Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Priznám sa, že na tento príspevok sa nedá vecne reagovať. Obdivujem kolegu Ondra Dostála, že to dokázal.
Ja by som len prečítala niekoľko správ, ktoré mi prichádzali od voličov, nie vašich, pani poslankyňa Grausová, ktorí sa nestačili čudovať, čo tu všetko odznelo. "Ako sa dá na toto reagovať? Tam už je snáď všetko. Ja som sa totálne stratil a to dávam pozor. Preboha, koľkokrát ešte povie slovo belošský? Bože, toto je absurdne hnusné, krvácajú mi uši. To je, ako keby niekto čítal kľúčové slová v hlavných správach Sputnika. To nemá hlavu ani pätu. Tento človek by nemal mať asi ani volebné právo. Kiež by mohla byť trestne stíhaná za výroky na pôde parlamentu. Čo tam robí ten Bugár?"
Toto, toto, pani poslankyňa, chodilo na vás, ako reakcia na vaše vystúpenie. Vy ste tu vyliala jednu absolútne hnusnú stoku na pôdu parlamentu. Vy ste tu, vy ste tu skutočne mala rasistický prejav, ktorý nepatrí nieže na pôdu parlamentu, ale do dnešných čias už nepatrí, do tejto krajiny. Sa hanbím za vás.

Pani poslankyňa Verešová, ja si ťa veľmi vážim ako ženu kolegyňu aj z ľudskoprávneho výboru, ktorá vždy vecne posudzuje akýkoľvek problém a snaží sa naň vecne reagovať. O to viac som teraz prekvapená tvojím príspevkom, z ktorého je jasné, že tvoja osobná zatrpknutosť je vlastne dôvodom ako keby k posilňovaniu nenávisti, ktorú tu na Slovensku niektoré, najmä kresťanské kruhy rozdúchavajú v súvislosti s Istanbulským dohovorom. Veď takto predsa nemôžeme pristupovať seriózne k vecnej argumentácii ohľadom problému, ktorý máme na stole. Ako osobná zatrpknutosť predsa nemôže byť impulz. Ako celé tvoje vystúpenie bolo v podstate očierňovaním Istanbulského dohovoru a ľudí, ktorí ho presadzujú, namiesto toho, aby si svojím vystúpením tlmila vopred vášne, ktoré môžu aj v tejto poslaneckej snemovni nastať v súvislosti s týmto dokumentom, a ty veľmi dobre vieš, že tie vášne naozaj nie sú na mieste..
A prečo sa podieľaš na tom, tomu nerozumiem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, domnievate sa, že ženy sú na Slovensku dostatočne chránené? Ja si vás dovolím upozorniť, že ženy nemajú chrániť iba právne predpisy, ale že ich majú chrániť aj tzv. mäkké pravidlá, to znamená celková spoločenská atmosféra. A v tej by malo platiť, že všetci sme si rovní a všetci požívame rovnaké práva a ochranu, a toto stále na Slovensku, bohužiaľ, pre ženy neplatí.
A dotknem sa aj tretieho vášho bodu. Vy sa mylne domnievate, že pojem rodové stereotypy alebo teória rodových stereotypov vychádza z nenávisti voči ženám, že hovorí o nenávisti mužov voči ženám. No ja si vás dovolím opraviť. Ono je to vlastne neláska k ženám, o čom sa tu rozprávame. To je povyšovanie sa nad ženu a nedostatok rešpektu k ženám a to tu na Slovensku, bohužiaľ, je stále platné pravidlo.

