Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
To, čo pani poslankyňa hovorila, to sa jedná o CITES zvieratá, tam sme prijali novelu zákona o tom, že sa nesmú množiť a môžu len dožiť, áno, je to takto a všetky tie vzácne druhy zvierat sme takto legislatívne upravili. Na Slovensku máme asi štyri chovy, myslím, tigrov a ja si myslím, že obdobie chovu tigrov skončilo tým, že sa nesmú množiť a nemôžu sa používať na biznis, tak tým pádom asi tých tigrov viac mať nebudeme, ale vrátim sa k tej vyhláške.
Hovorím znovu, ak máme nejaký problém s chovom zvierat, dajme to do vyhlášky. Ak chceme, aby na obciach sme mali registrované chovy, tak dajme do vyhlášky povinnosť, že veterinári musia informovať za nejakých podmienok obec, čo sa u nich chová. Tak si to predstavujem, by to mohlo byť, ale nezaťažujme tie obce. Chceme ísť, s veľa kolegami som rozprával o systéme štátnej verejnej správy napríklad ako je v Poľsku, kde v obci je iba jeden človek, ten Soltys nemá nikoho, je to jeden človek, alebo pracuje v rodinnom dome a znižujú sa tým náklady a ak... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) je ten ústredný orgán verejnej správy v rámci, v rámci ich okolitých obcí, ale nemôžme dávať, ďalej zaťažovať tie obce, aby stále viac a viac kompetencií sme dávali na nich.
Čo sa týka týchto, ešte raz k tým zvieratám, máme legislatívu veterinárnu, máme zákony, ktoré spadajú pod ministerstvo životného prostredia, takže ja si myslím, že legislatívu máme dostatočnú a nechoďme cestou za každú cenu niečo evidovať, registrovať, pretože dostaneme sa tam, že o chvíľočku bude treba súhlas aj na chov škrečkov, a to už by bola úplná katastrofa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja sa chcem vyjadriť k obsahu tohoto zákona. Tento zákon, keď si pozriete do histórie, je v systéme tých recyklátov, pán poslanec Fecko ho predkladá asi jedenásty rok. Takže sa stále snaží niečo zmeniť, ja chcem však reagovať možno trošku negatívne, ja som to pánu poslancovi Feckovi aj povedal, že mám s týmto zákonom problém.
My máme podmienky chovu zvierat určených vo vyhláške. Je to vyhláška z roku 2012 a myslím, že všetky tie podmienky chovu sú tam dané. Pokiaľ budeme reagovať na to takto, že krokodíl môže ublížiť človeku, tak aj pes môže ublížiť človeku. To je presne to isté a myslím, že skôr ublíži pes ako krokodíl, pretože tých krokodílov veľa nemáme. Ja mám však zásadný problém z pohľadu ochrany zvierat. A to je v § 541. Do 31. októbra 2023 by mala nahlásiť, chovateľ ma nahlásiť na obec, že chová tieto nebezpečné zvieratá. Ja sa pýtam, po 30. 1., po 30. októbri, čo s tými zvieratmi, keď nenahlási? Pavúka dáme do výlevky, zašliapneme alebo darujeme zoologickej záhrade, alebo ho postrčíme susedovi? Čiže mali by sme myslieť pri zákonoch aj na dopady, ktoré budú mať takéto konania. Na to nikto nemyslel. Alebo ideme robiť to, že budeme žiadať, aby obce vydali súhlas aj na chov psov? Čiže chcete maž psa, prídete na obecný úrad a požiadate o chov psa obecný úrad, pretože tam máte nepriateľov svojich, vám to zakáže, psa chovať nemôžte. Ale hlavne jedná sa o odbornú spôsobilosť ľudí, ktorí takéto rozhodnutie dajú. Je obecný úrad, a teraz nechcem sa nikoho dotknúť, hej, berte to vyložene ako tak nadnesene, kde sú zvolení zástupcovia obce, ktorí majú nejaké vzdelanie, a ľudia so vzdelaním veterinárneho lekára alebo odborne spôsobilej osoby, tých je strašne málo. Na základe čoho tá obec dá súhlas? Na základe toho, že v zastupiteľstve sedí môj bratranec? A keď sedí tam sused, s ktorým mám nejaký osobný konflikt, a mne ten súhlas nedá, to znamená, že ja budem obmedzený chovať tieto zvieratá? To sú tie praktické dopady a ja stále, keď riešim nejakú legislatívu, a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že idem po tom celom reťazci, po tých detailoch, hej, snažím sa dôjsť na ten koniec, čo svojím rozhodnutím spôsobím.
Takže ja by som to skôr postavil, pán poslanec, úplne opačne, pokiaľ je nejaký problém so schvaľovaním chovov, dajme to do vyhlášky. Vyhlášku nie je problém urobiť. Ale nezaťažujme tie obce tým, že budú vydávať súhlasy, o ktorých ani nemajú tušenia, čo vyhlasujú. Keď niekto chová nejakého pavúka, má ho v nejakom teráriu, v nejakom priestore a keď ho nenahlásim a teraz sa nájde, sused ma bonzne, že takého pavúka mám, čo mi hrozí z toho? Čo zakážu mi bývať v obci? Kto zaplatí tých ľudí v obci, že takéto rozhodnutia vydajú? Bude tam nejaký kolok, nejaký správny poplatok, bude tam nejaké odvolávacie konanie? Bude sa môcť odvolať, pokiaľ mu obec nedá súhlas? Čiže toto domyslené nie je, preto ja by som ostal v tejto polohe ako to je dnes. Je tam vyhláška, pokiaľ sú problémy s vyhláškou, tak tú vyhlášku zmeňme, je v kompetencii ministra pôdohospodárstva v spolupráci so štátnou veterinárnou a potravinovou správou a dáme tie podmienky tam.
Čiže, čiže ja by som, ja by som skôr navrhoval, aby tento zákon, tento zákon nech ostane ako poslanecká iniciatíva a nech sa recykluje ďalej, ale neschvaľujme veci, ktoré ľuďom komplikujú život. Dnes, keď sa bavíme o tom, že chceme znížiť byrokratickú záťaž a znížiť náklady obecnej správy, a pani poslankyňa Mierna tu dobre povedala, dáme ďalšieho človeka na obecný úrad, ktorý bude mať odbornú spôsobilosť veterinárneho lekára alebo špecialistu na divoko žijúce zvieratá, a kto ho zaplatí, toho človeka. Takže skúsme sa na to pozrieť pragmaticky, ja ako beriem to, že pán poslanec Fecko v tomto smere je odborník, venuje sa tomu vlastne celý život. Ja uznávam jeho názory, má ozaj že, má prehľad o týchto živočíchoch ako málokto, ale ja by som tento zákon nepodporil a riešil by som to úpravou vyhlášky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, momentálne je v rokovaní zákon, zákon o poľnohospodárskej výrobe, kde novelou zákona sa má, sa má zabezpečiť implementácia predpisov Európskej únie o výkone úradnej kontroly zásielok ekologickej poľnohospodárskej výrobe pri dovoze z tretích krajín. Čiže opakujem, tento zákon rieši dovoz z tretích krajín, upravuje práva a povinnosti a kompetencie organizácie ÚKSÚP a takisto poverených inšpekcií, poverených inšpekcií, ktoré sú poverené touto kontrolnou organizáciou.
My sme, my sme tento návrh zákona podrobne, podrobne prešli, venovali, venovali sme tomu dostatočné množstvo času a v rámci mojej rozpravy by som chcel predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý svojim spôsobom zásadne mení, nemení vládny návrh zákona, ale upravuje niektoré ustanovenia, pretože vychádzali sme z praktickej vykonateľnosti tohto zákona a celého procesného nastavenia tak, aby orgán kontroly, ale aj poverené inšpekčné organizácie mali jasne definované svoje právomoci a svoju zodpovednosť.
Pozmeňujúci návrh má niekoľko, má väčšinu legislatívno-technických úprav, pretože stavajúci zákon, ktorý momentálne je v platnosti, má tieto ustanovenia prehľadnejšie, hlavne pre poľnohospodárov, ale niektoré vypúšťame aj také veci ako napríklad je akčný plán, ktorý znie politicky možno zaujímave, ale tým, že v zákone nie je definované, že kto ho schváli, na aké obdobie to bude, čo bude obsahom toho akčného plánu a jeho, jeho vykonateľnosť a záväznosť, tak sme ho navrhli v tomto pozmeňováku po dohode s ministerstvom zo zákona vylúčiť.
Takisto za, v pozmeňovacom návrhu upravujeme, upravujeme kompetencie inšpekčnej organizácii v dobrej viere, v dobrej viere to bolo pripravené alebo uvedené v zákone tak, že dokonca mohlo by dôjsť k taký paradoxným situáciám, že poverená inšpekčná organizácia, to znamená, to znamená súkromná firma by mohla v určitých prípadoch rušiť rozhodnutia štátneho orgánu ÚKSÚP. Nehovorím, že to bolo zámerne, hej, ale, ale podstatu tak nejakým spôsobom dostali výkladom, my sme mohli dospieť k tomu, že ozaj by to mohlo byť v nejakých situáciách, niektorých situáciách zneužité.
Ďalej, v rámci pozmeňujúceho návrhu sme urobili také zmeny ako napríklad, inšpekčná organizácia bola definovaná nejakým kódom, čo bežnému človeku nehovorí nič. Čiže vraciame naspäť to, čo bolo. Čiže bude tam názov inšpekčnej organizácie, jeho, jeho sídlo a takisto musí byť uvedené jeho registrácia tejto inšpekčnej organizácie.
A ešte jedna, dve dôležité veci. Jedna tam bola, bola to otázka procesu výmazu v rámci zníženia byrokracie. Pravdepodobne tak asi to mysleli tvorcovia tohto zákona. Vypadlo, viedla povinnosť, povinnosť zaslať výmaz, výmaz organizácií, ktorá obchoduje alebo nakupuje tieto ekologické produkty, čo z hľadiska štatistiky alebo dosledovateľnosti mohol spôsobiť problém, takže ponechávame pôvodný stav.
Vkladáme akurát jedno nové písmeno v čl. 1 bod 8 § 4, kde ukladáme povinnosť ÚKSÚP-u informovať inšpekčné, poverenú inšpekčnú organizáciu, že ktoré výrobky uvoľnili do obehu z tretích krajín a ktoré spĺňajú podmienky, podmienky dovozu. To je asi jedno, iba jedno nové písmeno. Treba si uvedomiť, že aj keď to vyzerá, tento zákon, z pohľadu laika formálne, tak je to, je to záväzok štátu, Slovenskej republiky, a veľký záväzok, pretože z hľadiska voľného pohybu tovaru a služieb my nakupujeme výrobky z dovozu od krajiny, ktorá je prijímateľom zásielky z tretej krajiny, a ďalšie štáty vlastne už kontrolujú ich kvalitu iba pri náhodných kontrolách, a pokiaľ vstupným štátom alebo prijímajúcim štátom by bola Slovenská republika, nesie plnú zodpovednosť za certifikáciu, registráciu a kvalitu tohto výrobku, ktorý vstúpi na územie Európskej únie. Preto sme venovali tomu dostatočnú pozornosť.
A teraz, ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2020 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe v znení zákona 350/2020 Z. z. (tlač 1288).
1. V čl. I sa vypúšťa bod 2.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I 8. bode § 4 písm. v) sa za slovo „stanice" vkladá čiarka a slová „ktorých zoznam uverejní na svojom webovom sídle".
3. V čl. I bod 8 § 4 písmeno aa) znie:
„aa) môže poveriť¹⁷ⁱ⁾ inšpekčnú organizáciu ukladať, meniť a rušiť opatrenia^17b)"
4. V čl. I bod 8 § 4 sa dopĺňa písmenom ab), ktoré znie:
„ab) sprístupňuje inšpekčnej organizácii informácie podľa § 10 ods. 1 písm. d)".
V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví úvodná veta.
5. V čl. I sa vypúšťajú body 11, 12 a 13.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I bod 14 znie:
„14. V § 5 ods. 1 písm. k) sa slová „osvedčenie o výmaze" nahrádzajú slovami „rozhodnutie o výmaze"."
7. V čl. I bod 18 § 7 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a písmeno „i)" sa nahrádza písmenom „h)".
8. V čl. I sa vypúšťa bod 19.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I sa vypúšťa bod 22.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
10. V čl. I bod 25 znie:
„25. V § 9 ods. 3 a vypúšťajú slová „spolu s osvedčením".
11. V čl. I sa vypúšťa bod 26.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I bod 29 § 10 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) vopred informovať o dovoze produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktu z konverzie z tretej krajiny²⁸⁾ písomne v listinnej podobe alebo elektronickej podobe kontrolný ústav najneskôr desať pracovných dní pred dovozom; v informácii je povinný uviesť pôvod, druh, množstvo, dátum a miesto dovozu produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktu z konverzie z tretích krajín,".
13. V čl. I 30. bod sa poznámka pod čiarou k odkazu 28b dopĺňa o citáciu:
„Čl. IV ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2305.".
14. Čl. I sa dopĺňa 57. bodom, ktorý znie:
„57. Za § 21 sa vkladá § 21a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠21a
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2023."."
Zároveň vynímam body 1 až 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem za podporu od pána poslanca Takáča.
Čo sa týka pána Kuffu, tak po prvé, čo sa týka investícií do zadržiavania vody v krajine, tak musíme rozdeliť Slovenskú republiku na dve časti. Je to, je to zhruba 1,7 mil., myslím, celkových hektárov, ktoré spadá pod nejakú formu ochrany prírody a tam má ochrannú ruku práve štátna ochrana prírody a plus, pokiaľ je to v národných parkoch, tak je to správa národných parkov. Sú to organizácie zriadené zakladateľom, ministrom životného prostredia, takže nikomu inému to ani nemôže dať, lebo minister sám nemôže toto platiť.
A druhý bod, čo sa týka zachytávania vody v krajine, tak to sú prostriedky, ktoré budú v rámci schém štátnej pomoci vyplácané cez, v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva na opatrenia na zachytávanie vody v prírode. Čiže to je tá druhá nechránená časť. A tým pádom vieme podporiť to, čo vlastne chceme. Nielen brániť produkcii emisných plynov, ale aj tie emisné plyny efektívne zachytávať do pôdy tak presne, ako to je definované v zákone.
Takže ja si myslím, že toto je ozaj pozmeňujúci návrh, ktorý veľmi vhodným spôsobom doplnil vstávajúci vládny návrh zákona. A vlastne je to jeden z mála zákonov, ktorý má dopad v rámci všetkých rezortov, čiže od pôdy cez životné, možno aj cez kultúru, hospodárstvo a tak ďalej. Čiže podporme podniky, aby menej vylučovali emisných plynov. Na druhej strane urobme všetko pre to, aby to, čo sa vylúči, aby nebolo škodlivé pre nás, aby sa vracalo naspäť cestou záchytných opatrení do pôdy tam, kde patrí. A hlavne organický uhlík.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som vo svojom vystúpení chcel predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414 o obchodovaní s emisnými kvótami.
Nebudem ho dlho zdôvodňovať, ten princíp je taký, že po 20 rokoch existencie tohto zákona sa mení prerozdelenie použiteľného ročného výnosu z dražieb kvót tak, že 70 % pôjde pre účely ministerstva životného prostredia a 30 % pre účely ministerstva financií. Doteraz to bolo presne opačne.
Ďalšia zásadná zmena je v tom, že zvyšujeme, zvyšujeme, v § 18 ods. 4 písm. b) zvyšujeme podiel financií, ktoré sú na zachytávanie uhlíka, zníženie energetických dopadov, z 25 na 35 % a súčasne vkladáme, vkladáme možnosť, dávame splnomocnenie Environfondu financovať aj opatrenia na zadržiavanie vody, zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka.
Ďalšou dôležitou zmenou je to, že v písm. c), kde sú doteraz evidované ako tzv. administratívne náklady a financovanie štátnej environmentálnej politiky, tam to znižujeme z 20 na 10 % a tie peniaze budú fixované 10 % a budú použité na zabezpečenie... zabezpečenie ochrany prírody a starostlivosti o chránené územia, záchyty uhlíka v lesnej pôde a biomase.
Toto sú zásadné, zásadné zmeny.
Ďalej mení sa účinnosť a tá bude od 1. 1. 2024.
Súčasťou pozmeňujúceho návrhu je aj čl. II o Environmentálnom fonde, kde sa dáva splnomocňovák, že Environmentálny fond bude môcť uhrádzať náklady súvisiace so zabezpečením zvýšených nákladov uhlíka v lesnej pôde a biomase uskutočnením opatrení o starostlivosti o chránené územia. Takže to je zhruba to.
Ak dovolíte, teraz prečítam pozmeňujúci návrh, aby som dlho nezdržiaval. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Anny Zemanovej, Petra Kremského, Jána Szőllősa a Jaromíra Šíbla k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1235).
1. V čl. I sa za bod 37 vkladajú nové body 38 až 42, ktoré znejú:
„38. V § 18 ods. 4 písm. a) sa za slovo „použije" vkladajú slová „na financovanie projektov na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky a na náklady spojené s odborným a administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, 16a) a", čiarka na konci sa nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „na financovanie opatrení na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka, 16a)".
39. V § 18 ods. 4 písm. b) sa slová „25 %" nahrádzajú slovami „35 %".
40. V § 18 ods. 4 písm. c) sa slová „20 %" nahrádzajú slovami „10 %" a slová „podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky a na náklady spojené s odborným a administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, 16a)", sa nahrádzajú slovami „zabezpečenie zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase, 16aa), uskutočnením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia, 16ab), prostredníctvom organizácie ochrany prírody a krajiny zriadenej osobitným predpisom, 16ac)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 16aa až 16ac znejú:
„16aa) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018) v platnom znení.
16ab) § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
16ac) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 6/2022 Z. z."
41. V § 18 odsek 7 znie:
„(7) Výška použiteľného ročného výnosu z dražieb kvót na účely podľa odseku 4 je 70 %."
42. V § 18 ods. 7 sa za slovami „odseku 4" bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „s výnimkou ustanovenia odseku 4 písm. b) a c)."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 38 až 42 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 286/2009 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 414/2012 Z. z., zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 329/2018 Z. z., zákona č. 111/2019 Z. z., ďakujem pekne, ja tu mám síce vodu, zákona 111/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 67/2021 Z. z., zákona č. 535/2021 Z. z. a zákona č. 66/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
1. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom ap), ktoré znie:
„ap) úhradu nákladov súvisiacich so zabezpečením zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase uskutočnením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia, 11id), prostredníctvom organizácie ochrany prírody a krajiny zriadenej osobitným predpisom. 11ie)"
Poznámky pod čiarou k odkazom 11id a 11ie znejú:
„11id) § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11ie) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 6/2002 Z. z."
2. V § 4 ods. 1 písm. ap) sa nad slovo „biomase" umiestňuje odkaz „11if)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11if) znie:
„11if) § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 414/2012 Z. z."
Bod 2 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
3. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom aq), ktoré znie:
„aq) financovanie opatrení na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka. 11ig)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11ig znie:
„11ig) § 18 ods. 4 písm. a) zákona č. 414/2012 Z. z. v znení zákona č. 296/2019 Z. z."
Bod 3 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
4. Za § 4i sa vkladá § 4j, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠4j
Úhrada nákladov súvisiacich so zabezpečením zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase
(1) Príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva požiada fond o poskytnutie prostriedkov fondu na účely § 4 ods. 1 písm. ap). Žiadosť možno podať na fond do 31. októbra príslušného kalendárneho roka na poskytnutie prostriedkov na nasledujúci kalendárny rok. Žiadosť obsahuje najmä názov alebo obchodné meno a sídlo žiadateľa, jeho identifikačné číslo, meno a priezvisko štatutárneho zástupcu, účel a výšku požadovaných prostriedkov. Súčasťou žiadosti je aj návrh rozpočtu na nadchádzajúci rok. Fond môže vyzvať žiadateľa, aby v lehote určenej fondom žiadosť doplnil.
(2) Prostriedky fondu možno poskytnúť žiadateľovi najviac do výšky 100 % priamych nákladov vynaložených na účely § 4 ods. 1 písm. ap); za priame náklady sa považujú osobné náklady, prevádzkové náklady a investičné náklady, náklady na tovary a služby priamo súvisiace so zabezpečením opatrení ochrany a starostlivosti o chránené územia prostredníctvom organizácie ochrany prírody a krajiny.
(3) O poskytnutí prostriedkov fondu na účely uvedené v § 4 ods. 1 písm. ap) rozhoduje minister, a to formou písomného rozhodnutia o poskytnutí prostriedkov fondu.
(4) Na základe rozhodnutia ministra fond uzavrie so žiadateľom zmluvu o poskytnutí prostriedkov fondu.
(5) Na poskytnutie prostriedkov fondu na účely § 4 ods. 1 písm. ap) nie je právny nárok.
(6) Na poskytnutie prostriedkov fondu na účely § 4 ods. 1 písm. ap) sa nevzťahuje § 6 a 9, vykonávací predpis podľa § 13 a správny poriadok."
5. Za § 15e sa vkladá § 15f, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Žiadosti o poskytnutie prostriedkov podľa § 4j ods. 1 možno podať prvýkrát v termíne do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."
6. Za § 15f sa vkladá § 15g, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
Žiadosti o poskytnutie prostriedkov podľa § 4j ods. 1 na rok 2024 možno podať v termíne do 25. februára 2024."
Bod 6 nadobudne, nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
V súvislosti s navrhovaným znením článku II sa primerane upraví názov zákona.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
To je všetko, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za podporu. Som rád, že máte kladný postoj k tomu pozmeňováku. Ozaj je to hlavne na podporu malého a stredného podnikania, pretože tá malá predajňa pokiaľ si nakúpi v januári o 2 eurá drahší alkohol pri dnešnom finančnom napätí a ozaj ľudia bojujú s každým centom, dostaneme tie malé predajne do veľkej konkurenčnej nevýhody a zvýhodníme úplne prirodzene tie veľké obchodné systémy a aj keď na tých liehovinách u tých malých predajcov nie sú až také veľké zisky, ale sú to celé finančné prostriedky na prevádzkovanie z hľadiska obratu. Čiže tie peniaze potrebujú, aby sa točili v rámci pohybu financií a aj softvérovo, pokladnične a tak ďalej. Ja si myslím, že pomôžeme našim podnikateľom, ale, samozrejme, aj občanom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som vo svojom príspevku chcel predniesť v závere pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý teraz prerokúvame. Tento zákon 530/2001 zo spotrebnej dani z alkoholických nápojov, keď sa valorizuje výška spotrebnej dane, prichádza dosť v nešťastnom období. Prichádza na konci roka a jeho účinnosť, tak ako je navrhnutá v zákone, by bola v podstate dňom zverejnenia v Zbierke zákonov, čiže by sa to kľudne mohlo stať aj deň pred, posledný pracovný deň v tomto roku.
Čo by sa mohlo stať? Mohlo by sa stať to, že výrobcovia a obchodníci, ktorí vyrábajú alkoholické nápoje, mali by málo priestoru na to, aby sa na túto zmenu pripravili. Obchodníci sa na túto zmenu pripravujú. Mám informácie, že posledné týždne aktívne veľké obchodné systémy nakupujú veľké množstvo liehovín na sklady, a tým vlastne by sa dostali do veľkej konkurenčnej nevýhody malé podniky, malé obchody, ktoré sú závislé na denno-denných dodávkach alkoholických nápojov do svojich obchodov. K týmto obchodíkom ešte toľko, že súčasne treba si uvedomiť, že tých 85 % potravín sa predáva v sietiach, kde sú všetky tovary zazmluvnené na ročnej báze, čiže skôr akoby mohli začať dodávať tie výrobky museli by si obchodníci urobiť nové zmluvy, čo ani teoreticky nie je možné v priebehu jedného dňa v rámci celého Slovenska urobiť.
Druhá skupina to sú pestovateľské pálenice, ktoré majú v zmysle zákona výnimku. Tam je tá výška spotrebnej dane 50 %, avšak tým, že navyšujeme spotrebnú daň, čo nikto tu nespochybňuje, ale dochádza k tomu súčasne, že sa a je tam stále 20 % dépeháčka, časť malých pestovateľských páleníc, ktoré oficiálne, oficiálne spracúvajú kvasy z ovocia v týchto páleniciach, sa dostanú do povinnej sadzby DPH, a tým pádom tieto ceny, tie výstupy budú v podstate vyššie.
Tu nám hrozí jedno veľké riziko aj v súvislosti s tou situáciou, kde sa nachádzame. Máme reálnu krízu, reálne ľudia počítajú každý jeden cent, nám hrozí zvýšená produkcia alkoholu tzv. čiernym pálením, čo v prípade tejto produkcie destilátov môže, môže u niektorých spôsobiť to, že na to doplatia svojím zdravím konzumenti, ktorí nakúpia možno o 2 eurá lacnejšie, ale zdravotne závadný alkohol.
Plus hovorím, do toho idú softvérové vybavenia, pokladnice treba prestaviť. Treba vo všetkých obchodoch dať nové cenovky, čiže ozaj je to vec, ktorá nedá sa urobiť zo dňa na deň a nedá sa skôr urobiť ako tento zákon nebude zverejnený v Zbierke zákonov. Čiže teoreticky to môže byť 29. decembra, čo je veľmi neskoro. Preto z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci a doplňujúci, kde navrhujem účinnosť tohto zákona 1. apríla 2023. Čiže vytvárame dostatočný priestor všetkým zainteresovaným v tom reťazci od výrobcov až po obchodníkov, aby sa na to mohli zodpovedne pripraviť. Pestovateľské pálenice budú môcť ukončiť sezónu spracovania ovocia ešte do toho 1. 4., v podstate sa ukončí, lebo tie kvasy dlhšie nevydržia. Takže môžu sa kľudne pripraviť na budúcu spracovateľskú sezónu. A teraz mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej, Jaroslava Karahutu, Milana Vetráka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, tlač 1182.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa doterajší bod 3 vypúšťa.
2. V čl. II sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "1. apríla 2023".
To je k pozmeňováku všetko a chcel by som poprosiť ctených kolegov o podporu pri schvaľovaní tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Čo sa týka enviropolície, tak tu, tu by mal štát prijať nejaké zásadnejšie rozhodnutia, pretože enviropolícia je dobrá vec. Momentálne tam podľa mojich informácií pracuje asi 200 ľudí, čo je, si myslím, na podmienky v Slovenskej republiky málo. Riešime aj teraz nejaké diery v zákone, ale určite malo by byť lepšie zorganizovaná enviropolícia na úrovni 158-ky, aby ľudia vedeli okamžite, kam sa majú hlásiť.
Čo sa týka dronov, ja som zvedavý, ako s tými dronmi bude. Pokiaľ by ten zákon sa alebo pozmeňujúci návrh sa schválil, pretože nemám vedomosť o tom, že by niekto u nás takéto drony poistil. Poistil za škody, ktoré môžu vzniknúť tým, že ten dron spôsobí škodu niekomu inému v rámci nejakej kontrolnej činnosti. Takže toto ešte môže byť veľmi zaujímavé za škody spáchané alebo spôsobené meraním nejakých emisií z komínov pri použití dronov.
A čo sa týka národných parkov, viete, že my sme hlasovali proti tejto reforme národných parkov z jednoduchého dôvodu. My sme chceli, aby národné parky boli, aby ten zákon bol realizovaný v zmysle plánu obnovy. To znamená, prvý je zákon, druhá je analýza dopadov a tretia až presuny. Tým, že sa to otočilo úplne na nohy, opačne, tak je situácia taká a o tom Uliči, samozrejme, viem a komunikujem s tými ľuďmi, že ten Ulič dopadol asi najhoršie a sám som zvedavý, čím budú ľudia kúriť na budúcu zimu a ako zabezpečíme zamestnanosť. Pretože hrozí nám to, že z Uliča sa stane hladová dolina a tých pár ľudí, ktorých pracovalo v tých podnikoch, tak priš... príde o prácu, ale verím tomu, že, že je, je, sú možnosti, ako tú prácu ľuďom dať. Teraz boli schválené nejaké peniaze, takže verím tomu, že tú prácu tí ľudia dostanú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tú oblasť Litovských Revúc to poznám, sem-tam sa zastavím tam a chcem k tomu iba jedno, po, ochrana životného prostredia, ochrana prírody a kvalita životného prostredia, kvalita prírody je chránená Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ sú takéto poznatky hej, ja jedno, čo rozprávam stále, je treba podať žalobu, je to porušenie ústavy. To nie je porušenie jednotlivca za nejaký priestupok alebo prečin, je to porušenie Ústavy Slovenskej republiky. Tam sa teba obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka vstupu do domácnosti, my sme dlho to riešili, ako to urobiť. Ja som zásadne proti tomu, aby neoprávnená osoba vstupovala do obydlia. V žiadnom prípade nie, pretože ani policajt nemôže vstúpiť bez rozhodnutia súdu.
Na druhej strane v prípade podnetu, že sa nejaký, že ozaj niekto spaľuje niečo, vieme, že sa spaľujú aj pneumatiky a handry a všetko možné, tak a mám z mojich blízkych takéto, takéto príklady, keď nevedeli sa domôcť práva a sused spaľoval doslova smradľavé veci, tak na to na základe podnetu je oprávnený, oprávnený vstúpiť orgán ochrany životného prostredia, to znamená inšpektor, kominár alebo kachliar, ale musí mať na to oprávnenie a musí mať na to preukaz, musí byť z toho urobený záznam. Takže, takže nejak to musíme chrániť. Samozrejme, na vlastný podnet do domácnosti nikto vstúpiť nemôže. U firmy to je niečo iné. Tam sú tie prehliadky a kontroly plánované, tam to je niečo úplne iné a tie pokuty, hovorím, sú do 500 eur pre poľnohospodárov na nehlásenie a domácnosti pokuty momentálne nemajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za faktické. Čo sa týka stiahnuť-nestiahnuť, dostaneme sa do zbytočného konfliktu s Európskou úniou, ktorá je právoplatným členom, a myslím si, že tých 30 hodín aktívnych rokovaní a desiatky hodín telefonicky a ďalších rokovaní prinieslo svoje. Bolo to dlhé, asi by sme ten zákon, je tak, ako zhruba mal byť s tým, že ochraňujeme každého občana, každú firmu.
Nezabudli sme na tie udiarne, 30 kíl pri jednorazovom údení, ja si myslím, že to už na jednu rodinu stačí, toľko klobás sa nedá zjesť. A čo sa týka nízkoemisných zón a podobných nastavení, je treba si uvedomiť, že chceme sa vyhnúť aj takýmto veciam, ako je vo Francúzsku, aby sme nemali sťažnosti na kohútov, aby nemali sťažnosti na kúrenie, aby nemali sme nejakú žalobu na traktor, tak radšej si stanovme pravidlá dopredu ako niekto, iniciatívny človek, ktorý v živote na vidieku nebol a žil v Petržalke, bude dávať žalobu za žalobou. Preto tie pravidlá je lepšie nastaviť, ako znášať žaloby.
A čo sa týka tých pokút, tak nie je to pravda, domácnosti a poľnohospodári maximálne pokuta je 500 eur u poľnohospodárov, domácnosti nemajú. Sme sa snažili tak nastaviť, aby sme ozaj tie pokuty neboli.
A čo sa týka toho vstupu do obydlia, súhlasím, toto bolo odstránené, nemôžme dovoliť, aby v rámci obce starosta, ktorý nemá kompetencie ani na štrikovanie, aby chodil kontrolovať vyhradené technické zaradenie, na to je inšpekcia, kominári, kachliari, tam sme sa zhodli a musí sa preukázať nejakým preukazom, ktorý ho oprávňuje do toho obydlia vstúpiť.
A pán Kočiš, pán poslanec Kočiš, nebolo úmyslom hľadať 99, aby sme tam Gretzkemu sa nejako dostali, tak to nejako vyšlo.
Ďakujem veľmi pekne.