Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.2.2017 o 14:07 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 14:07 - 14:08 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem za všetky pripomienky.
Vyjadrím sa zvlášť k pripomienke pána Hambáleka. Takto, my nehovoríme, že pokutu znižujeme len tak, my hovoríme, pokutu znižujeme, ak do 15 dní podrobíte svoje vozidlo kontrole technickej aj emisnej. A to je veľký rozdiel, pretože my tu nehovoríme, že pokuta je vysoká, tak ju znížime. My to podmieňujeme, podmieňujeme to vykonanou kontrolou, čo dnes v zákone nie je. Dnes je v zákone, že ak do 15 dní uhradíte pokutu, tak platíte len dve tretiny. My hovoríme, budete platiť ešte menej, ale musíte auto podrobiť kontrole, to znamená, my ich motivujeme a my chceme práve zmeniť to a to, čo hovoríte, splniť, aby tých áut na cestách bolo bez STK a emisnej čo najmenej. Takže to je presne náš zámer.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2017 13:55 - 14:02 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže ešte raz, ako som v úvode uviedol, spolu s kolegami Milanom Laurečníkom, Janou Kiššovou a Martinom Klusom predkladáme novelu zákona 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Cieľom nášho návrhu je reakcia na situáciu, ktorá sa deje v udeľovaní obrovských a pre niektorých ľudí likvidačných pokút, ktoré sú dnes automaticky udeľované všetkým držiteľom motorových vozidiel, ak nestihnú svoje vozidlo podrobiť kontrole technickej alebo emisnej kontrole tak, ako majú.
Najskôr trochu štatistiky. V Slovenskej republike je v súčasnosti v evidencii približne 3 mil. motorových vozidiel. Ich priemerný vek je približne 11 rokov, pričom priemerný vek vozidiel v Európskej únii je 7,5 roka, pričom drvivá väčšina vozidiel z tých 3 mil. u nás má vek viac ako 13 rokov. Z tohto vyplýva, že pri nastavení zákona, ako ho dnes máme, musí každý držiteľ vozidla počas jeho životnosti podrobiť svoje vozidlo kontrole približne 4- až 5-krát. Prečo to hovorím? Práve starší a sociálne slabší ľudia sú vlastníci týchto starších motorových vozidiel, a aj keď je v súčasnosti možné nastaviť si notifikáciu na stránke jednotného informačného systému v cestnej doprave, hovoríme tu o ľuďoch, ktorí sú obvykle menej počítačovo gramotní a častokrát nielenže buď sú menej počítačovo schopní, alebo počítač nemajú, alebo nepoužívajú e-mail, alebo dokonca nepoužívajú ani mobil. A čo sa stane, ak držiteľ takéhoto vozidla nestihne podrobiť svoje vozidlo včas? Od marca 2016 na základe tohto v súčasnosti platného zákona okresné úrady môžu, a už aj tak konajú, automaticky zasielajú pokuty, a to 165 eur za zmeškanú kontrolu technického stavu a rovnako 165 eur za zmeškanú emisnú kontrolu, to je teda spolu 330 eur pre týchto ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto považujeme za neakceptovateľné a naším návrhom to práve chceme zmeniť. Zmeniť to chceme tak, aby tie pokuty neboli likvidačné, ale primerané a motivačné. Konkrétne náš návrh spočíva v tom, že ak už niekto termín kontrol nestihne a dostane pokutu, dávame mu naším návrhom novely zákona šanca aktívnym konaním vyhnúť sa tej veľkej pokute, a to tým, že ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu prevádzkovateľ svoje vozidlo podrobí povinnej emisnej či technickej kontrole a zároveň uhradí 66 eur z uloženej výšky pokuty, pokuta sa bude považovať za uhradenú v plnej výške.
Prečo sme volili sumu 66 eur, tak táto pokuta 66 eur už dnes v zákone je pre prípady, kedy držiteľ vozidla je nejakým spôsobom informovaný, a to práve z konania na dopravnom inšpektoráte. Predovšetkým jedná sa o prípady, kedy si niekto dovezie vozidlo a sú tam nejaké termíny, potom sú tam prípady, kedy si vozidlo prestavuje, takže tu ale si odkontrolovať ten svoj termín, a preto dávame aj takúto šancu aj takým, ktorí dodatočne tú kontrolu si vykonajú a do tých 15 dní. Teda všetky prípady majú podobnosť v tom, že je tu priame určené termínu v kontakte s úradmi.
Čo ale nie je v prípade termínu štyri, resp. každé dva roky, tak ako to v zákone je, a to je presne dôvod, prečo chceme, aby v prípade, že držiteľ vozidla bol pokutovaný úradom a chce spolupracovať a napraviť tak svoje konanie, aby bolo v súlade so zákonom, aby aj táto pokuta bola v rovnakej výške 66 eur.
Na záver by som len chcel povedať, že náš zákon teda motivuje prevádzkovateľa vozidla k čo najskoršiemu podrobeniu svojho vozidla technickej a emisnej kontrole a môže tak namiesto 330 kumulovaných eur zaplatiť 132 eur a ušetriť takmer 200 eur.
Už len jednu poznámku technického charakteru, na portáli Slov-Lex je predbežná informácia o tom, že ministerstvo dopravy sa chystá predložiť zmenu tohto zákona, v ktorej oznamuje, že bude liberalizovať sieť staníc technických kontrol a zároveň bude znižovať výšku tejto pokuty, a to presne našou metodikou, že ak sa držiteľ vozidla dostaví a podrobí do 15 dní vozidlo kontrole technickej a emisnej, tak bude pokuta v plnej výške uhradená, ak uhradí jednu tretinu tejto pokuty. Čiže plánované ministerské kroky idú ešte ďalej, s čím veľmi radi súhlasíme. A čo chcem ale povedať, zákon tu máme a využime teda a vyzývam týmto aj koaličných poslancov, keďže ich zámer v podstate bol inšpirovaný naším návrhom, aby sa pridali a aby sme čo najrýchlejšie tento zákon schválili, aby sme tak už budúci mesiac v druhom čítaní definitívne zákon schválili a dali do praxe, lebo sú tisícky vodičov alebo majiteľ vozidiel, ktorým hrozí takáto obrovská pokuta.
Takže ďakujem za pozornosť, to je všetko.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.2.2017 13:52 - 13:53 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, poslanci, vážené prázdne stoličky, to sa asi dnes stane celkom populárnym pojmom, spolu s kolegami, s Milanom Laurenčíkom, Janou Kiššovou a Martinom Klusom, predkladáme novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Cieľom nášho návrhu je znížiť drakonické pokuty, ktoré sú dnes automaticky udeľované všetkým držiteľom motorových vozidiel, ak nestihnú svoje vozidlo včas podrobiť kontrole STK a EK.
