Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zámerom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich deklarovanom aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky navrhujeme opatrenie na zvýšenie ich čistých príjmov. Nástrojom na zvýšenie čistých príjmov má byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že Slovensko sa príliš...
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zámerom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich deklarovanom aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky navrhujeme opatrenie na zvýšenie ich čistých príjmov. Nástrojom na zvýšenie čistých príjmov má byť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že Slovensko sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Európskej únii na úrovni 49,7 % z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo až 53,9 %. Európska komisia nás ako Slovensko osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca. Najzreteľnejšie to je vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 daň z príjmu vychádza na 23,97 eur mesačne. Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb.
Na základe uvedeného preto navrhujeme zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby sa zvýšili čisté mzdy, teda príjmy pracujúcich, a tým aj životná úroveň ich a ich rodín.
Návrh novej výšky nezdaniteľnej časti sa snaží zároveň sledovať to, aby neprišlo k príliš negatívnemu dopadu na zníženie príjmov z dane z príjmu, z príjmov fyzických osôb, ktorá sa v súčasnosti celá rozdeľuje samosprávam.
Odkedy sme pripravili tento návrh zákona, prebieha diskusia, prebieha diskusia, počúvame názory aj samospráv a k nášmu návrhu sa vyjadrili aj rozpočtová, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada by som v mojom vystúpení upresnila alebo reagovala na tieto reakcie.
Predložený návrh na zníženie daní zamestnancom bol pripravený tak, aby samosprávam medziročne prišlo viac peňazí. To znamená, že samosprávy aj na budúci rok by mali disponovať plus 100 mil. eur. Radi by sme teda chceli uspokojiť starostov, primátorov aj županov a ubezpečili ich, že kvôli nášmu návrhu neprídu k poklesu, ako niekedy to bolo prezentované v médiách, z príjmov z tejto dane, ale príjmy pre nich zostávajú naďalej rásť.
V rámci legislatívneho procesu ideme štandardným postupom, ktorý je ustanovený pre poslanecké návrhy. Vyčítali nám župani, vyčítali nám primátori, že prečo poslanecký návrh. Tak som za to, že tak ako aj župani a primátori majú svoje práva, tak aj poslanci Národnej rady majú právo na predkladanie zákonov, pretože nám to garantuje Ústava Slovenskej republiky.
Vo všeobecnosti však odmietame blokovanie akéhokoľvek návrhu na zníženie daní zamestnancom, ľuďom z dôvodu, že to bude mať vplyv na rozpočty samospráv. Kvôli viacerým skrivodlivostiam v zdaňovaní pracujúcich im totiž narástli príjmy za posledné roky na úkor zamestnancov, živnostníkov a iných pracujúcich.
A teraz dovoľte objektívne čísla, ktoré podporia toto moje tvrdenie. Napríklad v roku 2019 oproti roku 2016 narástli daňové príjmy samospráv o 27 %, daňové príjmy štátu o 13 %, čo je viac ako dvojnásobná dynamika rastu. V absolútnom vyjadrení daňové príjmy v roku 2019 oproti 2016 by mali mať nárast približne 770 mil. eur.
Časť tohto dynamického nárastu bola práve kvôli naviazanosti nezdaniteľnej časti základu dane na životné minimum namiesto priemernej mzdy. Kvôli tomu dochádzalo a naďalej dochádza k nárastu tichého zdanenia pracujúcich, tak ako na to upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Predložený návrh mierne koriguje tento nárast a do budúcnosti by sa mala viesť diskusia o spravodlivejšom nastavení vzorca rastu nezdaniteľnej časti. Čistá priemerná mzda zamestnancov, keď hovoríme, že samosprávam od roka 2016 narástla o 27 %, tak zamestnancom narástli príjmy o 17 %. A tu práve my vnímame nespravodlivosť. A tu práve my vnímame to, že treba upraviť a treba pristúpiť k zmene.
Pravdaže, ak majú niektoré samosprávy, ako aj deklarovali, problém zabezpečiť svoje pôsobnosti, tak diskusia o spôsobe financovania samospráv do budúcna je, samozrejme, namieste. Ale ak sa primátori veľkých miest, alebo župan, župani, županka, postavia verejne proti zníženiu dani zamestnancom, tak ja som presvedčená o tom, že idú proti sebe a idú proti obyvateľom. Skôr by sme sa mali zamýšľať nad tým, či je správne, že jedinou štátnou daňou, ktorá sa im prerozdeľuje, je daň z príjmu fyzických osôb, či by nebol lepší daňový mix. Tiež by sa mali snažiť riešiť to, ktoré kompetencie správne mať, ktoré kompetencie je správne možno mať na úrovni štátu.
A ja som hovorila aj tom, že každá samospráva by mala hľadať úspory aj na vlastnej strane, či už v zlacnení obstarávaní, alebo v zefektívnení správy majetku zbavovaním sa nepotrebného majetku. Reakcia na to bola zatiaľ v médiách nie veľmi, nie veľmi uspokojivá, akože čo sa mňa týka, ale ja by som veľmi rada citovala, že keď som toto ja hovorila, tak ja som vychádzala práve z toho, čo tvrdili budúci a už terajší, teda v kampaniach terajší starostovia, primátori a aj župani.
Rada by som ešte poukázala na to, čo my tvrdíme, tak nie je to tvrdenie len našich expertov, ale čo hovorí ministerstvo financií. Ministerstvo financií hovorí to, že v roku 2020 daň z príjmov bude podľa prognózy rásť o tých 233 mil. eur a vplyv tej zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane by bol 133 mil. eur na samosprávy, teda ešte v budúcom roku stále by došlo k nárastu o 100 mil. eur. Pokles prichádza po dobe výrazného rastu. Čísla som vám už odprezentovala. Keď výnos dane z príjmu fyzických osôb rástol kontinuálne od roku 2014, doteraz som len hovorila od roku 2016, ale keď sa vrátime aj, od roku 2014 priemerným tempom, ktorý presahuje 10 %. Ročný výnos, teda ten nárast je na úrovni viac ako 700 mil. eur. A výrazný podiel na tomto raste mala práve to, že chýbala takáto právna úprava, ktorú my teraz predkladáme, teda neindexácia nezdaniteľnej časti základu dane za roky 2014 a 2018.
Ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala, neindexácia priniesla dodatočných 278 mil. eur do rozpočtov samospráv a mínus 278 mil. eur v rozpočte pracujúcich a zamestnancov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj vysvetľuje, čo to znamená. K tichému zdaňovaniu dochádza, keď zdaniteľné príjmy rastú rýchlejšie ako odpočítateľné položky. Spôsob výpočtu odpočítateľných položiek automaticky mení daňové zaťaženie. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na jednotlivca je legislatívnou naviazaná na životné minimum, ktoré v posledných rokoch rastie pomalšie ako nominálne mzdy. Tým systematicky dochádza k efektu tichého zdaňovania. Preto je náš návrh na stole.
Rada by som ešte poukázala aj na názor ďalšieho inštitútu. Je to INES. INES hovorí, že 80 % daňových príjmov obcí a dnes tvoria príjmy z dane z príjmov fyzických osôb. Váha tohto zdroja rastie s rastúcou zamestnanosťou a s rastúcou priemernou mzdou. Obce a VÚC priamo profitujú z tichého zdanenia. To znamená, z rýchlejšieho rastu miezd ako zvyšovania nezdaniteľnej časti základu dane. V parlamente je návrh na obmedzenie tichého zdanenia a obce sú proti. Je to bizarná situácia, keď obce v konečnom dôsledku bránia znižovaniu daní, pritom vlastné dane zvyšujú obce podstatne pomalšie. Zdá sa, že podľa rastu dôchodkov. Stále sa spoliehajú na daň z príjmu fyzických osôb.
Obce sú ale proti aj kvôli tomu, že sa o tom s nimi nikto nebavil. Na to by som veľmi rada reagovala. My sme mali stretnutia aj pán štátny tajomník Švejna sa stretol a mal dohodnuté stretnutie aj s pánom primátorom Bratislavy, aj s primátorom Trenčína, s primátorom Košíc, takže prebiehajú, samozrejme, rokovania, ale určite my neodstúpime od nášho zámeru v tom, že nie je možné a nie je spravodlivé, aby ľuďom rástli príjmy o 17 % a samosprávam rástli príjmy o 27 %.
Ešte by som, dovoľte, lebo je to téma, ktorá je v médiách, dennodenne sa stretávame s názormi. Dovoľte mi, aby som sa vrátila ešte k názorom primátora, terajšieho primátora hlavného mesta, ktorý teraz hovorí, že ten náš návrh zákona je likvidačný, ale práve pán primátor Vallo sa vyjadril, že hospodári Bratislava, vo svojej kampani, že musí spustiť protikorupčný audit, má sa zmeniť správa mestského majetku a tak ďalej. Hovoril o tom, že napríklad taká Bratislava na údržbe a oprave ciest, kde mesto platí, vtedy platilo súkromnej firme za údržbu, hoci zriadenie vlastnej spoločnosti by ročne šetrilo skoro 3 mil. eur, podobne verejné osvetlenie. Takže stále vnímam a vnímali to v kampaniach aj starostovia, že určite je, je rezerva aj na strane, aj na strane obcí a miest.
Alebo pán župan Viskupič hovoril to, že dobrý hospodár musí byť každý z nás. Veľmi dobre zo života poznáme, ako každý mesiac obrátime v ruke každé euro, aby sme zabezpečili všetko potrebné pre naše rodiny. Za dane a odvody, ktoré platíme štátu, očakávame, že dostaneme dostupné a moderné nemocnice, kvalitnú cestu, dopravnú sieť s dobrými podmienkami pre naše deti a i pre učiteľov. Trnavský samosprávny kraj neposkytuje služby občanom na adekvátnej úrovni, resp. by mohli byť kvalitnejšie a dostupnejšie, pokiaľ by hospodáril zodpovedne. Bude teda presadzovať zlepšenie hospodárenia samosprávneho kraja.
My sme s týmto návrhom prišli už v marci. Mali sme k tomu tlačovku a dovoľte mi citovať zo stanoviska pána predsedu SaS pána Sulíka z 5. marca, Denník N: „SaS je za zníženie daní. My celé roky hovoríme, že peniaze treba nechať podľa možnosti u tých, ktorí ich vytvárajú. Namiesto zníženia dane pre právnické osoby na 15 %, pričom fyzickým osobám by zostala sadzba dane 19 %, by sa mohla znížiť aj táto daň na 17 %.“ Takže vidíme tu podporu aj pána predsedu SaS.
Čo hovoria na ten náš návrh zamestnávatelia? Zamestnávatelia návrh vítajú, súhlasia s návrhom, keďže by zlepšil životnú úroveň zamestnancov bez toho, aby finančne zaťažil firmy a podnikateľov. „Ak chce niekto zlepšiť ekonomickú situáciu ľudí, tak práve toto je správna cesta. Prejaví sa to na výplatných páskach zamestnancov, ale cez zvýšenú kúpyschopnosť to môže mať pozitívny dosah aj na firmy,“ vysvetľuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. A nebol jediný.
Návrh vníma pozitívne aj Tatiana Lauková, konateľka odevnej spoločnosti PAZZ: „Všetko, čo sa robí v prospech zamestnancov, je vítané. Pre nás ako zamestnávateľa by to však nebola nijaká podstatná zmena.“ Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského by nižšie daňové zaťaženie zvýšilo rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami. To by mohlo motivovať časť nezamestnaných, aby začali pracovať aj na nižší plat.
Zníženie daňového zaťaženia v marci vo svojich vyjadreniach podporili aj opozičné strany OĽANO a SaS. SME RODINA si chce počkať na konkrétny návrh, vtedy sa tak vyjadrili. „Viem si predstaviť, že by sme návrh podporili. Vlády SMER-u totiž skryto zvyšovali daňové zaťaženie aj bez zvyšovania sadzby. To sa prejavuje napríklad v pomalšom raste zamestnanosti či v nedostatočnom znižovaní regionálnych rozdielov,“ uviedol pán poslanec za SaS Eugen Jurzyca. „Zníženie priamych daní by podporilo rast zamestnanosti, ak by to nebolo na úkor vyššieho deficitu, bol by to krok správnym smerom,“ zase stanovisko Petra Goliáša, riaditeľa inštitútu INECO.
Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, ktorý prináša viac finančných prostriedkov pre pracujúcich, pre zamestnancov, pre ich rodiny. Si myslím, že som dostatočne objektívne aj subjektívne odôvodnila, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu zákona. Takže zatiaľ toľko na úvod.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis