Videokanál poslanca

Vymazať rámček!!!

Veľmi pekne vám ďakujem za dnešnú rozpravu. Odzneli tu naozaj čísla, objektívne čísla a na záver ale mi dovoľte, aby som sa vrátila k tomu, s čím som začala. Dneska Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, INESS, INECO hovoria o tom, že dochádza k tichému zdaňovaniu ľudí. A toto je pre mňa ten apel, a toto je pre nás ten apel, že musíme s tým niečo urobiť. Naša strana sa nemôže na to pozerať, že my vieme o tom, že ľudia, ľudia zdaňujú a rastie tiché zdaňovanie ľudí, a my si zatvárame oči a nebudeme s tým nič robiť, nie, musíme to upraviť a musíme to spravodlivo nastaviť. Že to má dopad na, na samosprávy, áno, má to dopad, ale pre ľudí musíme byť spravodliví. Takže toto je pre nás ten najväčší argument, kvôli tomu musí..., sme pristúpili k tomu zákonu.
Vo vystúpení, pán Suchánek, na všetky vystúpenia som reagovala, tu dovoľte, aby som reagovala teraz. Áno adresovali VÚC-ky list aj na mňa. Priznám sa, že mi napísali, že pán poslanec Irén Sárközy, čo ako ma prekvapilo, ale dobre, v poriadku, ale oni v tom liste napísali to, že o koľko im znižujeme príjmy. Nie je to pravda. Zopakujem, zdôrazňujem, je to zavádzajúce. Tento návrh nikomu neznižuje príjmy, nikomu neklesnú príjmy o 14 mil. a 15 mil. a ix mil. Pravdou je opak. Pravdou je to, že im oproti súčasnému roku príjmy v budúcom roku porastú. Porastú o 100 mil. eur. Takže zdôrazňujem, pán kolega, keď ste vystúpili a ste tu citovali čísla, tak nie je to pravda. Je to zavádzajúce.
Rovnako tu pán kolega tu hovorí, že akože čo je to pre ľudí, že 6 eur, akože sa nezaoberajme. Nie je to pravda. Práve tento náš návrh ľudia si veľmi vážia. A máme veľmi dobré ohlasy ľudí. Však robíme aj my poslanci aj poslanci VÚC-ky, poslanci samosprávy, pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme robili také, pripravovali, zákony, ktoré sú pre ľudí. A nemôžem zdieľať váš názor, že 6 eur je nič. Šesť eur je pre niektoré rodiny čiastka, ktorá, a táto čiastka im patrí, pretože oni túto čiastku doteraz odviedli a mali z toho príjmy samosprávy a obce.
Ale ešte veľa som povedala, veľa čísiel a naozaj ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu, lebo podpora odznela aj zo strany OĽANO, aj zo strany SaS. Ale nedá mi ešte jedno číslo na záver. Primátori keď hovoria o tom, že minulý rok, že budúci rok ako im poklesnú, čo nepoklesnú, zopakujem, príjmy, tak ja by som bola rada, keby sme ešte sa vrátili k tomu, že v tomto roku koľko peňazí budú mať z titulu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmu. Takže koľko príjmov ešte budú mať od ľudí, čo by si akože zaslúžili mať ľudia vo svojich peňaženkách? Je to, uvediem tu len pár čísiel z Rozpočtovej rady. Bratislava, lebo ste aj, pán poslanec Heger, chceli čísla, Bratislava oproti schválenému rozpočtu odhad Rozpočtovej rady kvôli tomu, že dochádza k tichému zdaňovaniu príjmov, v tomto roku rastú príjmy o 3 430 000 eur. Trenčín: 344 115, Košice: 1 516 222. Vrátim sa k tomu, áno, je, je treba financovanie samospráv a treba o tom diskutovať. Však aj my sme to otvorili minulý týždeň. Hovorme o tom. Ale pre mňa nie je prípustné a pre nás nie je prípustné to, že na úkor ľudí tu rastú príjmy samosprávy. Musí to rásť spravodlivo, rovnomerne. A keď máme vyššie príjmy, tak majú mať vyššie príjmy aj ľudia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi rada by som, ďakujem veľmi pekne za podporu v prvom rade a zmenou nastavenia vyklesávania nezdaniteľnej časti, tak ako spomína pán poslanec, dotkne sa, dotklo by sa teda len zarábajúcich medzi 2 022 a 2 029 eur mesačne, musíme to, samozrejme, opraviť. Chcem ale zdôrazniť, že nešlo o nejakú chybu, ale len o chýbajúcu dohodu na forme zmeny tohto komplikovaného mechanizmu. Do úvahy totiž prichádzalo viacero alternatív od aktuálne dohodnutej cez zachovanie rovnomernosti marginálneho zdanenia či dokonca súvisiace posunutie hranice pre zvýšenú sadzbu dane. Dohoda je už na stole a v rámci druhého čítania sa podľa nej aktualizujeme spomínaný vzorec.
Pozmeňujúci návrh bude v takomto, bude mať takýto text, bude mať takúto textáciu. V bode 2 dáme pozmeňujúci návrh je vyšší ako 100-násobok platobného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 48,3-násobku platobného životného minima a 27 % základu dane. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Takže, samozrejme, dôjde k vyklesávaniu a uvedomujeme si, ale hovorím, pri predkladaní sme mali na stole tri alternatívy a sme sa rozhodovali, ktorá by bola najvhodnejšia alternatíva.
A teraz tá druhá otázka, ktorá, sa priznám, je komplikovanejšia a nikdy, nikdy som sa s tým nestretla, že by existoval rovnaký recept pre všetky obce, pre všetky mestá a pre všetky VÚC-ky, pretože situácia všade v každej jednej VÚC-ke je iná, vynútiteľné výdavky vyčísliť, ako neviem si predstaviť, pretože to nie je nejaké percento, ako v jednom meste je taká, taký podiel, v druhom meste je iný podiel. Nie je to, samozrejme, číslo, ktoré, ktoré by sa dalo takto vyčísliť. Ani neviem presne, že čo rozumiete pod tým, že vynútiteľné výdavky. Ale aspoň keď už neviem konkrétne, v prípade každej, každá jedna obec, každé jedno mesto to bude mať iné percento a to bude iná suma, ale..., preto to nemám, a preto ani nie je možné disponovať s takouto sumou.
Ale ja by som sa vrátila k tomu INES-u, pretože tam to vidíme veľmi jednoznačne. Kým daňové príjmy obcí z dane z nehnuteľnosti, teda sú to príjmy, ktoré určuje obec, porástli z 320 eur na 359, tak ten nárast od roka 2014 do roka 2019 bol 12 %. Daň za špecifické služby za psa, ubytovanie, automaty a tak ďalej, v roku 2014 bolo 176, teraz 215, tam ten nárast o je 16 %. Vrátim sa k tomu, daň z príjmov fyzických osôb v roku 2014 bolo 1 427, v roku 2019: 2 162, takže tam ten nárast predstavuje 52 %, to je to, čo som hovorila, že priemerne 10 %.
Takže áno, tieto príjmy rástli, ja som aj povedala, kvôli čomu takto rástli. A keď som hovorila aj o tom, že, že určite, však preto, preto mestá riadia starostovia, primátori, oni majú v rukách veľmi veľa nástrojov a neexistuje jeden nástroj. Niektorá obec, mesto sa rozhodne, že, že v mojom meste nebudú automaty, a to znamená výpadok z tohto rozpočtu mesta, značný výpadok, ale sa tak rozhodli, zas, zas rozhodlo zastupiteľstvo a sa rozhodlo, rozhodli primátori, starostovia. Takže oni majú v rukách, oni najlepšie vedia, čo v tom meste sa dá urobiť kvôli tomu, aby mali aj na tie vynútiteľné výdavky, ako vy hovoríte, krytie. Nebude určite jeden recept, pretože keď sa pozrite, pozriete na to, aj tie opatrenia, ktoré sú prijímané, sú rôzne. Vychádzajúc, samozrejme, keďže je to samospráva, aj oni vychádzajú z toho, aká, aký je záujem, aká je vôľa ľudí a obyvateľov. Ale tie čísla, ktoré ja tu viem dneska odprezentovať, ktoré sú globálne, tak tie globálne čísla hovoria jednoznačne pre, pre náš prospech.
A možno by som ešte, ešte takú úvahu berte z mojej strany, ak aj tí primátori sa rozhodli o možno značnejšie rasty svojich príjmov, v niektorých prípadoch to boli výrazné rasty, tak ja si myslím, že je veľmi namieste dopriať takýto nárast čistých príjmov aj pre občanov, aj pre obyvateľov obcí a miest.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som hrdá na to, že tie návrhy, ktoré predkladáme spolu s kolegami a ktoré možno predkladám aj ja, prechádzajú nielen s podporou koaličných poslancov, ale aj s vašou podporou, s podporou opozičných poslancov. To ma naozaj veľmi teší a možno to je pre mňa garancia toho, že prinášame tu také zákony, ktoré sú veľmi dobre vykonzultované aj s ministerstvami a sú veľmi dobre pripravené. Ja možno teraz ako som sa zamyslela, že ktoré je také, ale my keď sme prišli s tým, že prečo dohody o vykonaní práce pre seniorov sú s odvodmi a pre študentov nie, prišli sme, vy ste to podporili rovnako. Alebo keď sme prišli s mladomanželskými pôžičkami, lebo mladí ľudia naozaj potrebujú, a je to taká veľmi výrazná podpora mladých rodín, to nebola len podpora koaličných poslancov, ale podpora celého pléna. Alebo keď som prišla na poslednej schôdze s federálnymi dôchodkami, s federálnymi dôchodcami, kde naozaj tam bola skrivodlivosť, tiež som prišla ako s poslaneckým návrhom a celé plénum to podporilo.
Mojou snahou je naozaj to, že prísť sem s takými návrhmi, ktoré budú mať podporu celého pléna, a dneska je prvé čítanie, druhé čítanie bude v septembri. Priestor na rokovania, samozrejme, stále je.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte mi hneď reagovať, aby ste mohli potom na mňa reagovať. Ten príjem, o ktorom som hovorila, že je 27 % za posledné 3 roky, 10 % za posledných 5 rokov, aby bol taký príjem, tak do toho museli investovať hráči, teda iní, iné subjekty. Prečo mali takýto príjem? Prečo 27 % mali príjem samosprávy? Preto, lebo je vyššia zamestnanosť a rástli príjmy. Za to, že je vyššia zamestnanosť môžme vďačiť aj štátu, pretože štát cez stimuly pre rast zamestnanosti investoval 50 mil. eur na to, alebo viac, aby sa vytvorili pracovné miesta, a, samozrejme, zvyšovala sa stále minimálna, minimálna mzda, to znamená, že sa podieľali na tých príjmoch aj zamestnávatelia, pretože oni museli platiť vyššie minimálne mzdy, a, samozrejme, potom boli vyššie aj dane, takže na tom, že samosprávy sa mali oveľa lepšie za tie posledné 3 roky, sa podieľal štát, sa podieľali zamestnávatelia a sa podieľali práve pracovníci, pretože dochádzalo k tichému zdaňovaniu.
Ďakujem veľmi pekne kolegyni, že podporuje náš návrh, a áno, podstata tohto návrhu je, aby ľudia mali vyššie príjmy, ale dovoľte mi, aby som zareagovala na vašu kritiku.
Keď hovoríte o tom, že nepredvídateľnosť, keď hovoríte o tom, že poslanecký návrh, tak vráťme sa do októbra minulého roka. V októbri v minulom roku práve my sme predložili návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že zdvojnásobňujeme daňový bonus pre deti do 6 rokov, pretože stále vychádzame z toho, že musíme zohľadňovať aj to, čo je, čo je možné za danú situáciu. Vtedy sme vyčíslili dopad 70 mil., samozrejme, to je čistý dopad pre samosprávy, pretože keď rodiny platia nižšie dane, tak samosprávy mali vyššie, nižšie príjmy. Dneska, keď tu hovorí pani poslankyňa o tom, že nepredvídateľnosť a žiadna komunikácia, tak sa spýtam, v minulom roku práve pani poslankyňa Verešová predkladala poslanecký návrh, pozmeňujúci návrh k nášmu návrhu a ten pozmeňujúci návrh bol o tom, že nie 70 mil., ako my sme navrhli, ale treba zobrať 149 mil. eur, pretože oni navrhovali, že daňový bonus sa má týkať nielen detí do 6 rokov, ale každé jedno dieťa. Takže, prepáčte, vy kritizujete za to nás, čo vy ste predložili. Keď ste vy v minulom roku predložili, že znížme príjmy samosprávam o 149 mil. eur, tak táto kritika v mojich očiach nie je na mieste, a za ten návrh, ktorý by mal dopad, zopakujem, cca 150 mil. eur výpadok dane z príjmov fyzických osôb, za ten poslanecký návrh pani Verešovej hlasovali celá, celý poslanecký klub SaS okrem pána Jurzycu, OĽANO, SME RODINA, nezávislí: Janckulík, Simon, Beblavý, Mihál, Kolesár, Dubačová, Petrík, Maďarič, Vašečka. Takže naozaj ja by som vás poprosila, zamyslite sa nad tou kritikou, keď to isté, keď robíte vy, tak je to namieste, je to v poriadku, a my keď predložíme návrh zákona, tak za to nás kritizujete.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zámerom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich deklarovanom aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky navrhujeme opatrenie na zvýšenie ich čistých príjmov. Nástrojom na zvýšenie čistých príjmov má byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že Slovensko sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Európskej únii na úrovni 49,7 % z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo až 53,9 %. Európska komisia nás ako Slovensko osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca. Najzreteľnejšie to je vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 daň z príjmu vychádza na 23,97 eur mesačne. Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb.
Na základe uvedeného preto navrhujeme zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby sa zvýšili čisté mzdy, teda príjmy pracujúcich, a tým aj životná úroveň ich a ich rodín.
Návrh novej výšky nezdaniteľnej časti sa snaží zároveň sledovať to, aby neprišlo k príliš negatívnemu dopadu na zníženie príjmov z dane z príjmu, z príjmov fyzických osôb, ktorá sa v súčasnosti celá rozdeľuje samosprávam.
Odkedy sme pripravili tento návrh zákona, prebieha diskusia, prebieha diskusia, počúvame názory aj samospráv a k nášmu návrhu sa vyjadrili aj rozpočtová, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada by som v mojom vystúpení upresnila alebo reagovala na tieto reakcie.
Predložený návrh na zníženie daní zamestnancom bol pripravený tak, aby samosprávam medziročne prišlo viac peňazí. To znamená, že samosprávy aj na budúci rok by mali disponovať plus 100 mil. eur. Radi by sme teda chceli uspokojiť starostov, primátorov aj županov a ubezpečili ich, že kvôli nášmu návrhu neprídu k poklesu, ako niekedy to bolo prezentované v médiách, z príjmov z tejto dane, ale príjmy pre nich zostávajú naďalej rásť.
V rámci legislatívneho procesu ideme štandardným postupom, ktorý je ustanovený pre poslanecké návrhy. Vyčítali nám župani, vyčítali nám primátori, že prečo poslanecký návrh. Tak som za to, že tak ako aj župani a primátori majú svoje práva, tak aj poslanci Národnej rady majú právo na predkladanie zákonov, pretože nám to garantuje Ústava Slovenskej republiky.
Vo všeobecnosti však odmietame blokovanie akéhokoľvek návrhu na zníženie daní zamestnancom, ľuďom z dôvodu, že to bude mať vplyv na rozpočty samospráv. Kvôli viacerým skrivodlivostiam v zdaňovaní pracujúcich im totiž narástli príjmy za posledné roky na úkor zamestnancov, živnostníkov a iných pracujúcich.
A teraz dovoľte objektívne čísla, ktoré podporia toto moje tvrdenie. Napríklad v roku 2019 oproti roku 2016 narástli daňové príjmy samospráv o 27 %, daňové príjmy štátu o 13 %, čo je viac ako dvojnásobná dynamika rastu. V absolútnom vyjadrení daňové príjmy v roku 2019 oproti 2016 by mali mať nárast približne 770 mil. eur.
Časť tohto dynamického nárastu bola práve kvôli naviazanosti nezdaniteľnej časti základu dane na životné minimum namiesto priemernej mzdy. Kvôli tomu dochádzalo a naďalej dochádza k nárastu tichého zdanenia pracujúcich, tak ako na to upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Predložený návrh mierne koriguje tento nárast a do budúcnosti by sa mala viesť diskusia o spravodlivejšom nastavení vzorca rastu nezdaniteľnej časti. Čistá priemerná mzda zamestnancov, keď hovoríme, že samosprávam od roka 2016 narástla o 27 %, tak zamestnancom narástli príjmy o 17 %. A tu práve my vnímame nespravodlivosť. A tu práve my vnímame to, že treba upraviť a treba pristúpiť k zmene.
Pravdaže, ak majú niektoré samosprávy, ako aj deklarovali, problém zabezpečiť svoje pôsobnosti, tak diskusia o spôsobe financovania samospráv do budúcna je, samozrejme, namieste. Ale ak sa primátori veľkých miest, alebo župan, župani, županka, postavia verejne proti zníženiu dani zamestnancom, tak ja som presvedčená o tom, že idú proti sebe a idú proti obyvateľom. Skôr by sme sa mali zamýšľať nad tým, či je správne, že jedinou štátnou daňou, ktorá sa im prerozdeľuje, je daň z príjmu fyzických osôb, či by nebol lepší daňový mix. Tiež by sa mali snažiť riešiť to, ktoré kompetencie správne mať, ktoré kompetencie je správne možno mať na úrovni štátu.
A ja som hovorila aj tom, že každá samospráva by mala hľadať úspory aj na vlastnej strane, či už v zlacnení obstarávaní, alebo v zefektívnení správy majetku zbavovaním sa nepotrebného majetku. Reakcia na to bola zatiaľ v médiách nie veľmi, nie veľmi uspokojivá, akože čo sa mňa týka, ale ja by som veľmi rada citovala, že keď som toto ja hovorila, tak ja som vychádzala práve z toho, čo tvrdili budúci a už terajší, teda v kampaniach terajší starostovia, primátori a aj župani.
Rada by som ešte poukázala na to, čo my tvrdíme, tak nie je to tvrdenie len našich expertov, ale čo hovorí ministerstvo financií. Ministerstvo financií hovorí to, že v roku 2020 daň z príjmov bude podľa prognózy rásť o tých 233 mil. eur a vplyv tej zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol 133 mil. eur na samosprávy, teda ešte v budúcom roku stále by došlo k nárastu o 100 mil. eur. Pokles prichádza po dobe výrazného rastu. Čísla som vám už odprezentovala. Keď výnos dane z príjmu fyzických osôb rástol kontinuálne od roku 2014, doteraz som len hovorila od roku 2016, ale keď sa vrátime aj, od roku 2014 priemerným tempom, ktorý presahuje 10 %. Ročný výnos, teda ten nárast je na úrovni viac ako 700 mil. eur. A výrazný podiel na tomto raste mala práve to, že chýbala takáto právna úprava, ktorú my teraz predkladáme, teda neindexácia nezdaniteľnej časti základu dane za roky 2014 a 2018.
Ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala, neindexácia priniesla dodatočných 278 mil. eur do rozpočtov samospráv a mínus 278 mil. eur v rozpočte pracujúcich a zamestnancov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj vysvetľuje, čo to znamená. K tichému zdaňovaniu dochádza, keď zdaniteľné príjmy rastú rýchlejšie ako odpočítateľné položky. Spôsob výpočtu odpočítateľných položiek automaticky mení daňové zaťaženie. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na jednotlivca je legislatívnou naviazaná na životné minimum, ktoré v posledných rokoch rastie pomalšie ako nominálne mzdy. Tým systematicky dochádza k efektu tichého zdaňovania. Preto je náš návrh na stole.
Rada by som ešte poukázala aj na názor ďalšieho inštitútu. Je to INES. INES hovorí, že 80 % daňových príjmov obcí a dnes tvoria príjmy z dane z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia. To znamená, z rýchlejšieho rastu miezd ako zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane. V parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti. Je to bizarná situácia, keď obce v konečnom dôsledku bránia znižovaniu daní, pritom vlastné dane zvyšujú obce podstatne pomalšie. Zdá sa, že podľa rastu dôchodkov. Stále sa spoliehajú na daň z príjmu fyzických osôb.
Obce sú ale proti aj kvôli tomu, že sa o tom s nimi nikto nebavil. Na to by som veľmi rada reagovala. My sme mali stretnutia aj pán štátny tajomník Švejna sa stretol a mal dohodnuté stretnutie aj s pánom primátorom Bratislavy, aj s primátorom Trenčína, s primátorom Košíc, takže prebiehajú, samozrejme, rokovania, ale určite my neodstúpime od nášho zámeru v tom, že nie je možné a nie je spravodlivé, aby ľuďom rástli príjmy o 17 % a samosprávam rástli príjmy o 27 %.
Ešte by som, dovoľte, lebo je to téma, ktorá je v médiách, dennodenne sa stretávame s názormi. Dovoľte mi, aby som sa vrátila ešte k názorom primátora, terajšieho primátora hlavného mesta, ktorý teraz hovorí, že ten náš návrh zákona je likvidačný, ale práve pán primátor Vallo sa vyjadril, že hospodári Bratislava, vo svojej kampani, že musí spustiť protikorupčný audit, má sa zmeniť správa mestského majetku a tak ďalej. Hovoril o tom, že napríklad taká Bratislava na údržbe a oprave ciest, kde mesto platí, vtedy platilo súkromnej firme za údržbu, hoci zriadenie vlastnej spoločnosti by ročne šetrilo skoro 3 mil. eur, podobne verejné osvetlenie. Takže stále vnímam a vnímali to v kampaniach aj starostovia, že určite je, je rezerva aj na strane, aj na strane obcí a miest.
Alebo pán župan Viskupič hovoril to, že dobrý hospodár musí byť každý z nás. Veľmi dobre zo života poznáme, ako každý mesiac obrátime v ruke každé euro, aby sme zabezpečili všetko potrebné pre naše rodiny. Za dane a odvody, ktoré platíme štátu, očakávame, že dostaneme dostupné a moderné nemocnice, kvalitnú cestu, dopravnú sieť s dobrými podmienkami pre naše deti a i pre učiteľov. Trnavský samosprávny kraj neposkytuje služby občanom na adekvátnej úrovni, resp. by mohli byť kvalitnejšie a dostupnejšie, pokiaľ by hospodáril zodpovedne. Bude teda presadzovať zlepšenie hospodárenia samosprávneho kraja.
My sme s týmto návrhom prišli už v marci. Mali sme k tomu tlačovku a dovoľte mi citovať zo stanoviska pána predsedu SaS pána Sulíka z 5. marca, Denník N: „SaS je za zníženie daní. My celé roky hovoríme, že peniaze treba nechať podľa možnosti u tých, ktorí ich vytvárajú. Namiesto zníženia dane pre právnické osoby na 15 %, pričom fyzickým osobám by zostala sadzba dane 19 %, by sa mohla znížiť aj táto daň na 17 %.“ Takže vidíme tu podporu aj pána predsedu SaS.
Čo hovoria na ten náš návrh zamestnávatelia? Zamestnávatelia návrh vítajú, súhlasia s návrhom, keďže by zlepšil životnú úroveň zamestnancov bez toho, aby finančne zaťažil firmy a podnikateľov. „Ak chce niekto zlepšiť ekonomickú situáciu ľudí, tak práve toto je správna cesta. Prejaví sa to na výplatných páskach zamestnancov, ale cez zvýšenú kúpyschopnosť to môže mať pozitívny dosah aj na firmy,“ vysvetľuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. A nebol jediný.
Návrh vníma pozitívne aj Tatiana Lauková, konateľka odevnej spoločnosti PAZZ: „Všetko, čo sa robí v prospech zamestnancov, je vítané. Pre nás ako zamestnávateľa by to však nebola nijaká podstatná zmena.“ Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského by nižšie daňové zaťaženie zvýšilo rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami. To by mohlo motivovať časť nezamestnaných, aby začali pracovať aj na nižší plat.
Zníženie daňového zaťaženia v marci vo svojich vyjadreniach podporili aj opozičné strany OĽANO a SaS. SME RODINA si chce počkať na konkrétny návrh, vtedy sa tak vyjadrili. „Viem si predstaviť, že by sme návrh podporili. Vlády SMER-u totiž skryto zvyšovali daňové zaťaženie aj bez zvyšovania sadzby. To sa prejavuje napríklad v pomalšom raste zamestnanosti či v nedostatočnom znižovaní regionálnych rozdielov,“ uviedol pán poslanec za SaS Eugen Jurzyca. „Zníženie priamych daní by podporilo rast zamestnanosti, ak by to nebolo na úkor vyššieho deficitu, bol by to krok správnym smerom,“ zase stanovisko Petra Goliáša, riaditeľa inštitútu INECO.
Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, ktorý prináša viac finančných prostriedkov pre pracujúcich, pre zamestnancov, pre ich rodiny. Si myslím, že som dostatočne objektívne aj subjektívne odôvodnila, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu zákona. Takže zatiaľ toľko na úvod.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne vám ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení.
Cieľom novely je zmeniť existujúcu právnu úpravu zákona ohľadne lehôt na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zároveň poskytnúť registrovým súdom primeranú lehotu pre vybavenie tohto návrhu tak, aby to neovplyvňovalo vybavovanie bežnej agendy obchodného registra.
Zákonom č. 52 z roka 2018, ktorým sa dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola zavedená všeobecná povinnosť evidencie konečných užívateľov výhod pre subjekty zapísané v obchodnom registri, pričom je ustanovená povinnosť pre všetky subjekty zapísané v obchodnom registri dodatočne doplniť chýbajúce údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra do konca roka, to znamená do 31. decembra 2019.
Berúc do úvahy skúsenosti s podobnými jednorazovými plošnými povinnosťami smerom k obchodnému registru, najmä pri prechode na euro v roku 2009, v praxi to bude znamenať, že registrové súdy budú koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 zahltené návrhmi na zápis údajov o konečných užívateľoch výhod, pretože, povedzme pravdu, väčšina firiem si splnenie tejto povinnosti nechá na poslednú chvíľu. To bude mať zákonite negatívny vplyv na vybavovanie bežnej agendy registrových súdov. A teda návrh, navrhujem preto, aby lehota na vybavenie návrhov na zápis konečných užívateľov výhod bola prechodne predĺžená priamo zákonom na 10 pracovných dní na rozdiel od súčasnej lehoty dvoch pracovných dní.
Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené predĺženie lehoty bude platiť len na obmedzený čas, to znamená do 31. marca 2020. Predĺženie lehoty na 10 dní trvá v čase, kedy sa predpokladá najväčší nárast návrhov. V zmysle navrhovaného ustanovenia ostáva zároveň tak v prechodnom období do 31. marca 2020, ako aj po ňom, zachovaná povinnosť a možnosť predsedu súdu popri uvedenej lehote rozhodnúť o predĺžení lehoty na zápis z prevádzkových dôvodov podľa § 13 ods. 3 zákona o ďalších 10 dní.
K určeniu desaťdňovej lehoty došlo po konzultáciách s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a taktiež s registrovými súdmi, pričom tieto konzultácie naďalej prebiehajú a s blížiacim sa termínom na splnenie povinnosti už budeme vidieť presnejšie, či je predkladaný návrh dostatočný. Preto nevylučujem v septembri v druhom čítaní pokračovania diskusie k tomuto návrhu na pôde výborov. Účinnosť návrhu sa navrhuje od 1. novembra 2019, a to vzhľadom na potrebu na čo najskoršej možnej účinnosti zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, a súčasne je aj v súlade s legislatívou Európskej únie.
Nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Chcem vás poprosiť, milí kolegovia, podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1781 z 13. mája pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 v platnom znení, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor vládny návrh ústavného zákona prerokoval a odporúčal Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 662 z 18. júna. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu zákona, predkladala návrh v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega, odznelo tu veľa kritiky, ale chcem vám pripomenúť, že Štátny fond rozvoja bývania, od 1. 7. bude účinná akurát naša novela, novela poslancov MOST-u v spolupráci, samozrejme, s pánom ministrom, ktorú sme pripravili pre mladomanželov, a to je naozaj pre rozvoj bývania a podporu rodinnej politiky a hlavne pre mladé rodiny s nižšími príjmami. Je to podpora a taký, taká podpora výrazná, že podobná podpora bola aj v Českej republike a bol obrovský záujem v Českej republike. Nestačili na to finančné zdroje, takže my myslíme, aj pán minister myslí spolu s nami aj na mladé rodiny.
A, samozrejme, máte pravdu v tom, že nájomné bývanie na Slovensku nemá taký podiel ako v iných krajinách, ale je to tradícia. A keď sa opýtate mladých ľudí, či chcú bývať v nájomných bytoch alebo chcú vlastniť byť, tak oni hovoria, že vlastný byt, a preto aj čakajú so založením rodiny, lebo čakajú na to, kedy môžu mať vlastný byt. A my sme im pomáhali a ten zákon, ktorý sme predložili, je schválený, účinný od 1. 7. Práve pomáha týmto mladým ľuďom, ktorí chcú vlastniť dom, byt alebo zrekonštruovať byt alebo dom, a pomáhame im veľmi výrazným spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za ústretovosť. Podávam v rámci rozpravy pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, teda návrhom vypúšťa sa povinnosť ústavných orgánov zasielať stredisku vyjadrenia v lehote do 30 dní a ďalší bod pozmeňovacieho návrhu je legislatívne technická úprava.
Prečo podávam tento pozmeňujúci návrh? Dôvodom je to, že voči ustanoveniu bolo namietané, že je krátka, hoci je to poriadková lehota, a viedla by k zbytočnému formalizmu. To znamená, že orgány by boli nútené reagovať ad hoc a bezobsažne v plánovanej a teda v tej stanovenej poriadkovej lehote. Zároveň je ustanovenie vnímané aj ako neštandardné v tom zmysle, že nezávislá právnická osoba žiada plnenie istej informačnej alebo oznamovacej povinnosti od najvyšších ústavných orgánov.
Dovoľte mi ešte prečítať text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Irén Sárközy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 2 sa v § 1 vypúšťa odsek 7.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 27 v § 3da ods. 5 sa slová "§ 1 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 1 ods. 8".
Ďakujem pekne.