Detailne sa vyjadrím v rozprave k tomuto návrhu, do ktorej sa aj hneď hlásim. To je nateraz všetko.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 8.12.2016 14:50 - 14:51 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Určite odovzdám tento odkaz presne konkrétnej osobe, ktorá mi poslala e-mail, a nebola jediná. Lebo to sú ľudia, ktorí práve chodia do práce z Novej Bane, napríklad, alebo zo Žarnovice do Zvolena. Skutočne je to tak, ako hovoríte, že až okolo 25 kilometrov musí prejsť ten človek, aby sa vyhol, ani nie kilometer, možno 800 metrov je to, ja som si to tu práve otvoril na Google net. A budem rád, ak mi teda písomne poviete, keď to vyriešené bude, aby som mohol toho občana informovať. Myslím si, že nájdu sa. Ja som si teda pozeral aj väčšie, teda viac takýchto na Slovensku oblastí. Možno budú len dve také. Nebude ich veľa. A bol by som naozaj rád, keby ministerstvo takto vyšlo v ústrety motoristom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2016 10:36 - 10:43 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť dlho. V rámci rozpravy k rozpočtu som sa vyjadroval k cestnej infraštruktúre, železničnej infraštruktúre, k službám na nich, ale čo ma v tejto správe zaujalo, sú ekonomické výsledky spoločnosti, ktoré sú pod ministerstvom dopravy, a to konkrétne letiská.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 vypracovala stratégiu rozvoja letísk, ktorá ale, bohužiaľ, nebola vôbec konkrétna, bola plná prehlásení, keď to poviem nadnesene, chceme svetový mier. Teda zanalyzujeme, pripravíme, porovnáme a budeme konať. Ubehli dva roky a odvtedy nemáme vypracovanú žiadnu konkrétnu stratégiu o tom, čo vláda Slovenskej republiky chce robiť s letiskami, ktoré chce zrušiť, ktoré chce zachovať, a teda naozaj dokument, v ktorom by povedala občanom tejto krajiny, ako to vlastne myslí s rozvojom letísk, teda povedať pravdu, kde letisko nebude, kde s ním štát neráta a kde s ním naozaj ráta aj za cenu dotovania alebo inak financovania zo štátneho rozpočtu.
Keď sa pozriete, je to v podstate hneď príloha č. 1 tohto dokumentu a hneď na začiatku sú spoločnosti, ktoré patria pod gesciu ministerstva dopravy, sú tam Národná diaľničná, Železnice Slovenskej republiky, dopravca ZSSK a tak ďalej a hneď pod tým sú letiská.
Za ostatné tri roky tu máme štyri letiská, ktoré kontinuálne dosahujú straty. Letisková spoločnosť, okrem; áno, opravujem, Letisková spoločnosť Žilina ju dosiahla v roku 2015. Hneď za nimi Letisko Poprad-Tatry, v ktorom má štát 97 aj dačo percent a vlastné imanie 22 miliónov, kontinuálna strata medzi 200 a 80-tisíc ročne. Letisko Milana Rastislava Štefánika Bratislava, 100-percentný vlastník štát, vlastné imanie 250 miliónov, straty 7 miliónov, 6,7 milióna, 7,3 milióna za rok 2015. Letisko Košice, to je jediné v zisku, aj keď v malom, tam má štát 34 %, ale, a tu sa chcem pozastaviť, Letisko Piešťany.
Práve preto sa chcem pri tomto letisku prizastaviť, pretože momentálne tam prebieha poslanecký prieskum, ako iste viete, a aj z tejto pozície keď vidíte tie výsledky, štát tu má 22 %, vlastné imanie približne 20 mil. a straty každý rok 500-tisíc. 500-tisíc, ktoré sa tam kumulujú, a to sú straty. Dlh, ktorý má táto spoločnosť, vyplývajúci z prieskumu, ktorého som účastníkom, je v tejto chvíli 1,9 milióna, z toho približne 600-tisíc je dlh na dani z nehnuteľnosti mestu Piešťany. Približne 600-tisíc je dlh, ktorý táto spoločnosť dlží členom predstavenstva na odmenách za, myslím, že 5 alebo 6 rokov dozadu, ktoré oni si nevyplácali, avšak to neznamená, že si ho neuplatňujú, dvaja z nich, štátni nominanti z minulosti, si ho už uplatňujú súdne.
Tomuto letisku vzhľadom k tým konaniam, ktoré momentálne prebiehajú, zatiaľ likvidácia nehrozí, tá bola odložená, ako iste viete, hrozí ale konkurz. To znamená, že tu hrozí, keď to poviem len materialisticky, štátu, lebo tak môžme sa baviť o jednotlivých akcionároch, tam má VÚC-ka, tam má, trnavská má 60 %, mesto Piešťany 20 a štát 20, keď nehovorím o konkrétnych drobných percentách. Takže tu má, tu je vlastné imanie 20 miliónov. Štát tu má 20 percent. Takže je najvyšší čas, aby sa štát začal zaoberať tým svojím, keď to poviem veľmi zjednodušene, štvormiliónovým majetkom v tomto letisku. A z prieskumu, ktorého som sa zúčastnil, je, bohužiaľ, výsledok alebo stav tohto letiska taký, že už v mesiaci januári alebo februári nebudú mať títo ľudia na mzdy. A ak sa tým vláda, minimálne z pozície svojho podielu, nezačne zaoberať, tak na tomto štát prerobí. Tí, ktorí sú tam veriteľmi, sa o majetok tohto letiska potrhajú ako supy.
