Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.9.2017 o 17:15 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2017 9:45 - 9:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Maroszovi za jeho podporný príspevok a ďakujem, ďakujem pekne aj za to, že detailnejšie vysvetlil európsky referenčný rámec vzdelávania jazykov, pretože práve o to mi išlo. Týmto návrhom chcem naopak podporiť výučbu slovenčiny a podporiť aj používanie, efektívne používanie a správne používanie slovenčiny ako štátneho jazyka práve z toho dôvodu, aby si aj tieto deti, ktoré po slovensky dobre nevedia, keď prichádzajú do školy, vytvorili k štátnemu jazyku pozitívny vzťah. Tento európsky referenčný rámec nám naozaj hovorí, že treba to robiť iným spôsobom, ako takým, ako to robíme už desiatky rokov v našich školách, že im dávame do rúk učebnice, ktorým nerozumejú a v ktorých sú texty, ktoré nie sú schopné tieto deti zo začiatku zvládnuť. Ďakujem veľmi pekne za to.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.10.2017 9:28 - 9:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, na Slovensku žije veľa detí, ktoré so spisovnou slovenčinou sa stretávajú až pri nástupe do školy. Doma hovoria odmalička inak, po maďarsky, po rusínsky, či rómskym alebo iným nárečím. Niektoré sa doma rozprávajú cudzími jazykmi, ktoré na Slovensku medzi jazyky národnostných menšín vôbec nepatria. Ide napríklad o deti cudzincov, ktorí na území Slovenska žijú a pracujú v rôznych firmách, či už ako manažéri alebo zamestnanci firiem alebo živnostníci. Patria sem napríklad aj deti utečencov, ktorým sme na Slovensku ponúkli útočisko a ktoré musia na našom území plniť povinnú školskú dochádzku zo zákona rovnako ako deti občanov Slovenska.
V našich školách je dnes približne 3 600 detí hovoriacich iným jazykom ako slovenským, či jazykom národnostnej menšiny. To vôbec nie je malé číslo. Ak tieto deti, ktoré hovoria iným materinským jazykom, prídu do slovenskej školy, majú problém komunikovať s učiteľmi aj s spolužiakmi, pretože slovenčine dobre nerozumejú. Pochopiteľne majú aj veľký problém na vyučovaní. S týmto problémom sa však obvykle pasujú samé. Školy totiž nemajú k dispozícii žiadnu metodiku, žiaden plán, ako s týmito deťmi pracovať a ako ich vyučovací jazyk doučiť. V podstate sa tak akosi predpokladá, že sa tieto deti v školskom prostredí po slovensky časom naučia akoby samé od seba, že sa tá slovenčina na ne akosi nalepí.
Tak jednoduché to však nie je. Pri učení sa po slovensky potrebujú tieto deti pomoc. Podobne, ako ju potrebujú slovenské deti pri výučbe cudzích jazykov. Všetky deti potrebujú odborné vedenie, aby sa daný jazyk naučili rýchlo a správne. Aby sa deti s iným materinským jazykom naozaj naučili dobre po slovensky, mali by sa slovenčinu učiť podobným spôsobom, ako sa obvykle učia deti cudzí jazyk - hravo, krok po kroku, nie hneď gramatiku, ale najprv zvládať bežnú komunikáciu, bežné výrazy, aby vedeli slovenčinu čo najskôr používať v bežnom živote. Aby v prvom rade v škole ostatným rozumeli a vedeli sa dohovoriť. Namiesto toho však dostanú v škole do rúk rovnaký šlabikár a rovnaké čítanky s ťažko zrozumiteľnými básničkami a textami ako ich spolužiaci, ktorí po slovensky hovoria odmalička.
Pýtam sa, ako vôbec môžme od týchto detí očakávať, že budú v škole prospievať a dosahovať rovnako dobré výsledky ako ich spolužiaci, pre ktorých je slovenčina materinským jazykom. Náš školský systém to od nich naozaj očakáva. Pýtam sa, prečo im nepomáha najprv túto jazykovú bariéru preklenúť?
Vo svete existuje množstvo už overených postupov, ako naučiť deti s rôznymi materinskými jazykmi vyučovací jazyk školy. Ja sama som to videla na vlastné oči v Anglicku, kde som sa bola v londýnskych školách z okrajových štvrtí, ktoré navštevovali najmä deti cudzincov, pozrieť na to, ako ich učia angličtinu. V týchto školách boli deti až s 23 materinskými jazykmi. Tie školy boli na tieto deti pripravené. Poskytli im učebné materiály, odborné vedenie a deti pomerne rýchlo zvládli angličtinu tak, aby sa v nej mohli ďalej vzdelávať. Svedkami tohto efektívneho prístupu sú aj početné slovenské rodiny žijúce vo Veľkej Británii, ktorých deti za pár mesiacov po nástupe do školy hovoria plynulo po anglicky. Aj naše rómske deti, ktoré majú doma so slovenčinou väčší problém ako tam, sa po anglicky kľudne naučia.
Prečo sa náš školský systém iba prizerá, ako u nás tieto deti v škole zlyhávajú aj vďaka tomu a niekedy najmä kvôli tomu, že nevedia poriadne jazyk, ktorým učitelia látku vysvetľujú? Ako je možné, že na Slovensku iba konštatujeme, že sa v rôznych testovaniach z roka na rok zväčšuje počet žiakov so slabými alebo dokonca podpriemernými výsledkami a nerobí sa nič pre to, aby sa ich výsledky zlepšili, pričom je úplne evidentné, že veľká časť z týchto žiakov zlyháva v škole len preto, že neovláda dobre slovenčinu? Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka v školách bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa neprináša očakávané výsledky. Keďže tieto deti nie sú vzdelávané adekvátnymi metódami, no podliehajú rovnakým kritériám ako ich po slovensky hovoriaci spolužiaci aj na výstupe z ročníka, aj pri postupe na vyššie vzdelávacie stupne, často nedokážu tieto prísne kritériá úspešnosti splniť. Výsledkom je stav, keď neovládajú štátny jazyk na požadovanej úrovni, nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah a v dôsledku toho zaostávajú aj vo všetkých ďalších vyučovacích predmetoch.
Na nedostatky v organizovaní a zabezpečení výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, ako aj pri príprave učiteľov slovenského jazyka dlhodobo upozorňujú aj samotní pedagógovia. Bez náležitej podpory nedokážu sami čeliť čoraz náročnejším situáciám v školách, ktoré zažívajú preto, lebo detí s rôznymi materinskými jazykmi v školách pribúda. Dlhodobo konštatovaný nepriaznivý stav sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa takýchto odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky v učení cudzích jazykov a zohľadniť ich pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka.
Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy, aj záväzky vyplývajúce zo zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav, a to zavedením systémovej výučby slovenského jazyka v prípade inojazyčných detí a vytvorením ponuky vzdelávacieho programu, v ktorom by bol na ich vzdelávacie potreby braný ohľad. Navrhujem, aby takýto program bol súčasťou štátnych vzdelávacích programov a aby bol vytvorený v gescii Štátneho pedagogického ústavu, ktorý je tvorcom a garantom štátnych vzdelávacích programov pre tzv. všeobecné vzdelávanie.
Na záver už len pár slov. Návrh zákona som predstavila aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity pánovi Ábelovi Ravaszovi. S potešením môžem konštatovať, že sme našli zhodu, že som získala pre návrh jeho podporu a vyjadrenie, že tento môj návrh považuje za užitočný doplnok k aktuálnym návrhom na zlepšenie výučby slovenčiny v prostredí národnostného školstva, s ktorými prichádza strana MOST - HÍD. Spoločne so splnomocnencom sme toho názoru, že tento mnou predkladaný návrh zákona môže pomôcť práve tým deťom, ktoré nie sú v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale sú v triede slovenských škôl so svojím problémom osamotené, či v počte, pre ktorý nie je možné zriadiť samostatnú vzdelávaciu skupinu. Aj pre tieto deti by mala škola dokázať zabezpečiť pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry. Predkladaný návrh zákona rieši práve takéto situácie.
Dodávam zároveň, že ak by bol skutočne vytvorený vzdelávací program na výučbu slovenčiny pre deti hovoriace iným materinským jazykom podľa tohto môjho predkladaného návrhu, mohol by sa pokojne využívať aj v skupinách či prípadne aj v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, teda aj v národnostnom školstve. Predkladaný návrh je flexibilný a zohľadňuje rôznorodé potreby žiakov a učiteľov, ktoré v súčasnosti narastajú a na ktoré naše školy nie sú dostatočne pripravené reagovať. Preto verím, že návrh zákona získa podporu, ako opozície, tak aj koaličných poslancov.
Vopred vám za ňu v mene všetkých týchto detí ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.10.2017 9:24 - 9:25 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavila návrh zákona. Najprv stručne a potom sa samozrejme hlásim do rozpravy.
Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenčiny v prípade, ak školu navštevuje žiak alebo žiaci s iným materinským jazykom, ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 17:42 - 17:43 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Chcela by som reagovať najmä na poznámku pána predkladateľa. Veľmi si cením a vážim, že naozaj porozumel tomu, že veľmi v dobrom som sa snažila poukázať na niektoré tieto nedostatky. A to, čo už mi časové znamenie nedovolilo dopovedať, tak bolo presne toto. Chcela som povedať, že ja tento návrh zákona, ako aj všetky ostatné, ale aj tento, ktorý neviem podporiť z týchto a z týchto dôvodov, považujem za vynikajúcu príležitosť na vecnú polemiku aj vo vnútri opozície, pretože takto to má vyzerať a takto to má byť a že som presvedčená, že vieme si vyjasniť tieto názory, vieme nájsť prekryvy a zhody veľmi rýchlo a že vďaka takýmto polemikám sa nám bude teda jedného dňa v tých lepších časoch naozaj oveľa ľahšie hľadať konsenzus na zásadných komplexných veciach. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 17:15 - 17:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť sa v stručnosti k filozofii predkladaného návrhu novely školského zákona a vysloviť niekoľko konkrétnych poznámok.
Rozumiem snahe predkladateľov urobiť poriadok vo veľmi ťažkopádnom, neprehľadnom a neraz aj svojvôľou nielen rezortných úradníkov, ale niekedy aj rôznych lobistických skupín zdeformovanom systéme experimentálneho overovania inovácie vo vzdelávaní. To všetko si o experimentálnom overovaní myslím aj vďaka osobnej skúsenosti a predpokladám, že podobné úvahy viedli aj predkladateľov k sformulovaniu navrhovaných zmien.
Oceňujem, že sa opoziční kolegovia zo SaS snažia tieto problémy riešiť, uvedomujúc si fakt, že rezort školstva sa roky riešeniu týchto problémov bráni. Napriek tomu musím povedať, že spôsob, aký predkladatelia zvolili na akési vylepšenie systému experimentálneho overovania, nepovažujem za šťastný. Tiež musím úprimne priznať, že nezdieľam ani pohľad predkladateľov návrhu na zmysel experimentálneho overovania inovácií a ani ich predstavu o tom, ako by mal vo vzdelávacom systéme vyzerať dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov. Som presvedčená, že experimentálne overovanie inovácií v skutočnosti zavádzaniu inovácií do vzdelávania bráni a ako také predstavuje v školskom systéme chorý prvok, ktorý len ťažko možno vylepšiť. Preto by sme sa nemali sústrediť na hľadanie možností, ako ho v systéme posilniť, o čo sa snaží predložený návrh z dielne SaS. Domnievam sa, že naším spoločným cieľom by mal byť pravý opak. Teda konečné odstránenie tohto nefunkčného pozostatku z minulosti v našom školstve. Je mi ľúto, že keď už chceli kolegovia liberáli experimentálne overovanie riešiť, nepustili sa v úvahách radšej týmto smerom.
Skôr než vysvetlím, prečo by sa patrilo experimentálne overovanie v systéme skôr zrušiť ako posilniť a najmä za akých podmienok by to bolo možné urobiť, dovolím, si v krátkosti ozrejmiť, prečo som nič také doteraz ja sama na pôde Národnej rady nenavrhla a za vlády Roberta Fica ani nenavrhnem.
Po prvé, preto, lebo experimentálne overovanie považujem za jednu z tých súčastí školského systému, ktoré nemožno riešiť samé osebe, ale vždy iba v súvislosti s ďalšími oblasťami. Kým nezačneme na Slovensku uvažovať o zmenách vo vzdelávaní komplexne a kým nenájdeme aspoň väčšinovú zhodu naprieč politických spektrom na tom, ako by mal vzdelávací systém v budúcnosti vyzerať, nemali by sme sa púšťať do čiastkových zmien, ktoré ak by náhodou prešli, nesú v sebe potenciál nie napomôcť potrebnej modernizácii vzdelávacieho systému k lepšiemu, ale naopak, majú potenciál túto modernizáciu zbytočne sťažiť.
Po druhé, takáto zhoda na reforme vzdelávania je za vlády Roberta Fica v nedohľadne. Koaliční partneri sa vo vláde iba žerú medzi sebou a nikto z kompetentných debatu o budúcnosti vzdelávania nemoderuje.
Po tretie, chaos v školstve, ktorý nás opozičných poslancov občas popchne k tomu podať poslanecký návrh na aspoň čiastočné zmiernenie problémov v školách je dieťaťom doterajších vlád Roberta Fica. A kým budú ministri školstva sedieť vo Ficových vládach, som toho názoru, že nie je jednoducho možné reálne naštartovať komplexnú obnovu vzdelávacieho systému. Nech sedí v kresle ministra ktokoľvek, stále sú to ministri Roberta Fica, bábky na jeho krátkej šnúrke. Je naivné očakávať, že práve pod jeho premiérskou taktovkou dôjde k zásadným zmenám v systéme, ktorého základy boli zle položená práve za jeho prvej vlády v roku 2008 za výdatného prispenia Slovenskej národnej strany a jej vtedajšieho ministra Jána Mikolaja. To si naozaj úprimne myslím ako racionálny skeptik, ako to predvčerom trefne zarámcoval v rozprave kolega Miro Sopko. Skeptik, ktorý nie je naivným optimistom, ale ktorý práve vďaka zdravej skepse už vyše desaťročie kontinuálne a konzistentne usiluje o potrebnú modernizáciu nášho školstva, napriek časom, ktoré potrebným systémovým zmenám neprajú. Som skeptik, ktorý napriek všetkému verí v dobrý konečný výsledok, keď po Robertovi Ficovi konečne nastanú časy prajnejšie.
Po štvrté, ako som už naznačila, za tie roky som nazbierala aj osobné skúsenosti s prípravou viacerých reformných konceptov. A tieto moje skúsenosti ma nabádajú k väčšej opatrnosti a k rozvážnejšiemu posudzovaniu zmysluplnosti každej čiastkovej zmeny, ktorá sa má do nášho ťažkopádneho, zle fungujúceho vzdelávacieho systému zaviesť. Pri navrhovaných čiastkových zmien vo vzdelávacom systéme treba totiž niekedy až s chirurgickou presnosťou vedieť oddeliť zdravé prvky od chorých a pritom sa zbytočne nedotýkať jeho nosnej konštrukcie, ktorá mu dáva potrebné základy a na ktorej by bolo raz možné systém nanovo prebudovať. Inak totiž hrozí, že nás naša netrpezlivosť jedného dňa dobehne a že nám to celé spadne na hlavu. Čo nám, deťom a ich učiteľom. Voči nim máme zodpovednosť.
Zdá sa mi, že kolegovia zo SaS vstupujú príliš ťažkou nohou do tohto krehkého prostredia. Pokúsim sa vysvetliť. Prax experimentálneho overovania na Slovensku skutočne zaspala dobu a pre všetkých zúčastnených učiteľov, hodnotiteľov overovaných projektov, rodičov, ale aj úradníkov na ministerstve je skôr nočnou morou ako motorom inovácií. Napriek tomu som presvedčená, že túto prax nie je možné vylepšiť čiastkovou novelou. Experimentálne overovanie totiž patrí principiálne do tém o ktorých má zmysel uvažovať a debatovať zásadne iba v širšom kontexte, ktorý si teda dovolím predkladateľom naozaj v dobrom pripomenúť.
Diskusiu o predloženom návrhu záujemcom zarámcujem krátkym exkurzom do nedávnej histórie. Umožní mi to oprieť sa o argumenty, ktoré tak budú, aspoň dúfam, zrozumiteľnejšie. Spomeniem dve konkrétne udalosti v priebehu nielen môjho niekoľkoročného úsilia o modernizáciu nášho školského systému.
Ak sa hovorí o reforme vzdelávania, vznikne sa hneď v prvých vetách spomenúť bývalý minister Slovenskej národnej strany Ján Mikolaj, ktorý dnes za Slovenskú národnú stranu kandiduje vo voľbách do VÚC. Aj ja som tak v úvode urobila. Školský zákon, ktorý dnes tak často v parlamente novelizujeme a ku ktorému sa vzťahuje aj predmetný návrh, o ktorom tu diskutujeme, je totiž z jeho dielne. Chcem však pripomenúť, že ešte pred takzvaným Mikolajovým zákonom tento parlament dvakrát diskutoval a hlasoval o inom návrhu nového školského zákona z dielne KDH, OKS a Konzervatívneho inštitútu. Na jeho tvorbe som vtedy v roku 2005 významnou mierou participovala aj ja ako analytička inštitútu. Nie v Mikolajovom zákone, ale už v tomto našom spoločnom návrhu sa dva roky pred Mikolajom po prvýkrát spomína dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov, ktorý mal tvoriť, a dnes aj skutočne tvorí chrbtovú kosť prebudovaného vzdelávacieho systému. V našom návrhu však bol tento dvojúrovňový model navrhnutý oveľa flexibilnejšie, liberálnejšie, ak chcete. V podobe, ako si ho napokon osvojil minister Mikolaj, je značne zdeformovaný. O našom návrhu nového školského zákona sa vtedy v parlamente hlasovalo dvakrát. Po prvýkrát ho predložil vo februári 2006 ako poslanecký návrh Martin Fronc, vtedy už bývalý minister školstva. Druhýkrát ho v auguste 2007 predložili už za Ficovej vlády vtedy opoziční poslanci Fronc, Szigeti a Devínsky ako spoločný návrh troch strán KDH, SMK a SDKÚ. Tento náš návrh zákona nebol v pléne parlamentu schválený. Dôležité však bolo, že ním bola na Slovensku po prvýkrát predstavená zásadná novinka, tzv. dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov, ktorý znamenal najpodstatnejší prvok plánovanej reformy vzdelávania, ktorý mal tento zákon naštartovať. Samozrejme, mala vyzerať úplne inak, než ako sa napokon rozhodol minister Mikolaj.
V našom návrhu nového školského zákona sa mali štátne vzdelávacie programy opierať o cyklický inovovaný Národný program vzdelávania, ktorý mal v pravidelných intervaloch udávať víziu vzdelávania do budúcna. Štátne vzdelávacie programy mali predstavovať na centrálnej úrovni vytvorené základné záväzné rámce pre školy. Nemalo v nich byť predpísané povinné učivo po ročníkoch, dokonca v nich nemali byť ani zadefinované predmety, ale len oblasti vzdelávania, aby si školy mohli vytvárať vlastné rozvrhy podľa špecifických predstáv. Školy mali mať oveľa viac voľnosti v tom, ako si nadizajnujú svoje školské vzdelávacie programy, pretože až tieto školské vzdelávacie programy a iba tieto mali byť pre učiteľov receptom, podľa ktorého by takpovediac varili výučbu v tej-ktorej triede.
Náš návrh zákona taktiež predpokladal, že významná časť zodpovednosti bude z rúk ministerstva prenesená na nezávislú kurikulárnu radu, a predpokladal tiež to, že učiteľom bude v teréne pomáhať vyrovnať sa s reformou sieť licencovaných vzdelávacích expertov, metodikov.
V takto pre nastavenom školskom systéme zrazu nemalo experimentálne overovanie vôbec opodstatnenie. V paragrafoch tohto nášho návrhu zákona, ktorý spomínam a ktorý je stále verejne dostupný, žiadne experimentálne overovanie nenájdete. My sme ho zrušili nadobro. Vychádzali sme totiž z predpokladu, a na tomto mojom presvedčení sa za tie roky nič nezmenilo, že ak budú dobré, to znamená, naozaj minimalisticky a dostatočne flexibilne stanovené rámce štátnych vzdelávacích programov, získajú školy, ktoré chcú učiť inovatívne či alternatívne, ak chcete, automaticky dosť priestoru a voľnosti na to, aby tak mohli robiť bez povinnosti prosiť o nejaké špeciálne povolenie. Jedinou podmienkou pre ne malo byť udržať sa v minimalistickom flexibilnom rámci požiadaviek štátu.
Ako som už spomínala, náš návrh nového školského zákona na pôde parlamentu schválený nebol a v roku 2008 prišiel na scénu minister Mikolaj so svojou reformou. Odštartoval ju tzv. Mikolajov školský zákon, ktorý bol iba nepodarenou kópiou návrhov, o ktorých sa medzičasom už dva roky v odborných kruhoch diskutovalo. Reforma bývalého ministra za Slovenskú národnú stranu si po čase oprávnene vyslúžila názov Mikolajova deforma.
Prečo to všetko spomínam? Pretože chcem na tomto historickom exkurze poukázať na to, nakoľko je súčasný stav školského systému, v ktorom sa snažia predkladatelia aktuálneho návrhu aspoň trocha poupratovať, naozaj zdeformovaný. A zároveň sa obávam, že prílišná snaha vylepšiť aspoň sem-tam nejaký detail tohto zdeformovaného systému môže byť niekedy viac na škodu ako na úžitok. Problém totiž nie je v dvojúrovňovom modeli ako takom, teda v chrbtovej kosti nášho vzdelávacieho systému, ale v tom, že je táto chrbtica preťažená zbytočne napuchnutými štátnymi vzdelávacími programami a prebujnelou byrokraciou a že to najcennejšie, čo mal tento model do vzdelávania vniesť, teda možnosť pre školy vytvárať pestrú ponuku školských vzdelávacích programov, časom úplne atrofovala, lebo sa v systéme veľmi málo využíva.
Prečo sa to stalo?
Za ministra Mikolaja boli štátne vzdelávacie programy zadefinované príliš zväzujúco a zbytočne detailne, de facto sa v nich vtedy objavili preklopené podrobne predpísané povinné osnovy, z ktorých školy učili desiatky rokov. Napriek viacerým pokusom o ich inováciu v priebehu ostatných rokov sa na ich zbytočne napuchnutej podobe veľa nezmenilo. Na národný program, teda víziu vzdelávania do budúcna, márne čakáme už takmer dve desaťročia. Kurikulárna rada sa za Mikolaja nikdy nevyjadrovala k zásadným veciam, lebo nikdy takúto kompetenciu nezískala. Fungovala len pro forma bez náležitých kompetencií, až postupne prestala fungovať úplne a dnes už, zdá sa, nechýba nikomu. Terénna sieť metodikov v školskom systéme nikdy nevznikla, hoci dnes už vieme, že práve nedostatok podpory a pomoci priamo v školskom teréne učiteľov permanentne trápi, čo vybuble vždy na povrch pri každej zavádzanej novinke. A že tých noviniek nie je málo. Každý nový minister si spravidla nejakú vymyslí, uvidíme, s čím príde teraz najnovšia ministerka. A na miesto zrušenia experimentálneho overovania minister Mikolaj preklopil vtedajšiu rigidnú vyhlášku o experimentálnom overovaní priamo do zákona, čím tento chorý prvok v systéme iba pevnejšie zaklincoval. Pravdu povediac, z dôvodov extrémneho napuchnutia štátnych vzdelávacích programov a slabej životaschopnosti neduživých školských vzdelávacích programov experimentálne overovanie zrušiť ani nemohol, ak chcel vo vzdelávaní zachovať aspoň zdanie o inováciách.
Ak sa teda dnes predkladatelia návrhu novely školského zákona snažia do systému vniesť transparentnejšie pravidlá experimentálneho overovania, považujem za svoju povinnosť v tejto sále upozorniť na to, že nejdú systém vylepšiť, ale že idú na ten Mikolajov klinec ešte aj naliať betón. Nedá mi neupozorniť na to, že návrhom povýšiť experimentálne overené kladne vyhodnotené inovácie vo vzdelávaní na úroveň štátnych vzdelávacích programov idú v skutočnosti demontovať základnú chrbtovú kosť v systéme, ktorou spomínaný dvojúrovňový model, napriek zlému začiatku a napriek všetkým chybám, je, a že hrozí, že tým de facto demontujú, hoci len v podobe nezamýšľaných negatívnych dôsledkov, aj tie posledné zvyšky nádeje na zväčšenie manévrovacieho priestoru pre školy pri kreovaní jedinečných školských vzdelávacích programov a na posilnenie slobody pre učiteľov jedného dňa. Raz, keď sa konečne zhodneme na tom, ako má vyzerať vzdelávanie v budúcnosti, v tých lepších časoch bez Roberta Fica.
Základy nášho vzdelávacieho systému sú totiž položené tak, a to bez ohľadu na to, kto ich položil a ako ich položil, aby nie štát ponúkal na centrálnej úrovni široký výber rôznorodých štátnych vzdelávacích programov, ale naopak, aby táto ponuka vznikala na nižšej úrovni, teda priamo v školách. Inými slovami, štát má poskytovať školám iba veľmi úsporné záväzné rámce na tvorbu nepreberného množstva rôznorodých školských vzdelávacích programov. Taká je základná filozofia nášho vzdelávacieho systému bez ohľadu na jeho zdeformovanú výslednú podobu. Je chybou, že sa ju v praxi nedarí napĺňať. Je chybou, že sú štátne vzdelávacie programy príliš napuchnuté, a je chybou, že sú tie školské vzdelávacie programy také neduživé, ale len vďaka tejto základnej filozofii tieto chyby dnes vidíme.
Logicky z toho vyplýva, že ak chceme v školách podporiť čo najintenzívnejšie tzv. inovatívne kvasenie, mal by byť ich manévrovací priestor pri tvorbe školských vzdelávacích programov čo najväčší, čo sa dá zabezpečiť len tak, že záväzným rámcom na centrálnej úrovni naordinujeme prísnu redukčnú diétu. Zároveň platí, že štátnych vzdelávacích programov by malo byť čo najmenej, najlepšie pre každý vzdelávací stupeň iba jeden, aby tých školských mohlo byť čo najviac, najlepšie, v každej škole aspoň v čomsi boli odlišné.
Predkladatelia návrhu však akoby sledovali úplne opačnú logiku. Ich zámerom je posilniť centrálnu úroveň dvojúrovňového modelu, povýšiť experimentálne overené inovácie na úroveň štátnych vzdelávacích programov a rozšíriť záväznú ponuku na úrovni štátu o iks alternatívnych vzdelávacích programov. Potiaľ možno pre niekoho na prvý pohľad stále dobre, hlavne, že sa aspoň kdesi zvýši pestrosť. No, ja si to nemyslím. Obávam sa, že prirodzeným dôsledkom tohto kroku môže byť, že v konečnej fáze ustrnie inovatívny pohyb vo vnútri škôl a že ustrnie nadobro, a že sa tým ochudobníme o stovky jedinečných vzdelávacích programov, ktoré nikdy nevzniknú. Totiž, čo bude pre učiteľov pohodlnejšie: vybrať si z centrálnej ponuky už hotový, overený, schválený alternatívny vzdelávací program a učiť podľa neho, alebo sedieť spoločne v zborovni hodiny a hodiny a dumať nad tým, ako čo najlepšie prispôsobiť vlastný školský vzdelávací program potrebám konkrétnych detí, konkrétnych žiakov danej školy. Obávam sa, že hrozí, že vďaka tomuto návrhu budeme mať vo vzdelávaní možno päť, možno desať a nech aj dvadsať alternatívnych vzdelávacích programov tam hore na centrálnej úrovni, namiesto stoviek rôznorodých pedagogických inovácií a prístupov dole v školách.
Pripúšťam, že to na prvý pohľad môže pre niekoho vyzerať ako zlepšenie stavu, ktorý máme dnes, keď štátne vzdelávacie programy nemajú ideálnu podobu a keď zdeformovaný systém alternatívam vo vzdelávaní nepraje, ale im podráža nohy.
Na záver, môžem dve vety ešte? Chcela som sa dotknúť aj Štátneho pedagogického ústavu, pretože si nemyslím, že by mal byť do zákona tento Štátny pedagogický ústav, a ani ďalšia štátna inštitúcia, NÚCEM, implementovaný bez toho, aby bol urobený audit štátnej správy, aby boli sme v audite ministerstva školstva informovaní o ich efektivite. Prekvapuje ma, že práve poslanci za SaS bez tohoto auditu narábajú s týmito štátnymi inštitúciami takto ľahkovážne.
A preto musím povedať, že napriek týmto spomínaným výhradám si, síce veľmi oceňujem snahu SaS o to, aby čiastkovými návrhmi aspoň trochu vylepšila vzdelávací systém, ale, bohužiaľ, tento konkrétny nebudem vedieť podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.9.2017 11:44 - 11:44 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem požiadať o presun čítania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) 

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nepočujem! O presun?

Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR
... o presun prvého čítania môjho návrhu zákona, tlač 685, na ďalšiu schôdzu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 15:00 - 15:00 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem za túto faktickú poznámku. Nemožno mi len nepotešiť sa a nesúhlasiť, avšak upozorňujem na to, že bol čas, že tento návrh zákona je opakovane v parlamente na prerokúvanie a že ja nevidím dôvod, prečo sa s tým stále otáľa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2017 14:51 - 14:59 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pripojiť sa v rozprave k výhradám, ktoré predniesli k návrhu novely zákona o sociálnych službách moje predrečníčky pani poslankyne Gaborčáková, Petrík a Jurinová. Stotožňujem sa s veľkou časťou spomenutých výhrad a nechcem zbytočne zahlcovať túto debatu ich opätovným vymenúvaním. Nedá mi však v rozprave nespomenúť argumenty, ktoré zaznievajú z úst samotných rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Obrátili sa na mňa v dobrej viere, aby sa o ich názore a požiadavkách diskutovalo aj na parlamentnej pôde, keďže ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich hlas v medzirezortnom pripomienkovom konaní nevypočulo. Ja tejto ich prosbe veľmi rada vyhoviem.
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením upozorňujú najmä na nesúlad definície zmyslu sociálnych služieb a reálnej praxe a upozorňujú na to, že problémy, na ktoré každodenne narážajú a s ktorými každodenne bojujú, tento váš návrh novely, pán minister, opäť nerieši.
Zákon o sociálnych službách upravuje okrem iného podmienky poskytovania sociálnych služieb, ktorých cieľom je podporovať sociálne začlenenie ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. V tomto zmysle majú sociálne služby slúžiť na zachovanie, obnovu a rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti.
Tieto podmienky poskytovania sociálnych služieb sa vám však, pán minister, nepodarilo v tejto novele nastaviť dobre. Deti sú špecifickou skupinou a v rámci sociálnych služieb by malo byť na ich potreby prihliadané so špecifickým zreteľom, v pozadí ktorého má byť viditeľná snaha vytvoriť a podporovať také intervenčné mechanizmy, vďaka ktorým budú maximalizované ich šance na začlenenie do spoločnosti. Tento váš návrh novely však neprihliada dostatočne na potreby tých najzraniteľnejších detí a ich rodín. Konkrétne rodín s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa chcú starať o svoje deti v domácom prostredí. Akoby ste vôbec nerozumeli, v čom tkvie podstata ich súčasných problémov. Tak ja sa vám to teraz pokúsim ešte raz vysvetliť.
Deti s ťažkým zdravotným postihnutím sú schopné rozvíjať sa, ale je potrebné ich k tomu stimulovať, je potrebné ich odborne, trpezlivo, systematicky a komplexne podporovať v rozvoji ich vlastnej aktivity a nie ich viesť k tzv. naučenej bezmocnosti. Znamená to okrem iného nerobiť úkony za deti, ale spolu s nimi. Pravidelne aj niekoľkokrát za deň, pričom treba aktivizovať celú rodinu, v ktorej takéto dieťa vyrastá. Ide o to, investovať v prvom rade do prevencie pasivity detí so zdravotným znevýhodnením a do potenciálneho znižovania ich odkázanosti na pomoc inej osoby.
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením vedia celkom jasne pomenovať, čo to znamená v praxi. Znamená to napríklad podporovať samostatnosť detí pri hygiene, to znamená, že deti treba najprv miliónkrát vysadiť na toaletu a k plienkovaniu pristúpiť až vtedy, keď je to nevyhnutné. Podporovať samostatnosť detí pri jedení, čo znamená učiť ich miliónkrát samostatne držať lyžicu, viesť ich ruku k ústam, trénovať samostatné jedenie nakrájaného jedla, napríklad s asistovaním, napichovaním na vidličku a podobne. Podporovať ich pri samostatnosti pri pití, čo znamená trpezlivý tréning samostatného úchopu, prechodu z fľaše na pitie na pohár, naučiť ich pridržať si ten pohár a tak ďalej a tak ďalej. Podporovať ich rozvoj komunikácie, napríklad používaním piktogramov, komunikačných kníh, zlepšiť ich orientáciu v čase, v jednotlivých činnostiach. Keď sa tieto a ďalšie základné úkony s dieťaťom denne opakujú niekoľkokrát, vytvorí si z toho svoju rutinu a stáva sa tým samostatnejšie.
S väčšinou detí so zdravotným znevýhodnením treba veľa rehabilitovať v rámci odporúčaných lekárskych postupov. Spomínané úkony však zároveň patria do cielenej sociálnej rehabilitácie dieťaťa. Odborná, systematická a dlhodobá realizácia načrtnutých úkonov je však podmienená dostatočne pestrou ponukou podporných služieb a najmä ich dostatočným financovaním, a tu som pri jadre mojej kritiky vášho návrhu zákona.
Poviem, aký by mohol byť ideálny stav. Pre potreby rodín s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím je mimoriadne efektívna ambulantná forma sociálnych služieb, ktorá by mala byť v návrhu zákona oveľa viac podporovaná. V zákone by mal byť jasne favorizovaný model, v ktorom má dieťa so zdravotným postihnutím možnosť vyrastať v prirodzenom domácom prostredí, a pritom má možnosť buď v pravidelných intervaloch dochádzať do zariadenia sociálnych služieb, kde dostáva potrebnú mieru vedenia a stimulácie, alebo môže využívať terénne odborné podporné služby doma. Ideálna je kombinácia oboch foriem.
Stotožňujem sa s pripomienkami platformy rodičov so zdravotným znevýhodnením, ktorí nás opakovane upozorňujú na to, že je v mnohých prípadoch pre dieťa lepšie, ak má možnosť vyrastať doma, v rodine, nie však v rodine izolovanej od vonkajšieho sveta a ponechané iba na seba, ale v rodine, ktorá má potrebnú oporu v odbornom vedení, vďaka ktorému dokáže s dieťaťom pracovať a zmysluplne mu pomáhať v rozvoji jeho jedinečného potenciálu.
Pre mnohých rodičov je dôležité mať dieťa doma, upevňovať si s ním citové väzby, cítiť jeho prirodzený hlad po blízkosti, láske a porozumení a zároveň mu poskytovať všetko potrebné na to, aby ho doviedli k čo najväčšej samostatnosti. Na to však potrebujú podporu v podobe lepšie fungujúcich, na potreby detí a ich rodín orientovaných sociálnych služieb. Potrebujú mať istotu, že ak sa podujmú na to, vychovávať dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím doma, dostanú potrebnú pomoc a ich rodina sa nezrúti a nerozpadne, ako sa dnes takýmto obetavým rodičom až príliš často stáva.
V návrhu novely zákona však chýbajú opatrenia, ktoré by vyrovnávali financovanie pobytových služieb v sociálnych zariadeniach so službami ambulantnými, resp. ktoré by podporili rozvoj ambulantných služieb, ktoré na Slovensku zúfalo chýbajú. Preto avizujem, že v súčasnej podobe návrh zákona nepodporím a ak prejde do druhého čítania, predložím v ňom pozmeňujúce návrhy, ktoré budú reflektovať najmä požiadavky rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 14:55 - 14:56 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi Mirovi Sopkovi za to, že posilnil rady nás skeptikov a neváhal to priznať a že zotrvá v tomto svojom snažení aj naďalej, čo týmto vlastne prisľúbil, pretože toto je jediná cesta, akým sa dajú meniť veci vo vzdelávaní. A zároveň mu chcem veľmi pekne poďakovať za to, čo vo svojom príspevku povedal, že chce otvoriť diskusiu o tejto téme. Ja sa domnievam, že toto je snáď jedna z tých najcennejších vecí, ktorú môžeme urobiť predkladaním návrhov zákona, o ktorých vieme vopred, ako dopadnú, pretože sú predkladané v opozícii, ale takýto prístup ja nesmierne oceňujem, chcela som to povedať nahlas. Jedine v diskusii je možné meniť veci a je mi veľmi ľúto, že tu znova a opäť o opozičných návrhoch diskutuje len opozícia medzi sebou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:08 - 17:09 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa aj ja z tohto miesta poďakovať pánovi riaditeľovi za obsažnú správu a za všetky činnosti, ktoré naozaj tento úrad vykonával. Nedá mi v podstate nezopakovať aj to, čo hovorila pani kolegyňa Jurinová a Blahová. Obe sme členkami, teda všetky tri sme členkami výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde sme túto správu prerokúvali a mňa opakovane udivuje postoj vládnych poslancov, ktorí odmietli čo i len prijať túto správu na vedomie. A ja sa domnievam rovnako ako Erika Jurinová, že niet najmenšieho dôvodu nevziať túto správu na vedomie, pretože všetky činnosti, ktoré mal tento úrad vykonávať, ich vykonával zodpovedne a kvalitne. A rovnako sa domnievam, že všetky snahy o demontáž tohto úradu alebo jeho kompetencií, tak ako sú nastavené, sú nebezpečné.
Skryt prepis