Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie na moje vystúpenia a áno nielen zahraničnopolitický, ale aj zásadný vnútropolitický aj historický konsenzus sa nám tu spochybňuje, aj keď ten historický konsenzus tu vlastne nikdy neexistoval, pretože aj na politickej scéne vždycky boli prítomné sily, ktoré inklinovali či už k fašistickému slovenskému štátu počas druhej svetovej vojny alebo viac či menej otvorene ku komunistickému režimu z pred novembra 89 a opäť nie je náhoda, že tie politické sily, ktoré mali jednu alebo druhú extrémistickú totalitný inklináciu, ktoré sa odvolávali na odlišné tradície, ktoré sa stretli napríklad v Slovenskom národnom povstaní, tak dnes si už rozumejú, rozumejú si a zhodujú sa aj v tom spochybňovaní zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky aj v príklone k Putinovmu Rusku a aj k v sympatiách autoritárskym diktátorským režimom typu Rusko alebo Čína alebo Vietnam alebo Uzbekistan a áno historické fakty by sme spochybňovať nemali, v tom úplne súhlasím. Napríklad historickým faktom je, že druhá svetová vojna nezačala až v júni 1941, ale začala v septembri, teda v Európe v septembri 1939, a že popri nacistickom Nemecku a fašistickom Slovensku, ktoré napadli Poľsko, tým agresorom bolo o dva týždne neskôr aj Stalinovo komunistické Rusko, respektíve Sovietsky zväz.

... stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou a je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus, ktorý tu dlhé roky bol a nikomu ani nenapadlo, že by to mohlo byť inak a nie je asi náhoda, že strany, ktoré rozložili, lebo už je rozložený ten zahraničnopolitický konsenzus, teraz začínajú rozkladať ten konsenzus v otázke základného politického systému Slovenskej republiky. A ja považujem za potrebné upozorniť, že práve na takéto tendencie sa vzťahuje právo na odpor zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja som veľmi zdržanlivý, keď niektorí kritici vládnej politiky vyčítajú opozícii alebo apelujú na to, že treba uplatniť právo na odpor. Právo na odpor tu nie je na to, aby keď sa nám nepáči niečo na vládnej politike, tak aby občania uplatňovali právo na odpor. Právo na odpor je krajné riešenie, ku ktorému sa má pristúpiť vtedy, keď je ohrozený základný demokratický poriadok, demokratický právny štát, a keď nie je možné uplatniť základné nástroje demokratického právneho štátu. Zatiaľ sa to nedeje, zatiaľ sú to možno zasa len také Ficove reči ako boli tie reči o prevrate, ktoré všetkým nám je zjavné, že to nemyslel vážne, že len jednoducho chcel odkloniť pozornosť, chcel, chcel nastoliť nejakú tému, žiadny prevrat sa tu nekonal, ale ak by to myslel vážne a teda história učí, že by sme nemali podceňovať, keď niekto hovorí o tom, že chce odstrániť demokraciu, lebo on to potom naozaj urobí a boli aj také prípady, keď politici hovorili o tom, že idú zničiť demokraciu a potom ju naozaj zničili a všetci sa čudovali, tak by sme mali byť pripravení na to, že to nie sú iba reči, a že to myslí vážne a mali by sme mu odkázať, že ak to myslí vážne, tak my tú demokraciu budeme brániť. Jedným zo spôsobov ako brániť demokraciu, je, aj brániť našu zahraničnopolitickú orientáciu, to čo bolo minulosti obsahom, predmetom toho zahraničnopolitického konsenzu a je aj brániť podporu Ukrajiny voči jeho vzoru Putinovmu Rusku, ktorý na ňom vedie agresívnu vojnu a treba využiť každú príležitosť sa Ukrajiny zastať. Toto je jedna z tých príležitostí a to hlasovanie, ktoré o pár desiatok minút zrejme bude nasledovať, je tiež príležitosť zastať sa nielen Ukrajiny, ale zastať sa aj miesta Slovenska na západe a zastať sa slobody a demokracie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Mohol som ísť do záverečného slova, ale teda zdá sa mi korektnejšie vystúpiť ešte v rámci rozpravy, ak by niekto chcel zareagovať, ale teda chcem sa vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola. A, a teda som rád, že tu bola takáto bohatá diskusia. Sám som to nečakal, som myslel, že to prejde v priebehu, v priebehu pár minút, čiže ďakujem všetkým kolegom, čo sa do nej zapojili. Trochu ma mrzí, že sme len v rámci opozície medzi sebou diskutovali a že z koalície nikto nepotreboval, nepovažoval za potrebné sa, sa vyjadriť k tejto téme, ktorá je dôležitá, aj keď ide iba o deklaráciu nejde o schválenie zákona, nejde o niečo čo by mohlo zaviazať vládu Slovenskej republiky, ale aj zaujímanie postojov k takýmto udalostiam ako sú brutálne útoky na civilné obyvateľstvo ako je ruská agresia proti Ukrajine, je dôležité a patrí na pôdu parlamentu. A aj tá diskusia, ktorá tu dnes je a zrejme aj to hlasovanie, ktoré bude nasledovať o sedemnástej hodine ukazuje, že na Slovensku sa stratil zásadný zahranično-politický konsenzus, ktorý tu existoval dlhé roky, dlhé desaťročia. Ten konsenzus neznamenal, že všetky politické strany a všetci politici mali rovnaký názor na všetky otázky týkajúce sa zahraničnej politiky. Je úplne legitímne, ak aj rôzne politické smerovania, rôzne politické strany, rôzne názory na množstvo otázok zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, majú rôzny prístup k otázkam, napríklad, posilňovania obranyschopnosti, k rôzne názory na ďalšie smerovanie Európskej únie, na vývoj európskych inštitúcií na konkrétne európske politiky niektoré sú kritické, niektoré sú viac, viac optimistické. A x sporných vecí vo svete sa deje, kde môžeme mať aj máme rôzne názory, a je to tak v poriadku. Ale dlhé roky nikto nespochybňoval, že Slovensko patrí na západ, že Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a od toho sa samozrejme odvíjali aj niektoré postoje, ako je napríklad ten, že ak krajina, ktorá je demokratická a ktorá sa usiluje integrovať do týchto spoločenstiev je napadnutá zo strany agresívnej diktatúry, tak miesto Slovenska je po boku tej napadnutej demokracie, nie po boku alebo v predklone pred tým diktátorským agresorom. Ešte aj v roku 2016, keď som sa po štyroch rokoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky, tak tu ten zahranično-politický konsenzus existoval a narušovali ho zo začiatku v podstate iba fašisti z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Občas niečo si povedali zo Slovenskej národnej strany, ale keď sa rokovalo o veciach, ktoré súviseli s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, tak aj poslanci SMER-u jednoznačne podporovali prozápadné smerovanie Slovenskej republiky. Dnes už žiaľ, ten zahranično-politický konsenzus neexistuje, pretože už to nie sú iba fašisti a extrémisti, už to nie je iba Slovenská národná strana v hlbokom predklone pred Vladimírom Putinom, ale je to aj strana SMER - sociálna demokracia najsilnejšia vládna strana, ktorá čoraz otvorenejšie narúša ten zahranično-politický konsenzus a je, a keď ešte jej stále hovoria, že áno, miesto Slovenska je Severoatlantickej aliancie v Európskej únii. Ich reálna politika taká nie je. Ich slová také nie sú. Ich činy také nie sú. A ich reálna politika stále viac odkláňa Slovensko od prozápadného smerovania, a teda je jasné, že majú problém s tým stáť za Ukrajinou, podporovať demokratickú krajinu napadnutú autoritárskym, diktátorským Putinovým Ruskom.
Ale čo je zaujímavé, že po strate alebo zániku zahranično-politického konsenzu akoby sme počuli signály, že začína sa rozpadať aj ten základný vnútropolitický konsenzus spočívajú v tom, že Slovensko má byť demokratickou krajinou s pluralitnou demokraciou s voľnou súťažou politických síl, ktoré sa v pravidelne sa opakujúcich voľbách uchádzajú o dôveru občanov a vytvárajú vládne zostavy na základe toho, kto tú dôveru dostane. Opäť, za tie desaťročia od novembra 1989 sme tu mali politické strany rôznych názorov a dodnes máme rôzne názory na skoro všetky otázky, o ktorých sa hovorí vo verejnom priestore, o ktorých sa rokuje v parlamente. Niekto je viac vpravo, niekto vľavo, niekto je viac liberálny, niekto konzervatívny a milión vecí máme, a je to tak v poriadku. Rôzne, rôzne názory, ale na to, že Slovensko má byť demokratickým právnym štátom, že tu má byť pluralitná demokracia, to nemá byť otázka či áno alebo nie. Na tom podobne ako vo vzťahu k tomu zahranično-politickému konsenzu tu dlhé roky existoval konsenzus, z ktorého opäť nejako vybočili iba fašisti Kotleboví vtedy ešte nie Ľudová strana Naše Slovensko, ale Slovenská pospolitosť, ktorá si len tak teoreticky zauvažovala, že by mohli nahradiť parlamentnú demokraciu stavovským štátom a strana bola rozpustená, lebo to nepatrí do, do demokracie. Dnes, strana SMER - sociálna demokracia to ešte nemá v programe, ale Robert Fico opätovne hovorí, že by sme mali zmeniť politický systém. Že by sme mali prejsť na nejaký systém, kde bude menej strán, kde nebudú tak často voľby, kde sa bude, bude vládnuť dlhšie. To je opäť odklon od toho základného vnútropolitického konsenzu spočívajúceho v tom, že Slovensko má byť pluralitnou demokraciou, teda systémom, ktorý tu vznikol v novembri 1989. Pluralitná demokracia môže mať množstvo podôb, môže mať rôzne stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne, rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou. A je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus...
=====

Nedá sa reagovať faktickou na faktickú, ale teda aj na pani poslankyňu Jurík, aj na pána poslanca Hargaša, možno pána poslanca Matoviča mi tak teda napadlo, že to je taká dosť trúfalosť od pána poslanca Mažgúta upozorňovať na minulosť Nemecka práve dánsku ministerku, lebo však tak tí Vikingovia tiež toho popáchali dosť. A teda touto logikou by sa aj oni mali hanbiť, ale samozrejme, že nie všetky historické udalosti sú rovnako vzdialené. A teda okrem toho aspektu, o ktorom ste hovorili vy, teda, že Nemecko nevedie agresívnu vojnu proti žiadnemu zo svojich susedov, ani proti inej krajine na rozdiel od Putinovho Ruska. Je tu ešte jeden zásadný rozdiel, na ktoré je potrebné upozorniť a to je ten, že Spolková republika Nemecko je demokratický štát, ktorý politicky nijako nenadväzuje na Hitlerovo nacistické Nemecko. Nehlási sa k svojej nacistickej minulosti. Nepovažuje porážku nacistického Nemecka za tragédiu, za niečo, čo by ľutovalo. Naopak považuje to za dôležitý moment v európskej histórii a za cestu, keď sa Nemecko zbavilo nacistickej minulosti a mohlo sa vrátiť k normálnemu demokratickému fungovaniu. Na rozdiel od toho Putin považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a Rusko v mnohých ohľadoch nadväzuje na Sovietsky zväz. Nevníma komunizmus ako totalitu, ktorej porážku by malo oslavovať, ale naopak ako oslabenie imperiálnych ambícií Moskvy a aj v tej politike voči bývalým súčastiam Sovietskeho zväzu, ktoré sú dnes samostatnými štátmi. Nadväzuje na imperiálnu politiku Moskvy v tej dávnejšej minulosti, ale aj na imperiálnu politiku Sovietskeho zväzu a aj jeho agresia voči viacerým krajinám, voči aj Ukrajine, voči Gruzínsku, voči Moldavsku je tiež pokračovaním tej Sovietskej politiky. Čiže, naozaj je nehorázne vyčítať niekomu kontakty so Spolkovou republikou Nemeckom, s demokratickou krajinou, ktorá je súčasťou Európskej únie, Severoatlantickej aliancie s našim partnerom a spojencom a porovnávať to s Putinovým Ruskom, ktoré nadväzuje na agresívnu, militaristickú, imperialistickú politiku Sovietskeho zväzu a vedie agresívne vojny proti svojim susedom a okupuje časti územia bývalých republík Sovietskeho zväzu. Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už avizoval v úvodnom vystúpení, prednesiem pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zasadil tento návrh do širšieho kontextu. Od roku 2022, keď sa začala plnoformátová agresia Ruska proti Ukrajine, Národná rada prijala viacero uznesení, ktorými deklarovala stanovisko Slovenskej republiky k prebiehajúcej ruskej agresii proti Ukrajine. Tá agresia nezačala v roku 2022, začala v roku 2014 obsadením Krymu a intervenciou na Donbase a teda vo východných častiach Ukrajiny, ale v roku 2022 začala plnoformátová vojna, ktorú Putinova propaganda nazývala špeciálnou operáciou, ale všetkým je jasné, že ide o vojenskú agresiu a vojnu Ruska proti Ukrajine. Ide o nevyprovokovanú agresiu a takýto postoj jednoznačne opakovane zaujala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa postavila za Ukrajinu, odsúdila ruskú agresiu a opakovane vyjadrovala podporu Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť. To sa zmenilo parlamentnými voľbami 2023, keď sa k moci dostala garnitúra, ktorá má k Putinovmu Rusku bližšie ako k brániacej sa Ukrajine a tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa jej predstavitelia vyjadrujú, koho navštevujú, koho nenavštevujú a čo je alebo nie je schopná schváliť Národná rada. Odvtedy, pokiaľ si pamätám, žiadne podobné uznesenie, ktorým by Slovenská republika sa postavila na stranu Ukrajiny, nebolo v slovenskom parlamente schválené. Tie raketové útoky na Kryvyj Rih a Sumy sú dôvodom, aby sme zopakovali, aká je pozícia Slovenskej republiky, že Slovenská republika je platnou súčasťou západného spoločenstva, Európskej únie a Severoatlantickej Aliancie a stojí na strane Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej agresie. My sme prišli s týmto návrhom ešte predtým, ako sa 9. mája v Moskve konali oslavy konca druhej svetovej vojny, ktorých sa popri predstaviteľoch rôznych aj diktátorských režimov zúčastnil nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, ktorý opakovane vysiela signály, že diktatúry založené na systéme vlády jednej strany sa mu pozdávajú viac ako pluralitná demokracia, v ktorej politické strany súťažia o moc, uchádzajú sa o podporu občanov v pravidelne sa opakujúcich slobodných a demokratických voľbách. Považujem to za mimoriadne nebezpečné a je potrebné si to pripomínať aj v tejto súvislosti, lebo po vojne na Ukrajine nejde iba o to, že jeden štát je agresor, Rusko a druhý je obeť a brániaca sa krajina, Ukrajina, ide aj o to, že Ukrajina je slobodná a demokratická krajina, kdežto Rusko je diktatúra, kde demokracia existuje iba pro forma. Môžeme diskutovať dlho, môžeme si hovoriť, že ani tá demokracia na Ukrajine nie je vo všetkom dokonalá, ale nie je dokonalá ani na Slovenku, nie je dokonalá ani v západných krajinách. Ukrajina je demokratickou krajinou. Rusko demokratickou krajinou nie je. Aj to by mal byť dôvod, prečo máme stáť na strane Ukrajiny, nie na strane Ruska. No ale keďže táto výzva, aby sa Robert Fico nezúčastnil osláv 9. mája v Moskve je už v tejto chvíli bezpredmetná, tak navrhujeme vypustiť toto ustanovenie z návrhu uznesenia a teda chcel by som predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Oba predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Mesterovou a pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Ten prvý je pozmeňujúci návrh a v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zmeniť znenie bodu 6 práve z dôvodu jeho neaktuálnosti. Dôvod 6 je ten, v ktorom sa vyzýva Robert Fico a ďalší štátni predstavitelia, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve. Toto je neaktuálne, vzhľadom na to, že o tom návrhu uznesenia nerokujeme krátko po jeho predložení, ale až teraz v júni. A uvedený bod navrhujeme nie vypustiť, ale nahradiť novým znením, ktorým by sa zrušilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických energetických záujmov Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila dňa 5. júna 2025. Išlo o tlač 759. Znenie schváleného uznesenia nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je v rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. Okrem tohto pozmeňujúceho návrhu, predkladáme aj návrh nového uznesenia, ktoré v prípade teda, že nebude schválené to pôvodné, či už s tým pozmeňujúcim návrhom alebo bez neho, navrhujeme aj nové uznesenie, ktoré by sa obmedzilo iba na otázku postoja Národnej rady Slovenskej republiky k sankciám voči Ruskej federácii. To bolo schválené 5. júna 2025 na návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Za schválenie tohto uznesenia hlasovalo iba 51 poslancov, napriek tomu bolo schválené, ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu a nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
===== ...poslancov, napriek tomu bolo schválené. Ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu, nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a som hlboko presvedčený, že je v hlbokom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, a preto navrhujeme toto uznesenie zrušiť, a teda keď nebude schválený ten pôvodný návrh uznesenia, tak by sa malo teda hlasovať o tom alternatívnom, novom znení uznesenia, ktoré by sa tým pádom obmedzilo iba na zrušenie toho uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky. Teraz by som teda prečítal oba pozmeňujúce návrhy, môžete mi zastaviť čas, ale nemusíte, keďže som navrhovateľom a ten čas mi neuplynie. Ten prvý návrh je pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Mesterovej a Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Návrh znie: V bode 6 návrhu uznesenia sa slová "vyzýva premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve" nahrádzajú slovami "zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)".
Ten druhý návrh je návrh nového znenia uznesenia k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Navrhuje sa nahradiť znenie uznesenia vrátane názvu uznesenia, tlač 800, novým znením: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)." Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už avizoval v úvodnom vystúpení, prednesiem pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zasadil tento návrh do širšieho kontextu. Od roku 2022, keď sa začala plnoformátová agresia Ruska proti Ukrajine, Národná rada prijala viacero uznesení, ktorými deklarovala stanovisko Slovenskej republiky k prebiehajúcej ruskej agresii proti Ukrajine. Tá agresia nezačala v roku 2022, začala v roku 2014 obsadením Krymu a intervenciou na Donbase a teda vo východných častiach Ukrajiny, ale v roku 2022 začala plnoformátová vojna, ktorú Putinova propaganda nazývala špeciálnou operáciou, ale všetkým je jasné, že ide o vojenskú agresiu a vojnu Ruska proti Ukrajine. Ide o nevyprovokovanú agresiu a takýto postoj jednoznačne opakovane zaujala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa postavila za Ukrajinu, odsúdila ruskú agresiu a opakovane vyjadrovala podporu Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť. To sa zmenilo parlamentnými voľbami 2023, keď sa k moci dostala garnitúra, ktorá má k Putinovmu Rusku bližšie ako k brániacej sa Ukrajine a tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa jej predstavitelia vyjadrujú, koho navštevujú, koho nenavštevujú a čo je alebo nie je schopná schváliť Národná rada. Odvtedy, pokiaľ si pamätám, žiadne podobné uznesenie, ktorým by Slovenská republika sa postavila na stranu Ukrajiny, nebolo v slovenskom parlamente schválené. Tie raketové útoky na Kryvyj Rih a Sumy sú dôvodom, aby sme zopakovali, aká je pozícia Slovenskej republiky, že Slovenská republika je platnou súčasťou západného spoločenstva, Európskej únie a Severoatlantickej Aliancie a stojí na strane Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej agresie. My sme prišli s týmto návrhom ešte predtým, ako sa 9. mája v Moskve konali oslavy konca druhej svetovej vojny, ktorých sa popri predstaviteľoch rôznych aj diktátorských režimov zúčastnil nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, ktorý opakovane vysiela signály, že diktatúry založené na systéme vlády jednej strany sa mu pozdávajú viac ako pluralitná demokracia, v ktorej politické strany súťažia o moc, uchádzajú sa o podporu občanov v pravidelne sa opakujúcich slobodných a demokratických voľbách. Považujem to za mimoriadne nebezpečné a je potrebné si to pripomínať aj v tejto súvislosti, lebo po vojne na Ukrajine nejde iba o to, že jeden štát je agresor, Rusko a druhý je obeť a brániaca sa krajina, Ukrajina, ide aj o to, že Ukrajina je slobodná a demokratická krajina, kdežto Rusko je diktatúra, kde demokracia existuje iba pro forma. Môžeme diskutovať dlho, môžeme si hovoriť, že ani tá demokracia na Ukrajine nie je vo všetkom dokonalá, ale nie je dokonalá ani na Slovenku, nie je dokonalá ani v západných krajinách. Ukrajina je demokratickou krajinou. Rusko demokratickou krajinou nie je. Aj to by mal byť dôvod, prečo máme stáť na strane Ukrajiny, nie na strane Ruska. No ale keďže táto výzva, aby sa Robert Fico nezúčastnil osláv 9. mája v Moskve je už v tejto chvíli bezpredmetná, tak navrhujeme vypustiť toto ustanovenie z návrhu uznesenia a teda chcel by som predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Oba predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Mesterovou a pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Ten prvý je pozmeňujúci návrh a v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zmeniť znenie bodu 6 práve z dôvodu jeho neaktuálnosti. Dôvod 6 je ten, v ktorom sa vyzýva Robert Fico a ďalší štátni predstavitelia, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve. Toto je neaktuálne, vzhľadom na to, že o tom návrhu uznesenia nerokujeme krátko po jeho predložení, ale až teraz v júni. A uvedený bod navrhujeme nie vypustiť, ale nahradiť novým znením, ktorým by sa zrušilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických energetických záujmov Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila dňa 5. júna 2025. Išlo o tlač 759. Znenie schváleného uznesenia nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je v rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. Okrem tohto pozmeňujúceho návrhu, predkladáme aj návrh nového uznesenia, ktoré v prípade teda, že nebude schválené to pôvodné, či už s tým pozmeňujúcim návrhom alebo bez neho, navrhujeme aj nové uznesenie, ktoré by sa obmedzilo iba na otázku postoja Národnej rady Slovenskej republiky k sankciám voči Ruskej federácii. To bolo schválené 5. júna 2025 na návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Za schválenie tohto uznesenia hlasovalo iba 51 poslancov, napriek tomu bolo schválené, ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu a nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
===== ...poslancov, napriek tomu bolo schválené. Ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu, nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a som hlboko presvedčený, že je v hlbokom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, a preto navrhujeme toto uznesenie zrušiť, a teda keď nebude schválený ten pôvodný návrh uznesenia, tak by sa malo teda hlasovať o tom alternatívnom, novom znení uznesenia, ktoré by sa tým pádom obmedzilo iba na zrušenie toho uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky. Teraz by som teda prečítal oba pozmeňujúce návrhy, môžete mi zastaviť čas, ale nemusíte, keďže som navrhovateľom a ten čas mi neuplynie. Ten prvý návrh je pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Mesterovej a Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Návrh znie: V bode 6 návrhu uznesenia sa slová "vyzýva premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve" nahrádzajú slovami "zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)".
Ten druhý návrh je návrh nového znenia uznesenia k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Navrhuje sa nahradiť znenie uznesenia vrátane názvu uznesenia, tlač 800, novým znením: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)." Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy. Tento návrh predkladám spoločne s pani poslankyňami Vladimírou Marcinkovou a Máriou Kolíkovou a poslancami Jurajom Krúpom a Vladimírom Ledeckým. Tento návrh reaguje na udalosti, ktoré sa udiali začiatkom apríla, čiže nie je úplne aktuálny. Aktuálny bol v čase, keď sme ho predkladali a teda na rokovanie Národnej rady sa dostáva až teraz. Dňa 4. apríla tohto roku došlo v ukrajinskom meste Kryvyj Rih k raketovému útoku Ruskej federácie, pri ktorom podľa dostupných zdrojov zahynulo najmenej 19 ľudí, vrátane deviatich detí. Desiatky ľudí boli zranených a poškodené boli desiatky budov a domov. Balistická raketa dopadla blízko detského ihriska na mestskom sídlisku. Išlo o druhý raketový útok Ruskej federácie na rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeyjho v priebehu jedného týždňa. Následne na to 13. apríla 2025 došlo k ďalšiemu z radu raketových útokov Ruskej federácie na civilné oblasti Ukrajiny. Tentokrát na mesto Sumy. Tento akt nadväzuje na dlhodobú systematickú kampaň útokov Ruskej federácie na civilné ciele a predstavuje pokračovanie vojenskej agresie proti Ukrajine. Dve ruské balistické rakety zasiahli samotné centrum mesta, ktoré sa nachádza na severovýchode krajiny, približne 30 km od ruskej hranice. Počas útoku zahynulo podľa dostupných informácií najmenej 34 ľudí, vrátane dvoch detí. Úrady hlásia i desiatky zranených. Slovenská republika ako členský štát OSN a Európskej únie, založený na princípoch rešpektovania medzinárodného práva, nemôže mlčať a takémuto hanebnému konaniu sa pasívne prizerať. Je podľa názoru predkladateľov potrebné, aby Slovenská republika prostredníctvom svojho parlamentu dôrazne a konkrétne odsúdila takéto útoky a jasne opakovane pomenovala, kto je v tejto vojne agresor a kto obeť. A zároveň navrhujeme, aby Národná rada vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby podporila úsilie nie o mier ako taký, ale o spravodlivý mier a podporovala aj úsilie o vyvodenie zodpovednosti za spáchané zločiny. V návrhu uznesenia navrhujeme okrem dôrazného odsúdenia týchto raketových útokov zdôrazniť, že útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru predstavujú hrubé porušenie medzinárodného humanitárneho práva a Ženevských dohovorov. Navrhuje vyjadriť podporu a solidaritu s Ukrajinou a jej obyvateľmi v ich boji za slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť. Vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby aj naďalej podporovala úsilie o spravodlivý mier a vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny proti ľudskosti, spáchané v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Navrhujeme vyzvať vládu a jej predstaviteľov, aby k Ruskej federácii a jej predstaviteľom pristupovali náležite, vzhľadom k ich ohavným činom páchaným na Ukrajine. A v tom pôvodnom návrhu uznesenia sme navrhli aj vyzvať premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv, konaných dňa 9. mája v Moskve. Vzhľadom na to, že teda tento termín už uplynul, táto výzva je bezpredmetná, tak v rozprave navrhnem pozmeňujúcim návrhom toto znenie upraviť, resp. nahradiť iným a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý a dovoľujem si všetkých požiadať o podporu tomuto návrhu uznesenia. Ďakujem.

Tak snáď budem úsporný. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátov niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany, alebo kandidáti, chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže bolo, boli vymedzené pravidlá akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane, nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň, či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami.
Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán, v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda, ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane, mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názorov predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia. Možno slobodne a verejne vyjadriť podporu, alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz.
Posledná vec, ktorú chcem povedať je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov, alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté konania, ktoré boli , boli to najmä aktivity v prospech, dnes už pána prezidenta Petra Pellegríniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bolo vyvodené nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Ide to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán, čite považujeme korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je
===== ...je nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako pred tým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane. Ďakujem, skončil som.

Tak snáď budem úsporný. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátov niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany, alebo kandidáti, chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže bolo, boli vymedzené pravidlá akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane, nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň, či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami.
Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán, v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda, ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane, mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názorov predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia. Možno slobodne a verejne vyjadriť podporu, alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz.
Posledná vec, ktorú chcem povedať je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov, alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté konania, ktoré boli , boli to najmä aktivity v prospech, dnes už pána prezidenta Petra Pellegríniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bolo vyvodené nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Ide to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán, čite považujeme korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je
===== ...je nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako pred tým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane. Ďakujem, skončil som.