Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom by som chcel poprosiť pani poslankyňu Jurík, či by mohla reagovať na moje vystúpenie a pokračovať v tej argumentácii o rozpore s európskym právom pretože teda ja by som sa chcel toho tiež dotknúť, ale teda nebudem to tak rozvíjať a považujem to za dôležité. A sme v treťom čítaní a tretie čítanie sa podľa rokovacieho poriadku má obmedziť len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Konštatujem, že my môžme diskutovať k úplne všetkému pretože nie je tam ani jeden, ani jeden jediný bod, ku ktorému by nebol schválený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Doslova, že ani jeden. Niektoré z tých pôvodných bodov sú vypustené, iné sú zmenené a ďalšie sú nahradené nejakým úplne novým znením, prípadne sú tam doplnené úplne iné texty a iné pasáže, ktoré vôbec neboli predmetom toho pôvodného návrhu. Keby sme si to vyfarbili a povedzme červeným by sme dali tie pasáže, tie textové, tie časti textu, ktoré boli vypustené, a zeleným tie, ktoré boli doplnené a neboli v tom pôvodnom a belasým by sme dali tie, ktoré boli aj v pôvodnom a ostávajú aj v tom pozmenenom, tak výsledok by bol taký, že by to bolo zeleno-červené more a tu belasú by sme tam museli hľadať Kotlárovým mikroskopom lebo skoro by sme to tam nenašli. Nemôžem používať vizuálne pomôcky, takže jedine konsolidované znenie po schválení pozmeňujúcich návrhov vyzerá zhruba takto. A keď to mám ale opísať, tak v celom znení ako je teraz po druhom čítaní, je iba desať bodov, v ktorých sa nachádzajú slová, ktoré tam boli na začiatku. Všetko ostatné je buď úplne nové, že to nebolo v pôvodnom znení a je to v tom novom alebo je vypustené. A celkovo v tom zákone je 72 slov, ktoré boli v pôvodnom zákone a sú aj v tom súčasnom texte. Sú v desiatich bodoch, každý z tých desiatich bodov bol aspoň nejako zmenený alebo upravený, ale sú to tie slová z pôvodného návrhu. Väčšinou ide o predložky, číslovky, spojky a uvádzacie slovesá. Aby som bol spravodlivý, nepočítam do toho vymenovanie tých zákonov, ktoré sa menia, ale samotný text. A ja by som teraz rád prečítal tie slová, ktoré tam ostávajú. Za § 37a sa § 37ae, ktorý vrátane nadpisu znie: V § 15 odsek 1 písm. b) sa slová, nie, pardon, to už nie, to už je zmenené. § 38 sa vypúšťa, za § 42d sa § 42e, ktorý vrátane nadpisu znie, § 27 sa vypúšťa, za § 32a sa § 32b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 20a sa § 20b, ktorý vrátane nadpisu znie, za § 6a sa znejú, za § 7a sa § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie, tento zákon nadobúda účinnosť. Tieto slová boli v pôvodnom návrhu zákona a budú aj v tom schválenom lebo tam ostali aj po schválení tých pozmeňovákov. Nič iné, nič iné. Už tu zaznelo, že rok rokuje parlament o tomto návrhu zákona. Pred rokom v marci, ešte viac ako rokom, predložili poslanci SNS do parlamentu tento návrh zákona. Za ten čas sa mohlo stihnúť pohodlne medzirezortné pripomienkové konanie. Ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním sa mohla stihnúť diskusia s mimovládkami, za ich účasti sa mohol pripraviť ten návrh zákona. Nie. Chceli sa ponáhľať, aj tak im to trvalo viac ako rok. Samozrejme, rok je krátko, tak spravili chyby. Lebo pozmeňujúce návrhy predkladali vždy na poslednú chvíľu. Najprv na ústavnoprávnom výbore, hoci máme pravidlo, že majú sa pozmeňujúce návrhy doručiť členom ústavnoprávneho výboru najmenej 24 hodín pred rokovaním výboru, tak ten definitívny návrh, o ktorom sme hlasovali a ktorý si koaliční poslanci schválili na ústavnoprávnom výbore bol doručený nejaké dve hodiny pred začiatkom výboru. A samozrejme, že si povedali, že môže byť výnimka. Teraz, napriek tomu, že pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár nám prisľúbil, že dopredu dostaneme ten návrh, ktorým bude HLAS opravovať tú verziu z ústavnoprávneho výboru, objavila sa tá verzia na webe Národnej rady až potom čo začalo rokovanie o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. A samozrejme, že v tomto zhone sa objavili aj chyby. Jedna z tých chýb je, že iba pasívne bolo skopírované z prvého článku slovné spojenie neziskové organizácie pretože článok 1 sa týka zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, legislatívna skratka neziskové organizácie a v jednej pasáži, ktorá sa týka výkazu bolo použité toto slovné spojenie a v tých ďalších článkoch malo byť nahradené slovami nadácia, združenie alebo občianske združenie, neinvestičný fond alebo fond a organizácia s medzinárodným prvkom, ale nebolo, ostala tam nezisková organizácia. Keďže pani poslankyňa Plaváková dobromyseľne upozornila predkladateľov, že tam majú chybu, tak si ju teraz môžu opraviť. Ja by som ich nechal v tom, nech si to schvália aj s tou chybou, ale dobre, už to je. A teraz to idú opraviť a zasa to idú opraviť zle. Lebo toto nie je legislatívno-technická chyba.
Podľa § 85 ods. 2 v treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb. A tak som sa spýtal umelej inteligencie, chatu GPT, že či toto je legislatívno-technická chyba a nie, nie je. Hoci nie je zákonná definícia, v praxi a v právnej teórii sa tým zvyčajne rozumie chyba, ktorá sa týka formálnej stránky právneho predpisu, nie jeho obsahu. Ide napríklad o nesprávne označenie paragrafov, písmen alebo odsekov, nesprávne odkazy, napríklad na § 10 namiesto správneho § 11, duplicity alebo vynechania slov v legislatívnom texte, ktoré vznikli technickým prepisom alebo redakciou návrhu alebo chyby v číslovaní článkov, príloh a bodov. Dôležitým znakom je, že opravou legislatívno-technickej chyby sa nesmie meniť vecný alebo právny obsah ustanovenia. Tak som si urobil ten test, ktorý chatGPT odporúča, že zmení navrhovaná oprava právny význam alebo aplikáciu zákona? Ak áno, nejde o legislatívno-technickú opravu. Mne ten test vyšiel tak, že nejde o legislatívno-technickú opravu pretože ak sa zmení slovo nezisková organizácia za slovo nadácia, tak sa zmení význam toho slova. V tom prípade je ten text neaplikovateľný, nie je možné ho použiť. Ale teda, povedal som si, že spýtam sa chatu GPT. Robil som to s takým malým srdcom lebo som sa bál, že dostanem odpovedať, že je to legislatívno-technická oprava, ale našťastie chatGPT konštatoval, že ten môj pohľad je úplne správny a korektne odôvodnený a ide o vecnú zmenu, a teda neprípustnú zmenu v treťom čítaní. Čiže keď to chcete urobiť správne, tak máte vrátiť návrh zákona do druhého čítania a tam predložiť túto vecnú zmenu. A veľmi telegraficky by som sa vyjadril aj k tomu, že sa mimovládne organizácie majú stať povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa čl. 26 Ústavy ods. 5, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Čiže orgány verejnej moci. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje povinné osoby širšie. Zahŕňa tam štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, potom také, ktoré sú zriadené alebo zriadené niektorým z týchto orgánov alebo také, v ktorých majú účasť a kontrolu tieto osoby, ale nie subjekty čisto súkromného práva, ktoré nemajú žiadnu väzbu. A ak by sa tam už mali zahrnúť, podľa mňa by sa tam nemali zahrnúť ako povinné osoby takéto subjekty súkromného práva, potom je tam zjavná diskriminácia, nie len voči súkromným firmám, ktoré dostávajú buď verejné zákazky alebo aj dotácie a eurofondy, však to dostávajú aj súkromné firmy, politické strany, cirkvi. Však tie sú normálne financované z verejných zdrojov a tie tam nemajú byť zahrnuté. Čiže, bude to menej zlé ako hrozilo, že to bude, ale naďalej to bude zlé a treba hlasovať proti. Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, povedala si, že je to typický esenesácky zákon. No tak na jednej strane je z hľadiska toho ako je to babrácke, ako je to ideologické, ako je to nepriateľské voči občianskej spoločnosti a boj voči nepriateľom vlády. To je také typicky esenesácke, ale nie je to celkom esenesácky návrh, aj keď ho do parlamentu priniesli poslanci Slovenskej národnej strany. V skutočnosti je to návrh, ktorý bol pripravený na úrade vlády, potom bol menený na úrade vlády tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore. Takže je to aj typický smerácky návrh alebo vyzeralo to miestami pri prerokúvaní toho, že SMER-u na tom záleží oveľa viac ako Slovenskej národnej strane. Pán poslanec Lučanský iba prečítal na úvod nejakých pár slov a potom sa nezapojil do rozpravy, nesedel tu, nevyjadroval sa k tomu. Naopak poslanci SMER-u boli veľmi aktívni. No a žiaľ, je to aj typický hlasácky návrh, lebo tá výsledná podoba bude najviac ovplyvnená tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý včera prečítal pán predseda ústavnoprávneho výboru Čellár, čo je síce možno dobre oproti tej pôvodnej verzii, ale aj oproti tej verzii, ktorá bola schválená na ústavnoprávnom výbore je to menej zlé, ale naďalej je zo zlé, naďalej je to príliš zasahujúce do mimovládneho sektora, naďalej sú tam možné aj problémy z hľadiska nejakých ústavných práv a naďalej je to zamerané proti mimovládkam a bude to spôsobovať problémy. Takže typický esenesácky, smerácky a hlasácky produkt.

Stanovisko poslaneckého klubu SaS k ruskému zákonu.
Poslanci SaS budú hlasovať proti tomuto hanebnému zákonu, ktorý je namierený proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Pripomínam, že návrh zákona bol do Národnej rady predložený v marci minulého roka ako poslanecký návrh zákona. Odvtedy uplynul už viac ako jeden rok. Za ten jeden rok sa mohol stihnúť normálny legislatívny proces s diskusiou s dotknutými subjektami, s normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním a s pokojnými troma čítaniami na pôde parlamentu. Vy ste sa miesto toho rozhodli pre obchádzku. Návrh zákona bol síce predložený ako návrh skupiny poslancov za SNS, v skutočnosti je to však návrh SMER-u, ktorý bol pripravený na úrade vlády, aj ten pôvodný návrh, aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Napriek tomu, že ten proces trvá viac ako rok, tak dôležité pozmeňujúce návrhy sa predkladajú tesne pred tým, ako sa má o nich hlasovať. Ten návrh, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore, sme dostali tesne pred rokovaním ústavnoprávneho výboru. Ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý tu včera prečítal pán poslanec Čellár, bol zverejnený až potom, ako sa začalo rokovanie o tom návrhu zákona. Takto sa dobrá a kvalitná legislatíva nepripravuje.
Mali ste čas, viac ako rok trval ten proces a napriek tomu ste včera obmedzili rozpravu na 12 hodín, lebo sa bojíte diskusie. Ten zákon, ako bol navrhnutý, bol zlý, pozmeňujúce návrhy, ktoré boli schválené na ústavnoprávnom výbore, boli zlé, návrh pána poslanca Čellára z neho niektoré zlé veci vypúšťa, ale aj po ňom ostane celý návrh zlý, je to ruský zákon a SaS bude hlasovať proti. (Potlesk.)

Obmedzovanie rozpravy je prejavom zbabelosti. Za celé volebné obdobie minulé, bolo raz skrátená rozprava, keď tu pán poslanec Mizík púšťal, púšťal sirénu, počas nočného rokovania. Vy obmedzujete rozpravu ako na bežiacom páse. Je to zbabelé, ale zodpovedá to tomu obsahu. Aký obsah, taká forma. Miesto toho, aby ste normálne išli do diskusie, tak nám obmedzíte rozpravu do takej miery, že teraz vy tu môžete rozprávať ešte dve hodiny, a my by sme vás mohli iba počúvať. Takže nie, opozícia vyčerpala čas, môžete teraz medzi sebou diskutovať.

Pán poslanec Glück, Nadácia otvorenej spoločnosti v reakcii na vaše slová uviedla, že od roku 2012 nemá z hľadiska riadenia žiadne väzby na svojho pôvodného zakladateľa Georga Sorosa. To, čo ste vy uviedli, že sa podieľal na arizácii a že existuje na to video, je konšpiračná teória, vytrhnuté z kontextu, to video je z roku 1998, hovorí tam, že ako štrnásťročný chlapec prežil holokaust vďaka falošnej identite. Jeho otec ho zveril do starostlivosti známeho, ktorý pracoval na ministerstve poľnohospodárstva, a tento muž ho raz vzal so sebou na obhliadku majetku židovskej rodiny, ktorá už utiekla z krajiny. Nič nearizoval, nijako sa na tom nepodieľal. Šírite tu konšpirácie, je to odporné. (Potlesk.)

Je perfídne obmedziť opozícii čas na rozpravu a potom sa tu pohoršovať nad tým, že dáva málo faktických poznámok. Pani poslankyňa Plevíková, ruský zákon to nie je preto, že by to jeho znenie bolo zhodné s ruským zákonom o zahraničných agentoch. Ruský zákon je to preto, lebo ruské zákony presadzujú vlády, ktoré v občianskej spoločnosti vidia nepriateľa, ktoré legitímnu kritiku vlády označujú za snahu zvrátiť výsledky demokratických volieb, ktoré pokojné a nenásilné zhromaždenia a protesty označujú za snahu spraviť násilný prevrat. Vy ste tu hovorili, že pán poslanec Fico bol odvedený alebo sa ho pokúsili odviesť pred protestom, že nám sa také niečo nestalo. No tak ja vám poviem, že mne sa presne také niečo stalo nie pred protestom, ale na proteste za vlády SMER-u v roku 2009 som bol odvedený do cely policajného zadržania, za vašej vlády. Návrh zákona tvrdíte je v súlade s európskymi štandardami, úplný nezmysel. V žiadnej európskej krajine, v demokratickej európskej krajine nie je zákon, ktorý by mimovládky označoval za zahraničných agentov, teda bol v jednej v Maďarsku a aj tam ho museli zrušiť, lebo nebolo to v súlade s právom Európskej únie. V žiadnej demokratickej európskej krajine nie je upravený lobing iba pre mimovládky tak, ako ste to navrhovali vo vašom pozmeňujúcom návrhu. A nie je pravda, že my by sme spochybňovali závery Európskeho dvora audítorov. Vy ich prekrúcate, vy ich dezinterpretujete. Tie správy a závery kritizujú to čo robí Európska komisia, že nie je dostatočne transparentné. Nie, nekritizujú mimovládky. A teda obmedzovať rozpravu, my sme to robili tak raz za volebné obdobie, vy to robíte každý druhý mesiac.

Ďakujem opozičným kolegom a kolegyniam za reakcie, chcel by som zareagovať na pána poslanca Glücka, ktorý tu už ale nie je alebo ho nevidím. Povedal, že nevidí jeden jediný dôvod, ak nejaký subjekt, hocijaký subjekt dostane dotáciu z verejných zdrojov, aby bola povinná osoba podľa infozákona, on nevidí problém, ale navrhujete to iba pre mimovládne neziskové organizácie, nie pre politické strany, nie pre cirkvi, nie pre firmy, ktoré dostanú dotácie, nie pre firmy, ktoré dostanú eurofondy, nie pre firmy, ktoré dostanú verejné zákazky, iba pre mimovládne neziskové organizácie. Podobné to bolo s tým lobingom. Hovorili ste, že nemáte problém, aby bol lobing regulovaný vo vzťahu ku všetkým subjektom, ale opäť bol v tom návrhu regulovaný iba vo vzťahu k mimovládnym neziskovým organizáciám.
Som milo prekvapený, že vníma pán poslanec Glück označovanie ich návrhu ako ruský zákon ako stigmatizáciu, to ma teda teší, že to takto, takto berie a že nie je hrdý na to, že je to ruský zákon, ale je to ruský zákon. Je to ruský zákon spôsobom uvažovania, tým nastavením boja proti občianskej spoločnosti, proti mimovládkam, proti kritickým občanom, snahu zastrašiť ich, nálepkovať ich, zasahovať do nich, rušiť ich, vnímaním občianskej spoločnosti ako nepriateľa. Je to ruský zákon nielen tým, že Andrej Danko bol konzultovať obsah zákona v Moskve.
A teda že sa nevedia dostať k informáciám o použití prostriedkov z výzvy na pomoc odídencom z Ukrajiny, to skôr svedčí o nich, ak si naozaj nevedeli nájsť tie informácie, lebo ak hľadali tie informácie iba vo výročných správach, ktoré majú organizácie zverejnené na webe, no tak sa k nim nemuseli dostať, ale štát tie informácie má k dispozícii, má ich vo svojich informačných systémoch, prebiehajú kontroly, audity z úradu vlády, nič zatiaľ nenašli. A bude to kontrolovať aj Európska únia. Zavádzate, klamete.

nie je to preto, lebo štát by tieto informácie nemal, ale preto, lebo si ich od štátu, ktorý riadia, nevypýtali. A systém ITMS zhromažďuje informácie o zdrojoch z európskych fondov, aj o ich použití. A teda je taký milý paradox, že v roku 2016, keď sa schvaľoval kompetenčný zákon po voľbách, tak ja spolu s Martinom Poliačikom sme navrhli, aby všetky informácie z ITMS, teda z toho informačného systému, ktorý má štát k dispozícii a kde sú naozaj veľmi detailné informácie o čerpaní eurofondov, boli verejné, s výnimkou nejakých osobných údajov. Schválila to vtedy koalícia? Nie, koalícia vedená SMER-om to vtedy neschválila, lebo vtedy si tú transparentnosť neželala.
Tento zákon je selektívne namierený proti mimovládnym neziskovým organizáciám. Tak to bolo v prípade toho pozmeňováku vo vzťahu k lobingu, ktorý sa mal týkať iba mimovládnych neziskových organizácií, nie iných organizácií a typov subjektov, ktoré vykonávajú lobing alebo činnosť, ktorú nemožno považovať za lobing, či už ide o súkromné firmy, odbory, zamestnávateľov, zamestnávateľské združenia, jednotlivcov, samosprávu, akademickú obec, alebo dokonca piár lobistické agentúry, ktoré sa lobingu venujú profesionálne. Tí tým nemali byť postihnutí, ale mimovládne neziskové organizácie áno. Dobre, to idete teraz vyňať, uvidíme, ako to bude riešené v tom vládnom návrhu, ale ostáva tam, že mimovládne neziskové organizácie sa majú stať povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pritom v súčasnosti sú povinnými osobami podľa infozákona verejné orgány, orgány verejne moci, štátna správa, samospráva a potom rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo štátne firmy, alebo firmy ovládané verejným sektorom, ktoré majú svojho zakladateľa, zriaďovateľa alebo akcionára verejného charakteru. Teraz sa majú stať povinnými osobami mimovládne neziskové organizácie, nejako to bude obmedzené tým pozmeňujúcim návrhom, neviem presne ešte ako, lebo som nemal čas si to prečítať, a s odôvodnením, že ak berú nejaké verejné dotácie alebo dotácie z verejných zdrojov.
No dobre, ale peniaze z verejných zdrojov berú aj politické strany pravidelne na základe zákona. Politické strany, ktoré majú nejaký volebný výsledok, ktoré sú zastúpené v parlamente, berú verejné zdroje a nestanú sa povinnými osobami, nestanú sa firmy, ktoré dostanú dotácie, alebo firmy, ktoré získajú nejaké verejné zákazky, nebudú z nich povinné osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciách. A paradoxné je, že s týmto návrhom, aj keď formálne, formálne s tým prišiel pán poslanec Lučanský z SNS, ale prichádza reálne strana SMER, ktorá je známa netransparentnosťou svojej volebnej kampane, lebo síce na Slovensku sa verejná kampaň financuje, ale musia ju politické strany hradiť z transparentných účtov, ale SMER opakovane a pravidelne to robí tak, že veľkú čiastku prevedie z účtu SMER-u na účet svojej agentúry SMER, ktorá mu robí kampaň, ako už agentúra SMER naloží s tými prostriedkami, tak to už nie je viditeľné v čase kampane, lebo to už nie je na transparentnom účte.
Takže celý tento zákon je palicou na mimovládky a pre SMER a SNS platí, že kto chce mimovládky biť, palicu si nájde. A či je už tou palicou zahraničný agent alebo lobing, alebo povinná osoba podľa infozákona, aj keď nejde o verejný subjekt, je v podstate jedno.
Poslednú vec, ktorú chcem povedať, je, že ide o opäť neuveriteľné obchádzanie normálneho legislatívneho procesu, lebo nejde o poslanecký návrh z hľadiska reality, ide o poslanec... návrh, ktorý predložila skupina poslancov, ale reálne bol pripravený na úrade vlády, reálne tie zásadné zmeny, ktoré do neho boli, alebo budú vnesené cez pozmeňovák schválený na ústavnoprávnom výbore, bolo to pripravené na úrade vlády. Pán poslanec Lučanský slúži ako poštár, ktorý nosí sem to, čo je vytvorené na úrade vlády. Takto sa dobré zákony nepripravujú. A ani sa nezúčastňuje tej rozpravy, však mal tu teraz reagovať, on sa hocikedy mohol prihlásiť a mohol reagovať na naše výhrady a nielen faktickou poznámkou. Ale nerobí to, lebo je poštár, lebo nie je skutočný navrhovateľ.
Vzhľadom na vyššie uvedené, pán spravodajca, navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade, že tento môj návrh nebude schválený, tak navrhujem hlasovať o tom, že bude návrh vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď Ficova vládna koalícia skracuje rozpravu, je potrebné očakávať nejakú nehoráznosť. Bolo to tak pri tej hanebnej novele Trestného zákona a je to tak aj teraz pri zákone o mimovládkach, resp. zákone proti mimovládkam. A obmedzili ste nám rozpravu, celý poslanecký klub SaS bude mať k dispozícii 57,5 minúty a kdežto, kdežto a teda pán poslanec Glück ako spravodajca, pán poslanec Gašpar ako navrhovateľ toho divného uznesenia majú neobmedzený priestor, môžu sa hlásiť kedykoľvek, môžu sa hlásiť opakovane. Takto si koalícia predstavuje rovnosť zbraní.
Pozmeňujúci návrh na takmer 20 strán, s ktorým prichádza HLAS, bol zverejnený a dozvedeli sme sa o ňom prvýkrát, čo v ňom naozaj je, až potom, čo sa začalo rokovať o tomto bode, pretože v koalícii sa do poslednej chvíle naťahovali, doťahovali, posielali si odkazy, až konečne sa im podarilo zlomiť HLAS, tak až teraz mohol byť ten pozmeňovák predložený. A neviem teda, v druhom čítaní by sme mali hovoriť aj o tom, že akým spôsobom sa upraví ten zákon, ale ako mám hovoriť o pozmeňujúcom návrhu pána predsedu ústavnoprávneho výboru Čellára, keď som sa k nemu dostal až keď tu prebiehala rozprava a teda musel som sledovať rozpravu, čiže ťažko sa ja môžem teraz vyjadrovať k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Je veľmi zvláštne, akým spôsobom sa mení tento návrh zákona. A možno si už málokto spomenie, že tento návrh zákona je v parlamente už rok. Už pred rokom s ním skupina poslancov SNS prišla. Bol to vtedy zákon o zahraničných agentoch, zákon, ktorý prikazoval mimovládnym organizáciám poberajúcim podporu zo zahraničia, aby sa označovali ako organizácie so zahraničnou podporou. Lebo to bol vtedy ten hlavný problém, že ste chceli vidieť, kto zo zahraničia podporuje mimovládky a aby tie mimovládky boli jasne označené. No ale tam ste narazili na právo EÚ, zistili ste, že v Maďarsku podobný zákon zrušili, tak ste prišli s pozmeňovákom už pred niekoľkými mesiacmi alebo týždňami a zo zákona o zahraničnom agentovi sa zrazu stal zákon o lobingu, ale len o lobingu mimovládnych neziskových organizácií. Teraz, ako sa dozvedáme, tak aj ten lobing odtiaľ vypadne, takže nebude problém zahraničný agent, nebude problém lobing, bude problém iba administratívna záťaž cez povinnosť zverejňovať cez infozákon. A teda najnovšia kauza a včerajšia tlačovka na úrade vlády, výzva na pomoc odídencom z Ukrajiny. A je to veľmi symbolické a príznačné, že ste si zobrali ako terč práve výzvu, ktorou štát z európskych zdrojov pomáhal financovať aktivity zamerané na integráciu a pomoc odídencom z Ukrajiny.
Čiže ten ruský zákon, to dáva logiku. Ruský zákon neznamená, že ten zákon je identický s tým ruským zákonom o zahraničných agentoch, ktorý Putin presadil v Rusku a ktorý platí v Putinovom Rusku a je možné alebo teda pravdepodobné, že ten zákon ani nebol písaný v Rusku, ale jeho duch je veľmi podobný. Lebo autoritatívne režimy a režimy, ktoré smerujú k autoritatívnej forme vlády, vnímajú občiansku spoločnosť ako nepriateľa. Snažia sa pod zámienkou väčšej transparentnosti zaťažiť mimovládne organizácie nejakými administratívnymi povinnosťami, ktoré sú nadmerné, snažia sa nájsť spôsob, akým do ich činnosti zasahovať a ako ich označiť či už za tých zahraničných agentov, alebo za lobistov. A podpredseda Národnej rady a predseda Slovenskej národnej strany, ktorá predkladá tento návrh, pán Danko, priznal, že v Rusku konzultoval legislatívu pre mimovládne neziskové organizácie.
Ale ten problém naozaj nie je v tom, že by ten návrh bol napísaný v Moskve, on bol napísaný na úrade vlády, jeho nenapísali poslanci, ktorí s ním prichádzajú. Aj ten samostatný návrh aj tie pozmeňováky, resp. aspoň ten pozmeňovák, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore, majú pôvod na úrade vlády, netají to ani pán poslanec Lučanský, ktorý tu niečo prečítal na úvod a zmizol. Nie je prítomný v rozprave o návrhu zákona, ktorý on predložil, ku ktorému dal pozmeňovák alebo predniesol pozmeňovák na ústavnoprávnom výbore. Ale teda rozdiel medzi tým, že by bol tento návrh písaný v Kremli a na slovenskom úrade vlády, nie je nijako dramatický, lebo máme to proruskú vládu, ktorá má Putinovo Rusko za vzor a občiansku spoločnosť za nepriateľa.
Zaznievalo to aj v diskusiách o tom návrhu zákona, zaznievalo to aj tu v rozprave, že sa spochybňuje občianska spoločnosť, spochybňujú sa mimovládne organizácie a hovorí sa, že oni nemôžu robiť politiku. Čo je to, prosím vás, za nezmysel? Občianske združenia nemôžu kandidovať vo voľbách, žiadnych. To môžu iba politické strany alebo v komunálnych a regionálnych voľbách nezávislí kandidáti, nie občianske združenia, nie nadácie. Ale politiku má právo robiť každý občan, každý jednotlivec, každé občianske združenie, firmy, odbory, cirkvi, zamestnávatelia, akademická obec, ktokoľvek má právo vyjadrovať sa k politike. Ale vám to z nejakého dôvodu prekáža, vy máte problém s tým, keď sa občania kriticky vyjadrujú k tomu, čo robíte, keď sa vám niekto pozerá na prsty, keď vás niekto kritizuje. Ale máme tu slobodu prejavu, máme tu právo na informácie, máme tu právo združovať sa, máme tu právo zhromažďovať sa, to všetko vám leží hlboko v žalúdku, to všetko vám prekáža. Vy by ste chceli rozdeliť mimovládne organizácie na dobré a zlé, na také, ktoré iba robia nejakú činnosť a také, ktoré majú tú drzosť, že sa vyjadrujú k veciam verejným. Ale aj tie organizácie, ktoré sa venujú konkrétnej činnosti, či už je to poskytovanie sociálnych služieb alebo ochrana prírody, aj tie sa z času na čas vyjadrujú k veciam verejným, najmä keď sa to týka oblasti, v ktorej pôsobia.
Chcel by som sa zastať mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sa stali predmetom útoku zo strany vládnych politikov na tej včerajšej tlačovke na úrade vlády v súvislosti s tou výzvou na pomoc odídencom z Ukrajiny. Zaznelo tam kopu lží, zavádzania a demagógie zo strany predstaviteľov SMER-u. Hlavný predkladateľ pán poslanec Lučanský z SNS tam iba ticho stál. A zopakovali ste to aj tu, že dostal Soros 16,9 mil. eur, pritom slovenská Nadácia otvorenej spoločnosti asi už od roku 2012 nemá žiadne priame väzby so Sorosom. Nerozhodla o tom úradnícka vláda, ale o tom, že sa niečo také bude realizovať, to bolo spustené ešte za končiacej Hegerovej vlády, konkrétne minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo SME RODINA. Filip Vagač, bývalý splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti, bol obvinený z konfliktu záujmov, lebo predtým pôsobil v mimovládnom sektore, ale to je niečo tak absurdné ako keby sme za konflikt záujmov považovali, že sa lekár stane ministrom zdravotníctva, učiteľ ministrom školstva, ekonóm ministrom financií alebo právnik ministrom spravodlivosti. Bolo to presne v duchu tých tlačoviek SMER-u, kde sa púšťajú nejaké nahrávky, kde sa zostrihajú nejaké výroky, vytrhnú sa z kontextu a prekrúti sa ich význam.
Bola tu spochybňovaná Liga za duševné zdravie tým, že ste si vytrhli nejaký údaj, že koľko akcií za deň spravili v priebehu roka každý deň, tak to vychádzalo keď ste zbilancovali tie akcie a vyzeralo to nehorázne číslo. No a Liga za duševné zdravie zverejnila napríklad, že v roku 2023 zamestnávala viac ako 300 zamestnancov a celkový príjem dosiahol 8,5 mil. eur. Čo je asi trošku iné, keď by organizácia s tromi zamestnancami alebo iba s dobrovoľníkmi mala robiť tri akcie za deň a keď to robí organizácia, ktorá má 300 zamestnancov. Alebo ste tvrdili, že to dostala napriamo, napriamo OSF, ale tam bola nejaká výzva a dostalo to konzorcium šiestich najväčších nadácií, ktoré dlhodobo pôsobia na Slovensku a majú najväčšie skúsenosti s rozdeľovaním finančných zdrojov nielen z verejných zdrojov, ale aj zo zahraničia, aj firemných zdrojov. Alebo ste sa sťažovali, že neviete nájsť vo výročných správach tých organizácií žiadne zdroje, žiadne informácie o tom, ako boli konkrétne tieto peniaze použité.
Opäť vám môžem zacitovať z odpovede Ligy za duševné zdravie: „Štát má všetky informácie k dispozícii cez systém ITMS. Každý, kto niekedy podával projekt na eurofondy, vie, že miera detailu a byrokracie je extrémna. Ak páni z úradu vlády nevedia získať informácie o projektoch nad rámec výročných správ, nie je to preto, lebo štát by tieto informácie nemal, ale preto, lebo si ich od štátu, ktorý riadia, nevypýtali." A systém ITMS zhromažďuje informácie o zdrojoch z európskych fondov, aj o ich použití. A teda je taký milý paradox, že v roku 2016....
=====