Videokanál poslanca

Pán poslanec Majerský, súhlasím, ten návrh zákona je doslova perfídny a povedali ste, že akiste každý z nás pozná niekoho, kto zomrel na pandémiu covid-19. No, ja by som chcel pripomenúť, že aj v Národnej rade sedel človek, ktorý zomrel na pandémiu covid-19, pán poslanec Ľubomír Petrák, ktorý bol poslancom za Smer a bol poslancom, ktorý mal rešpekt naprieč politickým spektrom aj u svojich politických oponentov a taký rešpekt ako má málo kto. A on sa stal obeťou pandémie covid-19. A teraz jeho bývalí kolegovia prichádzajú s návrhom zákona, ktorý vychádza v ústrety všetkému spochybňovaniu a bagatelizovaniu vážnosti pandémie. Pretože to nebolo nič iné, ako bagatelizovanie hrozby, ktorú pandémia pre ľudí predstavovala. Keď vtedajšia opozícia vyzývala na nerešpektovanie proti-pandemických opatrení a nekritizovala nejaké konkrétne veci, že toto by sa mohlo urobiť inak, toto by mohlo byť dôraznejšie alebo toto je už príliš. Spochybňovala proti-pandemické opatrenia, ako také. Teda je namieste sa pýtať a veľmi dobré otázky kladie ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáte, že aký je teda rozdiel medzi potrebou dodržiavať proti-pandemické opatrenia v prípade covidu-19 a teraz v prípade slintačky a krívačky? Mohol by sa k tomu vyjadriť aj pán minister, aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, dokonca si myslím, že ako predkladateľ by sa mal vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu. A keď povie, že nie, je ten pozmeňujúci návrh nie je dobrý, tak by mal povedať, v čom je rozdiel v jednom a druhom prípade.

Pani poslankyňa Števulová, súhlasím, že ten návrh zákona je nemorálny až absurdný. Na rozdiel od pána poslanca Mikloška si myslím, že teda nie je to tak, že by toto bol najnemorálnejší a najabsurdnejší návrh zákona aký som videl, lebo vládna koalícia najprv amnestovala svojich ľudí cez novelu Trestného zákona, až teraz pristupuje k amnestovaniu svojich priaznivcov cez odškodňovanie za údajné krivdy pri protipandemických opatreniach. Ale je to doslova nabádanie ľudí, aby nerešpektovali zákon, aby porušovali platné pravidlá. Teraz tu máme slintačku a krívačku, keď si nejakí iní extrémisti zmyslia, že budú nabádať ľudí, aby nerešpektovali tie platné pravidlá, no tak som teda zvedavý, čo na to teraz povie Robert Fico ako premiér. Lebo to sa veľmi jednoducho môže stať. Môže sa stať, že odmietnu niektorí ľudia rešpektovať tie opatrenia, ktoré vyplývajú z odporúčaní odborníkov, možno budú za to postihnutí nejakými pokutami a raz sa dostanú k moci extrémisti, ktorí dnes budú nabádať na nerešpektovanie tých opatrení a potom zase budú mať tendenciu odškodňovať. Čiže má to devastačné účinky na verejný poriadok, na normálne fungovanie spoločnosti, na rešpektovanie práv a rešpektovanie zákonov, rešpektovanie predpisov. A je teda pravda, že verejná ochrankyňa práv nespochybňovala opatrenia proti pandémii, s výnimkou teda tej štátnej karantény a bola veľmi uvážlivá, keď ich kritizovala a zdržanlivá. Kritizovala ich, ak sa jej zdali neprimerané, ale nie samotné opatrenia, lebo tie boli dôležité a to si aj ona uvedomovala.

Pán poslanec Glück, ja by som sa chcel spýtať, že ten bod 3 vášho pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vkladá nový článok III do návrhu zákona, teda vkladá sa tam novela zákona o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, že akým spôsobom má súvislosť s tým návrhom zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, že či tam je nejaká súvislosť, lebo zákon o rokovacom poriadku neumožňuje dopĺňať nové články, ktoré obsahovo nesúvisia s návrhom zákona. Vy ste to ani vo svojom vystúpení nespomenuli, že by to malo nejakú súvislosť, ani v tom písomnom odôvodnení to nie je, tak by ma teda zaujímalo ako udeľovanie cien, teda cien Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka, respektíve zmena tej výšky odmeny súvisí s nápravou krívd spôsobených protipandemickými opatreniami. Lebo ak to nesúvisí, tak je to prílepok a je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno dať o tom hlasovať.

Pán poslanec Hargaš, dve veci. V jednej by som trochu polemizoval, v druhej bude súhlasiť.
Prvá vec je, že ten zákon nie je o adresnej energopomoci, ale je zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, čo, samozrejme, môže byť vyložené tak i tak, ale v podstate v § 2 ods. 1 je zadefinované, že je to aj na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci, čiže je zjavné, že ide o prípravu systému, nie o jeho, nie o jeho prevádzku, tak ako tá otázka je, myslím, že zodpovedateľná z tohto ustanovenia.
Druhá vec, kde teda súhlasím, je tá pochybnosť, či zákon, ako je zadefinovaný, je v súlade so zásadou minimalizácie údajov, ktorá je obsiahnutá v článku 5 ods. 1 nariadenia GDPR, ktorá umožňuje zberať údaje alebo osobné údaje, lebo to nie sú akékoľvek informácie, ktoré si vymieňajú štátne orgány, ale osobné údaje, ktoré by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný, zdôrazňujem slovo nevyhnutný, vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. A tu aj z toho vystúpenia, aj z toho, ako som ja čítal ten návrh zákona, aj ako som čítal dôvodovú správu, tá nevyhnutnosť nie je zrejmá. V dôvodovej správe som nenašiel slovo nevyhnutnosť ani nijaké vysvetlenie toho, že takýto rozsah zberania osobných údajov je nevyhnutný pre dosiahnutie, dosiahnutie sledovaného účelu. Podrobne to bolo rozobraté vo vašom vystúpení a ja sa v tom, s tým stotožňujem, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, k návrhu, ktorý umožní zhromažďovať osobné údaje o ľuďoch dosiaľ v nebývalom rozsahu, na účely zavedenia adresnej nejakej pomoci. Myslím, že adresná energo pomoc, keď bude zavádzaná, tak samotná tá myšlienka bude mať asi podporu naprieč politických spektrom, nevravím, že ten konkrétny návrh, ktorý príde, ale na tom je asi zhoda, že energetická pomoc má byť adresná, nie plošná. Rovnako je zhoda na tom, že je škoda, že nie sú tie práce ďalej a že už dnes nie je energopomoc adresná a myslím, že zhoda je aj na tom, že aby mohla byť adresná, tak je potrebné nejaké penzum údajov zhromaždiť, aby bolo možné tú energopomoc zacieliť. Asi na prvé čítanie je, alebo aj na druhé čítanie je otázka, že či je to penzum údajov primerané, ale ide nad rámec nevyhnutnosti, lebo spracúvať a zhromažďovať osobné údaje je možné iba v nevyhnutnej miere, ktorá je nevyhnutne potrebná na naplnenie daného účelu, a teda pokiaľ bude energopomoc zameraná na nejakú skupinu, tak je otázne, že či takýto široký rozsah údajov je potrebný. No ale sme teraz v bode návrh na skrátené legislatívne konanie, tak ich mali posúdiť, že či sú dané tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré predkladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a teda v zásade v tom návrhu sa argumentuje možným ohrozením ľudských práv, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v dôsledku, zjednoduším, to upadnutie do energetickej chudoby a hroziacimi hospodárskymi škodami. Napriek tomu, že je tam kopu textu o tom ako sa vyvíjajú ceny energií a pomoc, tak myslím si, že toto nie je dostatočne vysvetlené. Ja to vnímam teda tak, že tá, tie hroziace hospodárske škody spočívajú v plošnej energomoci, ktorí neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, a tie hospodárske škody aj momentálne nastávajú a to ohrozenie základných práv by došlo, by k nemu mohlo dôjsť v prípade, že by došlo k vypnutiu tej plošnej energopomoci a bez toho, aby bola nahradená čímkoľvek iným.
