Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.7.2020 o 2:54 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2020 2:54 - 2:56 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Svrček, ja nespochybňujem potrebu zmeny nastavenia zákona o generálnej prokuratúre alebo celej voľby alebo tých niektorých atribútov tejto voľby ako je napríklad verejné vypočutie. Veď mi samy sme zaviedli verejné vypočutie pri sudcoch ústavného súdu a nemáme najmenší problém toto rozšíriť aj na kandidátov na generálnu prokuratúru. Tak isto nemáme problém ani s rozšírením navrhujúcich subjektov. Tak isto nemáme problém ani s ďalšími vecami v tomto zákone avšak čo som na čo som poukazoval bolo to, že v programovom vyhlásení vlády ste si nastavili nejaké parametre na zlepšovanie kvality legislatívneho procesu a ten proces, ktorým išiel práve tento návrh zákona išiel úplne v rozpore s tými vyhláseniami, ktoré ste si z hľadiska kvality legislatívneho procesu samy nastavili v programovom vyhlásení vlády, kde je napísané niekoľkokrát, že sa zasadíte o to, aby sa neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie. Mám za to, že takýto zásadný zákon z hľadiska justície a prokuratúry má byť garantovaný práve ministerstvom spravodlivosti, keďže vláda pripravovala programové vyhlásenie a je to programové vyhlásenie vlády a ide to úplne mimo tento proces. Čo neznamená, že nesúhlasím s tým, aby sa v rámci výberového konania zmenili predpisy. S čím, ale vecne nesúhlasíme je politizácia prokuratúry a to práve dôvodmi, ktoré ste nastavili na odvolanie generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora obyčajným politickým hlasovaním v parlamente bez toho, aby nejaká súdna autorita dokazovaním dokázala, že generálny alebo špeciálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, ktoré ste tam nastavili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.7.2020 2:40 - 2:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ktorí tu ešte zostali, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa venovať dvom bodom z odôvodnenia dnešného rokovania na odvolávanie premiéra predsedu vlády Igora Matoviča. A to prvých dvoch bodov, a teda nenaplnenie sľubu predsedu vlády plniť si funkciu čestne, svedomite a v záujme občanov a bodu dva, neplnenia a odchyľovania sa od programového vyhlásenia vlády na základe ktorého bola vláde vyslovená dôvera parlamentnou väčšinou. Viacerí ste tu kritizovali, že sa nedržíme tohto návrhu, a že nehovoríme tie dôvody, pre ktoré si myslíme, že je tu dôvod na odvolanie predsedu vlády. Tak ja by som sa teda týmto dôvodom konkrétne venoval. A venoval by som sa im tak, že odcitujem vždy ustanovenie programového vyhlásenia vlády, a budem na to reagovať konkrétnymi skutkami, ktoré vláda, respektíve premiér konajú, a prečo si myslíme, že sú tu dôvody na jeho odvolanie. V programovom vyhlásení vlády citujem sa hovorí: " Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme zvýrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú." Celý deň sa dnes bavíme o tom, že predseda vlády Slovenskej republiky je plagiátor, a ako sa sám seba nazval, zlodej. Ďaleko horšie však ako to, že tak konal, je to, že pán predseda vlády túto skutočnosť zľahčuje a schvaľuje porušovanie autorského práva, mimochodom v zmysle platného právneho stavu, trestného činu a citujem zo včerajšej tlačovej konferencie pána predsedu vlády, a mne v úvodzovky. " A mne je to šum a fuk, či som citoval alebo necitoval, pre mňa je dôležité, čo som si o tom myslel." Toto je podľa vás zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú? No ja si myslím práve naopak. Asi takéto zľahčovanie a schvaľovanie porušovania práva, nebude zvyšovať dôveru ľudí v štát a jeho reprezentantov a motivovať ľudí k dodržiavaniu práva. Ďalej v oblasti justície. V záujme citujem z programového vyhlásenia vlády: "V záujme vyváženosti zloženia Súdnej rady Slovenskej republiky, zavedenie pravidla, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami a zákonodarná moc až po ich riadnom vypočutí v príslušnom výbore." Videli sme v priamom prenose presne v čase schvaľovania programového vyhlásenia vlády ako ste toto pravidlo sami porušili s odôvodnením, že toto bude platiť až do budúcnosti, teraz nie lebo teraz nám to vyhovuje, lebo teraz tam potrebujeme práve tých ľudí, ktorých ste tam zvolili. Opäť toto, je podľa vás zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú? No asi práve naopak. Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády: "Vláda Slovenskej republiky zavedie verejné vypočutia v rámci legislatívneho procesu návrhov zákonov kódexového charakteru vybraných návrhov zákonov, týkajúcich sa veľkého množstva adresátov a návrhov zákonov v osobitne dôležitých oblastiach verejného záujmu. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje ku komplexnému vyhodnoteniu trestného zákona a trestného poriadku a podľa potreby navrhne aj konkrétne návrhy na ich zmeny." Máme práve v druhom čítaní koaličný poslanecký návrh zmeny trestného zákona, úplne nekoncepčne, predpokladám s vedomím vlády. Treba si uvedomiť, že ide o kódexový typ právneho predpisu, kde je práve potrebná vyššia miera odbornej diskusie a opäť tu máme návrh zákona, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, respektíve žiadnym pripomienkovým konaním s odbornou verejnosťou, a je to kódexový typ právneho predpisu, a takto ho tu máme. Čiže zase v rozpore s vlastným textom programového vyhlásenia vlády. Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády, ktorý bude trošku dlhší: "Právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ nemožno považovať za dostatočne stabilný a predvídateľný. Nedostatok stability a predvídateľnosti právneho poriadku narúša jeden zo základných prvkov právneho štátu a to právnu istotu, či negatívne pôsobí na všetkých adresátov práva, vrátane občanov a podnikateľského prostredia. Bez kvalitného právneho poriadku, zároveň nie je možné ani dobré fungovanie justície a dosiahnutie spravodlivosti pre všetkých. Samotný proces tvorby práva nemôže byť dielom náhody. Vláda Slovenskej republiky sa preto zasadí za posilnenie stability a predvídateľnosti právneho poriadku. Vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty, a to prípravou vládnych návrhov zákonov a nastavením pravidiel legislatívneho procesu tak, aby stabilita a predvídateľnosť boli imanentnými pre výsledky legislatívneho procesu. Na tento účel vláda Slovenskej republiky prostredníctvom podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý tu sedí, ktorý bude koordinovať legislatívu najmä posilní plánovanie legislatívnych prác prípravou plánu legislatívnych úloh, na návrh podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý bude koordinovať legislatívu a zasadí sa za jeho dôsledné dodržiavanie. Zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodnene neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie. Ďalej citujem z programového vyhlásenia vlády schváleného pred pár mesiacmi: "Zabezpečí dodržiavanie zákazu nepriamych novelizácií právnych predpisov a obsa, obsahovo nesúvisiacich novelizácii právnych predpisov, takzvaných prílepkov. Vláda Slovenskej republiky, podporí snahu parlamentu zlepšiť ochranu verejného záujmu a kvalitu tvorby práva, a to z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v časti o legislatívnom procese na vládnej úrovni, najmä zabezpečenie účasti verejnosti na legislatívnom procese v parlamente." No a tieto princípy, ktoré som teraz prečítal z programového vyhlásenia vlády, sme videli v priamom prenose v skrátených legislatívnych konaniach, kde bolo predložených 36 návrhov, vo viacerých prípadoch vôbec nesúvisiacich s koronakrízou. Napríklad: novela zákona o elektronických komunikáciách, novela zákona o štátnej službe či návrhy súvisiace s justíciou. Najmarkantnejšie sme to však mohli vidieť pri legislatívnom procese novely zákona o prokuratúre, kde sa nastavili novo, nové pravidlá na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Úplne v rozpore s citovanými princípmi v programovom vyhlásení vlády, ba priam protichodne s nimi. Poslaneckým návrhom bez akéhokoľvek pripomienkového konania následne s veľmi neštandardným verejným prerokovaním, kde bolo od odbornej verejnosti znesené množstvo nesúhlasných pripomienok, z ktorých žiadne neboli akceptované, ale čo je najhoršie, ani odôvodnené ich neprijatie. Nakoniec v závere legislatívneho procesu opäť bez akejkoľvek odbornej diskusie prílepkom, cez Ústavnoprávny výbor rozšírený tento návrh aj na špeciálneho prokurátora. Nehovoriac o tom, že v tomto prípade ide o jasnú politizáciu prokuratúry, čo nehovoríme len my ako opozícia, ale hovorí to aj odborná verejnosť. Pokiaľ ide o profesionálnu a transparentnú štátnu správu a odborníci namiesto našich ľudí do štátnych podnikov. Opäť zacitujem z programového vyhlásenia vlády: "Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby a sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a na pravidlách založených postupoch riadenia. Vláda Slovenskej republiky, zvýši transparentnosť výberových konaní a zavedie jednotný výberový proces. Vláda Slovenskej republiky zavedie jasné pravidlá týkajúce sa integrity a etiky a funkčný mechanizmus na kontrolu a riadenie konfliktu záujmov. Vláda Slovenskej republiky, zavedie dlhodobé plánované, plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom." Už len zopakujem, čo tu už viac ráz odznelo. Videli sme ako sa obsadzujú výsostne odborné a stavovské pozície v štát...
===== ... vláda Slovenskej republiky zavedie dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Už len zopakujem, čo tu už viac raz odznelo. Videli sme ako sa obsadzujú výsostne odborné a stavovské pozície v štátnej správe. Napríklad hlavný banský úrad, kde naozaj odborné nominácie transparentným výberovým konaním urobené neboli. Či už ide o hlavný banský úrad alebo ide o obvodné banské úrady alebo ide o nemocnice alebo ide nemocnice alebo ide o SEPS a ďalšie a ďalšie organizácie, ktoré by som mohol menovať. No a úplne nakoniec flagrantné porušenie týchto pravidiel pri obsadzovaní prednostov okresných úradov. Toto je predstava predsedu vlády o transparentných výberových konaniach? Odborníci namiesto našich ľudí? Prednostovia obsadzovaní jednostraníckymi úderkami strany OĽANO. Toto boli vážené kolegyne a kolegovia, len niektoré vybrané dôkazy o tom, prečo je tu dnes na stole návrh na odvolanie predsedu vlády Igora Matoviča a myslím, že tieto dôvody sú úplne jasné a plastické. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.7.2020 2:40 - 2:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ktorí tu ešte zostali, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa venovať dvom bodom z odôvodnenia dnešného rokovania na odvolávanie premiéra predsedu vlády Igora Matoviča. A to prvých dvoch bodov, a teda nenaplnenie sľubu predsedu vlády plniť si funkciu čestne, svedomite a v záujme občanov a bodu dva, neplnenia a odchyľovania sa od programového vyhlásenia vlády na základe ktorého bola vláde vyslovená dôvera parlamentnou väčšinou. Viacerí ste tu kritizovali, že sa nedržíme tohto návrhu, a že nehovoríme tie dôvody, pre ktoré si myslíme, že je tu dôvod na odvolanie predsedu vlády. Tak ja by som sa teda týmto dôvodom konkrétne venoval. A venoval by som sa im tak, že odcitujem vždy ustanovenie programového vyhlásenia vlády, a budem na to reagovať konkrétnymi skutkami, ktoré vláda, respektíve premiér konajú, a prečo si myslíme, že sú tu dôvody na jeho odvolanie. V programovom vyhlásení vlády citujem sa hovorí: " Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme zvýrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú." Celý deň sa dnes bavíme o tom, že predseda vlády Slovenskej republiky je plagiátor, a ako sa sám seba nazval, zlodej. Ďaleko horšie však ako to, že tak konal, je to, že pán predseda vlády túto skutočnosť zľahčuje a schvaľuje porušovanie autorského práva, mimochodom v zmysle platného právneho stavu, trestného činu a citujem zo včerajšej tlačovej konferencie pána predsedu vlády, a mne v úvodzovky. " A mne je to šum a fuk, či som citoval alebo necitoval, pre mňa je dôležité, čo som si o tom myslel." Toto je podľa vás zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú? No ja si myslím práve naopak. Asi takéto zľahčovanie a schvaľovanie porušovania práva, nebude zvyšovať dôveru ľudí v štát a jeho reprezentantov a motivovať ľudí k dodržiavaniu práva. Ďalej v oblasti justície. V záujme citujem z programového vyhlásenia vlády: "V záujme vyváženosti zloženia Súdnej rady Slovenskej republiky, zavedenie pravidla, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami a zákonodarná moc až po ich riadnom vypočutí v príslušnom výbore." Videli sme v priamom prenose presne v čase schvaľovania programového vyhlásenia vlády ako ste toto pravidlo sami porušili s odôvodnením, že toto bude platiť až do budúcnosti, teraz nie lebo teraz nám to vyhovuje, lebo teraz tam potrebujeme práve tých ľudí, ktorých ste tam zvolili. Opäť toto, je podľa vás zvyšovanie dôvery ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú? No asi práve naopak. Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády: "Vláda Slovenskej republiky zavedie verejné vypočutia v rámci legislatívneho procesu návrhov zákonov kódexového charakteru vybraných návrhov zákonov, týkajúcich sa veľkého množstva adresátov a návrhov zákonov v osobitne dôležitých oblastiach verejného záujmu. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje ku komplexnému vyhodnoteniu trestného zákona a trestného poriadku a podľa potreby navrhne aj konkrétne návrhy na ich zmeny." Máme práve v druhom čítaní koaličný poslanecký návrh zmeny trestného zákona, úplne nekoncepčne, predpokladám s vedomím vlády. Treba si uvedomiť, že ide o kódexový typ právneho predpisu, kde je práve potrebná vyššia miera odbornej diskusie a opäť tu máme návrh zákona, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, respektíve žiadnym pripomienkovým konaním s odbornou verejnosťou, a je to kódexový typ právneho predpisu, a takto ho tu máme. Čiže zase v rozpore s vlastným textom programového vyhlásenia vlády. Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády, ktorý bude trošku dlhší: "Právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ nemožno považovať za dostatočne stabilný a predvídateľný. Nedostatok stability a predvídateľnosti právneho poriadku narúša jeden zo základných prvkov právneho štátu a to právnu istotu, či negatívne pôsobí na všetkých adresátov práva, vrátane občanov a podnikateľského prostredia. Bez kvalitného právneho poriadku, zároveň nie je možné ani dobré fungovanie justície a dosiahnutie spravodlivosti pre všetkých. Samotný proces tvorby práva nemôže byť dielom náhody. Vláda Slovenskej republiky sa preto zasadí za posilnenie stability a predvídateľnosti právneho poriadku. Vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty, a to prípravou vládnych návrhov zákonov a nastavením pravidiel legislatívneho procesu tak, aby stabilita a predvídateľnosť boli imanentnými pre výsledky legislatívneho procesu. Na tento účel vláda Slovenskej republiky prostredníctvom podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý tu sedí, ktorý bude koordinovať legislatívu najmä posilní plánovanie legislatívnych prác prípravou plánu legislatívnych úloh, na návrh podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý bude koordinovať legislatívu a zasadí sa za jeho dôsledné dodržiavanie. Zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania osobitne s dotknutými subjektami a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodnene neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie. Ďalej citujem z programového vyhlásenia vlády schváleného pred pár mesiacmi: "Zabezpečí dodržiavanie zákazu nepriamych novelizácií právnych predpisov a obsa, obsahovo nesúvisiacich novelizácii právnych predpisov, takzvaných prílepkov. Vláda Slovenskej republiky, podporí snahu parlamentu zlepšiť ochranu verejného záujmu a kvalitu tvorby práva, a to z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v časti o legislatívnom procese na vládnej úrovni, najmä zabezpečenie účasti verejnosti na legislatívnom procese v parlamente." No a tieto princípy, ktoré som teraz prečítal z programového vyhlásenia vlády, sme videli v priamom prenose v skrátených legislatívnych konaniach, kde bolo predložených 36 návrhov, vo viacerých prípadoch vôbec nesúvisiacich s koronakrízou. Napríklad: novela zákona o elektronických komunikáciách, novela zákona o štátnej službe či návrhy súvisiace s justíciou. Najmarkantnejšie sme to však mohli vidieť pri legislatívnom procese novely zákona o prokuratúre, kde sa nastavili novo, nové pravidlá na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Úplne v rozpore s citovanými princípmi v programovom vyhlásení vlády, ba priam protichodne s nimi. Poslaneckým návrhom bez akéhokoľvek pripomienkového konania následne s veľmi neštandardným verejným prerokovaním, kde bolo od odbornej verejnosti znesené množstvo nesúhlasných pripomienok, z ktorých žiadne neboli akceptované, ale čo je najhoršie, ani odôvodnené ich neprijatie. Nakoniec v závere legislatívneho procesu opäť bez akejkoľvek odbornej diskusie prílepkom, cez Ústavnoprávny výbor rozšírený tento návrh aj na špeciálneho prokurátora. Nehovoriac o tom, že v tomto prípade ide o jasnú politizáciu prokuratúry, čo nehovoríme len my ako opozícia, ale hovorí to aj odborná verejnosť. Pokiaľ ide o profesionálnu a transparentnú štátnu správu a odborníci namiesto našich ľudí do štátnych podnikov. Opäť zacitujem z programového vyhlásenia vlády: "Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby a sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a na pravidlách založených postupoch riadenia. Vláda Slovenskej republiky, zvýši transparentnosť výberových konaní a zavedie jednotný výberový proces. Vláda Slovenskej republiky zavedie jasné pravidlá týkajúce sa integrity a etiky a funkčný mechanizmus na kontrolu a riadenie konfliktu záujmov. Vláda Slovenskej republiky, zavedie dlhodobé plánované, plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom." Už len zopakujem, čo tu už viac ráz odznelo. Videli sme ako sa obsadzujú výsostne odborné a stavovské pozície v štát...
===== ... vláda Slovenskej republiky zavedie dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Už len zopakujem, čo tu už viac raz odznelo. Videli sme ako sa obsadzujú výsostne odborné a stavovské pozície v štátnej správe. Napríklad hlavný banský úrad, kde naozaj odborné nominácie transparentným výberovým konaním urobené neboli. Či už ide o hlavný banský úrad alebo ide o obvodné banské úrady alebo ide o nemocnice alebo ide nemocnice alebo ide o SEPS a ďalšie a ďalšie organizácie, ktoré by som mohol menovať. No a úplne nakoniec flagrantné porušenie týchto pravidiel pri obsadzovaní prednostov okresných úradov. Toto je predstava predsedu vlády o transparentných výberových konaniach? Odborníci namiesto našich ľudí? Prednostovia obsadzovaní jednostraníckymi úderkami strany OĽANO. Toto boli vážené kolegyne a kolegovia, len niektoré vybrané dôkazy o tom, prečo je tu dnes na stole návrh na odvolanie predsedu vlády Igora Matoviča a myslím, že tieto dôvody sú úplne jasné a plastické. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2020 21:13 - 21:15 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, dotkli ste sa veľa oblastí vo vašom príhovore, čo sa týka odvolávania pána predsedu vlády, tomu sa budem venovať vo vlastnom vystúpení, ale nedá mi nezareagovať na to, čo ste povedali ohľadom pôsobenia minulých vlád SMER-u, na Ministerstve životného prostredia osobitného vzťahu k zonáciam a odpadovému hospodárstvu. Pán minister, ja vám držím palce, aby ste doviedli zonáciu či už Muránskej planiny alebo Tatranského národného parku do do úspečného konca a budem sa tešiť po skončení vášho volebného obdobia, či sa vám to podarí a ako sa vám to podarí. Tvrdíte, že žiadne z Národných parkov nespĺňajú podmienky IUCN a jedna z tých podmienkov, áno je 50 % bezzásah. K tomu však treba povedať, že je potrebná dohoda s vlastníkmi a obhospodarovateľmi pôdy a tá dohoda nie je veľmi jednoduchá. Pri Národných parkoch, ktoré sa za predchádzajúcich vlád rozzonovali a to je Slovenský raj a Pieniny, sa to podarilo uskutočniť dohodu s vlastníkmi, nie teda plných 50 %, ale s výhľadom v ďalších rokoch na to, aby to 50 % mohlo byť. Bez toho, aby ste sa s vlastníkmi dohodli to neide. A pokiaľ sa spýtate ľudí na ministerstve, tak vám povedia, že 4 roky pokiaľ som tam aj ja bol, tak sa zásadne na týždennej báze rozoberala práve zonácia Tatranského národného parku. Avšak nároky jednotlivých vlastníkov, alebo obhospodarovateľov sa stále zvyšovali, a nedalo sa s nimi dohodnúť, a preto tá zonácia ani nie je dodne. Čiže nie je to celkom pravda, čo hovoríte, ale ja vám držím palce, aby ste to dosiahli a pokiaľ ide o odpadové hospodárstvo, sám dobre viete, s koľkými novelami zákona sme prišli v minulom volebnom období na výbor a do parlamentu, že sme sa snažili opravovať to, ako sa jednotlivý hráči v odpadovom hospodárstve snažili systém obísť a...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 16:26 - 16:28 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, tu sa asi nezhodneme v tom, čo je prílepok alebo, alebo nie je. Ja si myslím, že to prílepok je, aj pán poslanec Dostál vzhľadom k tomu, že ide o predpis, kde vecne nesúvisí táto úprava s navrhovanou úpravou, ktorá riešila výlučne generálneho prokurátora, čiže je to rozšírenie tejto úpravy o nesúvisiace, nesúvisiace veci a vy sami ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že budete zabezpečovať čistotu legislatívneho procesu, a že takýmito prílepkami nepôjdete. Takže to ja som kritizoval tento proces a kritizoval som to, že to ide takýmto poslaneckým návrhom a takýmito pozmeňovacími návrhmi na výbore a nie. Lebo kto nesie, nesie zodpovednosť za, za justíciu. Nesie to asi ministerstvo spravodlivosti a ministerka spravodlivosti ona by mala byť garantkou a nositeľkou týchto, takýchto zásadných zmien podľa môjho názoru. Či sa niečo s prokuratúrou má zmeniť alebo nemá zmeniť. No samozrejme, že sa má zmeniť, to sme asi všetci za jedno, len otázka je, akým procesom a či sa o tom vyvolá nejaká verejná diskusia alebo sa to bude takto potajomky robiť cez pozmeňovacie návrhy na výbore, ktoré nikto z odbornej verejnosti nevidel a nemal sa možnosť k nim vyjadriť. A áno bol rozoslaný v nedeľu, ale treba povedať, že ústavnoprávny výbor bol trikrát odložený práve kvôli tomu, že bolo prezentované, že koalícia ešte nie je úplne dohodnutá na tom, ako tento pozmeňujúci návrh bude vyzerať alebo nebude vyzerať, čiže ťažko bolo ho brať za, za bernú mincu. Pokiaľ ide o neprokurátorov, respektíve Rada prokurátorov vo vzťahu k prezidentovi, áno, ale to má len, to je len stanovisko, nemá žiaden záväzný charakter prezidenta, môže sa ním riadiť alebo sa ním nemusí riadiť. A pokiaľ ide o neprokurátorov, myslím, že tam už bolo v rámci aj odborných diskusií, aj zo strany ministerky spravodlivosti, aj zo strany pani prezidentky ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 16:02 - 16:18 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým sa má nastaviť nový spôsob voľby generálneho prokurátora, nový rozsah uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora a tak isto nový rozsah navrhovateľov,ktorí môžu navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora ako aj o nových dôvodoch na možnosti odvolania funkcie generálneho prokurátora. Tak je nastavený pôvodný návrh zákona, ktorý bol veľmi stručný, jasný a krátky, mal štyri strany a samotní predkladatelia v čase jeho predloženia týmto argumentovali, že ide o jednoduchý poslanecký návrh zákona, ktorý nebolo potrebné dávať v štandardnom legislatívnom procese vedenom vládou, teda s riadnym pripomienkovým konaním, kde sa mala možnosť k tomu vyjadriť široká odborná verejnosť, kde by sa tieto pripomienky riadne vyhodnotili a zdôvodnili prečo sa neakceptujú, resp. sa akceptujú. K tomuto krátkemu návrhu zákona bolo sa rozprúdila obrovská verejná diskusia mimo teda riadneho pripomienkového konania, kde sme dostali rôzne listy odborných stavovských organizácií a vyjadrila sa k nesúhlasne k niektorým ustanoveniam tohto navrhovaného zákona aj sama pani ministerka spravodlivosti aj sama pani prezidentka. Nehovoriac o tom teda, že v legislatívnom procese už medzičasom je aj návrh generálnej prokuratúry na samostatný nový zákon, resp. novelu zákona. Na tlak tejto širokej verejnosti, ktorá v zásade mala zásadné pripomienky a zásadné rozpory vo vzťahu k okruhu kandidátov, ktorí majú byť zvolení za generálneho prokurátora ako aj k spôsobu zániku, resp. k novému dôvodu na odvolanie generálneho prokurátora ako aj na hlasy opozície. Bola nakoniec vedená diskusia predkladateľmi s subjektami, ktoré sa prihlásili do takejto diskusie tu na pôde Národnej rady, kde tieto pripomienky, ktoré tieto subjekty mali boli opätovne tlmočené a kde bol opätovne tlmočený nesúhlas s tým, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať človek, ktorý nie je z prokurátorského stavu, nemá skúsenosti s vedením takejto organizácie a tak isto boli kritizované aj dôvody na odvolanie generálneho prokurátora ako vágne dôvody, ako dôvody, ktoré sú veľmi subjektívne, ktorých je možnosť veľmi subjektívneho hodnotenia a kde pri spôsobe odvolania generálneho prokurátora z týchto dôvodov nebude prebiehať žiadne dokazovanie, ale jednoducho hlasovaním poslaneckého zboru, poslanecký zbor vyjadrí, ži si myslí, že generálny prokurátor naplnil takéto dôvody teda, že nevykonával svoju funkciu riadne, čestne, nestranne a nezávisle a jednoducho hlasovaním bez akéhokoľvek dokazovania odhlasuje politicky, že generálny prokurátor toto nespĺňa a dá návrh prezidentovi, resp. pani prezidentke v súčasnosti na na jeho odvolanie. K tomuto tak isto verejná odbornosť, odborná verejnosť dala pripomienky, že takýto spôsob a proces je veľmi vágny a je čisto politizáciou prokuratúry, pretože politici svojim hlasovaním jednoducho takto môžu odvolať ktoréhokoľvek prokurátora len preto, že sa im politicky nehodí. Na to prišiel dnes na výbor, resp. pred pár dňami bol rozoslaný, ale dnes bol na prerokovaní cez obed o 13 hod. prijatý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý v časti upravuje nejaké legislatívno-technické nejasnosti, resp. rozpory avšak vo veľkej časti upravuje ako prílepok s tým nesúhlasím s pánom predkladateľom, že to to nie je prílepok. Ja si myslím naopak, že to prílepok je. Zákon o prokurátoroch, kde celú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje k navrhovanému zákonu o prokuratúre presúva aj na proces voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, teda vôbec nesúvisiaca agenda s tým, ktorá bola pôvodne návrhom zákona a tento pozmeňujúci návrh má 16 strán. Čiže nie je to už krátky zákon, poslanecký štvorstranový, ale ide o 4 plus 16 strán, kde sa úplne nanovo koncepčne odlišne, zásadne koncepčne odlišne upravuje voľba a odvolávanie špeciálneho prokurátora. S tým, že špeciálny prokurátor doteraz bol vždy prokurátorom z generálnej prokuratúry, ktorého navrhoval generálny prokurátor. Má to svoju logiku a svoj zmysel, pretože tak ako vládna koalícia pri iných funkciách dnes hovorí, čo v minulosti kritizovala a dnes hovorí, že podriadený zamestnanca alebo podriadené funkcie aj vo vedení jednotlivých, či už ministerstiev, štátnych podnikov, resp. aj napríklad okresných úradov majú mať dôveru svojho nadriadeného, svojho šéfa, napríklad ministra, tak tu zrazu to neplatí. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora, ale tu zrazu v tejto novej úprave, ktorá bola predložená pozmeňovacím návrhom vo výbore už špeciálny prokurátor nemusí mať dôveru generálneho prokurátora, pretože ho bude voliť Národná rada spomedzi akéhokoľvek kandidáta, ktorý dokonca ani prokurátorom byť nemusí alebo nemusel. Už vôbec nie prokurátorom generálnej prokuratúry. Čiže považujeme to za hrubý zásah legislatívneho procesu. Za prvé, že sato robí takýmto prílepkom. Za druhé, že tento návrh rozšírenia na špeciálneho prokurátora nebol vôbec diskutovaný, ani v takej diskusii verejnej ako bol ako generálnemu prokurátorovi, úplne neštandardne, ale aspoň aká taká bola. K tomuto špeciálnemu prokurátorovi a k tejto úprave vôbec nebola žiadna diskusia a dnes sa tu predkladá takýmto poza búčky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o jednej tak, aby sme dnes o priatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete, tak verím, že pani prezidentka...
===== takýmto poza bučky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o jednej tak, aby sme dnes o piatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete tak verím, že pani prezidentka v zmysle svojich vyjadrení o čistote legislatívneho poriadku sa s týmto tak isto vysporiada. Poďme teraz ale ku konkrétnym ustanoveniam toho pôvodného návrhu pretože k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dnes bol podaný na výbore je ťažko nejakým spôsobom reagovať a ťažko nejakým spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy pretože k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli na výbore nie je možné podávať už pozmeňujúce návrhy v pléne. Bolo by to možné tak, že ja by som celý ten pozmeňujúci návrh 16 stranový musel prepísať nanovo a upraviť nanovo všetky tie ustanovenia, ktoré tam sú. Čo vzhľadom k tomu, že bol prijatý dnes o jednej na výbore resp. o druhej ako nie je možné, nie je možné stihnúť. Čiže budem sa venovať čisto, čisto ustanoveniam, ktoré sa týkajú pôvodného návrhu teda návrhu na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Najprv to odôvodním a tak ako káže rokovací poriadok a potom prednesiem samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh má tri body, v týchto troch bodoch riešime tri veci. Jednu vec je okruh osôb, ktoré sa môžu stať generálnym prokurátorom. Máme za to, že ten okruh môže byť rozšírený ale nie na hocikoho a preto navrhujeme, aby to mohol byť len prokurátor alebo sudca za podmienok, ktoré už terajšia koalícia v svojom návrhu zákona nastavila resp. aj za podmienok, ktoré boli v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý dnes na výbore, tie sme do tohto bodu doplnili. Čiže spĺňa tento bod všetky tie podmienky, ktoré si koalícia navrhla to znamená, že má 40 rokov, že najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu vykonáva, že má vysokoškolské právnické vzdelania 2. stupňa, že nebol pred tým nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, vedúceho riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústavného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy atď. Čiže všetky tie veci, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu, ďalej 2 bod je bod, ktorý je legislatívno-technický a odstraňuje určité nezrovnalosti, ktoré si myslíme, že v súčasnom znení sú tak ako sú správne a majú tak byť. Týka sa to toho, že zánik funkcie generálneho prokurátora je vtedy ak mu boli obmedzené, obmedzené na právne úkony resp. ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. No a tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesiem sa týka možnosti odvolania generálneho prokurátora. kritizovali sme tak ako odborná verejnosť či už prokurátorská sudcovská alebo aj pani prezidentka, pani ministerka. Tie ustanovenia, ktoré sú tam, že sú vágne to znamená, že riadne, čestne, nestranne a nezávisle vykonáva svoju funkciu a nakoniec sme sa zhodli na tom, že takéto dôvody by mohli byť ale nie tak, že ich bude politická moc svojim hlasovaním v parlamente jednoznačne vyhlásiť ale tak, že o tom bude rozhodovať nezávislý orgán.
Čiže toto tento tretí bod znamená to, že Ústavný súd ako nezávislý orgán súdnictva by rozhodoval na návrh 3/5 poslancov o tom, že či boli splnené zákonné dôvody resp. či generálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, pretože keď takéto niečo do zákona dáme, že má plniť funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne tak sa to stáva zákonnou povinnosťou. Ak generálny prokurátor prestane plniť zákonnú povinnosť tak mal by to niekto o tom rozhodnúť a niekto by o tom mal rozhodnúť nie politickým hlasovaním v parlamente ale mal by o tom rozhodnúť na základe nejakého dokazovania.
No a takéto dokazovanie v zásade vie urobiť len súdny orgán. Náležite h aj odôvodniť, aby sa potom subjekt voči ktorému takéto rozhodnutie smeruje vedel aj brániť. A preto navrhujeme v tomto treťom bode, aby na návrh 3/5 poslancov resp. prezidenta Slovenskej republiky Ústavný súd v rámci disciplinárneho konania rozhodol, že či generálny prokurátor naplnil tieto konania teda, že konal nečestne, neriadne, nestranne resp. stranne alebo závislo a ak zhodnotí, že naozaj sa dopustil takéhoto konania tak vydá rozhodnutie na základe, ktorého prezidentka Slovenskej republiky generálneho prokurátora odvolá resp. neodvolá. Čiže takýto krátky pozmeňujúci návrh predkladáme, predložili by sme ho aj vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi ak by v rámci legislatívneho procesu ten návrh zákona prišiel ako celok aj so špeciálnym prokurátorom. Len ako som už povedal vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi to nemôžme urobiť pretože to prišlo pozmeňujúcim návrhom. Čiže aj z tohto dôvodu dávam prvý návrh a ten prvý návrh pán spravodajca je vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. A v prípade, že takýto návrh nebude schválený, tak podávam pozmeňujúci návrh s tým, že najprv by som požiadal, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy. Ešte raz 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy a tak sito, by sa hlasovalo o každom bode môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu osobitne. No a teraz by som na záver prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej Juraja Šeligu. Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 108).
1. V Čl. 1 bode 1 § 7 odsek 3 znie:
„3. Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor alebo sudca, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň pätnásť rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.".
2. V Čl. 1 bod 4 sa vypúšťa.
Ostávajúci bod sa primerane prečísluje.
3. V Čl. 1 bod 5 znie:
„5. V § 8 ods. 3 písmeno g) znie:
„g) spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne,".
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 16:02 - 16:18 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým sa má nastaviť nový spôsob voľby generálneho prokurátora, nový rozsah uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora a tak isto nový rozsah navrhovateľov,ktorí môžu navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora ako aj o nových dôvodoch na možnosti odvolania funkcie generálneho prokurátora. Tak je nastavený pôvodný návrh zákona, ktorý bol veľmi stručný, jasný a krátky, mal štyri strany a samotní predkladatelia v čase jeho predloženia týmto argumentovali, že ide o jednoduchý poslanecký návrh zákona, ktorý nebolo potrebné dávať v štandardnom legislatívnom procese vedenom vládou, teda s riadnym pripomienkovým konaním, kde sa mala možnosť k tomu vyjadriť široká odborná verejnosť, kde by sa tieto pripomienky riadne vyhodnotili a zdôvodnili prečo sa neakceptujú, resp. sa akceptujú. K tomuto krátkemu návrhu zákona bolo sa rozprúdila obrovská verejná diskusia mimo teda riadneho pripomienkového konania, kde sme dostali rôzne listy odborných stavovských organizácií a vyjadrila sa k nesúhlasne k niektorým ustanoveniam tohto navrhovaného zákona aj sama pani ministerka spravodlivosti aj sama pani prezidentka. Nehovoriac o tom teda, že v legislatívnom procese už medzičasom je aj návrh generálnej prokuratúry na samostatný nový zákon, resp. novelu zákona. Na tlak tejto širokej verejnosti, ktorá v zásade mala zásadné pripomienky a zásadné rozpory vo vzťahu k okruhu kandidátov, ktorí majú byť zvolení za generálneho prokurátora ako aj k spôsobu zániku, resp. k novému dôvodu na odvolanie generálneho prokurátora ako aj na hlasy opozície. Bola nakoniec vedená diskusia predkladateľmi s subjektami, ktoré sa prihlásili do takejto diskusie tu na pôde Národnej rady, kde tieto pripomienky, ktoré tieto subjekty mali boli opätovne tlmočené a kde bol opätovne tlmočený nesúhlas s tým, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať človek, ktorý nie je z prokurátorského stavu, nemá skúsenosti s vedením takejto organizácie a tak isto boli kritizované aj dôvody na odvolanie generálneho prokurátora ako vágne dôvody, ako dôvody, ktoré sú veľmi subjektívne, ktorých je možnosť veľmi subjektívneho hodnotenia a kde pri spôsobe odvolania generálneho prokurátora z týchto dôvodov nebude prebiehať žiadne dokazovanie, ale jednoducho hlasovaním poslaneckého zboru, poslanecký zbor vyjadrí, ži si myslí, že generálny prokurátor naplnil takéto dôvody teda, že nevykonával svoju funkciu riadne, čestne, nestranne a nezávisle a jednoducho hlasovaním bez akéhokoľvek dokazovania odhlasuje politicky, že generálny prokurátor toto nespĺňa a dá návrh prezidentovi, resp. pani prezidentke v súčasnosti na na jeho odvolanie. K tomuto tak isto verejná odbornosť, odborná verejnosť dala pripomienky, že takýto spôsob a proces je veľmi vágny a je čisto politizáciou prokuratúry, pretože politici svojim hlasovaním jednoducho takto môžu odvolať ktoréhokoľvek prokurátora len preto, že sa im politicky nehodí. Na to prišiel dnes na výbor, resp. pred pár dňami bol rozoslaný, ale dnes bol na prerokovaní cez obed o 13 hod. prijatý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý v časti upravuje nejaké legislatívno-technické nejasnosti, resp. rozpory avšak vo veľkej časti upravuje ako prílepok s tým nesúhlasím s pánom predkladateľom, že to to nie je prílepok. Ja si myslím naopak, že to prílepok je. Zákon o prokurátoroch, kde celú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje k navrhovanému zákonu o prokuratúre presúva aj na proces voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, teda vôbec nesúvisiaca agenda s tým, ktorá bola pôvodne návrhom zákona a tento pozmeňujúci návrh má 16 strán. Čiže nie je to už krátky zákon, poslanecký štvorstranový, ale ide o 4 plus 16 strán, kde sa úplne nanovo koncepčne odlišne, zásadne koncepčne odlišne upravuje voľba a odvolávanie špeciálneho prokurátora. S tým, že špeciálny prokurátor doteraz bol vždy prokurátorom z generálnej prokuratúry, ktorého navrhoval generálny prokurátor. Má to svoju logiku a svoj zmysel, pretože tak ako vládna koalícia pri iných funkciách dnes hovorí, čo v minulosti kritizovala a dnes hovorí, že podriadený zamestnanca alebo podriadené funkcie aj vo vedení jednotlivých, či už ministerstiev, štátnych podnikov, resp. aj napríklad okresných úradov majú mať dôveru svojho nadriadeného, svojho šéfa, napríklad ministra, tak tu zrazu to neplatí. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora, ale tu zrazu v tejto novej úprave, ktorá bola predložená pozmeňovacím návrhom vo výbore už špeciálny prokurátor nemusí mať dôveru generálneho prokurátora, pretože ho bude voliť Národná rada spomedzi akéhokoľvek kandidáta, ktorý dokonca ani prokurátorom byť nemusí alebo nemusel. Už vôbec nie prokurátorom generálnej prokuratúry. Čiže považujeme to za hrubý zásah legislatívneho procesu. Za prvé, že sato robí takýmto prílepkom. Za druhé, že tento návrh rozšírenia na špeciálneho prokurátora nebol vôbec diskutovaný, ani v takej diskusii verejnej ako bol ako generálnemu prokurátorovi, úplne neštandardne, ale aspoň aká taká bola. K tomuto špeciálnemu prokurátorovi a k tejto úprave vôbec nebola žiadna diskusia a dnes sa tu predkladá takýmto poza búčky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o jednej tak, aby sme dnes o priatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete, tak verím, že pani prezidentka...
===== takýmto poza bučky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o jednej tak, aby sme dnes o piatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete tak verím, že pani prezidentka v zmysle svojich vyjadrení o čistote legislatívneho poriadku sa s týmto tak isto vysporiada. Poďme teraz ale ku konkrétnym ustanoveniam toho pôvodného návrhu pretože k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dnes bol podaný na výbore je ťažko nejakým spôsobom reagovať a ťažko nejakým spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy pretože k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli na výbore nie je možné podávať už pozmeňujúce návrhy v pléne. Bolo by to možné tak, že ja by som celý ten pozmeňujúci návrh 16 stranový musel prepísať nanovo a upraviť nanovo všetky tie ustanovenia, ktoré tam sú. Čo vzhľadom k tomu, že bol prijatý dnes o jednej na výbore resp. o druhej ako nie je možné, nie je možné stihnúť. Čiže budem sa venovať čisto, čisto ustanoveniam, ktoré sa týkajú pôvodného návrhu teda návrhu na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Najprv to odôvodním a tak ako káže rokovací poriadok a potom prednesiem samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh má tri body, v týchto troch bodoch riešime tri veci. Jednu vec je okruh osôb, ktoré sa môžu stať generálnym prokurátorom. Máme za to, že ten okruh môže byť rozšírený ale nie na hocikoho a preto navrhujeme, aby to mohol byť len prokurátor alebo sudca za podmienok, ktoré už terajšia koalícia v svojom návrhu zákona nastavila resp. aj za podmienok, ktoré boli v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý dnes na výbore, tie sme do tohto bodu doplnili. Čiže spĺňa tento bod všetky tie podmienky, ktoré si koalícia navrhla to znamená, že má 40 rokov, že najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu vykonáva, že má vysokoškolské právnické vzdelania 2. stupňa, že nebol pred tým nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, vedúceho riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústavného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy atď. Čiže všetky tie veci, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu, ďalej 2 bod je bod, ktorý je legislatívno-technický a odstraňuje určité nezrovnalosti, ktoré si myslíme, že v súčasnom znení sú tak ako sú správne a majú tak byť. Týka sa to toho, že zánik funkcie generálneho prokurátora je vtedy ak mu boli obmedzené, obmedzené na právne úkony resp. ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. No a tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesiem sa týka možnosti odvolania generálneho prokurátora. kritizovali sme tak ako odborná verejnosť či už prokurátorská sudcovská alebo aj pani prezidentka, pani ministerka. Tie ustanovenia, ktoré sú tam, že sú vágne to znamená, že riadne, čestne, nestranne a nezávisle vykonáva svoju funkciu a nakoniec sme sa zhodli na tom, že takéto dôvody by mohli byť ale nie tak, že ich bude politická moc svojim hlasovaním v parlamente jednoznačne vyhlásiť ale tak, že o tom bude rozhodovať nezávislý orgán.
Čiže toto tento tretí bod znamená to, že Ústavný súd ako nezávislý orgán súdnictva by rozhodoval na návrh 3/5 poslancov o tom, že či boli splnené zákonné dôvody resp. či generálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, pretože keď takéto niečo do zákona dáme, že má plniť funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne tak sa to stáva zákonnou povinnosťou. Ak generálny prokurátor prestane plniť zákonnú povinnosť tak mal by to niekto o tom rozhodnúť a niekto by o tom mal rozhodnúť nie politickým hlasovaním v parlamente ale mal by o tom rozhodnúť na základe nejakého dokazovania.
No a takéto dokazovanie v zásade vie urobiť len súdny orgán. Náležite h aj odôvodniť, aby sa potom subjekt voči ktorému takéto rozhodnutie smeruje vedel aj brániť. A preto navrhujeme v tomto treťom bode, aby na návrh 3/5 poslancov resp. prezidenta Slovenskej republiky Ústavný súd v rámci disciplinárneho konania rozhodol, že či generálny prokurátor naplnil tieto konania teda, že konal nečestne, neriadne, nestranne resp. stranne alebo závislo a ak zhodnotí, že naozaj sa dopustil takéhoto konania tak vydá rozhodnutie na základe, ktorého prezidentka Slovenskej republiky generálneho prokurátora odvolá resp. neodvolá. Čiže takýto krátky pozmeňujúci návrh predkladáme, predložili by sme ho aj vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi ak by v rámci legislatívneho procesu ten návrh zákona prišiel ako celok aj so špeciálnym prokurátorom. Len ako som už povedal vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi to nemôžme urobiť pretože to prišlo pozmeňujúcim návrhom. Čiže aj z tohto dôvodu dávam prvý návrh a ten prvý návrh pán spravodajca je vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. A v prípade, že takýto návrh nebude schválený, tak podávam pozmeňujúci návrh s tým, že najprv by som požiadal, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy. Ešte raz 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy a tak sito, by sa hlasovalo o každom bode môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu osobitne. No a teraz by som na záver prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej Juraja Šeligu. Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 108).
1. V Čl. 1 bode 1 § 7 odsek 3 znie:
„3. Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor alebo sudca, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň pätnásť rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.".
2. V Čl. 1 bod 4 sa vypúšťa.
Ostávajúci bod sa primerane prečísluje.
3. V Čl. 1 bod 5 znie:
„5. V § 8 ods. 3 písmeno g) znie:
„g) spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne,".
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 14:19 - 14:24 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. To čo hovoril pán minister, z hľadiska toho, že aké údaje sa budú spracúvať výlučne Úradom verejného zdravotníctva je síce pekné, ale tak ako je nadefinovaný text tohoto návrhu zákona, to s tým nekorešponduje a podľa môjho názoru, upravuje ďaleko širší rozsah údajov, ktoré Úrad verejného zdravotníctva na základe takto formulovaného textu môže spracúvať. Ide najmä o čl. 2 tohto návrhu zákona, ktorý rozširuje respektíve definuje kto je iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoridanej situácie alebo núdzového stavu a to teda aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý takéto údaje môže spracovať, uchovávať na plnenie svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. No a keď sa pozrieme, načo tento ods. 6 § 55 odkazuje, tak odkazuje na ods. 5, ktorý hovorí, že každý kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uložením v kont, uložením v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom povinnosť získanie súhlasu sa nevzťahuje na orgány činných v trestnom konaní, ďalej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu stanovenom osobitným predpisom, to je odkaz na ustanovenia o e-karanténe a iný orgán štátu. Čiže tu sa znova vraciame späť, že Úrad verejného zdravotníctva vie v tomto ustanovení definovaný priamo, že sa na neho nevzťahuje táto povinnosť získavať súhlas v súvislosti s e-karanténou, ale ešte je definovaný v ods. 6 podľa tohto návrhu zákona aj ako iný orgán štátu, ktorý je oprávnený získavať prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, bez súhlasu užívateľa. Čiže to sú to akékoľvek informácie ukladané v koncovom zariadení užívateľa, čiže napríklad v mobilnom telefóne alebo v počítači alebo v inom takom zariadení. Keď sme sa dnes ráno na výbore ústavnoprávnom pýtal pána ministra, že prečo je tam toto ustanovenie a čo to ustanovenie, aký má účel a zmysel, tak pani mini, pán minister ani, ani pani kolegyňa šéfka právneho odboru, na to v zásade nevedeli jednoznačne odpovedať a stále argumentovali len tým, že sa budú zbierať len telefónne čísla. No na základe tohto ustanovenia však tá kompetencia Úradu verejného zdravotníctva, je ďaleko, ďaleko širšia. Takisto pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o lokalizačné údaje. Zákon o elektronických komunikáciách jednoznačne lokalizačné údaje definuje ako predmet telekomunikačného tajomstva a spracúvať ich možno len so súhlasom dotknutej osoby, respektíve ak tak podnik to potrebuje na plnenie svojich služieb. Nespochybňujeme, že ten bod 1 tohto návrhu zákona, kedy telekomunikačný operátor tieto údaje potrebuje na to, aby pri prechode hraníc vedel poslať esemesku svojím užívateľom je v poriadku. Na druhej strane, ako sledovanie, sledovanie osôb na základe takejto lokalizácie a poskytovanie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva, k čomu bude musieť dôjsť, pretože ak Úrad verejného zdravotníctva má sankcionovať niekoho za to, že si nesplnil svoju povinnosť, keď prekročil hranice späť na do Slovenskej republiky, tak bude musieť mať túto in, in, informáciu a bude musieť mať aj spersonalizovanie telefónneho čísla s lokalizačným údajom a s údajom identifikácie užívateľa telekomunikačnej služby, teda sim karty, čo nemusí byť konkrétne tá osoba ešte navyše ktorá prekročila hranice, pretože máme mobilné telefón, ktoré sú ktoré sú písané na firmy, kde zamestnanci môžu cestovať. Čiže bude to predmetom ďalšieho dokazovania, čiže bude sa musieť táto, táto vec ďalej šetriť a bude sa musieť personalizovať. Čiže neide len o samotné telefónne čísla, čiže preto hovoríme o tom, že tento tento zákon opäť umožňuje Úradu verejného zdravotníctva sledovať pohyb ľudí a je takisto v rozpore s tým, čo už judikoval Ústavný súd v predchádzajúcej predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom pozostavení, pozastavení účinnosti predbežného návrhu zákona, ktorý sme tu mali, kde hovoril, že takéto informácie v prvom rade musia byť oznámené dotknutej osobe, že sa takéto niečo bude zbierať o nich a po druhé, musí musia byť zabezpečené náležite zabezpečená ochrana a bezpečnosť takto spracovaných a uchovávaných informácií, čo všeobecnou formuláciou, ktorá tu je navrhnutá, že je to len za účelom ochrany verejného zdravia je aj podľa názoru Ústavného súdu nedostatočná. Čiže to sú dôvody, pre ktoré tento návrh zákona v žiadnom prípade nemôžme podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.7.2020 15:16 - 15:20 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pán minister, milé kolegyne, kolegovia, viackrát sa tu povedalo o tom, že týmto návrhom zákona sa budú spracúvať len telefónne čísla, resp. anonymizované údaje o jednotlivých účastníkoch, resp. užívateľoch elektronických komunikačných služieb. No a tu mi dovoľte, aby som teda išiel konkrétne k ustanoveniam tohoto návrhu zákona, kde sa mi javí teda, že zo znenia, tak ako je tento návrh zákona pripravený, to nie je pravda.
Keď si prečítate bod 2 tohto návrhu zákona, tak tu sa hovorí, že v § 55 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.“
Takto keď si to prečítate, tak sa vám môže zdať, že je to v poriadku a že sú to teda takéto údaje, ktoré tu spomínal pán minister aj ďalší, ďalší predrečníci. Keď si to však chcete zanalyzovať dopodrobna, tak treba si otvoriť zákon a treba si pozrieť, že na čo tento § 55 ods. 6 odkazuje. § 55 ods. 6 odkazuje na § 55 ods. 5 a v odseku 5 sa hovorí: "Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa," ešte raz, "informáciám uloženým v koncovom zariadení, teda napríklad v mobilnom telefóne, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom za súhlas sa považuje" a tak ďalej, za súhlas sa použije, "sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu, pričom povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom," to je to, čo sme schválili pred pár týždňami, "a iný orgán štátu."
A teraz nasleduje tá novelizácia, ktorú prináša tento návrh zákona, a iný orgán štátu. "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, čím sú zákon o Slovenskej informačnej službe, napríklad zákon o Vojenskom spravodajstve, ktoré podrobne upravujú účely, na ktoré sa môžu tieto údaje spracúvať, plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní.
Čiže keď sa vrátim naspäť k návrhu tohto zákona, tak sa tu hovorí inými slovami, že iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže spracovať a uchovávať údaje získané od podniku, teda údaje uložené v koncovom zariadení užívateľa, akékoľvek. Nehovorí sa tu o telefónnych číslach, akékoľvek údaje uchované v koncových zariadeniach účastníkov, čiže mobilných zariadeniach, v počítačoch a tak ďalej.
Čiže nesúhlasím s tým, čo povedali predrečníci, že sa tu budú spracúvať len telefónne čísla, alebo že sa tu môžu spracúvať, ja nehovorím, že účelom alebo cieľom je to, čo povedal pán minister, ale táto právna úprava dáva ďaleko širšie možnosti Úradu verejného zdravotníctva.
Ďalej, bod tretí, § 57 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie, nebudem ho citovať, parafrázujem, že sa môžu spracúvať aj lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, kde inak na spracovanie lokalizačných údajov podnik potrebuje súhlas účastníka. Čiže opäť je tu ustanovenie, ktoré hovorí, že telekomunikačné podniky môžu sledovať pohyb svojich účastníkov a tieto údaje potom, samozrejme, poskytovať na základe predchádzajúceho ustanovenia, ktoré som povedal, Úradu verejného zdravotníctva. Čiže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ide tu opäť o sledovací zákon. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.7.2020 14:06 - 14:09 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v programovom vyhlásení vlády si vládna koalícia v tomto parlamente schválila skvalitňovanie legislatívneho procesu. Máme tu už niekoľký z radov skrátených legislatívnych konaní, kde sme jednoznačne preukázali, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Máme tu ďalší z takýchto návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktorý prišiel sem do parlamentu dnes o jedenástej hodine, o dvanástej hodine boli výbory a o štrnástej hodine sa má rokovať o tomto návrhu zákona, v ktorom nikto z nás nevie poriadne, čo je napísané., nestihol si to ani prečítať a nie ešte nejakým spôsobom zanalyzovať alebo sa pripraviť na rozpravu.
V každom prípade to vyzerá tak, že si z tohto zákonodarného zboru vláda robí srandu. Vyslovene to už musím takto vulgárne povedať, lebo inak sa to nazvať nedá, ako že si vláda z tohto robí trhací kalendár, robí si z nás všetkých úplnú srandu. Ideme tu rokovať o návrhu zákona, ktorý v určitej inej obmene sme tu už mali pred pár týždňami, ktorý bol napadnutý na Ústavnom súde a Ústavný súd v zásade svojím predbežným opatrením dal za pravdu, resp. prejudikoval nejakým spôsobom už samotné rozhodnutie. Dnes tu máme ďalší takýto istý zákon, ktorý ide zasahovať do základných ľudských práv a slobôd. Opäť v skrátenom legislatívnom konaní, pričom pán minister ako predkladateľ nepovedal jediné jedno slovo alebo jednu vetu, v čom tento návrh spĺňa podmienky podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku, teda akým spôsobom sú tu ohrozené základné ľudské práva a slobody, resp. aká značná hospodárska škoda tu hrozí Slovenskej republike. V tomto návrhu opäť nie sú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie a ak by vláda chcela takýto návrh zákona predložiť, mohla to zase urobiť úplne štandardne v riadnom legislatívnom procese, s riadnou diskusiou a pripomienkovým konaním. Opäť tu sme teda v skrátenom legislatívnom konaní, kde rýchlo, rýchlo treba niečo urobiť v takých zásadných – ešte raz opakujem – otázkach, ako sú ochrana základných ľudských práv a slobôd. Vyzývam vás, aby sme nepodporili toto skrátené legislatívne konanie, aby ak vláda chce takéto opatrenie, na ktoré nie je teraz žiaden dôvod, pretože mechanizmy z hľadiska ochrany ľudského zdravia sú nastavené už doterajšími opatreniami, aby sme takéto konanie nepodporili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis