v podstate prípade dostali príspevok. Zo znenia vlastne vyplýva, že príspevok na cestu do cirkevnej či verejnej základnej školy nedostanete, ak je v obci akákoľvek základná škola, teda možno aj špeciálna alebo základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, že keď hovoríme o rovnosti, tak naozaj rovnosť a mali by tu fungovať spravodlivé podmienky pre všetkých a táto časť by mohla byť určitým spôsobom doplnená.
Ja možno poviem iba taký úsmevný paradox, že ak sú dve dediny, ktoré majú spojené obce, kde je vlastne dom na dome a každá patrí do inej obce. Ak si predstavíte, že v jednej je základná škola a v druhej nie, tak tí susedia sa budú musieť teda naozaj rozprávať o tom, že komu zaplatíte tú dopravu, alebo ktorú kde nezaplatíte. A budú sa rozprávať cez plot.
Môžeme sa pozastaviť aj pri havarijných situáciách, kde článok 1 a bod 15 upravuje havarijné situácie. Ja len poznamenám, že by sa nemal asi volať financovanie havarijných situácií a odstraňovanie, ale to už je slovičkárenie. Rozdelenie financií na odstránenie havarijných situácií je rozdeľované v podstate podľa nejakej, neviem, príslušnosti, ale nie je to naozaj nič objektívne a vo veľkej časti ide iba o opravu okien a stien a je to často spôsobené zanedbanou údržbou. V otázke je, že čo je to havarijná situácia a čo nie? Vy ste tú myšlienku vlastne zobrali, aby tie peniaze neboli vyplácané týmto spôsobom a naformulovali ste to tak, ako ste naformulovali. Ale hovoríte, že teda zriaďovateľ sa o školu nestaral a ministerstvo nezafinancuje opravu havarijnej situácie, lebo je to vina zriaďovateľa a nie vina ministerstva.
Ja tu mám hneď niekoľko otázok. Je to § 4c, že kto bude posudzovať, že či ide o havarijnú situáciu alebo nie, že či je to zasa vytvorenie len určitej mašinérie, ktorá bude na základe možno aj politickej príslušnosti rozhodovať, že ktorá škola dostane peniaze na opravu striech, okien, ale ktorá nie. A hlavne ma veľmi zaujíma, že čo sa udeje, keď ministerstvo nepridelí tieto peniaze na tú havarijnú situáciu, lebo zadefinuje, že je to vlastne chyba zriaďovateľa, že čo? Kam pôjdu žiaci? Čo sa stane so školou? Ja viem, že chcete, aby to vyzeralo veľmi dobre a objektívne, ale zároveň cez toto opatrenie vieme, že ide o určitý objem peňazí, aj to nie malý objem peňazí. Takže by bolo potrebné nájsť nejaký spôsob, ako tieto financie dostať, keď na jednej strane chcete vyzerať veľmi dobre. A vy ste ten spôsob v podstate našli v tej novele, a to je v paragrafe c, odsek 1, ktorý znie, že, a to je veľmi pekný paragraf, že ministerstvo môže poskytnúť z kapitoly ministerstva dotáciu zameranú na rozvoj výchovy, vzdelávania v školách, školských zariadeniach, rozvoj služieb spojených s výchovou a vzdelávaním, poskytovaním školských účelovými zariadeniami a modernizáciu školských objektov. Čo je veľmi pekné spojenie – modernizácia školských objektov, čo nikto nevie, čo to znamená. Samozrejme, že vy tú modernizáciu budete uverejňovať na webovej stránke v sedemnástom odkaze niekde na ďalších podstránkach. A tento odstavec, podľa mňa, určitým spôsobom len neguje efekt odseku 2 paragrafu c, kde sa ukáže, že budova školy bola zanedbaná, ministerstvo neposkytne peniaze na jej opravu. Poskytne tieto peniaze vlastne inou cestou a nazve to dotáciou na modernizáciu a v podstate sme tam, kde sme boli. Lebo ten, kto má tie správne konexie, sa k peniazom v podstate dostane nie cez havarijné situácie, ale cez modernizáciu školy. A v praxi úplne ponechávate politické rozdeľovanie financií na opravu školy, len to úplne inak nazývate.
Ja musím povedať, že niekedy, keď sa dávali všeobecne štátne peniaze, tak sa robili výzvy absolútne na všetko. Ja si pamätám, že aj na Teach for Slovakia čo je absolútny nezmysel, sa určitým spôsobom robili výzvy, lebo tam neviem, čo ste chceli zadefinovať, ale aby to bolo nejakým spôsobom podložené. Teraz v podstate, čo sa týka dotácií na modernizáciu, nepotrebujete ani výzvu. Takže tie financie budete prerozdeľovať.
Môžeme ísť ďalej k učebniciam. Veľmi zaujímavý článok, ktorý upravuje 245-ku a v ňom konkrétne body 11 a 13, používanie učebníc a pracovných zošitov a učebných textov. Keď si prečítate, že školy vedú evidenciu schválených učebníc a tak ďalej a poskytujú údaje z evidencií ministerstva školstva, tak v podstate idete vytvoriť, hovoríte školám, aby si vytvorili svoju evidenciu učebníc, hovoríte im, že aby vám ešte aj poskytovali tieto informácie. Ešte aj v dôvodovej správe na jednej strane hovoríte, že novela upravuje byrokratickú záťaž škôl, no nečakal som, že táto úprava spočíva v tom, že ju vlastne budete zvyšovať. Stále sa hovorí, že nechceme školy zbavovať byrokratickej záťaže a tu im v podstate pridávate tú záťaž, aby si robili evidenciu učebníc. Naspäť niečo, niečo vytvárate. Ja si myslím, že ministerstvo má časové rady o počte žiakov danej školy a ministerstvo predsa vie, ktorá škola si objednala aké učebnice, pretože ich centrálne zaobstaráva. A ak ich centrálne zaobstarávate, tak ich evidujte vy a nezaťažujte s niečím takým školy a vyriešte si to v rámci svojich kompetencií, pretože toto naozaj nie je odbúravanie. Vyriešte to centrálne teraz a nezaťažujme stále školy. Asi kolega Sopko by o tom mohol rozprávať omnoho viacej.
Jedna vec, ktorá mňa tam zarazila, je odstavec, že finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, texty a tak ďalej, nebudem citovať, použije na zakúpenie učebníc, učebných textov a pomôcok. A ja si myslím ale, že školy, ja si myslím, školy sú väčšinou rozpočtové organizácie. Ak získajú príjem za poškodené učebnice, tak je to príjem rozpočtovej organizácie a tie sa odvádzajú ako príjem obci alebo zriaďovateľa. Takže neviem, ako budete toto realizovať, že kde je nejaké ustanovenie, že je to príjem školy, ktorá škola potom má použiť na poškodené učebnice, takže tej škole to zostane. Proste robí sa tu nejaký nezmysel, ktorý reálne nefunguje, namiesto toho, aby ste zobrali náš návrh z minulých schôdzí, keď sme navrhovali, aby príspevok na učebnice bol dávaný do normatívu a tento príspevok bol priamo posielaný na školy a škola aby si za prechodné trojročné obdobia nakupovala sama učebnice. Tým by ste vyriešili celý tento problém a nemusíte robiť žiadne evidencie a ostatné opatrenia, ktoré tu navrhujete. Okrem toho, že teda ich nedodávate v dostatočnom počte, poprípade ich nedostávate vôbec a každoročne tento systém zlyháva.
Ja som si myslel, že keď budete prinášať túto novelu, tak zakomponujete tam naozaj všetky zmeny, ktoré budú hĺbkové, čo sa týka zmeny či už financovania alebo fungovania jednotlivých škôl. Ale pre mňa je to naozaj iba novela, ktorá rieši veci na povrchu, ale nejde absolútne do tej hĺbky, aby ste vyriešili kompletne všetky problémy a, alebo ani nieže všetky problémy, lebo asi za funkčné obdobie sa to nedá, budem taký milosrdný, ale tie zásadné problémy, ktoré v súčasnosti školstvo má.
Keďže poznáme parlamentnú matematiku, tak ako som hovoril, tak predpokladám, že prídeme aj do druhého čítania. Ja budem veľmi konzultovať s vami, aby tam, aby ste nám akceptovali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme prednášať a uvidíme, že čo táto novela prinesie ďalej. Ja by som veľmi rád ale apeloval na vás, aby ste naozaj začali robiť systémové zmeny, pretože sa blížime do polovičky volebného obdobia a stále iba rozprávame. A ja už som to vyslovil veľakrát, že mám taký pocit, že my sa prediskutujeme až do roku 2020, kedy budú ďalšie parlamentné voľby a školstvo nieže zotrvá na tých zlých výsledkoch, ktoré v súčasnosti má, ale tie zlé výsledky budú ešte stále klesať nižšie a nižšie.
A ďakujem veľmi pekne.
