Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si na úvod dve stručné poznámky k doterajšej diskusii a tú prvú by som rád adresoval pánovi poslancovi Budajovi, bývalému ministrovi životného prostredia, ktorý už nie je v sále, ale teda nedávno som ho videl na chodbe, teraz som ho už nevidel ani na chodbe, ale tak dúfam, že sa to k tomu dostane a tá poznámka je asi takáto:
Slovensko patrí na západ. Členstvo v Európskej únii je životným záujmom Slovenskej republiky. Rovnako ako členstvo v Severoatlantickej aliancii. Je dobré a správne, že Slovenská republika podporuje Ukrajinu proti agresii zo strany Ruska. Putinov režim je zločinecký, energetická závislosť na Rusku je vážny problém a je dobré, že sa Slovensko od tej energetickej závislosti odpútava. To aby bolo jasné, lebo nič z tohoto nie je predmetom diskusie, ktorú tu včera a dnes na pôde parlamentu vedieme. To sú veci, na ktorých sa s pánom poslancom Budajom zhodneme a považujem za nekorektné, ak nám podsúva, že ak niekto nesúhlasí so zákazom predaja spaľovacích motorov od roku 2035, je protizápadný alebo nadbieha Rusku a jeho záujmom. Nie je to tak.
Tú druhú poznámku by som chcel adresovať niektorým poslancom, ktorí naopak pána poslanca Budaja v rozprave nielenže kritizovali, ale priam naňho útočili. Ja mám v tejto veci iný názor ako pán poslanec Budaj a považujem ho v tejto veci za názorového oponenta a myslím si, že ministerstvo životného prostredia postupovalo nesprávne a dokonca porušilo v tejto veci ústavný zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ale to nie je dôvod, aby ho niekto označoval za ekoteroristu, zločinca, nepriateľa Slovenska, tvrdil, že postupuje proti záujmom Slovenskej republiky. Diskusia má byť vecná, nie urážlivá, nie plná osobných útokov a hoci v názore a zákaz predaja spaľovacích motorov napríklad alebo aj v ix iných názoroch som niekde inde ako pán poslanec Budaj. Nie som na jednej lodi s tými, ktorí ho označujú za ekoteroristu a nepriateľa Slovenska. Som na jednej lodi s pánom poslancom Budajom, akurát vedieme vecný spor o to, že akým spôsobom kormidlovať tú loď.
A teraz vecne k téme. Opäť budem aj reagovať na to, čo zaznelo v rozprave.
Pán poslanec Budaj dnes povedal, že vy, mysliac my, by ste chceli nadiktovať, aby sa naďalej predávali ropné produkty. Ale veď to tak nie je. Je to úplne naopak, my nechceme nikomu nič diktovať. Samozrejme, je možné, aby štát, Európska únia niečo zakázali, niečo, niečo regulovali. Malo by to byť vtedy, keď je to nevyhnutné, potrebné, keď je preukázané, že je to správne. Ale ak niekto odmieta zákaz predaja spaľovacích motorov, to neznamená, že chce niekomu diktovať, že musí používať ropné produkty. Naopak, diktovať chcú tí, ktorí tvrdia, že predaj spaľovacích motorov je potrebné zakázať, tak ako sa to vlastne stalo na úrovni Európskej únie.
Druhá, druhá téma, ktorá tu rezonovala, je tá závislosť na Rusku vzhľadom na energonosiče, ale aj závislosť na Číne, ktorá hrozí v prípade elektromobility, a myslím, že nikto nespochybňuje o tom, že dochádza ku klimatickým zmenám a že to je problém, ktorý treba riešiť, ale nie je to jediný problém a aj na otázku zákazu predaja spaľovacích motorov od roku 2035, ale aj širšie na opatrenia v oblasti boja proti klimatickým zmenám sa je potrebné pozerať aj v širšej súvislosti aj z hľadiska dopadov na ekonomickú silu slobodného sveta, pretože ekonomická sila slobodného sveta je tiež životne dôležitá pre našu budúcnosť, ako to vidíme napríklad dnes na Ukrajine, ktorá čelí útoku zo strany Ruska.
Posledná vec, prečo tu o tom dnes vlastne hovoríme, aj to zaznelo v rozprave. No žiadny takýto bod by zrejme nebol na programe schôdze Národnej rady, keby ministerstvo životného prostredia v tejto veci rešpektovalo stanovisko Slovenskej republiky schválené výborom pre európske záležitosti, ktorý je príslušný v tejto veci prijímať rozhodnutia. Keby sa ministerstvo životného prostredia netvárilo, že je možné zmeniť rozhodnutie výboru tým, že štátny tajomník oznámi členom výboru, že chceme zmeniť stanovisko a požiada o túto zmenu a ak výbor nezareaguje obratom, prakticky obratom, tak sa tvári, že je to tzv. tichá procedúra.
Tichá procedúra je spôsob, akým výbor alebo Národná rada môže vysloviť súhlas s návrhom vlády tým, že sa k nemu nevyjadria, ale podmienkou je, že uplynie 14 dní a že ide o návrh stanoviska, nie žiadosť o zmenu už schváleného stanoviska, pretože v tejto veci existovalo schválené stanovisko Národnej rady, resp. výboru, ale výbor v tejto veci koná za Národnú radu, a nebolo zmenené. Čiže keď nebolo zmenené, tak zástupcovia vlády mali v orgánoch Európskej únie hlasovať v súlade s tým stanoviskom proti zákazu predaja spaľovacích motorov od roku 2035. A keby to urobili a napriek tomu by na pôde Európskej únie padlo rozhodnutie, že sa má predaj spaľovacích motorov zakázať od roku 2035, lebo nesúhlasné stanovisko Slovenskej republiky by tú blokačnú menšinu vtedy nevytvorilo, tak zrejme by sme tu dnes o tom, o tom nediskutovali.
A mňa teda mrzí, že na túto výhradu, ktorá hovorí o tom, že zástupcovia vlády nerešpektovali rozhodnutie výboru pre európska záležitosti vo veci schváleného stanoviska k návrhu na zákaz predaja spaľovacích motorov od roku 2035 a že tým zástupcovia vlády konali v rozpore s ústavným zákonom o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, sme tu nedostali prakticky žiadnu odpoveď, lebo k tomu sa stručne vyjadril pán poslanec Budaj v pár poznámkach, ale to nebolo vysvetlenie, že my sa domnievame, že sme postupovali v súlade s ústavným zákonom preto, lebo ústavný zákon hovorí toto a v tejto a v tejto situácii sme si ho takto vyložili.
Pán poslanec Budaj tu sa iba sťažoval, že členovia výboru vedeli, že štátny tajomník ich požiadal o zmenu stanoviska v tejto veci a nekonali, hoci výbor zasadal, ale keď nezmenil, nezmenil stanovisko, tak nezmenil alebo potom povedal, že keď sú nejasnosti okolo ústavného zákona, no tak sa máme baviť o tom ústavnom zákone. Ale tam žiadne nejasnosti neexistujú. Ten zákon je úplne jasný a je úplne jasné, že zástupcovia vlády nerešpektovali rozhodnutie výboru, stanovisko Slovenskej republiky schválené výborom pre európske záležitosti a tým, že ho nerešpektovali, porušili ústavný zákon. Ten ústavný zákon sa môže zmeniť, sú tam, sú tam nejaké veci, ktoré by za zmenu stáli, ale toto nie. Toto je úplne jasné. Tie procedúry sú nastavené dobre, dávajú možnosť vláde konať aj v situácii, keď Národná rada nezaujme stanovisko, ale keď Národná rada zaujme stanovisko, tak ho má vláda rešpektovať.
Pekný Medzinárodný deň boja proti homofóbii, difóbii a transfóbii vám všetkým želám a ospravedlňujem sa všetkým LGBTI+ ľuďom za tie vulgárne urážky, ktoré si tu museli ráno v rámci rozpravy vypočuť.