Takže chcem vyzvať ministra dopravy, aby si pozrel, ak si teda nepozrel, lebo neviem, či túto správu videl, aby začal konečne riešiť stratégiu rozvoja letísk a aby sa urobila podrobná analýza toho, čo je pre štát výhodné, ako to chce, čo si chce nechať a čo si nechce nechať. Povedať pravdu ľuďom, či a ktoré letiská vieme si zachovať, ktoré si nevieme, ale musí začať konať, nie je za päť dvanásť, v prípade letiska Piešťany je už 12.05. Takže z tejto pozície, z tohto stolíka by som ho chcel vyzvať, aby skutočne začal okamžite konať.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 18:08 - 18:10 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel venovať tomu bodu 5, kde sa pridávajú výnimky. Opäť sme tu pri výnimkách a práve si nemyslím, že toto je to najvhodnejšie, lebo to sa predsa dá riešiť aj tak, že tú sadzbu nastavíme od nuly. Ale hlavne iná vec ma trápi, že my vo výnimke vlastne obcí, aj keď hovoríte, že chcete dať právomoc obci, tak tu v tomto prípade touto výnimkou vy obci bránite, aby sa rozhodla. Vy jednoducho jej zakazujete, aby dala sadzbu za rozvoj pri výstavbe haly.
A tak sa chcem opýtať, že ako normálne živý príklad povedzme, lebo to tu máte uvedené, že športové účely, športové haly, zimné štadióny. Poviem extrém, tak si predstavme nejaký futbalový štadión, kde bude 20, 30-tisíc miest na sedenie, aké toto vyvolá náklady na infraštruktúru, napríklad nielen parkovanie, parkovanie povedzme spraví investor, ale ďalšie napojenia na cesty, pripájacie pruhy a tu zo zákona oni nebudú mať právo si vybrať ani euro.
To je jedna vec a druhá vec, v bode 6 (reakcia z pléna) v bode 6 zavádzate, že obec nemusí ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre všetky stavby uvedené v odseku 2 písm. a) až e). To znamená, že vlastne vstupujeme do akéhosi nového zdanenia objektov. Ja si myslím, že tento zákon naopak nemá riešiť typ objektu, má riešiť časť mesta, ktorá je zaťažená rozvojom, tam si poplatok vypýtajme a oblasť, kde je rozvoj vítaný, tam poplatok nedávajme. Ale tu ideme vlastne vstupovať ako keby do novej dane z nehnuteľností, lebo tu hovoríme o konkrétnych objektoch.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 16:53 - 16:55 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, ja sa hlásim k tej konštruktívnej debate a práve preto stále by som teda, škoda, že a teda reagujem na vás, že skúste teda vy mi vysvetliť, aj keď nie ste konkrétne predkladateľ tohto pozmeňováku, ako to teda ten, čo to predkladá, vysvetľuje, lebo to som vysvetlené nedostal a to je tá odpočítateľná položka 60 m2. Lebo inak toto celé sa mi zdá normálne, že dobré, tuto sú vlastne samé precizovania veci, tento pozmeňovák, čo pán Choma predkladá, ale nemôžem súhlasiť s tým, že jednoducho zase sa tu zavádza istá nespravodlivosť a to, ten, čo stavia niečo, dajme tomu ten rodinný dom 150 m2, tomu sa odpočíta 60 a zase ten, čo robí bytový dom, kde je, poviem, strelím, 5 000 alebo 10 000 m2, tak tomu sa odpočíta 60 m2 z tejto obrovskej plochy. Čiže toto je podľa mňa odborná otázka a škoda a možnože ešte v nejakej debate na ňu dnes dostanem odpoveď, ale veľmi rád by som ju počul. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 16:45 - 16:47 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Najprv v skratke by som chcel vyjadriť akúsi spokojnosť, že ste si osvojili to, čo som hovoril ešte pred pár mesiacmi, keď som povedal, že tá definícia "je možné použiť" nie je presná, bol som tu vtedy napomínaný, že právnici to majú ošetrené, tak ako kolega hovoril, a dnes sa to teda precizuje a má sa použiť "sa použije".