Ja len chcem reagovať veľmi krátko. Simona, ty si sa opýtala vo svojej reči v rozprave, že, že prečo vlastne predložili tento návrh zákona, a predpokladala si, že preto, aby si zvýšili politické body v kampani. Ja to musím zopakovať len pre poriadok. Ja som to hovorila už pri, v rozprave pri Istanbulskom dohovore, hovorila som to v rozprave už k tomuto návrhu zákona včera, poviem to opäť, aby nevznikla žiadna mýlka. Pán farár Kuffa 11. novembra tohto roku v kázni, ktorú mal v Trnave, povedal, pochválil sa, je to na webe, je to dostupné, pochválil sa, že on na stretnutí s predsedom Dankom povedal Andrejovi Dankovi: Dajte niečo v tej SNS ešte proti Istanbulu a proti potratom. Takto, ako ma počuješ. A pán predseda Danko najprv sa okúňal, že teda už je neskoro, už je to pred voľbami, už sa to nehodí, veď to nie je zase až taká téma, ale napokon si to zvážili, že tie politické body by im to prinieslo, keď už teda otec Kuffa prosí, tak otec Kuffa ich zrejme aj v kostoloch potom za to pochváli, a teda sa narodili tieto dva návrhy, ale ich otcom je vlastne farár Kuffa a to si povedzme. A preto my tak ostro vystupujeme voči tomuto, preto sa nás to tak osobne dotýka, preto hovoríme, že parlament nie je kostol. Nie preto, že ideologicky nesúhlasíme, ale je tu jasne vidieť celá tá niť toho vývoja, ako tieto veci vznikajú a akým spôsobom sa interpretujú a čo potom z tých kostolov zaznieva. Takže to nie je sranda teraz. To nie je len o tom, že my máme iný názor ako pani Verešová alebo my máme iný názor ako pani Smolíková, že teda Simona Petrík a Janka Cigániková a Zuzana Zimenová tu vystupujú zrazu ako veľké liberálky. Ja sa naozaj bojím o charakter tejto krajiny, pretože vy točíte to kormidlo do nebezpečných vôd.

Pani poslankyňa Verešová, Anička, ja tiež neraz s tebou súhlasím v sociálnych témach, v témach naozaj pomoci aj so zdravotným znevýhodnením ľuďom, ale teraz som presne na tej strane ako Simona Petrík. Teraz si povedala toľko demagogických prepletencov a vložila si nám do úst veci, ktoré sme vôbec nepovedali. Veď na tejto pôde dnes vôbec nezaznelo to, z čoho si nás ty obvinila, že chcete zakázať interrupcie. Veď toto sme tu nikto z nás nepovedali, takže ja som bola prekvapená, že týmto si začala svoj príspevok, ale dobre.
Hovoríš o tom, že o nič iné ti nejde iba o informovanie žien. Ja by som bola tiež za to, keby sa v našej krajine lepšie informovalo. Ja napríklad vo vzdelávaní už búšim niekoľko rokov, pomaly aj desaťročí a žiadala by som aj od vlády, od ministerstva najmä informácie pre rodičov, keď sa im narodí dieťa, od 0 rokov, aby vedeli, akým spôsobom, čo s ním majú robiť, ako ho majú viesť, akým spôsobom sa má to dieťa, ako má napredovať, čo majú pre to urobiť. V krajinách, ktoré my sme teraz dávali za príklad, že tam majú vyriešenú aj humánnu antikoncepciu a robia to inak, v týchto krajinách napríklad aj informovanie majú na oveľa vyššej úrovni.
Ja sa domnievam, že to, čo vy navrhujete, aby o týchto veciach informovali ženu náboženské spoločnosti, je ďaleko za tou predstavou, o ktorú ja tu usilujem už desať rokov. Tu má byť naozaj informovanie z lekárskeho hľadiska a nie nejakými letáčikmi náboženských spoločností. To ja sa toho naozaj desím, kam ideme v tejto krajine, akým smerom sme sa pobrali.

Ďakujem ti, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Alan, ďakujem za to, že si tu vystúpil ako lekár a povedal si naozaj veľa lekárskych faktov a upozornení, tak ako aj vo faktickej poznámke predtým. Ja osobne si nemyslím, že si tu konšpiroval, ty si sám sa nad tým pousmial, čo si povedal a povedal si, že však keby som chcel, tak by som si mohol myslieť, ale nemyslím si to, ale ja by som sa pustila trochu ďalej. Ty si povedal, že sa ti to zdalo ako najprv ako taký návrh na to, aby keď tá tabletka "po" mala byť na recept, aby bolo čo najviac tých dievčat a žien tehotných a aby potom, keď iné nebudú mať riešenie, museli ísť na interrupciu, aby sa zvýšil počet interrupcií.
No nie, takto to oni nemyslia, ale je fakt, že tá tabletka "po" vadila predkladateľom práve preto, lebo chceli, aby bolo viac tehotných na Slovensku a vyvíjajú ten tlak a zvyšujú tlak na tie ženy na to, aby na tú interrupciu nešli, to znamená, aby sa viacej detí rodilo na Slovensku a aby sa o tom žena nerozhodovala sama a slobodne, akým spôsobom chce naložiť so svojím životom, ale aby mala zvýšený tlak na to, na tú interrupciu neísť.
A ja ti veľmi pekne ďakujem aj za to, čo si tu povedal, že keď sa aj tvária predkladateľky, že oni vlastne len chcú, aby boli ženy informované, že o nič iné tu nejde, že veď je to na nich, len nech sa zvýši informovanosť, no dobre, ale o čom vlastne majú byť informované? O rizikách, ktoré by vôbec nemuseli nastať, keby sa interrupcia vykonávala v ranných štádiách, nie v narkóze, nie krvavo, ale humánnejšie a bezpečnejšie tabletkou? O tomto to celé je? Tak si to priznajme, že je to o tom, že chcete, aby sa na Slovensku rodilo viac detí. Tak to potom takto nazvite.

Ja už nebudem opakovať to, čo moji predrečníci povedali, pretože presne v tomto duchu som aj ja chcela celú tú faktickú niesť. Ja len, ja len sa dotknem procedurálne jednej výhrady.
Pani poslankyňa, naozaj, včera sme sa tu, sme si tu vypočuli od vás desaťstranový pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ku ktorému sme sa ešte mali šancu nejako vyjadriť, pretože bola aj možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Dnes ste to stiahli, prednesiete tu nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale rozprava je uzavretá. Ako pre nás je to už nula, je to pasé. My môžeme akurát vám dať teraz nejakú faktickú poznámku, ale celá tá debata už je spláchnutá. Takto si predstavuje SNS naozaj serióznu diskusiu o hodnotových témach? Toto je podľa vás seriózna odborná alebo aj verejná debata, ktorá môže a má trvať toľko, koľko treba?
Toto je jednoducho diktát strany SNS. Vy sem prídete s nejakým pozmeňujúcim návrhom a verím tomu, že to máte vydiskutované tak, že nech tam napíšete čokoľvek, už je to v podobe, že to jednoducho koalícia podporí. A celá tá debata je tu dnes o čom?

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán podpredseda, ja začnem tak priamo, lebo počúvala som vaše vystúpenie aj pri skrátenom legislatívnom, teda návrhu na skrátené legislatívne konanie a tam ste povedali, že veď predsa o čom celom tomto sa máme rozprávať, veď alokácia týchto eurofondov ostáva nezmenená. Odpovedáte áno. No tvrdíte nám, že teda o peniaze určené na výskum a inovácie vedecké pracoviská neprídu, ale tomu ťažko možno uveriť. Týmto tvrdením podľa mňa iba zavádzate a zavádzate zákonodarcov, médiá aj verejnosť.
Pravda je totiž taká, že peniaze určené pôvodne na výskum a inovácie sa zlúčením do operačného programu integrovaná štruktúra (pozn. red.: správne má byť "Integrovaná infraštruktúra") s vysokou pravdepodobnosťou minú nie na vedu, ale na dopravu. Ja nikde nevidím záruky, že by sa potom neskôr v budúcnosti mala platiť z balíka určeného na infraštruktúru veda a výskum. Tam žiadne záruky ja naozaj nevidím. Tento váš prísľub je iba v rovine planých predvolebných sľubov. V tejto chvíli totiž ide o jediné. Peniaze, ktoré nedokáže ministerstvo školstva nasmerovať do zmysluplných projektov, chcete urýchlene naliať tam, kde sa pomerne ľahko minú, a doprava je oblasť, kde sa môžu zazmluvniť a čerpať pomerne rýchlo. Ale veď sám ste nám to takto povedali aj v predchádzajúcej rozprave, keď ste vraveli, že tento operačný program má pomerne jednoduché a rýchle čerpanie, že nám to ukazujú čísla, a preto je dobré to zlúčiť s týmto programom.
Dôležité pre vás totiž je, aby sa peniaze niekam nasmerovali do konca kalendárneho roka 2019. V princípe hocikam, kde s tým nebude problém. Základom je neprísť o 175 mil. eur. To je, samozrejme, len časť z balíka vo výške takmer 433 mil. eur, ktoré hrozí, že stratíme, ak ich Slovensko počas novembra a decembra nenasmeruje do zmysluplných projektov. Avšak suma... (Výkriky v sále. Zaznievanie gongu.)
Ja by som poprosila, áno, pán predsedajúci, keby ste urobili poriadok. Ja už som desaťkrát počula od pána podpredsedu, že klamem.

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Takisto chcem poprosiť pána podpredsedu vlády, aby neprerušoval rečníčku, a takisto prosím aj kolegov v sále o pokoj. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu.)

Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR
My musíme totižto tieto peniaze naozaj nasmerovať do zmysluplných projektov ešte počas novembra a decembra tohto roku. Avšak suma, ktorá leží ladom v Operačnom programe Veda a výskum, teda 175 mil. eur, je zo všetkých týchto operačných programov najvyššia, to je pravda, to treba zdôrazniť. A rovnako to bolo aj v minulom roku. Aj minulý rok bola suma, o ktorú hrozilo, že Slovensko príde, najvyššia práve v tomto operačnom programe. No tak urobiť dvakrát tú istú chybu vnímam ako dôkaz totálnej neschopnosti ministerky Lubyovej zo SNS manažovať čerpanie eurofondov. Ale to ste nevedeli už pred rokom, že bude tento problém?
A keďže termín pravidla N+3 nepustí a neschopnosť ministerky Lubyovej sa na manažérsku zodpovednosť za mesiac nijakým zázrakom nepremení, bude zrejme naozaj lepšie, keď peniaze poputujú v tejto chvíli na iný účel.
A v tejto chvíli asi ani nemá veľký zmysel mudrovať o tom, čo potrebuje Slovensko akútnejšie vystužiť finančnou injekciou z eurofondov, či podvyživenú vedu, alebo neexistujúce diaľnice, ktoré ste sľubovali, že budú v roku 2010. Takže nechcem z tohto miesta teraz hromžiť na to, že peniaze určené na vedu sa významne stenčia. Kritizujem najmä to, že vláda nie je schopná ani len minúť peniaze, ktoré ležia na zlatom podnose, a potom od nás chce, aby sme dôsledky tejto neschopnosti zachraňovali.
Finta je v tom, že ak sa zlúčia dva operačné programy do jedného, nebude sa pravidlo N+3 posudzovať pre tieto programy osobitne, ale spoločne. Je tak? (Reakcia ministra.) A keďže v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra nie je až taký problém peniaze zazmluvniť a minúť, tak tých 175 mil. bude v suchu. V skutočnosti sa však tieto peniaze naozaj musia zazmluvniť na riešenie kolabujúcej dopravy a nie na vedecké projekty. Lebo ak by ste ich vedeli zazmluvniť na vedecké projekty, nie je dôvod na to, aby sa tie programy zlučovali.
