Vážený pán predkladateľ, už neprítomný chvíľu, vážené kolegyne, kolegovia, aby som náhodou nezabudol, tak pre pána spravodajcu, keď ho pán Sopko prestane zabávať, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy, teda ten bod, ktorým sa dopĺňa čl. II novela zákona o volebnej kampani, to slávne 50-dňové moratórium, bod 4, aby som teda náhodou, ak mi to v tom prúde slov unikne, tak osobitne hlasovať o tomto, o tomto návrhu poprosím.
Aby som druhú vec nezabudol, tak, pán poslanec Kéry, jasné, že všetci navrhujeme meniť zákony, v ktorých sa nám niečo nepáči, ale tuto mám pocit, že to nie je na základe nejakej vecnej analýzy alebo na základe toho, že je tam reálny problém, možno ten pôvodný návrh, áno, o tom sa môžme baviť, či je tam nejaký reálny problém, ale v, ten váš pozmeňovák, aby sa nezávislí kandidáti nevolali nezávislí kandidáti, to je iba čisto osobný problém. To nie je žiadny reálny vecný problém. To nie je niečo, s čím by mala problém volebná komisia. Jednoducho vám sa nepáči, že niekto je označovaný ako nezávislý kandidát, tak mu to zmeníte na "bez politickej príslušnosti", lebo to lepšie znie, teda horšie to znie, čo bude potom lepšie pre straníckych, straníckych kandidátov, že tí ich konkurenti nebudú nezávislí kandidáti, ale iba bez politickej príslušnosti, a vôbec pri tom neberiete do úvahy, že v skutočnosti to označenie, označenie nezodpovedá realite a je klamlivé.
A keď už sme v druhom čítaní, budem sa venovať ani nie tak tomu pôvodnému návrhu, ale pozmeňujúcim návrhom, najmä tomu pozmeňujúcemu návrhu v bode 4 spoločnej správy, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie. A musím s poľutovaním konštatovať, že ak tento pozmeňujúci návrh bude schválený, tak sa zo zlého zákona, s ktorým vecne nesúhlasím, ale horšie slovo ako zlý zákon by som naňho nepoužil, stane zákon, ktorý je nebezpečný a hlúpy. Zo zlého zákona sa stane zákon, ktorý je nebezpečný a hlúpy. Ten pôvodný návrh zákona, ktorý som kritizoval v prvom čítaní, je podľa môjho názoru zlý. Ale reaguje na reálne existujúci problém, reaguje aj na to, že niektorí kandidáti obchádzajú súčasné znenie volebného zákona tým, že si do kolónky zamestnanie píšu niečo iné, ako je reálne ich zamestnanie, a využívajú to na to, aby sa identifikovali v nejakej miestnej skupine, miestnemu združeniu občianskemu, občianskej iniciatíve a podobne.
Podľa môjho názoru ten pôvodný návrh je zlý z dôvodu, že vy im to chcete zakázať. Podľa môjho názoru by sme im to mali umožniť, mali by sme umožniť, aby sa občania pre účely komunálnych a regionálnych združieb mohli združiť do nejakých volebných strán alebo združení pre účely volieb a nebrániť im v tom, nezakazovať im v tom. Ale dobre, to je vecou názoru.
Tým pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcete zaviesť 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky, však to už ťažko označiť za vec názoru, lebo idete zaviesť niečo, čo je, čo tuto na okolí nenájdete niečo také. Myslím, že ani v Čiernej Hore nemajú 50-dňové moratórium. Tam majú tuším 15-dňové moratórium, 30 a viac dní majú krajiny ako Bolívia, Honduras, Kamerun a Tunisko. A pri všetkej úcte, že by sme sa mali, čo sa týka volebných pravidiel, inšpirovať práve týmito krajinami, si teda rozhodne nemyslím.
Niekedy v septembri prišiel pán predseda Národnej rady a predseda SNS Danko s nápadom zmeniť dvojtýždňový zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov na 30 dní. Na zasadnutí výboru pre verejnú správu prišla trojica koaličných poslancov z troch koaličných strán s nápadom predĺžiť to na 50 dní. Už aj tých 15 dní, ktoré boli zavedené, zavedené za ministra Kaliňáka tým, že bol schválený nový zákon o volebnej kampani a trochu sa zjednotila dovtedajšia úprava, ktorá pre niektoré volebné zákony a pre niektoré typy volieb nedávala, nedávala žiadne moratórium na volebné prieskumy; pre niektoré dávala, dávala jednodňové alebo dvojdňové a pre niektoré, myslím, týždňové; už aj tých 15 dní je podľa môjho názoru neprimeraných a nesprávnych a nezodpovedajúcich tomu, čo hovorí naša ústava o slobode šírenia informácií. Ale vy teraz z tých 15 dní – neprimerane dlhých – idete urobiť 50 dní. Na 50 dní chcete ľuďom uprieť informácie o tom, ako sa vyvíjajú nálady voličov, aké sú preferencie politických strán. Z tohto hľadiska ste horší ako Kaliňák, ktorý zaviedol tých 15 dní.
A tento návrh má tú podivuhodnú vlastnosť, že je zlý čo do obsahu aj čo do formy. A, žiaľ, aj hlúpy čo do, čo do zdôvodnenia. Keď ste chceli obmedziť politické strany v júni, tak, myslím, že to boli poslanci SNS, si nechali svoj lex Kiska účelovo znevýhodňujúci nové politické strany schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Volebné pravidlá upravované v skrátenom legislatívnom konaní!
Pri predlžovaní moratória na prieskumy sa tiež koalícia nemieni zaťažovať normálnym legislatívnym procesom a chce tento návrh schváliť formou prílepku k zákonu, k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Pretože moratórium na volebné prieskumy nie je v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, teda v zákone, o ktorom práve teraz rokujeme. V zákone, ktorý ste navrhli novelizovať a ide riadnym legislatívnym procesom ako poslanecký návrh. Keby ste ho chceli dať, to moratórium riešiť normálnym spôsobom, tak by ste na túto schôdzu alebo na budúcu dali, dali, dali poslanecký návrh (reakcia z pléna), ale súhlasíte s tým, že to, že to ide do vášho návrhu, čiže to, že ste ho nepredložili, nič neznamená. Obchádzate riadny legislatívny proces a dĺžka moratória na prieskumy predsa nemá nič spoločné s tou témou, ktorú riešite v tom pôvodnom návrhu, teda to, čo sa uvádza v kolónke zamestnanie. To nemá žiadny súvis. Nie každá novela iného zákona alebo pripojenie ďalšieho článku v rámci novelizovania zákona je prílepkom, lebo to môže obsahovo súvisieť s tým, čo sa, čo sa v tom pôvodnom návrhu; ale toto nijako s tým pôvodným nesúvisí.
Ja teda neviem, že či niekoho zmiatlo to, že v oboch zákonoch sa spomína slovo volebný, lebo jeden zákon je zákon o podmienkach výkonu volebného práva, druhý je zákon o volebnej kampani, ale sú to dva odlišné zákony. Samozrejme, že na prvý pohľad to vyzerá lepšie, ako keby ste chceli prílepok týkajúci sa volebnej kampane alebo zákona o volebnej kampani prilepiť trebárs k zákonu o Horskej službe; aj takéto divočiny sa už diali v tomto parlamente; ale to iba na prvý pohľad, lebo v skutočnosti je to rovnaký prílepok.
Zákon o rokovacom poriadku, zákon o rokovacom poriadku prílepky vyslovene zakazuje v § 94 ods. 3, kde hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." Presne to robíte bodom 4 spoločnej správy, pridávate pri prerokúvaní návrhu zákona o podmienkach, ktorými sa mení zákon o podmienkach výkonu volebného práva, pridávate návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, zákon o volebnej kampani, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Prerokúvaný návrh zákona sa týka toho, čo si uvádzajú kandidáti na zamestnaní. Ten prílepok, ktorý tam dávate, sa týka moratória na zverejňovanie volebných prieskumov.
Český Ústavný súd označil prílepky za protiústavné a zrušil dokonca takýto takto schválený zákon. Na Slovensku je však porušovanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku pomerne bežné a Ústavný súd sa k niečomu takému dosiaľ neodhodlal, ale máme tu nový Ústavný súd, tak ktovie, či aj v tomto nezmení Ústavný súd svoju rozhodovaciu prax.
Teraz k obsahu. Opakujem, už dnes máme neprimerane dlhé pätnásťdňové moratórium, počas ktorého sa ľudia, voliči, nemajú podľa zákona právo dozvedieť, ako sa vyvíjajú nálady voličov, ako, aké sú výsledky prieskumov verejnej mienky. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ja som presvedčený, že ani tých 14 dní súčasných nesedí. Nezodpovedá tomuto ústavnému kritériu, na základe ktorého možno obmedziť slobodu šírenia informácií.
Ale povedzte mi, prosím pekne, na základe čoho chcete, chcete takto obmedziť na dva, na 50 dní slobodu šírenia informácií? Je toto podľa vás opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na aký účel? Na ochranu práv a slobôd iných, na bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia alebo mravnosti? Ktorý z týchto verejných záujmov je ohrozený tým, že sa ľudia môžu 50 dní pred voľbami oboznamovať s výsledkami prieskumov verejnej mienky? Lebo v tom zdôvodnení, ktoré sa nachádza pri bode číslo 4, tam nič také nie je. Tam nie je žiadny dôvod, ktorý by hovoril o tom, že niektorý z verejných záujmov je chránený; je ohrozený a treba ho chrániť tým, že obmedzíme prístup k informáciám. A nielen to, ten konflikt tam môže byť, ale musí ísť o opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Žiadna odpoveď, žiadna odpoveď v písomnom zdôvodnení. Som veľmi zvedavý na vaše, na vaše vystúpenie, ak sa ešte k tomu vyjadríte, alebo, alebo kolegovia, ktorí navrhli ten pozmeňujúci návrh.
Určite 50 dní nie je opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Už len z toho dôvodu, že doteraz takéto obmedzenie neexistovalo, a teda nie je známe, že by bezpečnosť štátu, práva a slobody iných, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť boli absenciou toho zákazu alebo tým, že ten zákaz bol v oveľa kratšej dobe akokoľvek narušené.
Čo je taký paradox, vy chcete zakázať voličom, aby sa dostali k informáciám o výsledkoch prieskumov verejnej mienky, ale vy tie informácie budete mať. Lebo nie je zakázané robiť prieskumy verejnej mienky, zakázané je zverejňovať ich výsledky. Čiže politické strany, politici, vy, čo ste to navrhli, vy, čo tu, čo to tu dnes zrejme schválite, vy tie informácie budete mať, ale občanom ich chcete uprieť. Vy si s nimi naložíte, budete podľa nich prispôsobovať volebnú stratégiu, vy máte právo ich poznať, ale občania sú podľa vás hlúpi, občania sa nechajú pomýliť, tak občanom prístup k týmto informáciám zakážeme. To je mimoriadne absurdné.
V zdôvodnení toho návrhu sa píše, že prieskumy verejnej mienky aj z vyjadrenia niektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej mienky ovplyvňovať mienku voličov. Dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia. Čiže vlastne bez akýchkoľvek dôkazov obviňujete výskumné agentúry, že manipulujú výsledky svojich prieskumov v záujme nejakých politických strán, a dôkazom má byť skutočnosť, že sa tie výsledky od seba líšia. No, možno ste to nevedeli, ale výskum je vždy len výskum a tie výsledky sú vždy, aj keď je to robené najpoctivejšie, najkvalitnejšie, vždy sú len nejakým odhadom situácie, ktorá v tej chvíli existuje. Odhadom, ktorý treba brať s určitou pravdepodobnosťou, seriózne agentúry zvyknú uvádzať interval spoľahlivosti plus-mínus 1,5 % alebo 2 % podľa veľkosti, veľkosti vzorky.
Čiže nie je to tak, že keď jedna agentúra zistí, že politická strana má 10 %, a druhá zistí, že má, že má 6 %, že jedno z tých je nepravdivé. Politická strana reálne môže mať niekde okolo 8 %, ale interval spoľahlivosti je taký, že jedna agentúra zachytí tú politickú stranu na hornom intervale a druhá, druhá na dolnom intervale. To nie je dôkaz manipulácie.
A už vôbec nie je dôkaz manipulácie, ak urobia, urobia agentúry nejaký prieskum a ten sa potom líši od výsledkov volieb. Lebo však ten prieskum sa týka toho času, keď bol urobený. A nálady voličov sa zvyknú vyvíjať. Je úplne normálne, že voliči v priebehu dvoch týždňov; a teraz, keď sme mali dvojtýždňové moratórium, tak posledné, posledné prieskumy sa robili tri týždne pred voľbami, v priebehu troch týždňov sa niektorí voliči ešte rozhodnú alebo zmenia svoje rozhodnutie. To nie je dôkaz manipulovania prieskumov, to je normálna realita. Ľudia, ktorí neuvažujú konšpiračne, vedia, že takto to je, že názory ľudí sa vyvíjajú, že tie metodiky, metodiky majú nejakú odchýlku, že to nie je úplne, úplne presne, ale nemusí byť za tým vedomá manipulácia.
A stáva sa napríklad aj to, že niektorí voliči sa nepriznávajú k tomu, že volia konkrétnu politickú stranu. V minulosti s tým malo problém napríklad HZDS a vo výskumoch vychádzali HZDS nižšie výsledky, ako potom reálne dostávalo vo voľbách. Ale nebolo to preto, že nejaké agentúry chceli zhoršiť pozíciu HZDS a úmyselne im znižovali. Jednoducho to malo takéto vysvetlenie, že sa voliči niektorej politickej strany nepriznávali, nepriznávali k tomu, že ju chcú voliť.
Je fakt, že existujú seriózne agentúry a existujú aj menej seriózne agentúry, aj úplne neseriózne agentúry. A ja s vami súhlasím, že áno, niektoré agentúry zrejme – podľa toho, čo o nich vieme – manipulujú tie výsledky a produkujú čísla, ktoré si vycucajú z prsta alebo, alebo možno ani žiadny prieskum nerobia. Je to možné, že také agentúry existujú a že na zákazku vám dajú čísla, aké chcete. Lebo nevieme nič o ich metodike, nie sú členom, nie sú členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, nevieme ich odkontrolovať, dokonca ich financovanie je také, že keď, keď si na Finstate pozriete, že aké, aký majú obrat, príjmy, tak, tak nemajú šancu napríklad z toho platiť sieť anketárov.
Ale existujú aj seriózne agentúry. Seriózne agentúry, ktoré sú združené v Slovenskej asociácii výskumných agentúr, robia výskumy pravidelne a viac-menej pravidelne ich aj zverejňujú. Zverejňujú použitú metodiku, dávajú tam intervaly spoľahlivosti, majú transparentné financovanie, je zjavné, že majú vlastnú anketársku sieť. A nemalo by byť veľký problém tieto dva typy agentúr od seba odlíšiť. Mali by byť toho schopní politici, pokiaľ sa chcú dostať k relevantným dátam, no tak predpokladám, že politické strany si neobjednávajú, neobjednávajú výskumy v agentúrach, ktoré sú neseriózne, lebo by dostali, dostali zavádzajúci obraz, ale u tých serióznejších, u ktorých predpokladajú, že im ten obraz poskytnú. A rovnako, rovnako aj médiá by to mali a mohli rozlišovať. A médiá majú v tomto zodpovednosť, pokiaľ zverejňujú výsledky nejakej agentúry, ktorá nič doteraz nezverejnila, nič sa o nej nevie a vyjdú, vyjdú jej nejaké čísla. A viaceré médiá už, už tento problém vnímajú a snažia sa pristupovať k tomu zodpovedne a uverejňovať výsledky iba od tých zodpovedných agentúr.
Ale to, že existujú neseriózne agentúry, predsa nie je dôvod, aby sme zakázali zverejňovanie výsledkov všetkým agentúram. Áno, existujú politické strany, v ktorých sú fašisti, ktorých členovia a predstavitelia produkujú extrémistické názory. Ale keby sme mali postupovať vašou logikou, tak potom zakážeme všetky politické strany, lebo v niektorých sú fašisti a v niektorých majú ľudia extrémistické názory. Môžu politici, áno, ja viem si predstaviť, že by, že by niekoho, pána Danka by napadlo, že tak zakážeme, zakážeme politické strany.
On tu sníva o tom, že raz bude silný ako FIDESZ, tak možnože mu to raz napadne. S takým istým zdôvodnením, takým istým hlúpym zdôvodnením, že existujú neseriózne agentúry, tak zakážeme všetkým, úplne všetkým. Aká je v tom logika? Aký je tam rozdiel oproti tomu, keby sme zakázali všetky politické strany len z dôvodu, že sú niektoré, ktoré majú fašistické tendencie?
Prečítam ďalej z odôvodnenia: "Dôsledkom takéhoto tzv. informovania voličov je, že volič je zmätený a je iba na ňom, ktorému prieskumu sa rozhodne dôverovať a na základe ktorého prieskumu si utvára názor na prípadnú úspešnosť politickej strany vo voľbách. Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami. Je potrebné priznať, že samy politické strany nemajú dôvery v uverejňované prieskumy verejnej mienky a na vlastné náklady si zabezpečujú prieskumy, ktoré používajú pre seba na účely lepšieho manažovania volebnej kampane a politickej reklamy. Tým vlastne potvrdzujeme, že voličove právo na informácie už dnes je porušované prinajmenšom v tom, že volič má iné informácie ako politická strana. Táto téma dlhodobo rezonuje v spoločnosti a viackrát sa nielen voliči, ale aj politické strany o podobných manipuláciách presvedčili. Je potrebné vysloviť súhlas s hlasmi, ktoré tvrdia, že volič má právo na informácie, zároveň však dodávame, že volič má zároveň právo na ochranu pred dezinformáciami. Návrh zmeny zákona má ambíciu chrániť voliča pred cielenými informáciami zameranými na jeho ovplyvňovanie v prospech určitej politickej strany a nechať ho samého urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť."
Vy viete, že volič je zmätený, a vy ho chcete chrániť pred informáciami. Vy ho dokonca chcete chrániť pred informáciami, ktoré vy máte a ktoré vy aj naďalej budete mať. A ako politická strana; ja nerozumiem tej argumentácii: politické strany nedôverujú tým prieskumom, ktoré sú zverejňované, tak si objednávajú vlastné. A však tie si objednávajú u tých istých agentúr a ako vedia, že neklamú tie agentúry aj ich? Ako to vedia rozlíšiť, že tie, ktoré sú zverejňované, sú zmanipulované, a tie, ktoré nie sú zverejňované, tie sú tie pravdivé? To nie sú, to nie sú iné agentúry, že agentúry, ktoré robia iba pre politické strany a tie sú korektné, a agentúry, ktoré idú s kožou na trh, zverejňujú nejaké čísla a keď sa nejako dramaticky seknú, no tak sa všetci budú pýtať, prečo ste to tak zle odhadli, tak tie sú neseriózne.
Neviem. Naozaj by ma zaujímalo, keby niekto tu mohol aj z koaličných poslancov vystúpiť a vysvetliť. Toto má byť odôvodnenie obmedzenia ústavou zaručeného práva na slobodné šírenie informácií? To, že volič je zmätený? A to, že ideme ho chrániť pred dezinformáciami? Vy paušálne označujete výsledky prieskumov verejnej mienky za dezinformácie?
Hybridná vojna, a teda špeciálne, špeciálne SNS, predseda SNS a predseda Národnej rady sa chodí fotiť do Moskvy s osobami zo sankčných zoznamov, dáva si fotečky, selfíčka na Facebook, že akí sú to jeho kamaráti. Rusko vedie hybridnú vojnu voči Západu, upozorňujú nás na to správy tajných služieb, Vojenského spravodajstva aj Slovenskej informačnej služby, ale to nie sú dezinformácie, to je v poriadku. Dezinformácie sú podľa vás výsledky prieskumov verejnej mienky? Ja naozaj, naozaj tomu nerozumiem a naozaj by som to chcel pochopiť, že či toto niekto naozaj z vás myslí vážne, alebo len teda pán predseda Danko sa rozhodol, že bude, bude dlhšie moratórium, tak bude dlhšie moratórium. Strelil, že 30, neviem, SMER potom strelil, že môže byť aj 60, no tak ste tam, ste tam dali 50 a idete obmedziť ústavou garantované právo na slobodu šírenia informácie. A toto považujete za zdôvodnenie toho, že je to naozaj nevyhnutné.
Som presvedčený, že ak tento návrh prejde, tak určite neprejde Ústavným súdom, lebo niekto sa už na ten Ústavný súd obráti. Neviem si predstaviť, že by Ústavný súd konštatoval, že takéto obmedzenie je v súlade s ústavou, lebo nie je nijako odôvodnené.
Máme tu aj iný návrh, s ktorým po mne vystúpi pani poslankyňa Cséfalvayová, ktorý navrhuje, naopak, skrátiť volebné moratórium. Tomu môžem vyčítať akurát tú formu, že tiež ide, ide o prílepok, ide o obsahovo nesúvisiaci návrh zákona, ale obsahovo, obsahovo je to tá cesta, ktorou by sme mali ísť.
My sme aj s kolegami z poslaneckého klubu SaS v priebehu tohto volebného obdobia nie raz, viackrát, dvakrát, trikrát, štyrikrát možno sme navrhli zrušiť moratórium na prieskumy, lebo naňho nevidíme dôvod, maximálne ho obmedziť na deň volieb alebo možno to riešenie, s ktorým príde kolegyňa Cséfalvayová, že zosúladiť ho s moratóriom na volebnú kampaň, tak to môže, môže mať nejakú logiku, ale vy zlé a pravdepodobne protiústavné ustanovenie zákona o volebnej kampani, ktoré zakazuje bez akéhokoľvek reálneho dôvodu zverejňovať výsledky, výsledky prieskumov verejnej mienky 50, teda 15 dní pred voľbami, ešte idete predlžovať na 50 dní a nedávate jeden jediný reálny argument – myslím taký argument, ktorý by nevyznieval smiešne, že voliči sú zmätení a vy ich idete chrániť pred dezinformáciami –, reálny argument a reálne zdôvodnenie, že toto je z hľadiska ústavy nevyhnutné.
Ale keďže nerozhoduje sa podľa toho, ako sa argumentuje, rozhoduje sa podľa toho, kto má koľko hlasov, takže sa obávam, že dnes to pri hlasovaní dopadne zle. Ale smelo do toho, uvidíme, čo na to povie Ústavný súd.
Ďakujem. (Potlesk.)
