Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.6.2017 o 18:15 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 10:24 - 10:33 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Dámy a páni, ešte raz si zhrňme teda revolučný návrh zákona z 2015., minulej aj súčasnej vláde, ktorá mala reálne pomôcť študentom, aby tá prax bola prenesená aj do škôl. Z dostupných informácií, keďže nikde sa nevedie žiadna efektivita ani žiadne meranie, ani žiadne vyhodnocovanie jednotých, jednotlivých projektov, vieme iba čiastkové informácie, či už z CVTI alebo zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo z ministerstva a následne aj z VÚC-iek, resp. z koordinátorov, ktorí by mali zdieľať tieto informácie. Vieme, že v prvom roku bolo zapojených iba 450 žiakov, v druhom roku 1 122 žiakov, v treťom roku 1 370 žiakov, ale keď si pozriete zase informácie týchto organizácií, tak sa dostanete úplne k iným číslam. Takže ja budem hovoriť o čísle 2 500 žiakov, hoci naozaj nevieme, aké číslo je to správne, pretože nefunguje ani RIS-ka ani jednotlivé zbery informácií.
V Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania z 2015. bolo vyčerpaných 44 mil. z eurofondov, ktoré boli minuté aj na duálne vzdelávanie, propagáciu a zapojenie týchto žiakov. A keď to prepočítam na tých 2 500 žiakov, tak naozaj jeden žiak nás stál 17-tisíc euro pri tomto súčasnom nastavení zákona, čo je absolútne nonsens, a pritom by stačilo iba niekoľko úprav, legislatívnych úprav, aby sme umožnili vstup aj malých a stredných podnikateľov do duálneho vzdelávania.
Najskôr si dáme také v rýchlosti pozitíva duálneho vzdelávania, asi sa otvárajú dvere podnikov, ktoré môžu zaistiť učebnou zmluvou alebo zmluvou o duálnom vzdelávaní spoluprácu medzi firmou a strednou odbornou školou. Samozrejme, že je to prínosom aj pre školy, pretože niektoré majú nedostatok žiakov, a tým, že sa zapoja do duálneho vzdelávania, tak môže ten príliv žiakov byť omnoho viacej, a to je výhoda pre školu. A sú tam potom jednotlivé daňové nástroje, ktoré odsúhlasilo ministerstvo financií, ktoré môžu pomáhať či už podnikateľom, alebo..., a napomáhať školám.
Pre hlavné negatíva, ktoré sú v súčasnom znení zákona, je, že žiak vstupuje do systému odborného vzdelávania za reálne určitých podmienok, ktoré sú absolútne odlišné od toho, ako sa vzdeláva vlastne vo firmách. Duálne je stále dostatočne atraktívny, pretože táto forma nereflektuje v podstate obavy žiakov a rodičov z takej tej veľmi skorej špecializácie, aby sa nevytvorila nejaká iná ponuka, kde by žiaci mohli prechádzať z jednotlivých odborov.
Tá posledná, najspornejšia vec, ktorá je, je uzatváranie učebných zmlúv na začiatku štúdia, ktorá je výhodná iba pre určitých žiakov alebo určité odbory, kde sa prakticky vyučovanie dá poskytovať od začiatku. V súčasnosti to funguje tak, že rodič ako zákonný zástupca musí podpísať zmluvu za svoju dcéru alebo syna do 31. augusta, takže do 31. augusta ho zapája vlastne do duálneho vzdelávania so zamestnávateľom. Zamestnávateľ absolútne netuší, kto príde, že či ten žiak chce alebo nechce, rodičia musia počas prázdnin reálne prísť do školy a podpisovať zmluvu a podpisujú tú zmluvu na celé obdobie štúdia. A následne ten zamestnávateľ si dáva aj podmienku, aby odpracoval ďalšie tri roky po dokončení štúdia. Takže keď mladý človek v 15 rokoch sa zaväzuje v podstate na nejakých sedem až osem rokov, že nemôžeš nikam. Čo keby sa rozhodol, že chce ísť na vysokú školu alebo že chce odcestovať do zahraničia a tam si splniť nejaký svoj sen alebo ísť pracovať, tak nemôže, pretože mu ten zákon nedovolí.
