Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v dôvodovej správe k navrhovanej zmene zákona sa píše, citujem: "Základným cieľom navrhovanej zmeny je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska". V kontexte aktuálnych spoločenských udalostí vyzerá táto myšlienka veľmi ľúbivo, aj po politicko-marketingovej stránke pôsobí celkom šťavnato v súčasnej dobe. Takže sa nečudujem predkladateľom, že sa vydali po tejto ceste.
Samotná inštitúcia RTVS je zákonom zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. To je konkrétny citát zo zákona a nakoniec aj z dôvodovej správy. Môžeme teda konštatovať, že legislatívne je status RTVS, status nezávislosti podchytený jednoznačne a zrozumiteľne a dovolím si povedať, že aj veľmi dobre. Napokon zákon v definícii vychádza z legislatívnych štandardov a skúseností platných už dlhé roky v mnohých západoeurópskych krajinách. Zákon teda garantuje nezávislé postavenie RTVS, pričom voľbu jej štatutárneho orgánu, voľbu generálneho riaditeľa RTVS zveruje do kompetencie a pôsobnosti Národnej rady.
Autori legislatívneho návrhu v dôvodovej správe konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky je nepochybne politický orgán, ergo proces voľby generálneho riaditeľa RTVS v Národnej rade je podľa nich takisto politický.
Treba však poukázať na to, že Národná rada Slovenskej republiky je v prvom rade zákonodarný, najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny. Ten vzniká parlamentnými voľbami, v ktorých občania legitímne volia predstaviteľov politických strán za svojich zástupcov a volia ich z celého spoločenského a politického spektra. To treba zdôrazniť.
Autori poslaneckého návrhu navrhujú, aby proces ustanovenia do funkcie generálneho riaditeľa RTVS mal dve štádiá:
1. zvolenie
2. vymenovanie.
Voľbu nechávajú na zbor voliteľov a vymenovanie do funkcie zase Rade RTVS, ak som tomu správne rozumel.
V tejto súvislosti podotýkam, že členovia Rady RTVS sú volení parlamentom. Pozerajúc sa na to optikou predkladateľov, teda politicky. Pýtam sa teda, či autorom poslaneckého návrhu politickosť v súvislosti s Radou RTVS neprekáža, alebo či im vyhovuje akási polovičná politickosť. Otázka je o to vážnejšia, že Radu RTVS povyšujú páni kolegovia na oprávnenú odvolať generálneho riaditeľa RTVS.
Teraz niekoľko slov k zboru voliteľov. Ak to dobre čítam, alebo ak tomu dobre rozumiem, ide o dočasný jednorazový orgán, ktorého jediným a primárnym poslaním je vypočuť kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS a zvoliť toho najvhodnejšieho a najlepšieho. Zaujímavým konštatovaním predkladateľov je, že personálne zloženie zboru voliteľov má garantovať apolitickosť voľby generálneho riaditeľa RTVS. Zárukou apolitickosti majú byť okrem iných osobností riaditelia Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Rád by som však podotkol, že všetky tri fondy sú financované zo štátneho rozpočtu a nie malými sumami. Rozhodnutie o výške týchto dotácií je vždy politické rozhodnutie, keďže sa prijíma poslancami na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak vychádzame z premisy, že parlament je politický orgán, ktorému spomínané fondy skladajú účty svojej činnosti, a to budú na základe odporúčania výboru pre kultúru a médiá, je teda dosť ťažké hovoriť o apolitickosti týchto fondov alebo o apolitickosti vedenia týchto fondov. Myslím apolitickosť v tom zmysle, že nemajú nič spoločné s politikou.
Rovnaký uhol nazerania platí aj na ďalších členov zboru voliteľov. Tých, ktorí tam majú zastupovať akademickú obec, cirkev, šport a verejnú správu. Aj školstvo, cirkev, šport či verejná správa sú financované zo štátneho rozpočtu, ktorý každoročne schvaľuje parlament, Národná rada Slovenskej republiky. A štátny rozpočet sa tvorí aj na základe veľmi vážnych politických rozhodnutí. Pýtam sa teda, je teda možné oddeliť politiku od školstva, cirkvi, športu, verejnej správy? Keď, tak jedine v abstraktnej rovine.
Neviem, či autori poslaneckého návrhu si dobre zvážili aj skutočnosť, že v zbore voliteľov má mať svojho zástupcu aj novinárska obec. Teoreticky je to správna myšlienka a s touto časťou by som súhlasil. Pýtam sa však, kto bude ten vyvolený zástupca, ktorý posúdi relevantnosť novinárskej osobnosti pre takúto funkciu? Rovnako sa pýtam, kto posúdi relevantnosť zástupcov zamestnancov RTVS v zbore voliteľov? Ale položím otázku jednoduchšie a vecnejšie. Považujete za štandardné, aby generálneho riaditeľa RTVS volil zamestnanec RTVS?
V návrhu uvádzate, že nomináciu do zboru voliteľov, že na nomináciu do zboru voliteľov postačí navrhujúcim subjektom tri roky pôsobenia v príslušnej oblasti. Tri roky trvá vzdelanie v strednom odbornom učilišti. Takže dovolím si pochybovať o potrebnej dĺžke, o troch rokoch, lebo je to žalostne málo.
V prípade rozporov pri nomináciách do zboru voliteľov opätovne prisudzujete rozhodujúcu právomoc Rade RTVS, ktorej členovia, zopakujem ešte raz, ktorej členovia sú volení poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Zbor voliteľov si podľa vášho návrhu zvolí spomedzi seba predsedu, ktorý má viesť verejné vypočutie a hlasovanie o kandidátovi alebo o víťazovi voľby generálneho riaditeľa. Viete si v praxi predstaviť situáciu, ktorá môže poľahky nastať? Nominovaný zamestnanec RTVS povedie vypočúvanie a voľbu nového generálneho riaditeľa RTVS? Toto nie je rečnícka otázka, toto je otázka, ktorá môže pri vami navrhovanej voľbe generálneho riaditeľa reálne nastať. Toto sú všetko otázky, ktoré vyplývajú a vynárajú sa zo života, z praxe.
Vo vašom poslaneckom návrhu mi chýba to najdôležitejšie. Jasne a jednoznačne stanovené profesionálne kritériá na vrcholového manažéra tohto typu. Kritériá, ktoré nebudú zahŕňať iba vzdelanie, bezúhonnosť a dobre vyretušovaný životopis, ale kritériá, ktoré budú u kandidátov zohľadňovať predovšetkým praktické vedomosti, znalosti a najmä skúsenosti z rozhlasového i televízneho vysielania, schopnosti riadiť tvorivé a produkčné tímy, manažovať autorskú programovú tvorbu. Mimoriadne dôležitou oblasťou, ktorou má kandidát presvedčiť, je komplexná manažérska vízia a projekt fungovania média verejnej služby. Nielen na samotné funkčné obdobie generálneho riaditeľa, ale v tom lepšom prípade minimálne na desať rokov.
Súčasťou komplexného manažérskeho projektu má byť, samozrejme, aj model financovania a ekonomického fungovania tejto inštitúcie. Tam mali aj terajší kandidáti, teda kandidáti v predošlej voľbe, na generálneho riaditeľa obrovský priestor na invenčnosť. Žiaľ, ani jeden z kandidátov mňa osobne, pokiaľ ide o ekonomickú stránku fungovania a nejaké nové nápady, nepresvedčil.
Summa summarum. Vážim si každú legislatívnu iniciatívu. Je za ňou, predpokladám, vždy dobrá viera, je za ňou veľká snaha a je za ňou aj značná robota. Dáva impulz na odbornú diskusiu a tá je podľa všetkého nevyhnutná aj pri tejto téme.
Tomuto poslaneckému návrhu chýba predovšetkým viac znalostí z praxe. Viac skúsenosti z mediálneho života a samotného fungovania rozhlasu či televízie. Nestačí riešiť problém politickosti alebo apolitickosti. Nestačí riešiť proces voľby generálneho riaditeľa, či je politický alebo apolitický. Neviem si predstaviť, ako sa dá v dnešnej zložitej dobe a úzkom prepojení všetkých oblastí života garantovať akási apolitická sterilita. V dnešnom svete totiž veci spolu súvisia omnoho viac, omnoho intenzívnejšie a omnoho široko spektrálnejšie, než si to človek možno v prvoplánovom vnímaní uvedomuje.
Z dôkladného posúdenia tohto poslaneckého návrhu teda môžem povedať, že jeho praktická realizácia by priniesla viac problémov a rozporov, ako úžitku. Nepovažujem ani za prínosnú ani tú alternatívu, že by generálneho riaditeľa RTVS volila Rada RTVS. Tento model bol už v minulosti odskúšaný a prináša určite vyššiu mieru nebezpečenstva "politického rozhodovania", ako v prípade, že voľbu generálneho riaditeľa ponecháme na rozhodnutie 150 poslancov Národnej rady. Keď už, tak 12 členov Rady RTVS je omnoho ľahšie ovplyvniť, ako ovplyvniť 150 rôznorodých, aj názorovo rôznorodých, aj politicky rôznorodých poslancov Národnej rady.
Som presvedčený, že ak sprísnime profesionálne kritériá na uchádzačov už vo fáze prihlasovania a tvorby projektov, vytvoríme dôveryhodný základ na to, že generálny riaditeľ RTVS bude volený na základe svojich osobnostných, profesionálnych, riadiacich a ľudských kvalít. Lebo ak je to zrelý profesionál, schopný komunikátor, líder, ktorý dokáže nadchnúť a stmeliť svoj tím, ak dokáže vytvoriť klímu, pozitívnu atmosféru, využije ľudský potenciál rádia a televízie pod jednou strechou, vie, čo znamená verejnoprávnosť, pozná princípy verejnoprávnosti, taký generálny riaditeľ bude mať potrebný rešpekt, úctu a ustojí akýkoľvek tlak alebo prípadné ovplyvňovanie zo strany politikov, štátnej i verejnej správy, ale povedzme to otvorene, aj zo strany mimovládnych alebo treťosektorových organizácií.
Problém teda nie je v procese voľby generálneho riaditeľa RTVS. Problémom sú kritériá na osobu a osobnosť generálneho riaditeľa RTVS. To je dôležité zmeniť. A toto tento predmetný poslanecký návrh nerieši. Preto ho z úcty k prekladateľom, predkladateľom považujem skôr za pokus o vyvolanie spoločenskej diskusie, než za skutočný legislatívny návrh, ktorý by v mediálnej praxi priniesol výraznejší posun v nezávislosti Rozhlasu a televízie Slovenska. Z dôvodov, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, poslanecký návrh kolegov Maďariča a Poliačika osobne nepodporím a nepodporí ho ani klub Slovenskej národnej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za faktické poznámky.
Pán poslanec Dostál, ja viem, že znakom mladosti je odvaha, kritickosť, aj už určitá revolta, a s tým nesúhlasím, ale čo ste hovorili, že novinár nemá čo komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. No potom sa pýtam, kde sa končí jeho práca. Jeho práca sa končí subjektívnym obvinením dotyčného človeka? Na základe čoho a na základe prečo. Pani Kaščáková, pokiaľ ide o vzdelanie novinára, ja určite nelimitujem novinára jeho vzdelaním, ja ho limitujem jeho praktickými novinárskymi skúsenosťami, jeho praktickými novinárskymi zručnosťami a jeho osobnostnou novinárskou zrelosťou. To sú tri dôležité veci, dovolím si povedať, okrem analytickej schopnosti, najdôležitejšie veci, ktoré by mali zdobiť investigatívneho novinára a novinára vôbec.
Pán Pčolinský, no, nerozhorčoval som sa, nevyplakával som, povedal som svoj názor, ktorý je podopretý viac ako 30-ročnými skúsenosťami v médiách. Nepoznám komunikáciu v rámci RTVS, ale už ako bolo dobrým zvykom pri určitých novinárov, novinároch v tejto inštitúcii, všetko sa ocitlo zázračným spôsobom na webe a na Facebooku.
No a RTVS nie je televízia Slovenskej národnej strany, to si vygumujte z hlavy, prosím, a nový mediálny zákon pripravuje sa, určite vyvoláme k tomuto celospoločenskú diskusiu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, skôr ako zmenu v Trestnom poriadku by som privítal iniciatívu, poslaneckú iniciatívu k novému komplexnému mediálnemu zákonu na Slovensku. Alebo prinajmenšom k univerzálnemu etickému kódexu novinárskej tvorby, a to tak pre úsek tlače, ako aj pre úsek elektronických médií a hlavne internetových médií. Toto na Slovensku chýba a toto je základný kameň úrazu a príčina, od ktorej sa odvíjajú mnohé ďalšie veci. A dôvodom je práve táto nízka miera anonymity a nízka miera zodpovednosti aj u novinárov za to, čo napíšu, čo povedia alebo čo odvysielajú. Problémy totiž pramenia práve v tom, že neexistujú dostatočné etické regulatívy. A zabúda sa aj na pravidelné vzdelávanie novinárov ako takých a zvlášť na enormnú potrebu vzdelávania novinárov, ktorí sa venujú investigatívnej žurnalistike.
Investigatívu a investigatívnu žurnalistiku v súčasnosti príliš akosi glorifikujeme. Je to pochopiteľné v nadväznosti na určité udalosti aj tragické, ktoré sa udiali, ale treba na druhej strane poznamenať, nikto nepochybuje o spoločenskom význame investigatívnej žurnalistiky, a to bez ohľadu na to, či ide o Slovensko, alebo ide o ktorúkoľvek vyspelú demokratickú členskú krajinu Európskej únie. Ale investigatíva nie je o tom, že každý môže napísať to, čo chce, to, čo si zmyslí, alebo to, čo si vyfabuluje. Má to mať svoje zákonité pravidlá. Každý aj investigatívny novinár nesie plnú zodpovednosť za to, čo zverejní.
Hovorím o investigatívnej žurnalistike a hovorím to ako bývalý novinár, ktorý ju aj robil svojho času, a trošku sa do tejto problematiky vyzná, hovorím o tom zámerne, pretože mnohí ľudia, ktorí sa v žurnalistike nikdy nepohybovali, si myslia, že všetko je investigatívna žurnalistika. Je to obrovský omyl. V dnešnom svete existuje pojem, ktorý sa volá dátová žurnalistika, a myslím si, že v mnohých prípadoch sa práve dátová žurnalistika v laickej verejnosti zamieňa za slovo investigatívna žurnalistika. Dátová žurnalistika je presne to, ak medzi desiatimi údajmi namaľujem nejaké grafy, nejaké šípky, ktoré poukazujú na určité súvislosti medzi danými faktami, ale toto nie je, prosím, investigatívna žurnalistika. Nalejme si čistého vína. Investigatívna žurnalistika je žurnalistika, ktorej naozaj predchádza hlboké skúmanie vecí. Na to musí byť človek naozaj zrelý osobnostne, profesionálne, ľudsky aj novinársky. A ako zrelý novinár musí predložiť dôkazy. A tieto dôkazy musí predložiť orgánom trestných v činnom..., činných v trestnom konaní. Čiže má to nadväznosť aj ľudskú, aj profesionálnu na seba a nemožno každého človeka, ktorý namaľuje štyri grafy, označiť za investigatívneho žurnalistu.
Ohováranie nie je o tom, že sa niekto o niekom nepekne vyjadrí. Ohováranie, aj to si nalejme čistého vína, je o poškodzovaní dobrého mena, poškodzovaní povesti, poškodzovaní profesionálnej cti, kariéry, medziľudských vzťahov, rodiny, občianskej vážnosti a takto by som mohol pokračovať ďalej. Chcem len upozorniť, že dnes sa v médiách veľmi často nedodržiava ani tá elementárna zásada slušnosti a elementárna zásada objektivity, právo na vyjadrenie druhej strane. Poviem to konkrétne. Ako môže novinár RTVS na otázku šéfredaktora, prečo nedal možnosť vyjadriť sa druhej strane, odpovedať, preto som nedal možnosť vyjadriť sa druhej strane, lebo ja viem, kde je pravda. A ja som to povedal za druhú stranu. Tak na tomto mieste sa sluší vari podotknúť to, že Dalajláma 70 rokov hľadá pravdu a ešte stále nenašiel odvahu povedať, že ju našiel, zato 22-ročný novinár v RTVS ju už pozná.
Takže aj zásada objektivity patrí k tomu, čo vnímame ako investigatívnu žurnalistiku, pretože aj robíme investigatívnu žurnalistiku, novinár nemá právo niekoho obviňovať. Má právo kritizovať, má právo poukazovať na nedostatky, legitímne právo. Je predĺženou kontrolnou rukou verejnosti. To je v poriadku. Ale status novinára neznamená, že človek v tejto profesii môže naozaj všetko. Môže komukoľvek ublížiť. Možno nie chcene, ale iba z toho dôvodu, že si neuvedomuje dostatočnú vážnosť a potrebu osobnej zodpovednosti za to, čo povie.
Boli spomenuté európske krajiny a odporúčania Rady Európy. Myslím si, že nielen na tieto odporúčania sa treba pozrieť, ale treba sa pozrieť aj na to, ako to majú v krajinách Európskej únie, teda v ostatných krajinách nastavené z pohľadu pravidiel etického správania sa novinárov, či naozaj je to také benevolentné alebo či náhodou tam nevenujú väčšiu pozornosť práve vzdelávaniu novinárov. Novinár nie je človek, ktorý sa novinárom stane v 20 alebo v 22 rokoch. Novinár je človek smelo porovnateľný aj s medikom. Ani medikovi po skončení školy, rok po škole by ste sa asi nikto nedali operovať. Ani novinár rok alebo dva roky po skončení žurnalistiky nemôže predsa robiť investigatívnu žurnalistiku. Je to každému jasné.
A ďalšia podobná otázka, ktorá sa týka ohovárania, teda z toho iného uhľa pohľadu, z pohľadu trestného zákona alebo súdov. Pokiaľ nie sú jasne stanovené etické pravidlá pre žurnalistiku v rôznych jej formách, ktoré existujú, je tu legitímna otázka na činnosť súdov. Myslím si, že pri tvorbe trebárs toho komplexného mediálneho zákona, po ktorom ja už volám dva roky, aby vznikla široká celospoločenská diskusia a aby sme zastrešili túto problematiku práve preto, aby sme na jednej strane pomohli novinárom sa etablovať v rámci určitého eticky stanoveného prostredia a rovnako aby sme pomohli aj občanom, politikom, združeniam, firmám, komukoľvek, ktorí sú terčom novinárskej pozornosti alebo kritiky, aby sme im vytvorili rovnaký priestor, nech sa môžu brániť, práve preto je dôležité zaangažovať do tejto diskusie aj súdnictvo. Súdnictvo vo všeobecnosti je na Slovensku veľmi pomalé a veľmi rozvláčne. Aj tie rozhodnutia súdov, pokiaľ ide o nejaké obvinenia novinárov, sú veľmi pomalé a konania sa ťahajú dlhé, dlhé roky. Aj vo svojom okolí som mal ľudí, kolegov z televízie, ktorí sa stali terčom rôznych zosmiešňovaní zo strany novinárov, zneužívaní a ktorí to dali, samozrejme, aj na súd. Ten súd sa aj rozbehol. Ten sudca si aj vypočul všetkých svedkov, ale rozhodnutie mu trvalo roky. Kolegyňa z Markízy sa dočkala po 7 rokoch rozhodnutia súdu a rozhodnutia, v ktorom súd uložil finančnú pokutu pre istý nemenovaný slovenský denník bulvárny. A to, možno si pamätáte z dennej tlače, keď Slovensko zaplavili fotografie istej političky, nebudem ju menovať, ktorá sa nahá opaľovala vo svojej záhrade, a nejaký paparazzi ju teda odfotil vo vlastnej záhrade a fotografia tohto typu kolovala v rôznych denníkoch a jednoducho nedočkala sa dodnes nejakej, nejakého uznania alebo satisfakcie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Reči majú byť krátke, klobásy dlhé. Držme sa toho pravidla. Ja chcem len na záver oceniť, poďakovať sa všetkým za vystúpenia v rozprave, za faktické poznámky a oceniť vecnosť a kultivovanosť tejto diskusie. A som rád, že téma, ktorá sa týka výboru pre kultúru a médiá, trošku kultivuje aj komunikáciu v parlamente. Klobúk dole, ďakujem.

Ďakujem pekne. Každý z tých troch fondov má svoje špecifiká, napriek tomu, že takým spoločným leitmotívom je umenie a kultúra, ktorá sa preplieta aj jedným, aj druhým, aj tretím fondom. Myslím si, že základnou požiadavkou činnosti každého z týchto fondov je predovšetkým efektivita. Správne poznamenal pán poslanec Číž, že štát jednoducho musí kontrolovať efektívne vynakladanie a transparentné vynakladanie finančných prostriedkov, či už na podporu kultúrnej identity národnostných menšín alebo na podporu kultúrnej, audiovizuálnej alebo filmovej tvorby všeobecne.
Myslím si, že ten záver z nášho poslaneckého prieskumu bude možné aplikovať aj na poslanecké prieskumy v iných fondoch. A síce záver, aby všetky vedenia všetkých troch fondov predkladali Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky každý rok komplexnú správu o svojej činnosti a o tom, ako efektívne využívajú finančné prostriedky, aké projekty podporili, prečo podporili takéto projekty a aká je tá bilancia medzi podporenými a nepodporenými žiadosťami. A tam budeme mať právo aj povinnosť sa pýtať, prečo je to tak. No a v prípade, ak by sme mali nejaké podozrenia z nekalej činnosti alebo z činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi alebo etickými pravidlami, vždy je tu aj na našej strane možnosť vyzvať Najvyšší kontrolný úrad, aby skontroloval situáciu tam alebo onam, v tom alebo inom fonde.
Takže sú tu možnosti a ja som rád, že poslanecký prieskum je tým inštitútom, ktorý dáva aj nám poslancom oveľa hodnovernejší, realistickejší obraz, ale poskytuje rovnako komplexné videnie problémov v daných fondoch aj pre našu verejnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pani Kaščáková, ohrozuje a sťažuje sú dve veci, má to iný trošku obsah. A treba sa pozrieť aj na to, kto sa na fondy najmä sťažuje. Sťažujú sa samozrejme tí ľudia a tí žiadatelia, ktorých projekty nie sú schválené. Ergo, nedostali žiadne peniaze.
A tu teraz dávam ďalšiu otázku, do akej miery, treba sa pozrieť totiž nielen na týchto nespokojných žiadateľov, ale treba sa pozrieť aj na ich projekty, či spĺňajú tie projekty naozaj tie najvyššie profesionálne kritériá, ktoré sú žiadané pre to, aby boli odmenené štátnou dotáciou z fondu. Takže aj na otázku profesionality projektov sa treba trošku pozrieť.
A to, že dostávajú veľké produkčné spoločnosti, no tak majú za sebou nejakú profesionálnu históriu tie spoločnosti asi a predkladajú projekty na určitej úrovni. Ale vieme veľmi dobre, aj v tých ostatných fondoch, fondoch národnostných menšín, že kvalita tých projektov je od 0 do 100. A samozrejme, že ten, kto nedostane prostriedky, bude sa sťažovať.
No a pokiaľ ide o tú produkciu slovenských filmov. Ja viem, že opozičná rétorika spočíva v tom, že vytvárame bubákov a sťažujeme sa a strašíme sa navzájom. To sme videli tu aj včera. Ale nestrašme sa! Počkajme si! Myslím, že ten umelecký potenciál slovenských filmárov je naozaj veľmi dobrý, že určite nemám obavy o to, že produkcia slovenských filmov poklesne.
Takže namiesto strašenia buďme veľkorysí a dajme im možnosť a vyčkajme, aká bude realita.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Nemám dôvod špeciálne obhajovať Audiovizuálny fond, ale ako bývalý novinár mám rád presné pomenovania a presné uvádzanie vecí a nie, takpovediac, žonglovanie s údajmi a žonglovanie so slovami. Presné preto, lebo mám ešte v žilách novinársku krv, tak si overujem veci, overujem si fakty a overujem si to u relevantných ľudí. To znamená, v tomto prípade u predsedu Rady Audiovizuálneho fondu pána Luthera a u konateľa spomínanej produkčnej spoločnosti pána Stráňavu. Vždy je dobré mať informáciu z prvej ruky a nie sprostredkovanú niekým alebo sprostredkovanú alebo účelovo dokonca skreslenú médiami.
Pani kolegyňa, v Audiovizuálnom fonde je skupina ľudí, zhruba 50 odborníkov rôznych umeleckých profesií, od scenáristov po režisérov, od kameramanov po ďalšie profesie, ktorí majú na starosti kontrolu a schvaľovanie daných projektov. Pred každou výzvou je projekt podrobený trojnásobnej analýze – obsahovej, rozpočtovej a z hľadiska umeleckej kvality, umeleckého dosahu na predpokladanú cieľovú skupinu divákov. Toto treba naozaj brať do úvahy a na zreteľ.
Pokiaľ ide o film Generál, podľa slov šéfa produkčnej spoločnosti pána Stráňavu došlo k zdržaniu alebo k preloženiu termínu a malo to ten dôvod, že sa menila osoba režiséra. Režisérku vystriedal francúzsky režisér Jérôme Cornuau a nakrúcanie sa začne 12. júla tohto roku, hlavného hrdinu má hrať Milan Ondrík. Takže základné veci sú známe a jasné. Samotný film Generál má stáť podľa slov šéfa produkčnej spoločnosti 4,5 mil. eur. Dva milióny idú z Audiovizuálneho fondu, resp. z RTVS a ostatok zháňa producent po vlastnej línii od sponzorov.
V tejto súvislosti jedna taká poznámka, trošku odbočka, vy ste podali na šéfa produkčnej spoločnosti trestné oznámenie a označili ste celý tento proces za subvenčný podvod. Pán konateľ produkčnej spoločnosti sa právom ohradil a položil mi otázku, ako v takomto prípade sa má obrátiť na potenciálnych sponzorov so žiadosťou o podporu filmu, keď na ňom visí trestné oznámenie? Čiže je veľmi dôležité vážiť si slová a... (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, potom vo faktickej poznámke, dobre? ((Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás.

Farkašovský, Karol, poslanec NR SR
Je veľmi dôležité vážiť si slová a uvedomovať si aj dôsledky, ktoré môžu mať neuvážené vyhlásenia smerom von alebo smerom dokonca aj k rozbehnutiu nakrúcania a realizácie filmového projektu.
Pokiaľ mám dobré informácie a nevidím dôvod, prečo by pán Luther z Audiovizuálneho fondu, poskytoval zlé informácie, zatiaľ boli vyplatené prostriedky vo výške 247-tisíc eur a jednotlivé tranže sú naviazané, teda jednotlivé odsúhlasené tranže sú naviazané na to, na postupné dodávanie a na postupné zúčtovanie a vyúčtovanie polož..., alebo odsúhlasených a podaných a dodaných teda finančných prostriedkov. Čiže kým sa nevyúčtuje objem prác za 247-tisíc eur, nebude poskytnutá žiadna ďalšia finančná tranža.
Film má zložité prípravné etapy. Tvorba filmu, to nie je o tom, že sa zíde skupina piatich alebo desiatich ľudí a povieme si, že ideme točiť film. Po správnosti, po slovensky nakrúcať film. Je to zložitá príprava a v takomto prípade, ako je film Generál, ktorý má byť naozaj reprezentatívnou ukážkou filmového umenia, prepojeného na obrovskú a veľkú postavu našich národných dejín, je zvlášť dôležité vnímať práve túto prípravnú fázu. Jednak výber lokalít, exteriérov, rekvizity, štáby, kostýmy, šitie kostýmov, navrhovanie kostýmov. Proste to je obrovský kolos ľudí a štábu, ktorý sa na tom filme podieľa a ktorý treba nejakým spôsobom zosúladiť.
Opakujem, nemám dôvod brániť ani producenta, ani Audiovizuálny fond. Pokiaľ sa tam objavia nejaké nedostatky, určite som presvedčený, že ich pri poslaneckom prieskume odhalíme.
No a ešte jedna taká poznámka na margo častých vyjadrení v médiách, ako trpí slovenský film nejakou stratou vlastnej invencie a tým, že nevznikajú slovenské filmy. V roku 2017 vzniklo 40 filmov slovenskej produkcie a za posledných päť rokov sa do slovenských kín dostalo 140 slovenských filmov. Dokazuje to aj akcia, ktorú aj v tomto roku usporiadali na počesť zvýšenia atraktivity slovenských filmov a slovenské filmy v tomto roku videlo viac ako 1,5 milióna divákov. Tak ja neviem ešte, či treba nejaké ďalšie dôkazy, alebo sme voči nejakým informáciám slepí a hluchí a vidíme len účelovo to, čo chceme vidieť.
Nepopieram veci, ktoré ste uviedli aj vo svojom vystúpení. Samozrejme, tu treba analyzovať aj prostredníctvom poslaneckého prieskumu dianie v samotnom fonde, procesy, či už hodnotenia alebo určovania hodnotiacich komisií. Ale pán Luther ma ubezpečil, že pred každou výzvou sa vyberajú špeciálne ľudia, ktorí sú relevantní profesionáli, aby profesionáli posudzovali daný filmový projekt, pretože asi uznáme všetci za jasné, že o filme nemôže rozhodovať ani jadrový fyzik, ani poľnohospodársky inžinier, ani veterinár, ale musia to byť ľudia, ktorí sú umeleckí spätí s tvorbou a vôbec s audiovíziou a s filmovým umením.
Takže zatiaľ z mojej strany toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne obidvom kolegyniam za vecné pripomienky. Samozrejme poslanecký prieskum nebol iba mojím dielom, je to podiel aj pána Bugára, Jarjabka, Tittela, Kolesára, Dubačovej a Marčeka, ktorí sa zúčastnili ako nominovaní poslanci. Samozrejme, že ten fond je v podstate veľmi mladý alebo najmladší z tých troch fondov a má svoje chyby, ktoré jednoducho nebolo možné predvídať alebo pod tlakom tých okolností, za ktorých fond vznikal, vznikal vlastne na zelenej lúke. Keďže ten obsah je o činnosti, je špecifický a týka sa 13 národnostných menšín, nedá sa celkom kopijovo porovnať s Fondom na podporu umenia alebo s Audiovizuálnym fondom, pretože všetky tieto tri fondy majú svoje špecifiká. Takže bolo treba vychytať tie počiatočné muchy. A je treba povedať aj to, že vedenie fondu zápasilo aj s časovým stresom, aj s organizačným stresom, lebo bolo treba urobiť množstvo administratívnych úkonov, či už od Štátnej pokladnice, identifikačné číslo, rozbehnúť výzvy, voliť orgány fondu, menovať a voliť členov odborných rád, takže boli to také okolnosti, ktoré si myslím, že sú takým ospravedlnením, ak to chceme takto počuť, nedostatkov, ktoré sa objavili. Dôležité je to, že nedošlo k žiadnej sprenevere financií a že neboli vyplatené prostriedky na schválené projekty, ale že celý ten proces sa zopakoval znova.
No a, pani Kaščáková, každý monitoring je nejakým spôsobom finančne nutné dotovať a ide o prostriedky a navýšenie z vlastných peňazí fondu, ktorý fond dostal, vyčlení nie 320-, ale 400-tisíc eur ročne na prevádzku a zabezpečenie dôslednej kontroly.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ranostaji, dovoľte mi v rozprave vystúpiť s podporným návrhom voči nášmu pozmeňujúcemu návrhu. Rád by som vás informoval o parlamentnom rekorde, ktorý je vizitkou dobrej, ba, povedal by som, ukážkovej spolupráce zákonodarcov a exekutívy, konkrétne výboru pre kultúru a médiá na jednej strane a ministerstva kultúry na strane druhej.
Výbor pre kultúru a médiá veľmi pozorne sleduje a citlivo vyhodnocuje všetko, čo sa v rámci jeho portfólia pôsobnosti v celej našej spoločnosti deje. V poslednej dobe ide najmä o kultúrne fondy. Prednedávnom sme si v súvislosti s podozreniami o netransparentnosti a netransparentnom nakladaní s finančnými prostriedkami zobrali na mušku Fond na podporu kultúry národnostných menšín, kde sme urobili poslanecký prieskum, diagnostikovali pochybenia, analyzovali príčiny a pripravili odporúčania na nápravu. Najnovšie chystáme aj poslanecký prieskum v Audiovizuálnom fonde, vo Fonde na podporu umenia a v Opere Slovenského národného divadla.
V súvislosti s poslaneckým návrhom, ktorý predniesla kolegyňa Edit Pfundtner a ktorý sa týka Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, dovoľte stručnú informáciu o zisteniach a odporúčaniach poslaneckého prieskumu. Podrobne som už informoval na tlačovej konferencii, ale keďže ide naozaj o dobrý príklad spolupráce, efektívnej spolupráce všetkých zainteresovaných zložiek, považujem za dôležité... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Pfundtner, prosím vás, nevyrušujte.

Farkašovský, Karol, poslanec NR SR
... považujem za dôležité... (reakcia z pléna)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pardon, pani poslankyňa, pardon.

Farkašovský, Karol, poslanec NR SR
Teda naozaj považujem za užitočné a dôležité zmieniť sa o tomto prieskume aj na tomto fóre v pléne Národnej rady. Výbor kultúry a, výbor pre kultúru a médiá uznesením nominoval siedmich svojich členov na vykonanie poslaneckého prieskumu. Pozoruhodnou je už skutočnosť, že poslanecký prieskum sa uskutočnil 16. mája 2018 a dnes 13. júna, teda ani nie mesiac na to už v pléne Národnej rady predkladáme legislatívne opatrenia vychádzajúce z odporúčaní poslaneckého prieskumu a smerujúce k zefektívneniu práce fondu a najmä k vyššej transparentnosti vo vynakladaní finančných prostriedkov na podporu projektov národnostných menšín.
Ako viete, oficiálne je na Slovensku uznaných trinásť národnostných menšín. Fond na podporu ich kultúrnej identity, kultúrneho dedičstva je vizitkou nielen koalície, ale aj tých opozičných poslancov, ktorí hlasovali za jeho vznik. V konečnom dôsledku je to ale príkladná vizitka Slovenska ako krajiny, ktorá sa k menšinám a ich kultúrnym potrebám postavila skutočne veľkoryso. Veľkoryso nielen z hľadiska rozpočtu samotného fondu, ktorý Národná rada zvýšila v tomto roku z 5 na 8 miliónov eur, ale mimoriadne veľkoryso aj z toho hľadiska, že rozhodovanie o využití týchto financií ponechali sme na zástupcov jednotlivých menšín. Pravdou je, že v dvanástich menšinách je spravovanie financií plne v súlade so zákonom. Problém sa objavil v rómskej národnostnej menšine, a práve preto sme tam sústredili našu pozornosť.
Poslanecký prieskum skúmal jednak proces rozhodovania, jeho transparentnosť, systém vytvárania odborných rád, voľby a menovania ich členov a jednak kritériá hodnotenia, ale aj kontrolu a monitorovanie realizovaných projektov. S potešením musím konštatovať, že zo strany vedenia fondu sme sa stretli s maximálnou súčinnosťou nielen pri vysvetľovaní, ale aj pri predkladaní a kontrole veľkého množstva požadovaných materiálov.
Po analýze interných predpisov počnúc štatútom fondu, smernicou o konflikte záujmov, smernicou o kritériách hodnotenia až po konkrétne projektové žiadosti, ich rozpočty a dokumentáciu sme zistili nasledovné:
Ľudské pochybenie riaditeľa fondu pri podpise menovacích dekrétov dvom osobám odbornej rady, ktoré mali rovnaké priezvisko a boli v príbuzenskom vzťahu. Riaditeľ neprihliadol na možný konflikt záujmov a dopustil sa ľudského pochybenia.
Druhým zistením boli nedostatky pri aplikácii smernice o konflikte záujmov v procese rozhodovania o projektoch rómskej národnostnej menšiny.
Tretie zistenie, hodnotiaci systém založený iba na bodovom hodnotení projektov neodzrkadľuje skutočnú kvalitu predložených projektov.
Štvrté zistenie, medzery v kontrolnej a monitorovacej činnosti fondu.
Piate vážne zistenie, problémy v rómskej národnostnej menšine zachytilo vedenie fondu včas, na základe medializácie a ohlásení poslaneckého prieskumu uvalilo na všetky projekty finančné embargo. Odstúpili šiesti členovia odborných rád a všetky projekty, či už schválené alebo neschválené, boli podrobené novému hodnotiacemu procesu odborných rád s novými členmi. To znamená, že sa dostali na úplne počiatočnú štartovaciu líniu.
Na základe týchto zistení poslaneckého prieskumu sme predložili fondu a jeho zriaďovateľovi, ministerstvu kultúry rad viacerých opatrení a odporúčaní:
1. Zmenu vo vnútorných predpisoch fondu, teda úpravu a rozšírenie kompetencií riaditeľa fondu nielen menovať, ale aj odvolať člena odbornej rady, ktorého sám menuje, ale nielen to, ale právo odvolať aj členov odbornej rady, ktorých volia navrhujúce inštitúcie, a to v prípade, ak porušia zákon alebo ak dotyčný človek poruší etické pravidlá a počína si v rozpore s dobrými mravmi.
2. Zriadiť elektronický systém evidovania inštitúcií, ktoré navrhujú členov odborných rád.
3. Spracovať nový vnútorný predpis fondu pre kontrolu a monitoring schválených projektov.
4. Na personálne zabezpečenie kontroly zvýšiť výdavky fondu na vlastnú činnosť, tak ako to bolo uvedené v pozmeňujúcom návrhu. Ide o peniaze z celkového schváleného rozpočtového balíka, to znamená bez akéhokoľvek ďalšieho navýšenia rozpočtu fondu zo štátnych peňazí.
5. Uložiť fondu povinnosť každoročne predkladať Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady komplexnú správu o činnosti a využití finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Tieto odporúčania sa v spolupráci s ministerstvom kultúry podarilo zapracovať do podoby poslaneckého legislatívneho návrhu, s ktorým vás kolegyňa oboznámila.
Za potrebné a veľmi dôležité však považujem ešte spomenúť odporúčania, ktoré nie sú v tzv. veľkej legislatívnej úprave, ale pre zaistenie väčšej transparentnosti sa musia objaviť vo vnútorných predpisoch fondu. Ide o pozastavenie možnosti podať žiadosť o podporu vlastného projektu pre člena odbornej rady počas jeho dvojročného funkčného obdobia.
2. Ide o sprísnenie hodnotiacich kritérií, popri bodovom systéme zabezpečiť aj podrobnejšie slovné ohodnotenie projektu, tak aby sa v tom slovnom hodnotení alebo v komplexnom hodnotení bodovom a slovnom mohla odraziť kvalita, alebo aj nekvalita projektu. Zamedzí sa tak aj negatívnej spätnej väzbe od tých žiadateľov, ktorých projekty neprejdú schvaľovacím procesom a dotácia na ne bude zamietnutá. Aspoň dostanú informáciu, prečo sa tak stalo. Má to teda svojím spôsobom aj edukatívny rozmer a edukatívny dôsledok.
Do vnútorných predpisov fondu odporúčame zapracovať aj povinnosť dôslednej kontroly uskutočniteľnosti projektu, jeho rozpočtu, obsahovej stránky a významu a prínosu pre určenú cieľovú skupinu. To znamená, že už v tej prvotnej fáze by odborná rada mala rokovať aj o tom, či naozaj ten projekt je postavený na reálnych základoch, ktoré dovolia jeho plné realizovanie a vyhodnotenie.
Pokiaľ ide o hodnotiace kritériá, mimoriadne dôležitým je naše odporúčanie, aby projekty s požadovanou dotáciou nad 10-, alebo buďme ústretoví, nad 20-tisíc eur podrobiť špeciálnemu režimu hodnotenia. A špeciálny režim hodnotenia v našom ponímaní znamená, že súčasťou hodnotenia nebude iba bodové a slovné hodnotenie členov odbornej rady, ale zároveň bude aj verejné vypočutie žiadateľa alebo autora projektu. Ich povinnosťou, myslím tým na autorov projektu, bude zdôvodniť rozpočtovú primeranosť, reálnosť projektu, zodpovedajúce praktické využitie finančných prostriedkov a podobne. Pri verejnom vypočutí, ako je to známe z iných prípadov, či ide o voľbu riaditeľov a podobne, je evidentné, že ten človek musí byť kompetentný a predložiť ten daný projekt a odôvodniť ho, a tá komisia za účasti občanov, verejnosti môže posúdiť práve mieru kompetentnosti takéhoto žiadateľa, ak už žiada o prostriedky nad 10- alebo 20-tisíc eur.
Na záver, som veľmi rád, že sa nám vďaka dobrej spolupráci s ministerstvom kultúry podarilo dokázať, že poslanecký prieskum je nielen vážny, ale aj efektívny inštitút, ktorý slúži na to, aby sme chyby analyzovali, presne pomenovali a najmä napravili. Som presvedčený, že zistenia, odporúčania a zmeny, ktoré vo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín nastanú, budú mementom aj pre ostatné fondy, aby sa v nich v budúcnosti predišlo podobným problémom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1161 z 15. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, tlač 947, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 13 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 122 12. júna 2018. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.