Otázka je či, či to je naozaj tak a či tak stojí otázka teda, že ideme vypnúť plošnú energopomoc bez akejkoľvek náhrady, že či toto je v hre, ak nie, tak potom vlastne to ohrozenie základných práv a slobôd zrejme, zrejme nie je nijako ako reálna hrozba, tie hospodárske škody zrejme nastávajú už teraz. Ale otázka je, či je potrebné a nevyhnutné prerokúvať takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ak by sme boli na zelenej lúke, ak by neboli pripravené žiadne návrhy, neexistovali žiadne predstavy ako zaviesť energopomoc, neboli by žiadne príklady napr. zo zahraničia a bolo by nevyhnutné zhromaždiť všetky tie údaje, ktoré umožní ministerstvo hospodárstva zhromažďovať zákon, o ktorom bude parlament rokovať v prípade, že bude schválené skrátené legislatívne konanie, tak potom v tom prípade, možno áno, možno by to bol dôvod na skrátenie legislatívne konanie, lebo až by sa zhromaždili údaje, niekto by sa pozrel na tie údaje a na základe toho by začal vymýšľať nejaký model ako by to mohlo fungovať, ale predpokladám, že to tak nie je, predpokladám, že ten návrh zákona je už v nejakej forme pripravený, že existujú jasné predstavy o tom akým spôsobom tú energopomoc zacieliť, a tie údaje, ktoré ministerstvo hospodárstva získa vďaka tomuto zákonu, budú využité na možno docizelovanie toho návrhu a na odhad dopadov toho návrhu na štátny rozpočet.
Ale ak je to tak, tak tým podľa môjho názoru, nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo aj keby sme šli normálnym legislatívnym procesom, aj keby sme šli tým postupom, ku ktorému vyzýval pán poslanec Galek, teda že by paralelne išiel ten návrh na zavedenie adresnej energopomoci, s týmto návrhom, alebo tento návrh by šiel v nejakom miernom predstihu, ale bez skráteného legislatívneho konania, tak by sa ten účel dosiahol takisto aj bez skracovania legislatívneho konania. Jednoducho by, by sa ministerstvo dostalo k údajom, ale teda nepredpokladám, že to bude tak, že ak z týchto údajov vidieť, že to bude o pár desiatok mil. drahšie, alebo lacnejšie, tak sa zásadne zmení ten systém. Môžu sa nejako zmeniť jeho parametre, jeho nastavenia, ale to je možné aj v rámci legislatívneho procesu. Čiže ak je zber tých údajov potrebný pre fungovanie toho systému, tak sa domnievam, že teda nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, sú dané dôvody na to, aby bol ten návrh zákona prerokovaný v riadnom konaní, ak by bez zavedenia tohto systému ešte vopred s niekoľkomesačným predstihom, vôbec nebolo možné spustiť systém energopomoci, tak v takom prípade by asi sme mohli sa prikloniť aj k tomu, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie sú, ale teda z toho, čo o veci zatiaľ viem, sa skôr domnievam, že tie dôvody dané nie sú. Ak sú, tak budem rád, keď ma o tom niekto presvedčí.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril podporu návrhu uznesenia, s ktorým prichádzajú kolegyne z Progresívneho Slovenska. A zároveň v tom vidím aj takú symboliku, že rokujeme o tomto návrhu až teraz, štyri mesiace po medzinárodnom dni eliminácie násilia páchaného na ženách, bolo by fajn, keby bolo prijaté 25. novembra alebo niekedy, niekedy v tom čase, ale, a teraz nechcem rozoberať tie dôvody, ktoré k tomu viedli, že sa odsúvalo rokovanie o tom bode a že teda koalícia nebola schopná zabezpečiť normálne rokovanie parlamentu, to v tejto chvíli nie je dôležité, ale tá symbolika je taká výstižná, lebo Slovensko mám pocit, že mešká nielen s prijatím jedného uznesenia, ale celkovo so svojím prístupom k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia. Už tu spomínané odmietnutie tzv. Istanbulského dohovoru z čisto ideologických, keby ideologických, ale v podstate vyfabrikovaných, vymyslených, vyfabulovaných dôvodov, na základe dezinterpretácie pojmu rod, ja som to tu zažíval, lebo bol som vtedy poslancom, poslancom parlamentu a teda zvádzal som tu márne súboje s poslancami najmä Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany naše Slovensko. No, tak Národná rada to vtedy videla, videla inak. Ale, bohužiaľ, ten prístup je, to meškanie, ktoré symbolicky tu dnes máme možnosť zažiť, je viditeľné aj na iných úrovniach. Je viditeľné na úrovni prístupu politikov a viacerých vyjadrení, vyjadrení politikov, je viditeľné ale aj na prístupe bežných ľudí a vnímania problému násilia páchaného na ženách. Keď sa hovorí, že áno, tak odsúďme násilie páchané na ženách, ale odsúďme všetko násilie, však samozrejme, odsúďme všetko násilie a teda aj v partnerských vzťahoch dochádza k násiliu v opačnom, v opačnom garde dochádza k násiliu aj vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia a ak sa teda poukazuje na to, však, však nielen na ženách je páchané násilie, tak obvykle je to v lepšom prípade nepochopenie vážnosti toho problému a v horšom prípade snaha odvádzať pozornosť od tohto problému, ktorý napríklad v rámci partnerského násilia je neporovnateľný aj čo do rozsahu, aj čo do intenzity s tým násilím, ktoré sa deje povedzme že v opačnom, opačnom garde, garde.
A problém je ale, samozrejme, keď ten bagatelizujúci prístup majú napríklad orgány činné v trestnom konaní, policajti, ktorým sú takéto prípady oznámené, a policajti majú tendenciu buď teda vyhovoriť to oznamovateľke, že však veď je to otec vašich detí a bagatelizovať, že naozaj ide o niečo, čo by malo byť predmetom trestného oznámenia, alebo zahrať to, že to nebol, nebol trestný čin, bol to priestupok. A opäť to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často, nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú vyškolení a teda majú informácie, majú informácie, ako majú...
===== ... to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často. Nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa, sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú, sú vyškolení a teda majú informácie, majú informácie, ako majú reagovať, ale tá špecializácia a vzdelanie ešte stále nie je dostatočná a ešte stále sa tie prípady vyskytujú. Nevidím za mnou ako sa teraz tvári predsedajúci, že či, či, či to bere, že sa mu prihováram, ale, ale teda nejdem ho, nejdem ho menovať, ale uznávam, že nastáva tam istý posun, ale ten posun je podľa môjho názoru nedostatočný. A teda myslím si, že bude fajn, ak by bolo prijaté to uznesenie, ale po tých rokoch čo som v parlamente, si nerobím nejaké ilúzie, že by koaliční poslanci len tak zahlasovali za návrh predložený opozičnými poslankyňami, ale zdá sa mi, že dôležitejšie ako to čo či zahlasujú alebo teda či vyhovejú pani predkladateľke a tento rok navrhnú podobné uznesenie oni čo by teda nás mohlo potešiť, ale teda dôležitejšie budú tie praktické kroky, teda ako pristúpia k zmene legislatívy, lebo aj v legislatíve ešte stále je čo zlepšovať, však nasledujúci bod je tiež o tom, ktorý, ktorý predkladáte do parlamentu a ktorý sa týka už zmeny zákonov. Je potrebné, aby sa pracovalo na tej zmene prístupu polície k partnerskému násiliu a násiliu páchanému na ženách, aby boli, aby aj tuto bola špecializácia, aby boli policajti a policajtky vzdelávaní, scitlivovaní na túto, na túto tému, aby, aby bola snaha, aby bol prístup všade, všade rovnaký, aby, aby sa prekonávali stereotypy, ktoré prežívajú aj v prístupe aj niektorých policajtov, aby sa odmietla tá bagatelizácia a odradzovanie obetí násilia páchaného na ženách od podávania trestných oznámení, aby sa vyvracali tie stereotypné predstavy napríklad o obeti, že obeť má mať nejaké typické vlastnosti, že, že keď sa žena bráni, no tak už nie je obeť, už je to konflikt, už, už to nie je, nie je násilie, lebo obeť v tej stereotypnej predstave je taká, ktorá iba ticho to znáša a trpí, hoci to vôbec nezodpovedá realite. A je, je potom kopu parciálnych vecí, ktorým, ktorým treba venovať, venovať pozornosť ako je napríklad kyberstalking, ktorý predstavuje špecifickú formu násilia a teda rozrastá sa tým ako, ako sa rozšírili informačné technológie, sociálne, sociálne siete a, a je to niečo, na čo ani, ani z praktického hľadiska nie sú, povedzme, orgány činné v trestnom konaní dostatočne, dostatočne pripravené alebo je napríklad potrebné, aby sa história násilia zohľadňovala v rozhodovaní súdov v poručenských veciach, aby teda ten opäť existujúci stereotyp, že však aj násilník môže byť dobrým rodičom, sa vyvrátil, lebo teda násilník nie je dobrým rodičom, ak, ak partner bije svoju partnerku alebo pácha na nej iné násilie, tak nie je dobrým rodičom, lebo je to násilím aj na deťoch najmä v situácii, ak sa to násilie deje, deje pred deťmi. Čiže ja určite zahlasujem za, za tento návrh zákona a myslím si, že by nemalo nič brániť ani, ani parlamentnej väčšine, aby ho podporila, hoci ako som povedal, ilúzie si nerobím, nerobím si ani ilúzie o tom, že nejaký podobný návrh predložia kolegovia alebo kolegyne z koalície tento rok, aby, aby bolo prijaté uznesenie, ale dôležitejšie je skôr to, ako sa budú stavať k tým praktickým nástrojom a k praktickým zmenám a na to oni majú priestor či už v parlamente, kde disponujú väčšinou alebo v tom praktickom výkone, kde môžu ovplyvňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, alebo, alebo úradov. Teraz nemyslím, ovplyvňovať v takom slova zmysle, ktorý mi hneď napadol, ako som to, ako som to vyslovil. Zasa neviem, ako sa tvári predsedajúci, ale, ale ovplyvňovať v tom pozitívnom slova zmysle, aby, aby brali vážne problém násilia páchaného na ženách, partnerského násilia a teda ešte raz ďakujem, že ste s tým návrhom prišli.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril podporu návrhu uznesenia, s ktorým prichádzajú kolegyne z Progresívneho Slovenska. A zároveň v tom vidím aj takú symboliku, že rokujeme o tomto návrhu až teraz, štyri mesiace po medzinárodnom dni eliminácie násilia páchaného na ženách, bolo by fajn, keby bolo prijaté 25. novembra alebo niekedy, niekedy v tom čase, ale, a teraz nechcem rozoberať tie dôvody, ktoré k tomu viedli, že sa odsúvalo rokovanie o tom bode a že teda koalícia nebola schopná zabezpečiť normálne rokovanie parlamentu, to v tejto chvíli nie je dôležité, ale tá symbolika je taká výstižná, lebo Slovensko mám pocit, že mešká nielen s prijatím jedného uznesenia, ale celkovo so svojím prístupom k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia. Už tu spomínané odmietnutie tzv. Istanbulského dohovoru z čisto ideologických, keby ideologických, ale v podstate vyfabrikovaných, vymyslených, vyfabulovaných dôvodov, na základe dezinterpretácie pojmu rod, ja som to tu zažíval, lebo bol som vtedy poslancom, poslancom parlamentu a teda zvádzal som tu márne súboje s poslancami najmä Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany naše Slovensko. No, tak Národná rada to vtedy videla, videla inak. Ale, bohužiaľ, ten prístup je, to meškanie, ktoré symbolicky tu dnes máme možnosť zažiť, je viditeľné aj na iných úrovniach. Je viditeľné na úrovni prístupu politikov a viacerých vyjadrení, vyjadrení politikov, je viditeľné ale aj na prístupe bežných ľudí a vnímania problému násilia páchaného na ženách. Keď sa hovorí, že áno, tak odsúďme násilie páchané na ženách, ale odsúďme všetko násilie, však samozrejme, odsúďme všetko násilie a teda aj v partnerských vzťahoch dochádza k násiliu v opačnom, v opačnom garde dochádza k násiliu aj vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia a ak sa teda poukazuje na to, však, však nielen na ženách je páchané násilie, tak obvykle je to v lepšom prípade nepochopenie vážnosti toho problému a v horšom prípade snaha odvádzať pozornosť od tohto problému, ktorý napríklad v rámci partnerského násilia je neporovnateľný aj čo do rozsahu, aj čo do intenzity s tým násilím, ktoré sa deje povedzme že v opačnom, opačnom garde, garde.
A problém je ale, samozrejme, keď ten bagatelizujúci prístup majú napríklad orgány činné v trestnom konaní, policajti, ktorým sú takéto prípady oznámené, a policajti majú tendenciu buď teda vyhovoriť to oznamovateľke, že však veď je to otec vašich detí a bagatelizovať, že naozaj ide o niečo, čo by malo byť predmetom trestného oznámenia, alebo zahrať to, že to nebol, nebol trestný čin, bol to priestupok. A opäť to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často, nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú vyškolení a teda majú informácie, majú informácie, ako majú...
===== ... to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často. Nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa, sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú, sú vyškolení a teda majú informácie, majú informácie, ako majú reagovať, ale tá špecializácia a vzdelanie ešte stále nie je dostatočná a ešte stále sa tie prípady vyskytujú. Nevidím za mnou ako sa teraz tvári predsedajúci, že či, či, či to bere, že sa mu prihováram, ale, ale teda nejdem ho, nejdem ho menovať, ale uznávam, že nastáva tam istý posun, ale ten posun je podľa môjho názoru nedostatočný. A teda myslím si, že bude fajn, ak by bolo prijaté to uznesenie, ale po tých rokoch čo som v parlamente, si nerobím nejaké ilúzie, že by koaliční poslanci len tak zahlasovali za návrh predložený opozičnými poslankyňami, ale zdá sa mi, že dôležitejšie ako to čo či zahlasujú alebo teda či vyhovejú pani predkladateľke a tento rok navrhnú podobné uznesenie oni čo by teda nás mohlo potešiť, ale teda dôležitejšie budú tie praktické kroky, teda ako pristúpia k zmene legislatívy, lebo aj v legislatíve ešte stále je čo zlepšovať, však nasledujúci bod je tiež o tom, ktorý, ktorý predkladáte do parlamentu a ktorý sa týka už zmeny zákonov. Je potrebné, aby sa pracovalo na tej zmene prístupu polície k partnerskému násiliu a násiliu páchanému na ženách, aby boli, aby aj tuto bola špecializácia, aby boli policajti a policajtky vzdelávaní, scitlivovaní na túto, na túto tému, aby, aby bola snaha, aby bol prístup všade, všade rovnaký, aby, aby sa prekonávali stereotypy, ktoré prežívajú aj v prístupe aj niektorých policajtov, aby sa odmietla tá bagatelizácia a odradzovanie obetí násilia páchaného na ženách od podávania trestných oznámení, aby sa vyvracali tie stereotypné predstavy napríklad o obeti, že obeť má mať nejaké typické vlastnosti, že, že keď sa žena bráni, no tak už nie je obeť, už je to konflikt, už, už to nie je, nie je násilie, lebo obeť v tej stereotypnej predstave je taká, ktorá iba ticho to znáša a trpí, hoci to vôbec nezodpovedá realite. A je, je potom kopu parciálnych vecí, ktorým, ktorým treba venovať, venovať pozornosť ako je napríklad kyberstalking, ktorý predstavuje špecifickú formu násilia a teda rozrastá sa tým ako, ako sa rozšírili informačné technológie, sociálne, sociálne siete a, a je to niečo, na čo ani, ani z praktického hľadiska nie sú, povedzme, orgány činné v trestnom konaní dostatočne, dostatočne pripravené alebo je napríklad potrebné, aby sa história násilia zohľadňovala v rozhodovaní súdov v poručenských veciach, aby teda ten opäť existujúci stereotyp, že však aj násilník môže byť dobrým rodičom, sa vyvrátil, lebo teda násilník nie je dobrým rodičom, ak, ak partner bije svoju partnerku alebo pácha na nej iné násilie, tak nie je dobrým rodičom, lebo je to násilím aj na deťoch najmä v situácii, ak sa to násilie deje, deje pred deťmi. Čiže ja určite zahlasujem za, za tento návrh zákona a myslím si, že by nemalo nič brániť ani, ani parlamentnej väčšine, aby ho podporila, hoci ako som povedal, ilúzie si nerobím, nerobím si ani ilúzie o tom, že nejaký podobný návrh predložia kolegovia alebo kolegyne z koalície tento rok, aby, aby bolo prijaté uznesenie, ale dôležitejšie je skôr to, ako sa budú stavať k tým praktickým nástrojom a k praktickým zmenám a na to oni majú priestor či už v parlamente, kde disponujú väčšinou alebo v tom praktickom výkone, kde môžu ovplyvňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, alebo, alebo úradov. Teraz nemyslím, ovplyvňovať v takom slova zmysle, ktorý mi hneď napadol, ako som to, ako som to vyslovil. Zasa neviem, ako sa tvári predsedajúci, ale, ale ovplyvňovať v tom pozitívnom slova zmysle, aby, aby brali vážne problém násilia páchaného na ženách, partnerského násilia a teda ešte raz ďakujem, že ste s tým návrhom prišli.

Navrhujem, aby Národná rada odporučila predsedovi Národnej rady Richardovi Rašimu, aby využil svoje oprávnenie podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a navrhol doplniť do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady doplniť nové body: voľbu Michala Šimečku za podpredsedu Národnej rady, voľbu Márie Kolíkovej za predsedníčku osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a voľbu Michala Šipoša za predsedu Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ja som teda podobný návrh dal aj poobede, teda o 11-tej s tým, že som to myslel ako návrh smerujúci k pánovi predsedovi Národnej rady vzhľadom k tomu čo povedal vo svojom prvom vystúpení po svojom zvolení o tom, že keby koalícia pristupovali k opozícii týmto spôsobom tak nemá žiadneho zástupcu vo vedení parlamentu ani výborov. Ale on správne povedal, že nedal som to písomne, tak to dávam písomne, aby sa o tom mohlo aj hlasovať. (Potlesk.)

Ja by som chcel poprosiť pána predsedajúceho, aby zabezpečil dodržiavanie rokovacieho poriadku, lebo pán poslanec Saloň vôbec nereagoval na to, čo som ja hovoril, reagoval na pani poslankyňu Kolíkovú. Ja som o žiadnom brutálnom zásahu nehovoril. Ja som to, ja som to a veď ja som to ani nekritizoval, ja som ani nepovedal, že je to zlé, že je to niečo, niečo dramatické, len som sa spýtal, že teda keďže to vyzerá, že to bolo pripravené na ministerstve, že prečo to nejde tou normálnou cestou, že keď si ministerstvo niečo pripraví, tak, tak to dá. A teda, pán poslanec Saloň, je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, keď poslanec rieši nejakú tému a keď je to koaličný poslanec, tak komunikuje s ministerstvom a to ministerstvo mu povie. Dá sa to urobiť takto, súhlasíme, nesúhlasíme, toto by sme urobili inak a po konzultácii s ministerstvom koaličný poslanec predloží nejaký návrh zákona. To je podľa mňa úplne normálne a v poriadku. To čo nie je úplne normálne a v poriadku je, že ministerstvo pripraví nejaký návrh zákona, lebo potrebuje riešiť nejaký problém a dá ho koaličnému poslancov a ten ho, ten ho predloží miesto toho, aby to ministerstvo dalo normálnou cestou do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k tomu všetci normálne môžu, môžu vyjadriť. A ja som tu naozaj sa nestaval na hlavu, však som hovoril, že je to drobná zmena, že sa to týka jedného ustanovenia, spýtal som sa pána predkladateľa, že či by nebolo možné napríklad inak riešiť tam tú možnosť odvolania tým, že sa to, tým, že sa to dáva, dáva nižšie, tak chápem, že keby ste takýmto spôsobom reagovali na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ale ona mala faktickú poznámku na mňa a ja som teda nič z toho, čo ste jej vyčítali, nehovoril.