121
Ďakujem a slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi bližšie vysvetliť, prečo považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý a prečo vás dnes opakovane žiadam o jeho podporu.
Aktuálna jazyková politika Slovenskej republiky nereaguje dostatočne na spoločenské potreby vyplývajúce z postavenia Slovenska v európskom kontexte a nedokáže zohľadniť ani potreby spoločensko-jazykových skupín, ktoré vyplývajú z odlišného materinského jazyka.
Nepriaznivý stav v oblasti výučby štátneho jazyka je dlhodobo konštatovaný na rôznych úrovniach a doteraz sa ho nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa týchto odporúčaní je potrebné pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka využívať pozitívnu prax a relevantné metodiky vo výučbe cudzích jazykov a tieto pri výučbe oficiálneho jazyka, v prípade Slovenska slovenčiny, zohľadňovať.
Na toto koniec koncov upozorňovali v minulosti aj dnešní koaliční poslanci za stranu MOST – HÍD, preto nevidím dôvod, pre ktorý by nemohli tento môj návrh zákona podporiť. Je plne v súlade s ich požiadavkami v čase, keď boli ešte v opozícii. V roku 2014 napríklad vtedajší poslanec parlamentu, dnešný minister dopravy za stranu MOST– HÍD pán Árpád Érsek podal presne v tomto zmysle interpeláciu na vtedajšieho ministra školstva, dnešného koaličného poslanca pána Dušana Čaploviča a v interpelácii sa ho doslova spýtal, citujem: "Keby sa slovenčina vyučovala na národnostných školách ako cudzí jazyk, čo ste, pán minister, sľúbili, žiaci by mohli pracovať s textami, ktorým rozumejú a teda sú pre nich lepšie pochopiteľné. Je to v záujme ich lepšieho uplatnenia sa v živote. Slovenčina je pre maďarské deti cudzím jazykom, preto by sa mala vyučovať podobne ako ostatné cudzie jazyky. V súčasnosti však metodika jej výučby tomu nezodpovedá."
Z otázky je zrejmé, že poslancovi Érsekovi a strane MOST – HÍD ležali vtedy na srdci výlučne maďarské deti, zatiaľ čo môj návrh rieši problémy detí s akýmkoľvek iným materinským jazykom univerzálne, ale i tak kvitujem, že strana MOST – HÍD bola v tom čase politickým priekopníkom požiadavky prispôsobenia výučby slovenčiny reálnemu jazykovému kódu konkrétnych detí v školách.
Odpoveď vtedajšieho ministra, dnes pána poslanca Čaploviča bola vtedy zamietavá a vychádzala z rigidného postoja naznačeného hneď v úvode odpovede vetou, citujem: "Slovenský jazyk nie je pre občanov Slovenska v pravom zmysle cudzím jazykom." Pán vtedajší minister Čaplovič si vtedy neuvedomil, že tento kvázi obranný postoj, ktorý voči slovenčine zaujal a ktorým ešte aj dnes viacerí poslanci, a nielen zo strany SMER – SD, bránia nedotknuteľnosť slovenčiny ako národného pokladu, pracuje v skutočnosti proti slovenčine. Ak totiž niekomu nechceme uľahčiť zvládnutie štátneho jazyka, zrejme sa nikdy po slovensky dobre nenaučí a celkom určite si k slovenčine nevytvorí vzťah a nebude ju ani dobrovoľne používať v každodennom styku.
Toto historické okienko však otváram najmä pre ďalší argument, ktorý vtedy minister Čaplovič v odpovedi poslancovi Érsekovi uviedol, a to, citujem, "že na úspešné zvládnutie čítania a písania v slovenskom jazyku je bezpodmienečne potrebné dôkladné osvojenie si spomínaných zručností v materinskom jazyku, a preto sa pri osvojovaní si slovenského jazyka v školách vychádza z princípu opory o materinský jazyk". Tu zrazu veľmi dobre vidno nepochopenie celého zámeru, ako ho dnes predkladám ja, aj ako o ňom uvažovala pred časom strana MOST – HÍD. A som presvedčená, diskusia v parlamente pred polrokom o tomto návrhu zákona ma v tom utvrdila, že ešte aj dnes mnohí poslanci uvažujú o výučbe jazykov v zajatí rovnakých stereotypov, nepoznajúc iné formy a metódy, nepoznajúc moderné trendy vo výučbe jazykov. Tento argument vtedajšieho ministra Čaploviča, dnes pána poslanca, je totiž presným opakom toho, čo vtedy žiadala strana MOST – HÍD prostredníctvom svojho poslanca a čo navrhujem koniec koncov dnes aj ja.
Výučba slovenčiny metódami, akými sa dnes vyučujú cudzie jazyky, nepotrebuje oporu v zvládnutí čítania a písania v materinskom jazyku. Práve preto je vytvorenie takéhoto univerzálneho jazykového programu pre deti nehovoriace po slovensky, ktorý sa neopiera o gramatické a ďalšie pravidlá ich materinských jazykov, také dôležité. Len vtedy, keď sa budú tieto inojazyčné deti učiť slovenčinu moderným, efektívnejším spôsobom, teda spôsobom, v ktorom prevažuje výučba komunikačných zručností a porozumenie hovorenému slovu nad gramatikou, naučia sa po slovensky ľahko a rýchlo. A to platí nielen pre deti národnostných menšín chodiace do slovenských škôl, ale aj pre malých Rómov hovoriacich rôznymi nárečiami, ale aj pre deti Číňanov, Španielov či deti utečencov, ktoré, ak žijú na našom území, musia si v našich školách riadne plniť povinnú školskú dochádzku.
Dovoľte mi upozorniť, že týmto deťom pri výučbe slovenčiny v slovenských školách vôbec nepomáhame. A musím povedať, že som sklamaná aj z toho, z tých mála opatrení, ktoré táto vláda robí v prospech výučby slovenčiny v tzv. národnostných školách.
Strana MOST – HÍD sa síce stala v tomto období súčasťou koalície a presadila viacero opatrení v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nič z toho však nerieši problém, na ktorý narazila napríklad pani učiteľka Erika Bartošová v škole v Krupine, keď jej jedného dňa prišlo do triedy čínske dievčatko, či pani riaditeľka Hanka Chlupíková v škole v Novákoch, kde sa sčista-jasna objavil na druhom stupni vietnamský chlapec.
Na Slovensku navštevuje základné a stredné školy viac než 3,5-tisíca detí cudzincov, ktoré sa potrebujú naučiť po slovensky, a v tomto čísle zďaleka nie sú len žiadatelia o azyl prichádzajúci z tretích krajín. Sú to aj deti diplomatov, biznismenov, deti expertov, ktorí prichádzajú aj na vysoké manažérske posty na Slovensko a sťahujú sa za prácou s celými rodinami. Pre tieto deti nemáme v našich školách pripravený žiaden jazykový program, vďaka ktorému by rečovú bariéru mohli zvládnuť bez stresu, v čase riadneho vyučovania a s odbornou pomocou učiteľov.
Keď som tento môj návrh predkladala do parlamentu pred polrokom, predseda strany MOST – HÍD pán poslanec Béla Bugár mi vtedy vo faktickej poznámke povedal, citujem: "Samozrejme, zbytočne tu budete vysvetľovať niektorým našim kolegom tu v parlamente, že to nie je odnárodňovanie, že to je pomoc deťom, aby sa naučili slovenský štátny jazyk, lebo sa chcú uplatniť tu na Slovensku, to budete zbytočne vysvetľovať, lebo niektorým to ani kladivom do ich hlavy nedáte. Ale zároveň musím povedať aj ďalšiu vec, ministerstvo už vypracovalo inú metodiku výučby slovenského jazyka, aby sa deti naučili najprv rozprávať v tom jazyku. Takže z tohto hľadiska si myslím, že dotyčný návrh je už na stole pani ministerky a teda prichádza od vás, pani poslankyňa, trošku neskoro."
Prečo som teda predložila tento návrh do parlamentu znova? Z jednoduchého dôvodu, vyriešené nie je nič. Teda aspoň nie v prospech detí hovoriacich rôznymi materinskými jazykmi, nielen po maďarsky. Je pravda, že v súčasnosti prebieha v rezorte školstva národný projekt Metodicko-pedagogického centra s dlhým názvom Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ministerstvo ho naštartovalo v januári 2016 a ukončený má byť v decembri 2020. Čo však bude jeho konečným výsledkom, dnes ešte netušíme. A najmä, ako pomôže tento projekt deťom, ktoré nie sú žiakmi v maďarských školách, ale v slovenských? Ako pomôže deťom, ktorých materinským jazykom je napríklad spomínané rómske nárečie alebo tá čínština?
Koaličný partner MOST – HÍD je evidentne spokojný s tým málom, čo sa začalo v rezorte pre maďarské deti pripravovať. Ja s tým však spokojná nie som, pretože mi záleží aj na iných deťoch. Navyše je veľmi otázne, čo konkrétne sa vďaka spomínanému projektu zmení a najmä kedy. Za dva roky, odkedy bol spustený tento projekt, z tvorby novej metodiky na výučby slovenčiny možno už teraz profitujú iba tri základné školy s vyučovacím jazykom maďarským – Základná škola Bélu Bartóka vo Veľkom Mederi, Základná škola Mateja Korvína v Šamoríne a Základná škola Józsefa Kovátsa v Bátorových Kosihách. Finálna ucelená metodika využiteľná aj inde bude na svete až v roku 2020. Možno sa potom o ďalšie dva roky uľaví pri výučbe slovenčiny všetkým deťom v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Čo však bude s inojazyčnými deťmi v slovenských školách? Na to tento projekt nedáva odpoveď.
A teraz príde tá zaujímavá časť, v ktorej sa dotknem ďalšieho rezortného projektu, ktorým sa mimochodom tiež radi chvália aj poslanci MOST-u – HÍD, aj pani ministerka, a ktorý má uľahčiť deťom s iným materinským jazykom komunikáciu v slovenčine. Ani tento projekt nerieši jazykové problémy žiakov v našich školách univerzálne, ale týka sa zase len detí národnostných menšín. Zase najmä maďarských. Navyše, nejde o komplexnú metodiku výučby slovenského jazyka, ale len o doplnkové materiály, ktoré sa môžu a nemusia využívať na hodinách slovenčiny, ale možno s nimi pracovať napríklad popoludní v školskom klube. Projekt sa volá IKATIKA a má slúžiť na vytváranie a testovanie digitálneho obsahu pri výučbe slovenčiny detí v škôlkach a základných školách.
A tu sa nachádzame v bode mojej zásadnej výhrady voči tomuto projektu, ako aj voči zahmlievajúcej rétorike rezortu školstva, ktorou nás chce presvedčiť, že má veci pod kontrolou a problémy rieši v prospech veľkého množstva žiakov, nielen v prospech príslušníkov maďarskej menšiny. Moja výhrada sa týka spôsobu, akým ministerstvo školstva v prípade projektu IKATIKA hrubo zavádza verejnosť a opakovane v tlačových správach klame. Podľa medializovaných informácií, ktoré rezort chrlí do médií už druhým rokom, naposledy 10. mája, sa do spomínaného projektu zapojilo 30 materských škôl a nultých ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym, maďarským a rómskym. Tak som si overila, koľko takých škôl s vyučovacím jazykom rusínskym či rómskym na Slovensku vlastne máme, lebo viem, že deti hovoriacich rómskych nárečím, nie štandardizovanou rómčinou, máme v školách ako maku, ale neviem o žiadnej materskej ani škole, ktorá by bola zriadená s vyučovacím jazykom rómskym, ako informuje ministerstvo. A veru je to presne tak.
Na rezortnom webe som zistila nasledovné údaje, ktoré som si overila ešte aj prostredníctvom infozákona na ministerstve školstva: Na Slovensku máme počet materských škôl s vyučovacím jazykom rómskym – nula, počet materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym – nula. Počet základných škôl s vyučovacím jazykom rómskym – nula, počet základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym – nula. Veľmi podobná je aj situácia so školami s vyučovacím jazykom rusínskym. Počet materských škôl s vyučovacím jazykom rusínskym – 1, počet materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym – 2. Počet základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym – nula, počet základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym – 2.
