Vážený pán premiér, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, členky a členovia vlády, budem hovoriť o troch veciach, o tom, či vláda má alebo nemá legitimitu, o programovom vyhlásení vlády a o diskusii, ktorá odznieva už druhý deň v Národnej rade.
Zo strany viacerých vystupujúcich tu zaznelo, že táto vláda nie je legitímna, táto vláda nemá mandát, bola vymenovaná v rozpore s ústavou. To je, samozrejme, nezmysel. Vládu v zmysle slovenskej ústavy menuje a odvoláva hlava štátu, čiže prezidentka Slovenskej republiky, vláda sa zodpovedá parlamentu a áno, v normálnych pomeroch je to tak, že vláda je vymenovaná na základe výsledkov demokratických parlamentných volieb a je vymenovaná tak, aby odrážala vôľu väčšiny parlamentu. Lenže my sme v situácii, že tu žiadna väčšina, ktorá by bola schopná podržať vládu, neexistuje. Ak by tu taká väčšina bola, tak by tu ešte nejaká vláda zostavená zo zástupcov politických strán, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade, naďalej fungovala, buď by pokračovala alebo by po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera vznikla nejaká iná, ktorá by mala podporu aspoň 76 poslancov. Nie je vina pani prezidentky, že vládna koalícia, ktorá pôvodne mala k dispozícii ústavnú väčšinu, sa zmenila na menšinovú vládu. Nie je vina pani prezidentky, že vláde bola vyslovená parlamentom nedôvera, nie je vina pani prezidentky, že odvolaná vláda, ktorá bola ňou dočasne poverená, aby vykonávala svoju funkciu, postupovala tak, že jej odpadávali ďalší a ďalší ministri, až jej pani prezidentka to poverenie odobrala. A napokon nie je vina pani prezidentky, že voľby, predčasné voľby do Národnej rady sa nekonajú v máji alebo v júni, ale až v septembri. Je to naša vina, je to vina poslancov Národnej rady, ktorí takýmto spôsobom postupovali, čiže nemali by sme my hádzať zodpovednosť na niekoho iného, na niekoho, komu tá zodpovednosť nepatrí.
Nepochybujem o tom, že ak by v tejto Národnej rade existovala väčšina 76 poslancov a poslankýň, ktorí by boli ochotní podporiť akúkoľvek vládu, tak by pani prezidentka nemenovala úradnícku vládu, nemala by na to dôvod, ale taká väčšina 76 poslancov jednoducho v tomto parlamente neexistuje a pani prezidentka má v zmysle ústavy povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, čiže má povinnosť vymenovať vládu. Nemôžeme tu teraz až do septembra, do 30. septembra existovať bez toho, aby bola akákoľvek vláda. Čiže z tohto pohľadu áno, táto vláda je legitímna, áno, táto vláda má mandát, aj keď to nie je mandát, ktorý vzišiel z volieb, je to mandát, ktorý má od pani prezidentky, zrejme nebude mať dôveru parlamentu, ale to nemala ani predchádzajúca vláda a niekoľko mesiacov fungovala v režime, že jej bola vyslovená nedôvera, tak táto vláda bude niekoľko mesiacov fungovať v režime, že jej nebude vyslovená dôvera.
Druhá vec. Vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády tu zaznelo množstvo výčitiek, množstvo kritiky. Vraj je nekonkrétne, vraj tam všeličo chýba a nie je tam šport, je to málo ambiciózne, SMER-u chýba, že tam nie je zhodnotenie zodpovednosti tých vlád, ktoré tu boli v tomto volebnom období, niektorým kolegom z OĽANO zase chýba, že sa vláda nedostatočne vymedzuje voči tým neprávostiam, ktoré tu páchal SMER v tých predchádzajúcich volebných obdobiach. Niektorí vyčítajú, že ten program je málo ambiciózny a že vláda sa správa akoby to bol nejaký think tank alebo že by bola vo funkcii poradcov vlády alebo nejakého analytického tímu. Ja nevychádzam z úžasu, lebo tá rozprava, ak by zaznela po voľbách na začiatku volebného obdobia vo vzťahu k vláde, ktorá tu má vládnuť štyri roky, v poriadku. Ale my tu diskutujeme o programovom vyhlásení vlády, ktorá má vládnuť štyri mesiace, možno trošku dlhšie, ak nebude po voľbách hneď zostavená, zostavená vláda. Sme úplne na konci volebného obdobia, sme v situácii, že vláda už nebude chodiť do parlamentu s nejakými návrhmi zákonov, možno v situácii, keď bude musieť niečo urýchlene riešiť v skrátenom volebnom, volebnom období. Toto je posledná schôdza, ktorá je plánovaná taká, že sa na nej majú schvaľovať zákony a vláda, keď vládne, aj keď je orgánom výkonnej moci, tak veľká časť činnosti vlády je predsa, že prichádza s návrhmi zákonov do parlamentu, nič také už táto vláda nebude robiť. Úlohou tejto vlády je kúriť a svietiť, čo zodpovedá tomu, že má pripraviť voľby a keby nerobila nič iné, tak to v zásade stačí. Ale táto vláda musí aj hasiť, lebo keď niekde vypukne nejaký požiar, tak je povinná ho hasiť, čo napríklad znamená, že budeme mať na programe tejto schôdze, myslím, že už zajtra, tri skrátené legislatívne konania, lebo na Slovensko bola podaná žaloba Európskou komisiou pre neplnenie si povinností a nedostatočné transponovanie smerníc, alebo už tam dokonca existuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, alebo taká žaloba má prísť. Takže vláda ide robiť niečo, čo mala robiť tá predchádzajúca vláda. Lebo ak by nedala návrh v skrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to zrejme dostalo do parlamentu až po voľbách. A Slovensku by hrozili škody v podobe pokuty, ktorú by muselo, muselo platiť.
A tretiu vec, ktorú môže vláda robiť, je, že niečo pripraví. A aj to tu je kritizované, že aký strašný problém, že vláda chce pripravovať nejaké zámery, ktoré nestihne realizovať. No tak áno, mohli sa na to vykašľať, mohli nerobiť, nerobiť nič. Mne naopak je sympatické, že vláda má ambíciu prísť aj s nejakými témami, o ktorých vie, že sama ich nezrealizuje, ale pripraví ich pre tú vládu, ktorá príde po nej. Či už je to reforma verejnej správy, ktorá, ktorá tu spí ako Šípková Ruženka, s ktorou sa vlastne nič nedeje od vlád Mikuláša Dzurindu. Alebo je to návrh rozpočtu a zámer zodpovednejšie hospodáriť a zodpovednejšie nakladať s verejnými financiami, alebo je to zámer robiť adresnejšie sociálne opatrenia na pomoc tým najzraniteľnejším. Nie je to nijako nabubralé, je to realistický plán, ktorý samotná vláda si uvedomuje, že tieto veci zväčša nebude už ona realizovať, ale pripraví ich ako niečo, čo tu nechá tej budúcej vláde. A bude rozhodovať, samozrejme, budúca vláda a budúca parlamentná väčšina.
Posledná vec, tá diskusia, ktorá tu zaznievala a zaznieva, bola o všetkom možnom, len veľmi málo bola o tom, o čom naozaj je táto vláda a o čom je vládny program. Videli sme tu útoky na pani prezidentku, na Progresívne Slovensko, na SaS, na Európsku úniu, na Západ, na NATO, na našu pomoc Ukrajine, na pomoc Rómom, na mimovládne organizácie, na národnosť pána premiéra, na otvorenú spoločnosť a na princípy otvorenej spoločnosti. SMER prostredníctvom, prostredníctvom kritiky alebo útočenia na vládu útočil na tú predchádzajúcu vládu, aj na pani prezidentku. OĽANO zase útočilo na všetkých ostatných, lebo nikto nechce podporiť ich geniálnu myšlienku s 500 eurami ako odmenou za účasť vo voľbách. Čiže nikomu inému nezáleží na tom, aby na Slovensku bola udržaná demokracia.
Ja chcem za seba povedať iba toľko, že vláda je legitímna, je kompetentne zložená, programové vyhlásenie je realistické, nič ma na ňom nevyrušuje. Táto vláda si zaslúži dôveru a ja budem hlasovať za vyslovenie dôvery tejto vláde, rovnako ako všetci moji kolegovia a kolegyne z poslaneckého klubu SaS-ky, ktorí na hlasovaní budú prítomní.
Ďakujem za pozornosť.
