Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Takže posledná zápisnica pre dnešok. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktoré sa konalo 29. marca 2023. Na tajné hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 128 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu výboru NR SR pre kultúru a médiá 128 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky.
Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné, zo 128 hlasovacích lístkov z 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Kristiána Čekovského z funkcie predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá hlasovalo za 69 poslancov, proti 47 poslancov a zdržalo sa 12 poslancov. Na odvolanie predsedu výboru NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Kristián Čekovský odvolaný z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo dňa 29. marca 2023.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 126 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Mareka Radvanského hlasovalo 28, proti 6, zdržalo sa hlasovania 92 poslancov;
- za pána Vladimíra Vaňa hlasovalo za 51, proti 6 a zdržalo sa hlasovania 69 poslancov;
- za pani Ivanu Zelizňákovú hlasovalo za 44, proti 10, zdržalo sa hlasovania 72 poslancov.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže člen Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Marek, ďakujem za tvoje vystúpenie, ale prosím, počúvaš sa? To, čo si hovoril, že SMER, HLAS je inak vlastne to isté ako OĽANO a DEMOKRATI, hej. Hovoríš, odišli dva, trikrát, tiež si pozeral tým smerom, ale to tiež sedí aj na tvojich bývalých kolegov. Oklamanie voličov, týmto to tiež ale vlastne sedí aj na teda poslancov, ktorí prišli na kandidátke OĽANO, už keď teda si to nepovedal, ale, Marek, prosím ťa, hovoríš o transparentnosti, ale o akej transparentnosti, keď jasne hovoríš, že by si teda na základe konania takýchto poslancov a tvojho rozhodnutia, by si im už vlastne teda nedával platy, hej, čo je na tom transparentné. Ja si myslím, že poslancov teda platia ľudia z verejných zdrojov, a to právo majú ľudia z tých verejných zdrojov, to právo nemáš mať ty alebo teda nejaký predseda strany a ono to potom funguje kúsok ďalej a v tom je tá spravodlivosť, že ak poslanci svojich voličov nezastupujú alebo ich zastupujú nedostatočne, no tak to ľudia takého poslanca, alebo takú stranu vyriešia, vlastne svojím rozhodnutím vo voľbách, v ďalších voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1592 z 29. marca 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1531, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 126. schôdzi dňa 29. marca 2023 a prijal k nemu uznesenie č. 442, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1532, v skrátenom legislatívnom konaní na jej 88. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem oznámiť členom finančného výboru, že máme zasadnutie 13.45 h v našej miestnosti v súvislosti so zaradením skráteného legislatívneho konania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja už len poďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi za faktickú poznámku a len pritakávam, presne tak to je a som rád, že sa, a verím, že sa podarí prijať dobrú vec. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, úplne na začiatok pár slov ku samotnému návrhu zákona tak ako ho predložili kolegovia či už Richard Nemec, alebo Karol Kučera. Som presvedčený, že tak ako aj kolega Karol Kučera povedal, tento návrh zákona by mohol, nebude to veľa, ale nejaký pozitívny vplyv na štátny rozpočet priniesť. To je super, to je jedna vec.
Ďalšia pozitívna vec, určite, a to je, myslím, že úplne jasné, zruší to nejakú časť byrokracie, bude to jednoduchšie, bude to zmysluplnejšie. Je to koniec-koncov overené vlastne už z tých, z tej umeleckej časti, takže teraz, teraz takúto možnosť zrážkovej dane dostanú aj športoví odborníci.
A tretia vec je, ono by to malo aj čiastočne, to čo bolo teraz v nejakej šedej ekonomike, by sa malo preniesť do bielej. Takže celé dobre, podpora. Plus, keď už máme teda otvorený zákon o dani z príjmu, tak sa vláde, to myslím vtedy bol vládny návrh alebo teda pozmeňujúci návrh, nedávno podarilo vlastne jedna vec, akože nazvime ju že pokaziť. A teraz teda v pozmeňujúcom návrhu zase spoločne aj teda s ministerstvom financií, aj s kolegom Peťom Kremským dáme pozmeňujúci návrh, ktorý túto vec opraví.
Samozrejme, vysvetlím bližšie a na záver môjho vystúpenie prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Týka sa to, týka sa to slovenských korporátnych dlhopisov, ktoré keď kupujú vlastne zahraniční investori, tak tam sa im teraz vyrobilo zdanenie. Bohužiaľ, nejaké teda tri mesiace už to je platné, už to nejaké komplikácie prinieslo. To sa, samozrejme, vyriešiť nedá, retroaktívne sa ten systém zrušiť nedá, ale teda prinášame, povedzme to takým tým kybernetickým spôsobom, záplatu, ktorý tento problém vyrieši. Vyrieši ju v momente teda publikovania zákona v Zbierke zákonov. Ale teda o čo, o čo konkrétne ide.
Takže v roku alebo v čase od roku 2014 až do konca roku 2022 sa výnosy z komerčných dlhopisov nezdaňovali. Úpravou vykonanou, zmenou návrhu zákona o dani z príjmu z roku 2013 boli vyňaté zo zdroja príjmu na území Slovenskej republiky. Prečo? Tým dôvodom bolo zvýšiť atraktivitu slovenských komerčných dlhopisov pre zahraničných veriteľov. Nakoľko kapacita slovenských investorov nezodpovedala a nezodpovedá potrebám na úverové krytie. Vyňatie výnosov plynúcich nerezidentom, teda zahraničným, zahraničným občanom alebo investorom z komerčných dlhopisov zo zdanenia odvtedy zaviedli rovnako aj iné štáty Európskej únie. Jednak ako podporu získavania dlhového kapitálu, ale aj z dôvodu nejednotného systému výberu zrážkovej dane a problémov zo zisťovaním konečného príjemcu úrokového príjmu.
S účinnosťou od 1. 1. 2023 na základe novely zákona o dani z príjmov č. 496/2022 Z. z. sa výnosy z dlhopisov plynúce nerezidentom, zahraničným investorom, majú zdaňovať daňou vymeranou zrážkou, pokiaľ investori nepodliehajú osobitným výnimkám, predovšetkým z príslušných medzištátnych dohôd o zavedení dvojitého zdanenia. Podľa výhrad, ktoré k tejto zmene znášajú slovenskí emitenti dlhopisov, sa touto zmenou sťažilo umiestňovanie dlhopisov na zahraničných trhoch s nepriamym vplyvom aj na umiestňovanie štátnych dlhopisov. Čo teda pri založení Slovenska je veľký problém. Vzniká im tak výrazná administratívna záťaž spojená so zisťovaním každého zahraničného investora, nakoľko od presného poznania konečného príjemcu, úrokového príjmu závisí posúdenie zdanenia v správnej výške. Okrem toho, a to je veľmi dôležité, mnohé emisie dlhopisov na zahraničných trhoch obsahujú tzv. gross-up klauzulu, na základe ktorej má emitent zahraničným investorom doplatiť takú výšku výnosu, ako keby sa na nich daň vyberaná zrážkou zavedená novelou zákona o dani z príjmov nevzťahovala. Čím sa slovenským emitentom predražuje ich dlhové financovanie. No veľmi jednoducho, táto zavedená zrážková daň jednoducho zaťažila vlastne slovenské firmy, proste priniesla im ďalšie daňové zaťaženie, pretože tie dlhopisy takto boli väčšinou vydávané. Realita je teda, že ako SaS-ka sme na toto upozorňovali už pri prijímaní zákona. Ja som tu o tom tiež v pléne rozprával, ani sme teda nezahlasovali na zavedenie tejto dane. Ale budiš, teda stalo sa, bola prijatá a dnes teda máme možnosť spoločne opraviť túto chybu a toto zdanenie zrušiť.
Tento poslanecký pozmeňujúci návrh mňa a Petra Kremského prináša návrh na úpravu zákona o dani z príjmov, obsahuje teda opätovné vyňatie výnosov z komerčných dlhopisov zo zdroja na území Slovenskej republiky, čím sa zabezpečí ich definitívne nezdanenie.
V tomto návrhu je zahrnutá alebo obsiahnutá aj úprava účinnosti dňom vyhlásenia, ako som už povedal. Takýmto nastavením sa zabezpečí, že výnosy plynúce nerezidentom z komerčných dlhopisov, ktoré budú splatné počnúc dňom vyhlásenia tejto úpravy, budú spadať pod príjmy vyňaté, vyňaté zo zdroja na území Slovenskej republiky, a teda nebudú už podliehať zdaneniu. Prijatie zmeny so spätnou účinnosťou od 1. 1. 2023 nie je možné z dôvodu retroaktivity a vytvárania nerovnakého postavenia medzi rôznymi daňovníkmi. Čiže už toto obdobie, už bohužiaľ, už sa stalo, takže už to budú musieť proste dotknuté spoločnosti zvládnuť, ale od momentu vyhlásenia sa vraciame k tej dobrej praxi, ktorá bola.
No, čiže retroaktívne to nejde urobiť, a teda ten dôvod je aj, aj to, že správca dane nevie automaticky vrátiť emitentom alebo obchodníkom s cennými papiermi, ktorí tiež môžu nadobúdať postavenie platiteľa dane vyberanej zrážkou, už vybratú daň zrážkou. Dôvodom je, že daň vybraná zrážkou sa vyberá a odvádza platiteľom tejto dane v úhrne za všetkých daňovníkov a za všetky príjmy v úhrne z predkladaného oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, správca dane nevie automaticky vyčísliť len daň vybratú z úrokového výnosu z toho komerčného dlhopisu. Musela by sa zaviesť masívna legislatívna úprava procesu preukázania výšky vracania dane a následne vrátenia, s čím súvisí ďalšia administratívna záťaž na strane emitentov aj finančnej správy s požiadavkou na nákladnú úpravu informačného systému finančnej správy.
Okrem toho by mohla vzniknúť aj situácia, kedy daň vybratú zrážkou odvádzal obchodník s cennými papiermi v postavení platiteľa dane, ktorému, ak by sa táto daň vrátila, zákonom nie je možné zabezpečiť jej poukázanie emitentovi, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah. Vznikla by tak možnosť obohatenia platiteľom dane. Obohatenie by mohlo vzniknúť aj v situácii, ak by emitent vybral daň správne výške, lebo poznal konečného príjemcu úrokového príjmu, správca dane by daň vrátil emitentovi, ale opätovne zákon nemôže zabezpečiť poukázanie výnosu dane vo výške vrátaní dane od emitenta investorovi, ktorý je nerezidentom.
Tu je potrebné upozorniť, že zákon o dani z príjmov umožňuje za súčasného znenia považovať daň vybratú zrážkou z úrokového výnosu za preddavok, o ktorý môže nerezident – právnická osoba požiadať, a ak by prišlo k vráteniu dane nerezidentovi – právnickej osobe a súčasne aj emitentovi, potom by mohla vzniknúť škoda na strane štátneho rozpočtu v podobe dvojnásobného vrátania už vybratej dane. V neposlednom dane, umožnením vrátenia už vybratej dane zrážkou by sa vytvoril nebezpečný precedens do budúcnosti. No čo z toho proste vyplýva? Že jednoducho za chyby sa platí, toto sa už stalo, život sa na tie tri mesiace týmto investorom skomplikoval, vyriešiť sa to už spätne nedá, ale teda od momentu, kedy schválime tento pozmeňujúci návrh, tento zákon a vyjde v zbierke, tak sa to už vráti na tú pôvodnú, pôvodnú úroveň, kedy sa to nezdaňovalo, a teda už ďalšie problémy nebudú vznikať. A teda daň vybratá zrážkou z výnosov z dlhopisov plynúcich nerezidentom v čase od 1. 1. 2023 do dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny zákona tak zostane príjmom štátneho rozpočtu bez spätného vrátenia.
Čiže ešte raz, týmto vlastne vyriešime problém, ktorý vznikol teda tou, povedzme, nešťastnou predchádzajúcou právnou úpravou a takto to, verím, vyriešime a určite je to niečo, čo pomôže a zabezpečí vlastne znovu rozumný stav a aj rozumnú možnosť financovania slovenských subjektov pomocou teda investorov zo zahraničia.
Teraz si dovolím prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1385.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie:
1. K čl. I, nové body
Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V člá... pardon, V § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa vypúšťajú slová: „z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,", za slovami „depozitných certifikátov" sa vypúšťa čiarka a slová „pokladničných poukážok" a na konci sa pripájajú tieto slová: „okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,"
3. V § 43 ods. 2 sa za slovom „pôžičiek" vypúšťa čiarka a slová „výnosy z dlhopisov, ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,"."
Doterajšie body 2 až 4 sa primerane prečíslujú.
Nové body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
2. K čl. I, nový bod
Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 43 ods. 6 sa vypúšťa písm. d)."
Doterajšie body 2 a 3 sa primerane prečíslujú.
Nový bod 3 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
3. K čl. I, doterajší bod 4
Doterajší bod 4 znie:
„4. Za § 52zzr sa vkladajú § 52zzs a § 52zzt, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠52zzs
Prechodné ustanovenie k úpra... pardon, prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
§ 52zzt
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023
Postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. mája 2023 sa prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024."
V čl. 1, 4. bode § 52zzs nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a 52zzt nadobúda účinnosť 1. mája 2023, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Poprosím teda všetkých o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj celého zákona. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si takisto veď kolegu vážim a trávime hodne času, či už na finančnom výbore alebo teda v pléne, ale ako nedá mi to len aj teraz sa tak trošku usmiať, lebo pán kolega mi hovorí teda, že čo si všetko vyberám a nepoviem celú pravdu a že som teda niečo nepovedal celé. No ale za tie dve minúty nezaznela ani jedna reálna výtka, že teda čo som teda nepovedal a čo som mal povedať. Tak príde mi to také, že okej, je poznámka, aby bola, ale ten fakt tam, Milan, prepáč, nezaznel ani jeden. Tak treba, povedz možno v rozprave, čo som teda povedal zle alebo nedopovedal, alebo nepovedal celé. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím v mojom vystúpení trošku možno osviežiť pamäť pánovi predkladateľovi.
Tak 1. apríla 2020 predstúpil Igor Matovič pred médiá s nápadom na fond vzájomnej pomoci, z ktorého sa mala vyplácať adresná pomoc ľuďom a rodinám, ktorým vtedy do životov vstúpila pandémia. Vyhlásil, že bude do tohto fondu odovzdávať celý svoj premiérsky plat. Jeho slová sú:
„Vzdávam sa celého svojho premiérskeho platu a budem ho odovzdávať do tohto fondu, dokedy boj s koronou nevyhráme", povedal v ten deň. No realita? Nakoniec odovzdal len jednu výplatu za marec, čo bolo len tisíc päťsto euro, pretože vláda nastupovala 21. marca, takže to bola cca tretina mzdy, ktorá teda zodpovedala za tie dni, a v apríli do toho fondu prispela tromi tisíckami pani manželka Igora Matoviča. Potom už od premiéra do fondu neprišlo nič. No a keď sa novinári v lete roku 2020 pýtali Igora Matoviča, odpovedal trochu podráždene, tak je tu napísané, že: „mne už to odpadlo od chuti". No, presne tak to bolo. To bolo jedno z tých pravdivých vyjadrení pána premiéra, vtedajšieho. Takže takýto bol začiatok, potom tri roky nič a teraz blížia sa voľby, tak zasa nejaký populizmus a máme tu teda znova nápad na zníženie platov poslancov.
Ja si dovolím teda povedať k tomu v prvom rade, že to, že by tú časť platu poslanca mala nahrádzať alebo teda platiť strana, ergo áno, v prípade OĽANO je to jasne jeho pán predseda, tak to je zasa raz zavedenie alebo umožnenie zavedenia korupčného systému, kde predseda strany alebo hnutia má možnosť cez vyplácanie časti platu ovplyvňovať rozhodovanie poslancov alebo poslušnosť poslancov, alebo už akokoľvek to nazveme. Ono to môže mať aj ďalší, ja verím, že nezamýšľaný účinok, ono to nemá strop, takže to môže presne, už to tu bolo spomínané, spôsobiť aj to, že taký ten veľmi výkonný, možno ergo veľmi poslušný poslanec môže mať ten plat veľmi, veľmi vysoký. Takže toto, prosím, určite nie je niečo, čo by bol krok dopredu. Ono to, že tie platy majú nejaký zákonom stanovený rámec, má svoje jasné racio.
No ale poďme k číslam. Tak ten návrh pána poslanca Matoviča vie ušetriť približne 6 miliónov eur ročne, takže to by v danom prípade ušetril verejné zdroje, verejné financie. No ale pán Matovič tu má ešte jeden návrh, ktorý je teda tá päťstovka za účasť vo voľbách. To je inak tiež forma korupcie, tentokrát zasa pre zmenu volebnej korupcie, a tá cenovka tam je povedzme že 1,8 miliardy eur. Len na porovnanie, tak to ušetrenie je na úrovni dvoch stotín percenta rozpočtu a to, o čo by navýšil, tá 10,8 miliardy, je viac ako päť a pol percenta rozpočtu, ale teda na výdavkovej strane. Viem, ľuďom čísla takto veľmi veľa nehovoria. Ja to poviem inak. Ak by týmto systémom tristo rokov šetrili poslanci, tristo rokov šetrenia verejných financií, tak to bude rovnaká suma ako Igor Matovič minie v jeden volebný deň. Tristo rokov budeme šetriť, ale Igor Matovič to dokáže za jeden deň minúť. To, že, samozrejme, tie peniaze verejné financie nemajú, to je už iný príbeh, to sem v tomto momente asi ani nedávajme.
No a ja som presvedčený, že krajina nepotrebuje 150 horšie platených poslancov. Naopak, ja si myslím, že Slovensko potrebuje, za rovnaké peniaze potrebuje 150 lepších, kvalitnejších poslancov, ktorí dokážu Slovensko posunúť dopredu, ktorí dokážu pomôcť slovenskej ekonomike, ktorí dokážu pomôcť spoločnosti, ktorí dokážu pohnúť s našou kultúrou, vzdelávaním, športom. Toto je to, čo potrebuje Slovensko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán Matovič, no trvalo asi minútu, než sa témou vášho príhovoru, vystúpenia, stala SaS-ka, zasa úplné očierňovanie niekoho, kto tu v sále ani nesedí. To by jeden slušný džentlmen už vôbec nemal robiť, ale dobre.
Čo sa týka šetrenia, tak to šetrenie, keď nejaké navrhujete, tak je to asi 6 miliónov ročne, ale keď navrhujete opačne nejaké výdavky, tak je to tak 1,7-1,8 miliardy ročne. To len tak na porovnanie.
Ďakujem pekne.