No ale chcem sa vrátiť k bodom 13 až 15. A tu v odôvodnení predkladateľ píše: "Navrhuje sa zaviesť odpočítateľná položka v rozlohe 60 m2, ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom o tých 60 m2." Teda jedná sa tu o nejakú kvázi odpočítateľnú položku, čo sa týka poplatku, ak tomu dobre rozumiem. A nazývate to univerzálnou spravodlivosťou. Takže to znamená, že keď niekto stavia rodinný dom so 150 m2, tak jemu sa odpočíta 60 m2 a teda bude platiť z 90 a keď niekto stavia bytový dom, kde je povedzme 10 000 m2 bytovej plochy, tak jemu sa tiež odpočíta 60 m2? Dobre tomu rozumiem? Lebo ak áno, tak potom to nie je univerzálna spravodlivosť, ale to je progresívna spravodlivosť, tak ako, alebo skôr nespravodlivosť, tak ako tá daňová.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 16:22 - 16:24 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Najprv zareagujem na pána Antala. Slovo svojprávny. Práveže hovoríme, že svojprávny a práve preto navrhujeme, aby ten poplatok bol od 0 do 35. Nech si obce, (reakcia z pléna) nech si obce naozaj nastavia poplatok tak, ako sami uznajú za vhodné a preto sme tam dávali tú zmenu nie od 10, ale od 0 do 35.
Hovoríte, že náš pozmeňovák je zbytočný, že vy ste predložili. No vy ste predložili ho po nás, my sme prví predložili tento pozmeňovák, takže tá, tá odpoveď, že načo sme my predkladali, keď vy ste to tam predložili, tak dá sa pozrieť do histórie, kto tam ten pozmeňovák dal. A ak hovoríte o cestnom zákone, tak veď mohli ste teda aj vy prispeť a riešiť tento zásadný problém s tými vyvolanými investíciami a definovať, ako to riešiť z, v kombinácii s týmto poplatkom.
Na pána Gála, nie, v samospráve som nebol. Práve naopak, pracujem alebo pracoval som v developerskom priemysle a presne viem, čo zažívajú investori, ktorí chcú niečo postaviť a čo s čím sa všetkým stretávajú v celom tom stavebnom konaní a s akými podmienkami. A k tomu, že, k tomu, že my niečo hovoríme o tom, že je niekto nesvojprávny, práve naopak, pozrel som si váš pozmeňovací návrh, ale k tomu sa ešte ďalej vyjadrím. Práveže vy zakazujete obciam vyberať za niečo poplatok v tom vašom pozmeňovacom návrhu, čo podľa mňa je práveže zlé. Vy obmedzujete obce v tom, aby robili, čo chcú, nie my.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2016 15:57 - 16:16 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predkladateľ povedal, bol tu už návrh na to, aby sme tento zákon zrušili a priznávam sa v tejto chvíli, boli sme to my, ktorí sme navrhovali tento zákon zrušiť, áno. A dôvodom bolo to, že skutočne tento zákon má tak veľa nedostatkov, že bolo lepšie ho zrušiť a začať diskutovať o tom, ako by malo byť riešené financovanie infraštruktúry v mestách na základe investícií, ktoré prinášajú do obcí a miest rozvoj. Nie vždy je totižto nová výstavba záťažou. Niekedy je práve naopak veľmi vítaná, a to práve nakoniec zmienim aj v našom, v našich pozmeňovacích návrhoch, ktoré budeme predkladať.
Takže sme presvedčení, že by naozaj v tejto chvíli bolo lepšie, keby ten zákon neexistoval, aby sa pripravila široká diskusia všetkých dotknutých a aby sa naozaj vošlo do viacerých zákonov, vrátane cestného zákona, na základe ktorého v súčasnosti práve mestá a obce vyžadujú financovať vyvolané investície od investorov. Za klub SaS predkladáme päť pozmeňujúcich návrhov. Rozdelili sme ich, aj keď sú možno alebo mohli by byť v jednom. Predkladáme ich preto, aby bola šanca jednoduchého posúdenia a schválenia jednotlivých bodov alebo jednotlivých návrhov. A aby som ich aj teraz jednoducho a zreteľne každému z vás popísal. O čo nám teda ide?
Najprv vo všeobecnosti, čomu všetkých päť pozmeňujúcich návrhov sa venuje. Budem ich čítať a zdôvodňovať tak, ako sú uvedené na webstránke Národnej rady, aby nevznikol v tom chaos. Takže ten prvý návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, aby výška poplatku za rozvoj nebola od 10 do 35 eur, ako to je v súčasnosti, ale aby bola od 0 do 35 eur, čo umožní mestám mať VZN, ale zároveň si v tom VZN nastaviť podmienky v niektorých častiach mesta tak, že tam bude poplatok nula a v iných povedzme sadzba 10, 20 alebo 35 eur. Jednoducho dávame možnosť mestám, ak už VZN budú mať, aby kľudne v častiach, kde naopak rozvoj je želaný a nechcú ho spoplatniť, aby tam dali nulu. V dnešnom zákone je tá sadzba od 10 do 35. A ak mestá nechcú dať čo len niekde, tak VZN nemôžu prijať. My im dávame možnosť, aby ak chcú jednoducho vyberať poplatok za rozvoj až do výšky 35, ale zároveň v niektorých častiach mesta nechcú poplatok vyberať, tak jednoducho tu nastavia výšku poplatku nula. Naša, náš pozmeňovák im to umožní.
V druhom pozmeňovacom, potom ich budem všetky čítať doslovne tak, ako to má byť. V druhom pozmeňujúcom návrhu hovoríme o tom, že ak už obec vyberá tento poplatok, mala by zároveň transparente informovať, od koho vybrala ten poplatok a na čo bol použitý. V našom pozmeňovacom návrhu dávame teda obciam povinnosť formou verejnej vyhlášky na verejnom mieste oznámiť najneskôr do konca marca za rok predchádzajúci informáciu o tom, koľko bolo vybraté, za čo bolo vybraté a na čo to bolo použité a v akom objeme to bolo použité.
Tretí pozmeňovací návrh je o tom, je veľmi jednoduchý. Jednoducho nemyslíme si, že poplatok za rozvoj, ktorý sa vyberá a zákon určuje, na čo všetko má tento poplatok byť použitý, aby tento poplatok bol použitý na výstavbu sociálnych bytov. V dôvodovej správe ešte v minulosti, kedy tento zákon vznikal, bolo uvedené, že práve má poplatok zahŕňať alebo má slúžiť na úhradu, na financovanie infraštruktúry, sociálnych stavieb, ako je materská škôlka a podobne. Sociálne bývanie, to môžu byť aj kvantá bytov, ktoré naopak vyvolajú opäť ďalšiu, ďalšie náklady na infraštruktúru a jednoducho si nemyslím, že tento poplatok má presne na toto byť používaný. Môžeme sa baviť potom neskôr, samozrejme, že kde má byť odpustený, ale to potom budeme reagovať na pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladá navrhovateľ.
Ten štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, sa venuje tomu, že dávame preč alebo chceme dať zo zákona preč výnimku z poplatku. Tá výnimka z poplatku je pre domy do 150 m2. Myslíme si, že to je nespravodlivé, ak tí, čo majú rodinné domy do 150 m2, poplatok neplatia. Naopak pri investíciách veľkých bytových domov, kde developeri stavajú byty, tak napriek tomu, samozrejme, že oni platia poplatok an block za celý bytový dom, ale nakoniec sa to premietne v cene jednotlivých bytov, tak dostanú tento poplatok zaplatiť prakticky aj ľudia, ktorí si kupujú malometrážne byty v novostavbách. A myslíme si, že je nespravodlivosť, ak niekto je odtiaľ vyňatý.
Samozrejme, ako som povedal, v inom našom návrhu hovoríme, že mesto môže nastaviť poplatok nula. Tým pádom rieši aj toto. Čiže ak chce naozaj podporiť časť mesta, ktorú chce rozvíjať, nastaví nula. Nie však dávať diferencované poplatky na rôzne typy stavieb, pretože to už nesie črty vlastne daní z nehnuteľností a do toho podľa mňa a som presvedčený, že tento zákon nemá ísť. Tento zákon má hovoriť o tom, že má rozlišovať, túto mestskú časť chceme podporiť, je malá výstavba, podporme ju, dajme tam nízky poplatok za rozvoj, lebo samozrejme obec a v jej záujme je, rozvíjajme tú bytovú výstavbu alebo, ja neviem, stavajme tu nejaké štadióny a podobne. Naopak v zastavanej časti mesta, kde je tá výstavba skôr na škodu, pretože zaťažuje, výrazným spôsobom zaťažuje povedzme dopravnú infraštruktúru, tak tam si mesto môže nastaviť. Avšak pokiaľ sa chceme pozerať na tento zákon o poplatku za rozvoj očami posudzovania, čo, ako zaťaží územie, tak potom rozhodne nepovažujeme za vhodné, aby sa začala diskusia o tom, že byty áno, nebytové priestory nie, alebo opačne, alebo aké stavby atď., atď. Ale to neskôr.
Posledný piaty, avšak možno najdôležitejší pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme, je ten, že a ktorý bol podľa nás aj základným mottom, prečo tento zákon vôbec niekedy vznikol, je to, aby tu neboli vyberané duplicitne poplatky od investorov. To znamená, aby sa odstránilo korupčné, možné korupčné správanie v procese stavebného konania, kedy sa veľkým developerom dávali za podmienky, podmienky, alebo podmieňovalo sa im stavebné povolenie financovaním vyvolanej výstavby, povedzme rôznych ciest, pripájacích pruhov, a to všetko bolo konané na základe, na základe cestného zákona. Hovoríme teda o tom, že ak mesto, obec si VZN prijme a bude poplatok inkasovať od investora, potom nesmie požadovať na základe cestného zákona financovanie vyvolaných investícií. Lebo o toto by v tomto zákone malo ísť.
A teraz dovoľte teda, aby som prečítal, tak ako rokovací poriadok káže, jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Číslo 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. V § 7 ods. 1 sa slová "od 10 eur do" nahrádzajú slovom "najviac". Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: navrhuje sa nové nastavenie sadzby miestneho poplatku za rozvoj. Zatiaľ čo súčasná právna úprava počíta s rozpätím od 10 eur do 35 eur, predkladaným pozmeňujúcim návrhom sa toto rozpätie mení na sumu od 0 do 35 eur. Vyjde sa tak v ústrety obciam, v ktorých síce tieto obce chcú v niektorých svojich častiach výstavbu zaťažiť, naopak v iných častiach podporiť. V súčasnosti túto možnosť obce nemajú, pretože ak VZN schvália, musia zaťažiť stavby poplatkom vo výške najmenej 10 eur za meter štvorcový.
Tak, pán spravodajca, tu je prvý. Je trošku popísaný, ale originál, všetko je podané na poličke a samozrejme elektronicky.
Pozmeňujúci návrh č. 2. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Obec je povinná najneskôr do 31. marca kalendárneho roka spôsobom v mieste obvyklým, najmä na úradnej tabuli obce po dobu najmenej 60 dní a na webovom sídle obce zverejniť výšku príjmov z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok, ako aj spôsob použitia výnosu z poplatku za rozvoj za predchádzajúci kalendárny rok v členení podľa jednotlivých výdavkov." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: navrhuje sa uložiť obci povinnosť zverejňovať výšku príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, ako aj spôsob použitia týchto príjmov. Prípadné prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude znamenať zvýšenie transparentnosti hospodárenia obcí s výnosmi z miestneho poplatku za rozvoj a aj možnosť efektívnejšej kontroly obce zo strany tých, ktorí miestny poplatok za rozvoj zaplatili.
Nech sa páči, dvojka.
Tretí pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho zrušenia financovania sociálneho bývania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 11 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f)."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo premietne do článku II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie sociálneho bývania z okruhu možností, na aký účel môže obec použiť výnos miestneho poplatku za rozvoj. V procese prijímania zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predkladateľmi deklarovaný zámer poskytnúť obci finančné prostriedky na realizáciu investícií, ktoré stavba vyvolala. Možnosť obce využiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj na sociálne bývanie však popiera prvotný účel zákona a z tohto dôvodu sa navrhuje jeho vypustenie.
Páči sa. Už len dva. Prosím? (Reakcia spravodajcu.)
Štvorka. To je to vymazanie výnimky na rodinné domy do 150 m2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "3. V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c)."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2 z okruhu stavieb oslobodených od miestneho poplatku za rozvoj. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je snaha o zrovnoprávnenie stavebníkov rodinných domov so stavebníkmi bytových domov. Výstavba rodinných domov rovnako ako výstavba bytových domov vyvoláva záťaž územia a potrebu budovania novej infraštruktúry. V niektorých prípadoch, ako dokazuje prax, dokonca výstavba nových štvrtí s rodinnými domami vyvoláva väčšie požiadavky na budovanie infraštruktúry, ako bytové domy. Zároveň považujeme za nespravodlivé, ak stavebník, ktorý stavia rodinný dom, je od tohto poplatku oslobodený a stavebník, ktorý si kupuje malometrážny byt v novostavbe bytového domu v cene svojho bytu, tento poplatok zaplatí.
Páči sa.
Piaty pozmeňujúci návrh, ten sa týka toho, toho odpustenia financovania vyvolaných investícií, ktoré som spomínal v úvode môjho slova. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Renáty Kaščákovej, Anny Zemanovej a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: 3. Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:
"§ 12a. Ak obec vyberie poplatok za rozvoj podľa tohto zákona, je poplatník, ktorý v súvislosti s výstavbou, za ktorú obci uhradil poplatok za rozvoj, povinný ako investor plniť povinnosti týkajúce sa vyvolaných úprav podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie: "15) § 18 ods. 13 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie. Prvotným účelom zákona bolo odstrániť korupčné konanie zo strany obcí, ktoré doteraz rozhodovali, komu podmienia vydanie stavebného povolenia s rôznymi vyvolanými úpravami a komu nie. Bolo okrem iného aj v záujme developerov stransparentniť tento proces a prijatím zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa tak malo stať. Výsledkom však je, že okrem vyvolaných úprav, ktoré požadujú obce v procese udeľovania stavebného povolenia, pribudla teraz stavebníkom, respektíve investorom iba dodatočná povinnosť vo forme miestneho poplatku za rozvoj. Máme zato, že po uhradení tohto poplatku by mali vyvolané úpravy znášať obce, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy pri schvaľovaní tohto zákona.
To je všetko. Podali sme päť pozmeňujúcich, vlastne ešte vám ho dám, nech sa páči. Takže vidím, že máme faktické, budeme odpovedať.
Ďakujem za slovo, to je všetko, pán predsedajúci, pani predsedajúca, pardon. (Potlesk.)
Skryt prepis