Navrhujem teda povedať to takto priamo aj ľuďom a priznať si farbu a povedať pravdu aj v otázke, či sa peniaze pôvodne určené na výskum a inovácie nalejú do dopravy len dočasne ako taká neformálna pôžička a aké sú reálne záruky na to, že sa v budúcnosti tie peniaze na vedu v tom napuchnutom operačnom programe určenom na infraštruktúru naozaj nájdu. Alebo ste si povedali, že to je jedno, hlavne nech sa peniaze minú zmysluplne a keď sa celé minú na dopravu, nikomu to vadiť nebude?
Veď nemusíte zahmlievať, obe sféry sú podfinancované, obe potrebujú zdroje, len vravte pravdu! Čo mňa osobne najviac hnevá, je okrem neschopnosti ministerstva školstva práve toto zahmlievanie. Ako keby sme boli všetci teľce, tak nás kŕmite báchorkami, že vždy bude len lepšie a že nikto nikdy o nič nepríde.
Lenže realita je úplne iná. Väčšina z nás rozumie písanému textu a vie aj počítať. A mnohí z nás máme aj osobné skúsenosti, ktoré nás utvrdzujú v tom, že keď hocktorá z Ficových vlád niečo zahmlieva, tak to smrdí ale obrovským problémom. A to platí aj o tejto aktuálnej vláde, ktorú de facto stále vedie Robert Fico, nám to tu predvádza v tom parlamente každý deň.
Keď vravím o zahmlievaní, nemám na mysli len dôvodovú správu k skrátenému legislatívnemu konaniu a k samotnému návrhu zákona. Zahmlievané sú totižto aj iné informácie, napríklad o riadnom čerpaní eurofondov za viaceré obdobia. Pri študovaní tejto problematiky som totiž zistila, že úrad, váš úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu ako centrálny koordinačný orgán pre eurofondy nevedie riadne informácie o tom, koľko zdrojov podľa pravidla N+3 už Slovensko reálne stratilo. Informácie o dekomitmente sa v dostupných dátach neuvádzajú korektne. Uvádza sa len informácia, koľko zdrojov podľa pravidla N+3 treba do konca príslušného roka deklarovať komisii, ale ako to potom dopadlo, to sa už nikde nedočítame. Ak nie je postup vlády v čerpaní eurofondov transparentný v tejto veci, je jasné, že len ťažko môžeme dôverovať vašim sľubom pri zlúčení dvoch operačných programov, čo je, mimochodom, proces, s ktorým na Slovensku ešte nemáme skúsenosti. Môžete nám teraz sľúbiť hocičo a nikto nevie, ako to celé bude prebiehať.
Na záver si dovolím položiť ešte jednu otázku, ktorá mi napadla pri porovnávaní úspešnosti kontrahovania a čerpania eurofondov v jednotlivých operačných programoch. Keď sa pozerám na úspešné kontrahovanie a čerpanie v Operačnom programe Ľudské zdroje pod gesciou ministerstva práce a sociálnych vecí, prečo ste ten zaostávajúci Operačný program Výskum a inovácie nešupli radšej pod ľudské zdroje? Vy ste sám – a zopakujem to – hovorili dnes dopoludnia o tom, že musíte tieto programy zlúčiť preto, aby sa to čerpanie naštartovalo, pretože viete, že v operačnom programe infraštruktúra je to čerpanie dobré, no ale tuná je v tej tabuľke pri Operačnom programe Ľudské zdroje nula nevyčerpaných a nenakontrahovaných projektov. To je úplne najlepšie. Časť peňazí z Operačného programu Ľudské zdroje čerpá aj ministerstvo školstva. A navyše ministerstvo školstva je jedným zo sprostredkovateľských orgánov pod ministerstvom práce ako riadiacim orgánom Operačný program Ľudské zdroje. Takže zdroje pôvodne určené na vedu a inovácie by v takomto prípade mohli naďalej ostať v gescii rezortu školstva, len by sa míňali na iný účel.
