Videokanál poslanca

To, čo... to, čo čítal pán poslanec Susko, je § 37, ktorý hovorí o hlasovaní, nehovorí o tom, že následne spochybní, on to mal spochybniť v čase, keď sa, keď sa hlasovalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
On to spochybňoval, pán kolega. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... a vtedy sa malo, vtedy sa malo o tom... (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Nie, nie, pardon. On spochybnil, že sa malo hlasovať oddelene o bodoch spoločnej správy. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Pán poslanec Pročko, prosím...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nespochybnil to, že, že nemožno hlasovať o jeho pozmeňujúcich návrhoch, keď bola schválená spoločná správa, lebo to ani nie je tak, to je iná situácia. Keď už boli schválené tie pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, tak sa nemohlo hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kočiša.

Pardon, pán poslanec Kočiš sa, samozrejme, mohol zapojiť do rozpravy v treťom čítaní, čo neurobil. A mal to urobiť v takejto situácii.
Ale chcel by som upozorniť na to, že pán poslanec Susko si dotvoril zákon o rokovacom poriadku, lebo § 39 hovorí: „Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodov nefunkčnosti technického zariadenia.“ Bodka. A pán poslanec Susko tvrdil: „alebo z iných dôvodov“. Ale v zákone o rokovacom poriadku žiadne iné dôvody nie sú uvedené, takže nemôžeme, nemôže byť podaná námietka z dôvodu, že sa hlasovalo nejako inak.
Ak chce pán Susko meniť rokovací poriadok, tak nech navrhne zmenu rokovacieho poriadku, aby bolo možné podať námietku aj z iných dôvodov, ale dnes to zákon o rokovacom poriadku, § 39 ods. 4 neumožňuje. (Potlesk.)

Pán poslanec Kremský, no mám z toho taký rozpačitý dojem, lebo som počul tie výhrady k zákazu vecné, no tak asi sme na jednej lodi, a teda mnoho tých argumentov som tu už počul od kolegu Viskupiča, od kolegu Oravca a keby niektoré tie výroky som dostal bez toho, aby som vedel, kto ich povedal, tak asi by som ich nevedel priradiť jednému alebo druhému. Na druhej strane celú tú debatu označuješ za populistickú alebo pokryteckú a ja potom celkom nerozumiem, že keď je taká zbytočná, že prečo si sa do nej vôbec zapojil aj ty, lebo ja môžem týmto povedať, že tiež poslanci z klubu SaS sa nezapájali do zbytočne dlhej rozpravy o populistických návrhoch predsedu OĽANO Igora Matoviča a my sme sa naozaj nezapájali, tak sme v parlamente, rešpektujeme, že Igor Matovič sám aj niekoľko hodín je schopný okupovať rečnícky pult, nie že viacerí poslanci sa zapoja a vecne diskutujú a hovoria v mnohom z vecného hľadiska podobné niečo ako ty, ale proste Igor Matovič ani nehovorí o tých návrhoch, o ktorých, ktoré predkladá, jednoducho využíva tie vystúpenia na to, aby sa vyhrieval na, na, vo svetle reflektorov, aby okydával svojich politických súperov, nie na to, aby prezentoval ten návrh, lebo na to toľko hodín nepotrebuje. Tak mne zasa príde trochu pokrytecké vyčítať nám, že koľko my tu o tom diskutujeme a mlčať, keď to robí Igor Matovič v horšej, mnohonásobne horšej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie. Táto vec sa riešila dlhodobo. To nedošlo k tomu, že zo dňa na deň niečo riešime, výbor zaujal jasné stanovisko a postup zástupcov vlády bol v rozpore s týmto stanoviskom. Že nemohlo ísť o tichú procedúru, je podľa môjho názoru jasné každému, kto pozná ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády, záležitostiach Európskej únie. Pán štátny tajomník Kiča je právnik, myslím si, že lepší právnik ako ja a ak si ten zákon prečítal, tak mu muselo byť jasné, že toto nie je tichá procedúra. A áno, je tam aj ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že člen vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky, v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať Národnú radu Slovenskej republiky a takýto postup odôvodniť, ale ani tu nebolo vysvetlené, že v čom spočívala nevyhnutnosť toho prípadu, keď Národná rada prostredníctvom stanoviska výboru zaujala nejaký postoj k tejto téme, ten postoj bol jasný, ten postoj bol nielen že sa máme pridať k nejakým iným krajinám, ale že zástupca vlády má hlasovať za proti úplnému zákazu spaľovacích, predaja spaľovacích motorov od roku 2035.
A teraz tu nejde o to, že kto má vecne pravdu alebo primárne, tu ide o to, že Národná rada prostredníctvom výboru zaujala stanovisko Slovenskej republiky, ktoré nemalo byť takýmto spôsobom poprené. Lebo to nebolo odchýlenie sa, to bolo poprenie. To bolo, že prídem s tým, že áno, výbor mi povie, že nie a ja napriek tomu spravím áno. To je nie je odchýlenie sa v nevyhnutnej miere.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si na úvod dve stručné poznámky k doterajšej diskusii a tú prvú by som rád adresoval pánovi poslancovi Budajovi, bývalému ministrovi životného prostredia, ktorý už nie je v sále, ale teda nedávno som ho videl na chodbe, teraz som ho už nevidel ani na chodbe, ale tak dúfam, že sa to k tomu dostane a tá poznámka je asi takáto:
Slovensko patrí na západ. Členstvo v Európskej únii je životným záujmom Slovenskej republiky. Rovnako ako členstvo v Severoatlantickej aliancii. Je dobré a správne, že Slovenská republika podporuje Ukrajinu proti agresii zo strany Ruska. Putinov režim je zločinecký, energetická závislosť na Rusku je vážny problém a je dobré, že sa Slovensko od tej energetickej závislosti odpútava. To aby bolo jasné, lebo nič z tohoto nie je predmetom diskusie, ktorú tu včera a dnes na pôde parlamentu vedieme. To sú veci, na ktorých sa s pánom poslancom Budajom zhodneme a považujem za nekorektné, ak nám podsúva, že ak niekto nesúhlasí so zákazom predaja spaľovacích motorov od roku 2035, je protizápadný alebo nadbieha Rusku a jeho záujmom. Nie je to tak.
Tú druhú poznámku by som chcel adresovať niektorým poslancom, ktorí naopak pána poslanca Budaja v rozprave nielenže kritizovali, ale priam naňho útočili. Ja mám v tejto veci iný názor ako pán poslanec Budaj a považujem ho v tejto veci za názorového oponenta a myslím si, že ministerstvo životného prostredia postupovalo nesprávne a dokonca porušilo v tejto veci ústavný zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ale to nie je dôvod, aby ho niekto označoval za ekoteroristu, zločinca, nepriateľa Slovenska, tvrdil, že postupuje proti záujmom Slovenskej republiky. Diskusia má byť vecná, nie urážlivá, nie plná osobných útokov a hoci v názore a zákaz predaja spaľovacích motorov napríklad alebo aj v ix iných názoroch som niekde inde ako pán poslanec Budaj. Nie som na jednej lodi s tými, ktorí ho označujú za ekoteroristu a nepriateľa Slovenska. Som na jednej lodi s pánom poslancom Budajom, akurát vedieme vecný spor o to, že akým spôsobom kormidlovať tú loď.
A teraz vecne k téme. Opäť budem aj reagovať na to, čo zaznelo v rozprave.
Pán poslanec Budaj dnes povedal, že vy, mysliac my, by ste chceli nadiktovať, aby sa naďalej predávali ropné produkty. Ale veď to tak nie je. Je to úplne naopak, my nechceme nikomu nič diktovať. Samozrejme, je možné, aby štát, Európska únia niečo zakázali, niečo, niečo regulovali. Malo by to byť vtedy, keď je to nevyhnutné, potrebné, keď je preukázané, že je to správne. Ale ak niekto odmieta zákaz predaja spaľovacích motorov, to neznamená, že chce niekomu diktovať, že musí používať ropné produkty. Naopak, diktovať chcú tí, ktorí tvrdia, že predaj spaľovacích motorov je potrebné zakázať, tak ako sa to vlastne stalo na úrovni Európskej únie.
Druhá, druhá téma, ktorá tu rezonovala, je tá závislosť na Rusku vzhľadom na energonosiče, ale aj závislosť na Číne, ktorá hrozí v prípade elektromobility, a myslím, že nikto nespochybňuje o tom, že dochádza ku klimatickým zmenám a že to je problém, ktorý treba riešiť, ale nie je to jediný problém a aj na otázku zákazu predaja spaľovacích motorov od roku 2035, ale aj širšie na opatrenia v oblasti boja proti klimatickým zmenám sa je potrebné pozerať aj v širšej súvislosti aj z hľadiska dopadov na ekonomickú silu slobodného sveta, pretože ekonomická sila slobodného sveta je tiež životne dôležitá pre našu budúcnosť, ako to vidíme napríklad dnes na Ukrajine, ktorá čelí útoku zo strany Ruska.
Posledná vec, prečo tu o tom dnes vlastne hovoríme, aj to zaznelo v rozprave. No žiadny takýto bod by zrejme nebol na programe schôdze Národnej rady, keby ministerstvo životného prostredia v tejto veci rešpektovalo stanovisko Slovenskej republiky schválené výborom pre európske záležitosti, ktorý je príslušný v tejto veci prijímať rozhodnutia. Keby sa ministerstvo životného prostredia netvárilo, že je možné zmeniť rozhodnutie výboru tým, že štátny tajomník oznámi členom výboru, že chceme zmeniť stanovisko a požiada o túto zmenu a ak výbor nezareaguje obratom, prakticky obratom, tak sa tvári, že je to tzv. tichá procedúra.
Tichá procedúra je spôsob, akým výbor alebo Národná rada môže vysloviť súhlas s návrhom vlády tým, že sa k nemu nevyjadria, ale podmienkou je, že uplynie 14 dní a že ide o návrh stanoviska, nie žiadosť o zmenu už schváleného stanoviska, pretože v tejto veci existovalo schválené stanovisko Národnej rady, resp. výboru, ale výbor v tejto veci koná za Národnú radu, a nebolo zmenené. Čiže keď nebolo zmenené, tak zástupcovia vlády mali v orgánoch Európskej únie hlasovať v súlade s tým stanoviskom proti zákazu predaja spaľovacích motorov od roku 2035. A keby to urobili a napriek tomu by na pôde Európskej únie padlo rozhodnutie, že sa má predaj spaľovacích motorov zakázať od roku 2035, lebo nesúhlasné stanovisko Slovenskej republiky by tú blokačnú menšinu vtedy nevytvorilo, tak zrejme by sme tu dnes o tom, o tom nediskutovali.
A mňa teda mrzí, že na túto výhradu, ktorá hovorí o tom, že zástupcovia vlády nerešpektovali rozhodnutie výboru pre európska záležitosti vo veci schváleného stanoviska k návrhu na zákaz predaja spaľovacích motorov od roku 2035 a že tým zástupcovia vlády konali v rozpore s ústavným zákonom o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, sme tu nedostali prakticky žiadnu odpoveď, lebo k tomu sa stručne vyjadril pán poslanec Budaj v pár poznámkach, ale to nebolo vysvetlenie, že my sa domnievame, že sme postupovali v súlade s ústavným zákonom preto, lebo ústavný zákon hovorí toto a v tejto a v tejto situácii sme si ho takto vyložili.
Pán poslanec Budaj tu sa iba sťažoval, že členovia výboru vedeli, že štátny tajomník ich požiadal o zmenu stanoviska v tejto veci a nekonali, hoci výbor zasadal, ale keď nezmenil, nezmenil stanovisko, tak nezmenil alebo potom povedal, že keď sú nejasnosti okolo ústavného zákona, no tak sa máme baviť o tom ústavnom zákone. Ale tam žiadne nejasnosti neexistujú. Ten zákon je úplne jasný a je úplne jasné, že zástupcovia vlády nerešpektovali rozhodnutie výboru, stanovisko Slovenskej republiky schválené výborom pre európske záležitosti a tým, že ho nerešpektovali, porušili ústavný zákon. Ten ústavný zákon sa môže zmeniť, sú tam, sú tam nejaké veci, ktoré by za zmenu stáli, ale toto nie. Toto je úplne jasné. Tie procedúry sú nastavené dobre, dávajú možnosť vláde konať aj v situácii, keď Národná rada nezaujme stanovisko, ale keď Národná rada zaujme stanovisko, tak ho má vláda rešpektovať.
Pekný Medzinárodný deň boja proti homofóbii, difóbii a transfóbii vám všetkým želám a ospravedlňujem sa všetkým LGBTI+ ľuďom za tie vulgárne urážky, ktoré si tu museli ráno v rámci rozpravy vypočuť.

Pán poslanec Budaj, ja sa priznám, že nie celkom rozumiem tej argumentácii, lebo naozaj nikto nejde zakazovať elektromobily, nikto nejde bojovať proti elektromobilite, nikto nejde, nejde bojovať proti technologickému pokroku v oblasti elektromobility. A, a keď ste presvedčený, že elektromobilite patrí budúcnosť, že je to lepšie riešenie, efektívnejšie riešenie, tak a je to možné, ja, ja s tým nepolemizujem, tak potom je ale celkom prirodzené, že sa to skôr či neskôr presadí aj bez toho, aby to niekto zakazoval. Obavy, ktoré majú obyvatelia nielen na Slovensku ale aj v iných krajinách, je, že v elektromobily sú drahé a že si to nebudú môcť dovoliť. Protiargument, ktorý používajú priaznivci zákazu predaja spaľovacích motorov od roku 2035, je, že ale však tie ceny budú na úplne inej úrovni od tých 10 alebo 12 rokov. No je to celkom dobre možné, je to dokonca pravdepodobné, ale keď to tak je, no prečo to teraz ideme zakazovať. Veď v takom prípade, ak pre ľudí bude lepšia alternatíva kúpiť si elektromobil, no tak to budú preferovať, budú, budú, budú si kupovať elektromobily aj bez toho, aby im niekto zakazoval kupovať si spaľovacie motory. Čiže ja by som rád porozumel tej argumentácii, lebo zdá sa mi taká trochu, trochu protirečivá, že na jednej strane hovoríte o tom, že elektromobilita je lepšia, presadí sa, bude efektívnejšia, elektroautá budú lacnejšie a na druhej strane tým tou obhajobou zákazu predaja spaľovacích motorov akoby ste neverili v to, že to tak bude.

Bol by som rád, keby sa debata o tejto vážnej téme niesla vo vecnom duchu a nezachádzali by sme do osobných urážok a útokov. A, pán poslanec Budaj, myslím, že aj z vašej strany vo vašom vystúpení bolo nekorektné, keď ste nám tu podsúvali, že sa pridávame k ruským záujmom. My, samozrejme, úplne súhlasíme s tým, že sa treba zbaviť energetickej závislosti na Putinovom Rusku, závislosti na ruskej rope, to je všetko v poriadku, ale to je iná debata, toto nie je podstata problému.
A teraz by som sa vrátil k tomu právnemu, právnemu rozmeru. Vy ste zdôraznili z toho schváleného stanoviska to, že sa má ministerstvo životného prostredia pridať k tým štyrom krajinám, ktoré prejavili nesúhlas s doterajším znením kompromisného textu návrhu nariadenia, ale úplne ste ignorovali tú časť uznesenia alebo stanoviska výboru, ktoré hovorilo o tom, že ministerstvo má hlasovať proti úplnému zákazu spaľovacích motorov. To je úplne jasný a jednoznačný pokyn. Vo svojom vystúpení ste konštatovali, že výbor prijal stanovisko, ktoré bolo v rozpore so stanoviskom ministerstva životného prostredia a s líniou vlády, no ale my máme tak postavený ústavný systém a my máme tak napísaný ústavný zákon, že keď výbor prijme nejaké stanovisko, ktoré je v rozpore s tým, čo si myslí ministerstvo alebo vláda, tak pre vládu a pre ministerstvo je záväzné to, čo povie výbor. To je povaha vzťahu parlamentu a vlády a to je zároveň aj explicitne vyjadrené v ústavnom zákone. Sťažovali ste sa na to, že výbor na druhý deň rokoval, ale týmto sa nezaoberal a nehlasoval, ale to vás predsa neoprávňuje nerešpektovať stanovisko výboru, ktoré bolo riadne schválené. A nie, v zákone nie sú nejasnosti, zákon je úplne jasný, že v tomto prípade nemalo ministerstvo postupovať tak, ako postupovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sulík, ja súhlasím. Ako som už konštatoval, domnievam sa, že postup ministerstva životného prostredia v tejto veci bol v rozpore ako so zmyslom ústavného zákona, ktorý vychádza z nejakej hierarchie vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky a stanovuje, kto stanovuje alebo schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky. A áno, ak Národná rada nekoná, tak môže vláda postupovať podľa toho, čo navrhla, ak Národná rada neschváli nejaké iné stanovisko, ale to nebol tento prípad, to nebol prípad, keď bolo možné postupovať podľa tzv. tichej procedúry, a teda nad rámec toho sa domnievam, že postup ministerstva životného prostredia nebol v rozpore iba s duchom alebo zmyslom ústavného zákona, ale priamo aj s jeho znením a textom. A opakujem teda, že som veľmi rád, že teraz vystúpi bývalý pán minister životného prostredia, pán Budaj, že dostaneme ten druhý pohľad a dostaneme to vysvetlené nielen z vecnej stránky, ale aj nejakú obhajobu toho, že ten postup ministerstva bol v poriadku, lebo podľa môjho názoru v poriadku nebol.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení sa nebudem venovať ideologicko-konšpiračným aspektom tejto témy, nebudem sa venovať ani vecnej stránke, k tomu sa vyjadrili alebo vyjadria moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS. Ale chcel by som sa vyjadriť k právnemu rozmeru celej veci z hľadiska dodržania či porušenia ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Ja som rád, že je tu prihlásený do rozpravy aj pán poslanec Budaj, ktorý bol v tom čase ministrom životného prostredia, teda že tu zaznie aj opačný názor na tú vec. Dúfam, že aj z právneho hľadiska, nielen z hľadiska vecného.
Pána podpredsedu Národnej rady Pčolinského by som upokojil, že v prípade, že nestihneme dnes schváliť to stanovisko, nič závažné sa nestane, akurát podľa jedného výkladu, ktorý je podľa môjho názoru nesprávny a ktorý tu presadzujú poslanci za stranu SMER, sa týmto stanovisko stane automaticky záväzným, lebo uplynie 14 dní. A logickejší a systémový výklad ústavného zákona však hovorí, že toto sa sťahuje iba na návrh vlády, nie na návrh tridsiatich poslancov. Čiže až kým o tom nebude Národná rada hlasovať, tak sa nestane nič závažné. A aj toto sme mohli mať vyriešené, keby bola Národná rada schválila náš návrh novely tohto ústavného zákona a potom by vlastne takéto pochybnosti vôbec neexistovali, no ale darmo už plakať nad rozliatym mliekom.
Ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie hovorí, že stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie môže schvaľovať Národná rada. Navrhuje stanovisko Slovenskej republiky vláda a platí to stanovisko, ktoré schváli Národná rada alebo teda výbor pre európske záležitosti, na ktorý je v zmysle ústavného zákona a v zmysle zákona o rokovacom poriadku delegovaná táto právomoc Národnej rady. Môže sa stať, že, že Národná rada neschváli žiadne stanovisko, že sa nevyjadrí k tomu návrhu vlády, alebo že odmietne návrh vlády, ale neschváli iné stanovisko, a v tom prípade v zmysle ústavného zákona platí ten návrh stanoviska vlády a člen vlády je na rokovaní orgánov Európskej únie viazaný návrhom stanoviska a vlády, to je tzv. tichá procedúra. Alebo môže nastať situácia, že z nejakých dôvodov vláda požiada Národnú radu o zmenu stanoviska, ktoré už bolo schválené, alebo dokonca môže nastať situácia, že sa člen vlády v nevyhnutnom prípade odkloní od schváleného stanoviska, ale iba v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky.
V predmetnom prípade sa stalo to, že vláda prišla s návrhom stanoviska, ktoré zjednodušene povedalo, že Slovenská republika má podporiť zákaz spaľovacích motorov od roku 2035 a vecne príslušný parlamentný výbor pre európske záležitosti schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Oravca, ktorým zaviazal zástupcov Slovenskej republiky hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov. Napriek tomu zástupca Slovenskej republiky hlasoval nakoniec za zákaz spaľovacích motorov s tým, že požiadal vopred o zmenu stanoviska výbor. Zaslal členom výboru, výboru žiadosť o zmenu toho stanoviska s tým, že tým je vec vybavená, lebo veď tzv. tichá procedúra. V tomto prípade nemôže ísť o tichú procedúru z viacerých dôvodov.
Jednak nešlo o situáciu, že by stanovisko Slovenskej republiky v danej veci nebolo schválené, lebo tichá procedúra je, že vláda alebo člen vlády navrhne nejaké stanovisko a parlament alebo výbor sa k tomu nejako nevyjadria. V tom prípade platí, pre člena vlády je záväzný ten návrh, s ktorým prišiel. Ale v tomto prípade sa výbor, alebo respektíve Národná rada aj prostredníctvom výboru vyjadrila, aké má v tejto veci stanovisko, viď proti zákazu spaľovacích motorov od roku 2035. Čiže nie sme tu v situácii, že vláda niečo navrhne, výbor sa k tomu nevyjadrí a v tom prípade platí to, čo navrhla vláda. Navyše nešlo ani o návrh stanoviska, ako to predpokladá ústavný zákon, návrh stanoviska vlády k návrhu právne záväzného aktu Európskej únie, išlo o žiadosť o zmenu toho stanoviska. A pri žiadosti o zmenu stanoviska tá tichá procedúra neplatí, lebo to stanovisko je prijaté, už je schválené, už je zadefinované. Tak v takom prípade, ak sa Národná rada nevyjadrí, tak neplatí, neplatí, že platí ten zmenený, zmenený návrh.
Tretí dôvod, prečo toto nebola tichá procedúra, je, že tichá procedúra vyžaduje uplynutie 14 dní. Nieže ráno niečo pošlem výboru a poobede hlasujem v súlade s tým, čo som, čo som poslal. Čiže nešlo o tichú procedúru. Rovnako nešlo o situáciu, ktorú pripúšťa ústavný zákon, že člen vlády sa môže odchýliť od schváleného stanoviska Slovenskej republiky. Musí o tom bezodkladne informovať Národnú radu, čo sa síce stalo, a takýto postup odôvodniť, ale nenapĺňa takýto postup požiadavku, že sa má uskutočniť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. Lebo záujmy Slovenskej republiky boli definované stanoviskom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý uložil ministrovi životného prostredia hlasovať proti úplnému zákazu spaľovacích motorov, keď sa o tejto otázke bude diskutovať či hlasovať na rade ministrov. Nemožno akceptovať taký výklad toho ustanovenia, ktorý by umožnil členovi vlády úplne poprieť schválené stanovisko Slovenskej republiky, a hlasovať úplne opačne. V danom prípade poverený člen vlády v návrhu stanoviska navrhol hlasovať za zákaz spaľovacích motorov, výbor schválil opačné stanovisko, ktorým ho zaviazal hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov, a zástupca ministerstva, myslím, že to bol pán štátny tajomník, napriek tomu hlasoval za zákaz spaľovacích motorov.
Ak by sme takto vykladali ústavný zákon, tak by členovia vlády mohli úplne svojvoľne meniť stanoviská Slovenskej republiky schválené výborom a popieralo by to úplne zmysel toho ústavného zákona a umožňovalo by to členovi vlády kedykoľvek ignorovať schválené stanovisko. Stačilo by, že by výbor od odklonení sa od schváleného stanoviska informoval a uviedol by nejaké dôvody. A mohol by tam tak postupovať aj v situácii, že by nejaké stanovisko výboru navrhol, výbor by schválil odlišné alebo dokonca opačné stanovisko a napriek tomu by poverený člen vlády alebo jeho zástupca hlasoval v orgánoch Európskej únie za to, čo pôvodne navrhol, to, čo výbor odmietol a úplne v rozpore s tým, čo výbor odmietol.
Myslím si, že v tomto prípade ide o zjavný rozpor s tým, čo hovorí ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, a ministerstvo na pôde Európskej únie postupovalo nielen v rozpore so schváleným stanoviskom, ale aj v rozpore s tým, ako malo postupovať v súlade so znením, ale najmä s duchom ústavného zákona, ktorý upravuje vytváranie postojov Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie.
Ďakujem.