Tak, prosím vás, pre koho projekt IKATIKA zase je? Opäť najmä pre deti a žiakov hovoriacich po maďarsky. Lebo ako vyplýva z týchto údajov, na Slovensku nemáme prakticky žiadne škôlky a školy s vyučovacím jazykom iných menšín. Je poburujúce, ako ministerstvo školstva zavádza verejnosť pri medializácii projektu IKATIKA, keď tvrdí, že pripravuje projekt pre žiakov v školách, ktoré de facto neexistujú. A robí tak pri každej jednej tlačovej správe vydanej k aktivitám projektu. A keďže dodnes nedošlo k žiadnej oprave zo strany rezortu, kladiem si otázku, či to nerobí zámerne, aby aspoň takto ministerstvo vylepšilo imidž v tejto téme. Vieme, že na Slovensku nám predsa hrozí konanie Európskej komisie voči diskriminácii rómskych žiakov v školách a my sme tu už na tejto pôde pani ministerku Lubyovú počuli dvakrát, raz to bolo na hodine otázok a druhýkrát to bolo včera, tesne pred hlasovaním na mimoriadnej schôdzi o odvolávaní pani ministerky Matečnej, keď povedala, že: ´No veď ale tá Európska komisia, ona číta tie naše médiá. Veď prečo robíte hystériu? Tam treba seriózne informovať, aby si tá Európska komisia prečítala o tom, ako to tu riešime.´ Tak naozaj tá moja otázka je na mieste, či to nerobí ministerstvo zámerne.
To však v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že pre tie deti, ktoré hovoria doma iným materinským jazykom ako slovenským či prípadne maďarským, neurobila táto vláda a v nej ani strana MOST – HÍD nič, aby im pomohla prekonať v škole jazykovú bariéru, na ktorú neustále pri výučbe v slovenských školách narážajú a ktorá negatívne ovplyvňuje ich výkon v škole a aj vzdelávacie výsledky. Môj návrh myslí aj na tieto deti, preto vás prosím o jeho podporu.
Na záver mi dovoľte prečítať ešte podporné stanovisko k tomuto návrhu, ktoré mi vo forme spoločného vyhlásenia doručili výskumníčky a výskumníci z oblasti aplikovanej jazykovedy z Univerzity Komenského v Bratislave, z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a z Prešovskej univerzity v Prešove.
Citujem: "My výskumníci a výskumníčky v oblasti aplikovanej jazykovedy sa vo svojej profesionálnej praxi stretávame s prekážkami, ktorým pri učení sa slovenského jazyka čelia ľudia s odlišným materinským jazykom. Táto sféra aplikovanej jazykovedy má na Slovensku bohatú tradíciu a vypracované metodiky, ktoré sa tradične uplatňovali a uplatňujú najmä na vzdelávanie dospelých, a to na domácich i zahraničných univerzitách. V prípade detí s odlišným materinským jazykom v sieti regionálneho školstva, teda deti, pre ktoré je slovenčina druhým, tretím či iným jazykom, je situácia odlišná, hoci z perspektívy predmetovej didaktiky ide o podobný problém. Rovnako ako v prípade jazykového vzdelávania dospelých aj vzdelávanie detí s iným materinským jazykom si vyžaduje špeciálny prístup. V domácej i svetovej lingvistike sa tento prístup opisuje termínmi slovenčina ako druhý či slovenčina ako cudzí jazyk, pričom ide o metodologickú terminológiu a prax založenú na dlhoročnom odbornom výskume, nie na kvalitatívnom či ideologickom hodnotení slovenčiny. Žiaľ, táto perspektíva je v jazykovej príprave na Slovensku dlhodobo podceňovaná a ignorovaná. Najlepšie ju ilustruje fakt, že dosiaľ nebola vydaná jediná učebnica slovenčiny rešpektujúca špeciálne metodiky pre deti s iným materinským jazykom. Na dôsledky tohto stavu jasne poukazujú aj výsledky medzinárodných testovaní, rovnako i hodnotiace správy o stave používania slovenského jazyka z Odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a výsledky Štátnej školskej inšpekcie.
Sme súčasťou verejného sektoru a je preto našou spoločenskou povinnosťou upozorniť na príčiny a dôsledky ignorovania odbornosti vo vzdelávacej politike. Vo svojej praxi sa podieľame na tom, k čomu sa zaväzuje aj štát, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Skutočnosť je však odlišná a domnievame sa, že zmeny smerujúce k vytvoreniu rovnakých šancí pre všetkých nie je možné uskutočniť bez prizývania vedeckých a odborných pracovníkov do rozhodovacích procesov, ako to bolo doteraz. Týmto vyhlásením deklarujeme svoje stanovisko o nevyhnutnej potrebe napraviť tento stav, ale tak isto aj svoju vôľu podieľať sa na uskutočnení tejto zmeny."
Takže, ako vidíte, odborníci sami ponúkajú, že sa zapoja do prípravy takéhoto jazykového programu. Preto vás prosím o podporu pre tieto deti, ktoré som spomínala.
Ďakujem.
Skryt prepis