Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon o pobyte cudzincov je základný nástroj štátu na výkon migračnej politiky. Určuje pravidlá, kto môže na Slovensko prísť a kto nie, aký typ pobytu mu môže byť udelený a aké práva a povinnosti cudzinci majú. O migrácii sa na Slovensku veľa hovorí, často nie úplne presne a nie vecne a v porovnaní s reálnym počtom migrantov a utečencov možno až priveľa. O čom sa však na Slovensku hovorí veľmi málo, je situácia detí cudzincov.
Zákon o pobyte cudzincov upravuje aj pobyt detí cudzincov v zaistení. Táto úprava však nie je v súlade s medzinárodnými právnymi normami. Napriek tomu navrhovaná novela túto oblasť nijako nerieši, čo považujem za problém, na ktorý by som rada upriamila vašu pozornosť. Skôr, ako vám priblížim situáciu detí cudzincov, ktoré sú na Slovensku zaistené spoločne so svojimi rodičmi, dovoľte mi na úvod povedať pár slov o tom, čo je to zaistenie. Pri zaistení ide o pozbavenie osobnej slobody človeka za spáchanie priestupku. Priestupkom je v tomto prípade neoprávnené prekročenie hranice alebo neoprávnený pobyt na Slovensku. Nelegálne migrácia je teda priestupkom, za ktorý môže byť človek zbavený osobnej slobody. Zaistenie je legálne opatrenie, umožňuje ho aj právo Európskej únie.
Zároveň však existuje pravidlo, že sa má postupovať od najmenej prísneho opatrenia k najprísnejšiemu. To znamená, že zaistiť človeka môžeme len vtedy, ak je zaistenie skutočne nevyhnutné. Predtým by mal štát vyskúšať všetky ostatné možnosti, a až keď sa tie ukážu ako neúčinné, až potom sa môže uplatniť zaistenie ako najprísnejšie opatrenie. Zákon o pobyte cudzincov ponúka dve alternatívne opatrenia, hlásenie pobytu a zloženie finančnej záruky. Tieto sa však takmer nevyužívajú a už vôbec nie, pokiaľ ide rodiny s deťmi. Polícia to obvykle vysvetľuje tak, že rodinám s deťmi je lepšie v zariadení, kde dostanú jedlo a posteľ, a že by aj tak nemali dosť peňazí na zloženie finančnej záruky pre všetkých členov alebo by sa nechodili hlásiť a utiekli by. V krajinách, kde sa k rodinám migrantov s deťmi pristupuje inak, a nie automaticky čo najprísnejšie, však majú s alternatívnymi opatreniami dobré skúsenosti.
Rodina, ktorá má zodpovednosť za deti, sa totiž obvykle správa ako väčšina bežných rodín, to znamená naozaj zodpovedne. Navyše, rodinám s deťmi v iných krajinách ponúkajú vo veľa širšom rozsahu aj potrebné služby poradenstva a podpory zo strany rôznych odborníkov, ktorí rodičov dokážu v rôznych krízových situáciách motivovať k racionálnym a správnym riešeniam. Z tejto pomoci tak logicky profitujú najmä deti. Na Slovensku je to inak. Slovensko má dlhodobo veľmi dobrú prax, ktorá zakazuje zaistenie a vyhostenie detí, ktoré sú u nás bez sprievodu. Takéto deti idú hneď do špecializovaného detského domova. Ale deti, ktoré prídu s rodinami, nie sú dostatočne chránené. Podľa oficiálnych štatistík ministerstva vnútra bolo v roku 2015 na Slovensku v zaistení s rodinami 278 detí a v roku 2016 - 173 detí. Na Slovensku máme dva útvary policajného zaistenia, Medveďov a Sečovce. V oboch vládne prísny policajný režim, obe majú charakter väzenia. Deti s rodinami sa umiestňujú do Sečoviec. Ide o zariadenie, ktoré sa snaží pobytu detí prispôsobovať, je tam herňa aj ihrisko, avšak aj napriek tomu ide stále o zariadenie, kde je plot, mreže na oknách a kde deti môžu vidieť svojich rodičov v putách, čo na ne pôsobí traumatizujúco. Nie je tam prístup k sociálnym službám pre rodiny v kríze ani k psychologickému poradenstvu. Zariadenia nezamestnávajú tlmočníkov, volajú ich len ad hoc, čo spôsobuje zbytočné komunikačné problémy.