V súčasnosti tým, že sa zapája od prvého ročníka, tak v podstate ani neriešime problematiku zabezpečenia povinnej školskej dochádzky v škole, nerozumiem, prečo sa stále ministerstvo bráni, aby sa do duálneho vzdelávania mohli zapojiť žiaci aj od prvého ročníka, kedy vlastne získava nejaké základné iba po prvom roku aj v iných ročníkoch, kedy získavajú nejaké základné možnosti. Neviem si predstaviť ako ten zamestnávateľ, ja som dával aj podnet na či už školskú inšpekciu alebo bezpečnosť práce, ako môže mladý človek v 15 rokoch v prvom ročníku reálne prísť do nejakej kuchyne alebo za murára, a tam byť na pracovisku alebo tam začať rezať nejaké mäso, zemiaky a podobne, že ktorý zamestnávateľ niečo také dovolí, a preto tí zamestnávatelia sa nechcú reálne púšťať do toho duálneho vzdelávania, pretože nemajú tam možnosť nechať toho žiaka, aby v prvom ročníku načerpal tie vedomosti, aby si zvykol na ten odbor, aby si ho obľúbil, aby dostal tie reálne základy v tej škole a potom mohol pokračovať v praktickej výučbe ďalej.
Našou novelou, ktorú teraz predkladáme, sa vylepšuje spolupráca škôl a zamestnávateľov, čo je teda prioritne tým cieľom. Tá aplikačná prax už v 2015., keď sa prinášal tento návrh zákona, sa na to poukazovalo, že bude to primárny dôvod nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania, a to, že v súčasnosti škola, ktorá sa zapojí do duálneho vzdelávania, má krátený normatív. V praxi to funguje tak, že keď škola sa rozhodne, resp. žiak sa rozhodne, že chce vstúpiť do odborného vzdelávania, škola získa menej financií na mzdový normatív, ako by normálne, iba pre zaujímavosť, ja nemôžem teda tu ukazovať, ale existuje taká tabuľka, čo mi doteraz nikto nevysvetlil, že na základe čoho sa vlastne urobili tieto koeficienty krátenia mzdového normatívu, ale keď máte stavebnú školu, ktorá je napríklad v Nitre jedna z tých najlepších, kde majú murárov, a zapoja sa žiaci do murárov, do odboru murár, tak v normálnom systéme bude mať normatív 2 182 eur, ale keď sa zapojí do odborného vzdelávania, tak škola dostane iba 1 318 eur. Toto je nepochopiteľné niečo, lebo na jednej strane chceme, aby školy sa zapájali do odborného vzdelávania, na druhej strane reálne im ešte na tabuľke povieme, že vy keď sa zapojíte, tak dostanete skoro o 50 % menej financií, len sa, prosím vás, zapojte a tie peniaze si vypýtajte niekde inde, my vám ich či už z ministerstva, alebo zo štátu nedáme, vy si ich vypýtajte u podnikateľov u toho súkromníka, ktorý nám zoberie žiakov a ktorý si i bude vychovávať toho žiaka, potom ešte zafixuje na ďalších 7 až 8 rokov, nech sa nemôže nikde pohnúť. Chcem sa opýtať, že pre koho je tento systém a tento návrh zákona výhodný. Jednoznačne nie pre žiakov a mladých ľudí, ktorí by chceli sa venovať jednotlivým profesiám.
Ďalšia vec, ktorú riešime touto novelou, je najmä to, že na strane zamestnávateľov tých malých a stredných podnikateľov je ako prekážka vyššej miery ochoty sa zapojiť do duálneho vzdelávania. Tá administratívna záťaž, ktorá je spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa na praktické vyučovanie. Keby ste išli do tohto procesu, tak dostanete 11 formulárov, ktoré musíte vydokladovať a vypodpisovať, aby ste sa reálne, aby ste si reálne mohli dať žiadosť o odborné vzdelávanie, a na základe toho potom bude prebiehať celý ten proces certifikácie, kedy vám niekto povie, že môžete si zobrať tohto žiaka, môžete doňho investovať, môžete mu dať tie vedomosti, takže opätovne to nie je výhodné pre malých a stredných podnikateľov, čo sa absolútne nerieši, a to je aj problém celej tej zapojenosti odborného vzdelávania.
Ďalšia vec je, ktorú som už spomínal, a to, že odstraňujeme vstup iba od prvého ročníka, resp. ho posúvame, aby učebné zmluvy, aj to je taký nezmysel, že keď mladému človeku 15-ročnému poviete, že tu máš, alebo rodič ako zákonný zástupca, že podpíš učebnú zmluvu, tak sa zľaknú a neviem, kto vymyslel tento názov. Ale posúvajme podpis tejto učebnej zmluvy do 15. septembra, aby naozaj mladí ľudia sa mohli začleniť do toho kolektívu aspoň za tie dva týždne, pokedy bude EDU zber, aby reálne mohli okúsiť, či chcú to povolanie, a následne by mohli vstúpiť do duálneho vzdelávania, alebo dávame možnosť, aby vstupoval do duálneho vzdelávania aj v druhom alebo v treťom ročníku, aby získali už tie základné vedomosti a zručnosti a naozaj mohli stavať na niečom.
Účelom nášho návrhu sa mení a dopĺňa teda zákon o odbornom vzdelávaní, aby sme reflektovali na jednotlivé faktory, ktoré spôsobujú nízku účasť stredných škôl a zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania, a sú to tie tri najzákladnejšie veci, ktoré som tu zhrnul ohľadom krátenia normatívov, ohľadom zapojenia malých a stredných podnikateľov a odstránenie byrokratizácie, a tretia vec je, aby mladí ľudia mohli vstupovať do odborného vzdelávania v druhom, v treťom, v prvom, v druhom aj v treťom roku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 10:21 - 10:22 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť po roku prinášame novelu zákona o odbornom vzdelávaní, zákona č. 61/2015 Z. z., pretože v 2015. to mal byť prelomový návrh zákona, ktorý reálne refrešne odborné vzdelávanie a zachráni celý spôsob vzdelávania v odbornom vzdelávaní alebo v odborných školách. Poľa dostupných informácií po troch rokoch fungovania tohto návrhu zákona je zapojených iba 1 370 žiakov a po troch rokoch je to okolo 2,5-tisíc žiakov, ale pri tej informačnej nerovnosti, ktorú v školstve máme, tak v podstate nikto nevie ani, koľko žiakov je vlastne zapojených do duálneho vzdelávania. Hoci v Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania v 2015. bolo minutých 44 mil., čo keď prerátate na počet žiakov, ktorí sú teraz zapojení, je to okolo 17-tisíc euro na jedného žiaka, ktoré boli minuté naozaj z eurofondov. Môžme sa potom pýtať, kde tieto peniaze chcú, sú.
A k tej mojej skúsenosti, školy hlavne kritizujú krátenie normatívu a nedostatočnú flexibilitu, ale o tom by som porozprával priamo pri jednotlivých bodoch, ktoré navrhujeme v tejto novele zákona, a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 10:16 - 10:18 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pani podpredsedníčka, ja som veľmi rád, že si to priniesla, taký ten pohľad matky a zodpovedného človeka voči svojmu dieťaťu. Ja si myslím, že naozaj tú diskusiu by sme stále mali ťahať ku kvalite základných škôl. My sme aj prezentovali pred pár týždňami reformu základného vzdelávania, čo sa týka toho obsahu a štruktúry obsahu. A ja by som ti ako matke reálne ponúkol základnú školu, ktorá ten obsah by mala rozdelený do troch cyklov. V tom prvom cykle by sa neučili, ktorý by bol 1. až 3. ročník, by sa neučili predmety, ale oblasti a bol by to taký ucelený a zmysluplné témy, veľmi voľné, dynamické a nie podľa vyučovacích hodín, kde by sa uvádzalo vlastne do gramotnosti. Ten druhý cyklus by bol 4. a 5. ročník, kde by sa začalo vyučovať už jazyk a komunikácia, samozrejme, materinský alebo cudzí, kultúrna gramotnosť a tá časová dotácia by bola na tých školách a školy by si... (V pozadí zaznel ťahavý zvuk, asi zvonenie mobilného telefónu.) Anička, teraz vybuchneme tu všetci kvôli tomu, že sa rozprávame o osemročných gymnáziách. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemusíte sa báť. My sme tvrdší.

Gröhling, Bratislav, poslanec NR SR
A tá časová dotácia by bola na jednotlivých školách, základných školách. A v tom 4. a 5. ročníku, kedy sa aj žiaci delia a odchádzajú možno na osemročné gymnáziá, by sme zavádzali taký že subject basic bending, čo sú hodiny, ktoré bežne fungujú v ostatných štátoch, ktoré by sa rozdeľovali na základné a štandardné a tam by si si už vyberala jednotlivé predmety. A v tom treťom cykle by už boli voliteľné predmety, aby si si v 7., 8. a 9. ročníku normálne mohla vybrať tú špecifikáciu pre svojho žiaka. Dokonca sme mysleli na to, ako by boli vyriešené málotriedky, lebo jednotlivé školy by mohli mať iba prvý cyklus alebo druhý a tretí cyklus. A toto je riešenie, ktoré by sme mali ponúkať, ako zvýšiť kvalitu a štruktúru obsahu základných škôl.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 10:00 - 10:02 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Remišovej, že vyslovila aj Fínsko a že tú diskusiu stále ťaháme ku kvalite základných škôl, pretože to by malo byť v súčasnosti aj najdôležitejšie. Je faktom, že tie osemročné gymnáziá nám naozaj odoberajú základným školám najlepších žiakov a s týmto stavom nie sú spokojní, stačí si urobiť ten prieskum, pán kolega Čaplovič to aj spomínal, že združenie základných škôl ako definuje, a potom tento odliv nám v podstate ovplyvňuje celé základné školstvo, nie iba jednotlivé triedy alebo školy. Toto nám dokazujú aj jednotlivé výskumy, ktoré sa dajú nájsť, či už Hanushek, Wossmann, čo definovali aj v učiacom Slovensku alebo citovali v učiacom Slovensku, aj štúdia od Daniela Horna, 2013, alebo Poliaci, Macieja Jakubowského, dokonca v Poľsku v 2019. budú rušiť ako keby obdobu osemročných gymnázií, aby začleňovali týchto žiakov.
Ale znova budem hovoriť, že tlačme tú diskusiu ku kvalite základných škôl a pýtajme sa, že či si základné školy budú môcť vytvárať predmety nad rámec štátneho vzdelávacieho programu, že či si budú môcť zavádzať väčšie množstvo voliteľných predmetov, alebo im to stále budeme odoberať cez nejaký dejepis alebo možné predmety, ktoré ešte prídu, ako branná výchova a tak ďalej. Že či budú môcť, ja neviem, 30 – 40 % jednotlivých predmetov si dotvárať sami, aby naozaj uspokojovali tie potreby žiakov, ktoré tam budú. Či budú mať učebnice, alebo voľný trh učebníc, toto sú otázky, ktoré by sme mali najbližšie riešiť. A ja takto budem tlačiť na pani ministerku, aby prišla naozaj s konkrétnymi opatreniami, nie s niečím všeobecným, čo potom skončí, čo vysloví a potom skončí v nerealizovateľnom móde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 9:46 - 9:48 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Myslím si, že všetci súhlasíme s tým, ako by sa mal riešiť tento problém, ale nikto ho nerieši, pretože my by sme mohli jednotlivé pozmeňováky, ktoré budú podané, naozaj iba odsúvajú ten problém, ktorý v súčasnosti máme. Ale stále sme nepočuli ani zo strany ministerstva, že ako to bude ďalej, my iba ten problém posúvame jeden rok dopredu. Mohli by sme argumentovať na to vyjadrenie alebo na ten príspevok, že či máme toho žiaka osemročného gymnázia poslať naspäť na základnú školu, kde sa v podstate nejako nudil alebo nedostával dobré vzdelanie len preto, aby ostatných žiakov ťahal, čo určite nie. My by sme sa mali v prvom rade pýtať, že ako vytvoriť systém, kde aj nadpriemerní, aj priemerní žiaci sa spolu učia a všetci spolu napredujú, a to je ten hlavný problém, ktorý by sme mali vyriešiť. Takže tak, ako tu bolo spomínané od kolegov, mali by sme riešiť v prvom rade kvalitu základných škôl.
A možno by sme sa mohli pozrieť aj na ostatné krajiny, že kde majú veľmi dobré školstvo a zároveň nemajú ani osemročné gymnáziá, ako je Fínsko, ktoré tak veľmi často sa spomína a pani ministerka tam aj bola. Alebo Estónsko, kde si všimneme, že na jednotlivých školách sa ponúka veľké množstvo krúžkov, voliteľných predmetov, tým žiakom, ktorým nejde matematika, si budú môcť v štvrtom alebo piatom ročníku vybrať špeciálne kurzy, alebo žiakom, ktorí zasa napredujú alebo nenapredujú, tak im poskytujeme ďalšie a ďalšie možnosti. Možno aj v Singapure, nech je akýkoľvek ten Singapur, tak tam sa môžme tiež inšpirovať.
Ja si myslím, že toto malo byť to, čo, pani ministerka, ste mali vysloviť, aby ste ukľudnili celkovo situáciu, že prinesme nejaký návrh či už cez tie pozmeňovacie návrhy; a ten spôsob, aký je, to už asi nekomentujme; a mali ste reálne vysloviť, že čo sa bude diať nasledujúce obdobie. Nie nejaké všeobecné plány, ale konkrétne opatrenia na to, ako zvýšite kvalitu základných škôl.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

11.9.2017 18:31 - 18:33 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2017 12:52 - 12:56 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému vládnemu návrhu zákona. Ja musím vysloviť, že celá táto novela iba ukazuje, že ako nám záleží na celej oblasti školstva, lebo si myslím, že po prvýkrát sme to zažívali a zažívame pri Učiacom sa Slovensku, kedy ste vyvolávali také nadšenie zo strany žiakov, zo strany učiteľov, rodičov a potom ste to tak v priebehu toho času zabili vaším jeden a polročným nič nerobením, ak nebudem teda uvažovať o spojitom písme a jednej hodine dejepisu navyše, kde ste v podstate pozvali tých najlepších ľudí v rámci školstva, ktorí niečo aj znamenali, a mysleli ste si, že ustojíte v podstate celé štyri roky tým, že budú pripravovať tento dokument a že sa prediskutujeme až do roku 2020. Zabudli ste ale, že títo ľudia budú chcieť plniť tento dokument a že ho budú chcieť realizovať. A vy iba naťahujete čas a doteraz nikto vlastne nevyslovil, že či táto novela je už súčasťou tohto dokumentu, ktorý stále prezentujete, čo by sme možno aj veľmi radi teda počuli, že či to prediskutovali ste aj s týmito ľuďmi alebo nie.
Druhýkrát váš pohľad na školstvo svedčí o tom, ako prinášate, ako prerokovávame túto novelu, ako ju prerokovávate, že najskôr sa mala prerokovať normálne, potom bol načasovaný bod na druhú, teraz ste rýchlo to zmenili, ešteže sme tu všetci boli a že sa môžme k tomu vyjadriť. Že taká tá slušnosť z vašej strany, že keď už poznáme tú matematiku parlamentnú a v rámci tej matematiky nám neprijmete žiaden pozmeňujúci návrh, tak nás aspoň nechajte slušne ho tu prečítať a normálne slušne o ňom diskutujme. Lebo potom neviem, ako tú slušnosť chcete učiť mladých ľudí na školách, keď to nedodržujete vy.
Čo sa týka, k tomu prinášaniu a tejto novely, tak si myslím, že argumenty, ktoré som už x-krát hovoril v rámci skráteného legislatívneho konania, že nás čakajú nejakého hospodárske škody alebo, že chceme tu ochraňovať základné ľudské práva a slobody, vyjadroval som sa k tomu už tiež. Môžeme opakovať, že žiadne hospodárske škody nám nehrozia a vy ste iba napasovali novelu, ktorá štyri mesiace bola na vláde, a nemali ste prerokované jednotlivé veci, takže tam boli rozpory. Musím znova zopakovať, že jediné, čo ste argumentovali, teda akceptovali, tak boli rozpory jednotlivých ministerstiev, ale nie profesných organizácií, čo je tiež tak na zváženie, že ako sa pozeráte na školstvo, ako rýchlo chcete prerokovať jednotlivé veci.
Kolegovia sa venujú iným veciam obsahovo, ja by som sa chcel venovať hlavne dĺžke praxe pedagogických zamestnancov pri výpočte mzdového normatívu. Vy v správe uvádzate, že ten zber údajov, ktorý potrebujete, tak bude trvať asi jeden a pol roka, kým ho vyhodnotíte, takže v zákone ste vložili v čl. I bode 11, že účinnosť bude od 1. januára 2019. My sme v rámci uznesenia rezortného informačného systému, ktorý sme žiadali výborom pre vzdelávanie, dostali odpoveď. Tam je vylicitované všetko, čo tento rezortný systém dokáže vysloviť. Je tam aj pracovný pomer, platová trieda, pracovná trieda, kreditový príspevok, kariérový stupeň, kariérová pozícia, typ poberaného dôchodku a tak ďalej. Nie je tam dĺžka praxe pedagogických zamestnancov, čo je jedna vec, ktorú by ste tam mali vložiť, takže nevidím dôvod, prečo by sme mali skoro jeden a pol roka čakať, aby toto ustanovenie reálne prišlo do platnosti, keď chcete robiť tie veľké koncepčné zmeny, a nebudeme zase iba naťahovať čas. Takže mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 611.
V čl. IV sa slová "čl. I bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019" nahrádzajú slovami "čl. I bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2018".
Odôvodnenie: navrhuje sa, aby zohľadňovanie dĺžky praxe pedagogických zamestnancov pri výpočte mzdového normatívu nadobudlo účinnosť o rok skôr vzhľadom na to, že údaje o dĺžke praxe pedagógov by sa mali zozbierať k 15. septembru 2017 a nie je nutné čakať viac ako rok na to, aby sa zapracovali do výpočtu mzdového normatívu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.6.2017 18:46 - 18:47 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca... Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 605). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré sú, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2017 18:15 - 18:16 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja iba zopakujem veci, ktoré boli vyslovené aj ocenené, že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí učiteľov, čím sa ruší podmienka kvalifikácie predpokladov na pedagogických zamestnancov, teda pre pedagogického zamestnanca osobou, namiesto komisionálnych skúšok sa navrhuje preverenie vedomostí žiaka inou formou a to minimálne raz na konci každého polroka, čo pre mňa osobne je veľmi dôležité. Vzhľadom na pravidelný kontakt žiaka s kmeňovou školou sa stáva tá daná kmeňová škola orgánom, ktorý vykonáva tú kontrolu vzdelávania, kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania aj prostredníctvom stretnutí alebo preverenia vedomostí žiakov.
A dôležitá vec je, že súčasná výška desaťpercentného normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia, ktorá je určená, tak my navrhujeme, aby to aktuálne bolo na 40 %, aby naozaj boli pokryté všetky potreby takýchto žiakov v rámci učebných materiálov.
Ďakujem veľmi pekne za ocenenie a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2017 18:03 - 18:06 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je umožniť domáce vzdelávanie žiakov aj na druhom stupni základných škôl.
Domáce vzdelávanie na prvom aj druhom stupni funguje vo viacerých európskych krajinách. Podľa viacerých svetových štúdií deti vzdelávané doma rodičmi alebo rodičmi vybratou osobou vo výsledkoch sociálnej, emocionálnej zrelosti nezaostávajú vôbec za svojimi rovesníkmi, ktorí navštevujú školu.
Domáce vzdelávanie je vhodné pre žiakov, ktorí si vyžadujú individuálny prístup pri výučbe prispôsobenej ich potrebám. Jeho zavádzanie zároveň nevedie k hromadnému odchodu detí zo škôl vzhľadom na to, že väčšine pracujúcich rodičov vyhovuje štandardný spôsob vzdelávania ich detí. Domáce vzdelávanie obvykle volia rodičia z objektívnych dôvodov, ako sú špeciálne potreby dieťaťa alebo časté sťahovanie rodiny. Na Slovensku, samozrejme, existujú prípady, kedy domáce vzdelávanie vykonávajú rodičia detí, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a ktorým škola nemohla zabezpečiť dostatočné podmienky na vzdelávanie.
Jedným z aktuálnych problémov rodín, ktorých deti sa vzdelávajú v individuálnom vzdelávaní, je absencia hlavne učebných materiálov a pomôcok a v súčasnosti podľa nariadení vlády 630/2008 predstavuje normatív na žiaka v individuálnom vzdelávaní iba 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Preto navrhujeme a odporúčame zvýšiť aktuálne normatívne prostriedky z 10 % až na 40 % s cieľom, aby kmeňová škola bola schopná poskytnúť žiakovi všetky potrebné učebné materiály, ako aj prípadné stretnutia či konzultácie.
Dve najzákladnejšie úpravy, ktoré sú, a to že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí s učiteľom, hodinu, on-line hodinu alebo zadávaním úloh či projektov na vypracovanie na diaľku. Keďže vedomosti žiaka sú pravidelne preverované, čo je veľmi dôležité, a žiak aj zákonný zástupca spolupracujú s kmeňovou školou pri individuálnom vzdelávaní, nie je nutné, aby osoba, ktorá vykonáva individuálne vzdelávanie, spĺňala aj kvalifikačné požiadavky pre pedagogického zamestnanca. Zároveň však, čo je veľmi dôležité, ak žiak neprospeje v preverovaní vedomostí alebo ak škola zistí nedostatky na úrovni a kvalite individuálneho vzdelávania, škola môže rozhodnúť o zrušení individuálneho vzdelávania.
Druhá vec, v súčasnom znení bolo vždy navrhované komisionálne skúšky, my navrhujeme, aby preverenie vedomostí žiaka formou takou, ako určí kmeňová škola, to minimálne raz na konci každého polroka, minimálne raz na konci každého polroka. Vzhľadom na to, že komisionálne skúšky sa vykonávajú pred trojčlennou komisiou a zvyčajne sú určené pre prepadávajúcich žiakov, predstavujú pre dieťa záťaž a, samozrejme, jeho nadmerný stres, obzvlášť v prípade detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, napríklad detí s autizmom, môže prítomnosť troch neznámych ľudí veľmi výrazne ovplyvniť ich výsledky. Preto uvoľňujeme zároveň aj podobu preverenia vedomostí žiakov, čo znamená, že žiak môže byť skúšaný formou projektu, ústnej skúšky, zadania testu alebo inak.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis