Vážený pán minister, Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Dovoľte aby som vystúpil k návrhu vlády o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
===== ... vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Sú v zásade dva možné prístupy k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Jedným je z pozrieť sa na to, či naozaj sú alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, teda skutočné dôvody. A druhou možnosťou je pozrieť sa na tie dôvody, ktoré uvádza vláda v návrhu, ktorý nám predložila a ktorý pán minister spravodlivosti Susko a ďalší predstavitelia vlády aj dlhodobo komunikujú. Pretože ako to už býva, tak to, čo vláda napíše do nejakého materiálu, sa nie vždy zhoduje s tým, aká je skutočnosť. Doteraz sme rokovali o návrhu zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a vláda v písomnom odôvodnení tvrdí, že dôvodom je to, že je inštitucionálne rozdrobená ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochrana obetí trestných činov a že tým sú ohrozené práva oznamovateľov a obetí, a preto treba opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, zmeniť ten zákon a dať inštitucionálne dokopy ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochranu obetí trestných činov. V tomto prípade zjavne toto nie je skutočný dôvod, skutočný dôvod je snaha zbaviť sa predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, tak to aj priznali niektorí vystupujúci vrátane momentálne pána predsedajúceho podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara.
A rovnako je to aj v tomto prípade, že tie skutočné dôvody nie sú v zhode s tými dôvodmi, ktoré sú deklarované v materiály, ktorý nám písomne odovzdala vláda a ktoré tu prezentoval pán minister spravodlivosti. Tak najprv, obvykle to robíme naopak, že najprv si zoberieme tie deklarované dôvody a potom tie skutočné dôvody, tak mohli by sme to teraz spraviť naopak.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upravuje skrátené legislatívne konanie, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tomto prípade sa domnievam, že okrem tej formálnej podmienky, ktorá je splnená vždy aj pri tých úplne absurdných návrhoch na skrátené legislatívne konanie, teda že je to na návrh vlády, sú spojené, sú splnené aj ďalšie podmienky, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre skrátené legislatívne konanie. Lebo mal, naozaj tu máme mimoriadne okolnosti a tak to vnímajú občania, tak to vnímajú samosprávy, tak to vnímajú obchodníci, ktorí na ten nárast drobných krádeží a zvýšenie miery, povedal by som, drzosti a arogancie, akým spôsobom sú tie krádeže vykonávané, upozorňujú. Nie je to celkom mimoriadna situácia v tom ohľade, že by, že by nastala teraz, už dlhé mesiace na to upozorňujú, už dlhé mesiace to ľudia vidia a už dlhé mesiace som predpokla... teda predpokladám a som si istý, že to vie aj vláda, len si to nechcela doteraz priznať, ale je to mimoriadna situácia, lebo nie je, nie je to normálne, akým spôsobom sa tu kradne. A samozrejme, že je ohrozený aj verejný záujem, možno aj viac verejných záujmov, ktoré chráni skrátené legislatívne konanie alebo ktoré umožňujú aktivovať skrátené legislatívne konanie. Teda sú ohrozené základné práva a slobody, konkrétne je ohrozené vlastnícke právo, ktoré je drobnými krádežami narúšané, a s tým súvisiaca aj bezpečnosť občanov je ohrozovaná.
Čiže keby sme ostali iba pri tom a keby takéto bolo aj zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by som teraz povedal, že sú naplnené dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku a teda je v poriadku hlasovať za návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Lenže vláda nám nechce dopriať tento komfort, aby sme aspoň raz povedali, že konečne priniesli návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý je v poriadku, ktorý je opodstatnený, ktorý napĺňa tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a samozrejme, že vláda nám to aj v tomto prípade skomplikovala. Skomplikovala nám to tým, ako ten návrh na skrátené legislatívne konanie zdôvodňuje. A zacitujem z toho návrhu: „V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná a cielená kampaň s označením Kradnúť sa oplatí šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné. Takéto nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, tvrdenia vyvolali vo verejnosti pocit beztrestnosti páchateľov deliktov proti majetku a viedli k nárastu takéhoto protiprávneho konania. Následkom tejto dezinformačnej politickej kampane bol rast deliktov proti majetku nielen v obchodných reťazcoch, ale aj voči majetku obyvateľov."
Takže vláda sa nám pokúša nahovoriť, že nie zmena právnej úpravy v otázke tzv. horalkového paragrafu spôsobila nárast tých drobných krádeží, ale to, že o tom hovorili médiá, opoziční politici, verejnosť, že upozorňovali, že tá zmena sa stala, čím údajne viedli dezinformačnú kampaň, tak to spôsobilo, že zlodeji v obchodoch aj inde začali kradnúť viac, až tak, že si to všímajú ľudia, obchodníci, samosprávy, upozorňujú na to, vnímajú to ako problém. Ešte raz, nie to, že sa zmenila právna úprava, nie to, že ani opakované krádeže, ktoré nedosahujú hranicu malej škody a nenapĺňajú ani žiadny z tých iných znakov, ktoré umožňujú kvalifikovať krádež ako trestný čin krádeže, aj keď nedosahuje hranicu malej škody, ale to, že sa o tom hovorilo, to, že opozícia kritizovala vládu, to, že opozícia to vyčítala vláde, že toto sa môže stať, to, že novinári o tom písali, to, že obchodníci o tom, o tom hovorili, to, že možno že to ľudia videli a hovorili si medzi sebou, že videli proste zlodejov, ako nabehla skupinka do obchodu, nahádzala si niečo do tašiek a odišli, to to spôsobilo, nie zmena právnej úpravy. Ja to považujem za úplne neuveriteľné zdôvodnenie a teraz som aj rozmýšľal, že keď pán premiér Fico zadal tuto pánovi ministrovi spravodlivosti nejaký pokyn, že nech sa nenechá otĺkať vo verejných diskusiách a nech donesie nejaký, nejaký návrh, že ako to zdôvodňujú, zdôvodnia, či priznajú, že spravili chybu, ale nie. Tak oni nespravili chybu, chybu spravila opozícia, chybu spravili mainstreamové médiá tým, že o tom hovorili, tým, že to bola dezinformačná kampaň.
Pokračujem ďalej z toho zdôvodnenia: „Na základe dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok došlo v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku, pričom ich páchatelia sa vyznačovali zvýšenou agresivitou a často dochádzalo aj k fyzickým útokom na zamestnancov a zákazníkov obchodov. Uvedené správanie páchateľov má bezprostredný a závažný dopad na základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky, najmä na ochranu života, zdravia a majetku. Zároveň spôsobuje nárast spoločenského napätia a obáv verejnosti." Toto je také čiastočné priznanie si niečoho, čo si vládna koalícia dlhodobo nepriznávala, pred čím si zakrývala oči, čo bagatelizovala. Teda že dostupné údaje a hlásenia maloobchodných prevádzok hovorí o náraste počtu deliktov proti majetku. Veľmi krátko po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona, ktorá tzv. horalkový paragraf vypustila z Trestného zákona, začali obchodníci upozorňovať, že sa to deje, že narastá počet krádeží. Médiá o tom začali písať, opoziční politici začali o tom hovoriť. Keby to tí obchodníci nerobili, tak by to ani médiá o tom nepísali, ani, ani poslanci by o tom nehovorili, ale vtedy tí, ktorí na to upozorňovali, boli odbívaní tým, že ale však to nie je pravda, veď nemáte na to žiadne údaje, veď štatistiky to nepotvrdzujú a naopak štatistiky hovoria, že sa znižuje počet trestných činov krádeže, čo je mimochodom že veľmi dobrý argument, keď nastavíte skutkovú podstatu trestného činu krádeže tak, že tam spadne menej takýchto skutkov a tých reálnych skutkov, ktoré by podľa doterajšej právnej kvalifikácie boli považované za trestný čin krádeže, už nie je považované za trestný čin krádeže, tak hoci tých skutkov je reálne viac, hoci tých drobných krádeží je viac, tak v tých štatistikách sa vám ukáže, že kriminalita klesá, lebo trestných činov krádeže je menej. Tuto už vláda priznáva, že došlo podľa dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku.
Citujme ďalej: „Vyššie popísaná situácia má náhly a mimoriadny charakter, ktorý vznikol v dôsledku šírenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií a ich následného vplyvu na nárast deliktov proti majetku a agresívneho správania časti obyvateľstva." Opäť nepravda. Je to mimoriadny charakter, to súhlasím, ale nie je to náhle. Dlhé mesiace, dlhé mesiace o tom hovoríme, na to upozorňujeme, píše sa o tom v médiách, obchodníci sú zúfalí, samosprávy na to upozorňujú a až teraz vláda prišla s tým, že náhle. Doteraz ste tvrdili, nič sa nedeje, nezvyšuje sa počet, počet krádeží, to si len vy vymýšľate, to len zavádzate, aby ste kritizovali našu skvelú novelu Trestného zákona. Potom ste tvrdili, že á, možno sa to aj deje, ale nemôže za to zrušenie horalkového paragrafu, to si vy vymýšľate, veď k tomu by, k tomu by aj tak došlo, nemá to žiadnu súvislosť. A teraz navrhujete, navrhujete zmeniť Trestný zákon v podstate podobným spôsobom, čoho sa dožadovali samosprávy, čo sme nakoniec my ako poslanci a poslankyne z klubu SaS predložili do riadneho legislatívneho procesu na túto schôdzu, teda obnovenie tzv. horalkového paragrafu.
Takže povedzme si niečo o tom, ako sme sa dostali do tejto situácie, ktorá je mimoriadna, aj podľa mňa je mimoriadna, ale nie je náhla a nie je nepredvídateľná.
Vláda Roberta Fica ako s jednou zo svojich priorít na začiatku volebného obdobia prišla do parlamentu s návrhom novely Trestného zákona, ktorej cieľom bolo ochrániť korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, predovšetkým tých veľkých, predovšetkým tých z radov ľudí blízkych vládnym stranám, nie nejakých drobných zlodejíčkov, a nedalo sa to urobiť tak, že iba ich, tak prišiel návrh, ktorý znižoval tresty, skracoval premlčacie doby, zvyšoval hranice škody a zvyšoval ich výraznejšie ako bolo dovtedy, dovtedy diskutované, hranica malej škody sa zvýšila z 260 na 700, hoci tie predchádzajúce návrhy vychádzajúce z nárastu cenovej hladiny počítali zvýšením, so zvýšením na 500 eur. Zníženie trestných sadzieb sa týkalo aj korupčných trestných činov, s čím sa dovtedy nepočítalo, ani návrh pani ministerky Kolíkovej, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní dvakrát, ani návrh pána ministra Karasa, ktorý sa dostal až do parlamentu, nepočítal s tým, že by sa znižovali trestné sadzby za korupč...
=====
