Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.6.2024 o 12:24 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 25.6.2024 11:22 - 11:23 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som ešte veľmi stručne sa chcela vrátiť k tomu, že vlastne my navrhujeme, aby štát mal povinnosť uzatvárať takéto dohody s mladými ľuďmi, ktorých teda zamestnáva na stáž a ktorí vykonávajú prácu vo verejných inštitúciách a vo všetkých orgánoch štátnej moci. Myslím si, že toto je zároveň aj riešením, ktoré môže dopomôcť k tomu, že na Slovensku máme veľmi veľký problém s dostatkom kvalitných mladých ľudí, ktorí by chceli ísť pracovať práve do verejného sektora, do verejných inštitúcií. A práve toto môže byť možnosť, ako im dať v podstate okúsiť tú prvotnú skúsenosť s verejnou správou, s verejnou službou a, samozrejme, že riadne im za to zaplatiť. A pre štát je to tiež vlastne výhoda, že si pripravuje tých svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne, takže aj kvôli tomu sme tam vlastne do tej navrhovanej úpravy zaviedli túto povinnosť pre štát platiť mladých ľudí.
Takže ak by ste ešte mali akékoľvek otázky k tomu nášmu návrhu, tak určite som k dispozícii a vopred ďakujem za vašu podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 11:18 - 11:20 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za predchádzajúce vystúpenia, či už teda poslanca Deja, alebo aj kolegov z KDH.
Ja by som chcela ešte kolegu Deja doplniť v dvoch veciach. Hovoril o tej smernici, ktorá sa momentálne pripravuje na pôde európskeho, európskych inštitúcií a my sme vlastne do tohto nášho návrhu implementovali všetky tie garancie, ktoré, o ktorých teda hovorí sa aj na pôde európskych inštitúcií, pretože tá smernica má skutočne zaručiť mladým ľuďom, že nebudú vykorisťovaní, ale hlavne, že aj ten pracovný vzťah, ktorý budú mať s tým zamestnávateľom, tak že bude obsahovať všetky potrebné garancie toho, aby vykorisťovaní neboli. Čiže toto už ten náš návrh obsahuje. Aj preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože raz tú smernicu, budeme musieť implementovať. Ak môžeme vyjsť mladým ľuďom v ústrety už teraz, tak jednoducho o to lepšie.
A druhá vec. Možno sa to bude zdať ako taký detail, ale momentálne často mladí ľudia, ktorí teda absolvujú na Slovensku neplatenú stáž, tak stážujú, pracujú, ale zároveň o tom nemajú žiadne potvrdenie, žiadny dokument, ktorý by skutočne potvrdzoval túto skutočnosť a ktorý by im mohol potom následne pomôcť, napríklad keď si hľadajú ďalšie zamestnanie. A práve aj toto sme my dali do toho nášho návrhu. Ak by sme prijali návrh, ktorý vám predkladáme, tak vlastne zamestnávateľ by bol povinný na začiatku uzatvoriť písomne dohodu o študentskej stáži s rôznymi potrebnými informáciami, ktoré by takáto dohoda absolvoval... obsahovala, a taktiež po ukončení tej stáže by bol vystavený certifikát o absolvovanej stáži. Ono sa to možno zdá ako taký detail, ale je to veľmi dôležité v prípade toho, že si človek potom hľadá to ďalšie povolanie, takže všetko je to v tom zákone.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 11:08 - 11:08 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú poznámku a myslím si, že vy ako bývalý minister školstva skutočne viete oceniť dôležitosť tohto návrhu zákona a som veľmi vďačná aj za to prepojenie, ktoré ste urobili s kvalitou vzdelávania a vôbec s príležitosťami pre mladých ľudí, pretože absolútne súhlasím s tým, že to nie je iba o tom, ako si zabezpečiť tú dôstojnú prítomnosť, ale, samozrejme, že sa jedná aj o kvalitu samotného štúdia a tú prípravu na budúce povolanie, a aj preto veľmi pekne zo srdca ďakujem klubu KDH za túto podporu a verím, že ďalšie kluby sa pridajú, pretože sa nejedná o žiadny ideologický alebo ja neviem aký návrh, ale skutočne o niečo, čo môže mladým ľuďom pomôcť a na čom by sme mali pracovať spoločne. A, samozrejme, že sme pripravení o tom aj diskutovať, možno nejaké veci prípadne zmeniť v druhom čítaní, ak by teda tento návrh bol do druhého čítania posunutý.
Ešte raz ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 10:48 - 11:04 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som rada vysvetlila, aký je rozdiel medzi tým, čo už dnes Zákonník práce obsahuje, a tým, čo navrhujeme. Už dnes totiž veľká časť mladých ľudí popri štúdiu pracuje, zarába a zamestnávatelia majú možnosť zamestnať ich na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a ďalších Zákonníka práce, a to na dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno kvalifikovať ako stáže. Náš Zákonník práce v súčasnej podobe nič také ako študentskú stáž neobsahuje a tým pádom takýto systém u nás neexistuje. Navyše sa s týmito spôsobmi zamestnávania nespájajú garancie, ktoré by mala študentská stáž prinášať.
V súčasnosti preto väčšina z mladých ľudí, ktorí teda popri štúdiu zároveň pracujú, vykonáva nejakú stáž, ale bez finančnej odmeny, bez nároku na odmenu.
Aký je teda zásadný rozdiel? Hlavným zámerom stáže je predstaviť študujúcej osobe, či už teda na strednej škole, alebo na vysokej škole, trh práce, pridať alebo prehĺbiť jej teoretické skúsenosti a znalosti, ktoré teda nadobúda počas toho štúdia, a taktiež získať pracovné skúsenosti v odbore, na ktorého výkon sa štúdiom pripravuje. Inak povedané, stáž je skutočne úzkym prepojením medzi tým, čo mladý človek študuje, a tým, tou prácou, ktorú vykonáva a ktorú by chcel vykonávať aj v budúcnosti.
Dám vám také veľmi jednoduché príklady. Študentka práva, ktorá pracuje niekde v hypermarkete, môže túto prácu vykonávať ako brigádu. Študent sociálnej práce, ktorý pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny by mal možnosť, by mal mať možnosť aby táto práca bola kvalifikovaná ako stáž, pretože sa skutočne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania.
Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných, ale zároveň neistých foriem zamestnania a bez skúseností. Zamestnávatelia však často siahajú práve po neplatených stážach, aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia, samozrejme, chcú, najmä kvôli potrebnému nadobudnutiu praktických skúsenosti a tiež rozšíreniu svojich kontaktov, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi dôležité, že oni vlastne musia tieto neplatené stáže akceptovať, a teda akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť popri štúdiu, ale aj dôstojne vstúpiť na trh práce.
Použijem možno také trochu silnejšie slová. Zamestnávatelia často využívajú skutočnosť, že stáže sú vlastne jediným spôsobom, ako môžu mladí ľudia obohatiť svoje CV, ako sa môžu presadiť často v ťažkej konkurencii, alebo dúfať v prvé pracovné miesto a aj preto zamestnávajú mladých ľudí takto zadarmo na výkon neplatených stáží, a dokonca mne sa ozvali mladí ľudia, ktorým bola takáto neplatená stáž doslova nanútená, najmä napríklad v oblasti zdravotníctva ako forma nejakého suplovania letných dovoleniek v zdravotníckom sektore.
No, neviem ako vy, ale ja mám za to, že za každú prácu sa platí, a nikto by nemal byť nútený pracovať zadarmo len preto, že je to vraj preňho príležitosť do budúcnosti. Príležitosť do budúcnosti je, samozrejme, dôležitá vec, ale za ňu si človek nájom nezaplatí, chlieb nekúpi a taktiež si nenakúpi ani učebnice, ktoré, ktoré potrebuje ku štúdiu.
Prieskum Eurobarometra z roku 2013 sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. Na Slovensku z 500 opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len šty... (Prerušenie vystúpenia pre nefunkčnosť hlasového zariadenia. Krátka pauza.) Ďakujem.
Toto malé číslo nie teda jedinou zarážajúcou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica z týchto stáží, čiže z tých 40 opýtaných, bola neplatená, deviatim osobám, čo predstavuje 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže ani len certifikát, alebo akúkoľvek obdobnú formu dokumentu o ukončení stáže, 262 opýtaných malo tzv. platenú študentskú brigádu, čiže opäť raz formu, ktorú nemožno kvalifikovať za stáž. Nepomer osôb, ktoré stážovali, a osôb, ktoré majú skúsenosti so študentskou brigádou, môžeme vysvetliť aj tým, že drvivá väčšina stáží na Slovensku nie je platená. Dohody o brigádach zas nekorešpondujú s ich zameraním štúdia, mnohokrát tiež pracujú do neskorých hodín, pričom ráno musia nastúpiť na vyučovanie. To sa skutočne nedá považovať za stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra z apríla 2023, čiže z pomerne čerstvého prieskumu, sedem z desiatich mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú, alebo neplatenú, do šiestich mesiacov od ukončenia stáže, takže je skutočne takýmito dátami podložené, že jednoducho tie stáže otvárajú dvere na trh práce. Zároveň iba šiestim percentám trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Absolvovaná stáž bola zároveň dobrým predpokladom pre získanie pracovného pomeru. Do šiestich mesiacov od ukončenia stáže sa podarilo zamestnať viac ako pätine opýtaných Slovákov a Sloveniek, a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa.
Prieskum tiež ukázal, že mladí ľudia so znevýhodnením nemajú rovnaké možnosti stážovania oproti ostatným. Túto nerovnosť vníma vo väčšej alebo menšej miere 44 % opýtaných. Lepšia sociálnoekonomická situácia znamená podľa časti opýtaných tiež lepší prístup k príležitostiam. Nízke alebo žiadne finančné ohodnotenie teda predstavuje skutočne prekážku v možnosti vstúpiť na trh práce najmä pre študentov a študentky z nízkopríjmových domácností. Inak povedané, ak máte to šťastie a privilégium narodiť sa v rodine, ktorá vám môže financovať dôstojný život počas štúdia, môžeme si dovoliť obohatiť svoje CV aj neplatenou stážou. Ak však takéto privilégium nemáte, môžete študovať a zároveň pracovať, napríklad teda mať brigádu alebo jednoducho nejsť na stáž. A ja som teda už aj počula taký názor, že veď ísť alebo neísť na stáž je každého slobodné rozhodnutie a tým pádom by neplatené stáže mohli ďalej existovať a ničím takým ako platiť za stáž by sme sa vôbec nemali zaoberať, pretože tá rovnosť je tam jednoducho dodržaná. To však nie je pravda, pretože ak sa jedná o neplatené stáže štartovacia čiara a ani tá dĺžka behu nie sú rovnaké podľa toho, či vaša peňaženka prácu bez pláce potiahne, alebo teda peňaženka vašich rodičov, alebo nie.
Zároveň je potrebné dodať, že nami navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, ktorá nemá nič spoločné s odborom, ktorý študujú, tak, samozrejme, môžu robiť aj naďalej.
Ten rozdiel je, že my vlastne chceme, aby sa zaviedol rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo iných zamestnávateľov.
V prvom prípade navrhujeme, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži, a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát totiž nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. A práve naopak, jeho povinnosťou by malo byť zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im tak dôstojne žiť.
My sme ešte minulý rok rozposlali ministerstvám a ďalším štátnym orgánom infožiadosti, v ktorých sme sa pýtali, či u seba zamestnávajú na výkon stáže, a teda buď platenej, alebo neplatenej, mladých ľudí. Žiaden z orgánov, ktorý nám odpovedal, nezamestnával mladých ľudí na platenú stáž. A ak nejaké stáže na tých ministerstvách boli, tak boli práve neplatené.
V prípade iných zamestnávateľov navrhujeme, aby sa táto povinnosť obmedzila na dohody o študentskej stáži, ktoré presahujú dva mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Ja sama som takúto stáž absolvovala. Zamestnávateľ má, samozrejme, možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace, čiže jeho povinnosť, vlastne má povinnosť, akonáhle prekročí tie dva mesiace, avšak má možnosť uzavrieť tú stáž, ak aj stáž nepresahuje dva mesiace.
Naším cieľom, keď robíme vlastne tento rozdiel medzi štátom a súkromným sektorom, je, že nechceme zaťažiť súkromný sektor, ktorý je teda posledné roky pomerne dosť skúšaný niekoľkými za sebou idúcimi krízami, ale tiež aj tretí sektor, ktorý je dlhodobo finančne poddimenzovaný.
Obdobný zákon, ktorý takto podporuje mladých ľudí a zabezpečuje im dôstojné podmienky na život formou platených stáží schválilo v roku 2018 aj Rumunsko, tak myslím si, že mohli by sme aj my napredovať. V Rumunsku je zamestnávateľ okrem finančnej odmeny vo výške aspoň 50 % hrubej mzdy povinný zabezpečiť stážistom a stážistkám aj pridelenie pracovníka, tzv. supervisora a rovnako tak upravujú aj ďalšie podmienky uzavretia stáže, dĺžku a formu spolupráce.
Sme presvedčení, že štát ba mal ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať takýmto spôsobom mladých ľudí. Zároveň sa domnievame, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, máme to veľmi dobre vypočítané, koľko by to presne štát stálo, aby takto pomohol mladým ľuďom. Práve mladí študujúci ľudia, žiaľ, doteraz vždy ostali, a to napriek deklarovanej politickej vôli predchádzajúcich vlád, ktorá ich teda chcela udržať doma na Slovensku, na konci rebríčka priorít, pritom patria medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne, často to hovoríme najmä my politici a političky, sú budúcnosťou našej krajiny. A namiesto toho sa napríklad naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny premenovalo na ministerstvo pre seniorov, a teda mladí ľudia absolútne toto ministerstvo nezaujímajú, minimálne teda do ďalších volieb. A skutočne ma nechápte zle, ja som tiež vnučka a priala by som si pre svojich starých rodičov dôstojný život, nielen nejaký 13., 14., 15. dôchodok, ale dôstojný dôchodok každý mesiac, ale zároveň musíme myslieť aj na tie ďalšie ohrozené skupiny, medzi ktoré patria, samozrejme, aj mladí ľudia.
Na záver by som chcela prízvukovať, najmä teda tu prísediacim sociálnym demokratom, že neplatené stáže sú faktorom prehlbovania sociálnych nerovností, pretože kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť skutočne len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné utiahnuť vlastne tú finančnú záťaž spojenú so štúdiom a finančne im pomôcť zabezpečiť všetky životné náklady a vôbec potreby, ako je bývanie, strava a všetko, čo sa viaže ku štúdiu.
Študenti a študentky, ktorí takúto možnosť spolufinancovania zo strany rodiny nemajú, jednoducho prichádzajú o možnosť uchádzať sa o stáž, alebo musia kumulovať hneď niekoľko aktivít. Študujú, zároveň popritom brigádujú, napríklad v nejakom hypermarkete alebo v inom sektore a zároveň majú ísť na stáž. Myslím, že sa zhodneme, že táto situácia je skutočne neúnosná pre mladých ľudí a zároveň aj ohrozuje, samozrejme, ich mentálne zdravie.
Aj preto neplatené stáže dlhodobo kritizujú európske inštitúcie. Vo svojom rozhodnutí zo 16. februára 2022 napríklad Európsky výbor pre sociálne práva rozhodol, že Belgicko porušuje práva zakotvené v Európskej sociálnej charte, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii tzv. falošných stáží. To sú práve tie, o ktorých som hovorila aj na začiatku, maskované zamestnávanie, ktoré v skutočnosti zahŕňa prácu, no bez odmeny v prospech zamestnávateľa. Podľa Európskeho výboru pre sociálne práva tak Belgicko porušilo článok charty zakazujúci diskrimináciu, keďže stážisti a stážistky sú zbavení nároku na spravodlivú odmenu, ktorá je zaručená všetkým ostatným zamestnancom vykonávajúcim podobnú prácu.
Európsky parlament tiež hneď v niekoľkých svojich uzneseniach a rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na štáty, aby ich ukončili. Podľa Európskeho parlamentu neplatené stáže predstavujú formu zneužívania práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. Napríklad v uznesení z roku 2022 Európsky parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s parlamentom navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania za stáže cieľom zabezpeč... zamedziť, pardon, vykorisťovateľským praktikám. Vidíte, že tie slová sú skutočne silné, ale jednoducho treba pomenovať veci pravým menom. Zamestnávať mladých ľudí bez pláce je jednoducho vykorisťovaním.
Pripravovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, ich presadzovaní a boji proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže bola predstavená Komisiou 20. marca 2024, čiže je pomerne čerstvá. Navrhuje hneď niekoľko vecí, zlepšenie pracovných podmienok pri vykonávaní stáže napríklad formou zástupcov pracovníkov, čiže odbory, zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály, kde budú môcť stážisti a stážistky nahlasovať porušenie svojich pracovných práv, navrhuje tiež boj proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže, napríklad riadnym označovaním pracovných povinností pri uverejňovaní pracovných ponúk.
My však máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky nemusí čakať na prijatie tejto smernice a na jej finálne znenie, ale už teraz môže urobiť krok vpred ku mladým ľuďom a prijať tento zákon, ktorý by mohol pomôcť už od nasledujúceho školského, alebo teda univerzitného roka 2024/2025.
A teda verte mi, investícia do prítomnosti mladých ľudí je zároveň investíciou do budúcnosti našej krajiny, takže vopred vám ďakujem za podporu nášho zákona. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 10:44 - 10:45 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spoločne s kolegom Davidom Dejom a jeho cieľom je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do Zákonníka práce. Jedná sa o tzv. dohodu o študentskej stáži.
Takáto právna úprava zabezpečí adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž ako prípravu na výkon budúceho povolania. Máme totiž za to, že každá osoba si za svoju prácu zaslúži finančné ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 17:57 - 18:17 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa už k tomuto zákonu vyjadrovala aj v prvom čítaní a načrtla som, prečo je podľa nás v rozpore s právom EÚ a rada by som sa k týmto argumentom vrátila aj teraz detailnejšie, ale ešte predtým mi dovoľte jedno porovnanie. Pred pár dňami sme na výbore pre európske záležitosti mali delegáciu z výboru pre EÚ záležitosti z Českej republiky, zo senátu, a pýtali sa nás okrem iného aj na všetky tie návrhy zákonov, poväčšine teda z dielne SNS, ale nie vždy, o ktorých si teda nielen my, ale aj európske inštitúcie myslíme a hovoríme teda, že sa zdajú byť v rozpore s právom EÚ. Samozrejme, Trestný zákon, medvede, neziskovky, ale aj tento zákon, o ktorom rokujeme dnes - RTVS. A jeden z pánov senátorov sa nás pýtal špeciálne na RTVS, konkrétne na financovanie a tiež na nezávislosť rady alebo teda tie nominácie do nej, že ako to ovplyvní tú nezávislosť. Pretože práve v Českej republike sa momentálne rieši reforma verejnoprávnej Českej televízie a špeciálne jej financovanie a ministerstvo kultúry doslova pred pár dňami predstavilo návrh na zmenu tohto financovania. Ako iste viete, v Českej republike majú stále koncesionárske poplatky a ministerstvo kultúry sa rozhodlo tieto koncesionárske poplatky zvýšiť od roku 2025 o celých 15 českých korún, to je 60 centov, na 150 korún, to je 6 eur mesačne, a rozhlasový poplatok o 10 korún, to je 40 centov, na 55 korún, čiže 2,20 mesačne. Rozpočet médií verejnej služby sa tak zvýši v prípade Českej televízie o 865 miliónov, to je takmer 35 miliónov eur, a pri Českom rozhlase sa bude jednať o 331 miliónov, čiže 13,3 milióna eur. Zvýšenie televízneho poplatku, ktorý, ako ste iste počuli, je skutočne zanedbateľný, má byť ešte o desať korún nižší oproti pôvodnému návrhu, ktorý, ktorý ministerstvo kultúry predtým predstavovalo a ktorý kritizovali najmä teda komerčné médiá. Česká televízia tento rok hospodári s rozpočtom 7,95 miliardy korún a Český rozhlas má mať výnosy a náklady 2,3 miliardy korún. Poplatky u oboch verejnoprávnych firiem tvoria väčšinu z ich príjmov, avšak tieto poplatky sa v Českej republike nemenili od roku 2008 pri Českej televízii a pri Českom rozhlase dokonca od roku 2005.
A následne podľa návrhu českého ministerstva kultúry by sa v ďalších rokoch mali tieto poplatky zvyšovať tak o 6 %, najmä teda kvôli inflácii. Návrh navyše predlžuje oslobodenie Českej televízie aj Českého rozhlasu od platenia daní z pridanej hodnoty.
A teda prečo vám toto všetko rozprávam? No určite sa zhodneme na tom, že Česká televízia je kvalitná verejnoprávna televízia. Však mnohí a mnohé z nás ju dozaista aj pravidelne sledujú. A my sa skutočne veľmi radi inšpirujeme tým, najmä čo teda sa robí v Českej republike, prečo sa teda neinšpirujeme aj teraz? Prečo nehľadáme spôsob, ako skvalitniť fungovanie RTVS a hlavne ako zabezpečiť jej dostatočné financovanie? Vrátim sa k tomu.
Predošlý parlament zákonom o dani z osobitného príjmu schváleným vo februári 2023 zrušil koncesionárske poplatky s účinnosťou od júla 2023. Verejnoprávna televízia a rozhlas sú odvtedy financované zo štátneho rozpočtu. Následne v júni 2023 Národná rada schválila novelu zákona o rozhlase a televízii, ktorou stanovila výšku nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu pre túto inštitúciu a aj keď pôvodný návrh počítal s 0,15 HDP, poslanci odobrili zvýšenie príspevku cez pozmeňujúci návrh a ten bol 0,17 HDP. Avšak v decembri 2023 schválila, schválilo toto plénum konsolidačný balíček na ozdravenie verejných financií. V rámci neho sa rozhodlo, že RTVS dostane zo štátneho rozpočtu nižší príspevok, a to len 0,12 HDP.
A potom tu neustále počúvame, aká je RTVS nekvalitná a že ju nikto nepozerá, že v nej nedávajú futbal, že tam nebol ani hokej a dnes ste spomínali dokonca regióny, kultúru, zahraničných Slovákov a Slovenky. Nuž áno, tá RTVS skutočne nie je schopná konkurovať súkromným televíziám a nakúpiť napríklad teda futbalové zápasy alebo iné.
A ja teda skutočne nie som odborníčka na kultúru, však na to máme Zoru Jaurovú, ale už mi konečne niekto povedzte a vyjadrovali ste sa tu teda aj poslanci a poslankyne z koalície, ako konkrétne tento návrh dopomôže tomu, že RTVS bude konečne konkurencieschopná a že bude môcť práve takéto, takéto aktivity, ako napríklad teda futbalové alebo hokejové zápasy a ďalšie iné, financovať.
Dnes tu odznelo aj, že RTVS nie je funkčná inštitúcia. Nuž opäť, povedzte mi bod po bode v tomto vašom návrhu, ako ju sfunkční napríklad to, že si zmení názov, že v rade budú vaši nominanti, že generálny bude váš nominant. To skutočne takto chcete sfunkčniť RTVS, že tam budú politickí nominanti a nominantky? Dúfam, že teda nezabudnete na ženy, lebo to sa vám väčšinou v prejavoch a príhovoroch akosi stáva.
No, pani kolegyňa Laššáková, vás si nesmierne vážim aj za vašu skúsenosť a odbornosť, a sama ste povedali, že tým najväčším problémom RTVS je skutočne to veľmi nešťastné financovanie. Ale ako tento návrh to financovanie rieši? No nerieši ho. Ani tie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu predkladáte, koaliční poslanci a poslankyne, ho opäť raz nerieši.
Mimochodom, padol tu dnes aj taký názor, že kritizujeme politizáciu, a pritom ešte nevieme, aké mená si napríklad do rady chce ministerstvo dosadiť. Ale prosím vás, veď akonáhle sú to ľudia, ktorých si vyberie ministerstvo, ministerstvo, ktoré riadi politický nominant alebo nominantka v tomto prípade, tak sa jednoducho jedná o politizáciu, pretože sú to ľudia, ktorí sú dosadení politickou mocou. Nejednalo by sa o politizáciu, keby tých ľudí vyberala nejaká komisia zložená z ľudí z rôznych oblastí, inštitúcií atď., ale toto, toto je jednoznačne politizácia RTVS.
Ale teda späť k tej českej reforme. V Českej republike sa aj zvýšením koncesionárskych poplatkov snažia zaručiť, že akákoľvek vláda príde po ďalších a ďalších voľbách, tak tá verejnoprávna televízia ostane nezávislou a hlavne teda nezávislou od príspevkov od štátu. Lebo to je to dôležité, áno, to bola tá historická chyba, o ktorej hovorila aj kolegyňa Jaurová a ktorú veľmi hlasne kritizovala, ešte keď sme boli mimo parlamentu.
Vy sa však momentálne chystáte urobiť pravý opak. Chcete RTVS ovládnuť, obrať ju o tú nezávislosť a verejnoprávnosť, podriadiť si ju. Inak povedané aj "zorbanizovať", pretože toto je to, čo sa stalo aj v Maďarsku. A to je aj problém z pohľadu práva EÚ. Aj v samotnej dôvodovej správe ste akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a sú v ňom aj ustanovenia o verejnoprávnych médiách. A tento akt, toto nariadenie musia rešpektovať členské štáty, všetky členské štáty vrátane Slovenska. Už sme sa minule o tom bavili. Aj preto tento vývoj na Slovensku sleduje Európska vysielacia únia a návrhom je, samozrejme, znepokojená rovnako ako Európska komisia. Komisárka Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť sa takto vyjadrila: "Verejnoprávne médiá hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy.
A viete, čo zaručuje, že si verejnoprávne médiá môžu plniť túto kľúčovú úlohu? Nuž ich nezávislosť, pretože nezávislosť médií je pre plnenie ich úloh absolútne zásadná, priam vitálna. Nemôžu sa stať ampliónom jednej politickej strany, ani viacerých politických strán, ani vlády.
Už zo svojej podstaty majú a musia slúžiť celej spoločnosti a poskytovať priestor aj názorovej pluralite. A to sa, dámy a páni, nerobí tak, že ich ovládne jedna politická moc, jedna garnitúra. A ja vám teda garantujem, že prví budete kričať, keď raz nebudete pri moci, a vy viete, že nebudete, že verejnoprávne médium nemôže byť v moci jednej strany. Predstavte si, teraz máme kultúru v rukách SNS. No nie je to bohviečo, na tom sa teda mnohí a mnohé zhodneme, ale môže to byť ešte horšie. Predstavte si, že sa tu raz vytvorí vláda s fašistami. Však v mnohých iných členských štátoch je to momentálne skutočné riziko a kľudne sa to môže stať aj na Slovensku.
Vy, napríklad na tejto strane sociálni demokrati, s tým potom budete okej? Že verejnoprávne médiá budú v rukách extrémnej pravice? Verejnoprávne médiá musia ostať nezávislé a je skutočne jedno, kto je pri moci, pretože garantujú demokraciu. Aj preto sa nedávno v rámci Európskej únie dohodol ten spomínaný zákon o slobode médií a špeciálne aj ustanovenia o verejnoprávnych médiách.
Dnes tu pán kolega Horecký z KDH pripomenul, že nezávislé médiá sú z anglického prekladu watchdogs of democracy, to znamená strážnepsy demokracie. A keď mám teda pokračovať v tejto metafore, tak vlastne vždy, keď ju príde niekto ukradnúť, tú demokraciu a všetky princípy, hodnoty, právny štát, napadnúť ju, alebo nejak inak jej ublížiť, tak áno, ony štekajú a hryzú, aby ju uchránili. Toto je ich úloha a preto aj my, politici a političky, musíme toto rešpektovať a nesnažiť sa ich zrušiť kvôli tomu, že sa nám to nepáči, že kričia, keď sa tu deje nejaký únos demokracie alebo porušovanie pravidiel.
Padla tu však aj otázka, no ak sú toto strážcovia, tak kto stráži strážcov? Ja neviem ako teda pán Podmanický, načo si on kúpil psa, ale však pes má strážiť dom a nie človek toho psa, že či stráži, lebo tým pádom by sme mohli ísť ďalej v tejto absurdite a povedať, no tak, kto stráži toho človeka, ktorý stráži psa? Však, prosím vás, bavme sa seriózne. (Reakcia z pléna.) Tak určite. (Reakcia z pléna.) Takto napríklad. (Ruch v sále.)
Môžem vás poprosiť? (Reakcia rečníčky na ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Piť sa môže, jesť sa nemôže. (Reakcia z pléna.)


Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Na úrovni Európskej únie sme sa teda zaviazali v rámci členských štátov k tomu, aby tieto členské štáty, ďakujem, zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov, že môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností.
A v neposlednom rade že aj to financovanie, ktoré teda členské štáty musia zaručiť, musí byť nastavené podľa zákona a musí byť primerané, predvídateľné a dostatočné, aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje poslanie.
A dovoľte mi teda teraz prejsť v detailoch k tomu, v čom konkrétne je teda tento vládny zákon v rozpore s EÚ legislatívou, a konkrétne teda s Európskym aktom o slobode médií.
Po prvé, a teda najdôležitejšie je v rozpore s čl. 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento totiž zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Navrhované navýšenie reklamy v tomto návrhu môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne je v rozpore s týmto článkom aj neriešenie toho žalostne nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP, o ktorom sme sa tu už ikskrát bavili a skutočne vy, vy v tom návrhu neprinášate žiadne riešenie tejto katastrofálnej situácie. Toto je zároveň v rozpore s preambulou bodu 31 tohto textu. Pretože tá hovorí, že členské štáty majú zaručiť stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, ktorý taktiež chráni tento európsky akt, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad touto inštitúciou. Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša nezávislosť.
Ďalej tento článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia nadobudnutím dňa účinnosti tohto zákona.
Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v čl. 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V ods. 3 tohto čl. sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom. Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe tohto zákona je v rozpore s týmto článkom, pretože my sme tu skutočne nepočuli, ani sme nečítali v dôvodovej správe to skutočné odôvodnenie vytvorenia novej inštitúcie. Ako tu už bolo ikskrát spomínané, tak ten zákon je do veľkej miery kópiou toho súčasného zákona a jediné, o čo tu skutočne ide, a niekto sa dnes pýtal, že teda vysvetlite nám ten dôvod, prečo meníte tento zákon, keď do veľkej miery kopírujete ten súčasný, je len to, že sa snažíte vymeniť vedenie RTVS, a to je, samozrejme, veľkým problémom.
Taktiež v tomto návrhu absentuje odvolací orgán, o ktorom som už hovorila. Návrh zákona, o ktorom sa dnes bavíme, sa teda javí, pretože ja nie som súd, tak nemôžem povedať, že je v rozpore, ale javí sa byť v rozpore s Európskym aktom o slobode médií. Nezávislí novinári a novinárky naprieč Európskou úniou musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A my zase potrebujeme ich kvôli tomu, že chránia demokraciu. Aj preto bol tento európsky akt prijatý a vstúpi do platnosti. Aj preto musia všetky členské štáty, je to skutočne nariadenie, čiže sme povinní to urobiť, zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súlade s týmto európskym právom. Ak členský štát napriek tomu, že vie, a ja verím teda, že ministerstvo kultúry vie o existencii tohto aktu, ak koná v rozpore s ním, ide to proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi, a teda ide o porušenie základnej zmluvy o EÚ.
A nebudem sa ďalej venovať tomu, že čo znamená táto zásada, ale v skratke, ak prijmeme tento návrh, tak opäť nás môže stáť peniaze a teraz nemýľme si to s tým, že je tu ešte stále, teda aspoň podľa informácií, ktorými disponujeme, zablokovaná štvrtá platba z plánu obnovy. Nie, tu môžeme prísť o peniaze tak, že budeme platiť pokutu, pretože Európska komisia voči nám bude viesť ďalšiu infringement procedure.
A dnes ráno sme sa tu bavili, pretože sa tu robí SLK kvôli tomu, že je tu riziko, že Európska komisia nám môže udať nejakú pokutu kvôli tomu, že nebola transponovaná smernica. Ale tu ideme vyslovene porušovať právo EÚ. A keď sa to skonštatuje, tak jednoducho dostaneme, dostaneme pokutu a tie pokuty nie sú malé.
A ja skutočne neviem, že či vám odvolanie generálneho riaditeľa RTVS stojí za tie peniaze, ktoré vezmete daňovým poplatníkom a poplatníčkam.
Dôsledky všetkých týchto legislatívnych zmien teda môžu byť veľmi vážne vrátane potenciálneho konania Európskej komisie proti Slovensku. To by teda mohlo mať vážne ekonomické dopady a, samozrejme, aj narušiť opäť raz naše vzťahy s EÚ inštitúciami, ale aj s inými členskými štátmi.
Na záver by som rada prečítala veľmi stručný, no výstižný email, ktorý mi dnes prišiel.
Pani poslankyňa, mohla by som vás poprosiť o tlmočenie postoja občanov, ktorí opakovane v prieskumoch dokazujú, že RTVS je pre nich jednoznačne najdôveryhodnejšia, a to je podstatné. Nie to, čo chce táto vládna garnitúra. Politici majú predovšetkým rešpektovať vôľu ľudu, pretože vládna moc pochádza z jej vôle. Politici majú slúžiť ľuďom a nie naopak. Politici lákali ľudí na predvolebný program. To, že si zakomponovali do programového vyhlásenia vlády plno špinavostí, je podraz na občanoch Slovenska. S pozdravom, občianka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:52 - 9:53 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela ctenému plénu pripomenúť a týka sa to rovnako opozície ako aj koalície, že my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky, tak prosím vás, majte trošku úctu k tejto inštitúcii a k tomu, čo tu máme prezentovať a vyvarujte sa osobných útokov a rôznych invektív, ktoré tu neustále padajú. Ja si myslím, že to, my nielenže máme na to, my tu musíme sa medzi sebou baviť slušne a vecne, a teda aj pán Michelko tu povedal, že politika nie je o tom, že je vecná. No tak potom to tu tak aj vyzerá.
Tak skutočne vás prosím, majme nejaký vzájomný rešpekt a úctu a keď sa kritizujeme, tak sa kritizujme vecne, odborne. Však pani ministerke máme čo vyčítať, ale hovoriť jej, že bola v plavkách, že bola v tričku, že plávala s delfínmi a podobné veci, to je skutočne nedôstojné tejto inštitúcie, rovnako ako obracať sa tu na iné kolegyne poslankyne prostredníctvom farby ich šiat a podobne. Ja tiež tu nikomu nehovorím, že hej, ty v tej modrej kravate, tak by som vás poprosila, skutočne majme úctu, keď už teda nie jedni k druhým, aj to by sme mali mať, tak aspoň k tejto inštitúcii a ku funkcii, ktorú tu vykonávame.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:26 - 9:26 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi stručná a nechcem, aby to vyznelo teda ako nejaká nevyžiadaná rada pani ministerke, ale rozhodne infringement procedures nikdy nemôžu byť len tak odôvodnením skráteného legislatívneho konania, pretože vy tam máte možnosť s komisiou jednať a diskutovať. A myslím, že komisia aj podľa všetkých tých infringement, ktoré sa už diali, je vždy naklonená tomu, diskutovať s vládou a nie je tam problém, ak je potrebné odložiť tú implementáciu, ktorá mešká o nejaký ten mesiac.
Takže ak nechcete porušovať takýmto spôsobom zákon, že tu budeme robiť niečo v skrátenom legislatívnom konaní, keď na to tie dôvody skutočne nie sú, tak jednoducho stačí vám iba toto stiahnuť a diskutovať s Komisiou.
A verím, že nebudú mať žiadny problém s vami diskutovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2024 12:56 - 12:58 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, sľubovali ste v programovom vyhlásení vlády ľuďom. Myslíte si, že tento zákon niekomu zabezpečí bezpečný život? Ak áno, tak komu? A ako? Pretože ja v ňom teda žiadne záruky ani ochranu nevidím. A veľmi ma mrzí, že si väčšina politikov, aj tu sediacich poslancov, uvedomila, čo to znamená žiť v nebezpečí, až keď sa v ňom ocitli, resp. keď mali pocit, že v tom nebezpečí sú, po 15. máji. Ako ste sa cítili, keď zavraždili Jána a Martinu? Ako ste sa cítili pri teroristickom útoku na Zámockej? Vtedy sa nežilo na Slovensku v nebezpečí? Vtedy to nebolo potrebné riešiť? Ale vy, keď ste v tom nebezpečí, tak to môžete riešiť a mnohí z vás to tak aj spravili, pretože si zabezpečili ochranu a tak to má byť, však v poriadku, máme na to právo. Ale ja si myslím, že úlohou tejto vlády a aj nás v parlamente by malo byť zabezpečiť bezpečný život nielen pre nás, pre nás samých, ale aj pre ľudí. Pozrite sa na všetky tie ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. Koľko návrhov ste nám odmietli. Odmietli ste zabezpečiť ochranu a pomoc pre tieto ženy. Pozrite sa na rómske deti, na ktoré pokrikujú rasistické nadávky z auta, keď idú pešo do školy. Pozrite sa na novinárov a novinárky, ktoré aj vládni predstavitelia všelijako označujú a následne ich ľudia osočujú na sociálnych sieťach a napádajú na uliciach. Na všetky tie osoby, ktoré sa chcú chytiť za ruku na ulici a nemôžu. A ja vôbec nerozporujem to, že 15. máj sa už nikdy nemôže, nesmie opakovať, alebo to, že napr. prezident má mať zabezpečený bezpečný domov, kde ho ni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2024 12:24 - 12:54 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán kolega, za váš príspevok. Ja teda nadviažem na to, čo ste hovorili v tejto druhej časti dnešnej, a síce, že ako bývalý policajný prezident ste si po prečítaní tohto zákona, teda že ste videli, že by ste na základe takto sformulovanej úpravy mohli, alebo teda dokázali takmer bez problémov zakázať akékoľvek zhromaždenie alebo podujatie a toto je jeden z, alebo teda ten hlavný problém tohto zákona, a včera sme sa o tom bavili aj s kolegami z koalície a ja sa teda ospravedlňujem za ten poučný tón, ktorý som pri tom mala, ale to je ešte taká profesionálna deformácia z akademickej pôdy, ale skúsim to teda veľmi tak jednoducho a bez toho poučného tónu a obraciam sa na vás teda, kolegov z koalície, pri tom.
Tá formulácia dôvodov, pre ktoré musí alebo môže obec zakázať zhromaždenie, je veľmi všeobecná, priam vágna. A keď k tomu pridáte aj tie možné pokuty pre obce, tak sa môže stať, že vlastne tieto obce budú využívať toto právo častejšie ako by mali, resp. niekedy aj zo strachu z tej pokuty jednoducho radšej zhromaždenie zakážu, pretože sa skutočne budú báť, že sa tam niečo stane a radšej teda preventívne zhromaždenie zrušia alebo teda nepovolia jeho, jeho výkon. To znamená, že táto právna úprava bude aplikovaná reštriktívnejšie ako je nevyhnutné. A práve nevyhnutnosť alebo teda podmienka nevyhnutnej miery je jednou zo základných podmienok toho, v akých prípadoch môžme obmedziť nejaké právo, ktoré je garantované v ústave. Čiže toto je jeden z tých hlavných bodov, ja si myslím, že pani bývalá ministerka Kolíková ešte viacej rozvedie určite tieto právne dô... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis