Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.3.2022 o 15:23 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2022 12:42 - 12:44 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem. Už budem reagovať len vo faktickej.
K tomu vystresovaniu, pán poslanec. Hovoríte, že by sa vystresovali teda tie dlhopisové fondy, že by sa to mohlo znížiť o polovicu. Treba povedať, že by to bolo jednak krátkodobé vystresovanie a mohlo by to spôsobiť to, že by možno viacej ľudí zase z tých dlhopisových prešlo do tých akciových alebo indexových. Čiže by to bolo podľa mňa len dobré. Ale dá sa rozprávať o tom, že by sa to, ten odpredaj rozložil do dlhšieho časového obdobia, to podľa mňa neni žiadny problém a určite to nie je nejaký zásadný, zásadná vec.
Vrátenie na dopracovanie, to hovoríte, že to ste navrhli kvôli tým šiestim mesiacom. Som rád, že ste to povedali, aj keď ja si nemyslím, že by to zablokovalo nejaký komplexný ústavný zákon, ktorý by riešil dôchodky komplexne, ale v poriadku, je to váš názor aj vaša možnosť, využili ste to.
Hovoríte, že pri tých poplatkoch nie je zhoda medzi odborníkmi, a tak neviem teda, že čo od nás očakávate, že keď nie je zhoda, tak nemôžme prísť s vlastným návrhom? Lebo tak keď nie je zhoda, tak nemôžeme prísť s nejakým iným návrhom, ktorý je, pri ktorom je všeobecná zhoda, ale tak prišli sme s nejakým vlastným návrhom, prispeli sme do tejto diskusie a ja si viem predstaviť ešte aj iný spôsob, ako by sa dalo tento poplatok riešiť, ale to by som bol rád, keby naozaj pred tým ústavným zákonom bola ešte nejaká konštruktívna debata a tam by sme mohli prísť s nejakými ďalšími nápadmi, ktoré sa týkajú týchto dôchodkov.
A ten posledný tip, ktorý ste dali ohľadne tej Sociálnej poisťovne, pán poslanec, to by mal byť skôr tip pre vás ako pre koalíciu, my to môžeme kľudne navrhnúť, ale tak vieme, ako to skončí, zase nám to vrátite na dopracovanie, ale máte možnosť to teraz zapracovať do toho návrhu zákona, tak nech sa páči, využite to, a my to, samozrejme, určite podporíme a budeme radi, keď budeme prizvaní do konštruktívnej debaty.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 12:25 - 12:33 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Čiže v tomto príspevku budem len reagovať na pána poslanca Cmoreja, keďže tých vecí, čo povedal, bolo naozaj veľa a vo faktickej poznámke by som to nestihol.
Prvé, čo chcem hneď na úvod povedať, pán poslanec, tento návrh, ktorý sme pripravili, to nie je len nejak vycucnuté z päty, že tak sme si povedali, že to chceme spraviť, ale vychádza to aj z názorov mnohých odborníkov, ja vám kľudne môžem dať potom aj odkazy na nejaké články alebo štúdie, z ktorých sme vychádzali, pretože my sa nepovažujeme za to, že rozumieme všetkému a sme odborníci na všetko, ale vieme si osvojiť veci, ktoré sú dobré a politicky s nimi súhlasíme a vieme ich potom pretaviť do legislatívneho návrhu.
Vy ste hneď na začiatku povedali, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, že to je, že to je neodborné prevedenie. Hovorili ste o tom, že treba tie podiely najprv predať, potom musíte kúpiť ďalšie podiely, že to nie je proste dobre legislatívne napísané. Ja nie som právnik, pán poslanec, či to je dobre, alebo nie je dobre napísané, pre mňa je dôležité, čo mi na to povie právnik a odborník legislatívec. A keďže takýmto spôsobom to bolo robené v roku 2013 a prešlo to cez legislatívu, teda cez parlamentných právnikov, a prešlo to aj cez vládu vtedy, prešlo to potom aj cez kanceláriu prezidenta, ja vychádzam z toho, že to je napísané legislatívne správne. Avšak ak si myslíte, že sa to dá ešte lepšie naformulovať, ako povedal aj pán kolega poslanec Kotleba, na to je presne to druhé čítanie. Aj keď nemyslím si, že to je potrebné.
