Videokanál poslanca

Pán poslanec Blaha, skúste ísť porozprávať tie vaše reči o tom, ako sa Slovákom fantasticky darí, ako im rastú platy, ako podľa vášho premiéra nechcú robiť ani za 1 200 euro, do nejakej oravskej krčmy. Ubezpečujem vás, že nezomriete na rakovinu.
Pán poslanec Kvorka, vy idete vytýkať niekomu, že kto tu čo rozpráva? Ja som nepovedal jediné neslušné slovo. Hovoril som čísla a fakty. Bol to váš poslanec, pán poslanec Blaha, ktorý nevie nič iné, iba urážať.
Pán poslanec Kéry, pozrite sa, ja som reagoval na to preto, lebo pán premiér tu hovoril o ekonomike. Preto som reagoval aj o ďalších veciach v kontexte. Nie ja som sem tú tému vzniesol. Vniesol ju sem pán premiér.
A čo sa týka toho, že či je to veľa, alebo málo, chcel som len upozorniť na to, že pán minister Kaliňák tu povedal, že polícia za jeho riadenia má nadpolovičnú dôveru občanov, ale to nie je pravda. Ten najčerstvejší prieskum, ktorý asi nikto z nás nevedel ovplyvniť, lebo ho robil Eurostat, hovorí, že polícia má 53-percentnú nedôveru.
Tak keď sa tu hráme na čísla, keď pán minister vnútra poučoval opozičného poslanca, že si nevie spočítať 1 plus 2 sú 3, tak som cítil potrebu upozorniť aj pána ministra, že ak niekomu nedôveruje 53 % ľudí, to neznamená podľa matematickej logiky, že má nadpolovičnú dôveru.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, tak sme si tu za tých takmer osem hodín vypočuli dvakrát, ako nakydal premiér na opozíciu, potom trikrát ako minister vnútra nakydal na opozíciu, vypočuli sme si tiež, ako niektorí poslanci opozície mu to vrátili. A ja sa vás tak chcem opýtať, kto vyhral? To ja neviem, kto vyhral, ale som si istý, že viem, kto prehral. A prehrali ľudia, ktorí sa na to pozerajú. Tí ľudia, ktorí by z politiky mali niečo mať. A tých ľudí absolútne nezaujíma, ako si tu nakladáte jeden na druhého, najmä teda premiér a minister vnútra, pretože to je nechutné, a to už ľudia počuli 286-krát a myslím, že každý na ministra vnútra alebo premiéra Fica má svoj názor dávno vytvorený.
Pozrime sa na to, o čom sa tu máme baviť, a to je ministerstvo vnútra a jeho fungovanie. Sú dve kľúčové oblasti, kde ľudia v tomto štáte potrebujú pomôcť.
Prvá oblasť je sociálna, tam máme ministerstvo financií, ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré tu máme nato, aby ľudia, ktorí majú nejaké ťažkosti, aby sme im pomohli. Ja si myslím, že nato sme v parlamente, aspoň my za našu stranu sme tu preto, lebo takouto formou chceme pomôcť čo najviac ľuďom.
Ale druhý taký rezort, kde sa dá veľmi pomôcť ľuďom, je rezort ministerstva vnútra. Prečo? Aj normálnemu, bežnému, slušnému človeku sa stane, že ho niekto podvedie, že ho niekto okradne a on sa chce dovolať spravodlivosti, aspoň elementárnej spravodlivosti, a očakáva od polície alebo od rezortu ministerstva vnútra, že mu pomôže. Ale nato, aby mu rezort ministerstva vnútra mohol pomôcť, musí mať k tomuto rezortu aspoň elementárnu dôveru. Elementárnu dôveru v to, že to má zmysel.
Ako zachádza s dôverou táto vláda? Nekšeftuje trochu s dôverou ľudí, ktorú by mali mať k orgánom štátu? Premiér Fico povedal, že tu nepadlo ani jediné číslo, ktoré by spochybnilo akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa ministerstva vnútra, a už vôbec nie žiadne číslo, ktoré by spochybnilo geniálne fungovanie slovenskej ekonomiky. A vraj toto odvolávanie ministra vnútra robíme iba kvôli tomu, aby sme prekryli ten fantastický ekonomický úspech, ktorý Slovensko zažíva.
Tak ja budem hovoriť iba čísla. Ja mám rád fakty, logiku a zdravý sedliacky rozum. A chcel by som začať jedným číslom, ktoré sa nachádza v návrhu na odvolanie pána ministra vnútra Kaliňáka a ktoré popritom vymenovaní všetkých možných čísiel nejako opomenul povedať. Ja by som mu ho chcel pripomenúť, zapamätajte si to číslo, je to číslo 53.
Chcem sa opýtať vás aj občanov Slovenskej republiky, čo si myslíte, koľko percent občanov nedôveruje polícii Slovenskej republiky pod vedením ministra Kaliňáka? Je to 53 %, väčšina ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Pán minister Kaliňák tu poúčal jedného opozičného kolegu, že si nevie spočítať, koľko je 1 plus 2, že sú to 3. Tak ja sa chcem opýtať pána ministra, hovoril tu totiž, že podľa prieskumov dôveruje slovenskej polícii nad 50 % ľudí. Ale pred mesiacom urobil Eurostat, to znamená Európsky štatistický úrad, prieskum, kde jasne hovorí, že nieže dôveruje väčšina slovenskej polícii, nedôveruje, 53 % slovenských občanov nedôveruje polícii. A viete, v ktorých štátoch Európskej únie nedôveruje ešte viac občanov ako na Slovensku?
Ani v jednom, pán poslanec, ani v jednom. Ale dobre, že ste spomenuli Českú republiku, tam dôveruje polícii 66 % ľudí. U nás 53 % nedôveruje. V Chorvátsku 55 % ľudí dôveruje, u nás 53 % nedôveruje. V Poľsku 54 % ľudí dôveruje polícii, u nás 53 % nedôveruje. A môžme spomenúť aj Maďarsko, tam dôveruje polícii 67 % ľudí, ale u nás 53 % nedôveruje polícii.
Aká je pravdepodobnosť, že človek, ktorý potrebuje pomôcť, sa obráti na slovenskú políciu, ak proste väčšina ľudí nemá v ňu ani elementárnu dôveru?
Aby som išiel ešte ďalej, aby sme si nemysleli, že to je nejaká odchýlka od normy, tak skúsim povedať jeden bizarný príklad. Albánsko. V Albánsku dôveruje polícii 54 % a u nás 53 % nedôveruje. Máme najmenej dôveryhodnú políciu v celej Európskej únii. Iba v Macedónsku nedôveruje polícii ešte viacej ľudí ako u nás, a to je štát mimo EÚ.
Čo je horšie, dámy a páni, poviem druhé číslo. V poslednom období, čo si myslíte, táto dôvera v políciu sa zlepšila alebo zhoršila? Za posledný rok mínus 3 %. To sú, dámy a páni, čísla. Pán premiér chcel čísla, tu ich má.
A to nie je prekáračka, či ja si myslím, že niekto niečo ukradol, alebo niekto si myslí, že niekto z opozície niečo ukradol. Toto hovoria ľudia, lebo kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. To neni, že si niekto z nás niečo vymyslí, nejaký dojem, 53 % ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Teraz by som chcel povedať druhú vec. Niekto by si mohol povedať, že, no dobre, s tou políciou to pánovi ministrovi vnútra nejde, ale veď tam máme aj štátnu správu. Pán minister vnútra nám tu hovoril o tej koncepcii a reforme ESO, tie klientske centrá ako veľmi pomáhajú ľuďom. Tak som sa pozrel do toho istého prieskumu, koľko percent ľudí na Slovensku dôveruje štátnej správe pod vedením pána ministra Kaliňáka. A predstavte si, 51 % ľudí na Slovensku nedôveruje štátnej správe. Tak ani štátnej správe v tomto štáte väčšina ľudí neverí.
Potom som si pozrel ďalšiu správu Transparency International Slovakia, ktorá si robila vlastný prieskum cez Inštitút pre verejné otázky, koľko percent ľudí na Slovensku by sa nebálo nahlásiť korupciu. A znovu hovorím, že 51 % ľudí by povedalo, že by nenahlásilo korupciu, pretože nedôveruje polícii Slovenskej republiky.
Dámy a páni, to nie je niečo, kde sa naťahujeme, že vy hovoríte jedno, my hovoríme druhé. Toto hovoria ľudia. Ľudia hovoria, že to, čo by tá polícia mala robiť a ministerstvo vnútra malo robiť, pomáhať ľuďom, ktorí tu žijú, aby mali nejakú dôveru v to, že aspoň elementárna spravodlivosť bude nastolená. A teraz ja nehovorím o žiadnych veľkých kauzách, ja hovorím o krádežiach, lúpežiach, podvodoch a ďalších deliktoch, ktorými trpia úplne normálni ľudia. Viac ako polovica ľudí nemá dôveru v ministerstvo vnútra.
Dámy a páni, pán premiér Fico povedal pred pár hodinami v tomto pléne, že celé to robíme iba preto, pretože neexistuje ani jediné ekonomické číslo, ktoré by mohlo spochybniť fantastický úspech, ktorý táto vláda v ekonomickej oblasti dosahuje. Ekonomike sa vraj darí, a preto sa vláde nedá nič vytknúť, preto si vraj vymýšľame takéto zástupné témy. Tak ja by som chcel aj pánovi premiérovi povedať niekoľko čísel, ktoré sú takisto nespochybniteľné, sú verejne známe, sú z Národnej banky Slovenska, z Asociácie exekútorov, z Eurostatu a z ďalších renomovaných inštitúcií.
Na Slovensku máme 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. To znamená, dámy a páni, že 20 % dospelých ľudí v tomto štáte má exekúcie. Pýtam sa, to je ten ekonomický zázrak? 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie, to je podľa premiéra málo, to nie je číslo, ktoré niečo hovorí o tom geniálnom ekonomickom zázraku, 20 % dospelých ľudí.
A mám tu ďalšie číslo. Viac ako 40 % slovenských domácností je zadlžených. Ja sa pýtam, 40 % aké je to číslo? 40 % domácností je zadlžených. To svedčí o nejakom hospodárskom zázraku v tomto štáte, že sa ľudia musia čoraz viac zadlžovať, aby si vôbec uchovali aspoň akú-takú životnú úroveň? Kde tí ľudia pociťujú ten hospodársky zázrak? Však kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. Nie kvôli nejakým číslam o akademickom štatistickom raste. Ale tí ľudia nerastú, majú sa čoraz horšie.
Poviem tretie číslo, dámy a páni, to je čerstvé číslo úplne spred niekoľkých týždňov. Dámy a páni, viete, koľko percent výdavkov slovenské domácnosti financujú z úverov? Skúste si tak tipnúť. Koľko percent výdavkov musia slovenské domácnosti financovať z úverov? 50 %! Takto to stúpa za posledné roky.
My tu máme 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, ďalšie desiatky percent, ktoré sa blížia k tej hrane, že za chvíľu budú mať exekúcie, a vidíme, že 50 % spotreby v tomto štáte, spotreby domácností, je financovaných z úverov. To nie je hospodársky zázrak, to je ekonomická katastrofa.
Ale mám tu ďalšie čísla, ktoré vás možno prekvapia, o tom geniálnom ekonomickom raste Slovenskej republiky. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby vláda tým ľuďom pomohla, v návrhu štátneho rozpočtu, o ktorom budeme rokovať o pár dní, znížila dane z príjmu, výber daní z príjmu právnických osôb, čiže firiem, o 700 mil. eur. O 23 % menej peňazí chce od firiem. Ale od ľudí chce vybrať o 370 mil. eur viac. Ja sa pýtam, kde je ten ekonomický zázrak? Kde sa stratil? Ľudí zdierame a žmýkame, firmám uľavujeme.
Potom som si pozrel, prečo to vláda potrebuje takto žmýkať, čo v tomto štáte nefunguje. Tak vám chcem povedať, ako geniálne táto vláda spravuje naše štátne podniky.
- SEPS mal v roku 2015 zisk 73 mil. eur, v roku 2016 to už bolo iba 57 mil., v roku 2017 už iba 28 mil. a v roku 2018 už iba 27 mil. eur. Dámy a páni, to je pokles o 2/3. To je aké hospodárenie? A potom to, čo chýba tu v štátnom podniku, chceme vybrať od ľudí?
- SPP, v roku 2015 hospodársky výsledok 463 mil. a na rok 2018 naplánovaný už iba 300; 136 mil. chýba a tie potom chceme vybrať od ľudí. Toto je ekonomický zázrak?!
- Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom, na budúci rok plánovaný štátny rozpočet o tretinu.
- Štátne lesy, pokles zisku o 20 %.
- Vodohospodárska výstavba, dobre počúvajte, pokles zisku o 80 %. To je zaujímavé číslo. Keď je ekonomika v konjunktúre, že zisk ste naplánovali do štátneho rozpočtu o 80 % nižší a to, čo vám bude chýbať, chcete vybrať od ľudí? To si myslím, že je veľmi zaujímavé číslo.
- Ale nekončím, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom 80 %.
- Slovenská pošta, to je úplný vrchol, pokles zisku o 95 %.
To sú tie čísla o ekonomickom zázraku, ktorý zažívame? Ako potom ľudia majú dôverovať, že im tento štát pomôže, ako majú dôverovať štátnym inštitúciám, že sa domôžu nejakej pomoci, keď tieto štátne inštitúcie na nich kašlú? Potom sa nedivme, že tej spomínanej polícii 53 % ľudí nedôveruje.
Keby pán minister vnútra pochyboval, tak mu môžem ten prieskum z Eurostatu z tohto roku odovzdať. Je to tu na krásnej tabuľke. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Ukazujem ju zďaleka, nikto to nevidí, čiže nie je to porušenie rokovacieho poriadku, 53 % ľudí nedôveruje polícii, 51 % nedôveruje štátnej správe. Je to dosť na to, aby mohli ľudia nedôverovať tomuto rezortu? Stačí to na to, aby sme si oprávnene mohli myslieť, že niečo v tom rezorte vnútra sa nerobí dobre? Skúste sa opýtať tých ľudí, ktorí nás pozerajú.
A ja som presvedčený, že ak dnes budeme hlasovať za odvolanie ministra Kaliňáka, nikto z tých ľudí sa na nás nenahnevá, práve naopak.

Vážené dámy, vážení páni, prečo toľko mladých ľudí odchádza zo Slovenska do zahraničia? Ukážme si to na príklade praxe advokátskych koncipientov. Na Slovensku nám vyjde zo škôl advokátsky koncipient, ktorý častokrát je, alebo teda človek, ktorý má záujem robiť advokáciu, ktorý častokrát je zo sociálne slabšej rodiny a teraz má za minimálnu mzdu robiť päť rokov prax advokátskeho koncipienta v nejakej advokátskej kancelárii na Slovensku. A prečo by to robil, keď môže odísť do Česka a robiť iba trojročnú prax? Naši právnici, to znamená, nazvime to, isté mozgové kapacity odchádzajú do zahraničia, mladí právnici, šikovní právnici, práve preto, že sa dostanú k advokátskym skúškam o dva roky skôr ako na Slovensku.
Pre vašu informáciu. Iba trojročná prax advokátskych koncipientov je napríklad v Česku, v Belgicku, v Maďarsku a v ďalších a ďalších krajinách Európskej únie. Tak my vlastne vyháňame tých našich študentov, ktorí majú robiť kvalitnú prácu, odbornú prácu, kvalifikovanú prácu na Slovensku, ich vyháňame do Česka, kde v Česku si urobia po troch rokoch advokátske skúšky a potom môžu pôsobiť aj na Slovensku, ale väčšina z nich sa už nevráti. Toto je jeden z dôvodov, prečo sme tento návrh zákona predložili, pretože si myslíme, že je hlúposť, keď už do týchto ľudí zainvestujeme tým, že im poskytneme vysokoškolské vzdelanie, aby sme ich kvôli päťročnej praxi vyháňali zo Slovenska. Oni potom zostanú v Českej republike, v Rakúsku alebo prípadne v Belgicku a ďalej.
Z tohoto dôvodu vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Štarchoň, ja ešte by som vás chcel doplniť o jeden uhol pohľadu na to, čo ste hovorili. Ja nerozumiem, pani ministerka spravodlivosti, že prečo chceme zase ľuďom komplikovať život? Iba preto, že nám EÚ povedala, že takúto normu musíme prijať? Tak ju prijmime čo najjednoduchšie, tak, aby to naozaj úplne normálnym ľuďom nekomplikovalo život. Prečo by nejaký drobný živnostník, keď náhodou niekomu pošle nevyžiadanú poštu, nejakú obchodnú ponuku alebo niečo, mal dostať pokutu státisíce eur? Prečo by rodičia nemohli rozhodnúť o tom, či ich dieťa bude na facebooku od 15 rokov, od 16 rokov alebo od 14 rokov? Veď my teraz ideme nútiť ľudí do vecí, ktoré proste nebudú rešpektovať, pretože ani nebudú vedieť, že sa to nesmie podľa tohto zákona.
A zase je to len kvôli tomu, že si niekto v Bruseli niečo vymyslel, a my namiesto toho, aby sme si povedali, tak dobre, ale toto už je zjavná blbosť, nebudeme tým zaťažovať ľudí, tak ich do toho donútime takýmto zákonom? Veď to je úplne zbytočné. Čo si potom tí ľudia o nás pomyslia, keď vymýšľame jednu takúto blbosť za druhou, lepšie povedané, túto vymysleli v Bruseli a my mechanicky jak také ovečky povieme, jasné, bude to u nás platiť. Veď to naozaj nikomu nepomáha. Je tu niekto v tejto sále, kto si myslí, že tento zákon nejakému normálnemu človeku pomôže? On pomôže iba tomu štátnemu úradu, aby mohol pokutovať a šikanovať normálnych ľudí. Načo to robíme? Ja si myslím, že v tomto pléne by asi bola zhoda na to, že takýmito vecami sa nezaoberať, tak iba kvôli tomu, že Brusel dá nejakú normu, tak iba kvôli tomu teraz všetci pôjdeme povinne jesť? Mne sa to zdá byť nerozumné.

Navrhujem zaradiť do programu 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod správa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o nelegálnom zamestnávaní občanov zo štátov z mimo EÚ na území Slovenska a o náraste počtu cudzincov z mimo EÚ, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky na pracovné povolenie.
Svoj návrh odôvodňujem takto. Minulý týždeň som sa zúčastnil protestu zamestnancov vo firme FM Slovenská v Seredi. Už 80 % zamestnancov pracujúcich vo výrobe pochádza zo Srbska. Zamestnanci slovenského pôvodu, slovenského občianstva sú vytláčaní zo zamestnávania nelegálnymi, nečestnými praktikami. Pred dvomi rokmi pracovalo na území Slovenska jeden tisíc Srbov, dnes ich je 11 500, 4-tisíc ľudí z mimo EÚ, dnes ich je 20-tisíc.
Ako vláda chce riešiť to, že Ukrajinci a Srbi vytláčajú z pracovných pomerov na Slovensku Slovákov a znemožňujú zvyšovanie platov na Slovensku? Toto by mala riešiť táto správa.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, to podstatné k vecnej podstate diskusie povedal náš pán predseda Kollár, len by som to zhrnul. Riešime tu v podstate tri veci.
Po prvé, či sa Vodné dielo Gabčíkovo malo vrátiť do rúk štátu. My hovoríme, rozhodne áno. To znamená, ten krok, že sa o to vláda usilovala, bol správny.
Po druhé, bavíme sa o tom, či je dobré, že sme arbitráž vyhrali. Na to je znovu odpoveď len áno.
A to tretie, o čom sa bavíme, je, aká by mala byť primeraná výška odmeny. Ja mám pocit, že väčšina ľudí v tejto sále, ktorí vystúpili a či už vo faktických poznámkach sa k tomu vyjadrovali, sa bavia naozaj o tomto, čomu som úprimne rád, lebo si myslím, že mimoriadna schôdza parlamentu k nejakej téme by mala prebiehať takto.
Pán poslanec Muňko a pán poslanec Tomáš hovorili o dvojakom metri alebo ja to volám, že férovosť, mala by byť zachovaná základná férovosť.
Pani poslankyne Remišovej, na ktorú, bohužiaľ, pán minister osobne zaútočil, čo bola škoda, pretože si myslím, že táto schôdza sa naozaj mohla viesť vo vecnom duchu, sa kolegovia zastali.
Ja cítim potrebu sa zastať iného pána poslanca, ktorého som pred tým, než som prišiel do parlamentu, vôbec nepoznal, a to je pán kolega Galek. Ja si nepamätám, že by pán kolega Galek v tomto pléne vystúpil inak ako vecne. Musím povedať, že aj keď problematika, ku ktorej sa pán poslanec Galek vyjadruje, nie je mojou sférou činnosti, tak veľmi rád si vypočujem jeho vystúpenie, lebo vždy hovorí vecne a bez akéhokoľvek osobného útoku. Preto týmto svojím vystúpením sa ho chcem zastať, pretože ak niekto jeho argumenty vie napadnúť iba spôsobom, že on niekde pred desiatimi rokmi, niekde pár mesiacov robil, tak sa mi to zdá byť trápne. A práve kvôli tomu, že ja osobne si pána poslanca Galeka vážim pre jeho vecnosť a preto, že sa vždy vyjadruje k téme, aj keď s ním niekedy nesúhlasím, aj sme polemizovali, ale vždy to bola vecná záležitosť, tak som si kvôli tomu otvoril Google a našiel som si meno pána poslanca, ktorý pána poslanca Galeka spochybňoval kvôli tomu, že má údajne pán poslanec Galek konflikt záujmov. Našiel som si meno toho poslanca, ktorého nechcem menovať, a zistil som, že jeho príbuzná dostala štátne zákazky v jedenástich nemocniciach. Tak keď máme byť féroví, tak úmyselne meno toho poslanca nehovorím, lebo si myslím, že je dobré držať sa vo vecnej úrovni.
Ale pýtam sa, že na čo to bolo dobré, že pán minister zaútočil na pani predkladateľku, pán Raši zaútočil, pardon, zaútočil na pána poslanca Galeka, na čo to bolo dobré? Ja som bol naozaj rád, že táto schôdza bola vyložene, vyložene vecná, a myslím si, že bolo fajn, že sa schôdza začala a priebeh tej schôdze ukazuje, že keď vystupujú ľudia, ktorí sa vyjadrujú vecne, tak napriek týmto dvom osobným útokom si myslím, že tu neboli žiadne emócie, ale naozaj sme rokovali vecne. A ja by som bol rád, keby táto prax, povedal by som, pokračovala aj ďalej.
Takže vo všeobecnosti ja vám chcem poďakovať všetkým za to, že tá schôdza prebieha vecne a 90 % príspevkov je naozaj o tom, že sa bavíme, aká má byť odmena za právne služby, keď niekto zastupuje štát. A tam sa môžme hádať, že či to má byť 17 mil., 15, 3, 80, ale je to vecná debata. Pokiaľ sa budeme držať v takejto vecnej rovine, tak si myslím, že aj ľudia, ktorí si občas prenos Národnej rady pozrú, tak budú mať z toho lepší pocit, ako keď sa tu navzájom zahadzujeme nejakými osobnými útokmi.
Ďakujem.

Ja som rád, že pán poslanec Kollár upozornil na to, že tu sa bavíme o troch veciach.
Po prvé, o tom, či je dobré, že sa Gabčíkovo vrátilo do rúk štátu. Jednoznačne dobré.
Druhá vec, či je dobré, že sme vyhrali súdny spor. No, chvalabohu, že sme ho vyhrali, pretože nemusíme platiť 700 mil.
A tretia vec je, ako nastaviť podmienky tak, aby sme sa nemuseli naťahovať s budúcimi právnikmi v takýchto sporoch, ale aby sme prípadne skúsili navrhnúť nejakú právnu normu, kde bude taxatívne stanovené, teraz by som to povedal, degresívne v pomere k výške ušetrených peňazí, koľko advokátska kancelária dostane bez ohľadu na to, aká to bude. Pretože v takom prípade sa nebude báť žiadny ústredný orgán štátnej správy si najať akokoľvek dobrú advokátsku kanceláriu, lebo ona bude vopred vedieť, za akých podmienok do toho ide a koľko dostane. V takom prípade budeme skúmať kritériá, koľko má vyhratých sporov, koľko má na to právnikov, aké má skúsenosti, akých má zahraničných expertov.
Čiže ja si myslím, že toto by mal byť výstup. To znamená, urobiť nejakú debatu alebo dohodu o tom, ako má vyzerať tá právna norma, kde ktorýkoľvek právnik, ktorý bude zastupovať štát, bude vopred vedieť, aj my budeme vedieť, aj daňoví poplatníci, v prípade, že uspeje, keď ušetrí 10 mil., dostane za to toľko, keď ušetrí 100 mil., dostane za to toľko. A tento princíp by som potom univerzálne do budúcnosti pri akýchkoľvek právnych sporoch štátu uplatňoval tak, aby o tom nemal nikto pochybnosť, že ak vyhrá v prospech štátu nejaký spor, vopred bude vedieť štát, občania aj ten právnik, koľko to bude stáť.

Pán kolega Kresák, veľmi ma to mrzí, ale obávam sa, že vaša argumentácia kríva. To poviem, skúsim povedať prečo, vecne. Pokiaľ tu prebiehala roky celospoločenská diskusia o tom, či má byť trestná, trestnoprávna zodpovednosť znížená na 14 rokov alebo nie, bola veľmi dlho táto debata, viedla sa už, pokiaľ si dobre spomínam, od prvej Dzurindovej vlády, čo už bude pomaly dvadsať rokov. Nakoniec vznikol asi konsenzus. Nie, nepamätám si, že by tu v parlamente bola k tomu nejaká búrlivá rozprava, že sa tá hranica posunie nižšie, tak je logické, že ten priestupkový zákon ju nasleduje.
Váš argument, keby som to teraz, len hyperbolizujem to, kedysi sme mali hranicu volebného práva 21 rokov, posunuli sme ju na 18. Ale umožnili by sme v parlamentných voľbách hlasovať 21-ročným a v komunál..., 18-ročným, ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument: "A prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať?" A vy by ste na to povedali: "Postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov?" To si môžme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá.
To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si myslíte, že to treba posunúť naspäť na 15 rokov, môžeme sa baviť, myslím trestnoprávnu zodpovednosť, dá sa to robiť, ale takýmto spôsobom z hľadiska vekových hraníc, ako ste argumentovali vy, by sa dalo argumentovať vo všetkom, úplne vo všetkom, kde sa kedysi nejaká veková hranica posunula. Ak by som chcel nájsť argument, prečo radšej nerobiť nič?

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, využijem túto situáciu, keď sa v sále nachádzajú všetky tri najdôležitejšie právne kapacity poslaneckých klubov vládnej koalície, čiže pán poslanec Kresák, pán poslanec Bernaťák a pani poslankyňa Laššáková. A chcel by som sa opýtať, že či nie je ten čas zase po niekoľkých mesiacoch, že by niektorá z právnych noriem predložených opozíciou mohla prejsť do druhého čítania možno práve v tomto prípade, keďže sa jedná o zjavnú zábudlivosť zákonodarcu, keď ide len o to, že trestnosť alebo trestnoprávna zodpovednosť občanov u nás je posunutá na rok štrnásty, ale priestupok, to znamená policajt môže zavrieť štrnásťročného chlapca, ale pokutu mu môže dať až od pätnástich rokov. Myslím si, že je to taká technická vec, ktorá len napravuje zábudlivosť zákonodarcu a možno by práve bolo, bolo vhodné v tomto prípade ukázať to, že keď opozícia naozaj svoje právne normy prekonzultuje s najdôležitejšími právnymi kapacitami i odôvodní zákon účelne, tak možno by mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni. Tento návrh zákona je veľmi jednoduchý a rieši jednu anomáliu, ktorá sa týka najmä trestnej činnosti a rušenia verejného poriadku v blízkosti, nazvem to, rómskych osád, najmä rómskych osád, ktoré pôsobia isté príkoria občanom, ktorí žijú v blízkosti týchto osád.
My máme trestnú zodpovednosť osôb vo výške 14 rokov, ale priestupková zodpovednosť je od 15 rokov. To znamená, teraz to tak poviem, ten istý grázel, ktorý keď spácha trestný čin ako 14-ročný, môže ísť do basy, ale policajti mu nemôžu dať pokutu, pokiaľ iba hádže nejaké veci na susedov alebo robí bordel, je podnapitý, prípadne pod vplyvom drog, policajti mu nemôžu dať ani pokutu. Takže iba túto jednu jedinú vec chcem napraviť. Ak máme trestnú zodpovednosť osôb od 14 rokov, tak chceme, aby aj priestupková zodpovednosť sa znížila z pôvodných 15 na 14 rokov. To je všetko.
Ďakujem pekne.