Školská dochádza detí v zaistení je tiež obmedzená, pretože na Slovensku školy nie sú dostatočne pripravené na vzdelávanie týchto detí. Je preukázané, že nepriaznivé dopady pobytu v zaistení sa u detí v porovnaní s dospelými znásobujú a môžu zásadne negatívne ovplyvniť aj ich vývoj a duševné zdravie. Dlhší pobyt v zaistení má významný dopad aj na jednotu a súdržnosť rodiny. Rodič, ktorý je v zaistení často bezmocný pri riešení potrieb svojho dieťaťa, prestáva byť preňho potrebnou autoritou, oporou a emocionálnym útočiskom. V tejto súvislosti by som rada pripomenula, že v zaistení môžu byť umiestnení cudzinci, ktorí nemajú vízum ani povolenie na pobyt v dĺžke až 18 mesiacov. To sa týka aj ich detí. Vo výpočte problémov detí v zaistení na Slovensku by sa dalo pokračovať, chcem však podčiarknuť, že mi v tejto chvíli nejde o to, aby sa ich situácia v zaistení zlepšila, prioritou je zabezpečiť, aby sa rodiny s deťmi do zaistenia vôbec nedostávali.
Žiadne deti do zaistenia nepatria, a preto som toho názoru, že novela právnej úpravy by mala sledovať aj tento cieľ. Vo svete momentálne prebieha globálna kampaň za ukončenia zaistenia detí. Na poslednom samite OSN v New Yorku v septembri 2016 sa štáty zaviazali, že budú pracovať tak, aby zaručili, že sa od zaisťovania detí úplne upustí. Podľa čl. 37 Dohovoru o právach dieťaťa nesmú byť deti diskriminované alebo postihované na základe postavenia, aktivít, presvedčenia alebo názorov svojich rodičov či ostatných členov rodiny. To znamená, že aj pri prijímaní opatrení týkajúcich sa detí cudzincov by mal byť v prvom rade vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa a až podľa neho by sa malo rozhodovať o ďalšom osude celej rodiny. Zaistenie nie je nikdy v najlepšom záujme dieťaťa.
Európsky súd pre ľudské práva už v jednom spore uznal, že zaistenie môže deťom spôsobovať útrapy, ktoré sa rovnajú mučeniu. Výbor OSN pre práva dieťaťa, ako aj výbor OSN pre ľudské práva na to minulý rok upozornili aj Slovensko. Z ich stanovísk je zrejmé, že deti nemajú byť postihované za konanie svojich rodičov, pretože zaň nemôžu a spôsob cesty si nevybrali. V starostlivosti o deti bez sprievodu môže byť Slovensko naozaj vzorom pre iné krajiny. Niet dôvodu, prečo by sme sa na Slovensku nemohli humánne správať aj k ostatným deťom. V prípade predkladanej novely nejde iba o transpozíciu práva Európskej únie, sú v nej zakomponované aj ďalšie návrhy na zmeny. Preto nevidím dôvod, prečo by v nej nemohli byť zahrnuté aj opatrenia v súlade s odporúčaniami výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovenskú republiku, ktoré boli zverejnené 9. júna 2016. To znamená, opatrenia, ktorými by sa úplne zrušila prax, podľa ktorej sa detí zaisťujú na základe imigračného statusu ich rodičov, a ktorými by sa do bežnej praxe zaviedli alternatívy k zaisteniu umožňujúce ponechať detí v sprievode členov rodiny alebo zákonných zástupcov bez pozbavenia osobnej slobody, a naplniť tak ich právo na ľudské životné podmienky, prístup ku vzdelaniu a k adekvátnej zdravotnej službe.
Ak tieto zmeny nebudú súčasťou návrhu novely v druhom čítaní, podám v tomto zmysle pozmeňujúci návrh a budem usilovať o jeho širokú podporu.
Ďakujem pekne.