Vy ste potom povedali, že vystresujeme trhy, že keď sa to takto hromadne nakúpi. Ale ja neviem, že ako si vy myslíte, že kde sa tie indexy alebo tie akcie kde sa to vlastne nakupuje. Ale vzhľadom na tie objemy na tých burzách, ktoré sa každý deň obchodujú a bolo by to rozdelené na jeden mesiac alebo aj teda dlhšie časové obdobie, keby sme sa tak dohodli, tak to absolútne žiadny stres podľa mňa neurobí. A že my nemáme vešteckú guľu, že čo ak trafíme vrchol akciového trhu, a potom ste sami dodali, že na pol roka, na rok, že vlastne je úplne štandardné, že tie trhy sa do roka vedia spraviť, a presne z toho aj vychádza tento náš návrh zákona, že jediná istota, ktorú máme na finančných trhoch, je to, že dlhodobo akcie a indexy rastú. To, že sú tam nejaké výkyvy, to, samozrejme, je úplne normálna vec, veď sme to zažili predsa aj teraz, v čase tohto ukrajinského konfliktu, že sú vystresované trhy, že padali. Síce už sa to trošku začína vracať naspäť na tú predkrízovú úroveň.
A áno, pán poslanec, môžeme kľudne trafiť vrchol akciového trhu, môže to potom na pol roka spadnúť, to sa môže, samozrejme, stať, ale veď preto je to rozložené do mnohých rokov, aby sa to potom postupne vrátilo naspäť a začalo sa to zhodnocovať. A preto je tam aj tá klauzula, ktorá hovorí, že musíte mať menej ako 52 rokov, teda aby sa to nestalo v čase, kedy máte za rok odísť do dôchodku a trafili by ste, ako vy hovoríte, vrchol akciového trhu. To by bolo naozaj veľmi zlé. Ale preto je tam naša poistka, ktorá hovorí, že musíte mať menej ako 52 rokov, a potom postupne budete prechádzať do tých dlhopisových fondov, aby sa teda to riziko nejaké volatility, nejakých výkyvov znížilo.
Vy ste navrhli náš návrh vrátiť na dopracovanie, len ste nepovedali, že čo navrhujete dopracovať. Ak to mám chápať tak, že nechcete, aby išla šesťmesačná lehota na to, aby nemohol byť podobným spôsobom podobný návrh zákona, a hovorili ste, že teda v júni má byť dôchodková reforma predložená do návrhu zákona, tak to chápem, len to tak, pán poslanec, prosím vás, povedzte. Ale ak to tak nemyslíte, tak potom povedzte, že čo konkrétne teda navrhujete zmeniť. A myslím si, že na to máme predsa aj to druhé čítanie.
Potom ste hovorili o tej le... o tej, o tom veku 52 rokov, ale ja, pán poslanec, len treba povedať, že dnes nemôže sa stať, že máte 52 rokov a 10 mesiacov, ako ste to vy povedali, a prejdete do toho, z dlhopisového fondu potom prejdete do toho... teda pardon. Že prejdete, áno, z toho dlhopisového do indexového alebo zmiešaného, pretože od 52 rokov ten presun je potom postupný, on, to neni naraz, že všetko vám prejde z dlhopisového do indexového a potom za dva mesiace vám prejde všetko z indexového do dlhopisového. A práveže naopak, malo by to dobrý efekt, pretože aspoň na tých niekoľko mesiacov by ste boli v tých výkonnejších fondoch a potom postupne by sa z toho ukrajovalo a postupne by sa to presúvalo do tých dlhopisových garantovaných fondov, ale nie naraz. Čiže ten váš argument o tom, že by to malo byť inak nastavené, podľa mňa nebol správny.
Zmena vzorca, o tom ste rozprávali veľmi dlho, hovoríte, že v iných, v iných fondoch, ako sú teda dlhopisové a zmiešané, že tam by nedosiahli to zhodnotenie. Veď presne o to ide, pán poslanec. Veď keď tie správcovské spoločnosti majú dostať tento, ony dostávajú, to ste ešte nepovedali, tri poplatky, ony majú tri spôsoby, akým spôsobom sa vypočítava ich odmena. A odmena, ktorá má byť za zhodnotenie, má byť podľa nášho názoru len v prípade, že naozaj tie peniaze v tých fondoch zhodnotia, a to je aj cieľom tohto nášho návrhu zákona. Nie je, naším zámerom nie je zlikvidovať správcovské spoločnosti, ako ste to povedali, práve naopak, naším cieľom by bolo vytvoriť ešte väčšie konkurenčné prostredie, aby ľudia mali väčšie možnosti výberu aj správcovskej spoločnosti, aj fondov, kde by chceli mať svoje finančné prostriedky uložené. Čiže určite to dneska neskončí nejakým vyhnaním. Práve naopak, myslím si, že to skončí práveže lepším zhodnocovaním, pretože ak nejaká správcovská spoločnosť bude chcieť získať aj tento tretí poplatok za zhodnotenie, tak bude musieť jednoducho to zhodnotenie naozaj dosiahnuť.
No a sami ste potom aj priznali, že v tých indexových fondoch to nemá žiadny zmysel, pretože by to mohla robiť, ako ste povedali vy, aj opica. A my sme aj pôvodne chceli navrhnúť zrušenie toho poplatku, ako ste to vy povedali, podľa nás to tam nemá čo robiť, ale potom sme našli také kompromisné riešenie, že nech to tam zostane, ale nech je to naozaj len v prípade, že to má aspoň na tých 10 %. Ale to číslo takisto nie je úplne dané definitívne, sme ochotní sa o tom rozprávať. Vy ste tu tiež hovorili o nejakých ďalších možnostiach, že nastavenia iných benchmarkov pri dlhopisových, iných pri zmiešaných, iných pri indexových fondoch. Pán poslanec, ja som tomu úplne otvorený, samozrejme, veď treba to nastaviť tak, aby bol aj, aby bola aj ovca celá, aby bol aj, aby bol aj vlk sýty, aby sme uspokojili aj tie dôchodkové a správcovské spoločnosti, ale aby sme nebrali budúcim dôchodcom peniaze z ich budúcich dôchodkov.
No a hlavným cieľom nášho návrhu zákona, pán poslanec, my nemáme teraz nejakú ilúziu, že to je super návrh zákona, aj keď podľa mňa je veľmi dobrý a teraz to prejde do ďalšieho čítania a bude to schválené. Ale my sme hlavne chceli prispieť do diskusie, pretože vieme, že sa blíži finalizácia dôchodkovej reformy, a keďže naše pozmeňujúce správy, pozmeňujúce návrhy by asi tiež v budúcnosti nemali nejaký, nejaký účinok v tom, že by ste ho schválili, tak aspoň dopredu chceme dávať určité návrhy, názory, čo by sa mohlo upraviť, čo by sa malo upravovať, a prispieť tým do diskusie, čo sme podľa mňa aj to urobili, pretože aj vy ste na to zareagovali. A verím, že niektoré z tých vecí otvoria tú diskusiu ešte pred samotným legislatívnym návrhom v parlamente a že budeme môcť spoločne ten zákon vyšperkovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2022 12:23 - 12:23 hod.

Martin Beluský
Ďakujem za slovo.
Bolo toho naozaj veľa, čiže nestihol by som vo faktickej poznámke zareagovať, preto sa hlásim do rozpravy, aby ste mohli potom aj vy ešte prípadne na mňa reagovať, aby sme naozaj mohli tie veci si vydiskutovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.3.2022 11:55 - 12:04 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Začalo to v roku 2004, kedy sa na Slovensku začala dôchodková reforma. Poistitelia doteraz platia nezmenených 18 % zo svojho zárobku na dôchodok a tí, ktorí sa rozhodovali uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, čiže vstúpili do II. piliera, presmerovali časť svojich povinných odvodov na tzv. súkromné dôchodkové účty. A to znamená, že tí budúci dôchodcovia sa rozdelili vtedy na dve kategórie: V prvej kategórii sú dôchodcovia, ktorí sú, alebo budúci dôchodcovia, ktorí sú iba v priebežnom systéme, to je I. pilier, platia si odvody teda len do Sociálnej poisťovne, a v druhej kategórii sú budúci dôchodcovia, ktorí sú aj v priebežnom, aj v tomto kapitalizačnom pilieri, teda prvý a druhý, to znamená, že si platia odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá im časť odvodov presmeruje na súkromný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. De facto to znamená, že to poistenie, ktoré si zaplatíme do Sociálnej poisťovne, sa stáva ako keby naším majetkom.
Zatiaľ čo naši najbližší susedia – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – rovnako zaviedli II. dôchodkový pilier a neskôr ho zrušili a úspory obyvateľstva znárodnili, na Slovensku II. pilier dodnes existuje aj napriek viacerým snahám o jeho znefunkčnenie. Je v ňom už viac ako 1,7 milióna sporiteľov a celkový majetok budúcich dôchodcov je viac ako 11,8 miliárd eur. Nebyť však napr. zákona č. 252/2012 mohlo tam byť o tretinu viac majetku a omnoho viac účastníkov.
Na základe tohto zákona sa v roku 2013 automaticky presunuli všetky dôchodkové úspory sporiteľov do dlhopisových fondov. Zákon prikazoval, že ak sa do konca apríla sporiteľ individuálne neprihlásil, aby podal žiadosť o zotrvaní v indexovom alebo v akciovom fonde, bude jeho investovanie presunuté na dôchodkový účet v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. To, samozrejme, drvivá väčšina ľudí nepostrehla, preto odrazu prestali ich úspory zarábať. Stalo sa to, paradoxne, v čase, keď by každý rozumný investor mal investovať ešte viac. V januári 2013, teda pred politickým zásahom, si v garantovaných fondoch sporilo len 11 % sporiteľov, v decembri toho istého roka, teda po presune, ich už bolo 90 %, teda deväťnásobný nárast. Presunutý bol viac ako milión sporiteľov. Ekonómovia vypočítali, že keby v roku 2013 nedošlo k politickému zásahu do systému, majetok ľudí v II. pilieri by bol o tretinu väčší ako dnes. Dovedna to predstavuje rozdiel 3,9 miliardy eur. Ukázalo sa, že najväčším problémom II. piliera nie sú výkyvy na finančných trhoch, ale politické riziká.
A otázka je, prečo tento stav trvá naďalej aj po 10 rokoch. Dôvodov je viacero. U veľkej časti sporiteľov je to nevedomosť. Veľa ľudí nesleduje, čo sa deje s ich úsporami, nezaoberá sa budúcim dôchodkom, finančným témam sa celkovo vyhýba. Iná časť sporiteľov o probléme vie, no bojí sa ho riešiť alebo rozhodnutie stále odkladá.
Priemerný ročný výnos za obdobie 18 rokov existencie II. piliera predstavuje pri najlepšom dlhopisovom fonde len 2,3 %, čo nepokrýva ani infláciu. Človek, ktorý si na dôchodok sporí v dlhopisovom fonde, teda nezarobil za dobu 18 rokov existencie II. piliera vôbec nič. To spôsobilo deformáciu v štruktúre dôchodkových úspor, keď 61,2 % peňazí je v dlhopisových dôchodkových fondoch. Pred týmto zásahom to bolo naopak, pretože väčšina prostriedkov bola vo fondoch akciových.
Na druhej strane sú tu indexové fondy. Najlepší z nich zarobil len za minulý rok 28,6 % a od založenia to je priemerne ročne 10,86 percenta. Problémom však je, že v týchto fondoch je len malá časť sporiteľov, aktuálne sa tieto výnosy týkajú len 22,7 % majetku druhého piliera. Indexové fondy, ktoré fungujú tak, že kopírujú nejaký vopred stanovený index a nie je potrebné ich aktívne riadiť, si vyžadujú minimálne náklady. Poplatok je však rovnako vysoký ako v aktívne spravovanom akciovom fonde. Pri indexových fondoch vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti prakticky len administratívne práce. Ich jedinou úlohou je zobrať príspevok sporiteľa a nakúpiť to, za to fondy kopírujúce globálny akciový index MSCI World. Preto predkladatelia navrhujú dve zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.
Prvá zmena sa týka nesprávneho uloženia prostriedkov do garantovaných dlhopisových dôchodkových fondov. Navrhovatelia, rovnako ako v roku 2013, zavádzajú v zákone prechodné ustanovenia, podľa ktorých bude dôchodková správcovská spoločnosť povinná do 30. júna 2022 zaslať sporiteľovi, ktorý je k 1. júnu 2022 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a má najmenej ako 52 rokov, tlačivo, v ktorom sporiteľ, ktorý má záujem zostať sporiteľom v danom dôchodkovom fonde, je povinný toto tlačivo vyplniť, podpísať a doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr do 31. júla 2022. Sporiteľ, ktorý je k 1. júnu 2022 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, sa dňom 31. augusta 2022 stane sporiteľom v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, ak nedoručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti spomenuté vyhlásenie. Ak dôchodková správcovská spoločnosť nespravuje indexový negarantovaný dôchodkový fond, sporiteľ prestúpi do akciového negarantovaného dôchodkového fondu. Toto sa však týka iba jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Vek 52 rokov sa navrhuje z dôvodu, že po tomto veku sa odporúča a zákon o starobnom dôchodkovom sporení zavádza postupné zvyšovanie podielu v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, aby sa znížilo riziko väčšej volatility indexov a akcií pred odchodom do dôchodku.
No a druhá zmena spočíva v zmene spôsobu výpočtu poplatku za výkonnosť. Tento poplatok je prakticky neviditeľný, pretože sa priebežne strháva z majetku fondu. Jeho výška sa negatívne premieta do čistej hodnoty majetku fondu. Tomuto poplatku za výkonnosť sa nepripisuje veľká váha, pretože ako vyplýva zo samotnej podstaty poplatku, účtuje sa až v momente, keď investori zarobia. Indexové fondy sú pasívne spravované fondy. Dôchodkové správcovské spoločnosti sa nijako nezaslúžili o ich zhodnotenie. V indexových fondoch je úlohou investičného manažéra dosiahnuť zhodnotenie čo najbližšie indexu a správca nevytvára pre sporiteľov prakticky žiadnu pridanú hodnotu. Potvrdzuje to aj zhodnotenie indexových fondov, ktoré za indexom MSCI World zaostáva o viac ako 3,5 % a to najmä kvôli 10-percentnému poplatku za výkonnosť. Tento poplatok všetkých sporiteľov oberie o obrovské množstvo peňazí na dôchodkoch. Priemerný sporiteľ si v II. pilieri bude sporiť na dôchodok zhruba 40 rokov. Ak index MSCI World bude v priemere zhodnocovať 10 % ročne, čo zodpovedá výnosu za uplynulých 40 rokov, a abstrahujeme od všetkých ostatných poplatkov a nedokonalostí a zarátame len poplatok za zhodnotenie vo výške 10 %, čistý výnos dosiahne 9 % ročne. Ak by sporiteľ do takéhoto fondu dával 100 eur mesačne, ktoré sa budú zvyšovať ročne o dvojpercentnú infláciu, celkovo za 40 rokov vloží sumu viac ako 73-tisíc eur. Pri zhodnotení 10 % ročne by sa na konci sporenia dosiahol sumu 686-tisíc eur. Pri výnose 9 % ročne to bude iba 529-tisíc eur. Čiže tento 10-percentný poplatok za výkonnosť by sporiteľov teda pripravil o 23 % hodnoty nasporených peňazí na dôchodok.
Preto navrhujeme vo vzorci na výpočet výšky odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde zmenu, kedy dôchodková správcovská spoločnosť dostáva odmenu za zhodnotenie majetku až v prípade, že zhodnotenie bude vyššie ako 10 %, čo zodpovedá priemernému výkonu kapitálových trhov za posledných 40 rokov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Prijatie návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale bude mať pozitívny vplyv na budúce dôchodky sporiteľov.
Účinnosť zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.3.2022 11:53 - 11:54 hod.

Martin Beluský
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2022 9:08 - 9:13 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, priznám sa, že nemal som v pláne vystúpiť k tomuto bodu, keďže výdavkové limity sú dôležitou súčasťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a tento zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy má byť len takým v týchto ustanoveniach vykonávacím predpisom, čiže tá dôležitosť tam nemala byť v porovnaní s ústavným zákonom taká veľká, ale prinášame teraz, dúfam, že dočasne, výdavkové limity do tohto zákona, tak nedá mi sa aj k procesu, aj k nejakým ďalším veciam aj vyjadriť.
Ten zákon sám osebe bez toho, aby sa novelizoval aj ústavný zákon, nebude úplne dobrým, pretože dôležitejšie teraz z môjho pohľadu sú hlavne tie ustanovenia, ktoré sa týkajú dlhovej brzdy, pretože všetky pásma už dva roky máme prestrelené a je dôležité, aby sme tie pásma aktualizovali, a to sa teraz momentálne nedeje, a tým by som chcel ešte povedať, že ten začiatok procesu prijímania novely toho ústavného zákona, ktorý bol pred jeden a pol rokom, začal podľa mňa dobre. Bola tam širšia politická diskusia, aj sa tie samotné ustanovenia prijímali po nejakej širšej diskusii alebo konsenze, bohužiaľ, tá debata potom, keď prišla do parlamentu, tak vlastne od prvého čítania bola úplne zastavená a ja som viackrát vyzval aj ministra financií, aby sme ten priestor využili, kým sa rokuje, na to, aby sme skonsolidovali tento ústavný návrh zákona o tie nové výdavkové limity a znovu ho predložili do medzirezortného pripomienkového konania, pretože si myslím, že by to len mohlo priniesť pozitívne návrhy, ktoré by mohli prísť aj zo širšej alebo odbornej verejnosti. Takýmto spôsobom, keď to robíme, tak nielenže obchádzame nejakú odbornú diskusiu, ale myslím si, že aj znižujeme kvalitu samotného návrhu.
Včera večer prišiel teda pozmeňujúci návrh, ktorý nie je veľmi rozdielny od toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol pripravený už predtým, avšak naštudovať si podrobne tých 19 strán vyžaduje viacej času a k obsahu bude podľa mňa potrebné ešte otvoriť ďalšiu odbornú diskusiu, pretože za ten krátky čas som tam našiel niekoľko vecí, ktoré podľa mňa bude treba buď dovysvetliť, alebo možno ešte upraviť, aby fungovali v prospech udržateľnosti verejných financií.
Verím teda, že, tak ako to bolo povedané aj na výbore, že je to vlastne len také dočasné riešenie to zavedenie výdavkových limitov do tohto zákona a v júni sa tie výdavkové limity presunú naspäť do ústavného zákona. Nechcem teraz vyjadrovať nejaké pochybnosti vzhľadom na to, ako ten proces už rok a pol prebieha, ale verím teda, že to tak naozaj bude, že si teraz splníte len nejaký, nejakú úlohu kvôli plánu obnovy a že bude vytvorený priestor na to, aby sme mohli ďalej pokračovať v odbornej diskusii nielen o výdavkových limitoch, ale aj o dlhovej brzde, prípadne o daňovej brzde, ak bude taká požiadavka vznesená.
Myslím si, že je veľmi dôležité hovoriť aj o prechode na čistý dlh, aby sme zamedzili tým udalostiam alebo tým veciam, ktoré sa stali v minulosti, kedy len kvôli nejakému zlepšeniu ukazovateľov sa potom rozpúšťali tie likvidné aktíva, aby sme mali možnosť pri takýchto krízových situáciách sa vyhnúť tomu, že potom nemáme k dispozícii prostriedky na to, aby sme napríklad jednorázovo urobili nejaké opatrenia, avšak táto diskusia, si myslím, že bude musieť byť potom prenesená do tej, do toho zákona, ústavného zákona o rozpočtových pravidlách, teda ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Teda, ako som povedal, ja sa k samotnému obsahu nebudem teraz vyjadrovať, avšak ešte raz apelujem na to a aj na vás, pán minister, aby ste do júna vytvorili priestor k ďalšej odbornej debate komplexne, o všetkých týchto troch nástrojoch spoločne a aby sme našli zhodu cez celé politické spektrum, teda nielen koalícia, ale aj opozícia a spravili taký zákon, za ktorý nám budú potom občania Slovenskej republiky vďační.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.3.2022 16:23 - 16:23 hod.

Martin Beluský
... prišli. Ale veď tak, veď tak zahlasujte za toto uznesenie, nech sa to referendum vypíše. Keď neprídu, to znamená, nebude to referendum platné. A keď ich príde dostatok, tak potom budeme aj my, aj pán minister, aj celá vláda vedieť ako sa majú aj pri tomto konflikte zachovať a čo majú spraviť, pretože budeme musieť tento názor ľudí rešpektovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.3.2022 16:08 - 16:08 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Polláka. Nie, pán poslanec, nikto mi to nepodsunul, bola to moja vlastná myšlienka. Aj sám som si to spracoval. Môžem vám to ukázať v počítači, keď chcete potom vidieť.
Ale trošku vás opravím. Ja nenavrhujem uznesenie, ktorým by Slovenská republika vystúpila z NATO. Aj som to povedal v rozprave, že to nie je uznesenie o tom, že Slovenská republika vystupuje z NATO. Je to uznesenie o tom, že máme sa spýtať občanov Slovenskej republiky, čo si aj v tejto aktuálnej situácii, pri tejto eskalácii toho napätia aj približovania sa toho frontu smerom k Slovenskej republike, čo si o tom proste myslia. A aj som povedal, aj to zopakujem, ja budem rešpektovať výsledok toho referenda, nech bude akýkoľvek.
Keď občania Slovenskej republiky povedia, že chcú zostať v NATO, tak v poriadku, ja to budem rešpektovať. Ale takisto aj vy by ste mali rešpektovať aj opačný názor, kedy občania Slovenskej republiky prišli k referendu a povedali, že nie, neprajú si, aby Slovensko zostalo naďalej v NATO. A predsa od toho sme tu my, politici, aby sme rešpektovali vôľu väčšiny občanov. Veď o tom to je. Ja len využívam prvok priamej demokracie, ten jeden z najvyšších inštitútov demokracie.
A vy hovoríte, že, že sa nenájde dostatok ľudí, ktorí by k tomu referendu prišli. Ale veď tak, veď tak zahlasujte za toto uznesenie, nech sa to referendum vypíše. Keď neprídu, to znamená, nebude to referendum platné. A keď ich príde dostatok, tak potom budeme aj my, aj pán minister, aj celá vláda vedieť, ako sa majú aj pri tomto konflikte zachovať a čo majú spraviť, pretože budeme musieť tento názor ľudí rešpektovať.
Ďakujem.
===
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.3.2022 16:08 - 16:08 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci aj pán minister, dovoľte aj mne prispieť to tejto debaty, kedy sa rozprávame o tom, že by na Slovensku mali prísť príslušníci zahraničných ozbrojených síl. Áno, toto vyslanie súvisí, samozrejme, s konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, ale ja si myslím, že my by sme sa mali na to pozerať trošku širšie alebo komplexnejšie, lebo v skutočnosti tu ide skoro o konflikt medzi Západom a Východom alebo konflikt medzi NATO a Ruskou federáciou, alebo Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou. A tá eskalácia toho napätia tu je naozaj už v oveľa dlhšiu dobu a tie provokácie obojstranné môžeme zaznamenávať oveľa ďalej do histórie ako len za posledných pár týždňov.
Máme tu teda teraz také dve strany. Na jednej strane tu máme teda Ruskú federáciu, ktorá, áno, ja to priznávam, sa správa agresívne, je to agresor momentálne voči Ukrajine. A na druhej strane tu máme NATO alebo jednotky NATO, ktorá sa však tiež v minulosti správala vo viacerých prípadoch ako agresor. Aj Spojené štáty americké niekoľkokrát napadli krajiny v rozpore s pravidlami OSN a podobne. Mohli by sme o tom rozprávať. Ale tu zase vy na druhú stranu nespochybňujete, alebo teda nechcete to spochybňovať.
Ale treba spomenúť, že máme tu aj krajiny, ktoré nepatria ani na jednu z týchto strán, a momentálne je to napríklad k nám veľmi blízky sused Rakúsko alebo Švajčiarsko, ktoré sú vojensky už dlhodobejšie neutrálne, alebo treba spomenúť možno aj to Maďarsko, ktoré je síce členom NATO, ale pri tomto konflikte sa správa trošku miernejšie. Aj tie vyjadrenia, aj tá pomoc je teda spravená trošku iným spôsobom, ako to robíme tu na Slovensku.
Ja si dovolím tvrdiť, aj sme to tak navrhovali v minulosti a naozaj nie je to vec, ktorú by sme teraz hovorili krátkodobo, ale je to, v podstate od vzniku našej strany hovoríme o vojenskej neutralite alebo potrebnej vojenskej neutrality Slovenska. Ale dôležité je aj to, akým spôsobom o tom hovoríme, lebo my nehovoríme, že teraz prídeme k moci a okamžite vystúpime z týchto, z týchto zväzkov, ale my dlhodobo hovoríme aj sa snažíme zozbierať podpisy pod petíciu, aby bolo vyhlásené referendum, aby sa k tomu vyjadrili občana Slovenskej republiky. A takisto sme navrhovali návrh novely ústavy, aby v prípade, že na Slovensko majú prísť príslušníci zahraničných ozbrojených síl na dlhodobejší pobyt, a teda nielen na nejakú mierovú misiu alebo krátkodobé cvičenie, tak nech o tom rozhodnú občania Slovenskej republiky v referende. A ja si dovolím tvrdiť, ja by som ten názor väčšiny obyvateľov rešpektoval, len, bohužiaľ, my sa tu rozprávame o svojich názoroch a, samozrejme, je legitímne, keď niekto si myslí, že, že alebo to vníma niektoré jeho sveta je, že je dobré, že sme v NATO, že jednoducho nás, budeme teraz chránení. A potom tu máme tú druhú stranu tých názorov, ku ktorým patrím aj ja, a tvrdíme teda, že byť členom NATO znamená zatiahnuť sa priamo do tohto konfliktu, ale
dôležité je, samozrejme, názor občanov Slovenskej republiky, ktorí o tomto môžu rozhodnúť prostredníctvom referenda. Ja teda do tejto diskusie nechcem prispieť len nejakým príspevkom ústnym, ale mám tu aj konkrétny návrh na uznesenie, ktoré najprv odôvodním, a potom ho doslovne prečítam.
A teda navrhujem, aby sme hlasovali aj o ďalšom uznesení, v ktorom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vyhlásime referendum s otázkou, či občania Slovenskej republiky sú za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO. Nech sa jednoducho občania Slovenskej republiky vyjadria, či súhlasia aj práve v tejto dobe, kedy každým dňom eskaluje to napätie medzi Západom a Východom a ten vojenský konflikt sa čím ďalej tým viacej približuje k slovenským hraniciam, by si mala Slovenská republika zachovať vojenskú neutralitu a neprovokovať zahraničné ozbrojené sily či už prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, alebo rôznymi cvičeniami, umiestňovaním zbraní a munícií, ale taktiež aj dodávaním zbraní za hranice územia Slovenskej republiky.
Ja teda nenavrhujem, aby sme prijali uznesenie, po ktorom by sme automaticky vystúpili z NATO, ale navrhujem, aby sme sa opýtali tých, od ktorých moc pochádza, teda od občanov Slovenskej republiky, aby túto situáciu v kontexte aj aktuálnych udalostí, ako to vnímajú, a či súhlasia, alebo nesúhlasia s vojenskou neutralitou Slovenskej republiky.
A teraz, vážené dámy, vážení páni, si dovolím doslovne prečítať návrh uznesenia.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.
Národná rada Slovenskej republiky
a) schvaľuje podľa článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesenie o vyhlásení referenda s touto otázkou: „Ste za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO?“
b) ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne zabezpečiť doručenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda prezidentke Slovenskej republiky.
Pán spravodajca, prosím vás, aby ste dali o tomto uznesení hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

15.3.2022 15:23 - 15:23 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegovi Schlosárovi za jeho príspevok a v tom jeho príspevku on veľmi korektne a dobre hovoril o tom, že ten konflikt, ktorý tu momentálne je, alebo ten konflikt, o ktorom, s ktorým by sme sa mali zaoberať, nie je teraz ten konflikt medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, ale konflikt medzi krajinami NATO, resp. Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou, lebo to je ten konflikt, do ktorého sme my momentálne zaťahovaní aj týmto návrhom.
A treba pri tejto príležitosti pripomenúť, že boli sme to práve my, ktorí na minulej schôdzi predložili návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorila, že v prípade, že by mali prísť príslušníci zahraničných ozbrojených síl na Slovensko a malo by to byť na viacej ako určitý počet dní, tak jednoducho o tom musia rozhodnúť občania Slovenskej republiky v referende. Veď neviem, prečo sa strašne táto vláda bojí tohto inštitútu, veď keď sa jedná o tak dôležitú vec, ako je obrana a bezpečnosť a vojenský konflikt a provokácie nejakých strán, tak jednoducho nebojme sa spýtať sa ľudí, čo si o tom myslia, aj v takomto prípade si myslím, že by bolo úplne legitímne vyhlásiť referendum a spýtať si ľudí, spýtať sa...
===
Skryt prepis