Aby bolo jasné, ja si stále myslím, že ministerka Lubyová manažérsky zlyhala a že nie je prezieravé ponechať jej v rukách príliš veľkú zodpovednosť za eurofondy, ktoré nedokázala doteraz nikam nasmerovať. Ale zas na druhej strane, veď táto vaša vláda už, chvalabohu, končí a realizácia čerpania bude, dúfam, v iných rukách. Aj v tejto chvíli ide len o to, kam to nasmerovať, aby nám to neprepadlo.
A práve v rezorte školstva je dosť oblastí, ktoré by takúto finančnú injekciu bez problémov absorbovali podobne ako doprava. Takou oblasťou je napríklad akútny nedostatok asistentov učiteľa v školách, z ktorých časť sa dnes hradí práve cez eurofondy. A hoci som stále presvedčená, že financovanie asistentov učiteľa z eurofondov nie je dobrý krok, lebo ich treba začať platiť systematicky a nárokovateľne zo štátneho rozpočtu, domnievam sa, že v tejto chvíli, keď už hrozí, že o neminuté peniaze prídeme, bolo by múdre naliať ich v školstve tam, kde dnes zúfalo chýbajú. Netreba ich presúvať nasilu akurát do dopravy.
Okrem chýbajúcich asistentov učiteľa máme v školstve aj ďalšie resty, ktoré by možno pomohli vykryť eurofondy. Práve sa končí eurofondový projekt Škola otvorená všetkým na podporu inkluzívneho vzdelávania. Školy tak prídu, keďže tento projekt skončí, o 422 pedagogických asistentov a o 234 odborných zamestnancov. Tak prečo ministerka Lubyová nežiada smerovať tieto voľné peniaze do odbornej podpory pre žiakov so zdravotným znevýhodnením? Ale aj pre žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia by sa to... (reakcia ministra), by sa to mohlo; pán podpredseda, ja mám svojich 20 minút a ja mám svoje právo zákonodarcu a poslanca a ja si môžem vo svojich 20 minútach hovoriť k veci, čo potrebujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
K veci áno.

Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Prečo ste nenasmerovali tieto peniaze radšej tam, napríklad do podpory žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia? Veď Európska komisia začala voči Slovensku konanie za pretrvávajúcu diskrimináciu detí žijúcich v extrémnej chudobe z marginalizovaných rómskych osád. Práve preto, lebo Slovensko neponúka dostatok opatrení v tejto oblasti.
V školách nám chýba aj ďalší odborný personál, nielen asistenti učiteľa. Učiteľom chýbajú vzdelávacie programy, ktoré by ich vyškolili na prácu s týmito deťmi s rôznym znevýhodnením. Deti z marginalizovaných rómskych komunít potrebujú lepšie materiálne zabezpečenie v školách, napríklad v podobe poskytnutia zadarmo učebných pomôcok, ale počas celého toho chodenia do školy, nie iba v prvej triede. Treba podporiť prácu ľudí v komunitných centrách, treba zabezpečiť realizáciu celodenného vzdelávania aj v popoludňajšom čase, na to všetko chýbajú ľudia. Prečo ste to nezhrnuli do Operačného programu Ľudské zdroje?
Veľa vecí v školstve chýba. Zodpovedná ministerka školstva by mala hľadať zdroje na naplnenie týchto a ďalších proinkluzívnych opatrení a ak sa niekde v rezorte nájdu nevyužité zdroje, mala by ich naliať do podpory inklúzie, ktorú počas svojho pôsobenia vo funkcii podporovala len slovne. No lenže to by tam nesmela sedieť ministerka Lubyová. Takže dobre.
Na záver len toľko, ak chcete, aby sa peniaze presunuli na infraštruktúru, tak povedzte nám konečne pravdu, čo sa s tými peniazmi naozaj stane a čo sa z nich má vlastne zaplatiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem ti za, za tvoj príspevok, pán poslanec Heger, ja sa pridám k svojim predrečníčkam, že naozaj veľmi rada ťa počúvam a veľmi rada s tebou diskutujem, a dotknem sa len jednej veci.
Ty si tu spomínal aj váš návrh, ktorý bol k tejto téme predložený počas tohto volebného obdobia a týkal sa aj utajených pôrodov, a ja som podporila tento návrh vtedy, a práve preto, že sa týkal napríklad aj adopcií a týkal sa napríklad aj toho, čo dnes nie je úplne bežné v pôrodniciach, a to je priloženie dieťatka hneď po narodení, umožnenie kontaktu s budúcimi rodičmi. Aj v prípade adoptovaných detí ste sa o toto usilovali a to som považovala za veľmi dobrý nápad.
No ale ak, ak teraz hovoríte o tom, že sa tešíte, že v pozmeňujúcom návrhu sa riešia napríklad utajené pôrody, lebo teda tá žena potrebuje mať pocit istoty a bezpečia, a keď sa rozhodne to utajiť, tak to otočme trochu. Čo to hovorí o našom Slovensku, čo to hovorí o našej krajine, že potrebujeme sem predkladať také návrhy, ktoré, ktoré pomáhajú ženám alebo pomôžu ženám utajiť, čo vlastne, ešte stále hanbu? V tomto storočí ešte stále hanbu? A takýmito návrhmi, ktoré predkladá SNS, ktorý predkladajú kotlebovci, tak takými návrhmi my v podstate meníme charakter Slovenska a hovoríme, že áno, je to hanba, lebo potrebujeme mať manželské zväzky, lebo potrebujeme, aby rodina a matka strážila rodinný krb. Áno, potrebujeme, aby sa čo najviac detí rodilo, ale v manželstve, a nie inak, lebo inak je to hanba.
No to kde sme, prosím vás pekne? To naozaj chcem ten charakter Slovenska takto pokriviť?

Ďakujem za reakcie. Dovolím si reagovať na tri faktické poznámky.
Na poznámku pani poslankyne Gaborčákovej a pána Hegera. Ja som spomínala pána farára Kuffu v úplne inej súvislosti, ako ho spomenul pán poslanec Heger alebo ako sa ohradila pani poslankyňa Gaborčáková. Ja som povedala, že na základe jeho požiadavky bol predložený tento návrh zákona, podobne ako aj návrh na uznesenie o odmietnutí Istanbulu. A nehovorím do vetra, nehovorím len tak ani nechcem nikoho osočovať, pán farár Kuffa to sám takýmto spôsobom nás o tom informoval vo svojej kázni zo dňa 16. novembra v Trnave, kde sa týmto pochválil. To znamená, že ak citujem farára Kuffu, tak ho nijakým spôsobom neurážam. Jednoducho prišiel za Andrejom Dankom alebo Andrej Danko za ním, ako sa chválil, a požiadal ho, aby ešte takéto dva návrhy SNS predložila, a dokonca vraj sa pán predseda Danko tomu bránil, pretože hovoril, že už je tesne pred voľbami a že už sa to neoplatí, ale napriek tomu teda prisľúbil. Takže na tento podnet sa to celé udialo.
A, pán poslanec Zelník, ak ma vy teraz ako upozorňujete, že nemám vlastne v druhom čítaní rozprávať o návrhu zákona a o ustanoveniach, ktoré boli predložené do parlamentu, lebo už odznel nejaký pozmeňujúci návrh, no to snáď nemyslíte vážne? Veď ešte nebolo hlasované o ničom. Ak neprejde tento pozmeňovák, tak hrozí, že prejde ten návrh v pôvodnom znení.
Veď my tu máme na stole všetky možnosti a je mojou povinnosťou vyjadriť sa ku všetkým možnostiam.